Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/9/2025 1020201547 27. 05. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201547.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Michal Zálešák, LL.M. advokát, so sídlom Heyrovského 14, 841 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, P. O. BOX 106, 820 05 Bratislava, IČO: 36 063 606, 2/ Spojená škola, so sídlom ul. SNP 30, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 42 128 919, právne zastúpený: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka, Košická 56, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 v spojení s opatrením žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . III. Správny súd žalovanému 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 06.03.2020 zaevidoval žalovaný 2/ prihlášku žalobcu na štúdium na strednej škole v školskom roku 2020/2021 v odbore 4578 H rybár. Opatrením č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 žalovaný 2/ oznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa vzdelávacieho systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (ISCED 1), nemôže škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „školský zákon“). Proti tomuto opatreniu podal žalobca odvolanie. Žalovaný 2/ opatrením č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020 oznámil žalobcovi (jeho vtedajším zákonným zástupcom), že v zmysle § 62 ods. 5 školského zákona nemôže škola jeho prihlášku akceptovať. 2. Dňa 13.07.2020 bol žalovanému 1/ doručený list žalobcu (jeho vtedajších zákonných zástupcov) označený ako „VEC: Nevydanie rozhodnutí o neprijatí na štúdium na strednej škole a neprijatie na štúdium na strednú školu v rozpore s čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“, v ktorom žalobca namietal postup škôl, a to žalovaného 2/ a Spojenej školy, D. XX, A. z dôvodu nevydania rozhodnutia o neprijatí na štúdium na strednú školu. Súčasne uviedol, že ide o diskrimináciu odporujúcu Ústave Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“) a medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovenská
republika viazaná, najmä Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žiadal vyhovieť jeho odvolaniu proti opatreniu žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020. 3. Opatrením č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 žalovaný 1/ reagoval na list žalobcu uvedený v bode 2. tohto rozsudku. Po preverení všetkých skutočností konštatoval, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k porušeniu platných predpisov a škola nemohla akceptovať predmetnú prihlášku žalobcu na štúdium na trojročný učebný odbor 4578 H rybár z dôvodu nesplnenia základnej zákonnej podmienky prijatia, a to získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona – ISCED 2. Žalobca absolvoval základnú školu podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie ISCED 1. Z rovnakého dôvodu nemohol byť žalobca prijatý na štúdium na trojročný učebný odbor 4571 H záhradník na Spojenej škole, D. XX, A.. Žalovaný 1/ súčasne konštatoval, že riaditeľka školy nemohla vydať rozhodnutie, nakoľko pre nesplnenie zákonných podmienok nebol uchádzač zaradený do prijímacieho konania, v rámci ktorého riaditeľ strednej školy ako správny orgán rozhoduje o prijatí, resp. neprijatí žiaka na štúdium. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.11.2020, sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 a č. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020 a zrušenia opatrenia žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a vrátenia veci žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) a predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu právnych predpisov s Ústavou SR. 5. Uviedol, že je osobou so zdravotným postihnutím (Downov syndróm), naďalej má záujem študovať u žalovaného 2/, pričom zásah do jeho práva spočíva v odopretí prístupu k vzdelaniu dieťaťa so zdravotným postihnutím, ako aj v následnom nezákonnom postupe žalovaného 2/. Namietal, že jeho prihláška na štúdium na strednej škole nebola prijatá, nebolo mu umožnené na rovnoprávnom základe s ostatnými študovať na strednej škole, pričom jediným dôvodom bolo, že má zdravotné postihnutie. Hoci v prípade skutkového stavu absentuje formálne rozhodnutie zasahujúce do práv žalobcu, argumentoval, že v materiálom zmysle došlo k vydaniu „rozhodnutia“ zasahujúceho do jeho základných práv a slobôd. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby v prípade pochybností bola jeho žaloba posúdená aj podľa § 177 ods. 1 a nasl. SSP. 6. V prípade žalobcu nikdy neprebehol zákonom predvídaný postup a o jeho prihláške na štúdium nikdy nebolo rozhodnuté spôsobom upraveným v školskom zákone, prípadne v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 596/2003 Z. z.“). Namiesto toho mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní a bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálneho aktu orgánu verejnej správy v podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv a ktorý neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. 7. K tvrdenej diskriminácii pri prístupe k vzdelaniu žalobca uviedol, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa špecifického vzdelávacieho programu, na bežné – nesegregované – stredné školy. Podľa jeho názoru je odopretie prístupu k štúdiu na strednej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol vzdelanie na úrovni ISCED 1, diskriminačné z dôvodu zdravotného postihnutia, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Toto odlišné zaobchádzanie podľa žalobcu zasiahlo do jeho práva na vzdelanie podľa čl. 42 Ústavy SR, čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj podľa čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aplikované právne predpisy, konkrétne § 16 ods. 3 v spojení s § 62 ods. 1-8 školského zákona, sú podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Slovenská republika ratifikovala. III.
Vyjadrenie žalovaného 1/ 8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 01.07.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 9. Citoval § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 4 písm. c) a l), § 18 ods. 2 písm. b), j) a ods. 8, § 62 ods. 5, § 16 ods. 3, § 42 ods. 4 školského zákona, § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), § 5 ods. 4, § 9 ods. 5, § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z., čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Z uvedených ustanovení § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v spojení s § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. podľa názoru žalovaného 1/ explicitne vyplýva, ktoré z rozhodnutí riaditeľa školy sú rozhodnutiami v správnom konaní a na ktoré sa ustanovenia správneho poriadku nevzťahujú, čo však nevylučuje ďalšie administratívne úkony riaditeľa resp. individuálne akty, ktoré popri alebo v súvislosti s uvedenými rozhodovaniami vykonáva, napr. určuje počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok alebo určuje podmienky prijímacieho konania pre jednotlivé školské roky. 10. Základné, stredné alebo vyššie odborné vzdelania môže dieťa alebo žiak získať až úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu. Nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie. 11. Žalobca zavádzajúco uviedol, že dôvodom jeho neprijatia na štúdium bola skutočnosť, že má zdravotné postihnutie, ako aj to, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím na stredné školy. Jediným dôvodom neprijatia žalobcu k prijímacím skúškam bola skutočnosť, že nezískal potrebné nižšie stredné vzdelanie, ktoré je zákonnou podmienkou a predpokladom na postup do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, keďže nižšie sekundárne vzdelávanie nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie sekundárne vzdelávanie. IV. Vyjadrenie žalovaného 2/ 12. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 07.07.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 13. Žalovaný 2/ dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 školského zákona, o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania, teda riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie len o výsledku prijímacieho konania. V zmysle § 64 ods. 1 školského zákona prijímacie konanie prebieha na prijímacích skúškach, a to z predmetov, ktoré určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva. Podľa § 63 ods. 2 školského zákona sa na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Z uvedeného je zrejmé, že prihláška na vzdelávanie podľa § 63 školského zákona je prihláškou na prijímacie konanie, ktoré je tvorené prijímacími skúškami a o výsledku ktorého vydáva riaditeľ strednej školy rozhodnutie. Riaditeľ strednej školy nerozhoduje a ani nevydáva rozhodnutie o tom, či uchádzač splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona. 14. Ďalej uviedol, že podľa § 62 ods. 5 školského zákona sú stanovené dve základné podmienky pre prijatie uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona a splnenie podmienok prijímacieho konania, o splnení ktorých vydáva rozhodnutie riaditeľ strednej školy. 15. Žalobca dosiahol primárne vzdelanie, ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy v zmysle § 16 odsek 3 písm. a) školského zákona, označované podľa štátneho vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy v Slovenskej republike ako
ISCED 1 – primárne vzdelávanie, čo vyplýva aj z jeho prihlášky na štúdium. Žalobca ale nezískal podľa § 16 odsek 3 písm. b) školského zákona nižšie stredné vzdelanie, ktoré je nevyhnutné pre prijatie uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. Žalobca tým, že nespĺňal základnú podmienku, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona, ani nemohol podať prihlášku na vzdelávanie a nemohol byť zaradený do prijímacieho konania a absolvovať prijímacie skúšky, o výsledku ktorého by rozhodoval riaditeľ strednej školy. Rovnako by žalovaný 2/ postupoval pri každom uchádzačovi, ktorý získal len primárne vzdelanie. V spojitosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/1994 zo dňa 07.12.1994. Zároveň žalovaný 2/ dodal, že opakovane žalobcovi navrhoval doplnenie požadovaného vzdelania, a to aj externým štúdiom. Žalobca uvedené odporúčanie nerešpektoval a nejavil záujem si vzdelanie doplniť. V. Replika žalobcu 16. Žalobca v replike zo dňa 24.11.2022 zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v žalobe. 17. V súvislosti s argumentáciou žalovaného 2/ ohľadom zásahu do jeho práv zdôraznil, že k zásahu do subjektívnych práv dochádza aj pri dodržaní litery zákona, s ohľadom na záväzky, ktoré na seba Slovenská republika prevzala ratifikovaním medzinárodných zmlúv o ľudských právach, ktoré nie sú rešpektované diskriminačným zaobchádzaním so žalobcom ako osobou so zdravotným postihnutím. V druhom rade tvrdenia žalovaného 2/, že by subjektívne práva iných osôb mohli byť dotknuté prijatím prihlášky žalobcu a rozhodnutím o nej, resp. že by tým bola porušená zásada rovnosti, sú podľa názoru žalobcu nepodložené. Práve naopak, ostatní uchádzači sú oproti žalobcovi vo zvýhodnenom postavení v tom, že majú možnosť naplniť zákonné podmienky pre podanie prihlášky na štúdium na strednej škole ihneď po ukončení druhého stupňa základnej školy, čo žalobcovi nie je umožnené. Práve tým dochádza k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí. Aj keď „de iure“ je toto rozdielne zaobchádzanie ospravedlňované nesplnením zákonných podmienok žalobcom, „de facto“ je dôvodom jeho mentálne znevýhodnenie, keďže zákon mentálne postihnutých žiakov znevýhodňuje pri možnostiach dosiahnutia nižšieho stredného vzdelania. 18. V prípade žalobcu podľa jeho názoru nikdy neprebehol zákonom predvídaný postup a o jeho prihláške nebolo nikdy popísaným spôsobom rozhodnuté. Opätovne zdôraznil, že mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní, resp. bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky a vydanie zákonom predvídaného rozhodnutia, na základe neformálneho aktu (opatrenia) v podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv, neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, či samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. 19. Taktiež pokladal za nesprávne tvrdenie žalovaného 2/, podľa ktorého má žalobca „možnosť študovať na strednej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými“ a „je len na rozhodnutí žalobcu, či sa rozhodne splniť zákonné podmienky“. Podľa žalobcu je zrejmé, že stanovenie odlišnej (nižšej) úrovne vzdelania pri splnení totožnej dĺžky školskej dochádzky v zhoršenej kvalite, špecificky žalobcovi ako osobe s mentálnym postihnutím, jasne nepredstavuje „rovnoprávne“ založenú možnosť žalobcu študovať na strednej škole oproti osobám, ktoré mentálnym postihnutím netrpia. Zároveň okolnosť, že získa nižšiu úroveň vzdelania oproti ostatným, nie je rozhodnutím žalobcu, ale priamym dôsledkom zákonnej úpravy stupňov vzdelania, ktorý mu znemožňuje zúčastniť sa prijímacieho konania na strednej škole. VI. Duplika žalovaného 1/ a žalovaného 2/ 20. Žalovaný 1/ v duplike zo dňa 04.04.2023 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol ju zamietnuť. 21. Žalovaný 2/ v duplike zo dňa 19.05.2023 taktiež zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol ju zamietnuť. Zdôraznil, že nekonal protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania. VII. Doplnenie žaloby
22. Žalobca v doplnení žaloby, doručenom správnemu súdu dňa 18.11.2024, reagoval na uznesenie správneho súdu č. k. BA-8Sa/60/2021-160 zo dňa 27.11.2024, ktorým bol vyzvaný na doplnenie žaloby a predovšetkým upresnenie žalobného návrhu. Žalobca v doplnení zopakoval argumenty uvedené v žalobe zdôrazniac, že podal všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP. Navrhol, aby správny súd zrušil opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 a č. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020 a opatrenie žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a vrátil veci žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a predložil vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu právnych predpisov s Ústavou SR. VIII. Konanie na Krajskom súde v Bratislave 23. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/105/2020-47 zo dňa 26.11.2020 žalobu odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú uvádzajúc, že lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začala žalobcovi plynúť odo dňa prevzatia oznámenia (opatrenia) č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 o neakceptovaní prihlášky, čo bolo najneskôr dňa 03.06.2020. Posledný deň dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa 03.08.2020. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby podaná nebola a s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná zjavne oneskorene, a to tri mesiace po uplynutí lehoty na jej podanie. IX. Konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky 24. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/105/2020-47 zo dňa 26.11.2020 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“ alebo aj len „Najvyšší súd SR“) uznesením č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021 tak, že predmetné uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 25. V bode 18. uznesenia č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021 kasačný súd upriamil pozornosť na to, že žalobca bol postupom žalovaného 2/, spočívajúcim v neakceptovaní prihlášky na štúdium, prakticky vylúčený z prijímacieho konania pre nesplnenie predpokladov podľa § 62 ods. 5 školského zákona na prijatie do vzdelávacieho programu, pričom sa tak stalo spôsobom, ktorý tento zákon osobitne neupravuje. Prijímacie konanie sa podľa školského zákona začína podaním prihlášky a končí rozhodnutím riaditeľa školy o prijatí alebo neprijatí uchádzača o štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania. Proti rozhodnutiu o neprijatí môže uchádzač podať odvolanie, o ktorom rozhoduje zriaďovateľ školy, v prípade žalovaného 2/ je to žalovaný 1/ (§ 68 ods. 4 školského zákona, § 5 ods. 4 písm. a/, § 9 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z.). 26. Keďže spôsob a výsledky preverovania zákonných predpokladov pre zaradenie uchádzača do výberového konania školský zákon osobitne neupravuje, možno konštatovať, že žalovaný 2/ nekonal protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania. Z hľadiska posúdenia včasnosti zásahovej žaloby však nemožno vykladať na ujmu žalobcu, že sa obrátil na žalovaného 1/ ako na správny orgán druhého stupňa so žiadosťou o preverenie zákonnosti postupu žalovaného 2/ podaním označeným ako odvolanie. Rovnako ani žalovanému 1/ nie je možné vytknúť, že o tomto podaní žalobcu nevydal formálne rozhodnutie, keďže mu to zákon neukladá (bod 19. uznesenia kasačného súdu č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021). 27. Podľa názoru kasačného súdu je však list (opatrenie) žalovaného 1/ č. j. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 v okolnostiach prípadu nutné považovať za súčasť aktu neformálneho odmietnutia žalobcovej prihlášky na štúdium, ktoré začalo oznámením (opatrením) žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020. Uvedené písomné vyrozumenie žalobcu zo strany zriaďovateľa, že postup strednej školy vo svojej pôsobnosti považuje za zákonný a v tejto veci už nemožno očakávať žiadnu revíziu či vydanie formálneho rozhodnutia, je treba interpretovať z hľadiska možného zásahu do práv žalobcu ako jeden celok, ktorého bol list (opatrenie) žalovaného 1/ č. j. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 zavŕšením (bod 20. uznesenia kasačného súdu č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021).
28. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že žalobca podal správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od vyrozumenia zo strany žalovaného 1/ listom (opatrením) č. j. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020, ktorým bol odobrený postup žalovaného 2/, a teda je potrebné správnu žalobu považovať za podanú včas (§ 256 SSP). Žaloba bola krajským súdom odmietnutá nezákonne (bod 21. uznesenia kasačného súdu č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021). X. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/105/2020 (po zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/105/2020-47 zo dňa 26.11.2020 a vrátení veci na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave vedená pod sp. zn. 8Sa/60/2021) bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do oddelenia 8Sa Správneho súdu v Bratislave a bola na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-8Sa/60/2021. Opatrením predsedníčky Správneho súdu v Bratislave č. 1SprR/1/2025 zo dňa 27.01.2025 bola vec z dôvodu nesprávneho zápisu pridelená náhodným výberom senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. 6S/9/2025 a sp. zn. 6S/49/2025, nakoľko ide o preskúmanie zákonnosti dvoch opatrení. 30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 25 prvá veta SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. 34. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“), o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 36. Podľa § 16 ods. 3 školského zákona (v znení účinnom do 31.12.2021), základné vzdelanie sa člení na a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,
b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. 37. Podľa § 62 ods. 5 školského zákona, do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania. 38. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutia (opatrenia), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP. 39. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 v spojení s opatrením žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020 v intenciách žalobných dôvodov. Uvedenými opatreniami žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ oznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi, resp. zákonným zástupcom), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa vzdelávacieho systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (ISCED 1), nemôže stredná odborná škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 školského zákona, nakoľko nesplnil podmienku prijatia, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona (ISCED 2). 40. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, konanie prerušil a predložil vec Ústavnému súdu SR. Správny súd sa prioritne zaoberal týmto návrhom žalobcu. Žalobca žiadal, aby správny súd pred rozhodnutím vo veci samej podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a požiadal Ústavný súd SR, aby podrobil analýze § 16 ods. 3 v spojení s § 62 ods. 1 až 8 školského zákona s tým, či sú uvedené ustanovenia v súlade s Ústavou SR. Žalobca však v ničom bližšie nekonkretizoval, v čom mal spočívať nesúlad uvedených ustanovení školského zákona s Ústavou SR. 41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. Okrem toho, správny súd dodáva, že na uvedený postup je potrebné, aby k záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, dospel správny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti a nie podával návrh žalobca, pretože nie je spokojný s právnou úpravou. Naviac, žalobca nepredložil žiaden argument ohľadom podania návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu, ktorý by správny súd presvedčil, že by zákonná úprava bola v rozpore s Ústavou SR. Pravidlá, za akých sú vyhodnocované prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole, určuje zákonodarca v rámci legislatívneho procesu. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v prípade školského zákona ide o protiústavnú právnu normu. Je pravdou, že jednotlivec sa s ním (najmä ak sa ho priamo dotýka) nemusí stotožňovať, pričom však v tomto ohľade treba dodať, že táto norma bola stanovená ako celospoločenské merítko, legislatívne určujúce podmienky prijímania žiakov na jednotlivé druhy štúdia. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP s odkazom na § 25 prvá veta SSP zamietol ako nedôvodný. 42. V podanej žalobe žalobca namietal procesné pochybenie spočívajúce v tom, že žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ bez vydania rozhodnutia oznámili žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania. Rovnako tak vzniesol aj žalobné námietky
hmotnoprávneho charakteru. Správny súd sa v prvom rade zaoberal procesnými námietkami a následne hmotnoprávnymi námietkami uvedenými v žalobe. 43. Správny súd vyhodnotil ako neodôvodnenú žalobnú námietku, podstatou ktorej bolo, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ bez vydania rozhodnutia oznámili žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania, čím bolo žalobcovi znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní a bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálnych aktov orgánov verejnej správy v podobe listov, ktoré zasiahli do jeho práv, pričom neobsahovali poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. 44. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd dáva do pozornosti právne závery vyslovené v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/10/2021 zo dňa 11.05.2021, v ktorom Najvyšší súd SR v bode 18. konštatoval, že „sťažovateľ bol postupom žalovaného 2/ spočívajúcim v neakceptovaní prihlášky na štúdium prakticky vylúčený z prijímacieho konania pre nesplnenie predpokladov podľa § 62 ods. 5 školského zákona na prijatie do vzdelávacieho programu, pričom sa tak stalo spôsobom, ktorý tento zákon osobitne neupravuje. Prijímacie konanie sa podľa školského zákona začína podaním prihlášky a končí rozhodnutím riaditeľa školy o prijatí alebo neprijatí uchádzača o štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania. Proti rozhodnutiu o neprijatí môže uchádzač podať odvolanie, o ktorom rozhoduje zriaďovateľ školy, v prípade žalovaného 2/ je to žalovaný 1/“. Zároveň Najvyšší súd SR v tomto uznesení v bode 19. prvá veta konštatoval: „Keďže spôsob a výsledky preverovania zákonných predpokladov pre zaradenie uchádzača do výberového konania školský zákon osobitne neupravuje, možno konštatovať, že žalovaný 2/ nekonal protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia oznámil sťažovateľovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania.“ 45. Ako už vo vyššie uvedenom uznesení naznačil kasačný súd, aj správny súd konštatuje, že z dikcie § 67 ods. 1 školského zákona vyplýva, že o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Je preto potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/, že riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie jedine o výsledku prijímacieho konania, teda v situácii, kedy už došlo k realizácii prijímacieho konania. O skutočnosti, či uchádzač splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona, riaditeľ strednej školy rozhodnutie nevydáva, nakoľko školský zákon v danom prípade túto povinnosť riaditeľovi strednej školy neukladá. 46. V kontexte uvedeného je zrejmé, že nie je možné priznať relevanciu ani námietke žalobcu, že napadnuté opatrenia (opatrenie žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a opatrenie žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 v spojení s opatrením žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020) neobsahovali poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. Správny súdny poriadok obsahuje v ustanovení § 3 ods. 1 písm. c) úpravu, v zmysle ktorej „opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté“. V činnosti správnych orgánov teda dochádza k vydávaniu opatrení, čiže právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa správneho poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá, preto ani vydané opatrenie nie je možné posudzovať z pohľadu splnenia zákonných kritérií upravených v § 47 správneho poriadku, v ktorom sú definované materiálne (obsahové) náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane. Keďže aj na vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku), malo by byť z ich obsahu zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Zároveň by mali tiež obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie a stručné odôvodnenie tak, aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené. S ohľadom na uvedené správny súd v danom prípade prihliadol najmä na skutočnosť, že z obsahu preskúmavaných opatrení je nepochybne zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal, aj čoho sa týkajú. Rovnako tak obsahujú aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenia a stručné odôvodnenie, z ktorého možno zistiť, prečo nebolo žiadosti žalobcu (resp. jeho prihláške) vyhovené.
47. Pri skúmaní opodstatnenosti žalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že jediným dôvodom neakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie, správny súd upriamil pozornosť na § 62 ods. 5 školského zákona, ktorý zakotvuje dva zákonné predpoklady, za splnenia ktorých môže byť uchádzač prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. Prvým zákonom ustanoveným predpokladom je získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona. Ďalším zákonným predpokladom (tieto v danom prípade musia byť splnené kumulatívne) je splnenie podmienok prijímacieho konania. Z priložených administratívnych spisov vyplýva, že žalobca pri podaní prihlášky na štúdium nepreukázal splnenie prvého ustanoveného zákonného predpokladu, teda získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona. Preto nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke, že jediným dôvodom neakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie. V danom prípade totiž žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ postupovali správne, keď vyslovili, že nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov na prijatie žalobcu do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. 48. Správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu týkajúcu sa ním tvrdenej diskriminácie v spojitosti so zdravotným postihnutím, ktorá mala mať zároveň za následok porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii však žalobca poukázal jedine na skutočnosť, že mu bol odopretý prístup k štúdiu na strednej odbornej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol vzdelanie na úrovni ISCED 1. Taktiež žiadnym spôsobom nereagoval na argument žalovaného 1/, ktorý ho opakovane informoval o možnostiach doplnenia si nižšieho stredného vzdelania ako aj o školách, ktoré uskutočňujú takéto vzdelávanie tak, aby žalobca spĺňal podmienku prijatia do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, čo žalobca (resp. jeho vtedajšia zákonná zástupkyňa) odmietol (odmietla). Namietaná diskriminácia v spojitosti so zdravotným postihnutím je preto bez jej objektívneho a rozumného zdôvodnenia podľa názoru správneho súdu nedôvodná. Navyše, v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ sa zamerali výlučne na vyhodnotenie splnenia zákonom ustanovených podmienok, pričom z predložených administratívnych spisov vyplýva, že kritériá na prijatie uchádzačov na štúdium boli stanovené pre všetkých uchádzačov rovnako. Taktiež správny súd dáva do pozornosti, že „Za objektívne a rozumné zdôvodnenie diskriminácie sa totiž považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v článku 12 ods. 2 ústavy, pričom ostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení. Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95). Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca ním tvrdenú diskrimináciu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR relevantným spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal, keďže všetci uchádzači o štúdium na strednej odbornej škole mali ustanovené právne rovnaké podmienky vo vzťahu k akceptácii ich prihlášky na štúdium. 49. V nadväznosti na uvedené sa správny súd zaoberal aj žalobnou námietkou spočívajúcou v tvrdení, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Správny súd nespochybňuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Nesúhlasí však s tvrdením žalobcu, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa špecifického vzdelávacieho programu, na bežné „nesegregované“ stredné školy, čím dochádza k ich neodôvodnenej diskriminácii. Zásadné pochybenie žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ teda žalobca videl v aplikácii príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení školského zákona v konaní o jeho prihláške na štúdium na strednej odbornej škole, nakoľko bol presvedčený, že uvedené je v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého zmluvné štáty uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona majú nárok na rovnakú ochranu a rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie,
ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy SR a nazvanom „Hospodárske, sociálne a kultúrne práva“, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej). V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z čl. 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s čl. 42 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách, Ústava SR splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že esenciálny obsah práva na vzdelanie nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca v oblasti vzdelávania a zaručuje aj jeho uplatnenie. Medzi tieto zákony je ako vykonávací zákon nutné zaradiť aj tu aplikovaný školský zákon, ktorého účelom je okrem iného aj určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, ako aj umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, zahŕňajúc stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sú tiež definované stupne vzdelania získané vo výchovno-vzdelávacom procese na školách v zmysle školského zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Jednou z úloh školského zákona je aj zakotvenie právnej úpravy vo vzťahu ku žiakom s mentálnym postihnutím. Z obsahu žalobcom predložených dokladov, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov oboch žalovaných, vyplýva, že ich postup v danom prípade bol súladný s uvedeným účelom školského zákona, ako aj jeho citovanými ustanoveniami. V prejednávanej veci teda nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ postupovali vo veci žalobcu ohľadom posúdenia jeho prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie odlišne, ako postupovali v prípade prihlášok ostatných uchádzačov o štúdium. Správny súd z uvedených dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bol vo vzťahu k jeho osobe postup žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ diskriminačný, a tým aj v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ a 2/ rozhodli v súlade s ustanoveniami školského zákona, žalobné námietky nespôsobovali zrušenie napadnutých opatrení, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému 1/ a 2/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd sa, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 168 SSP, zaoberal posúdením otázky, či by priznanie trov konania žalovanému 1/ a 2/ napĺňalo zákonnú podmienku, že uvedené je možné spravodlivo požadovať. Pri skúmaní takto nastolenej otázky prihliadol najmä na skutočnosť, že prejednávaná vec sa svojím charakterom blíži konaniam o správnej žalobe v sociálnych veciach. Taktiež bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že podaná žaloba nevykazuje žiadne znaky žaloby šikanóznej. Preto správny súd konštatuje, že nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému 1/ a 2/ nahradil trovy konania. 52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.