Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/156/2020 1020201096 18. 06. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201096.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., so sídlom Trieda SNP 39, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 44 166 591, právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 14323/2020/152SKP/RK zo dňa 13. júla 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 14323/2020/152SKP/RK zo dňa 13. júla 2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia dohľadu, odbor dohľadu nad právnickými profesiami (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydalo rozhodnutie č. 32948/2019/152SKP zo dňa 17. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 1“), ktorým bola žalobcovi ako dražobníkovi podľa § 33j ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) uložená pokuta vo výške 331,93 eur za porušenie § 2 písm. i) v spojení s § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorého (porušenia zákona) sa žalobca dopustil tým, že na základe vystaveného dodacieho listu č. 50180006 zo dňa 7. februára 2018, ktorým vyčíslil nákladovosť výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby bytu č. X na 2. poschodí bytového domu na ulici A., súpisné číslo XXXX, vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území B., nesprávne vyčíslil a následne uplatnil náklady dražby, ktoré nevyčíslil len v rozsahu účelne vynaložených nákladov dražobníka na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, t. j. v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu, avšak cenu jednotlivých úkonov dražobníka, ktoré zahrnul do nákladov dražby, vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) aj napriek tomu, že k takémuto vyčísleniu a uplatneniu nákladov v zmysle vyhlášky nebol oprávnený. Rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené do elektronickej schránky dňa 17. októbra 2019. 2. Dňa 30. októbra 2019, teda v zákonnej lehote, bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1, v ktorom žalobca žiadal o zrušenie tohto
rozhodnutia. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 32948/2019/152SKP-RK zo dňa 13. januára 2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie č. 1“) rozhodol o rozklade žalobcu tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 1 zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdil vec, nakoľko vo výroku rozhodnutia sa odvolal na ustanovenia zákona [§ 2 písm. i) v spojení s § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách], ktoré majú svojou podstatou povahu legálnej definície [§2 písm. i)], resp. neukladajú žalobcovi ako dražobníkovi povinnosti týkajúce sa vyčíslenia nákladov dražby (§ 25 ods. 1). V samotnom výroku taktiež chýbala presná špecifikácia vyúčtovaných položiek, ktoré prvostupňový správny orgán považuje za tie, ktoré nie sú vyúčtované správne, alebo ktoré by nemali byť súčasťou vyúčtovania vôbec. 3. Prvostupňový správny orgán následne vo veci znovu konal a dňa 19. marca 2020 vydal v poradí druhé rozhodnutie č. 14323/2020/152SKP (ďalej len prvostupňové rozhodnutie č. 2), ktorým bola žalobcovi podľa § 33j ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách uložená pokuta vo výške 331,93 eur za porušenie § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, a § 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 29 ods. 1 zákona č. 105/1995 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorého (porušenia zákona) sa žalobca ako dražobník dopustil tým, že na základe vystaveného dodacieho listu č. 50180006 zo dňa 7. februára 2018, ktorým vyčíslil nákladovosť výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby bytu č. 8 na 2. poschodí bytového domu na ulici A., súpisné číslo XXXX, vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území B., a to nasledovnými úkonmi: spracovanie zmluvy o dobrovoľnej dražbe vo výške 30 EUR, podpísanie zmluvy o dobrovoľnej dražbe vo výške 93,22 EUR, spracovanie výzvy k sprístupneniu bytu za účelom ohliadky vo výške 30 EUR, pribratie znalca vo výške 30 EUR, odvolanie ohodnotenia predmetu dražby znalcom vo výške 30 EUR, cestovné náklady zahŕňajúce poistenie motorového vozidla, cestnú daň, daň z motorových vozidiel, ktorými nevyčíslil účelne vynaložené náklady dražobníka na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, nakoľko ich vynaloženie riadne nepreukázal, čím sa nemohli považovať za účelne vynaložené náklady, ale mali byť vyhodnotené ako súčasť odmeny, a zároveň uplatnil predmetné vyúčtovanie nad rozsah povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu aj napriek tomu, že je povinný dodržiavať podmienky organizovania a priebehu dražieb riadne, poctivo a odborne. Voči prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 bol prvostupňovému správnemu orgánu dňa 16. apríla 2020 doručený rozklad, v ktorom žalobca žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia č. 2. 4. Tento rozklad bol následne prerokovaný osobitnou komisiou podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pričom žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie č. 2 je potrebné v časti výroku o porušení príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zmeniť. Žalovaný teda dospel k záveru, že napriek tomu, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, s ktorým sa žalovaný stotožňuje, nepodarilo sa mu subsumovať zistené porušenia pod konkrétne a správne ustanovenie zákona. Výrok prvostupňového rozhodnutia č. 2 tak, ako bol formulovaný prvostupňovým správnym orgánom, nepoukazuje na konkrétne ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorých porušenie by mohlo viesť ku konštatovaniu o porušení zákonom uložených povinností. Navyše nebol oprávnený konštatovať porušenie ustanovenia § 29 ods. 1 živnostenského zákona, nakoľko v zmysle § 33a ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ministerstvo vykonáva kontrolu dodržiavania podmienok organizovania a priebehu dražieb v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a nie v zmysle živnostenského, resp. iného zákona. Na druhej strane však prvostupňový správny orgán v skutkovej vete výroku, ako aj v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na skutočnosť, že si žalobca uplatnil predmetné vyúčtovanie nákladov nad rozsah povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu, a to aj napriek tomu, že je povinný dodržiavať podmienky organizovania a priebehu dražieb riadne, poctivo a odborne. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán taktiež správne konštatoval, že takýmto nesprávnym vyúčtovaním zaviazal vlastníkov predmetu dražby znášať odmenu dražobníka v rozsahu nad 3% z vymáhanej pohľadávky, čo je v rozpore s ustanovením § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. 5. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky teda vydala rozhodnutie č. 14323/2020/152SKP/RK zo dňa 13. júla 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), výrokom ktorého bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. 2 a to tak, že žalobca ako dražobník tým, že na základe vystaveného dodacieho listu č. 50180006 zo dňa 7. februára 2018 vyčíslil nákladovosť výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby bytu č. 8 na 2. poschodí bytového domu na ulici A., súpisné číslo XXXX, vchod 21, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území B., a to nasledovnými úkonmi: spracovanie zmluvy o dobrovoľnej dražbe vo výške 30 EUR, podpísanie zmluvy o dobrovoľnej dražbe vo výške 93,22 EUR, spracovanie výzvy k sprístupneniu bytu za účelom ohliadky vo výške 30 EUR, pribratie znalca vo výške 30 EUR, odvolanie ohodnotenia predmetu dražby znalcom vo výške 30 EUR, cestovné náklady zahŕňajúce poistenie motorového vozidla, cestnú daň, daň z motorových vozidiel, ktorými nevyčíslil účelne vynaložené náklady dražobníka na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby správne, ich vynaloženie riadne nepreukázal, a teda sa nemohli považovať za účelne vynaložené náklady, ale mali byť vyhodnotené ako súčasť odmeny, a zároveň uplatnil predmetné vyúčtovanie nad rozsah povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu aj napriek tomu, že je povinný dodržiavať podmienky organizovania a priebehu dražieb riadne, poctivo a odborne, čím porušil ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (uplatnil predmetné vyúčtovanie nad rozsah povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu) za čo sa mu bola uložená podľa § 33j ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, pokuta vo výške 331,93 eur. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách obsahuje legálnu definíciu pojmu náklad dražby, pod ktorou sa rozumejú: 1. odmena dražobníka a 2. náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby. Za účelne vynaložené náklady je pritom možné považovať len skutočné výdavky, ktoré dražobníkovi vznikli v súvislosti s výkonom dražby (a môže ich existenciu preukázať, napr. pokladničným blokom, faktúrou a pod.), a ktoré spočívajú najmä v poštovnom, v technickom zabezpečení organizácie dražby, vypracovaní znaleckého posudku, v účasti notára, a pod. Ich výpočet nie je taxatívny, nemožno k nim však zaradiť akýkoľvek úkon dražobníka, bez zdokladovania reálneho výdavku. Cieľom dotknutého ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách je navrátenie účelne vynaložených nákladov, nie generovanie ďalšieho zisku na strane dražobníka. Účelne vynaložené náklady si nemožno zamieňať s úkonmi dražobníka, za ktoré mu patrí odmena. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné prijať záver, že ak vyššie uvedené položky nemožno považovať za účelne vynaložené náklady, v takom prípade ich možno považovať jedine za súčasť odmeny, nakoľko žiadne ďalšie možnosti vyčíslenia úkonov dražobníka zákon o dobrovoľných dražbách nepozná. II. Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 8. V odôvodnení správnej žaloby ďalej uviedol, že zo zákonnej dikcie § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je vôbec zrejmá povinnosť žalobcu ako dražobníka konať, prípadne zdržať sa akéhokoľvek konania. Zmienené zákonné ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách len určuje maximálnu percentuálnu sadzbu odmeny dražobníka z vymáhanej pohľadávky, ktorú má znášať vlastník predmetu dražby, nie taxatívne určenie nákladov, ktoré si mohol žalobca ako dražobník vyčísliť v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby. V zmysle § 33j ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách môže žalovaný uložiť dražobníkovi pokutu za porušenie iných povinností ako tých, ktoré sú uvedené v ustanovení § 33j ods. 1 a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Nie je však vôbec zrejmé, z akého dôvodu žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastáva názor, že žalobca mal porušiť akúkoľvek povinnosť danú ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách. 9. Žalobca má za to, že v prejednávanej veci neporušil žiadne povinnosti dražobníka, ktoré mu ukladajú ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a konal v súlade so zákonom. Skutočnosť, že žalovaný vyhodnotil vynaložené náklady na priebeh dobrovoľnej dražby ako nedôvodné a nepreukázané ešte nezakladá skutočnosť, že tieto sa budú považovať za odmenu žalobcu. Žalobca si svoju odmenu vyčíslil riadne v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Na základe uvedeného má žalobca za zrejmé, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepoukazuje na konkrétne porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, avšak vyjadruje svoj právny názor na vyčíslenie nákladov súvisiacich s konaním dobrovoľnej dražby, ktoré považuje za príliš vysoké a nedôvodné. III. Vyjadrenie žalovaného
10. K podanej správnej žalobe sa žalovaný vyjadril vo svojom podaní zo dňa 1. februára 2021. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za riadne a dostatočne odôvodnené. Protiprávne konanie žalobcu bolo subsumované pod konkrétnu právnu normu, a to § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Z napadnutého rozhodnutia je bez akýchkoľvek pochybností jasné, akým skutkovým konaním sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu, ďalej sú exaktne vymedzené ustanovenia zákona, ktoré týmto konaním žalobca porušil a v nadväznosti na to, je žalobcovi uložená sankcia. Podľa názoru žalovaného v napadnutom rozhodnutí bolo správne posúdenie porušenie § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách žalobcom s ohľadom na zistený a preukázaný skutočný stav veci. IV. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie nákladom dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na hodnotu draženej veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10 % pôvodného poistného, odmena a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe. 12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1 % z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura. 13. Podľa § 33j ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách za porušenie iných povinností ako tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ministerstvo uloží dražobníkovi pokutu 331,93 eura. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/156/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/156/2020. 15. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18. júna 2025, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania, keďže obaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. VI. Právne hodnotenie správneho súdu 16. Vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, ako aj s obsahom administratívneho spisu žalovaného vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
17. V uvedenej veci bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 331,93 eur za to, že žalobca ako dražobník vyčíslil náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, no ich vynaloženie riadne nepreukázal, a teda podľa žalovaného sa nemohli považovať za účelne vynaložené náklady, ale mali byť vyhodnotené ako súčasť odmeny. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca si uplatnil predmetné vyúčtovanie nad rozsah povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu, a teda podľa žalovaného porušil ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, za čo sa mu bola uložená sankcia podľa § 33j ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. 18. Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vo svojej podstate určuje, kto znáša odmenu dražobníka a v akej výške. Odmena dražobníka je odplata zaplatená navrhovateľom dražby dražobníkovi za vykonanie dražby a prípadne za ďalšie úkony spojené s jej prípravou a organizovaním podľa zmluvy o vykonaní dražby. Odmena dražobníka je súčasťou nákladov dražby spolu s nákladmi, ktoré dražobník účelne vynaložil na zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, najmä náklady na zabezpečenie dostatočnej informovanosti o dražbe. V zásade platí, že náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. 19. Ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách je v súvislosti s nákladmi účelne vynaloženými dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby enumeratívnym ustanovením, keďže uvádza, ktoré náklady patria medzi účelne vynaložené náklady. Nezakazuje však vynaloženie aj iných nákladov nespadajúcich pod niektorú z kategórií uvedených v tomto ustanovení, ak pôjde o účelne vynaložené náklady potrebné na zabezpečenie prípravy a priebehu dražby. Môže ísť o zvláštne náklady spojené s dražbou niektorých osobitných predmetov dražby, napr. náklady na držanie zvieraťa, náklady na prepravu na miesto dražby, náklady vykonania inventarizácie a ochrany majetku podniku, a pod. Ak by boli z výťažku dražby uhradené náklady dražby vo väčšom rozsahu, než to zodpovedá uvedenému zákonnému kritériu nevyhnutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, bol by daný zodpovednostný vzťah a mohlo by sa postupom podľa § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) žiadať, aby bolo z výťažku dražby vrátené všetko to, čo prevyšuje nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom záložného práva, t. j. to, čo bolo uhradené z výťažku dražby bez právneho dôvodu. 20. Správny súd zo znenia ust. § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nezistil žiadnu povinnosť žalobcu ako dražobníka, ktorá by ho v súvislosti s vyčíslením nákladov na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby zaväzovala ako tieto náklady vyčísliť, preukázať ich, v akej maximálnej výške si ich možno uplatniť či z akých úkonov môžu tieto náklady pozostávať. Vyššie uvedené ustanovenie uvádza len maximálnu výšku odmeny dražobníka a určuje, kto jej úhradu znáša. Žalovaným uvedenú skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť uplatnenie vyúčtovania nad rozsah povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu, resp. porušenie povinnosti dodržiavať podmienky organizovania a priebehu dražieb riadne, poctivo a odborne, neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách. V správnom trestaní platí zásada zákonnosti, vyjadrená latinským princípom nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege. Tento princíp znamená, že žiaden skutok nie je správnym deliktom, ak nie je takýto čin výslovne zakázaný zákonom a žiaden postih nie je možné uložiť, ak nie je takýto postih zákonom stanovený. 21. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobcovi bola uložená pokuta za skutok, ktorý nie je správnym deliktom, a ktorý nie je výslovne zakázaný zákonom o dobrovoľných dražbách. Správny súd nepopiera, že žalobcom vyčíslené náklady dražby mohli byť vo vyššom rozsahu ako zodpovedá kritériu nevyhnutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, no takéto konanie nie je správnym deliktom. Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pod ktoré bolo subsumované žalobcove údajné nezákonné konanie, nezahŕňa povinnosť žalobcu vyúčtovať náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby v určitej výške či spôsob ich výpočtu s odkazom na možnú hrozbu sankcie, v prípade porušenia tohto ustanovenia zákona žalobcom. Na záver správny súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by došlo k takémuto konaniu zo strany žalobcu (neúčelné vyčíslenie nákladov), je možné žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia prostredníctvom žaloby v civilnom súdnom konaní. 22. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Konanie žalobcu, ktoré žalovaný posúdil ako nezákonné a porušujúce § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je správnym deliktom,
keďže uvedené ustanovenie takto popísaný správny delikt neobsahuje. Toto zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd konštatuje, že existujú aj dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP, keďže rozhodnutie je vo svojej podstate nezrozumiteľné a nedostatky v skutkových zisteniach viedli k chybným záverom. 23. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť všetky skutočnosti, ktoré sa vzali za podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia a následne vyvodiť záver, či konanie žalobcu porušuje niektorú z povinností, ktoré mu ako dražobníkovi ukladajú ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. 24. Súd rozhodol o náhrade trov konania na základe § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Výšku náhrady trov konania určí správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP). 25. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (493e SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.