Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/82/2020 1020201305 28. 01. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201305.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., E. F. A. A. E. G. D. A. H. I. A. E. G. D. J. H. I. A. A. B., K. C. F. X, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako vyplýva z Lekárskej správy – odborného posudku o invalidite zo dňa 16.12.2019, vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica. Ku dňu vzniku invalidity však žalobca získal len 14 rokov a 360 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. U poistenca do veku nad 45 rokov je potrebný počet obdobia dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Obdobia dôchodkového poistenia žalobcu sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 2. Žalobca v podaní označenom ako „Odpor voči nepriznaniu môjho invalidného dôchodku“ zo dňa 07.04.2020 uviedol, že podáva odpor proti nepriznaniu invalidného dôchodku a žiadal o prepočítanie odpracovaných rokov, keďže podľa jeho názoru má odpracovaných 15 rokov. Poukázal na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody a má obmedzené možnosti k prístupovým informáciám. Uvedené podanie doplnil podaním zo dňa 15.04.2020, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a žiadal o prepočítanie jeho odpracovaných rokov. 3. Podanie bolo správnym orgánom prvého stupňa posúdené ako odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom uviedol, že mu nie je možné vyhovieť. Listom zo dňa 04.03.2020 bolo žalobcovi oznámené nehodnotenie obdobia vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.04.2007 do
28.06.2007 s možnosťou dodatočného zaplatenia poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Obdobie dôchodkového poistenia uvedené v prvostupňovom rozhodnutí bolo zhodnotené na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Žalobca v odvolacom konaní predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. 4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 30.09.2019 priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 136,30 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila invalidný dôchodok priznaný žalobcovi od 01.01.2020 na sumu 140,60 EUR mesačne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobca ako účastník konania podanou žiadosťou zo dňa 20.05.2020 dodatočne zaplatil poistné za obdobie od 10.04.2007 do 15.04.2007, a to dňa 03.06.2020. Keďže sa v odvolacom konaní dodatočným doplatením poistného zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy, uvedené bolo dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia a bol opätovne posúdený nárok na žalobcu na invalidný dôchodok. Na základe uvedeného generálny riaditeľ žalovanej dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné. Žalobca pred vznikom invalidity, pred 30.09.2019, získal 5 476 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca získal ku dňu vzniku invalidity 15 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Keďže splnil aj ostatné zákonné podmienky nároku na invalidný dôchodok, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla spôsob výpočtu výšky priznaného invalidného dôchodku a jej zvýšenia podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 16.09.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.09.2020, sa žalobca domáhal, aby súd v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 6. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav nebol riadne zistený a je v rozpore s lekárskymi správami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Poukázal na nesprávne uvedenie dátumu podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ktorú podal dňa 10.01.2019, nie 16.12.2019. Uviedol, že obojstrannou praktickou hluchotou trpel minimálne od roku 2012, teda skôr ako 30.09.2019. Na základe uvedenému mu invalidita mala byť priznaná od podania žiadosti, t. j. od 10.01.2019. III. Vyjadrenie žalovanej 7. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 04.01.2021, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že s námietkami žalobcu sa nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, jej postup pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu. Poukázala na to, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, doloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Skutkový stav bol zistený objektívne, neboli zistený diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke, že invalidný dôchodok mal byť žalobcovi priznaný od 10.01.2019 žalovaná uviedla, že je nedôvodná, s poukazom na § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, že žalobca spísal žiadosť o invalidný dôchodok na príslušnej pobočke žalovanej dňa 16.12.2019, ktorú aj vlastnoručne podpísal a rovnako nárok na dávku si uplatnil v ten deň. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 8. Žalobca sa na výzvu správneho súdu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 04.01.2021 nevyjadril.
V. Konanie na správnom súde 9. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 10. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 11. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 12. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 14. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 16. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“ 17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“ 19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“ 21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“ 22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“ 23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ 24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ 25. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení „Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 26. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“ 27. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.“ 28. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.“ 29. Podľa § 185 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.“ 30. Podľa § 186 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení „Podanie sa posudzuje podľa obsahu.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 32. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu.
33. Žalobca v žalobe namietal určenie dátumu vzniku invalidity a dátum, od ktorého mu bol invalidný dôchodok priznaný. Tieto námietky vzniesol až v konaní pred súdom. Na druhej strane, k priznaniu nároku na invalidný dôchodok prišlo až napadnutým rozhodnutím. Prvostupňovým rozhodnutím bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. V odvolacom konaní preto žalobca v prvom rade brojil proti nepriznaniu nároku na invalidný dôchodok. 34. Žalobca v žalobe namieta nesprávne uvedenie dátumu podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ktorú podľa jeho tvrdenia podal dňa 10.01.2019, nie 16.12.2019 ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. V administratívnom spise sa nachádza formulár s názvom „Žiadosť o dôchodok“, druh dôchodku – invalidný, s dátum uplatnenia nároku 16.12.2019 a dátumom spísania žiadosti 16.12.2019, ktorá bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 19.12.2019 (ďalej len „Žiadosť“). Ako žiadateľ je označený žalobca a v Žiadosti je uvedené, že žiada invalidný dôchodok priznať od 30.09.2019. Ak žalobca tvrdí, že o invalidný dôchodok žiadal písomne už dňa 10.01.2019 z výkonu trestu odňatia slobody, takáto žiadosť sa v administratívnom spise nenachádza. O skutočnosti, že žalobca bol predbežne posudzovaný na účely uplatnenia nároku na invalidný dôchodok v čase pred podaním Žiadosti svedčí obsah posudkového spisu žalobcu, v ktorom sa nachádzajú dokumenty s názvom (i) Žiadosť o dávku sociálneho poistenia zo dňa 15.01.2019, zisťovacia prehliadka, doručená Sociálnej poisťovni, pobočke Považská Bystrica dňa 24.07.2019 a (ii) „Vyžiadanie zdravotného výkonu na účely sociálneho poistenia – špecifikácia obsahu výkonu na vyžiadanie posudkového lekára“ podľa zákona o sociálnom poistení s dátumom vyžiadania 15.01.2019 a názvom výkonu „zisťovacia prehliadka“, ktorý je potrebný na uplatnenie nároku na invalidný dôchodok a na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok. K dokumentu, vyššie uvedenému pod (ii), je pripojený nesignovaný Odborný posudok o invalidite, z ktorého vyplýva, že žalobca nebol uznaný invalidným, keďže výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo v tomto posudku uvedené zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V. – duševné choroby a poruchy správania pod Položkou 5 – poruchy osobnosti a poruchy správania písm. a) – stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. V uvedenom odbornom posudku nie je zmienená choroba, ktorá sa stala rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol žalobca uznaný invalidným v konaní a rozhodnutí, ktoré je predmetom prieskumu v predmetnej veci. 35. V posudkovom spise sa nachádza Lekárska správa zo dňa 16.12.2019, v ktorej je uvedené, že predmetom posudzovania bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca (žalobcu) o invalidný dôchodok zo dňa 16.12.2019. Výsledkom posúdenia na účely invalidity je záver o uznaní žalobcu invalidným s uvedením, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VII. – choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch pod Položkou 2 – obojstranná praktická hluchota / viac ako 85% - 90% podľa Fowlera/. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovaná na 55%. Súčasťou Lekárskej správy je aj posudok zo dňa 16.12.2019. 36. K námietke žalobcu, že invalidný dôchodok mu mal byť priznaný od 10.01.2019, žalovaná uviedla, že je nedôvodná. s poukazom na § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že žalobca spísal žiadosť o invalidný dôchodok na príslušnej pobočke žalovanej dňa 16.12.2019. Tu správny súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi dňom začatia dávkového konania a dňom vzniku invalidity. Určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/25/2010 zo dňa 27.10.2015). K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný dôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené všetky podmienky uvedené v § 71 zákona o sociálnom poistení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015). Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je možné dávku za splnenia zákonom stanovených podmienok priznať aj spätne.
37. Zo záveru posudkového lekára, uvedeného v Lekárskej správe zo dňa 16.12.2019, nepriamo vyplýva, že posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity žalobcu vychádzajúc zo lekárskej správy z ORL vyšetrenia zo dňa 30.09.2019, v ktorej je prvýkrát spomenutá diagnóza uvedená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, pre ktoré bol uznaný invalidným. 38. Správny súd nie je oprávnený posudzovať správnosť odborných záverov vyjadrených v lekárskom posudku. Preskúmavanie obmedzuje iba na logickú správnosť, presvedčivosť a skutočnosť, či lekársky posudok, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádza je bez vnútorných rozporov. Podľa názoru správneho súdu lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zabezpečený v administratívnom konaní uvedené požiadavky spĺňa. 39. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal záver posudkového lekára sociálneho poistenia, že invalidita v jeho prípade vznikla skôr ako k 30.09.2019, toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by svedčili o opaku. Správny súd poukazuje na ustanovenia § 227 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Z posudkového spisu je zrejmé, že posudkový lekár mal k dispozícii lekárske správy týkajúce sa žalobcu od roku 2011, predovšetkým však za roky 2017 – 2019. Žalobca bol už v predvolaní na ústne pojednávanie o posúdení invalidity na deň 16.12.2019 poučený o možnosti predložiť nové dôkazné prostriedky o zdravotnom stave. Uvedeného ústneho pojednávania o posúdení jeho zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku posudkovým lekárom sa žalobca osobne zúčastnil, pričom v priebehu ústneho pojednávania bol poučený, že „Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov.“ a o povinnosti podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení predložiť dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení. Následne je v zápisnice uvedené vo vzťahu k vyjadreniu účastníka konania vo veci predloženia ďalších lekárskych vyšetrení, že nepredložil ďalšie vyšetrenia. 40. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol žalobca uznaný invalidným, je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VII. – choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch pod Položkou 2 – obojstranná praktická hluchota /viac ako 85%- 90% podľa Fowlera/, vo vzťahu ku ktorému posudkový lekár žalovanej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na 45 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10%. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovaná na 55%. Zo strany žalobcu ani vykonaním vyšetrení a dokazovania prostredníctvom lekárskych správ predložených do konania nebolo preukázané, že by žalobca trpel rozhodujúcim zdravotným postihnutím v čase, ktorý predchádzal určeniu dátumu vzniku invalidity. 41. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Iba atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre rozhodnutie vydané podľa zákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru súdu obsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a lekárskeho posudku) a vyplýva z neho dostatočné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku určenia dátumu vzniku invalidity, ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a vyhodnotenia prítomnosti iných zdravotných postihnutí žalobcu a ich závažnosti vo vzťahu k poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia.
42. Na okraj správny súd uvádza, že pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je potrebné splnenie dvoch zákonných podmienok, a to, že poistenec sa stal invalidný a že získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení. Druhú z uvedených podmienok žalobca, pri ustálení vzniku invalidity k 30.09.2019, splnil až v priebehu odvolacieho konania na základe dodatočného zaplatenia poistného za obdobie od 10.04.2007 do 15.04.2007, a to dňa 20.06.2020, keďže v konaní pred orgánom prvého stupňa bolo ustálené, že žalobca získal pred 30.09.2019 len 14 rokov a 360 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto pôvodne nespĺňal podmienku získania potrebného počtu rokov podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 43. Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti ustanovenie § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s ustanovením § 493e SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že ak v medzičase alebo ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobca požiadať o zvýšenie dávky - invalidného dôchodku. 44. Preskúmaním veci preto správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).