Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/60/2020 1020200957 26. 03. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200957.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, bytom E. X, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa X. XXXX XXXX, takto rozhodol: I. II.
Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z XX. XXXXXXX XXXX podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“), predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) za obdobie september až december 2019 poistné na nemocenské poistenie v sume 83,92 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 343,44 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 114,48 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 90,60 eur, spolu v sume 632,44 eur (ďalej len „poistné“). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha, ktorá obsahuje podrobný rozpis dlžného poistného a príspevkov za jednotlivé mesiace. Prvostupňový orgán sociálneho poistenia predpis poistného odôvodnil zisteniami vyplývajúcimi z výsledkov kontroly, v zmysle ktorých žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie poistné a povinné príspevky neodviedla, čím porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 vety prvej ZSP a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa X. XXXX XXXX potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z XX. XXXXXXX XXXX a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 5. mája 2020. 3. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi orgánu sociálneho poistenia prvého stupňa. Uviedla, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je možný len za podmienok presne definovaných zákonom, t. j. v zmysle § 21 ods. 1 a 2 ZSP alebo v zmysle § 21 ods. 4 ZSP. Poukázala, že žalobkyňa je od 16. septembra 2019 zamestnancom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy. Na výkon uvedenej činnosti
nebolo potrebné mať oprávnenie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a Slovenská advokátska komora naďalej eviduje, že žalobkyňa je oprávnená vykonávať advokáciu samostatne. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti nebolo zrušené ani pozastavené, preto vznik pracovného pomeru žalobkyne od 16. septembra 2019 nemal na účely sociálneho poistenia za následok zánik jej právneho postavenia SZČO a žalobkyňa bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO aj po tomto dni. Zákon umožňuje súčasné trvanie viacerých poistných vzťahov. Za zamestnanca odvádza poistné a povinné príspevky zamestnávateľ. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí a odvádza poistné a povinné príspevky sama za seba. Z § 138 ZSP vyplýva, že poistné a príspevky sa platia prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Zároveň platí, že platenie poistného a príspevkov je ohraničené maximálnym vymeriavacím základom, ktorý sa vzťahuje na úhrn vymeriavacích základov zo všetkých činností, z ktorých je poistenec poistený. Úhrn vymeriavacích základov, ktoré žalobkyňa za mesiace september 2019 až december 2019 dosiahla ako zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba, ani v jednom mesiaci neprekročil maximálny mesačný vymeriavací základ pre platenie poistného a povinných príspevkov (6 678,00 eur). Súčasné vykonávanie činnosti zamestnanca nemalo teda žiadny vplyv na výšku poistného a povinných príspevkov, ktoré bola žalobkyňa povinná odvádzať ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba bola žalobkyňa v období september 2019 až december 2019 povinná odvádzať poistné a povinné príspevky určené v príslušnej percentuálnej sadzbe z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu (477,00 eur), t. j. v sume 158,11 eur mesačne. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu z 2. júla 2020 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní došlo k vadám, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Uviedla, že začala vykonávať samostatne zárobkovú činnosť odo dňa 1. januára 2013 ako advokát, uvedenú činnosť vykonávala nepretržite do 15. septembra 2019. Počas trvania výkonu svojej činnosti si riadne plnila svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situácii ku dňu 16. septembra 2019 sa zamestnala u zamestnávateľa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a od 16. septembra 2019 začal za ňu odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ. Je síce pravdou, že odvody do Sociálnej poisťovne sa vypočítavajú pre samostatne zárobkovo činné osoby z príjmu za predchádzajúce kalendárne roky, ale to neznamená, že daná osoba má za dané obdobie aj reálny príjem na to, aby vedela dané odvody riadne a včas uhrádzať. Bola toho názoru, že uhrádzanie odvodov do Sociálnej poisťovne na základe súbehu dvoch alebo viacerých pracovných pomerov by malo byť fakultatívne a na plnom rozhodnutí osoby, ktorej sa predmetné konanie týka. Dvojité odvodové zaťaženie žalobkyňa považuje za zásah do jej základných ľudských práv, pričom jej z dvojitého platenia odvodov nevyplývajú žiadne výhody resp. sa uvedená skutočnosť neprejaví v žiadnom benefite ani v budúcnosti. Zároveň poukázala na to, že odvody, ktoré za ňu odvádza zamestnávateľ sú vyššie ako tie, ku ktorým je na základe svojho daňového priznania zaviazaná žalobkyňa ako samostatne zárobková osoba. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne 6. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázala, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci tejto SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V spornom období žalobkyňa spĺňala rozhodujúce podmienky ustanovené zákonom o sociálnom poistení na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Spĺňala vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2017
a v roku 2018 dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka, ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania (§ 21 ods. 2), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Žalovaná podotkla, že vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je podmienený vykonávaním zárobkovej činnosti v čase posudzovania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Bola preto toho názoru, že žalobkyňa v spornom období spĺňala právnu definíciu SZČO, ktorej na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutého v rozhodujúcich obdobiach vzniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti SZČO. Povinnosť platiť a odvádzať poistné v lehote ustanovenej zákonom a v správnej výške vyplýva priamo zo zákona o sociálnom poistení. Taktiež dala žalovaná do pozornosti, že žalobkyňa nenaplnila ani jeden zo zákonom predpokladaných prípadov zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období, za ktoré jej bolo predpísané poistné a povinné príspevky. Žalobkyňa nebola vyčiarknutá zo Zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora a nemala ani pozastavený výkon činnosti advokáta, čo znamená, že naďalej bola oprávnená dosahovať príjem z podnikania. 7. Žalobkyňa sa k obsahu vyjadrenia žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 12. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
18. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 19. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále. 20. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 21. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 22. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 23. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 26. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 27. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6) (odkaz na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). 28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) ) (odkaz na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 29. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
30. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 32. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 35. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej Bratislava, rozhodla o predpísaní poistného na sociálne poistenie a
povinných príspevkov žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie september až december 2019 spolu v sume 632,44 eur. 37. Z § 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia je dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov okrem iných uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t. j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Z okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vznik a zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO upravuje § 21 zákona o sociálnom poistení, pričom v zmysle ods. 1 tejto osobe vzniká povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Na osobu, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania sa vzťahuje § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a takejto SZČO vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) (ktorou bola nesporne aj žalobkyňa) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti (§ 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). 38. Zo spisov vyplýva a ani nebolo sporné, že žalobkyňa za roky 2017 a 2018 (t.j. predchádzajúce roky, ako bol rok, za ktorý bolo predpísané sporné poistné za predmetné mesiace), dosiahla príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. presahujúce 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a teda žalobkyňa bola v roku 2019 z tohto titulu povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou [§14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 pís. b) v spojení s § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení]. Konkrétne, podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky žalobkyňa dosiahla za rok 2017 príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 9 426,82 eur, a teda presiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu (5 472 eur) potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2018 do 30. septembra 2019 (za rok 2018 bola žalobkyni predĺžená lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018). Za rok 2018 dosiahla žalobkyňa príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 12 674,29 eur, a preto žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu nedosiahnutia zákonom ustanovenej príjmovej hranice a žalobkyňa teda bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou aj od 1. októbra 2019 (zákonom ustanovená suma pre rok 2018 na posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola 5 724 eur). 39. Žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ani z titulu zániku oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti (§ 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Žalobkyňa bola oprávnená dosahovať príjmy aj po 1. októbri 2019 podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení na základe tej skutočnosti, že bola od 1. januára 2013 zapísaná v Zozname advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora, pod evidenčným číslom 6359. Skutočnosť, že žalobkyňa bola od 16. septembra 2019 zamestnancom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy nemá vplyv na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a jej odvodovú povinnosť vzhľadom na to, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Taktiež na jej odvodovú povinnosť nemá vplyv ani to, či v roku 2019 mala reálne príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Táto skutočnosť by mohla mať vplyv na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia až v nasledujúcom roku (t.j. v roku 2020) a to k 30. júnu resp. 30. septembru.
40. Správny súd tiež konštatuje, že úhrn vymeriavacích základov (pre výpočet maximálneho mesačného vymeriavacieho základu) pri súbehu poistenia (zamestnanec a povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO), ani v jednom z mesiacov, za ktoré boli poistné a povinné príspevky predpísané, nebol prekročený, nakoľko maximálny mesačný vymeriavací základ predstavoval v roku 2019 sumu 6 678 eur (§ 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). 41. Možno preto uzavrieť, že žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne zákonom predpokladané skutočnosti, na základe ktorých by jej od septembra 2019 zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO a tieto nezistil ani správny súd. Žalobkyňa bola preto povinná za predmetné obdobie poistné a príspevky v príslušnej sume platiť a odvádzať [pozri § 128 ods. 1 písm. c), ods.2 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 26 ods.1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Pokiaľ si žalobkyňa svoju zákonnú povinnosť nesplnila, žalovaná resp. jej pobočka Bratislava správne postupovala podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď jej poistné a príspevky predpísala. 42. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že obdobia dôchodkového poistenia ako aj obdobia nemocenského poistenia fyzickej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom ako aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou sa zohľadňujú pri vzniku nároku na nemocenské dávky, ako aj pri vzniku nároku na dôchodkové dávky a majú vplyv na výšku týchto dávok. 43. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a oprávnených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).