Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/236/2020 1020201521 24. 09. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201521.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcov: 1. A. A. B., bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a 2. E. F. B., bytom G. XX, XXX XX H., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: JUDr. Michal Vavrík, advokát, so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. Obec H., C. I. XX, XXX XX H., 2. VIREA s. r. o., so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 797 541, zastúpený: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 4. H. F., bytom J. XX, XXX XX E. K. L., 5. A. F., bytom J. XX, XXX XX E. K. L. a 6. Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2- 2020/86772/KIZ zo dňa 06.08.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Obec Malinovo ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie č. j. Výst. 245-427-19-Ma zo dňa 06.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodla o umiestnení stavby inžinierskych stavieb spoločne s názvom: „Obytná zóna v Malinove, komunikácie a inžinierske siete“ pre navrhovateľa – spoločnosť VIREA s. r. o. (ďalej len „VIREA“), a to na mieste: na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX (C-KN), na pozemkoch parc. č. M. – XXXX/XXX, XXXX F. N. H., podľa dokumentácie, ktorú vypracoval PALISÁDY ateliér s.r.o., autorizovaný architekt, v skladbe objektov a podľa popisu, ktoré sú uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vychádzajúc z výroku
prvostupňového rozhodnutia možno konštatovať, že námietky žalobcov boli zamietnuté ako nedôvodné, neopodstatnené, nesúvisiace s predmetom a účelom konania. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie zo dňa prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie aj pani M. F., a to dňa 06.05.2020.
05.05.2020. Voči
3. Na podklade podaných odvolaní vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2020/86772/KIZ zo dňa 06.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcov a pani A. M. F. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný zhrnul skutkový stav veci a poukázal na kladné stanoviská, ktoré boli v konaní predložené. Uviedol, že predmetné konanie bolo návrhové a stavebný úrad posudzuje návrh na základe predpísaných podkladov a záväzných stanovísk. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad nemá kompetenciu zasahovať do projektovej dokumentácie a určovať podmienky na základe názorov, nemajúcich oporu v zákone. Ak je predložený návrh vypracovaný oprávnenou osobou, v súlade s technickými predpismi, v súlade s príslušnými normami a kladne posúdený dotknutými orgánmi, stavebný úrad vydá na základe projektovej dokumentácie rozhodnutie. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby je stavba polohovo, výškovo a priestorovo umiestnená, nie je možné ju však uskutočňovať. Z charakteristiky rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, vytvára sa ním len možnosť pre prijatie ďalšieho rozhodnutia – stavebného povolenia, k vydaniu ktorého môže, ale ani nemusí v budúcnosti dôjsť. K realizácii stavby teda dochádza až na základe stavebného povolenia ako osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Meritom územného konania o umiestnení stavby je hmotovo-priestorové umiestnenie stavby v území a jej napojenie na technické vybavenie územia, a to všetko v súlade s osobitnými predpismi. 6. Žalovaný uviedol, že navrhovateľ predložil projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, dokumentácia bola posúdená príslušnými dotknutými orgánmi. Ďalej konštatoval, že odvolatelia vyjadrili nesúhlas s umiestnením navrhovanej stavby, pričom však nesúhlas účastníkov nemožno stotožňovať s nemožnosťou vydať rozhodnutie. V predmetnom prípade si stavebný úrad splnil svoju povinnosť, rozhodol o námietkach účastníkov. Žalovaný usúdil, že stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v konaní a ďalej uviedol, že odvolacie námietky boli totožné s námietkami pred stavebným úradom – k danému odvolací orgán odkázal na odôvodnenie stavebného úradu. 7. Žalovaný zhrnul, že z dôvodu, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom, vyhovovala príslušným ustanovenia stavebného zákona, spĺňala požiadavky osobitných právnych predpisov a navrhovateľ predložil všetky požadované doklady, neboli dôvody k tomu, aby prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcov 8. Žalobcovia podali na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 02.11.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 9. Žalobcovia namietli porušenie § 35 ods. 2 stavebného zákona – žalobcovia mali za to, že stavebný úrad dňom začatia konania o umiestnení stavby, t. j. 15.07.2019, nezverejnil aj samotnú žiadosť o začatie územného konania, ktorá mala byť vyvesená až do právoplatnosti rozhodnutia. Daná žiadosť nebola nikde zverejnená, pričom jej zverejnenie má zásadný vplyv pri ochrane práv účastníkov konania. 10. Žalobcovia ďalej uviedli, že zámer prezentovaný v oznámení o začatí územného konania je v rozpore s regulatívmi uvedenými v aktuálnom pláne obce Malinovo spolu s jeho doplnkami. Žalobcovia uviedli, že územný plán obce Malinovo v časti 12.11 obsahuje vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a chránené časti krajiny – túto časť žalobcovia v žalobe odcitovali, spolu s časťou 12.12. Ďalej mali žalobcovia za to, že pri realizácii
zámeru navrhnutého v návrhu spoločnosti VIREA bolo potrebné spracovať územný plán zóny, čo ale nebolo splnené. Uviedli, že podľa § 12 stavebného zákona sa územný plán zóny spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce a b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Ďalej namietli, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá uvedeným požiadavkám územného plánu – nie je doriešené statické parkovanie, resp. toto je v rozpore s územným plánom obce Malinovo. 11. Žalobcovia trvali na tom, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, podklady k nemu a zverejnené informácie neboli postačujúce na zistenie skutkového stavu, neobsahujú všetky informácie nevyhnutné pre riadne posúdenie umiestnenia stavby inžinierskych sietí. Inžinierske stavby pre obytnú zónu v Malinove by mali zabezpečiť o. i. primeranú dostupnosť po príjazdových komunikáciách, avšak z podkladov nebol dostatočne jasný zámer o výstavbe rodinných domov, ich veľkosti a počte bytových jednotiek. Ak v uvedenej lokalite bude realizovaná výstavba až trojizbových domov, priepustnosť komunikácií bude nedostatočná. 12. Žalobcovia namietli popretie práv účastníkov konania, keďže účastníkom konania bola daná dvanásťdňová lehota na vyjadrenie sa od zverejnenia verejnej vyhlášky, čo považovali za nedostatočné a táto lehota im neumožnila riadne realizovať ich práva. 13. Ďalej žalobcovia namietli, že sa stavebný úrad riadne nezaoberal dopravno-kapacitným posúdením pre križovatku v mieste pripojenia na komunikačnú sieť. Riadne posúdenie bolo potrebné z dôvodu, že táto v rannej špičke svojim napojením a tvarom križovatky nevyhovuje podľa normy, pretože pripojenie nepočíta s vybudovaním 120 bytov v dotknutej lokalite. 14. Žalobcovia ďalej namietli, že príloha verejnej vyhlášky označená ako „Obytná zóna – mapka“ bola zverejnená nečitateľne, čo znemožnilo účastníkom konania riadne sa oboznámiť so skutočnosťami dôležitými pre riadne posúdenie a ochranu ich práv. Stavebný úrad nečitateľnosť nepoprel, ale uviedol, že účastníci konania mohli nahliadnuť do spisu, pričom žalobcovia mali za to, že stavebný úrad nedbal na ochranu práv účastníkov konania a vytknutú vadu neodstránil. 15. Žalobcovia uviedli, že návrh spoločnosti VIREA vôbec nerieši zóny na pozemkoch parc. č. XXXX/ XX, XXXX/XXX až XXXX/XXX, reg. parc. „C“, v F. N. H., kde bola plánovaná ďalšia výstavba rodinných domov, ktoré bude nutné napojiť na inžinierske siete, pričom je zrejmé, že pôjde o napojenie na siete a komunikácie, ktoré sú predmetom umiestnenia líniovej stavby v predmetných rozhodnutiach. Žalobcovia namietli konštatovanie stavebného úradu, ktorý uviedol, že daná námietka bola nedôvodná, keďže predmetné pozemky neboli súčasťou návrhu a územného konania, pretože ak má stavebný úrad riadne plniť svoju funkciu, musí brať do úvahy aj ďalší rozvoj dotknutých susediacich území. Vo vzťahu k uvedenému žalobcovia uviedli, že ako vhodné sa javí vypracovanie územného plánu zóny. 16. Žalobcovia namietli aj protiprávnosť riešenia stavebného objektu SO 01.4 – Úprava miestnej komunikácie Záleskej cesty, ku ktorej prvostupňové rozhodnutie uvádza, že sa zruší napojenie existujúcej miestnej komunikácie Záleská cesta na komunikáciu III/1041 (Ivánska cesta) a nové dopravné napojenie bude zabezpečené cez navrhnutú komunikáciu Vetva „A“. Žalobcovia namietli toto zrušenie, pretože je v rozpore s územným plánom obce H.. 17. Žalobcovia namietli, že stavebný úrad v oznámení nekonkretizoval územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorú považoval za dostatočnú a žalobcovia ju nemohli riadne identifikovať a vyjadriť sa k nej. Známa a zverejnená územnoplánovacia dokumentácia podľa žalobcov nespĺňala predpoklad na riadne posúdenie žiadosti spoločnosti VIREA a práve miestne šetrenie a ústne pojednávanie, od ktorých stavebný úrad bez podrobnejšieho zdôvodnenia upustil, mohlo poskytnúť dodatočné poznatky, konkrétne informácie a možnosť pre riadne oboznámenie účastníkov konania s podmienkami líniových stavieb. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania
18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.03.2021 a uviedol, že zotrváva na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. 19. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania – spoločnosť VIREA, a to podaním zo dňa 22.02.2021. Spoločnosť VIREA navrhla žalobu zamietnuť, pričom mala za to, že žalobcovia v žalobe neuvádzajú žiadne právne relevantné skutočnosti a dôvody, ktoré by preukazovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Ďalší účastník konania konštatoval, že žalobcovia v žalobe v podstate uvádzajú tie isté dôvody a skutočnosti, ktoré namietli v odvolaní a v námietkach v územnom konaní a s ktorými sa orgány verejnej správy vysporiadali. 20. Podaním zo dňa 11.02.2021 sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, pričom uviedol, že v konaní udelil súhlas s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby a posúdenie žalobných bodov ponecháva na správnom súde. 21. Žalobcovia k vyjadreniu spoločnosti VIREA zaslali repliku zo dňa 24.03.2021, pričom zotrvali na svojej žalobnej argumentácii a poukázali na (i) nezverejnenie žiadosti o začatie územného konania, (ii) rozpor prvostupňového rozhodnutia s územným plánom obce Malinovo, pričom špecifikovali daný rozpor a na (iii) iné vady konania. 22. Spoločnosť VIREA sa následne vyjadrila podaním zo dňa 14.06.2021, pričom namietla, že žalobcovia rozšírili svoju žalobu po uplynutí lehoty, a to v podaní zo dňa 24.03.2021, pričom na tieto nové dôvody by správny súd nemal prihliadať. Spoločnosť VIREA zotrvala na argumentácii, že žaloba je nedôvodná. 23. Žalobcovia podaním zo dňa 14.06.2021 doložili dôkazy do konania – oznámenie verejnou vyhláškou zo dňa 27.05.2021, stanovisko pre územné rozhodnutie zo dňa 14.05.2020 a technickú správu zo dňa 02.11.2019. Žalobcovia následne podali vyjadrenie zo dňa 18.10.2023. K podaniu žalobcov sa spoločnosť VIREA vyjadrila podaním zo dňa 23.11.2023. 24. Ostatní ďalší účastníci konania sa v súdnom konaní nevyjadrili. 25. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 26. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/236/2020. 27. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správy
má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy. Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava ako žalovaným. 28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 29. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 33. Podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona, kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dňa začatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do jeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané. 34. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 35. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 36. Podľa § 37 ods. 3 stavebného úradu, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 37. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 38. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 39. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, či si zaobstarali dostatok dôkazov k vydaniu rozhodnutí a či došlo k rešpektovaniu práv žalobcov v konaní. K námietke žalobcov ohľadom nezverejnenia kópie žiadosti o začatie územného rozhodnutia 40. Žalobcovia namietli, že stavebný úrad postupoval v rozpore s § 35 ods. 2 stavebného zákona, pretože nezverejnil bezodkladne kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby na svojej úradnej tabuli a webovom sídle, a tým tak došlo k porušeniu práv žalobcov. Žalobcovia uviedli, že návrh stavebný úrad oznámil verejnou vyhláškou dňa 07.11.2019. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 41. Žalobcovia v žalobe síce odkazujú na § 35 ods. 2 stavebného poriadku, ale neuvádzajú ho v jeho celosti. Stavebný poriadok síce v danom ustanovení uvádza, že kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, avšak je potrebné uviesť, že toto ustanovenie sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu. Zverejnenie kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona (aj žiadosti o začatie územného konania o využití územia) sa tak týka území, vo vzťahu ku ktorým sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že sa nejednalo o územné konanie o umiestnení stavby, ktoré sa týkalo územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu a uvedené ani žalobcovia netvrdili. Uvedené bolo konštatované aj stavebným úradom, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí v časti C) Podmienky dotknutých orgánov starostlivosti o životné prostredie odkázal na stanovisko Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom Okresný úrad Senec uviedol, že navrhovaná činnosť (technická infraštruktúra) nespĺňa kritériá na to, aby podliehala zisťovaciemu konaniu. 42. Po preskúmaní administratívneho spisu však správny súd uvádza, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 36 ods. 4 stavebného zákona, pričom začatie územného konania oznámil verejnou vyhláškou dňa 07.11.2019, čo potvrdili aj samotní žalobcovia v žalobe. V oznámení o začatí územného konania č. j. Výst. 245-427/ozk-19-Ma zo dňa 07.11.2019 stavebný úrad konštatoval odkaz na § 36 ods.
4 stavebného zákona, oznámil začatie územného konania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a súčasne konštatoval, že z dôvodu, že pre územie je vypracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh, upustil od ústneho pojednávania. Oznámenie o začatí územného konania bolo vyvesené dňa 08.11.2019 a zvesené dňa 25.11.2019. K námietke žalobcov, že zámer prezentovaný v oznámení o začatí územného konania je v rozpore s regulatívnymi uvedenými v aktuálnom územnom pláne obce Malinovo 43. Žalobcovia zotrvali na tom, že zámer, prezentovaný v oznámení o začatí územného konania, je v rozpore s regulatívmi uvedenými v aktuálnom územnom pláne obce Malinovo, pričom v žalobe odcitovali nimi vybrané časti územného plánu obce Malinovo. 44. Vo vzťahu k danej námietke správny súd uvádza, že táto je koncipovaná len tým, že žalobcovia odcitovali relevantné časti územného plánu, pričom z tejto námietky nie je zrejmé, od akého dátumu bol platný a účinný žalobcami spomínaný aktuálny územný plán obce Malinovo, a preto nie je pre správny súd zrejmé, či daný územný plán obce Malinovo bol platný a účinný aj v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Ako totižto vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, stavebný úrad uviedol, že predložený návrh bol v súlade s platným územným plánom obce Malinovo zo dňa 30.03.1999, zmeny a doplnky zo dňa 25.04.2006 a v znení zmien doplnkov schválených dňa 03.02.2015. 45. Správny súd poukazuje na to, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). 46. V prípade, ak vyššie uvedené judikatórne východiská aplikujeme k danej žalobnej námietke, správny súd musí konštatovať, že žalobcovia (i) odkázali (odcitovali) nimi uvádzaný aktuálny územný plán obce Malinovo, pričom nie je zrejmé, o aký aktuálny územný plán obce Malinovo sa jedná a (ii) odcitovali časť 12.11 a 12.12, avšak nie je zrejmé, v čom konkrétnom sú napadnuté rozhodnutia v rozpore s citovanými časťami. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcov vyhľadával žalobné body, a preto nebolo z dôvodu všeobecnosti danej žalobnej námietky možné túto relevantne preskúmať. K námietke žalobcov, že pre realizáciu návrhu bolo potrebné spracovať územný plán zóny, čo nebolo splnené 47. Žalobcovia namietli, že vo vzťahu k realizácii návrhu bolo potrebné vypracovať územný plán zóny, čo však nebolo splnené. Ďalej poukázali na § 12 stavebného poriadku (tento parafrázovali) a parafrázovali
bod 12.4 – zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia. Žalobcovia uzavreli, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá nimi prezentovaným požiadavkám územného plánu, nie je doriešené statické parkovanie, resp. bolo umiestnené v rozpore s územným plánom obce Malinovo. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 48. Ako to uviedol správny súd aj vyššie, podstatnou náležitosťou žalobných námietok je ich konkretizácia – žalobcovia však len vo všeobecnosti poukázali na (i) potrebu vypracovania územného plánu zóny, (ii) na bod 12.4 a (iii) na všeobecný rozpor prvostupňového rozhodnutia s územným plánom obce Malinov (nie je zrejmé, akým). Uvedená žalobná námietka je všeobecná a nekonkrétna, čo spôsobuje, že ju správny súd nemohol objektívne preskúmať. Správny súd znova opakuje, že nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcov vyhľadával žalobné body. 49. K potrebe územného plánu zóny je súčasne nutné súhlasiť s ďalším účastníkom konania, ktorý uviedol, že návrh ďalšieho účastníka konania a aj vydané rozhodnutia boli vydané v súlade s územným plánom obce Malinovo (ktorý bol v prvostupňovom rozhodnutí špecifikovaný), a preto daný návrh nemohol byť závislý od vypracovania / nevypracovania územného plánu zóny. Žalobcovia súčasne ani nešpecifikovali jasné dôvody, pre ktoré bolo potrebné spracovať územný plán zóny. 50. Správny súd zároveň poukazuje na § 37 ods. 1 stavebného zákona, a teda, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Tu je potrebné uviesť, že akonáhle totiž existuje územný plán obce (čo v danom prípade existoval a stavebný úrad naň vo svojom rozhodnutí odkázal), ktorý akýmkoľvek spôsobom reguluje dotknutú oblasť/plochu, postupuje sa práve podľa tohto podkladu. Je totižto splnená podmienka, že predmetné územie je zahrnuté do územného plánu. K námietke žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, podklady boli nedostatočné a neobsahujú všetky informácie nevyhnutné pre riadne posúdenie umiestnenia stavby 51. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Okrem jej všeobecnosti je potrebné uviesť, že z administratívneho spisu a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad si pred vydaním prvostupňového rozhodnutia (i) zaobstaral vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov, pričom tieto vyjadrenia sa nachádzajú ako v administratívnom spise, tak sú zosumarizované aj v prvostupňovom rozhodnutí a (ii) k samotnému návrhu sa vyjadrili aj účastníci konania, ktorí využili svoje právo a podali k nemu námietky, s ktorými sa stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Žalobcami uplatnená žalobná námietka tak žiadnym relevantným a konkrétnym spôsobom nemohla spochybniť postup stavebného úradu. 52. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že prvostupňové rozhodnutie ako rozhodnutie o umiestnení stavby sa týkalo inžinierskych stavieb – komunikácie, úprava miestnej komunikácie, rekonštrukcia autobusovej zastávky, vodovod a podzemné požiarne hydranty, splašková kanalizácia, areálové NN rozvody, prípojky NN, verejné osvetlenie, T-Com alebo predpríprava na iné dátové rozvody, dažďová kanalizácia, nová trafostanica, prípojka VN, prekládka vzdušných VN liniek a zrušenie existujúcich trafostaníc a areálové NN rozvody. Prvostupňové rozhodnutie tak riešilo inžinierske stavy a neriešilo zámer o výstavbe rodinných domov, ich veľkosti a počte bytových jednotiek, ktorého absenciu žalobcovia namietli. Tým, že prvostupňové rozhodnutie riešilo umiestnenie inžinierskych stavieb, jasne špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, stavebný úrad sa nemohol zaoberať bytovými jednotkami, ktoré neboli súčasťou podaného návrhu. K námietke žalobcov ohľadom nedostatočnej lehoty na vyjadrenie sa k začatiu územného konania 53. Žalobcovia namietli, že 12-dňová lehota plynúca od zverejnenia verejnej vyhlášky bola nedostatočná a znemožnila žalobcom riadne realizovať ich práva. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 54. Správny súd upriamuje pozornosť na oznámenie o začatí územného konania, v rámci ktorého stavebný úrad aplikoval § 36 ods. 2 stavebného zákona. Ako upravuje dané ustanovenie, ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci konania podať námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Stavebný úrad v oznámení o začatí územného konania stanovil lehotu 12 pracovných dní, a teda poskytol účastníkom konania dlhšiu lehotu na vyjadrenie ako to upravuje
stavebný zákon. K porušeniu zákona zo strany stavebného úradu tak nedošlo, tento postupoval v súlade so stavebným zákonom. 55. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že k oznámeniu o začatí územného konania boli doručené námietky, a to (i) námietky pani M. F. zo dňa 22.11.2019, (ii) námietky žalobcov zo dňa 19.11.2019 a (iii) námietky skupiny obyvateľov obce zo dňa 25.11.2019. Účastníci konania, vrátane žalobcov, tak svoje práva využili, a nemožno tak vyhodnotiť, že by došlo k porušeniu práv účastníkov konania. Len samotná skutočnosť, že žalobcovia považujú stanovenú lehotu za krátku (ktorá bola však dlhšia ako zákonom stanovená lehota) nepostačuje na to, aby došlo k ukráteniu ich práv, a to v prípade, keď sa v stanovenej lehote k oznámeniu o začatí územného konania vyjadrili a svoje právo využili. K námietke žalobcov ohľadom nezaoberania sa dopravno-kapacitným posúdením pre križovatku v mieste pripojenia 56. Žalobcovia v žalobe uviedli, že stavebný úrad sa napríklad nezaoberal riadne dopravno-kapacitným posúdením pre križovatku v mieste pripojenia na komunikačnú sieť – ul. Ivánska, ako aj na nadradenú KS – cesta II/510 ul. Bratislavská. Žalobcovia namietli riadne posúdenie uvedeného riešenia. Predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 57. Tu je potrebné poukázať na obsah administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú relevantné vyjadrenia a záväzné stanoviská – Regionálne cesty, Bratislavský samosprávny kraj, príslušný dopravný inšpektorát a Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (tieto sú zosumarizované v prvostupňovom rozhodnutí). Bolo konštatované, že je nutné vybudovať ľavé odbočenie k predmetnej lokalite, stavebný úrad danú podmienku zahrnul do svojho rozhodnutia (viď časť prvostupňového rozhodnutia nazvaného ako - II. – podmienky pre umiestnenie stavby, projektovú dokumentáciu, povoľovanie a uskutočňovanie stavieb sa určujú tieto podmienky). Stavebný úrad sa tak s uvedenou námietkou žalobcov, vznesenou aj v konaní, zaoberal, túto podložil relevantnými dôkazmi, a preto nemožno hovoriť o nedostatočnom posúdení danej veci. K námietke žalobcov, že príloha oznámenia o začatí územného konania – „obytná zóna-mapka“ bola nečitateľná 58. Žalobcovia namietli, že z dôvodu nečitateľnosti prílohy k oznámeniu o začatí územného konania došlo k tomu, že sa nemohli dostatočne oboznámiť so skutočnosťami dôležitými pre riadne posúdenie veci a vyjadrili nesúhlas s tým, že stavebný úrad uviedol, že sa účastníci mohli oboznámiť s uvedenou prílohou aj nahliadnutím do spisu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 59. Vo vzťahu k uvedenému nemožno vytknúť stavebnému úradu pochybenie, ak poukázal na to, že účastníci konania mohli nahliadnuť do projektovej dokumentácie. Pokiaľ mali žalobcovia záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohli využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí – ako však vyplýva z administratívneho spisu a aj prvostupňového rozhodnutia, do spisu žiaden z účastníkov konania nenahliadol. K námietke žalobcov ohľadom toho, že návrh ďalšieho účastníka konania neriešil zónu na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX O. XXXX/XXX P. F.N. H. 60. Žalobcovia namietli, že návrh spoločnosti VIREA neriešil zónu na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX O. XXXX/XXX P. F.N. H., kde je naplánovaná ďalšia výstavba rodinných domov, ktoré bude potrebné neskôr napojiť na komunikácie a inžinierske siete, pričom bolo podľa žalobcov zrejmé, že pôjde o napojenie na siete a komunikácie, ktoré sú predmetom umiestnenia líniovej stavby. Žalobcovia namietli závery stavebného úradu, ktorý uviedol, že námietka je nedôvodná, pretože predmetné pozemky neboli súčasťou návrhu a neboli predmetom územného konania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 61. Správny súd po posúdení argumentácie stavebného úradu súhlasí so stavebným úradom v tom, že predmetné pozemky neboli súčasťou návrhu, a preto nemohol o nich konať. Územné konanie v predmetnom prípade bolo návrhovým konaním, pričom spoločnosť VIREA v návrhu uviedla pozemky,
na ktoré žiadala vydať územné rozhodnutie. Súčasne je potrebné poukázať na vyhlášku Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) – presnejšie na § 3 ods. 1 písm. d) vyhlášky, podľa ktorého návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. Navrhovateľ – spoločnosť VIREA tak podala návrh výlučne na pozemky v jej vlastníctve, pričom nebola povinná podať návrh aj na pozemky, ku ktorým vlastnícke alebo iné právo nemá (uvedené spoločnosť VIREA potvrdila, a teda, že k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX O. XXXX/XXX P. F.N. H. nemala vlastnícke alebo iné právo). Nedošlo tak k porušeniu stavebného zákona, ak stavebný úrad nerozhodol aj o pozemkoch, ktoré spoločnosť VIREA v návrhu neuviedla a ku ktorým nemala vlastnícke alebo iné právo. K námietke žalobcov ohľadom protiprávnosti riešenia stavebného objektu SO 01.4 – Úprava miestnej komunikácie Záleskej cesty 62. Žalobcovia v žalobe namietli protiprávnosť riešenia stavebného objektu SO 01.4 – Úprava miestnej komunikácie Záleskej cesty, pričom uviedli, že riešenie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí nezodpovedá technickým normám a môže dôjsť k ohrozeniu života, majetku a zdravia občanov Malinova a ohrozeniu plynulosti a bezpečnosti dopravy. Žalobcovia mali za to, dané je v rozpore s územným plánom obce Malinovo. Danú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 63. Žalobcami uplatnená námietka je všeobecná – pre správny súd zo žaloby nie je zrejmé, (i) v čom a s akými technickými normami je riešenie stavebného objektu v rozpore, (ii) v čom je riešenie stavebného objektu v rozpore s územným plánom obce Malinov (nie je zrejmé, s akým) a (iii) na podklade akých konkrétnych skutočností žalobcovia dospeli k záveru, že riešením stavebného objektu môže dôjsť k ohrozeniu života, majetku a zdravia občanov Malinova a ohrozeniu plynulosti a bezpečnosti dopravy. Ako to už správny súd uviedol v tomto rozsudku, žalobná námietka musí byť konkrétna, pričom však žalobcami uplatnená predmetná námietka bola všeobecná a nekonkrétna, čo spôsobuje, že ju správny súd nemohol objektívne preskúmať. Správny súd znova opakuje, že nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcov vyhľadával žalobné body. K námietke, že stavebný úrad v oznámení o začatí územného konania nekonkretizoval územnoplánovaciu dokumentáciu a žalobcovia ju nemohli identifikovať a vyjadriť sa k nej, pričom považovali miestne šetrenie a ústne pojednávanie za potrebné 64. Danú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd odkazuje na § 36 ods. 2 stavebného zákona, na podklade ktorého od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Stavebný úrad tak nepochybil, ak upustil od ústneho pojednávania, pretože mal za splnenú podmienku existencie spracovanej územnoplánovacej dokumentácie. Čo sa týka námietky, že v oznámení o začatí územného konania nebola konkretizovaná územnoplánovacia dokumentácia, tu je síce možné s daným súhlasiť, avšak nie je zrejmé, v čom mala absencia tejto skutočnosti vplyv na subjektívne práva žalobcov v prípade, keď, ako to už bolo spomenuté, žalobcovia mali právo nahliadnuť do spisu, v ktorom sa územnoplánovacia dokumentácia nachádza, avšak toto svoje právo nevyužili. K podaniu žalobcu zo dňa 24.03.2021 65. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné sa vyjadriť aj k podaniu žalobcov zo dňa 24.03.2021. Žalobcovia týmto podaním doplnili svoju žalobnú argumentáciu, a to vo vzťahu k (i) námietke ohľadom nezverejnenia žiadosti o začatie územného konania, (ii) k námietke ohľadom rozporu prvostupňového rozhodnutia s územným plánom obce Malinovo, ku ktorej predložili ďalšiu argumentáciu a predložili aj dôkazy a (iii) k iným vadám konania. V tomto podaní žalobcovi prezentovali novú argumentáciu, pričom na podporu tejto svojej novej argumentácie predložili aj nové, k žalobe skôr nepredložené listinné dôkazy. 66. Správny súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na § 183 SSP, ktorý stanovuje, že žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. K danému správny súd uvádza, že v správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t. j. v medziach žaloby, pričom rozsahom tvrdení tvrdených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V správnom súdnictve totiž platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby vôbec neuplatnil. 67. Z podania žalobcov zo dňa 24.03.2021 vyplýva, že žalobcovia po uplynutí lehoty na podanie žaloby rozšírili svoju žalobnú argumentáciu o nové skutočnosti a dôkazy, a to aj napriek tomu, že predmetné konanie je konaním, v ktorom nie je prípustné rozširovať alebo dopĺňať žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Z uvedeného dôvodu tak správny súd na argumentáciu žalobcov zo dňa 24.03.2021, ktorou došlo k rozšíreniu žaloby, neprihliadal. Záverom 68. Na podklade skutočností uvedených v tomto rozhodnutí správny súd uvádza, že po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Orgány verejnej správy sa so všetkými podstatnými námietkami vysporiadali a z ich rozhodnutí je možné vo vzájomnej súvislosti vyčítať, na základe akých právnych a skutkových okolností dospeli k svojim záverom. 69. Správny súd uvádza, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán verejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe svojej voľnej úvahy je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnej správy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. 70. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že spĺňajú zákonom vyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru správneho súdu aj vyplýva. 71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania, pretože správny súd nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade. Spoločnosti VIREA a ani Slovenskému pozemkovému fondu nebola zo strany správneho súdu uložená žiadna povinnosť (jednalo sa o možnosť na vyjadrenie sa k žalobe a ďalším podaniam), a preto im s uložením povinnosti žiadne trovy nevznikli (uvedené je plne v súlade aj s judikatúrou kasačného súdu – napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025). Správny súd súčasne uvádza, že okrem spoločnosti VIREA a Slovenského pozemkového fondu sa ostatní ďalší účastníci konania v konaní aktívne nevyjadrili (pričom im taktiež nebola zo strany správneho súdu uložená žiadna povinnosť), a preto im trovy ani vzniknúť nemohli. 72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).