Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/81/2020 1020201294 11. 06. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201294.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom Mgr. Lukášom Grežďom, so sídlom sv. Cyrila a Metoda 4647/1, Topoľčany, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BAKDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát – Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím zo dňa 13.05.2020, č. p. ORPZ-BAIIODI-75/2020-DR (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že vodičský preukaz č. F. vydaný na skupiny: „BI, B, AM“ DI v Topoľčanoch dňa 29.10.2004, ktorého držiteľom je žalobca bol zadržaný dňa 06.05.2020 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, pretože za nižšie opísaný skutok možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II ako orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o premávke preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú, a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že dňa 06.05.2020 bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o premávke zadržaný vodičský preukaz, pretože dňa 06.05.2020 v čase o 15:20 h. v Bratislave na ulici Strojnícka na čerpacej stanici OMV ako vodič motorového vozidla továrenskej značky BMW, ev. č. F., zastavil s uvedeným motorovým vozidlom pri stojane č. 4 čerpacej stanice OMV, kde otvoril ľavé predné dvere, pričom sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť, bez toho, aby ohrozil iných účastníkov cestnej premávky, následkom čoho došlo k nárazu uvedených dvier motorového vozidla tov. zn. BMW, ev. č.: F. a spätného zrkadla v tom čase prechádzajúceho vozidla továrenskej značky AUDI, ev. č.: G., ktoré viedol vodič H. I. A.. Následkom toho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorových vozidiel. Požitie alkoholických nápojov zistené nebolo. Týmto konaním je žalobca dôvodne podozrivý z porušenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z doposiaľ získaných dôkazov, ktorými sú: potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, záznam dopravnej nehody, evidenčná karta vodiča.
Vzhľadom na to, že možno dôvodne predpokladať, že za skutok, zo spáchania ktorého je žalobca podozrivý, mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla, dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú. Prvostupňový orgán vychádzal z doposiaľ zisteného a preukázaného stavu veci. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení žalovaný zhrnul prvostupňové rozhodnutie a obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že preskúmal podklady a výsledky obsiahnuté v spisovom materiáli vzťahujúcom sa ku konaniu o zadržaní vodičského preukazu. Prvostupňové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je rozhodnutím, ktorým sa neriešia meritórne otázky. Podstatnou otázkou súčasného odvolacieho konania je, či boli a stále trvajú dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný. Skutočnosťami, ktoré uvádza žalobca týkajúcimi sa zavinenia dopravnej nehody, sa bude zaoberať správny orgán, ktorý bude rozhodovať v merite veci. Pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu postačuje dôvodné podozrenie, že nastali okolnosti, pre ktoré je možné vodičský preukaz zadržať. Okolnosťou, pre ktorú je možné zadržať vodičovi motorového vozidla vodičský preukaz je dôvodné podozrenie, že sa dopustil priestupku, za ktorý je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Postup správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bol v súlade s § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. V štádiu zadržania vodičského preukazu je povinnosťou správnych orgánov skúmať, či sú, boli alebo stále trvajú dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný. Odvolací orgán v predmetnej veci zistil, že v danom prípade dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný, stále trvajú a je možné ich považovať za zákonné, t. j. v danom prípade došlo porušením zákonných podmienok k dopravnej nehode. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu I. stupňa vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.07.2020. II. Žaloba 3. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.09.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že prvostupňové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané nedôvodne a neoprávnene, pretože správny orgán nezistil náležite skutočný stav vo veci a na základe takéhoto skutkového omylu vydal nesprávne rozhodnutie. Policajt pri rozhodovaní na mieste nehody nemal v zmysle zákona obligatórnu povinnosť udeliť takéto opatrenie (zákaz ďalšej jazdy motorovým vozidlom), šlo len o fakultatívnu možnosť. Pri uplatnení fakultatívnej možnosti a pri rozhodovaní o zadržaní vodičského preukazu však musia existovať vážne relevantné dôvody, o ktoré je nutné takéto rozhodnutie zdôvodniť, aby siahol po tak prísnom opatrení, ktorým vodiča vyradí úplne z cestnej premávky, aby nespôsobil napríklad ďalšiu nehodu. Pri nehode šlo o nízku škodu na majetku, nedošlo k žiadnej ujme na zdraví, nedošlo pred ňou u žiadnej strany k požitiu omamných, toxických látok alebo alkoholu. Došlo k otvoreniu dverí na aute stojacom na čerpacej stanici pred natankovaním (po pozretí jeho vodiča do stredného spätného zrkadla pre uistenie sa o bezpečnosti otvorenia dverí), čo vodič druhého auta vraj nedokázal „predvídať“ a doslova sa prehnal medzi dvomi čerpacími stojanmi so svojím autom (a to aj napriek tomu, že 3 sekundy predtým zhasli svetlá na žalobcovom aute – čo musel takisto postrehnúť), aby tieto dvere zachytil a poškodil. Policajt žalobcovi na mieste svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že k tomuto úkonu pristupuje z dôvodu, „že si neuznal vinu“. Toto však nie je zákonný dôvod a konanie policajta tak bolo protiprávne. Policajt ho postavil pred situáciu, kedy mu povedal, že buď prijme uznanie svojej viny (teda bez nároku na náhradu spôsobenej škody), alebo mu zadrží vodičský preukaz. Ako pokutu mu v tomto prípade policajt najskôr „navrhoval“ 50,- eur a potom dokonca iba 20,- eur. Policajt mu dokonca zakázal akúkoľvek jazdu – teda aj bez možnosti prepravy auta domov, či do servisu, čo mu spôsobilo obrovské komplikácie pri zabezpečení najbližšej dávky liekov (ktoré mal v Košiciach) a dopravy domov. Na rozhodnutie o zákaze ďalšej jazdy nebol zo strany policajta naplnený žiadny zákonný dôvod a nebolo to nutné ani z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Políciu privolal žalobca sám a ešte pred tým ako prišla, vodič druhého vozidla jednoznačne vyhlásil a uznal svoju vinu do správy o nehodovej udalosti. Až po príchode policajta, ktorý rovno prejudikoval svoje rozhodnutie asi za 30 sekúnd po svojom
príchode na miesto nehody a oznámil mu svoj verdikt, že on je vinný. Až vtedy na žiadosť druhého vodiča, ktorý už po vypočutí policajta vinu odmietal, túto časť zo správy prečiarkol s tým, že správny orgán určí vinníka nehody. Policajt ho pri spisovaní záznamu o nehode ani slovom nepoučil o jeho právach. So záznamom nesúhlasil. Na jeho žiadosť doplniť tento záznam, mu policajt túto možnosť odoprel. 4. Ďalej žalobca v žalobe popísal priebeh dopravnej nehody s tým, že je presvedčený, že vodič druhého auta neprispôsobil svoju jazdu tomu, že prechádza cez priestor určený na čerpanie pohonných hmôt. Naviac druhý vodič po zrážke pred príchodom policajtov so svojím autom hýbal, čím bolo porušené ustanovenie § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Po strete vodič druhého auta sám dobrovoľne podpísal správu o nehode, v ktorej uznal plný podiel viny na strete. Tento svoj názor však zmenil až po príchode policajta a po jeho rýchlom verdikte. Ďalej žalobca zhrnul dôvody, prečo považuje správanie policajta za nevhodné a neprijateľné. Mal za to, že nebol naplnený žiaden zákonný dôvod na zadržanie vodičského preukazu policajtom uvedený v § 70 a 71 zák. o cestnej premávke. Pri určení sankcie policajt porušil § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý hovorí o primeranosti sankcie. Pri vykonávaní zápisu záznamu o nehode mu policajt nedal možnosť doplniť do nej informáciu o tom, že s druhým autom bolo hýbané, že jeho vodič šiel neprimerane rýchlo a negovať informáciu, že sa nepozrel do spätného zrkadla. Šikanóznym spôsobom mu odobral vodičský preukaz a zároveň zakázal akúkoľvek ďalšiu jazdu. Ďalej žalobca poukázal na zdravotné dôvody, ktoré ho nevyhnutne viažu v doprave k využívaniu osobného automobilu pre cestovanie do práce, na účely podnikania, ale i osobné veci, a to osobitne v čase epidémie, kedy patrí do rizikovej skupiny obyvateľstva. Napokon žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.05.2021 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo dôvodné a vydané v súlade so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalovaný poukázal na to, že policajt je v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Zadržanie vodičského preukazu je teda opatrením, ktoré nemožno chápať ako sankciu, aj keď sa tak môže na prvý pohľad javiť - podobá sa sankcii zákazu činnosti. Zadržanie vodičského preukazu nie je trestaním; teda sa nejedná o rozhodovanie o skutku samom a uložení sankcie, príp. trestu s presne vymedzenou výškou. Zadržanie vodičského preukazu je opatrením, ktoré neplní represívnu funkciu, ale najmä funkciu ochrannú, ktorá zahŕňa právomoc poskytnúť ochranu zákonom chránenému záujmu obmedzením alebo odňatím práva v zákonom stanovených prípadoch na zabránenie ďalšiemu páchaniu správnych deliktov. Je potrebné dôsledne rozlišovať rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu, kde postačuje dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, za ktorý je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, a rozhodovanie o skutku samom, kde sa vyžaduje preukázanie spáchania skutku konkrétnym páchateľom vrátane preukázania jeho zavinenia. Posúdenie miery zavinenia účastníkov dopravnej nehody je predmetom samostatného meritórneho konania, v danom prípade predmetom konania o priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2019, sp. zn. 4Asan/9/2018, v ktorom kasačný súd jasne vymedzil rozsah zisťovania skutkového stavu pri zadržaní vodičského preukazu, a ktorého závery možno aplikovať aj na daný prípad. Pokiaľ prvostupňový a následne ani odvolací orgán nevyhodnocovali námietky žalobcu týkajúce sa skutkových okolností dopravnej nehody, postupovali správne. Žalovaný mal za to, že pre posúdenie zákonnosti zadržania vodičského preukazu je nutné skúmať splnenie podmienok pre aplikovanie tohto opatrenia, ktorými sú možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, ak skutkové okolnosti skutku (doposiaľ zistené s absolútnym vylúčením možnosti preukázania opaku) umožňujú jeho kvalifikáciu v danom prípade ako priestupok. Na záver žalovaný uviedol,
že napadnuté rozhodnutie je zákonné a zrozumiteľné, počas celého konania správny orgán plne rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom. Preto navrhol žalobu zamietnuť. 6. file_0.jpg file_1.wmf file_2.jpg file_3.wmf
file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg file_7.wmf
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.03.2022, v ktorom uviedol, že správny orgán nezistil náležite skutočný skutkový stav vo veci a na základe takéhoto skutkového omylu vydal nesprávne rozhodnutie. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal len z akýchsi predpokladov, že sa stal priestupok a nebolo spoľahlivo zistené, kto bol vinníkom priestupku, nebol do konania zabezpečený žiadny dôkaz, ako napríklad kamerový záznam, správa o nehode zo dňa 06.05.2019, výsluch svedkov, výsluch privolaných príslušníkov PZ atď. Žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia nepostupoval v zmysle zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), čím porušil základné pravidlá konania uvedené v § 3. Odôvodnenie oboch rozhodnutí považoval žalobca za nedostatočné. Ďalej žalobca uviedol, že zabezpečenie troch dokumentov považoval správny orgán za „dostatočné“ na zadržanie vodičského preukazu na dobu neurčitú. Tieto zabezpečené dôkazy sú nielen nedostatočné, ale absentujú všetky ostatné navrhované dôkazy, ako je meranie brzdnej dráhy, skúmanie pomeru zavinenia oboch vodičov, výsluch účastníkov konania, výsluch všetkých prítomných svedkov, výsluch privolaných príslušníkov PZ, znalecký posudok na zistenie miery zavinenia vodičov motorových vozidiel, náčrtok miesta dopravnej nehody a podobne. Spôsob prešetrenia priestupku zo strany policajta nebol žiadnym spôsobom zaznamenaný, nie je zrejmé, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal, jeho rozhodnutie nevychádzalo z vypočutia svedkov, ani z preskúmania kamerového záznamu, ktorý bol zo strany čerpacej stanice poskytnutý. Jednalo sa o svojvôľu policajta, ktorého následné rozhodnutie malo pre žalobcu ihneď sankčný dôsledok, lebo mu zabránil odobratím vodičského preukazu pokračovať v jazde a dopravenie sa do miesta bydliska do Košíc. Žalobca tiež poukázal na to, že nemá vodičský preukaz už 22 mesiacov, a to aj napriek tomu, že opakovane žiadal v priebehu konania o jeho vydanie. 7. Ďalej žalobca vo vyjadrení zopakoval, že políciu na miesto činu privolal sám. Druhý vodič prechádzal bez zastavania medzi čerpacími stojanmi neprimerane rýchlo, čoho následkom bolo aj jeho dobrovoľné uznanie si viny do správy o nehode pred príchodom polície. Žalovaný neuviedol, prečo nemal podozrenie voči druhému účastníkovi nehody, a to aj napriek navrhovaným dôkazom, a tým ako sa s nimi vysporiadal. A práve toto zdôvodnenie podozrenia žalovaného a vymedzenie sa voči dôvodnému
podozreniu, že vinníkom nehody bol druhý účastník nehody úplne absentovalo v rozhodnutí žalovaného, a to aj napriek tomu, že boli z jeho strany predkladané viaceré dôkazy a argumenty, ktoré boli hodné zreteľa na posúdenie dôvodnosti podozrenia. Tieto dôkazy však boli žalovaným odignorované a nijako sa k nim v rozhodnutí ani len nevyjadril. Z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného arbitrárne. Žalobca poukázal na to, že podľa Správneho poriadku „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ Mal za to, že treba zobrať na zreteľ viacero mediálne známych prípadov, kedy pri usmrtení osoby motorovým vozidlom nebol zo strany polície zadržaný vodičský preukaz. 8. Podaním doručeným súdu dňa 24.08.2022 žalobca oznámil, že konanie o priestupku bolo zastavené z dôvodu, že jeho zodpovednosť za priestupok zanikla. 9.
Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
IV. Konanie na súde 10. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd žalobu prejednal na pojednávaní dňa 21.05.2025 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupcu žalovaného. Následne súd určil termín vyhlásenia rozsudku na 11.06.2025. 11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade konajúci policajt bez náležitého objasnenia predmetnej veci, skutkových okolností a videozáznamu, výsluchu svedkov svojvoľne represívne rozhodol o zadržaní vodičského preukazu žalobcu. Poukázal na to, že došlo k vyjednávaniu o vine a nevine, ako aj výške pokuty účastníkov dopravnej nehody. Skutočnosti okolo dopravnej nehody neboli náležite objasnené a konanie žalovaného malo v konečnom dôsledku represívne účinky voči žalobcovi, ktorý po dobu 24 mesiacov mal zadržaný vodičský preukaz nakoľko žalovaný v uvedenej zákonnej lehote nebol schopný právoplatne rozhodnúť o danej veci. 12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase zadržania, ako aj v čase rozhodovania existovali zákonné podmienky na zadržanie vodičského preukazu žalobcu. Na splnenie zákonných podmienok podľa § 70 ods. 1 písm. a) zák. o cestnej premávke je postačujúca možnosť uloženia zákazu činnosti vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. V danom prípade sa jednalo o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. o priestupkoch, kde podľa § 22 ods. 2 písm. c) zák. o priestupkoch je možné uložiť zákaz činnosti. 13. Žalobca, prítomný na pojednávaní, vypočutý nebol, keďže jeho výsluch nebol navrhnutý ako dôkaz, jeho právny zástupca na pojednávaní nenavrhol, aby sa žalobca prednesom vyjadril k veci (§ 112 ods. 1 SSP) a ani súd to nepovažoval za potrebné. V. Právne posúdenie 14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky. 18. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. 19. Podľa § 70 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci. 20. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde sa skutok stal. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. 21. Podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva. 22. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 23. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti do troch rokov. 24. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BAKDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Jednalo sa o rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke vyplývajú dôvody, kedy je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz. Podľa písmena a) uvedeného ustanovenia je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Väčšina námietok žalobcu sa týkala skutkových okolností dopravnej nehody, miery zavinenia vodičov a nedostatočného zistenia skutkového stavu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05.02.2019, sp. zn. 4Asan/9/2018, v ktorom súd jasne vymedzil rozsah zisťovania skutkového stavu pri zadržaní vodičského preukazu, a ktorého závery je možné aplikovať aj v prejednávanom prípade: „V konaní o zadržanie vodičského preukazu orgán, ktorý o zadržaní vodičského preukazu rozhoduje, nie je oprávnený zisťovať skutkové okolnosti dopravnej nehody a mieru zavinenia vodiča, ktorému vodičský preukaz zadržiava. Tieto otázky sa skúmajú a riešia v trestnom, eventuálne priestupkovom konaní. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke bolo v danom prípade postačujúce posúdenie možnosti uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý, pričom zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke môže trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (§ 70 ods. 3).“ 25. Je teda potrebné dôsledne rozlišovať rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu, kde postačuje dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, za ktoré je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, a rozhodovanie o samotnom priestupku, kde sa vyžaduje už preukázanie spáchania priestupku konkrétnym páchateľom vrátane preukázania jeho zavinenia. Posúdenie miery zavinenia účastníkov dopravnej nehody je predmetom samostatného meritórneho konania o priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pre posúdenie zákonnosti zadržania vodičského preukazu je nutné skúmať splnenie podmienok pre aplikovanie tohto opatrenia, ktorými sú možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, ak skutkové okolnosti skutku umožňujú jeho kvalifikáciu ako priestupok. Ako bolo uvedené v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí, žalobca bol podozrivý z porušenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za ktorý je možné podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zák. uložiť aj zákaz činnosti do troch rokov. Na základe uvedeného bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi a iné dôvody nebolo potrebné skúmať. Na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) cestného zákona bolo postačujúce posúdenie možnosti použitia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý. Iné okolnosti totiž nevyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia. Podstatná je existencia zákonnosti dôvodov preskúmavaného rozhodnutia, ktoré tu boli v čase jeho vydania. Správny súd tiež poukazuje na to, že pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (ako je aj preskúmavané rozhodnutie), správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 27 ods. 2 a 3 SSP). 26. Pri vydaní potvrdenia a taktiež rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je potrebné ešte skúmať, či bol zachovaný postup v súlade so zákonom (§ 70 ods. 4 a 7 zák. č. 8/2009 Z. z.), a teda či bolo policajtom bezodkladne o zadržaní vodičského preukazu vydané potvrdenie a či správny orgán vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15 dní od zadržania (ak nebolo doposiaľ rozhodnuté o uložení trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo vydané bezodkladne potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, čo nesporoval ani žalobca. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu (zo dňa 13.05.2020) bolo vydané do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu (ku ktorému došlo 06.05.2020). 27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebol naplnený žiaden zákonný dôvod na zadržanie vodičského preukazu policajtom uvedený v § 70 a 71 zák. o cestnej premávke, súd poukazuje na samotné ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplývajú dôvody, kedy je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz. Pre vydanie rozhodnutia podľa § 70 ods. 1 písm. a) postačuje, ak konajúci policajný orgán vyhodnotí situáciu vzniknutú stretom motorových vozidiel tak, že dospeje k záveru, že voči jednému účastníkovi (príp. viacerým) je dôvodné podozrenie, že nastali okolnosti, pre ktoré je mu možné vodičský preukaz zadržať, čo predpokladá dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, za ktorý je možné v zmysle zákona o priestupkoch uložiť sankciu - zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Správne tiež policajný orgán vyhodnotil vzniknutú situáciu ako dopravnú nehodu (nie škodovú udalosť), keďže medzi jej účastníkmi (napokon) nedošlo k dohode o jej zavinení (§ 64 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Nie je pre zadržanie vodičského preukazu rozhodujúce, či bude následne vodič uznaný vinným zo spáchania priestupku v konaní o priestupku, a teda sa preukáže jeho zavinenie dopravnej nehody. 28. Ako už bolo uvedené vyššie, policajt je v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Zadržanie vodičského preukazu je teda opatrením, ktoré nemožno chápať ako sankciu, aj keď sa tak môže na prvý pohľad javiť (podobá sa sankcii zákazu činnosti). Zadržanie vodičského preukazu teda nie je trestaním, nejde o rozhodovanie o priestupku a uložení sankcie (s presne vymedzenou výškou). Toto opatrenie neplní represívnu funkciu, ale najmä funkciu ochrannú. Keďže v danom prípade sa nejedná o sankciu za priestupok, nevzťahuje sa na prejednávanú vec ani ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré upravuje kritériá pre určenie druhu a výmery sankcie. Nemožno teda konštatovať, že by policajt porušil § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ako to žalobca namietal v žalobe. 29. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca mal v konečnom dôsledku zadržaný vodičský preukaz viac ako 24 mesiacov, k tomu súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP úč. do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP). Pritom súd poukazuje na ust. § 70 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci. Žalobca ešte akcentoval, že mu policajt zakázal akúkoľvek ďalšiu jazdu, čo však nezodpovedá skutočnosti. Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že ďalšia jazda s vozidlom sa vodičovi nepovoľuje. Zákon dáva policajnému orgánu v prípade zadržania vodičského preukazu možnosť (nie povinnosť) povoliť ďalšiu jazdu vozidlom najviac na 15 dní. V tomto prípade
policajný orgán túto možnosť nevyužil. V každom prípade však rozhodnutie o nepovolení ďalšej jazdy nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. 30. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nevhodné správanie policajta, ak by aj bolo také, ako popísal žalobca, toto by malo zanedbateľný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže zákonné dôvody na zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. naplnené boli, ako už bolo viackrát konštatované vyššie a tiež bol dodržaný postup podľa § 70 ods. 4 a 7 zák. č. 8/2009 Z. z. 31. Na záver ešte súd dodáva, že nevykonal na pojednávaní dôkaz prehratím DVD záznamu dopravnej nehody, ktorý založil do spisu žalobca, nakoľko to nebolo potrebné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže ani pre vydanie napadnutého rozhodnutia nie sú podstatné skutkové okolnosti dopravnej nehody a miera zavinenia vodiča, ktorému sa vodičský preukaz zadržiava. 32. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 194 ods. 2 SSP). 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).