Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/205/2020 1020201277 06. 06. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Livico, s. r. o., Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 843 390, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/108469, UPS/US1/OK/BEZ/2020/14555 zo dňa 24.06.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2020/108469, UPS/ US1/OK/BEZ/2020/14555, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „žalovaný“) č. 2020/108469, UPS/US1/OK/BEZ/2020/14555 zo dňa 24.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. spisu MA1/RK/KON/2020/15, č. z. 2020/23187 zo dňa 02.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Rozhodnutiami bola spoločnosť Thélia, s. r. o., uznaná za vinnú zo spáchania správneho deliktu podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), ku ktorému došlo tak, že účastník konania dňa 25.09.2019, minimálne v čase od 09:30 hod do 10:30 hod., na kontrolovanom pracovisku zatepľovania bytového domu na adrese: A. XXXX, XXX XX B. nelegálne zamestnával 5 osôb, využíval ich závislú prácu, vykonávanie murárskych prác, pričom v troch prípadoch osôb (menne vymedzených vo výroku napadnutého rozhodnutia) nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), čo je nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.; v jednom prípade (menne vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia) mal založenú dohodu o pracovnej činnosti a neprihlásil ho do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“/), najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, čo je nelegálne
zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.; a v jednom prípade (menne vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia) zamestnával štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiaval na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov) a ktorý vykonával závislú prácu, čo je nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že výrok upravil, keď do neho doplnil menné vymedzenie jednotlivých osôb, ktoré vykonávali nelegálnu prácu a zároveň účastníkovi zmenil výšku pokuty z 5 000,- eur na 6 500,- eur. 4. Z výpisu z obchodného registra správny súd zistil, že od 12.02.2022 obchodná spoločnosť Thélia, s. r. o., Jozefa Kubinu 5789/24A, 901 01 Malacky, IČO 47 843 390, vystupuje pod obchodným menom Livico, s. r. o., Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava, IČO 47 843 390 (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“). 5. Právny zástupca žalobcu: TAX LAW, s. r. o., advokátska kancelária, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO 53 160 657, doručil správnemu súdu podanie zo dňa 14.06.2021, ktorým informoval súd o vypovedaní plnej moci žalobcovi vo veci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Správny súd výzvou zo dňa 16.01.2023, doručenou 03.02. 2023, vyzval žalobcu na ustanovenie advokáta na zastupovanie v tomto konaní a na predloženie originálu plnej moci. Žalobca na výzvu nereagoval. S poukazom na druh správnej žaloby a na § 49 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), podľa ktorého žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g), i) a j), konal správny súd vo veci so žalobcom aj bez právneho zástupcu. II. Priebeh administratívneho konania 6. Správnemu konaniu predchádzala kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania uskutočnená dňa 25.09.2019, ktorá prebehla v kontrolovanom subjekte (tu: u účastníka konania), a to na kontrolovanom pracovisku: Zatepľovanie bytového domu, A. C. XXXX, B.. Pri kontrole bolo zistené, že výkon závislej práce v podobe murárskych prác pri zatepľovaní bytového domu vykonávalo, okrem iného, 5 fyzických osôb, z ktorých 3 (išlo o fyzické osoby: D. E., F. G., H. I.) nemali založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, čím sa žalobca dopustil konania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ďalšia fyzická osoba (J. E.) mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah formou dohody o pracovnej činnosti odo dňa 25.09.2019, ale do začatia kontroly nebola táto fyzická osoba prihlásená do registra poistencov Sociálnej poisťovne, čím žalobca porušil § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a piata fyzická osoba (K. L. – občan Srbska) sa v čase výkonu závislej práce na území Slovenskej republiky zdržiaval v rozpore s osobitným predpisom, čím žalobca porušil § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. 7. Výsledným dokumentom kontroly bol protokol o výsledku kontroly č. MA1/RK/KON/2019/118, č. z. 2019/97205 zo dňa 30.10.2019. Následne na to bola vypracovaná zápisnica o prerokovaní protokolu a jej doručením bola kontrola skončená. Správne konanie vo veci bolo oznámené žalobcovi oznámením zo dňa 27.01.2020, doručené elektronicky s fikciou doručenia dňa 21.02.2020. Protokol, zápisnica, oznámenie o začatí správneho konania boli všetky doručované do vlastných rúk s fikciou doručenia. 8. Prvostupňovým rozhodnutím uložil prvostupňový orgán žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur. 9. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu, a to tak, že zvýšil uloženú pokutu zo sumy 5 000,- eur na sumu 6 500,- eur a zároveň vyšpecifikoval skutok, za ktorý bola uložená táto pokuta, a to tak, že presne vymedzil, vo vzťahu ku ktorým fyzickým osobám bolo konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a akým spôsobom sa žalobca dopustil porušenia tohto zákazu. Vo vzťahu k definovaniu skutku žalovaný uviedol, že týmto spôsobom odstránil procesnú vadu, ktorej sa dopustil prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí. Vo vzťahu k zvýšeniu pokuty uviedol, že prvostupňový orgán nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, pretože mal prihliadať na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, tiež mal prihliadať na to, že žalobca poskytol súčinnosť len pri výkone kontroly na mieste, avšak v ďalších fázach konania
už nespolupracoval, tiež mal prihliadnuť na to, že v danom prípade išlo o nelegálne zamestnávanie nie dvoch, ale až piatich fyzických osôb. Žalovaný tiež poukázal na precedenčnú zásadu správneho konania, kde vychádzal z databázy vlastných rozhodnutí a rozhodnutí úradov, ktoré v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch ukladali pokutu vo vyššej sume a nielen 5 000,- eur. Podľa žalovaného sa suma 5 000,- eur ukladá za nelegálne zamestnávanie dvoch osôb, nie piatich, a preto sumu 5 000,- eur navýšil o 1500,- eur, t. j. 500,- eur za každú ďalšiu nelegálne zamestnávanú osobu. III. Správna žaloba 10. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Zároveň navrhol aj povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. 11. V prvom žalobnom bode vo vzťahu k trom fyzickým osobám (išlo o fyzické osoby: D. E., F. G., H. I.), ktoré nemali založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, uviedol, že pracovný pomer ako základný pracovnoprávny vzťah sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, avšak Zákonník práce nijak nesankcionuje jej uzatvorenie v písomnej forme, z čoho vyplýva skutočnosť, že pracovný pomer možno uzatvoriť aj ústnou dohodou, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na podstatných náležitostiach, ktoré obsahuje pracovná zmluva. Preto nemožno tvrdiť, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, keďže žalobca jednoznačne nekonal v rozpore so Zákonníkom práce. Uviedol, že s týmito fyzickými osobami mal uzatvorenú ústnu zmluvu, v ktorej mali dohodnuté všetky zákonom explicitne vyžadované náležitosti. 12. Vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah formou dohody o pracovnej činnosti, ale neprihlásenej do registra poistencov Sociálnej poisťovne, poukázal na to, že Sociálna poisťovňa sankcionuje omeškanie uložením pokuty vo výške 0,30 až 3,32 eur za každý deň omeškania no o nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z. by išlo v prípade, ak by zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do siedmich dní odo dňa začatia výkonu jeho práce. Žalobca zamestnanca prihlásil v deň nástupu do práce (druhý žalobný bod). 13. Vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu občana z tretej krajiny uviedol, že ten mal podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu a zaškoľoval sa pre zamestnávateľa, t. j. žalobcu, s tým, že mu ešte neuplynula doba povolených šiestich týždňov (tretí žalobný bod). 14. Žalobca poukázal aj na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný opakovane spomína priebežný protokol spísaný v čase výkonu kontroly, avšak žalobca nemal možnosť sa s týmto protokolom oboznámiť, o jeho existencii sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Poukázal na § 13 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, podľa ktorých sa priebežný protokol vypracúva vtedy, ak predmet kontroly je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase. Na to neboli splnené podmienky. Zároveň uviedol, že, cit.: „čiastkový protokol“ mu nebol doručený (štvrtý žalobný bod). 15. V poslednom žalobnom bode napadol nedodržanie zásady reformatio in peius, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania nemôže odvolací orgán zmeniť v neprospech účastníka konania – odvolateľa, okrem prípadov, ak by sa v odvolacom konaní zistili nové skutkové okolnosti (piaty žalobný bod). IV. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu trovy konania. 17. Vo vzťahu k zákonnosti pracovného pomeru uzatvoreného ústnou dohodou žalovaný uviedol, že predmetom kontroly nebolo dodržiavanie Zákonníka práce, ale dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Žalovaný súhlasí s tým, že Zákonník práce nesankcionuje nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy jej neplatnosťou, avšak zákon č. 82/2005 Z. z. nepreukázanie existencie uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce klasifikuje ako nelegálne zamestnávanie. Okrem toho žalovaný týchto zamestnancov nemal ani prihlásených
v registri Sociálnej poisťovne. Zamestnanec aj zamestnávateľ v prípade kontroly nelegálneho zamestnávania majú povinnosť preukázať orgánu kontroly existenciu uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, ktorý predpokladá písomnú pracovnú zmluvu. Jedno vyhotovenie písomnej pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Žalovaný preto poukazuje na § 42 ods. 1 Zákonníka práce. 18. Vo vzťahu k sankciám, ktoré za omeškanie ukladá Sociálna poisťovňa, žalovaný uviedol, že predmetom sporu nie sú výsledky kontroly vykonané Sociálnou poisťovňou, ani kontroly dodržiavania Zákonníka práce inšpektorátom práce. Poukázal na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ako aj na text § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 19. Vo vzťahu k zaškoľovaniu štátneho príslušníka tretej krajiny uviedol, že táto osoba sa na území Slovenskej republiky zdržiavala v rozpore s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, o čom existuje aj dôkaz v podobe rozhodnutia o vyhostení tejto fyzickej osoby zo Slovenskej republiky, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019. 20. V rámci kontroly bol vypracovaný priebežný protokol a nie čiastkový protokol, pričom žalovaný odmietol tvrdenie, že žalobca o ňom nebol upovedomený. Konateľ žalobcu A. I. M. sa na základe oznámenia o začatí kontroly nelegálneho zamestnávania orgánom kontroly dostavil na kontrolované pracovisko v čase výkonu kontroly dňa 25.09.2019, poskytol požadovanú súčinnosť a podpisom vlastnou rukou sa v priebežnom protokole vyjadril, že ku kontrolným zisteniam nemá žiadne námietky. Podpisom aj potvrdil prevzatie rovnopisu priebežného protokolu po ukončení fyzickej kontroly na mieste toho istého dňa. 21. Vo vzťahu k zásade reformatio in peius uvádza, že preskúmané rozhodnutie možno zmeniť aj v neprospech odvolateľa, teda možno uplatniť reformatio in melius. Odvolal sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/110/2002. Rovnako tak poukázal na zásadu správneho konania podľa § 3 ods. 4 SP, podľa ktorej správne orgány majú povinnosť dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pokutu považuje za uloženú v súlade s touto zásadou. 22. Vo zvyšku žalovaný zdôrazňuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. 23. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,2) (odkaz 2/ na Zákonník práce a zákon č. 400/2009 Z. z.) (písm. a/), fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) (odkaz 6/ na § 231 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra alebo písm. i) bod 2 zákona č. 308/2000 Z. z. na účely tohto zákona program je zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (písm. b/). 25. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom8) (odkaz 8/ na zákon č. 404/2011 Z. z. a zákon č. 480/2002 Z. z.) a ktorý vykonáva závislú prácu.
26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 27. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 28. Podľa § 23b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný ku dňu 25.09.2019 (ďalej len zákon č. 5/2004 Z. z.“) zamestnávateľ je povinný vyžiadať si od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu.29) (odkaz 29/ na zákon č. 404/2011 Z. z. a zákon č. 480/2002 Z. z.). Zamestnávateľ je povinný uchovávať kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt počas trvania zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny. 29. Podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a, poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. (...) 30. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. Ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu18a) (odkaz 18a/ na zákon č. 82/2005 Z. z.) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) (bod 1./), zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca do ôsmich dní od zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), (bod 2./). 32. Podľa 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe účinné k 25.09.2019 (ďalej len „KonZ“) pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol. 33. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie (písm. c/), ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (písm. d/). VI. Právne hodnotenie správneho súdu
34. Žalobné body žalobcu uplatnené v správnej žalobe možno rozdeliť na námietky týkajúce sa naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu zákazu nelegálneho zamestnávania (hmotnoprávne námietky; prvé tri žalobné body) a na námietky procesnoprávneho charakteru (žalobné body 4 a 5). 35. Správny súd k prvému žalobnému bodu uvádza, že Zákonník práce v § 42 ods. 1 vyžaduje, aby pracovný pomer bol založený písomnou pracovnou zmluvou. Je pravda, že v dôsledku ochrany zamestnanca nepostihuje neexistenciu písomnej pracovnej zmluvy neplatnosťou uzatvorenia pracovného pomeru, avšak z pohľadu verejnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa (žalobcu) je dôležité, aby ten vedel preukázať existenciu založenia pracovného pomeru, inak sa dopúšťa správneho deliktu zákazu nelegálneho zamestnávania. Okrem toho platí, že v dôsledku založenia pracovného pomeru sú s jeho založením spojené aj ďalšie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, ako napríklad nahlásenie zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne. Z administratívneho spisu, ale ani z tvrdení žalobcu žiadne takéto úkony nevyplývajú. Z daného dôvodu preto na daný žalobný bod nemožno prihliadať. 36. Vo vzťahu k druhému žalobnému bodu sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že predmetom kontroly a následného správneho konania neboli výsledky kontroly vykonané Sociálnou poisťovňou, ani kontroly dodržiavania Zákonníka práce inšpektorátom práce, a preto uvedený žalobný bod nemá právnu relevanciu. Správny súd uvádza, že z § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že zamestnanec musí byť do príslušného registra prihlásený pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z administratívneho spisu vyplýva, že kontrola zákazu nelegálneho zamestnávania bola začatá 25.09.2019 o 9:30, pričom do registra bol zamestnanec zahlásený v tento deň, ale až o 10:17. 37. K tretiemu žalobnému bodu správny súd dáva do pozornosti žalobcovi znenie § 23b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vyžiadať si od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že štátny príslušník tretej krajiny takýmto dokladom nedisponoval, pretože v deň výkonu kontroly 25.09.2019 bol tento štátny príslušník tretej krajiny administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky s uložením zákazu vstupu na toto územie, a to rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-HCPBA5-98-009/2019-AV zo dňa 25.09.2019, právoplatné dňa 25.09.2019. Z daného dôvodu nemožno uvedenému žalobnému bodu prisvedčiť. 38. K žalobnému bodu týkajúcemu sa vyhotovenia priebežného protokolu, správny súd uvádza, že z textu § 13 ods. 2 písm. a) KonZ vyplýva, že je na správnej úvahe kontrolného orgánu, čo bude považovať za kontrolu osobitnú alebo náročnú. Správny súd do tejto úvahy zásadne nezasahuje, pokiaľ žalobca nevymedzí, aký negatívny dopad na jeho právne postavenie malo vypracovanie tohto protokolu. Žalobca však takýto zásah v žalobe nijak nevymedzil, len všeobecne uviedol, že neboli na jeho spracovanie splnené podmienky. Z daného dôvodu preto správny súd na tento žalobný bod neprihliadol. 39. Pokiaľ ide o časť žalobného bodu, podľa ktorého sa žalobca o priebežnom protokole dozvedel až z napadnutého rozhodnutia, tak tejto námietke nemožno vyhovieť. Súčasťou administratívneho spisu je aj priebežný protokol, ktorý bol prevzatý žalobcom reprezentovaný vtedajším konateľom. Pokiaľ ide o „čiastkový“ protokol, o ktorom hovorí žalobca v žalobe, tak správnemu súdu nie je zrejmé, o aký čiastkový protokol ide, pretože takýto dokument nie je v napadnutom rozhodnutí nikde spomínaný a tiež nie je súčasťou administratívneho spisu (na rozdiel od priebežného protokolu, ktorý si žalobca prevzal). 40. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je nedodržanie zásady zákazu reformatio in peius (zmena k horšiemu). 41. Zákaz reformatio in peius je latinský výraz vyjadrujúci procesnú zásadu, podľa ktorej využitie opravného prostriedku nesmie zhoršiť situáciu osoby, ktoré ho využila. Tento inštitút je opodstatnený tým, že účel kontroly rozhodnutí, ktorý bol vytvorený ako záruka dodržiavania práva, by bol obmedzený, pokiaľ by strany čelili riziku, že sa ocitnú v zložitejšej situácii v dôsledku výkonu práva na odvolanie (Hamuľáková, Z., Zákaz reformatio in peius v správnom trestaní. Bratislava : Wolters Kluwer, 2020, s. 16).
42. K porušeniu princípu zákazu reformatio in peius v prvom rade správny súd poukazuje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R 45/2016 Zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 5/2016 uviedol: „I. Pre oblasť správneho trestania v súťažnom práve nie je možné z ústavnoprávnych predpisov odvodiť všeobecný zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa. Takýto zákaz nemožno odvodiť ani z práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uložená sankcia v oblasti súťažného práva neplní preventívny účinok len voči účastníkovi konania, ale prispieva tiež k všeobecnému rozširovaniu súťažného povedomia a súťažnej kultúry aj vo vzťahu k ďalším podnikateľom. II. Zásadu zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v oblasti súťažného práva nie je možné bez všetkého aplikovať, ale ani a priori vylúčiť. Zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov upravená, a preto je potrebné pri jej analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu ochrany hodnôt, na ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. Samotná skutočnosť, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania, však neznamená, že sa v rámci správneho trestania v súťažnom práve majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. III. Trestné konanie a správne trestanie aplikované orgánmi verejnej správy sú dve samostatné oblasti trestania, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní, ktorá skutočnosť sa premieta aj pri aplikácii zásady zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v súťažnom práve. V správnom trestaní v oblasti súťažného práva neplatí táto zásada neobmedzene, a to najmä s ohľadom na § 59 správneho poriadku, ciele odvolacieho konania, ako i úlohu odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie.“ 43. Správny súd je toho názoru, že identifikoval viacero dôvodov, pre ktoré sa odchýlil od záverov prezentovaných v predchádzajúcom bode. V prvom rade treba uviesť, že predmetné závery boli realizované vo vzťahu k súťažnému právu, a nie k oblasti nelegálneho zamestnávania. V druhom rade správny súd uvádza, že predmetné závery boli prijaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojich ustanoveniach neupravoval text obdobný § 195 SSP, podľa ktorého správny súd prihliada aj na zásady trestného konania. Jednou z týchto zásad je aj zásada zákazu zmeny k horšiemu, ktorá vyplýva z § 322 ods. 3 alebo § 327 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zásadu zákazu reformatio in peius je teda potrebné vnímať ako záruku slobody odvolacieho práva a práva na obhajobu. V dôsledku súčasnej tendencie rozvoja a posilňovania ochrany základných práv a slobôd osôb v európskom správnom priestore sa môžeme stretnúť s aplikáciou predmetnej zásady aj v režime správneho trestania - teda v rámci správneho konania, ktoré sa zameriava na ochranu administratívnych právnych vzťahov porušených protiprávnym konaním subjektov správneho práva, najmä adresátov verejnej správy. Neuplatnenie tejto zásady by podľa názoru správneho súdu mohlo byť v rozpore aj s čl. 46 ods. 1 (právo na súdnu a inú právnu ochranu) v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, keďže jej nerešpektovanie by bolo spôsobilé trestať a znevýhodňovať osoby za využitie opravného prostriedku v súlade so zákonom, a to možným uložením vyššej sankcie. 44. K uplatneniu zákazu zmeny k horšiemu sa prikláňa aj komentárová literatúra, podľa ktorej: „V súvislosti s už vyššie spomínanou argumentáciou, ktorá má opodstatnenie aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR, konkrétne, že Správny poriadok na rozdiel od zákona o priestupkoch neustanovuje zákaz reformatio in peius, je potrebné ešte poukázať na dve podstatné skutočnosti, ktoré svedčia skôr právnemu názoru o aplikovateľnosti tejto zásady aj pri správnych deliktoch prejednávaných podľa Správneho poriadku. Prvou skutočnosťou je, že v citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR (vyjmúc rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. 3Sžhpu 1/2013) nebol zákaz reformatio in peius posudzovaný ani v jednom prípade vo vzťahu k správnemu trestaniu (išlo o pozemkové úpravy, stavebné veci). Druhá skutočnosť vychádza z obdobia prijatia Správneho poriadku (tento bol schválený 29. júna 1967), ktorý vrátane odvolacieho konania odrážal požiadavky doby, v ktorej bol prijatý. V tejto súvislosti nie je bez významu tiež uviesť, že prejednávanie priestupkov bolo do prijatia zákona o priestupkoch posudzované podľa zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku, ktorý rovnako ako Správny poriadok neobsahoval zákaz
reformatio in peius. Porovnanie dvoch základných procesných noriem v oblasti správneho trestania z pohľadu obdobia ich schválenia je dôležité najmä pre zdôvodnenie významu aplikácie zákazu reformatio in peius aj v rámci správnych deliktov, pri ktorých závažnosť sankcií v porovnaní so závažnosťou sankcií ukladaných pri spáchaní priestupkov je niekoľkonásobne vyššia. Aj z uvedeného dôvodu je garancia zákazu ‚zmeny k horšiemu‘ pri využití opravného prostriedku konkrétnym účastníkom konania na mieste“ (FEČÍK, M., FILOVÁ, A. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1001). 45. Správny súd sa s týmto záverom stotožňuje, pričom je toho stanoviska, že nemôže byť na škodu žalobcu, pokiaľ uplatní možnosť podania opravného prostriedku a aby druhostupňový orgán v konaní o riadnom opravnom prostriedku zhoršil jeho právnu pozíciu a uložil mu prísnejšiu sankciu. 46. Napokon správny súd s poukazom na § 195 písm. c) a d) SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného aj nad rozsah žalobných bodov, keď preskúmal, či zmenou výroku v časti vymedzenia skutku, neboli porušené princípy správneho trestania. V tejto súvislosti si správny súd dovoľuje poukázať na zásadu jednotnosti konania, podľa ktorej táto vyjadruje vzťah medzi prvostupňovým konaním a konaním o riadnom opravnom prostriedku a podľa ktorej celé konanie tvorí jeden celok od svojho začatia až po jeho právoplatné ukončenie. Zároveň správny súd poukazuje aj na to, že pri rozhodnutiach verejnej správy preskúmava dodržanie minimálneho štandardu práv, ktorý treba vždy vyžadovať od orgánov verejnej správy. 47. Napadnuté rozhodnutie presne vymedzilo skutky, ktoré sa kládli žalobcovi za vinu, a to jednoznačným spôsobom tak, aby bolo zabránené porušeniu zásady ne bis in idem. Zo žaloby, ale aj z odvolania podanom žalobcom v správnom konaní vyplýva, že argumentácia žalobcu bola zásadne totožná, pričom je z nej jasné, že žalobca vedel, aké skutky sú mu kladené za vinu, a teda plne mu bolo umožnené uplatniť právo účinne sa brániť voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Správny súd tiež podotýka, že nemá pochybnosti ohľadne toho, že skutok sa stal, skutok je správnym deliktom a že ho spáchal žalobca. Skutkové zistenia a hmotnoprávne posúdenie veci má oporu v administratívnom spise a v napadnutom rozhodnutí. Z daného dôvodu by zrušenie napadnutého rozhodnutia len z dôvodu došpecifikovania výroku (nešlo tu o situáciu, že by prvostupňový orgán úplne vypustil špecifikáciu skutku) rozhodnutia by zjavne neprinieslo pre žalobcu priaznivejšie právne posúdenie zo strany žalovaného. 48. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval reformatio in peius v neprospech žalobcu. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2:1 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).