Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/268/2020 1020201758 13. 11. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201758.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: B. XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., IČO: 53 344 294, so sídlom: Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, za ktorú koná JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11883/2020-152/ II/RK zo dňa 22.10.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 11883/2020-152/II/RK zo dňa 22.10.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia dohľadu (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „žalovaný“), vydalo dňa 16.04.2020 „Upovedomenie o začatí správneho konania“ č. 11883/2020/152/II (ďalej len „Upovedomenie“), ktorým začalo správne konanie voči žalobcovi ako mediátorovi, zapísanému v registri mediátorov pod ev. č. 1330, vo veci vyčiarknutia z registra mediátorov. Dňa 10.06.2020 prvostupňový orgán vydal „Upozornenie o zmene a doplnenie Upovedomenia č. 11883/2020/152II zo dňa 16.04.2020 o začatí správneho konania“ č. 11883/2020/152/II (ďalej len „Doplnenie“), ktorým zmenil a doplnil skutkovú vetu predmetného Upovedomenia. Začatiu tohto v poradí druhého konania predchádzalo v poradí prvé konanie v danej veci žalobcu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. 39995/2019/152 zo dňa 12.11.2019 o vyčiarknutí žalobcu z registra mediátorov, pričom toto rozhodnutie bolo na základe rozkladu žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 39995/2019/152/ RK zo dňa 11.03.2020 z dôvodu procesných nedostatkov. 2. Rozhodnutím č. 11883/2020-152/II zo dňa 06.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán príslušný podľa § 8 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 420/2004 Z. z.“) postupom podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. vyčiarkol žalobcu z registra mediátorov, v ktorom bol vedený pod ev. č. 1330, na tom skutkovom základe, že: „dňa 05.12.2018 v sídle ministerstva nevykonal nariadené preskúšanie, ktoré bolo účastníkovi správneho konania nariadené v dôsledku
nepreukázania účasti na odbornom seminári organizovanom ministerstvom v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od účasti na odbornom seminári organizovanom ministerstvom dňa 24.05.2017, a to do mája 2018 (vrátane). 3. Na základe rozkladu žalobcu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), dňa 22.10.2020 vydala rozhodnutie č. 11883/2020-152/II/RK (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2, § 61 ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdila a rozklad žalobcu zamietla. II. Žaloba 4. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), doručenou dňa 22.12.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav bez opory v administratívnom spise a existenciu takého podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na nedostatky v poradí prvého konania v danej veci, ktoré nie je predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní, preto námietky k tejto časti správny súd bližšie neuvádzal. 6. K veci žalobca konkrétne namietal, že z Upovedomenia nie je zrejmé, akého obdobia sa týka, a zároveň vytkol, že mu nebolo nariadené preskúšanie v termíne určenom žalovaným, nakoľko na takéto preskúšanie od roku 2018 nebol ani pozvaný. Uviedol, že v texte Upovedomenia sa konštatuje, že v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov nevykonal vzdelávanie a toto žalovanému nepreukázal, pričom toto konštatovanie nie je pravdivé, lebo od mája 2018 do mája 2019 sa vzdelávania zúčastnil. Takéto Upovedomenie preto bolo nejasné, nezrozumiteľné a neurčité. Žalobca ďalej vyjadril nespokojnosť s prvostupňovým rozhodnutím s poukazom na to, že celé konanie je zmätočné, bola porušená zásada jednotnosti konania, a dodal, že žalovaný sa snaží nájsť dôvody pre jeho vyčiarknutie bez ohľadu na skutkové okolnosti a jeho nezákonný postup. Podľa názoru žalobcu ak bolo nariadené preskúšanie na 05.12.2018 pre nesplnenie povinnosti ďalšieho vzdelávania v období 13.05.2016 – 13.05.2017, malo byť nariadené za obdobie neúčasti od 24.07.2017 – 24.07.2018. 7. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá materiálny základ, nakoľko v ňom absentuje riadne vymedzenie porušenia jeho povinnosti, bez ohľadu na to, že žalovaný nedodržal postup v tom, že malo byť nariadené ďalšie preskúšanie. Napadnuté rozhodnutie si osvojilo prvostupňové rozhodnutie žalovaného, napriek zmätočnosti a nejednotnosti celého konania, hoci bola konštatovaná jeho zákonnosť. Podľa žalobcu žalovaný na všetky ním namietané skutočnosti nezaujal jasný právny názor a zmätočné je aj celé konanie, keďže najskôr mu bolo doručené upovedomenie o začatí konania na obdobie 13.05.2016 – 13.05.2017, v pozvánke je uvedené obdobie 24.05.2017 – máj 2018 a po zrušení rozhodnutia v Upovedomení nie je uvedená žiadna lehota, pričom v jeho Doplnení je uvedené obdobie 24.05.2017 do mája 2018 (vrátane). Z hľadiska určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti i jednotnosti konania žalovaný pochybil, keď rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. Podľa názoru žalobcu mu bola odňatá možnosť podrobiť sa ďalšiemu preskúšaniu za obdobie, pre ktoré ani nebolo začaté správne konanie, resp. neboli odstránené pochybnosti správnymi orgánmi, za aké konkrétne obdobie má byť žalobca postihnutý sankciou vyčiarknutia zo zoznamu mediátorov, napriek tomu, že sa vzdelávania zúčastňoval.
9. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní práva na úplnú náhradu trov konania na jeho strane.
III. Vyjadrenie žalovaného 10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 11.05.2021, v ktorom poukázal na to, že žaloba je napriek jej rozsiahlosti odôvodnená výlučne v odsekoch 3 až 7 na strane 7 žaloby, a to nanajvýš žalobnými dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP. Znenie žaloby je výlučne sumarizáciou priebehu v poradí prvého konania, ktoré kopíruje informácie obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného. Z tohoto dôvodu žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k tejto časti žaloby. 11. Ďalej konštatoval, že od odseku 8 na strane 7 žaloby až po žalobný návrh predstavuje žaloba iba citáciu zákonných ustanovení a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týka postavenia žalovaného. V časti, v ktorej žalobca uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal jasný právny názor na všetky ním namietané skutočnosti, žalovaný žalobu považoval za nie celkom zrozumiteľnú, keďže nie je zrejmé, na čo konkrétne nemal žalovaný dať odpoveď. Tento odsek preto nemá žiadnu relevanciu a neobsahuje žiaden kvalifikovaný žalobný dôvod. 12. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa časového priebehu konania žalovaný označil za zavádzajúcu, operujúcu so skreslenou chronológiou, ktorá má vplyv na celkové zhodnotenie konania žalobcom, ktorý tvrdí, že preskúmavané rozhodnutia sú pre neho nezrozumiteľné. Zdôraznil, že pôvodná nesprávnosť a nezrozumiteľnosť v ustálení obdobia, v súvislosti s ktorým bolo žalobcovi nariadené preskúšanie, bola zo strany žalovaného odstránená v priebehu ďalšieho konania. 13. Žalovaný sa nestotožnil s namietanou chybnosťou konania a uviedol, že konanie bolo ukončené zrozumiteľným spôsobom, procesne konformne, s ohľadom na zistený skutkový stav a zákonne, t. j. vyčiarknutím žalobcu z registra mediátorov, pretože tento jednoznačne v období po 24.07.2017 do mája 2018 (vrátane) neabsolvoval ďalšie vzdelávanie, čím porušil povinnosť podľa § 10a zákona č. 420/2004 Z. z., a následne, po nariadení termínu preskúšania žalovaným podľa § 10a ods. 4 zákona č. 420/2004 Z. z. sa bez akéhokoľvek odôvodnenia nezúčastnil nariadeného termínu preskúšania, napriek tomu, že v pozvánke na preskúšanie boli dôvody preskúšania zrozumiteľne odôvodnené, pričom toto žalobca v čase pred uskutočnením preskúšania nijako nerozporoval. Tým bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre rozhodnutie žalovaného podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. 14. Nepravdivé je podľa žalovaného aj tvrdenie, že mu bola odňatá možnosť podrobiť sa ďalšiemu preskúšaniu za obdobie, pre ktoré ani nebolo začaté správne konanie. Žalobca bol zo strany žalovaného, po zistení, že neabsolvoval povinné ďalšie vzdelávanie v rozhodnom období, riadne a zákonným spôsobom vyzvaný na absolvovanie preskúšania, pričom mu bol určený konkrétny termín, na ktorý bol pozvaný. Na toto žalobca žiadnym spôsobom nereflektoval. 15. Žalovaný zhrnul, že v prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na jeho vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov, pričom toto vyčiarknutie prebehlo na základe preskúmavaných rozhodnutí v súlade s riadne zisteným skutkovým stavom veci, v súlade s právnou úpravou, bez porušenia práv žalobcu. 16. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť podľa § 190 SSP. 17. Replika žalobcu nebola podaná. IV.
Relevantná právna úprava 18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 20. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 21. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 23. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") vedie register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcií. Do registrov ministerstvo zapisuje údaje v rozsahu podľa tohto zákona. 25. Podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. ministerstvo vyčiarkne z registra mediátorov toho, kto nevyhovel pri opakovanom preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal. 26. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. mediátor je povinný sa podľa tohto zákona sústavne vzdelávať. 27. Podľa § 10a ods. 2 zákona č. 420/2004 Z. z. ministerstvo prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií zapísaných v registri vzdelávacích inštitúcií organizuje každý rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. Program odborného seminára a jeho rozsah určuje ministerstvo. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktoré mediátor bezodkladne predloží ministerstvu. 28. Podľa § 10a ods. 3 zákona č. 420/2004 Z. z. ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. 29. Podľa § 10a ods. 4 zákona č. 420/2004 Z. z. ak ministerstvo nariadi preskúšanie, mediátor je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní mediátor nevyhovie, môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov. 30. Podľa § 10a ods. 5 zákona č. 420/2004 Z. z. podrobnosti o ďalšom vzdelávaní a o preskúšaní mediátora ministerstvom upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V. Posúdenie veci správnym súdom 31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/268/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/268/2020. 32. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.11.2025 za prítomnosti povereného zamestnanca žalovaného a v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 10.11.2025, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. 33. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, na základe ktorých bol žalobca podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. vyčiarknutý z registra mediátorov na tom skutkovom základe, že dňa 05.12.2018 nevykonal preskúšanie nariadené v dôsledku nepreukázania účasti na odbornom seminári v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od účasti na odbornom seminári dňa 24.05.2017, a to do mája 2018 (vrátane). 34. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a pri zohľadnení možnej existencie vád správneho trestania podľa § 195 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na to, že trpí vadou nepreskúmateľnosti. 35. Vo všeobecnosti je nepreskúmateľnosť rozhodnutia jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. ... Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014). 36. Uvedené požiadavky sa o to viac vzťahujú na rozhodnutia, vydávané vo veciach správneho trestania, keďže sa svojím charakterom približujú trestnému konaniu a ich výsledkom je spravidla sankcia s trestnoprávnych charakterom. Za takýto druh konania možno považovať aj konanie o vyčiarknutí mediátora z registra mediátorov podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z., ktorého predmetom je posúdenie plnenia povinností mediátora podľa § 10a zákona č. 420/2004 Z. z. a následné vyvodenie
zodpovednosti za ich nesplnenie, keďže takéto konanie jednoznačne spĺňa požiadavku podľa § 194 ods. 1 SSP, ako i parametre zásadného postihu žalobcu na jeho právach a prístupe k výkonu mediátorskej činnosti. S ohľadom na to je potrebné striktne trvať na požiadavke zrozumiteľnosti, presvedčivosti, dostatočnej argumentačnej vybavenosti a najmä dôvodnosti rozhodnutí vydaných v takomto konaní, ktoré musia dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne otázky, a to nielen vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ale aj k jeho výroku, ktorého súčasťou je skutková a právna veta ako základné predpoklady pre vyslovenie „viny“, teda zodpovednosti za porušenie povinnosti, a uloženie sankcie, pričom tieto dve časti (výrok a odôvodnenie) musia byť argumentačne súladné. 37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu v prejednávanej veci prisvedčil námietke žalobcu o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (ktoré spolu s prvostupňovým rozhodnutím tvoria jeden posudzovaný celok) pre nedostatok dôvodov, na ktorých je založené, s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie nemá dostatočný materiálny základ, nakoľko v ňom absentuje riadne vymedzenie porušenia povinnosti žalobcu, v dôsledku ktorého mu bola uložená najprísnejšia sankcia – vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov. Uvedeným nedostatkom trpí tak výrok rozhodnutia, v ktorom úplne chýba tzv. právna veta, teda právna kvalifikácia skutku vo vzťahu k porušeniu konkrétnej povinnosti žalobcu, ako aj odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný s touto otázkou riadne nevysporiadal a odôvodnil ju len všeobecnými, vágnymi formuláciami. 38. Skutok, pre ktorý bol žalobca vyčiarknutý z registra mediátorov, bol žalovaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia ustálený tak, že žalobca „dňa 05.12.2018 v sídle ministerstva nevykonal nariadené preskúšanie, ktoré bolo účastníkovi správneho konania nariadené v dôsledku nepreukázania účasti na odbornom seminári organizovanom ministerstvom v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od účasti na odbornom seminári organizovanom ministerstvom dňa 24.05.2017, a to do mája 2018 (vrátane)“. Ide o tzv. skutkovú vetu, ktorá má byť vždy odrazom výsledkov dokazovania, resp. zistení, zabezpečených v priebehu konania, ktoré predstavujú ustálený skutkový stav v konkrétnej veci a teda aj základ pre ďalšie závery konajúceho orgánu vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti. Skutková veta teda vymedzuje skutkové dôvody rozhodnutia. Súčasťou výroku rozhodnutia vo veciach správneho trestania je však vždy aj tzv. právna veta, ktorá oproti vete skutkovej a v nadväznosti na ňu vyjadruje právny dôvod rozhodnutia, teda odpovedá na otázku, na akom právnom základe došlo k vyvodeniu zodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré je identifikované v skutkovej vete. Právna veta tak musí obsahovať jednoznačné vymedzenie porušenej povinnosti s poukazom na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, k porušeniu ktorého došlo, a jej nedostatok nie je možné zhojiť v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný, hoci vo výroku rozhodnutia uviedol skutkovú vetu, úplne opomenul uviesť právnu vetu, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti vo vzťahu k jeho výroku. Tento nedostatok nebol napravený žalovaným ani v rozkladovom konaní. 39. Pri komplexnom posúdení výroku, ako aj odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, v čom konkrétne spočíva porušenie povinností žalobcu a z čoho táto povinnosť vyplýva. S poukazom na zásadu nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiadny trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona), ktorá je aplikovateľná aj na danú vec, táto skutočnosť nie je akceptovateľná a spôsobuje nedostatok aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. nedostatok dôvodov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 10a zákona č. 420/2004 Z. z. zakotvuje tzv. ďalšie vzdelávanie mediátora a v súvislosti s ním ukladá mediátorovi viaceré na seba nadväzujúce povinnosti (§ 10a ods. 1, ods. 3, ods. 4). Týmito povinnosťami sa realizuje verejný záujem na zabezpečení a udržaní odbornosti pri výkone činnosti mediátora, a teda záujem na riadnom vykonávaní tejto činnosti. Žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach nezaoberal tým, ktorú konkrétnu povinnosť či povinnosti mal žalobca porušiť, jednoznačným odkazom na zákonné ustanovenie. Nejednoznačná citácia či parafráza ustanovení o ďalšom vzdelávaní mediátora a s tým súvisiacich povinností bez väzby na danú vec a bez presnenia tej konkrétnej (či viacerých) z nich, k porušeniu ktorej došlo a pre ktorú bol žalobca sankcionovaný vyčiarknutím, nie je postačujúce. Bolo povinnosťou žalovaného bez pochybností, jasným a zrozumiteľným spôsobom, ustáliť právny dôvod svojho rozhodnutia, ktorého výsledkom bol postup podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. 40. Správny súd zastáva názor, že formulácia skutkovej a právnej vety je pre každé správne trestanie zásadná a spolu s odôvodnením rozhodnutia musí poskytovať záruky spravodlivého a zákonného procesu, čo v prejednávanej veci nebolo splnené pre úplnú absenciu právnej vety vo výroku
preskúmavaných rozhodnutí, ako aj absenciu riadneho vysporiadania sa s touto otázkou žalovaným v ich odôvodnení. Len adekvátne vymedzenie skutkového a právneho základu rozhodnutia môže splniť požiadavku zákonnosti procesu, v ktorom bola vyvodená zodpovednosť za porušenie zákona. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 6Asan/11/2021 z 15. 11. 2022 (bod 23. a nasl.), podľa ktorého „...kasačný súd upriamuje pozornosť na princíp legality (zákonnosti) zakotvený v Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“), ktorý znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania štátnymi orgánmi, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/55/2014 zo dňa 26. novembra 2015). Administratívne trestanie má vo všeobecnosti trestnoprávny charakter i podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), ako aj Čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Tak Článok 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj Čl. 49 Ústavy teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť (k tomu pozri aj - Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, ako aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára 2018, zverejnený v Zbierke nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu pod č. 9/2018)...Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého znaky sú vyjadrené prostredníctvom skutkovej podstaty v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba taký systém sankcií, ktorý stanoví zákon. Predmetné taktiež vyplýva z Odporúčania výboru ministrov Rady č. 91/1 o správnych sankciách, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP 69/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014).“ 41. Požiadavka na dostatočné a zrozumiteľné rozhodnutie nie je samoúčelná, ale je vždy spojená s dôsledným uplatnením práva dotknutej osoby na obhajobu, teda s uplatnením možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu, k vykonaným dôkazom, k ich hodnoteniu, ako aj k možnosti brániť sa proti tvrdeniam konajúceho orgánu a možnosti predkladať dôkazy vo svoj prospech, prípadne na právo viesť obhajobu vo svoj prospech. V preskúmavanej veci však tieto záruky neboli dodržané a práva žalobcu boli v tomto smere porušené, keďže žalobca v preskúmavaných rozhodnutiach nedostal odpoveď na otázku, akú zákonnú povinnosť porušil. 42. Správny súd rezultuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, pretože trpí vadou nedostatku dôvodov, na ktorých je založené. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie nemá materiálny základ, nakoľko v ňom absentuje riadne vymedzenie porušenia povinnosti žalobcu, keď žalovaný neustálil, porušenie akej konkrétnej povinnosti sa žalobcovi v danom konaní kladie za vinu. Uvedeným nedostatkom trpí tak výrok rozhodnutia, ktorý neobsahuje tzv. právnu vetu, teda právnu kvalifikáciu skutku vo vzťahu k porušeniu konkrétnej povinnosti žalobcu, ako aj jeho odôvodnenie, v ktorom sa žalovaný s touto otázkou riadne nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie tak nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na rozhodnutia, vydané vo veciach správneho trestania. 43. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný v ďalšom konaní zákonným spôsobom odstrániť vytýkané nedostatky.
44. Nad rámec žalobných námietok správny súd obiter dictum dodáva, že v danej veci boli zistené aj nepresnosti skutkovej vety, spočívajúce v tom, že: - zo skutkovej vety - v podobe, v akej bola vymedzená žalovaným (bod 2. rozsudku) - nevyplýva, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti v pozícii mediátora, hoci povinnosť ďalšieho vzdelávania podľa § 10a zákona č. 420/2004 Z. z. sa vzťahuje len na mediátorov ako špeciálny subjekt, - skutková veta neobsahuje údaj o tom, kedy a akým konkrétnym aktom žalovaného bolo preskúšanie žalobcovi nariadené; správny súd v tejto súvislosti ad marginem podotýka, že nariadenie preskúšania predpokladá vydanie autoritatívneho správneho aktu žalovaného s poukazom na § 10a ods. 3 zákona č. 420/2004 Z. z., § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 424/2015 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a preskúšaní mediátorov v spojení s § 10a ods. 5 zákona č. 420/2004 Z. z., - skutková veta neobsahuje presný údaj o období – jeho začiatku a konci, za ktoré sa mal žalobca skutku dopustiť, s poukazom na to, že dňa 24.05.2017 sa odborného seminára žalobca zúčastnil, t. j. tento deň nie je možné považovať za súčasť posudzovaného obdobia, hoci je v skutkovej vete uvedený; a stanovenie konca posudzovaného obdobia vymedzením „do mája 2018 (vrátane)“, s poukazom na požiadavku nezameniteľnosti a totožnosti skutku vo svetle zásady ne bis in idem, nie je dostatočne určité. 45. Na dôvažok súd uvádza, že ostatnými žalobnými dôvodmi sa nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady preskúmavaných rozhodnutí, ktoré bude žalovaný povinný v novom rozkladovom konaní odstrániť, predčasné. Ak žalobca vznášal námietky vo vzťahu k v poradí prvému konaniu v danej veci, k tomu treba len dodať, že toto konanie ani rozhodnutia v ňom vydané neboli predmetom tohto správneho súdneho konania, preto ich správny súd nepreskúmaval a nevyjadroval sa k nim. Správny súd napokon dáva do pozornosti, že administratívne konanie, v ktorom boli vydané preskúmavané rozhodnutia v tomto konaní, bolo začaté ako nové konanie (v poradí druhé) po tom, ako žalovaný v prvom konaní konštatoval nedostatky a pôvodné rozhodnutie žalovaného o vyčiarknutí žalobcu z registra mediátorov zrušil (bod 1. rozsudku). 46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.