Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/176/2020 1020201248 10. 10. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201248.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ARIOS – human resources, s. r. o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 48 323 918, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101230287/2020 zo dňa 29.07.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 101230287/2020 zo dňa 29.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného ARIOS – human resources, s. r. o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 100729142/2020 zo dňa 30.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 DP vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) za zdaňovacie obdobie roka 2017. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 02.07.2018 bola: XX.XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola: XX.XXX,XX eur, rozdiel dane bol: XX.XXX,XX eur. 3. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102820347/2019 zo dňa 09.12.2019, ktorý bol spolu s výzvou č. 102831790/2019 zo dňa 10.12.2019 doručený daňovému subjektu dňa 02.01.2020 na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.
4. Daňový subjekt zaúčtoval dňa 31.03.2017 do daňových nákladov na základe dodávateľskej faktúry č. 170100009 vystavenej dodávateľom: A-Building, s. r. o., IČO: 36 736 929 (ďalej len „A-building“) náklady vo výške XX XXX,XX eur na zabezpečenie plynulosti a funkčnosti chodu zadaných prevádzok. Faktúra bola vystavená na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.02.2017 medzi mandatárom A-building v zastúpení konateľom A. A. a mandantom - daňovým subjektom v zastúpení konateľkou B. B.. 5. A. A., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom spoločnosti A-building, na vypočutí svedka zo dňa 03.04.2019 uviedol, že nevie o tom, že bol konateľom a nevie, akú činnosť spoločnosť vykonávala, písomný súhlas s ustanovením do funkcie konateľa nepodpísal a nemá tušenie, kto spoločnosť riadi. Nikoho z daňového subjektu nepozná, stretáva sa iba s C. B.. C. B. na vypočutí svedka dňa 13.08.2019 uviedol, že p. A. pozná, ale spoločnosť A-building nikdy nezastupoval. Daňový subjekt nevyužil svoje právo zúčastniť sa vypočutia týchto svedkov. 6. Daňový subjekt doručil správcovi dane písomné stanovisko (zo dňa 16.09.2019), v ktorom konateľka daňového subjektu uviedla, že s A. A. sa nestretla a komunikáciu na strane A-building zabezpečoval jej spoločník D. D. B.. Z údajov v obchodnom registri však vyplýva, že D. D. B. nebol spoločníkom A-building, ale konateľom spoločníka ARIEL EQUITY SE; táto spoločnosť však bola spoločníkom Abuilding v období od 07.06.2017 do 03.10.2017, a teda v období podpísania mandátnej zmluvy vo februári 2017 a dodania služieb v marci 2017 nebola spoločníkom spoločnosti A-building. 7. Konateľka daňového subjektu uviedla, že komunikácia s D. B. prebiehala hlavne osobne, keďže v tom čase mali kancelárske priestory v rovnakej budove. Služby spočívali v nábore kandidátov na pracovné miesta, ktoré daňový subjekt následne poskytoval svojim klientom, pričom ako dôkaz uvedeného vie predložiť pracovné zmluvy, ktorí reálne do pracovného pomeru s daňovým subjektom nastúpili. Mená osôb, ktoré vykonávali tento nábor zamestnancov za A-building, nevedela uviesť, keďže zoznam kandidátov dostala priamo od D. B. a ďalej ju nezaujímalo, kto ďalší to na druhej strane riešil. 8. Správca dane uzatvorené pracovné zmluvy nepovažoval za dôkaz toho, že k sprostredkovaniu došlo práve činnosťou A-building a nie iným subjektom a keďže štatutárnemu orgánu A-building chýbala presná vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými má spoločnosť napĺňať definíciu pojmu podnikania, a odmietol s ňou akékoľvek spojenie, dospel k záveru, že faktúru nevystavila A-building, a teda nedošlo k dodaniu služieb. 9. Daňový subjekt ďalej v kontrolovanom období zaúčtoval aj dve faktúry vystavené dodávateľom ALL PAY, s. r. o., IČO: 46 657 380 (ďalej len „ALL PAY“) na zabezpečenie plynulosti a funkčnosti chodu zadaných prevádzok. Ide o faktúru č. 170100001 zo dňa 31.01.2017 a faktúru č. 170100005 zo dňa 28.02.2017. Tieto boli vystavené na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.12.2016 medzi mandatárom ALL PAY v zastúpení konateľom D. E. a mandantom - daňovým subjektom v zastúpení konateľkou B. B.. 10. Z obchodného registra vyplýva, že D. E. bol konateľom ALL PAY v období od 08.04.2015 do 11.08.2015, a teda v čase podpisu zmluvy nemohol za uvedenú spoločnosť konať. Novým konateľom od 11.08.2015 je F. G., občan Maďarskej republiky a D. E. zostal spoločníkom ALL PAY, pričom podľa svojho vyjadrenia do chodu tejto spoločnosti nezasahuje. ALL PAY sa v sídle uvedenom v obchodnom registri na ulici Nové záhrady 113/A v Bratislave nenachádza a je nekontaktný, a preto správca dane nemohol preveriť, či skutočne poskytol služby, ako je uvedené na faktúrach. 11. D. E. na vypočutí svedka dňa 23.05.2019 uviedol, že podpis na mandátnej zmluve a faktúre č. 170100005 nie je jeho a nemá vedomosť o tom, že by ako konateľ niekoho poveril vykonávaním činnosti uvedenej v zmluve a na faktúrach. On sám takúto činnosť nevykonával. Zástupca daňového subjektu nevyužil svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedka. 12. Správca dane nepovažoval zaúčtované náklady z oboch faktúr za náklady súvisiace s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov kontrolovaného daňového subjektu, keďže konateľ ALL PAY s daňovým subjektom neuzatvoril mandátnu zmluvu. Predložené zmluvy a faktúry zo strany daňového subjektu podľa správcu dane neodrážajú reálne plnenie, keďže nepreukazujú, že by služby dodala spoločnosť ALL PAY alebo iná spoločnosť a zároveň daňový subjekt nepredložil a nevedel uviesť, kto fyzicky zabezpečoval plynulosť a funkčnosť chodu zadaných prevádzok (nábor zamestnancov).
13. Daňový subjekt zaúčtoval dňa 28.02.2017 do daňových nákladov na základe dodávateľskej faktúry č. 170100012 vystavenej dodávateľom X-HAWK, s. r. o., IČO 35 934 999 (ďalej len „X-HAWK“) (v súčasnosti Holus, s. r. o., IČO: 49 079 669) náklady na sprostredkovanie vo výške 30 047,73 eur, ktorá bola vystavená na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.10.2016 medzi sprostredkovateľom XHAWK v zastúpení konateľkou H. I. a záujemcom - daňovým subjektom v zastúpení konateľkou B. B.. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť so spoločnosťou U-Shin, s. r. o., IČO: 35 893 427 (ďalej len „U-Shin“) dodatok ku zmluve za výhodnejších podmienok. Dodatok č. 1 bol uzatvorený dňa 01.01.2017, v ktorom sa zvýšila odmena za poskytnuté služby v časti hodinovej sadzby zo 7,60 eur na 7,80 eur. 14. Správca dane požiadal daňový subjekt o predloženie dôkazov, ktoré preukazovali kontakt, komunikáciu, spoluprácu a realizáciu sprostredkovania subjektom X-HAWK. V písomnom stanovisku (zo dňa 16.09.2019) daňový subjekt uviedol, že sprostredkovanie zabezpečoval D. B. prostredníctvom p. J., ktorá je jeho spoločníčkou v spoločnosti EU worker, s. r. o., IČO: 50 006 452 (EXPRESS PEOPLE Recruitement, s. r. o.). A. K. J. nie je spoločníčkou alebo konateľkou tejto spoločnosti a D. B. pri tejto spoločnosti nefiguruje ako spoločník ani ako konateľ. Iný dôkaz o sprostredkovaní tejto služby, ako podpísanie dodatku k zmluve o spolupráci, daňový subjekt nepredložil. 15. Dožiadaním zo dňa 02.04.2019 správca dane zistil, že svedkyňa H. I. dňa 07.12.2017 zomrela. Preveriť účtovanie daňového subjektu X-HAWK možné nebolo, pretože dňa 08.03.2018 zanikol zlúčením so subjektom Holus, ktorý aj spolu s jeho konateľkou z Maďarska sú nekontaktní. 16. Na miestnom zisťovaní v spoločnosti U-Shin správca dane zistil, že táto spoločnosť nemá vedomosť o tom, že by došlo ku kontaktu, rokovaniu alebo akejkoľvek spolupráci so spoločnosťou X-HAWK, či jej konateľkou alebo inými zamestnancami. Personálna a mzdová manažérka tejto spoločnosti uviedla, že k prvému kontaktu s daňovým subjektom došlo na základe odporúčania od spoločnosti Faurencia Slovakia, s. r. o., a na začiatku spolupráce v roku 2014 prebiehala mailová komunikácia s p. L. M. zo spoločnosti ARIOS - personálne služby, s. r. o. (v súčasnosti HUGOMAT, s. r. o.), od júna 2014 s B. B.. V mesiaci august 2015 prebehla mailová komunikácia so K. J.. V roku 2017 prebiehala komunikácia priamo medzi spoločnosťou U-Shin a daňovým subjektom a aj s p. L. M., ktorá v roku 2017 bola zamestnankyňou daňového subjektu. V súčasnosti U-Shin komunikuje priamo s daňovým subjektom s pani K. J.. 17. Správca dane zistil, že K. J. je B. spoločnosti ProNexus, s. r. o., ktorá v kontrolovanom zdaňovacom období poskytovala daňovému subjektu poradenské služby v oblasti zamestnávania a ktorý sa týkal aj spoločnosti U-Shin a za ten si vystavila 12 faktúr v roku 2017. Daňový subjekt nepredložil relevantné dôkazy o vykonaní služby sprostredkovania so spoločnosťou U-Shin od dodávateľa X-HAWK. Správca dane preto tieto náklady nepovažoval za náklady súvisiace s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov daňového subjektu. 18. Správca dane preto zvýšil daňovému subjektu hospodársky výsledok na riadku 130 daňového priznania o sumu neuznaných položiek z faktúr celkovo vo výške 98 980,63 eur. 19. Ústne pojednávanie sa konalo dňa 18.11.2019, ktorého výsledkom je zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102640127/2019. Protokol z daňovej kontroly č. 102820347/2019 zo dňa 09.12.2019 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu (výzva č. 102831790/2019 zo dňa 10.12.2019). Vyjadrenie daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole bolo doručené správcovi dane dňa 07.02.2020. Následne správca dane dohodol s daňovým subjektom termín prerokovania písomného vyjadrenia k zisteniam v protokole na deň 04.03.2020. V tento deň sa daňový subjekt dostavil aj s D. B. a C. B. a požiadal správcu dane o ich vypočutie ako svedkov. Správca dane tejto požiadavke vyhovel, svedkov vypočul a zároveň termín prerokovania protokolu presunul na deň 27.03.2020 z dôvodu vyhodnotenia vplyvu výpovedí na zistenia správcu dane. K zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 04.03.2020 zaslal daňový subjekt správcovi dane vyjadrenie (16.03., resp. 17.03.). Správca dane nezmenil závery vykonanej daňovej kontroly, ktoré boli uvedené v časti 2 protokolu č. 102820347/2019 zo dňa 09.12.2019.
20. Daňový subjekt voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. II. Správna žaloba 21. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 02.09.2020 domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 22. Žalobca v prvej časti žaloby napáda nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom vo vzťahu k faktúre vystavenej spoločnosťou A-Building, faktúram vystavených spoločnosťou ALL PAY a faktúrou vystavenou spoločnosťou X-HAWK. 23. Vo vzťahu k faktúre za spoločnosť A-building podľa žalobcu z podkladov v administratívnom spise vyplynulo, že za túto spoločnosť konal p. B. na základe doloženého uznesenia č. 37/2017 zo dňa 16.02.2017, ktorým p. A. (konateľ A-building) poveril p. B. na vykonávanie činnosti štatutárneho orgánu voči tretím osobám. Aj konateľka žalobcu uviedla, že komunikovala len s p. B.. Je preto zrejmé, že tento pán konal za spoločnosť A-building. Úvaha orgánov verejnej správy o neunesení dôkazného bremena je nesprávna. Pokiaľ žalovaný uvádza, že predložené uznesenie zo dňa 16.02.2017 a predložená zmluva o tichom spoločenstve sú nedostatočné, pretože táto zmluva musí mať zo zákona písomnú formu, tak žalobca uvádza, že táto zmluva preukazuje len majetkový nárok podieľať sa na výsledku hospodárenia a nie oprávnenie konať za spoločnosť, a teda tento fakt nič nemení na vierohodnosti uznesenia zo dňa 16.02.2017. Aj keby nebola uzatvorená zmluva o tichom spoločenstve, nie je tým dotknuté oprávnenie p. B. konať za spoločnosť. Táto úvaha žalovaného nie je rozhodujúca pre samotný základ konania, a teda či došlo k plneniu služieb podľa faktúry. Uskutočnenie služieb je preukázané zaúčtovanou faktúrou. Názor orgánu verejnej správy, že k dodaniu služieb nedošlo, je preto v priamom rozpore so spisovou dokumentáciou. 24. Pokiaľ ide o spochybnenie vierohodnosti uznesenia zo dňa 16.02.2017, ktoré je opreté o výpoveď p. A. z dôvodu, že ten sa nijak nevyjadroval k osobe p. B., tak tu treba uviesť, že p. B. vypovedal až po ňom a p. A. sa na p. B. nikto nedopytoval. 25. Orgány verejnej správy mali preveriť účtovníctvo vo vzťahu k neuznanej faktúre aj na strane Abuilding, čo však neurobili. Zo skutočnosti, že táto spoločnosť v rozhodnom čase nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemožno automaticky usúdiť, že nedošlo k poskytnutiu služieb a nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že si nezisťoval, či a koľkých zamestnancov tento jeho zmluvný partner zamestnáva. Okrem toho aj spoločníci A-building mohli vykonávať podpornú činnosť. 26. K faktúram vystaveným na základe mandátnych zmlúv s ALL PAY, pri ktorých žalovaný usúdil, že mandátna zmluva je neplatná, pretože p. E., ktorý zmluvu podpisoval, nebol v čase jej uzatvorenia konateľom, žalobca poukázal na § 27 Obchodného zákonníka a na to, že v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy zmena v konateľstve nevyplývala z obchodného registra. Žalobcovi nemožno pričítať na ťarchu, že registrový súd nevykonal zmenu v zákonnej lehote a poukazuje na princíp materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri, ako aj na dobrú vieru v zapísané údaje. 27. Pán E. bol aj naďalej spoločníkom ALL PAY a tak nie je zrejmé, prečo orgány verejnej správy bez ďalšieho akceptovali jeho tvrdenia o tom, že podpis na mandátnej zmluve a na faktúre nie je jeho. Tieto tvrdenia mali byť preukázané znaleckým posudkom znalca z odboru písmoznalectvo. Žalobca tiež zdôraznil, že konateľka žalobcu v písomnom vyjadrení uviedla, že ak si správne pamätá, p. B. (v tom čase spoločník spoločnosti ALL PAY) doručil už podpísanú mandátnu zmluvu žalobcovi, a tak žalobca nemal ako overiť, kto ju skutočne podpísal. Žalovaný sa tak dopustil nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 28. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 10/2012, z ktorého vyplýva, že od daňového subjektu nemožno požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následným výsledkom, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
29. Ani odkaz žalovaného na § 264 Obchodného zákonníka (podľa žalobcu to správne mal byť § 265 Obchodného zákonníka) nie je argument, ktorým by sa mal orgán verejnej správy vo vyrubovacom konaní zaoberať, pretože z prípadného porušenia povinností štatutárneho orgánu vznikajú podľa Obchodného zákonníka len súkromnoprávne nároky. Žalovaný neprihliadol v konaní ani na predložené cestovné príkazy a doklady o nákupe pohonných hmôt, ktoré preukazujú, že p. B. vykonával činnosť na účely náboru zamestnancov. Je nesprávne vyhodnotiť predloženie dokladov z účtovníctva ALL PAY predložených p. B., ktorý je spoločníkom tejto spoločnosti, a tak má právo na informácie o spoločnosti, ako aj právo nahliadať do účtovných a iných dokumentov spoločnosti, ako nedôveryhodné, s odkazom na to, že táto spoločnosť je nekontaktná a neplní si svoje daňové povinnosti. 30. Spochybnenie faktúry spoločnosti X-HAWK s poukazom na to, že plná moc p. B. zo dňa 17.09.2009 nebola úradne overená a že samotná zmluva o sprostredkovaní bola podpísaná konateľkou X-HAWK – p. I., ako aj to, že p. B. de facto konal prostredníctvom p. J., nie je spôsobilé vyústiť do záveru, že k zdaniteľnému plneniu (teda k sprostredkovaniu) nedošlo. Plná moc nemusela byť úradne overená, a to teda nevyvracia realizáciu sprostredkovania, keď obchod fakticky riešil p. B. na základe plnej moci. Správca dane nemôže dávať na ťarchu daňovému subjektu, že v konaní nebolo možné vypočuť p. I., keďže tá v roku 2017 zomrela. Z predložených mailov p. B. a p. B. vyplýva, že tento mal záujem na hospodárskom prospechu X-HAWK, čomu sa však žalovaný nevenoval. Daňové orgány taktiež nepreverovali účtovníctvo X-HAWK, čo pre zistenie skutkového stavu veci vykonať mohli. Žalobca k preukázaniu sprostredkovania doložil všetky podklady, ktoré mal k dispozícii, a ak ich žalovaný považoval za nedostatočné, mal vykonať ďalšie dôkazy alebo mal vyzvať daňový subjekt na predloženie konkrétnych podkladov, ktoré by považoval za dostatočné. 31. V druhej časti žaloby poukazuje žalobca na porušenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom táto zásada sa musí uplatňovať aj v daňovom konaní (odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/68/2011). Podľa tejto zásady je správny orgán povinný zistiť spoľahlivo skutkový stav a dôkaznú núdzu nemožno pričítať na ťarchu daňovému subjektu. Poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, v ktorých sa tento súd vyjadril k spoločnému systému dane z pridanej hodnoty. Vyplynulo z nich, že predpisy Európskej únie bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania žalovaného 32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 01.12.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť. 33. Žalovaný vo vyjadrení extenzívne rekapituluje priebeh a zistenia daňovej kontroly. Zdôraznil, že náklady za služby, ktoré boli vystavené faktúrami jednotlivých spoločností, neboli na základe zisteného skutkového stavu dodané. Tým žalobca porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a preto mu správca dane podľa § 14 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a) tohto zákona zvýšil hospodársky výsledok na riadku 130 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017. Zdôraznil, že žalobca svoje tvrdenia nedostatočne preukázal. 34. Žalovaný zrekapituloval, že z ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musia sa splniť základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje (podmienka príslušnosti), výdavok musí byť preukázateľne vynaložený (podmienka existencie), výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (podmienka evidencie), výdavok musí byť preukázaný (podmienka
preukaznosti), podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). V prípade jednotlivých nákladov vo faktúrach žalobcu, tieto nespĺňajú podmienku vecnosti a podmienku preukaznosti. 35. Žalovaný na viacerých miestach vo vyjadrení zdôraznil skutočnosť, že žalobca sa nezúčastňoval výsluchu svedkov predvolaných správcom dane, a teda im nemohol klásť otázky. Namiesto toho zasielal písomné vyjadrenia, pričom mnohé dokumenty, aj napriek prísľubom, predkladal až po uplynutí dlhšej doby. 36. Žalovaný taktiež uviedol, že kontrola účtovníctva spoločností, ktoré navrhol žalobca, možná nie je, a to z dôvodu nekontaktnosti týchto spoločností, prípadne z dôvodu ich dodatočného zániku. 37. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 14.12.2020 (ďalej len „replika“), v ktorej zotrval na dôvodoch podania svojej žaloby. Zdôraznil, že z rozhodnutí, ako aj z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že pre žalovaného je nemožné splniť si povinnosť na strane daňového subjektu, pretože si kladie také podmienky, ktoré sa preukázať nedajú, resp. žalobcovi ani nie je zrejmé ako by mohol preukázať žalovanému, že skutočne služby poskytli subjekty, ktoré sú uvedené v žalobe a vo vyjadrení. Žalovaný úplne opomína možnosť, že za tieto subjekty konali osoby na základe poverení, plnej moci. Výstupy z týchto činností tu existovali, ide o pracovné zmluvy so sprostredkovaním sprostredkovanými zamestnancami. Žalovaný nespochybňuje fakturáciu žalobcu vo vzťahu k svojim klientom, (keďže z nej štát má príjem v podobe DPH), no ak príde na nákladovú stránku, samotné účelne vynaložené výdavky nevyhnutne spojené s výkonom po dni konania už neuznáva. Žalovaný tak jednostranne a výlučne v neprospech žalobcu vyhodnocuje vykonané dôkazy. Vo zvyšku odkázal na správnu žalobu. 38. Žalovaný sa ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 39. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov základ dane sa zistí podľa § 17 až 29. 41. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 42. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ... (písm. a/ až l/ - na účely prejednávaného prípadu právne irelevantné – pozn. súdu). V. Verejné vyhlásenie rozsudku 43. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/176/2020, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/176/2020. 44. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná. 45. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.10.2025 (§137 ods. 4 SSP). VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. DP zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, DP obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 47. Z ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musia byť naplnené základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje (podmienka príslušnosti), výdavok musí byť preukázateľne vynaložený (podmienka existencie), výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (podmienka evidencie), výdavok musí byť preukázaný (podmienka preukaznosti), podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). 48. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Povinnosť tvrdiť a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky vecnosti a podmienky preukaznosti vo vzťahu k nákladom fakturovaným spoločnosťami A-Building, ALL PAY a X-HAWK. 49. Na základe dokazovania vykonaného správcom dane výsluchmi svedkov dospel správca dane k záveru, že vo vzťahu k A-Building p. A. A., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom tejto spoločnosti, na vypočutí svedka zo dňa 03.04.2019 uviedol, že nevie o tom, že bol konateľom
tejto spoločnosti a nevie, akú činnosť spoločnosť vykonávala; písomný súhlas s ustanovením do funkcie konateľa nepodpísal a nemá tušenie, kto spoločnosť riadi. Vo vzťahu k ALL PAY p. D. E. na vypočutí svedka dňa 23.05.2019 uviedol, že podpis na mandátnej zmluve a faktúre č. 170100005 nie je jeho a nemá vedomosť o tom, že by ako konateľ niekoho poveril vykonávaním činnosti uvedenej v zmluve a na faktúrach; on sám takúto činnosť nevykonával. Vo vzťahu k X-HAWK zistil, že p. H. I. dňa 07.12.2017 zomrela, avšak na miestnom zisťovaní v spoločnosti U-Shin a informácií od jej personálnej a mzdovej manažérky (p. N. H.) zistil, že v roku 2017 prebiehala komunikácia priamo medzi spoločnosťou U-Shin a daňovým subjektom a aj s p. L. M., ktorá v roku 2017 bola zamestnankyňou daňového subjektu, a nie prostredníctvom spoločnosti X-HAWK. 50. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017). 51. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Obdobné závery možno prijať aj vo vzťahu k dani z príjmov. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 DP). 52. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102640127/2019 zo dňa 18.11.2019 (príloha č. 44 administratívneho spisu), t. j. ešte pred prerokovaním protokolu z daňovej kontroly (protokol č. 102820347/2019 zo dňa 09.12.2019; príloha č. 45 administratívneho spisu) správca dane vyslovil dôvody (pozri bod 54 odôvodnenia), ktoré ho vedú k neuznaniu nákladov na služby zabezpečenia plynulosti a chodu zadaných prevádzok vo vzťahu k faktúram vystavených spoločnosťami A-Building, ALL PAY a X-HAWK a tým k zvýšeniu hospodárskeho výsledku žalobcu v riadku 130 daňového priznania. Súd má za to, že správca dane jasne a zrozumiteľne vyslovil pochybnosť a uviedol, v čom pochybnosť spočíva, a tým, že na ústnom pojednávaní žiadal žalobcu o vysvetlenie, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako fakt. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu to znamená, že správca dane nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu a nemohol ich uznať ako relevantné, lebo daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. 53. Súd má za to, že správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102640127/2019 zo dňa 18.11.2019 (príloha č. 44 administratívneho spisu) a v protokole z daňovej kontroly (protokol č. 102820347/2019 zo dňa 09.12.2019; príloha č. 45 administratívneho spisu) uviedol svoje pochybnosti a v čom spočívajú. Správny súd konštatuje, že v procese dokazovania tak došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a následne, daňový subjekt, na ktorom
spočívalo dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa toho, že ním vynaložené výdavky zaúčtované do daňových nákladov predstavujú náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených žalobcom podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, a preto došlo k vyrubeniu rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva, že by správca dane zaťažil daňový subjekt dôkazným bremenom vo vzťahu k tretím subjektom; správca dane žiadal od žalobcu preukázanie jeho vlastných tvrdení. 54. Správny súd uvádza, že vo vzťahu k oprávneniu konať v mene spoločnosti A-building bola spochybnená vierohodnosť uznesenia č. 37/2017 zo dňa 16.02.2017, keď osoba, ktorá mala oprávnenie uznesenie podpísať v mene A-building, uviedla, že nevie o tom, že bol konateľom a nevie, akú činnosť spoločnosť vykonávala, písomný súhlas s ustanovením do funkcie konania nepodpísal a nemá tušenie, kto spoločnosť riadi. Žalobca dôkaz získaný svedeckou výpoveďou nijakým spôsobom nespochybnil, resp. spochybňoval ho len nepredloženými tvrdeniami a domnienkami. Obdobný záver možno uviesť aj vo vzťahu k spoločnosti ALL PAY, kde osoba, ktorá mala podpísať zmluvy, svedeckou výpoveďou osvedčila, že takúto zmluvu nepodpísala. Z daného dôvodu argumentácia o princípe publicity Obchodného registra je právne irelevantná. Aj v tomto prípade následne na to žalobca svedeckú výpoveď nespochybnil žiadnym relevantným spôsobom. Vo vzťahu k spoločnosti X-HAWK bolo rovnako tak na základe svedeckej výpovede spochybnené, že by k dodaniu služieb došlo sprostredkovaním spoločnosťou X-HAWK pre žalobcu a aj v tomto prípade dôkaz žalobca relevantne nespochybnil, resp. nedoložil aj iným dôkazným prostriedkom. 55. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Podľa tohto klasického rímskoprávneho pravidla sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv. Žalobca sa aj napriek doručeným predvolaniam na výsluch svedkov A. A. a D. E., nedostavil a tak nemohol priamo na mieste konfrontovať ich vyjadrenia s vlastnými vyjadreniami. 56. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania svojej podnikateľskej činnosti, získavať dôkazy o tom, ako daná činnosť bola reálne uskutočnená, aby o jej realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a aj správca dane preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, na ktoré použil aj viaceré svedecké výpovede. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie 2017. Správca dane pri posudzovaní skutkového stavu musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj z vlastného šetrenia. 57. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o dani z príjmov v spojení s DP. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
58. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania a rozhodnutia, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).