Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/169/2020 1020201037 12. 09. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201037.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A., A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Peter Škultéty, advokát, so sídlom Na vŕšku 8, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. S08564-2020OZZAP-90 zo dňa 11.05.2020, takto rozhodol: I. Správny súd konanie z a s t a v u j e . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Žaloba 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.07.2020, doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Bratislave, domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. S08564-2020-OZZAP-90 zo dňa 11.05.2020 (ďalej len „oznámenie zo dňa 11.05.2020“), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že nesplnil podmienky pre účasť na výberovom konaní na obsadenie funkcie člena predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý bude predsedom predstavenstva tejto zdravotnej poisťovne (ďalej len „predmetné výberové konanie“), a to tým, že nepreukázal splnenie predpokladov na výkon predmetnej funkcie. 2. Oznámenie zo dňa 11.05.2020 bolo opatrením žalovaného, a to opatrením nezákonným z dôvodu nedodržania zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“), resp. Smernicou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z29103-2017-OZZAP zo dňa 22.05.2017 o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „smernica o výberovom konaní“) stanovenej lehoty na vyhlásenie predmetného výberového konania, nevyhlásenia (nezverejnenia) predmetného výberového konania, porušenia zákonných a interných pravidiel postupu výberového konania pri predmetnom výberovom konaní ako aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nezákonnosť oznámenia zo dňa 11.05.2020 spočívala aj v jeho úplnom rozpore s obsahom spisu týkajúceho sa predmetného výberového konania. 3. Predmetné výberové konanie bolo zo strany žalovaného vyhlásené nesporne v rozpore so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a v rozpore so smernicou o výberovom konaní. Nebola totiž dodržaná trojtýždňová lehota na vyhlásenie výberového konania pred jeho začatím tak, ako to ustanovovali zákon o výkone práce vo verejnom záujme, resp. smernica o výberovom konaní. Na
účely zákona o výkone práce vo verejnom záujme a smernice o výberovom konaní sa začatím výberového konania rozumel nie až samotný proces realizácie výberového konania, ale už jeho administratívna príprava od podania žiadosti uchádzača o účasť na ňom. Predmetné výberové konanie bolo žalovaným vyhlásené dňa 06.04.2020, teda v čase, keď nebol ešte verejne známy termín realizácie samotného výberového konania. Samotná lehota na podanie žiadosti uchádzača o účasť na ňom bola do 14.04.2020, t.j. iba osemdňová. 4. Žalobca mal dôvodné pochybnosti o tom, že predmetné výberové konanie nebolo žalovaným, okrem jeho vyhlásenia (zverejnenia) na jeho internetovej stránke, vyhlásené (zverejnené) aj v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými boli najmä televízia, rozhlas a internet. V tom prípade by určite došlo k závažnému procesnoprávnemu pochybeniu zo strany žalovaného, ktoré by založilo skutkový a právny dôvod hrubej nezákonnosti oznámenia zo dňa 11.05.2020. 5. Žalovaný v rámci predmetného výberového konania porušil zákon o výkone práce vo verejnom záujme ako aj smernicu o výberovom konaní, keď žalobcu na jednej strane písomne pozval na ústny pohovor s členmi výberovej komisie, posudzujúc, že žalobca riadne splnil všetky predpoklady a požiadavky (podmienky) uvedené žalovaným v oznámení zo dňa 06.04.2020, avšak na druhej strane ho naň pripustil iba podmienečne, t.j. s podmienkou predloženia (doručenia) ním požadovaných dokladov v určenom (stanovenom) termíne. Takýto postup bol právne neprípustný. 6. V oznámení zo dňa 11.05.2020 absentovalo uvedenie akýchkoľvek konkrétnych skutkových a právnych dôvodov zo strany žalovaného. Uvedené oznámenie bolo veľmi vágne. Žalovanému chýbali skutkové a právne argumenty, v dôsledku čoho sa žalovaný s jeho odôvodnením nevedel riadne vysporiadať. V prípade žalobcu neexistovali žiadne dôvodné právne skutočnosti, ktoré by mohli založiť skutkové a právne dôvody jeho nepripustenia na ústny pohovor v rámci predmetného výberového konania. Žalovaný iba stroho konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na výkon verejnej funkcie, resp. že žalobca nesplnil podmienky pre účasť na predmetnom výberovom konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, čím žalobca nesplnil podmienky účasti na predmetnom výberovom konaní. Žalovaný ani žiadnym spôsobom nevyvracal, resp. nevyvrátil žalobcom predložené predmetné doklady, napríklad tvrdením, že pre účasť na predmetnom výberovom konaní nepostačujú a z akých skutkových a právnych dôvodov nepostačujú. 7. Oznámenie zo dňa 11.05.2020 bolo nezákonné aj z hmotnoprávneho dôvodu, pretože žalobca riadne a včas splnil všetky hmotnoprávne predpoklady a požiadavky predmetného výberového konania, ktoré stanovil žalovaný. Napriek tomu ho žalovaný nepripustil (nepozval) na ústny pohovor v rámci predmetného výberového konania. Doklady, ktoré žalobca predložil žalovanému ako súčasť žiadosti, resp. doplnenia žiadosti, to jednoznačne preukazujú. 8. Skutkový stav, ktorý v tejto správnej veci vzal žalovaný za základ oznámenia zo dňa 11.05.2020, bol v úplnom rozpore s administratívnym spisom, vedeným žalovaným vo veci predmetného výberového konania. Tvrdenie žalovaného uvádzané vo výzve, že totiž nedošlo k jednoznačnému preukázaniu splnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek, bolo veľmi subjektívne a vzbudzujúce dôvodné pochybnosti o transparentnosti predmetného výberového konania. Ak existovali takéto nejasnosti v preukázaní splnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek zo strany uchádzača, bez ich ďalšej (bližšej) konkretizácie (špecifikácie), teda z dôvodov na strane žalovaného ako vyhlasovateľa predmetného výberového konania a nie z dôvodov na strane žalobcu ako uchádzača, žalovaný bol povinný postupovať v prospech žalobcu ako uchádzača. II. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.12.2020 navrhol správne súdne konanie zastaviť alebo žalobu zamietnuť. 10. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vznikla dňa 01.07.2005 transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o zdravotných poisťovniach“). Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola právnym nástupcom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dňom 01.01.2010 aj právnym nástupcom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., s ktorou sa týmto dňom zlúčila v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach. Predmetom činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. bolo vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach. 11. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola akciovou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu. Pracovnoprávne vzťahy v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. upravoval zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). 12. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa nevzťahoval na predmetné výberové konanie. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. totiž bola akciovou spoločnosťou a pracovnoprávne vzťahy v jej rámci upravoval Zákonník práce. Keďže zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa nevzťahoval na predmetné výberové konanie, nemohlo v rámci predmetného výberového konania dôjsť k jeho porušeniu. 13. Smernica o výberovom konaní sa vzťahovala na príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nebola príspevkovou organizáciou, a teda uvedená smernica sa na predmetné výberové konanie nevzťahovala. Výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. sa spravovalo Smernicou o postupe pri výbere na obsadenie funkcie člena štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. 14. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil. III. Konanie na správnom súde 15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/169/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/169/2020. IV. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 19. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 22. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 23. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 24. Podľa § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, b) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu a verejné výskumné inštitúcie, c) právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67%, d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok. 25. Podľa § 5 ods. 1 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis12) ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. 12) Napríklad § 85, 101, 133 a 194 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 3 zákona č. 385/1997 Z.z. o Slovenskom národnom divadle v znení zákona č. 103/2014 Z.z., § 4 ods. 2. zákona č. 114/2000 Z.z. o Slovenskej filharmónii v znení zákona č. 103/2014 Z.z., § 11 ods. 2 písm. h) zákona č. 302/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 17 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 3 zákona č. 103/2014 Z.z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 26. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej len „prítomný akcionár“). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie jednému splnomocnencovi, tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.
27. Podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. 28. Podľa § 194 ods. 2 Obchodného zákonníka, orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Ak volí členov predstavenstva dozorná rada, zvolia osoby zvolené za prvých členov dozornej rady prvých členov predstavenstva pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Na rozhodovanie prvých členov dozornej rady sa použije primerane ustanovenie § 194 ods. 1. Členom predstavenstva môže byť iba fyzická osoba. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia zo dňa 11.05.2020. Inými slovami, žalobca predmet správneho súdneho prieskumu vymedzil tak, že ním má byť oznámenie zo dňa 11.05.2020. V nadväznosti na žalobcom takto vymedzený predmet správneho súdneho prieskumu správny súd pripomína, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Je potom zrejmé, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy ako aj nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov správneho súdneho prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu správneho súdneho prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy v rámci správneho súdnictva nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy, a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného právneho aktu. To znamená, že právne akty, ktoré síce vydal orgán verejnej správy, avšak ktoré nie sú výsledkom postupu v rámci vrchnostenského vzťahu medzi týmto orgánom verejnej správy a adresátom daného právneho aktu, t. j. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nemožno preskúmať v rámci správneho súdnictva. Nie každá písomnosť (alebo konkrétny postup) určitého subjektu, ktorý inak možno považovať za orgán verejnej správy, je teda spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Skutočnosť, že pôvodcom konkrétnej písomnosti (alebo konkrétneho postupu) je určitý subjekt, ktorý inak možno považovať za orgán verejnej správy, tak automaticky nezakladá spôsobilosť danej písomnosti (alebo daného postupu) byť predmetom správneho súdneho prieskumu. Správny súd preto prvotne skúmal spôsobilosť oznámenia zo dňa 11.05.2020 byť predmetom správneho súdneho prieskumu. 30. Skúmajúc spôsobilosť oznámenia zo dňa 11.05.2020 byť predmetom správneho súdneho prieskumu správny súd z tohto oznámenia a zo spisového materiálu predloženého žalovaným zistil, že predmetné oznámenie bolo spísané vo veci výberového konania na obsadenie funkcie člena predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý mal byť predsedom predstavenstva tejto zdravotnej poisťovne. Už zo samotného názvu subjektu, v ktorom sa mala na základe výsledkov predmetného výberového konania obsadiť funkcia, t.j. z názvu „Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.“, resp. z údajov obchodného registra je zrejmé, že na základe výsledkov predmetného výberového konania sa mala obsadiť funkcia v akciovej spoločnosti, a to konkrétne funkcia v predstavenstve akciovej spoločnosti, presnejšie funkcia predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti. 31. Kreovanie predstavenstva akciovej spoločnosti vo všeobecnej rovine upravuje Obchodný zákonník, a to tak, že členov predstavenstva akciovej spoločnosti volí a odvoláva valné zhromaždenie, ako jej najvyšší orgán, z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov, s tým, že stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva akciovej spoločnosti volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Orgán, ktorý volí členov predstavenstva akciovej spoločnosti, určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva akciovej spoločnosti je predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti. Je tak zrejmé, že voľba členov predstavenstva akciovej spoločnosti ako aj určenie, resp. v konečnom dôsledku voľba predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti (ďalej len „voľba predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti“) je vo svojej podstate prejavom realizácie vlastníckych
oprávnení vlastníka akcií príslušnej akciovej spoločnosti, a že teda voľba členov predstavenstva akciovej spoločnosti ako aj voľba predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti sú aktom súkromnoprávnej povahy. To znamená, že spory vyplývajúce z voľby členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a tiež spory z procesov súvisiacich s voľbou členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. s voľbou predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti predstavujú spory súkromnoprávnej povahy. Rozhodovanie týchto sporov preto nepatrí do právomoci správnych súdov. 32. Po ustálení záveru, že vo všeobecnej rovine spory vyplývajúce z voľby členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a tiež spory vyplývajúce z procesov súvisiacich s voľbou členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. s voľbou predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti predstavujú spory súkromnoprávnej povahy, a že rozhodovanie týchto sporov preto nepatrí do právomoci správnych súdov, správny súd pristúpil k posúdeniu otázky, či tento záver nie je modifikovaný osobitnou právnou úpravou vzťahujúcou sa k niektorým druhom (kategóriám) akciových spoločností. Správny súd pritom venoval osobitnú pozornosť právnej úprave ustanovenej v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, ktorého aplikovania v predmetnej právnej veci sa dovolával žalobca. 33. V zmysle zákona o výkone práce vo verejnom záujme miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 tohto zákona (ďalej len „zamestnávateľ vo verejnom záujme“), a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok (ďalej spolu len „miesto vedúceho zamestnanca“), sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom (ďalej len „spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca“). Základný normatívny rámec samotného výberového konania na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca pritom ustanovuje zákon o výkone práce vo verejnom záujme. To znamená, že miesto vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, ibaže osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca. Inými slovami, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca, nie je povinnosťou príslušného subjektu uplatniť pri obsadzovaní miesta vedúceho zamestnanca postup normatívne upravený v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. Tento záver jednoznačne vyplýva z textácie „to neplatí, ak“ použitej v príslušnej norme ustanovenej v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. 34. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že miesto vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. Z tohto pravidla však zákonodarca pripustil výnimku vyplývajúcu z osobitného predpisu ustanovujúceho aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca. Pokiaľ ide o takýto osobitný predpis ustanovujúci aj iný spôsob výberu alebo voľby vedúceho zamestnanca, zákonodarca v poznámke pod čiarou odkazuje (okrem iného) na Obchodný zákonník, a to explicitne aj na § 194 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje kreovanie predstavenstva akciovej spoločnosti formou voľby jeho členov valným zhromaždením a takisto upravuje voľbu predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti. Inými slovami, zákonodarca ustanovil výnimku z pravidla, že miesto vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce vo verejnom záujme vo vzťahu k zamestnávateľovi vo verejnom záujme, ktorý je akciovou spoločnosťou. Je tak zrejmé, že miesto vedúceho zamestnanca u zamestnávateľa vo verejnom záujme, ktorý je akciovou spoločnosťou, sa obsadzuje postupom podľa § 194 Obchodného zákonníka. Keďže miesto vedúceho zamestnanca u zamestnávateľa vo verejnom záujme, ktorý je akciovou spoločnosťou, sa obsadzuje postupom podľa § 194 Obchodného zákonníka, spory vyplývajúce z obsadzovanie takéhoto miesta vedúceho zamestnanca nepatria do právomoci správnych súdov. 35. Pri konštatovaní vyššie uvedených záverov si správny súd uvedomuje, že poznámka pod čiarou nie je normatívne záväzná. V danom prípade ale podľa správneho súdu poznámka pod čiarou k odkazu „12)“ v zákone o výkone práce vo verejnom záujme v časti odkazu na § 194 Obchodného zákonníka nie je nijako v rozpore s explicitnou úpravou ustanovenou v normatívnom texte, v ktorého textácii sa uvádza „to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom“ (§ 5 ods. 1
zákona o výkone práce vo verejnom záujme). Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti je totiž spravidla kolektívnym orgánom a teda voľba člena predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. voľba predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti je potom nepochybne voľbou vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. Ak by výnimočne nebolo možné valné zhromaždenie určitej akciovej spoločnosti považovať za kolektívny orgán, ale za orgán akciovej spoločnosti, v ktorom rozhoduje jeden subjekt, stále by platilo, že miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje svojím rozhodnutím tento jeden subjekt konajúci ako valné zhromaždenie akciovej spoločnosti v intenciách Obchodného zákonníka. V uvedenom výnimočnom prípade, keď by valné zhromaždenie akciovej spoločnosti nebolo možné považovať za kolektívny orgán, by vo svojej podstate stále išlo o prípad osobitného predpisu, a to Obchodného zákonníka, ustanovujúceho „iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca“, a to jeho výber subjektom konajúcim ako valné zhromaždenie akciovej spoločnosti. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje viaceré výnimky z pravidla, že miesto vedúceho zamestnanca sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania normatívne upraveného v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorých sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje na základe výberu uskutočneného priamym oslovením (napr. § 5 ods. 3 zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2 zákona č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii v znení neskorších predpisov), t.j. na základe výberu realizovaného zákonom stanoveným (jedným) subjektom. 36. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zákon o výkone práce vo verejnom záujme nijako nemodifikuje záver, že vo všeobecnej rovine spory vyplývajúce z voľby členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti a tiež spory vyplývajúce z procesov súvisiacich s voľbou členov predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. s voľbou predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti predstavujú spory súkromnoprávnej povahy, a že rozhodovanie týchto sporov preto nepatrí do právomoci správnych súdov. Správny súd neidentifikoval ani iný právny predpis, ktorý by tento záver vo vzťahu k skutkovým a právnym okolnostiam predmetnej právnej veci modifikoval, a takýto iný právny predpis neoznačil ani žalobca. 37. Aplikujúc vyššie uvedené závery na predmetnú právnu vec správny súd dospel k záveru, že oznámenia zo dňa 11.05.2020 nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Toto oznámenie bolo spísané v súvislosti s procesom obsadzovania funkcie člena predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý bude predsedom predstavenstva tejto zdravotnej poisťovne ako akciovej spoločnosti. Tento proces mal súkromnoprávnu povahu, keď povinnosť aplikovať normatívny rámec výberového konania na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanovený zákonom o výkone práce vo verejnom záujme zákonodarca v zmysle už uvedeného vylúčil vo vzťahu k akciovým spoločnostiam, ktoré by inak aj bolo možné subsumovať pod zamestnávateľa vo verejnom záujme, a teda písomnosti spísané v rámci tohto procesu boli písomnosťami súkromnoprávnej povahy. Oznámenie zo dňa 11.05.2020 teda nebolo správnym aktom, resp. nemalo povahu rozhodnutia, opatrenia ani iného zásahu orgánu verejnej správy, v dôsledku čoho ani nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. 38. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že oznámenie zo dňa 11.05.2020 nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho konania, a že teda v predmetnej právnej veci absentuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Správny súd v nadväznosti na tento záver potom už nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného, aby (aj on popri žalobcovi) predložil oznámenie zo dňa 11.05.2020, ktoré nebolo súčasťou spisového materiálu predloženého žalovaným, keď predloženie uvedeného oznámenia zo dňa 11.05.2020, predloženého správnemu súdu žalobcom, aj zo strany žalovaného by nemohlo nič zmeniť na vyššie uvedených záveroch. Navyše, predmetné výberové konanie ani nepredstavovalo administratívne konanie, a teda žalovaný o ňom nebol povinný viesť administratívny spis. 39. Po ustálení záveru, že oznámenie zo dňa 11.05.2020 nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva, a že teda v predmetnej právnej veci absentuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, správy súd pristúpil k posúdeniu otázky, či nie je daný dôvod na postúpenie veci všeobecnému súdu, aby o nej ten konal v rámci civilného sporového konania. Akokoľvek uvedomujúc si, že správny súd, resp. všeobecný súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutkových okolností, ktorými žalobca odôvodňuje svoj žalobný návrh, správny súd pri posudzovaní vyššie uvedenej otázky nemohol neprihliadať na to, že skutkové okolnosti, ktorými žalobca odôvodňoval v predmetnej právnej
veci svoj žalobný návrh, žalobca zjavne vnímal v úzkej spojitosti s ustanoveniami zákona o vykonávaní práce vo verejnom záujme a správneho poriadku. Tieto právne predpisy, t.j. zákon o výkone práce vo verejnom záujme a správny poriadok, sa však na predmetnú právnu vec nevťahujú a argumentácia skutkovými okolnosťami založenými na nevyhnutnosti aplikovania ustanovení zákona o výkone práce vo verejnom záujme o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a na nevyhnutnosti aplikovania ustanovení správneho poriadku by nemohla byť pre všeobecný súd v rámci civilného sporového konania relevantná. Žalobca navyše žalobný návrh formuloval ako príznačný pre správne súdnictvo, v dôsledku čoho by ho musel v prípade postúpenia veci všeobecnému súdu na konanie v rámci civilného sporového konania upraviť, resp. presnejšie zmeniť. Je potom zrejmé, že v prípade postúpenia veci všeobecnému súdu, aby o nej ten konal v rámci civilného sporového konania ako o spore vyplývajúcom z voľby člena predstavenstva akciovej spoločnosti, resp. z voľby predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti, žalobca by musel upraviť, resp. presnejšie zmeniť žalobný návrh tak, aby zodpovedal žalobnému návrhu v konaní o všeobecnej správnej žalobe a upravenému, resp. presnejšie zmenenému žalobnému návrhu by musel prispôsobiť aj vymedzenie skutkových okolností, ktorými by takýto žalobný návrh odôvodňoval. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že plynutie času by sa vo vzťahu k upravenému, resp. presnejšie zmenenému žalobnému návrhu prerušilo až od okamihu doručenia upraveného, resp. presnejšie zmeneného žalobného návrhu všeobecnému súdu, keďže z hľadiska právne relevantného prerušenia plynutia času má zásadný význam okamih, kedy žalobca určitý žalobný návrh uplatní na súde. Takéto právne relevantné prerušenie plynutia času by pritom žalobca dosiahol aj eventuálnym podaním „novej“ žaloby na všeobecný súd, ktorú by mohol podať, pokiaľ by po zvážení skutočnosti, že normatívny rámec výberového konania na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanovený zákonom o výkone práce vo verejnom záujme sa na predmetné výberové konanie nevzťahuje, mal záujem uplatniť súkromnoprávny nárok v konaní pred všeobecným súdom. S poukazom na tieto okolnosti podľa správneho súdu nebol daný dôvod na to, aby vec postúpil všeobecnému súdu, aby o nej ten konal v rámci civilného sporového konania. 40. Správny súd pre úplnosť v nadväznosti na zmienku o tom, že žalobca žalobný návrh formuloval ako príznačný pre správne súdnictvo, uvádza, že pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie určitej právnej veci nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu. Žalobný návrh má pri ustálení charakteru práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok, nepochybne zásadné miesto. Pri ustálení charakteru týchto práv a povinností je však potrebné prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných práv a povinností je potrebné ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby, resp. bez prihliadnutia k celkovému obsahu žaloby (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 11). Pokiaľ ide o práva a povinnosti tvoriace obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok vymedzený v jeho žalobe v predmetnej právnej veci, tieto nemajú charakter práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého by vyplývali spory, na prejednanie a rozhodnutie ktorých je daná právomoc správneho súdu v rámci správneho súdnictva, ako to už bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia. 41. Vzhľadom na uvedené správny súd konanie o žalobe žalobcu postupom podľa § 99 písm. b) SSP uznesením zastavil, pretože zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP. 42. Keďže správny súd dospel k záveru, že konanie o žalobe žalobcu je potrebné zastaviť, nemohol už pristúpiť k meritórnemu prieskumu námietok žalobcu. Správny súd však považuje za vhodné vyjadriť sa aspoň v stručnosti k niektorým celkom zjavne neopodstatneným námietkam žalobcu. 43. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že v rámci predmetného výberového konania malo dôjsť k porušeniu smernice o výberovom konaní, na ktorú žalobca poukázal v žalobe, a ktorú aj pripojil k žalobe, správny súd pripomína, že táto smernica je interným právnym (normatívnym) aktom žalovaného, a teda nemôže nič zmeniť na vyššie uvedených záveroch vyplývajúcich z relevantnej úpravy ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi. Smernica o výberovom konaní navyše, ako to vyplýva aj z jej názvu („Smernica Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z29103-2017-OZZAP zo dňa 22.05.2017 o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky“), sa týka výberového konania na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. však nie je príspevkovou organizáciou, ale akciovou spoločnosťou. To znamená, že smernica o výberovom konaní sa na predmetné výberové konanie nevzťahovala, a že teda námietky spočívajúce v tvrdení žalobcu o jej porušení nemohli mať v predmetnej právnej veci relevanciu, ani keby boli splnené podmienky pre meritórny prieskum žalobných námietok zo strany správneho súdu. 44. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že mal dôvodné pochybnosti o tom, že predmetné výberové konanie bolo žalovaným, okrem jeho vyhlásenia (zverejnenia) na jeho internetovej stránke, vyhlásené (zverejnené) aj v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými boli najmä televízia, rozhlas a internet, správny súd pripomína, že normatívna konštrukcia všeobecnej správnej žaloby je (s výnimkou prípadov vymedzených v § 178 ods. 2 a ods. 3 SSP) založená na koncepcii ochrany verejných subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, t.j. na koncepcii, že fyzická osoba alebo právnická osoba sa všeobecnou správnou žalobou môže domáhať ochrany svojich vlastných verejných subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Nie je zrejmé, ako mali byť porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu prípadným nevyhlásením (nezverejnením) predmetného výberového konania aj v tlači alebo iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, keď je zrejmé, že žalobca o predmetnom výberovom konaní vedomosť mal, teda dozvedel sa o ňom, a aj sa do neho prihlásil. 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 46. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).