Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/212/2020 1020201610 26. 06. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201610.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného: Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom Hollého 745/34, 905 01 Senica, IČO: 45 013 977, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2020/012141-005 zo dňa 19.08.2020, takto rozhodol: I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . III.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor volieb, referenda a politických strán (ďalej len „ministerstvo“) začalo na základe oznámenia z 11.11.2019 konanie o uložení pokuty za nesplnenie povinnosti podľa § 6 ods. 6 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“). 2. Žalobca vo vyjadrení z 20.11.2019 uviedol, že na post primátora mesta Gabčíkovo kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou podpisov občanov mesta Gabčíkovo, chcel si otvoriť osobitný účet v banke Slovenskej sporiteľne, a. s. (ďalej len „Slovenská sporiteľňa“), ale nakoľko s ňou vedie súdny spor, nebolo mu to umožnené. Od FIO banky, a. s., pobočky zahraničnej banky (ďalej len „FIO banka“) mu bola poskytnutá informácia, že toho času umožňujú otvorenie osobitného účtu len pre politické strany. Cítil sa diskriminovaný a nemal inú možnosť ako otvoriť osobitný účet v OTP Banke Slovensko, a. s. (ďalej len „OTP banka“) výlučne len na účely určené na volebnú kampaň. Nikdy nechcel nič zatajovať a na svojom webe ako aj osobne ľuďom poskytoval informácie ohľadne financovania svojej kampane. 3. Potom ako bolo prvé rozhodnutie ministerstva č. SVS-OVR1-2020/002849-006 zo dňa 13.01.2020 o uložení pokuty žalobcovi zrušené rozhodnutím žalovaného č. SVS-OVR2-2020/012141-002 zo dňa 30.03.2020 z dôvodu neumožnenia žalobcovi vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, čo bolo v následnom konaní ministerstvom zhojené, bolo vydané opätovne prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. SVS-OVR1-2020/002849-014 zo dňa 15.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 500 Eur za nesplnenie povinnosti podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani z dôvodu, že na úhradu nákladov na volebnú kampaň pre voľby do orgánov správy obcí, ktoré sa konali dňa 10.11.2018, v celkovej sume 971,48 Eur, použil finančné prostriedky, ktoré neviedol na osobitnom platobnom účte podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani, ale na platobnom účte vedenom v E. F. IBAN: G., ktorý nebol osobitným platobným účtom podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani, nakoľko na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta nad 5 000 obyvateľov použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky, pričom v nadväznosti na § 6 ods. 7 zákona o volebnej kampani údaje na osobitnom platobnom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií v rozsahu údajov o sume, dátume zúčtovania, mene a priezvisku alebo názve platiteľa, texte účtovného zápisu a variabilnom symbole. 4. Ministerstvo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedlo, že úmyslom zákonodarcu pri zakotvení inštitútu osobitného účtu do zákona o volebnej kampani, z ktorého sa uhradzujú náklady na volebnú kampaň, bolo zabezpečiť transparentnosť financovania volebnej kampane, spočívajúcu nielen vo zverejnení údajov o financovaní volebnej kampane, ale najmä vo vedení finančných prostriedkov určených na volebnú kampaň na transparentnom účte, ktorého údaje musia byť bezplatne diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám, a tak umožniť identifikáciu poskytovateľa príspevkov (darcov) na volebnú kampaň, a to predovšetkým s dôrazom na verejný záujem. Samotná konštatácia žalobcu o výlučnosti použitia výdavkov na platobnom účte na volebnú kampaň, však zo súkromného platobného účtu neurobí automaticky osobitný účet podľa § 6 ods. 7 zákona o volebnej kampani. Rovnako zverejnenie informácií o nákladoch na volebnú kampaň na webovej stránke kandidáta nemožno nijako stotožňovať so splnením si zákonnej povinnosti viesť finančné prostriedky na osobitnom účte. Ministerstvo poukázalo na usmernenie ku kampani zaslané žalobcovi dňa 24.10.2018, v ktorom bola explicitne uvedená povinnosť zriadenia osobitného účtu, jeho fungovanie a zmysel, ako aj povinnosť oznámiť adresu webového sídla tohto účtu ministerstvu. Ohľadom vyžiadania si potvrdenia od bánk ministerstvom k žiadosti žalobcu zriadiť si transparentný účet ministerstvo ozrejmilo, že nie je subjektom, ktorému banka v zmysle § 91 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) aj bez písomného súhlasu klienta na jeho vyžiadanie podá správu o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Avšak aj prípadné predloženie potvrdenia ktorejkoľvek banky mohlo byť klasifikované ako poľahčujúca okolnosť pre uloženie pokuty v nižšej výške, nevyvinilo by to však žalobcu zo zodpovednosti za konanie v rozpore so zákonom. Konštatovalo, že objektívna možnosť kandidujúceho subjektu viesť finančné prostriedky na osobitnom transparentnom účte v banke, je v podmienkach Slovenskej republiky od zaradenia tejto zákonnej povinnosti až do súčasnosti zabezpečená dostupnosťou služby zriadenia takéhoto účtu zo strany niektorých bánk pôsobiacich na jej území. Výšku uloženej pokuty vyhodnotilo v zmysle § 19 ods. 6 písm. b) a ods. 12 zákona o volebnej kampani v tom zmysle, že toto konanie predstavuje príliš závažné konanie (porušenie jedného z kľúčových pravidiel vedenia volebnej kampane, keď nebolo verejnosti umožnené sledovať financovanie volebnej kampane žalobcu tak, ako to zaručuje zákon o volebnej kampani, a to počas celej zákonom stanovenej doby trvania volebnej kampane) na to, aby mohla byť uložená pokuta v minimálne výške (t. j. 1000 Eur), avšak minimálnu hranicu určenú zákonom zvýšilo len o 500 Eur s prihliadnutím a všetky ostatné okolnosti, ako napr. že išlo o prvé porušenie zákona žalobcom, s ohľadom aj na prevenciu a výchovnú funkciu sankcie. 5. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval v odvolacom konaní žalovaný, ktorý rozhodnutím č. SVS-OVR2-2020/012141-005 zo dňa 19.08.2020, doručeným žalobcovi dňa 20.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesplnenie povinnosti viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na transparentnom účte je konštruované ako striktne objektívna zodpovednosť, t. j. je posudzované bez ohľadu na zavinenie. Pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je teda irelevantné, či účastník konania svoju povinnosť opomenul vlastnou vinou alebo mu banky, na ktoré sa obrátil, odmietli transparentný účet zriadiť. Žalobca prakticky celú svoju procesnú aktivitu nasmeroval k preukázaniu toho, že ním oslovené banky mu odmietali zriadiť transparentný účet na účely vedenia volebnej kampane, pričom sa od týchto peňažných ústavov pokúšal získať potvrdenia, čo však nemá vplyv na posudzovanie zodpovednosti za správny delikt. Mal za to, že prvostupňový správny orgán si zadovážil všetky potrebné podklady na rozhodnutie a tieto boli
postačujúce pre konštatovanie skutkového záveru, že žalobca spáchal správny delikt uvedený v § 19 ods. 6 písm. b) zákona o volebnej kampani. Navyše skutkový stav, podľa ktorého žalobca nemal zriadený transparentný účet, bol ustálený a nebol ani spochybňovaný. Žalovaný nevidel nič diskriminačné ani znevýhodňujúce na tom, že správny orgán striktne kontroluje splnenie zákonom stanovených povinností kandidátmi vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, a správne orgány postupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), keď dôsledne aplikovali zákon o volebnej kampani. Výšku uloženej pokuty považoval za adekvátnu, keďže táto sa blíži k dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby vo výške 1 000 Eur, bola zohľadnená závažnosť správneho deliktu, ako aj bolo prihliadnuté na to, že išlo o prvé porušenie zákona žalobcom. II. Správna žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.11.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s § 32 ods. 1 a s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Mal za to, že napadnuté rozhodnutia nevychádzajú z presne, úplne a spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Uviedol, že správny orgán nevykonával prakticky žiadnu činnosť smerujúcu k obstaraniu si potrebných podkladov pre rozhodnutie a rozhodol od stola, arbitrárne. Vyčítal správnemu orgánu, že tento sa oboznámil iba s vyjadreniami žalobcu a s ním predkladanými dokladmi, ale sám nevykonal zisťovanie, najmä u dotknutých bánk (Slovenská sporiteľňa a Fio banka) na preverenie skutočností, či tieto banky umožnili žalobcovi pred voľbami do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa uskutočnili dňa 10.11.2018, zriadiť si u nich transparentný účet podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani ako fyzickej osobe - nezávislému kandidátovi, čo považoval za vadu nezákonnosti odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia. 9. Uviedol, že z písomných vyjadrení žalobcu a z ním predložených dokladov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa mu odmietla vydať potvrdenie o tom, že mu v rozhodnom období odmietla otvoriť transparentný účet. Rovnako tak aj Fio banka, pričom transparentný účet mu odmietla otvoriť s tým, že takýto účet si u nich môžu otvoriť iba politických strany, nie však fyzické osoby - nezávislí kandidáti a potvrdenie si má vyžiadať správny orgán. Žalobcovi dotknuté banky odmietajú vydať požadované potvrdenie a žalobca nemá žiadne nástroje na to, ako sa ho domôcť. Poukázal na vedomosť správneho orgánu o tom, že OTP banka daný transparentný účet neposkytovala a ani neposkytuje, čo správny orgán prvého stupňa prevzal aj do svojho prvostupňového rozhodnutia a zároveň v tejto súvislosti namietal porušenie jeho práva na vyjadrenie sa k tomuto podkladu rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Konštatoval, že pokiaľ mal správny orgán vedomosť o neposkytovaní služby transparentného účtu OTP Bankou, bolo v jeho možnostiach získať rovnakú vedomosť aj o Slovenskej sporiteľni a Fio banke (prípadne o všetkých bankách v Slovenskej republike), čo však neurobil. Zmienil pochybnosť, či je vôbec právna povinnosť pre nezávislých kandidátov zriadiť v banke transparentný účet, uložená im podľa § 6 ods. 6, 7 a 12 zákona o volebnej kampani, vôbec reálne v praxi splniteľná, a či je na mieste a oprávnené, aby im správny orgán za nesplnenie takejto nesplniteľnej povinnosť ukladal nejaké sankcie. 10. Ďalej žalobca poukázal na články 2, 12, 13, 30 a 31 Ústavy SR a namietal, že ako občan Slovenskej republiky má mať právo na prístup k volenej verejnej funkcii primátora mesta Gabčíkovo a to bez toho, že by bol za využitie tohto svojho politického práva garantovaného Ústavou SR sankcionovaný alebo diskriminovaný. Pokiaľ zákon o volebnej kampani ukladá nezávislému kandidátovi na funkciu primátora mesta nad 5000 obyvateľov povinnosť zriadiť v banke osobitný transparentný účet a súčasne oprávňuje ministerstvo splnenie tejto povinnosti kontrolovať a jej nesplnenie sankcionovať, tak musí byť zabezpečené, aby podmienky na zriadenie takéhoto účtu boli pre všetkých rovnaké. Ak otvorenie transparentného účtu nezávislému kandidátovi - fyzickej osobe bolo na ľubovôli banky, ako to bolo v tomto prípade, tak vlastne banky určovali a cenzurovali kto smie a kto nesmie kandidovať za primátora mesta. Správne orgány nevzali vyššie uvedené skutočnosti do úvahy a ani sa s nimi nevysporiadali. Žalobca sa cítil byť trestaný za to, že iba realizoval svoje ústavné právo na prístup k volenej verejnej funkcii za rovnakých podmienok, dané mu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Poukázal na to, že podľa § 19 ods. 12
zákona o volebnej kampani mal správny orgán pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške prihliadnuť na mieru závažnosti protiprávneho stavu a spôsob konania, a vzhľadom na tieto skutočnosti upustiť od potrestania. Taktiež namietal neprimeranú výšku pokuty 1500 Eur, keďže pokuta výrazne prevyšuje sumu prostriedkov použitých na volebnú kampaň vo výške 971,48 Eur. 11. Žalobca namietal, že správne orgány sa nevysporiadali s jeho argumentáciou (napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, zmätočné, nezrozumiteľné), alibisticky nevykonali vôbec žiadne šetrenie u dotknutých bánk, a tak nedošlo k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Argumentácia žalovaného o objektívnej zodpovednosti za nesplnenie povinnosti podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani, posudzovanej bez ohľadu na zavinenie, neobstojí, pretože ustanovenia najmä Ústavy SR majú prednosť pred ustanovením bežného zákona. Navrhol, aby súd podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil správne súdne konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, a teda či ustanovenia § 6 ods. 6, 7 a 12 zákona o volebnej kampani v spojení so sankciou podľa § 19 ods. 6 tohto zákona, v prípade nezávislých kandidátov na primátora mesta - fyzických osôb, sú v súlade s ustanovením najmä čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR, garantujúcim prístup k voleným a iným verejným funkciám pre všetkých občanov za rovnakých podmienok, keďže vytvára podmienky pre komerčné banky cenzurovať, ktorému z nezávislých kandidátov - fyzických osôb umožnia kandidovať tým, že mu umožnia alebo neumožnia otvoriť transparentný účet. III. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.02.2021 uviedol, že žaloba prakticky kopíruje odvolanie žalobcu; žalovaný v plnom rozsahu zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a toto považoval spoločne so správnym konaním za zákonné a vecne správne. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že ministerstvo vykonalo dokazovanie primerané povahe veci a najmä s ňou súvisiaceho účelu, ktorý sa vykonaným dokazovaním mal dosiahnuť. Povinnosť správneho orgánu zaobstarať si podklady na rozhodnutie a zistiť spoľahlivo skutočný stav veci nemožno vykladať tak, že správny orgán je povinný extenzívne preverovať akékoľvek tvrdenie účastníka konania, bez ohľadu na dôkazy vyplývajúce zo spisového materiálu, prípadne skutočnosti mu známe z jeho úradnej činnosti alebo notoriety. Žalovaný nepovažoval za nezákonný postup ministerstva, keď toto ustálilo skutočný stav veci aj bez vykonania dôkazov navrhovaných žalobcom. Poukázal na to, že zodpovednosť za predmetný správny delikt je striktne objektívna, t. j. posudzovaná bez ohľadu na zavinenie. Ústredným bodom dokazovania bola výlučne otázka, či mal žalobca v postavení kandidáta vo voľbách 2018 zriadený transparentný účet podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani, pričom ministerstvo dospelo k ustáleniu odpovedi na túto otázku, táto skutočnosť nebola ani nikdy sporná, a ďalšie dôkazy už následne mohli ovplyvniť iba výšku sankcie. Uviedol, že žalobca nepredložil nijaký relevantný dôkaz o tom, že sa pokúšal zriadiť si transparentný účet v rozhodujúcom období. 13. K námietke žalobcu, že ministerstvo použilo skutkové zistenie, že OTP banka neposkytuje službu transparentného účtu a nedalo mu možnosť vyjadriť sa k tomu, žalovaný uviedol, že táto samotná informácia nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu spáchania správneho deliktu žalobcom a ani nebola nijako relevantná vo vzťahu k uplatneniu jeho procesných práv. Ďalej konštatoval, že mu v nijakom prípade neprislúcha hodnotiť súlad zákona s Ústavou SR. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a uviedol, že je presvedčený, že každý štátny orgán je povinný striktne aplikovať platné právo na zverenom úseku štátnej správy, vrátane ukladania sankcií za jeho porušenie. Vychádzal z prezumpcie súladu platných právnych predpisov s Ústavou SR, až dokým Ústavný súd Slovenskej republiky neskonštatuje opak. Poznamenal, že z § 19 ods. 12 zákona o volebnej kampani nevyplýva priestor pre upustenie od potrestania. Uloženú pokutu hodnotil ako úplne primeranú sankciu, uloženú vo výške blížiacej sa dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby a súladnú so zákonom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za plne nesúladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 14. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa replikou na výzvu súdu. IV. Relevantná právna úprava 15. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.
16. Podľa § 194 SSP: „(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 17. Podľa § 197 SSP, „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“ 18. Podľa § 198 ods. 1, ods. 2 SSP, sankčná moderácia, „(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.“ 19. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“. 20. Podľa § 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani (v znení účinnom do 31.12.2018), „Nezávislý kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja a nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta, na funkciu starostu obce, na funkciu starostu mestskej časti v obci nad 5 000 obyvateľov musí viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke. Na osobitný účet musia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Na požiadanie musí nezávislý kandidát preukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené.“ 21. Podľa § 6 ods. 7 zákona o volebnej kampani (v znení účinnom do 31.12.2018), „Údaje na osobitnom účte podľa odseku 6 musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi nezávislý kandidát ministerstvu vnútra, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle.“ 22. Podľa § 19 ods. 6 písm. b) zákona o volebnej kampani (v znení účinnom do 31.12.2018), „Ministerstvo vnútra uloží nezávislému kandidátovi pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur, ak nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 6, 12, 13 alebo 14.“ 23. Podľa § 19 ods. 12 zákona o volebnej kampani (v znení účinnom do 31.12.2018), „Pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu.“ 24. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ 25. Podľa čl. 30 Ústavy SR, „(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. (2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. (3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. (4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom
26. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 27. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 19.11.2020, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), zastúpenou advokátom, obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 26.06.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 28. Žalobca sa podaním zo dňa 26.06.2025 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 26.06.2025 s uvedením, že súhlasí s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a že trvá na podanej žalobe. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia aj napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že argumenty žalobcu neobstoja, napadnuté rozhodnutie je zákonné, zopakoval argumentáciu o objektívnej zodpovednosti za správny delikt a odmietol, že by nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Poznamenal, že množstvo kandidátov malo zriadený transparentný účet, preto vo všeobecnosti platí, že bolo možné si ho zriadiť. 29. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov v spojení s § 195 SSP, v rámci ktorých žalobca primárne napádal neúplné zistenie skutočného stavu veci, nevykonanie zisťovania správnych orgánov u dotknutých bánk, neumožnenie vyjadrenia sa žalobcovi k podkladom pre rozhodnutie ohľadom zistení o OTP banke, nesplniteľnosť právnej povinnosti pre nezávislých kandidátov zriadiť v banke transparentný účet a oprávnenosť správnych orgánov za jej nesplnenie ukladať sankcie, diskrimináciu v prípade využitia svojho politického práva na prístup k volenej verejnej funkcii, neprimeranú výšku uloženej pokuty, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. 30. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že správny orgán nevykonával prakticky žiadnu činnosť smerujúcu k obstaraniu si potrebných podkladov pre rozhodnutie, že nevykonal akékoľvek zisťovanie u dotknutých bánk, že nezisťoval skutočný stav veci a rozhodol arbitrárne. Prvostupňový správny orgán a žalovaný si zadovážili potrebné podklady na rozhodnutie, a to správu o prostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň, výpisy z účtu žalobcu, jeho prehlásenia a ním predložené písomnosti, vyjadrenia, ako aj ďalšie doklady, z ktorých vyplynul ustálený skutkový záver, že žalobca nemal zriadený transparentný účet, čo ani sám žalobca nespochybňoval. V prvom rade je to žalobca, kto má povinnosť tvrdenia a povinnosť svoje tvrdenia preukázať a to akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami (min. v tomto prípade podanými žiadosťami), nielen jediným typom potvrdenia, ktoré mu banka nie je ochotná vydať. Navyše žalobca nepreukázal (ani netvrdil), že by v rozhodnom čase, keď sa snažil o založenie transparentného účtu, kontaktoval správne orgány ohľadom informácie, ktoré banky takéto služby poskytujú alebo že by sa snažil u nich verifikovať ním zvolený spôsob vedenia finančných prostriedkov na súkromnom účte, ale až dodatočne keď sa viedlo konanie o uložení pokuty vyčítal správnemu orgánu nesplniteľnosť danej povinnosti a pod. Žalobcovi bolo pritom vopred zaslané usmernenie ku kampani, v ktorom bolo explicitne uvedené, že zriadením osobitného účtu sa rozumie jeho zviditeľnenie, sprístupnenie verejnosti na webovom sídle banky (link), na ktorom sú zobrazené pohyby na tomto účte, povinnosť oznámiť ministerstvu adresu webového sídla tohto účtu, ako aj odkaz na podrobnú úpravu podmienok vedenia volebnej kampane v zákone o volebnej kampani, či zdôraznenie, že službu
transparentného účtu neposkytuje každá banka. Správny orgán nie je povinný vykonať dokazovanie za účastníka konania, pričom podstatné je to, ako uviedol aj žalovaný, že ani prípadné získanie takéhoto dokladu nevylučuje zodpovednosť žalobcu za daný správny delikt. 31. Ergo skutočnosť, že žalobca nemal zriadený transparentný účet bola jednoznačne v správnom konaní správnymi orgánmi zistená a preukázaná. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 19 ods. 6 písm. b) zákona o volebnej kampani spočívajúca v nesplnení povinnosti nezávislého kandidáta na funkciu primátora mesta v zmysle 6 ods. 6 zákona o volebnej kampani, t. j. povinnosti viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke, bola naplnená tak, ako uvádza žalovaný aj ministerstvo. 32. Navyše žalobca uvádzal, že v podstate v troch bankách (Slovenská sporiteľňa, Fio banka, OTP banka) sa mu nepodarilo otvoriť transparentný účet, čo však neznamená že otvorenie takéhoto účtu bolo automaticky nemožné/nesplniteľné, pričom k žiadnym ďalším možnostiam otvorenia transparentného účtu, prípadne v iných bankách, sa žalobca nevyjadroval. Na Slovensku pôsobia pritom desiatky bánk a žalobca ani netvrdil, že by bola vylúčená možnosť otvorenia transparentného účtu v ostatných z nich. Naopak žalovaný potvrdil, že množstvo kandidátov malo zriadený transparentný účet, a preto vo všeobecnosti z toho vyplýva, že bolo možné si ho zriadiť. Nebolo povinnosťou správneho orgánu iniciatívne oznamovať žalobcovi, ktoré banky takéto služby poskytujú a ktoré nie (čo sa mohlo v čase aj meniť), pričom žalobca si to od ministerstva/ žalovaného ani v danom čase nežiadal. Správny súd sa preto v tomto smere nestotožnil s názorom žalobcu, že nezávislí kandidáti nemajú/nemali možnosť si zriadiť transparentný účet, keďže žalobca túto skutočnosť nijako relevantne neodôvodnil ani nepreukázal. 33. Správny súd dáva do pozornosti, že správny orgán je v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, avšak nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. K tvrdeniu žalobcu, že si mal správny orgán vyžiadať potvrdenie od Slovenskej sporiteľne a Fio banky, či pred voľbami umožnili žalobcovi zriadiť si u nich transparentný účet, ministerstvo uviedlo, že nie je subjektom, ktorému banka v zmysle § 91 ods. 4 zákona o bankách aj bez písomného súhlasu klienta na jeho vyžiadanie podá správu o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Zároveň uviedlo, že poskytlo žalobcovi najväčší možný časový priestor na získanie tohto potvrdenia od dotknutých bánk a jeho doručenie správnemu orgánu. Tiež, že žalobca deklaroval počas celého správneho konania, že predloží písomné potvrdenie banky na podporu svojich tvrdení a toto do vydania rozhodnutia nepredložil ani ministerstvo neinformoval o skutočnosti, že ich banka alebo jej ombudsman nehodlá vôbec vydať. Uviedlo tiež, že aj prípadné predloženie potvrdenia ktorejkoľvek banky mohlo byť klasifikované nanajvýš ako poľahčujúca okolnosť pre uloženie pokuty v nižšej výške, nevyvinilo by to však žalobcu zo zodpovednosti za konanie v rozpore so zákonom. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou ministerstva, vyjadril pochybnosť s tvrdením žalobcu, že banka vydá potvrdenie správnemu orgánu, a podotkol, že žalobca mal na predloženie dokladov dostatočný časový priestor a ani ich predloženie by ho nezbavilo zodpovednosti za správny delikt. Súd má za to, že nevykonanie dopytovania žalobcom označených bánk žalovaným, t. j. či si v nich žalobca podal žiadosť o zriadenie transparentného účtu, by jednak neznegovalo záver o tom, že žalobca nemal zriadený takýto účet (keďže existovali aj ďalšie banky a teda ďalšie možnosti zriadiť si ho), na druhej strane žalobca sám nepredložil žiadne s tým súvisiace relevantné dôkazy, len preniesol celé bremeno dokazovania na správny orgán. Správny orgán sa s týmito návrhmi vysporiadal dostatočne jasne a súd v tomto postupe správneho orgánu nevzhliadol také závažné pochybenia, ktoré by zakladali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia či postupu mu predchádzajúcemu. 34. Žalobcom namietané neumožnenie vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie ohľadom zistenia ministerstva o OTP banke, t. j. že OTP banka neposkytovala ani neposkytuje bankovú službu zriadenia osobitného účtu, nepovažoval súd za nijako zvlášť relevantnú informáciu pre prejednávanú vec, a teda ani za porušenie procesného práva žalobcu. Uvedené konštatovanie ministerstva nemalo žiadny vplyv na vyvodenie či nevyvodenie zodpovednosti za správny delikt, išlo len o tzv. doplňujúcu informáciu, ktorá bola ministerstvu známa z úradnej činnosti, a nešlo o také podstatné skutkové zistenie, o ktorom by mal žalobcu ako účastníka konania upovedomiť a dať mu možnosť sa k tomuto zisteniu vopred vyjadriť. Zároveň podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku platí, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Taktiež platí zásada
jednoty správneho konania, t. j. žalobca má možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť v odvolaní, čo žalovaný ako odvolací orgán v rámci odvolacieho konania môže preskúmať a v prípade zistenia závažného porušenia sám doplniť alebo zrušiť prvostupňové rozhodnutie. V tomto prípade žalovaný uviedol, že ide o všeobecne známu informáciu, overiteľnú jednoduchým telefonátom, a teda skutočnosti všeobecne známe preto nebolo treba dokazovať. Súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že nejde o takú (relevantnú) informáciu, ktorej konštatovanie by akokoľvek menilo závery správnych orgánov, a ku ktorej by mal byť žalobca vopred vyzvaný na vyjadrenie. Žalobca teda mal možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť v odvolacom konaní, pričom ani v odvolaní nepredniesol ohľadom tejto námietky takú argumentáciu, ktorá by odôvodňovala zmenu záverov prvostupňového rozhodnutia, v podstate namietal len neumožnenie sa vyjadriť ako také. Súd má z uvedeného za to, že ide o neopodstatnenú námietku zo strany žalobcu. 35. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o diskriminácii v prípade využitia svojho politického práva na prístup k volenej verejnej funkcii. Žalobcom poukazovaný čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, nebol nijako porušený, práve naopak, pre každého nezávislého kandidáta na funkciu primátora mesta nad 5000 obyvateľov, ktorý hodlal vynaložiť finančné prostriedky na svoju volebnú kampaň, platilo a platí to isté, že tieto finančné prostriedky musia byť vedené na osobitnom verejne prístupnom účte. Na rešpektovaní a dodržiavaní tohto pravidla nevidí súd nič diskriminačné, znevýhodňujúce ani poškodzujúce žalobcu. Uvedené pravidlo platí pre každého kandidáta rovnako a žalobca v podstate netvrdil ani nepreukazoval, že by správny orgán iným kandidátom „odpustil“ túto povinnosť dodržiavať dané základné ustanovenia alebo že by boli nejako inak zvýhodnení. 36. Čo sa týka namietanej výšky uloženej pokuty, súd v rámci správnej úvahy správneho orgánu ukladajúceho pokutu nezistil vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokuta bola uložená takmer na spodnej hranici, pričom bol zohľadnený spôsob konania, čas trvania aj závažnosť protiprávneho stavu v súlade s § 19 ods. 12 zákona o volebnej kampani, ako aj skutočnosť, že išlo o prvé porušenie zákona. Žalovaný a ministerstvo odôvodnili spôsob konania tak, že povinnosť využívať transparentný účet na financovanie volebnej kampane je jednou zo základných povinností kandidujúcich subjektov, ktorej dodržiavanie je potrebné dôsledne vyžadovať v záujme zabezpečenia maximálnej transparentnosti financovania volebnej kampane, preto ide o príliš závažné konanie na to, aby mohla byť uložená pokuta v minimálne výške (t. j. 1000 Eur). Základným atribútom, ktoré musí spĺňať takýto osobitný účet jeho „viditeľnosť“ a prístupnosť pre tretie osoby dvadsaťštyri hodín denne, aby sa tieto mohli kedykoľvek, v reálnom čase, oboznámiť s transakciami realizovanými na tomto účte. Avšak minimálna hranica určená zákonom bola zvýšená len o 500 Eur s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti, ako napr. že išlo o prvé porušenie zákona žalobcom, s ohľadom aj na prevenciu a výchovnú funkciu sankcie. Zároveň dáva súd do pozornosti, že ustanovenie § 19 ods. 6 písm. b) zákona o volebnej kampani neumožňuje upustenie od potrestania účastníka konania, ani uloženie pokuty pod zákonom stanovenú dolnú hranicu rozpätia ukladanej pokuty (t. j. pod 1000 Eur). Súd v zmysle § 198 ods. 2 SSP môže rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, t. j. len v rámci zákonom stanoveného rozpätia výšky pokuty, v tomto prípade bez možnosti upustenia od potrestania. Ako je uvedené vyššie, výška uloženej pokuty bola v napadnutých rozhodnutiach odôvodnená dostatočne, zrozumiteľne, jasne, na základe logickej úvahy a súd v nej nevzhliadol vybočenie z medzí zákona. Správny súd teda z uvedených dôvodov nevyhovel návrhu žalobcu na moderáciu uloženej pokuty. 37. V kontexte žalobných bodov žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že by napadnuté rozhodnutie vykazovalo nesúlad so zákonom, alebo obsahovalo niektorý z namietaným dôvodov na zrušenie rozhodnutia či na upustenie od uloženia sankcie. Súd nezistil ani vady v zmysle § 195 SSP v predmetnej veci správneho trestania. Správny súd má za to, že správny orgán vykonal náležité zisťovanie skutkového stavu, ktorý bol jednoznačne ustálený, napádané závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené, právne udržateľné a nevybočujúce z medzí zákonných ustanovení. Súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 38. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčil námietkam žalobcu, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 39. Súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, pretože nevyhodnotil ako potrebné podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov - § 6 ods. 6 a 7 v spojení s § 19 ods. 6 zákona o volebnej kampani s čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR garantujúcim prístup k voleným a iným verejným funkciám pre všetkých občanov za rovnakých podmienok. V čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je zakotvené, že podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon, čo sa premietlo aj do zákona volebnej kampani. Účelom povinnosti využívať na financovanie volebnej kampane transparentný účet je zabezpečenie maximálnej transparentnosti financovania volebnej kampane a tak umožnenie verejnosti sledovať financovanie volebnej kampane daného kandidáta. Súd nevidí v tejto povinnosti nič diskriminačné (nemožnosť jej splnenia nebola preukázaná), ani nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, ako je uvedené aj v ods. 35 vyššie. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 41. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.