{"guid": "fef7b7c7-d012-49b6-9a1d-b4dd3a83e04a:ea215bf7-e950-481d-b3e3-1be84f94eda2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2", "spisova_znacka": "BA-6S/205/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/205/2020 z 6. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. júna 2025, sp. zn. BA-6S/205/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2", "identifikacne_cislo": "1020201277", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/10", "nazov": "zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/10-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/152", "nazov": "predpis č. 152/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea215bf7-e950-481d-b3e3-1be84f94eda2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/205/2020\n1020201277\n06. 06. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201277.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Livico, s. r. o.,\nKarpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 843 390, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n2020/108469, UPS/US1/OK/BEZ/2020/14555 zo dňa 24.06.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2020/108469, UPS/\nUS1/OK/BEZ/2020/14555, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny\n(ďalej len „žalovaný“) č. 2020/108469, UPS/US1/OK/BEZ/2020/14555 zo dňa 24.06.2020 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zmenil rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. spisu MA1/RK/KON/2020/15, č. z.\n2020/23187 zo dňa 02.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Rozhodnutiami bola spoločnosť Thélia, s. r. o., uznaná za vinnú zo spáchania správneho deliktu\npodľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti za porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), ku ktorému došlo tak,\nže účastník konania dňa 25.09.2019, minimálne v čase od 09:30 hod do 10:30 hod., na kontrolovanom\npracovisku zatepľovania bytového domu na adrese: A. XXXX, XXX XX B. nelegálne zamestnával 5\nosôb, využíval ich závislú prácu, vykonávanie murárskych prác, pričom v troch prípadoch osôb (menne\nvymedzených vo výroku napadnutého rozhodnutia) nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa\nzákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),\nčo je nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.; v jednom prípade\n(menne vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia) mal založenú dohodu o pracovnej činnosti\na neprihlásil ho do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich\ndní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“/), najneskôr však\ndo začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich\ndní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, čo je nelegálne\n\nzamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.; a v jednom prípade (menne vymedzený\nvo výroku napadnutého rozhodnutia) zamestnával štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiaval\nna území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov) a ktorý vykonával závislú prácu, čo je nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3 zákona\nč. 82/2005 Z. z.\n3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že výrok upravil, keď\ndo neho doplnil menné vymedzenie jednotlivých osôb, ktoré vykonávali nelegálnu prácu a zároveň\núčastníkovi zmenil výšku pokuty z 5 000,- eur na 6 500,- eur.\n4. Z výpisu z obchodného registra správny súd zistil, že od 12.02.2022 obchodná spoločnosť Thélia,\ns. r. o., Jozefa Kubinu 5789/24A, 901 01 Malacky, IČO 47 843 390, vystupuje pod obchodným menom\nLivico, s. r. o., Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava, IČO 47 843 390 (ďalej len „účastník konania“\nalebo „žalobca“).\n5. Právny zástupca žalobcu: TAX LAW, s. r. o., advokátska kancelária, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO\n53 160 657, doručil správnemu súdu podanie zo dňa 14.06.2021, ktorým informoval súd o vypovedaní\nplnej moci žalobcovi vo veci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Správny súd výzvou zo\ndňa 16.01.2023, doručenou 03.02. 2023, vyzval žalobcu na ustanovenie advokáta na zastupovanie\nv tomto konaní a na predloženie originálu plnej moci. Žalobca na výzvu nereagoval. S poukazom na\ndruh správnej žaloby a na § 49 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), podľa ktorého žalobca nemusí byť zastúpený podľa\nodseku 1 v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g), i) a j), konal správny súd vo veci so žalobcom\naj bez právneho zástupcu.\nII. Priebeh administratívneho konania\n6. Správnemu konaniu predchádzala kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\nuskutočnená dňa 25.09.2019, ktorá prebehla v kontrolovanom subjekte (tu: u účastníka konania), a\nto na kontrolovanom pracovisku: Zatepľovanie bytového domu, A. C. XXXX, B.. Pri kontrole bolo\nzistené, že výkon závislej práce v podobe murárskych prác pri zatepľovaní bytového domu vykonávalo,\nokrem iného, 5 fyzických osôb, z ktorých 3 (išlo o fyzické osoby: D. E., F. G., H. I.) nemali založený\npracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, čím sa žalobca dopustil konania podľa § 2 ods. 2 písm.\na) zákona č. 82/2005 Z. z., ďalšia fyzická osoba (J. E.) mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah formou\ndohody o pracovnej činnosti odo dňa 25.09.2019, ale do začatia kontroly nebola táto fyzická osoba\nprihlásená do registra poistencov Sociálnej poisťovne, čím žalobca porušil § 2 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 82/2005 Z. z. a piata fyzická osoba (K. L. – občan Srbska) sa v čase výkonu závislej práce na území\nSlovenskej republiky zdržiaval v rozpore s osobitným predpisom, čím žalobca porušil § 2 ods. 3 zákona\nč. 82/2005 Z. z.\n7. Výsledným dokumentom kontroly bol protokol o výsledku kontroly č. MA1/RK/KON/2019/118, č. z.\n2019/97205 zo dňa 30.10.2019. Následne na to bola vypracovaná zápisnica o prerokovaní protokolu a\njej doručením bola kontrola skončená. Správne konanie vo veci bolo oznámené žalobcovi oznámením\nzo dňa 27.01.2020, doručené elektronicky s fikciou doručenia dňa 21.02.2020. Protokol, zápisnica,\noznámenie o začatí správneho konania boli všetky doručované do vlastných rúk s fikciou doručenia.\n8. Prvostupňovým rozhodnutím uložil prvostupňový orgán žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur.\n9. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu, a\nto tak, že zvýšil uloženú pokutu zo sumy 5 000,- eur na sumu 6 500,- eur a zároveň vyšpecifikoval\nskutok, za ktorý bola uložená táto pokuta, a to tak, že presne vymedzil, vo vzťahu ku ktorým fyzickým\nosobám bolo konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a akým spôsobom sa žalobca\ndopustil porušenia tohto zákazu. Vo vzťahu k definovaniu skutku žalovaný uviedol, že týmto spôsobom\nodstránil procesnú vadu, ktorej sa dopustil prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí. Vo vzťahu k\nzvýšeniu pokuty uviedol, že prvostupňový orgán nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, pretože\nmal prihliadať na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, tiež mal prihliadať na\nto, že žalobca poskytol súčinnosť len pri výkone kontroly na mieste, avšak v ďalších fázach konania\n\nuž nespolupracoval, tiež mal prihliadnuť na to, že v danom prípade išlo o nelegálne zamestnávanie nie\ndvoch, ale až piatich fyzických osôb. Žalovaný tiež poukázal na precedenčnú zásadu správneho konania,\nkde vychádzal z databázy vlastných rozhodnutí a rozhodnutí úradov, ktoré v skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch ukladali pokutu vo vyššej sume a nielen 5 000,- eur. Podľa žalovaného sa suma\n5 000,- eur ukladá za nelegálne zamestnávanie dvoch osôb, nie piatich, a preto sumu 5 000,- eur navýšil\no 1500,- eur, t. j. 500,- eur za každú ďalšiu nelegálne zamestnávanú osobu.\nIII. Správna žaloba\n10. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom\nnavrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Zároveň navrhol aj povinnosť\nuhradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.\n11. V prvom žalobnom bode vo vzťahu k trom fyzickým osobám (išlo o fyzické osoby: D. E., F. G.,\nH. I.), ktoré nemali založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, uviedol, že pracovný\npomer ako základný pracovnoprávny vzťah sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, avšak Zákonník\npráce nijak nesankcionuje jej uzatvorenie v písomnej forme, z čoho vyplýva skutočnosť, že pracovný\npomer možno uzatvoriť aj ústnou dohodou, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú\nna podstatných náležitostiach, ktoré obsahuje pracovná zmluva. Preto nemožno tvrdiť, že došlo k\nnelegálnemu zamestnávaniu, keďže žalobca jednoznačne nekonal v rozpore so Zákonníkom práce.\nUviedol, že s týmito fyzickými osobami mal uzatvorenú ústnu zmluvu, v ktorej mali dohodnuté všetky\nzákonom explicitne vyžadované náležitosti.\n12. Vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah formou dohody o pracovnej\nčinnosti, ale neprihlásenej do registra poistencov Sociálnej poisťovne, poukázal na to, že Sociálna\npoisťovňa sankcionuje omeškanie uložením pokuty vo výške 0,30 až 3,32 eur za každý deň omeškania\nno o nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z. by išlo v prípade, ak by zamestnávateľ\nneprihlásil zamestnanca do siedmich dní odo dňa začatia výkonu jeho práce. Žalobca zamestnanca\nprihlásil v deň nástupu do práce (druhý žalobný bod).\n13. Vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu občana z tretej krajiny uviedol, že ten mal podanú žiadosť\no udelenie prechodného pobytu a zaškoľoval sa pre zamestnávateľa, t. j. žalobcu, s tým, že mu ešte\nneuplynula doba povolených šiestich týždňov (tretí žalobný bod).\n14. Žalobca poukázal aj na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný opakovane spomína priebežný\nprotokol spísaný v čase výkonu kontroly, avšak žalobca nemal možnosť sa s týmto protokolom\noboznámiť, o jeho existencii sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Poukázal na § 13 ods. 1 a\nods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, podľa ktorých sa priebežný protokol\nvypracúva vtedy, ak predmet kontroly je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu\nkontroly priamo na mieste v určenom čase. Na to neboli splnené podmienky. Zároveň uviedol, že, cit.:\n„čiastkový protokol“ mu nebol doručený (štvrtý žalobný bod).\n15. V poslednom žalobnom bode napadol nedodržanie zásady reformatio in peius, z ktorej vyplýva, že\nrozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania nemôže odvolací orgán zmeniť v neprospech účastníka\nkonania – odvolateľa, okrem prípadov, ak by sa v odvolacom konaní zistili nové skutkové okolnosti (piaty\nžalobný bod).\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom\nnavrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu trovy konania.\n17. Vo vzťahu k zákonnosti pracovného pomeru uzatvoreného ústnou dohodou žalovaný uviedol,\nže predmetom kontroly nebolo dodržiavanie Zákonníka práce, ale dodržiavanie zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Žalovaný súhlasí s tým, že Zákonník práce nesankcionuje\nnedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy jej neplatnosťou, avšak zákon č. 82/2005 Z. z.\nnepreukázanie existencie uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce klasifikuje\nako nelegálne zamestnávanie. Okrem toho žalovaný týchto zamestnancov nemal ani prihlásených\n\nv registri Sociálnej poisťovne. Zamestnanec aj zamestnávateľ v prípade kontroly nelegálneho\nzamestnávania majú povinnosť preukázať orgánu kontroly existenciu uzatvoreného pracovnoprávneho\nvzťahu podľa Zákonníka práce, ktorý predpokladá písomnú pracovnú zmluvu. Jedno vyhotovenie\npísomnej pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Žalovaný preto poukazuje\nna § 42 ods. 1 Zákonníka práce.\n18. Vo vzťahu k sankciám, ktoré za omeškanie ukladá Sociálna poisťovňa, žalovaný uviedol, že\npredmetom sporu nie sú výsledky kontroly vykonané Sociálnou poisťovňou, ani kontroly dodržiavania\nZákonníka práce inšpektorátom práce. Poukázal na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ako aj\nna text § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.\n19. Vo vzťahu k zaškoľovaniu štátneho príslušníka tretej krajiny uviedol, že táto osoba sa na území\nSlovenskej republiky zdržiavala v rozpore s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov, o čom existuje aj dôkaz v podobe rozhodnutia o vyhostení tejto fyzickej osoby zo\nSlovenskej republiky, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019.\n20. V rámci kontroly bol vypracovaný priebežný protokol a nie čiastkový protokol, pričom žalovaný\nodmietol tvrdenie, že žalobca o ňom nebol upovedomený. Konateľ žalobcu A. I. M. sa na základe\noznámenia o začatí kontroly nelegálneho zamestnávania orgánom kontroly dostavil na kontrolované\npracovisko v čase výkonu kontroly dňa 25.09.2019, poskytol požadovanú súčinnosť a podpisom vlastnou\nrukou sa v priebežnom protokole vyjadril, že ku kontrolným zisteniam nemá žiadne námietky. Podpisom\naj potvrdil prevzatie rovnopisu priebežného protokolu po ukončení fyzickej kontroly na mieste toho istého\ndňa.\n21. Vo vzťahu k zásade reformatio in peius uvádza, že preskúmané rozhodnutie možno zmeniť aj v\nneprospech odvolateľa, teda možno uplatniť reformatio in melius. Odvolal sa na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/110/2002. Rovnako tak poukázal na zásadu správneho konania\npodľa § 3 ods. 4 SP, podľa ktorej správne orgány majú povinnosť dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pokutu považuje za uloženú\nv súlade s touto zásadou.\n22. Vo zvyšku žalovaný zdôrazňuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol aj v napadnutom rozhodnutí.\n23. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou\nosobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s\nňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,2)\n(odkaz 2/ na Zákonník práce a zákon č. 400/2009 Z. z.) (písm. a/), fyzickej osoby, má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila\nju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia\nlehoty podľa osobitného predpisu6) (odkaz 6/ na § 231 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) na prihlásenie\ndo tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,\nak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie\ndo tohto registra alebo písm. i) bod 2 zákona č. 308/2000 Z. z. na účely tohto zákona program je\nzvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím\nobsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci\nkatalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (písm. b/).\n25. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným\npredpisom8) (odkaz 8/ na zákon č. 404/2011 Z. z. a zákon č. 480/2002 Z. z.) a ktorý vykonáva závislú\nprácu.\n\n26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n27. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie\npracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.\n28. Podľa § 23b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný ku dňu 25.09.2019 (ďalej len zákon č. 5/2004\nZ. z.“) zamestnávateľ je povinný vyžiadať si od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím\ndo zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu.29)\n(odkaz 29/ na zákon č. 404/2011 Z. z. a zákon č. 480/2002 Z. z.). Zamestnávateľ je povinný uchovávať\nkópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt počas trvania zamestnania štátneho príslušníka\ntretej krajiny.\n29. Podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana členského\nštátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa §\n23a, poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich\npracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa\nskončenia zamestnania. (...)\n30. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. Ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu18a)\n(odkaz 18a/ na zákon č. 82/2005 Z. z.) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne\nzamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.\n31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa §\n227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti\nzamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20\nnevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) (bod 1./), zamestnanca\nv právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný\nmesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za\nkalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody\npresiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143\nods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z\ntejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca do ôsmich dní od\nzániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených\nv § 232 ods. 2 písm. a) až c), (bod 2./).\n32. Podľa 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe účinné k 25.09.2019\n(ďalej len „KonZ“) pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať\nstav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti\nzamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol.\n33. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť\nna správne trestanie (písm. c/), ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré\nje potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (písm. d/).\nVI. Právne hodnotenie správneho súdu\n\n34. Žalobné body žalobcu uplatnené v správnej žalobe možno rozdeliť na námietky týkajúce sa naplnenia\nskutkovej podstaty správneho deliktu zákazu nelegálneho zamestnávania (hmotnoprávne námietky;\nprvé tri žalobné body) a na námietky procesnoprávneho charakteru (žalobné body 4 a 5).\n35. Správny súd k prvému žalobnému bodu uvádza, že Zákonník práce v § 42 ods. 1 vyžaduje,\naby pracovný pomer bol založený písomnou pracovnou zmluvou. Je pravda, že v dôsledku\nochrany zamestnanca nepostihuje neexistenciu písomnej pracovnej zmluvy neplatnosťou uzatvorenia\npracovného pomeru, avšak z pohľadu verejnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa (žalobcu) je\ndôležité, aby ten vedel preukázať existenciu založenia pracovného pomeru, inak sa dopúšťa správneho\ndeliktu zákazu nelegálneho zamestnávania. Okrem toho platí, že v dôsledku založenia pracovného\npomeru sú s jeho založením spojené aj ďalšie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, ako napríklad\nnahlásenie zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne. Z administratívneho spisu, ale ani z tvrdení\nžalobcu žiadne takéto úkony nevyplývajú. Z daného dôvodu preto na daný žalobný bod nemožno\nprihliadať.\n36. Vo vzťahu k druhému žalobnému bodu sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že\npredmetom kontroly a následného správneho konania neboli výsledky kontroly vykonané Sociálnou\npoisťovňou, ani kontroly dodržiavania Zákonníka práce inšpektorátom práce, a preto uvedený žalobný\nbod nemá právnu relevanciu. Správny súd uvádza, že z § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.\nz. vyplýva, že zamestnanec musí byť do príslušného registra prihlásený pred vznikom týchto poistení,\nnajneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z administratívneho spisu vyplýva, že kontrola\nzákazu nelegálneho zamestnávania bola začatá 25.09.2019 o 9:30, pričom do registra bol zamestnanec\nzahlásený v tento deň, ale až o 10:17.\n37. K tretiemu žalobnému bodu správny súd dáva do pozornosti žalobcovi znenie § 23b ods. 1\nzákona č. 5/2004 Z. z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vyžiadať si od štátneho príslušníka\ntretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na\npobyt podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že štátny príslušník tretej\nkrajiny takýmto dokladom nedisponoval, pretože v deň výkonu kontroly 25.09.2019 bol tento štátny\npríslušník tretej krajiny administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky s uložením zákazu\nvstupu na toto územie, a to rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru, Riaditeľstva hraničnej\na cudzineckej polície, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-HCPBA5-98-009/2019-AV zo dňa 25.09.2019, právoplatné dňa 25.09.2019. Z daného dôvodu nemožno\nuvedenému žalobnému bodu prisvedčiť.\n38. K žalobnému bodu týkajúcemu sa vyhotovenia priebežného protokolu, správny súd uvádza, že\nz textu § 13 ods. 2 písm. a) KonZ vyplýva, že je na správnej úvahe kontrolného orgánu, čo bude\npovažovať za kontrolu osobitnú alebo náročnú. Správny súd do tejto úvahy zásadne nezasahuje,\npokiaľ žalobca nevymedzí, aký negatívny dopad na jeho právne postavenie malo vypracovanie tohto\nprotokolu. Žalobca však takýto zásah v žalobe nijak nevymedzil, len všeobecne uviedol, že neboli na jeho\nspracovanie splnené podmienky. Z daného dôvodu preto správny súd na tento žalobný bod neprihliadol.\n39. Pokiaľ ide o časť žalobného bodu, podľa ktorého sa žalobca o priebežnom protokole dozvedel až\nz napadnutého rozhodnutia, tak tejto námietke nemožno vyhovieť. Súčasťou administratívneho spisu je\naj priebežný protokol, ktorý bol prevzatý žalobcom reprezentovaný vtedajším konateľom. Pokiaľ ide o\n„čiastkový“ protokol, o ktorom hovorí žalobca v žalobe, tak správnemu súdu nie je zrejmé, o aký čiastkový\nprotokol ide, pretože takýto dokument nie je v napadnutom rozhodnutí nikde spomínaný a tiež nie je\nsúčasťou administratívneho spisu (na rozdiel od priebežného protokolu, ktorý si žalobca prevzal).\n40. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je nedodržanie zásady zákazu reformatio in peius\n(zmena k horšiemu).\n41. Zákaz reformatio in peius je latinský výraz vyjadrujúci procesnú zásadu, podľa ktorej využitie\nopravného prostriedku nesmie zhoršiť situáciu osoby, ktoré ho využila. Tento inštitút je opodstatnený\ntým, že účel kontroly rozhodnutí, ktorý bol vytvorený ako záruka dodržiavania práva, by bol obmedzený,\npokiaľ by strany čelili riziku, že sa ocitnú v zložitejšej situácii v dôsledku výkonu práva na odvolanie\n(Hamuľáková, Z., Zákaz reformatio in peius v správnom trestaní. Bratislava : Wolters Kluwer, 2020, s.\n16).\n\n42. K porušeniu princípu zákazu reformatio in peius v prvom rade správny súd poukazuje rozhodovaciu\nčinnosť najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R 45/2016 Zbierky rozhodnutí\nNajvyššieho súdu č. 5/2016 uviedol:\n„I. Pre oblasť správneho trestania v súťažnom práve nie je možné z ústavnoprávnych predpisov odvodiť\nvšeobecný zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa. Takýto zákaz nemožno odvodiť ani z\npráva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ani z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č.\n7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uložená sankcia v oblasti súťažného práva\nneplní preventívny účinok len voči účastníkovi konania, ale prispieva tiež k všeobecnému rozširovaniu\nsúťažného povedomia a súťažnej kultúry aj vo vzťahu k ďalším podnikateľom.\nII. Zásadu zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v oblasti súťažného práva nie je možné\nbez všetkého aplikovať, ale ani a priori vylúčiť. Zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v\nzákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov upravená,\na preto je potrebné pri jej analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka\nkonania, avšak ani na ujmu ochrany hodnôt, na ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem.\nSamotná skutočnosť, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní,\nsa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania, však neznamená, že sa v rámci\nsprávneho trestania v súťažnom práve majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú\nv trestnom konaní.\nIII. Trestné konanie a správne trestanie aplikované orgánmi verejnej správy sú dve samostatné oblasti\ntrestania, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy než tie, ktoré sa\nuplatňujú v trestnom konaní, ktorá skutočnosť sa premieta aj pri aplikácii zásady zákazu reformatio in\npeius v správnom trestaní v súťažnom práve. V správnom trestaní v oblasti súťažného práva neplatí táto\nzásada neobmedzene, a to najmä s ohľadom na § 59 správneho poriadku, ciele odvolacieho konania,\nako i úlohu odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa\na je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie.“\n43. Správny súd je toho názoru, že identifikoval viacero dôvodov, pre ktoré sa odchýlil od záverov\nprezentovaných v predchádzajúcom bode. V prvom rade treba uviesť, že predmetné závery boli\nrealizované vo vzťahu k súťažnému právu, a nie k oblasti nelegálneho zamestnávania. V druhom rade\nsprávny súd uvádza, že predmetné závery boli prijaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,\nktorý vo svojich ustanoveniach neupravoval text obdobný § 195 SSP, podľa ktorého správny súd\nprihliada aj na zásady trestného konania. Jednou z týchto zásad je aj zásada zákazu zmeny k\nhoršiemu, ktorá vyplýva z § 322 ods. 3 alebo § 327 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zásadu\nzákazu reformatio in peius je teda potrebné vnímať ako záruku slobody odvolacieho práva a práva na\nobhajobu. V dôsledku súčasnej tendencie rozvoja a posilňovania ochrany základných práv a slobôd\nosôb v európskom správnom priestore sa môžeme stretnúť s aplikáciou predmetnej zásady aj v režime\nsprávneho trestania - teda v rámci správneho konania, ktoré sa zameriava na ochranu administratívnych\nprávnych vzťahov porušených protiprávnym konaním subjektov správneho práva, najmä adresátov\nverejnej správy. Neuplatnenie tejto zásady by podľa názoru správneho súdu mohlo byť v rozpore aj s\nčl. 46 ods. 1 (právo na súdnu a inú právnu ochranu) v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, keďže jej\nnerešpektovanie by bolo spôsobilé trestať a znevýhodňovať osoby za využitie opravného prostriedku v\nsúlade so zákonom, a to možným uložením vyššej sankcie.\n44. K uplatneniu zákazu zmeny k horšiemu sa prikláňa aj komentárová literatúra, podľa ktorej: „V\nsúvislosti s už vyššie spomínanou argumentáciou, ktorá má opodstatnenie aj v judikatúre Najvyššieho\nsúdu SR, konkrétne, že Správny poriadok na rozdiel od zákona o priestupkoch neustanovuje zákaz\nreformatio in peius, je potrebné ešte poukázať na dve podstatné skutočnosti, ktoré svedčia skôr\nprávnemu názoru o aplikovateľnosti tejto zásady aj pri správnych deliktoch prejednávaných podľa\nSprávneho poriadku. Prvou skutočnosťou je, že v citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR (vyjmúc\nrozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. 3Sžhpu 1/2013) nebol zákaz reformatio\nin peius posudzovaný ani v jednom prípade vo vzťahu k správnemu trestaniu (išlo o pozemkové\núpravy, stavebné veci). Druhá skutočnosť vychádza z obdobia prijatia Správneho poriadku (tento bol\nschválený 29. júna 1967), ktorý vrátane odvolacieho konania odrážal požiadavky doby, v ktorej bol\nprijatý. V tejto súvislosti nie je bez významu tiež uviesť, že prejednávanie priestupkov bolo do prijatia\nzákona o priestupkoch posudzované podľa zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov\npri zabezpečovaní socialistického poriadku, ktorý rovnako ako Správny poriadok neobsahoval zákaz\n\nreformatio in peius. Porovnanie dvoch základných procesných noriem v oblasti správneho trestania z\npohľadu obdobia ich schválenia je dôležité najmä pre zdôvodnenie významu aplikácie zákazu reformatio\nin peius aj v rámci správnych deliktov, pri ktorých závažnosť sankcií v porovnaní so závažnosťou\nsankcií ukladaných pri spáchaní priestupkov je niekoľkonásobne vyššia. Aj z uvedeného dôvodu je\ngarancia zákazu ‚zmeny k horšiemu‘ pri využití opravného prostriedku konkrétnym účastníkom konania\nna mieste“ (FEČÍK, M., FILOVÁ, A. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.\nSprávny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1001).\n45. Správny súd sa s týmto záverom stotožňuje, pričom je toho stanoviska, že nemôže byť na škodu\nžalobcu, pokiaľ uplatní možnosť podania opravného prostriedku a aby druhostupňový orgán v konaní\no riadnom opravnom prostriedku zhoršil jeho právnu pozíciu a uložil mu prísnejšiu sankciu.\n46. Napokon správny súd s poukazom na § 195 písm. c) a d) SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného aj nad rozsah žalobných bodov, keď preskúmal, či zmenou výroku v časti vymedzenia\nskutku, neboli porušené princípy správneho trestania. V tejto súvislosti si správny súd dovoľuje poukázať\nna zásadu jednotnosti konania, podľa ktorej táto vyjadruje vzťah medzi prvostupňovým konaním\na konaním o riadnom opravnom prostriedku a podľa ktorej celé konanie tvorí jeden celok od svojho\nzačatia až po jeho právoplatné ukončenie. Zároveň správny súd poukazuje aj na to, že pri rozhodnutiach\nverejnej správy preskúmava dodržanie minimálneho štandardu práv, ktorý treba vždy vyžadovať od\norgánov verejnej správy.\n47. Napadnuté rozhodnutie presne vymedzilo skutky, ktoré sa kládli žalobcovi za vinu, a to\njednoznačným spôsobom tak, aby bolo zabránené porušeniu zásady ne bis in idem. Zo žaloby, ale aj\nz odvolania podanom žalobcom v správnom konaní vyplýva, že argumentácia žalobcu bola zásadne\ntotožná, pričom je z nej jasné, že žalobca vedel, aké skutky sú mu kladené za vinu, a teda plne mu\nbolo umožnené uplatniť právo účinne sa brániť voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Správny súd\ntiež podotýka, že nemá pochybnosti ohľadne toho, že skutok sa stal, skutok je správnym deliktom a že\nho spáchal žalobca. Skutkové zistenia a hmotnoprávne posúdenie veci má oporu v administratívnom\nspise a v napadnutom rozhodnutí. Z daného dôvodu by zrušenie napadnutého rozhodnutia len z dôvodu\ndošpecifikovania výroku (nešlo tu o situáciu, že by prvostupňový orgán úplne vypustil špecifikáciu skutku)\nrozhodnutia by zjavne neprinieslo pre žalobcu priaznivejšie právne posúdenie zo strany žalovaného.\n48. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval reformatio in peius\nv neprospech žalobcu. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191\nods. 1 písm. c/ SSP).\n49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP.\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2:1\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}