Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/48/2020 1020200775 01. 04. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200775.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, E., právne zastúpeného: JUDr. Ján Spišák, advokát, so sídlom Idanská 17, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – pobočka Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) predpísala žalobcovi za obdobie júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 penále v sume 1951,32 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenia a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj ako „povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie“) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neodviedol poistné a príspevky ako samostatne zárobkovo činná osoba včas za obdobie júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 (ďalej aj ako „rozhodné obdobie“ alebo „sporné obdobie“), a preto mu žalovaná predpísala penále. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 29.01.2020 uviedol, že napriek premlčaniu časti poistného a príspevkov vo výške 1951,32 EUR predpísaných mu predchádzajúcim rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dlžné poistné a príspevky zaplatil na základe poskytnutého splátkového kalendára. Prvostupňové rozhodnutie považoval za nesprávne a nesúladné s § 240 a § 147 zákona o sociálnom poistení pre premlčanie vymáhaného penále. 3. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca bol podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: 101-5451, oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. F./00844, s dátumom vzniku oprávnenia 17.03.1994 a dátumom zániku oprávnenia 23.04.2009 a zároveň vykonával činnosť na základe
Osvedčenia samostatne hospodáriaceho roľníka SHR č. j. 76/05, vydaného obcou Pliešovce, s dátumom zápisu do evidencie od 01.03.3005 a zrušením zápisu dňom 05.12.2019. S poukazom na § 5 písm. a) a b), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 240 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení uviedla, že žalobca za obdobie júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 neodviedol poistné a príspevky včas, a preto mu bolo prvostupňovým rozhodnutím v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu predpísané penále. Poukázala na to, že žalovaná má povinnosť v prípade nesplnenia odvodovej povinnosti v lehote splatnosti predpísať odvádzateľovi penále. Keďže žalobca nepodal Registračný list fyzickej osoby – prihlášku, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 20.10.2015 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2005 a rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2007. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 28.11.2015. Žalovaná preto neuznala námietku premlčania vznesenú žalobcom, pretože žalobca nesplnil zákonom stanovenú povinnosť – nepodal prihlášku na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a o vzniku poistenia bolo rozhodnuté zo strany žalovanej. Sociálna poisťovňa súhlasila s úhradou dlžného poistného za obdobie júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale uznanie dlhu nie je splátkovým kalendárom podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a dohodnuté splátky neboli zvýšené o úroky vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení teda nie je možné aplikovať. Žalovaná zistila, že žalobca neuhrádzal dlžné poistné pravidelne ani na základe Uznania dlhu, a preto bolo voči nemu začaté exekučné konanie. Následne bolo zistené, že žalobca uhradil dlžné poistné formou poštových poukážok, a preto vedenie exekučného konania nemalo vplyv na výšku predpísaného penále v tejto veci. Žalovaná poukázala aj na ustanovenia § 293bl ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s uvedením, že na odpustenie penále bolo potrebné, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010. Penále bolo predpísané podľa § 240 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, pričom nebolo porušené ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže žalobca uhradil dlžné poistné až po 30.04.2010. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 14.05.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2020 (doručenka), sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a zaviazal ju nahradiť žalobcovi trovy konania. 5. Uviedol, že v rozhodnom období nebol osobou, na ktorú sa vzťahovalo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom vymáhané penále je premlčané. Poukázal na to, že neuznal nárok žalovanej na nezákonne predpísané penále. Podľa názoru žalobcu neobstojí názor žalovanej, že žalobcom vznesenú námietku premlčania nie je možné uznať, pretože žalobca nesplnil zákonom stanovenú povinnosť – nepodal Registračné listy fyzickej osoby – prihlášky. V rozhodnom období žalobca ani nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti podľa 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nepovažoval za správny záver, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2021 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol resp. odmietol ako oneskorene podanú. 7. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedla, že každá nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné včas (v lehote podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a v správnej sume. V prípade neodvedenia poistného a príspevkov v súlade so zákonom je žalovaná povinná podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále v zákonom stanovenej výške. 8. Žalobca bol v spornom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, keďže bol od 01.03.2005 do 05.12.2019 zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka na obecnom úrade v Pliešovciach pod evidenčným číslom SHR 76/05 a zároveň mal status samostatne zárobkovo činnej osoby aj podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení, keďže bol držiteľom živnostenského oprávnenia, živnostenský list č. ŽO-1994/00844 s dátumom vzniku oprávnenia od 17.03.1994, ktoré zaniklo dňa 23.04.2009. Vzhľadom na dosiahnutie kvalifikovanej výšky príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárne roky 2004 a 2006 žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenia s následnou odvodovou povinnosťou. Žalobca preukázateľne nezaplatil poistné za sporné obdobie, a preto mu žalovaná predpísala penále vychádzajúc z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie. Žalovaná v tejto
súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžk/5/2016 zo dňa 27.03.2019. Za plnenie odvodovej povinnosti v plnej miere zodpovedá odvádzateľ poistného. 9. Žalobca zároveň nesplnil ani oznamovaciu povinnosť podľa § 228 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení. Keďže si žalobca oznamovaciu povinnosť nesplnil, správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.10.2015 o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 01.07.2005, rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.10.2015 o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.06.2006, rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.10.2015 o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 01.07.2007 a rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.10.2015 o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.06.2008 (ďalej spolu ako „rozhodnutia o vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia“). Proti uvedeným rozhodnutiam žalobca nepodal odvolanie a nadobudli právoplatnosť dňa 28.11.2015. Otázka vzniku a zániku sociálneho poistenia žalobcu v spornom období tak bola právoplatne vyriešená a nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tejto veci s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016 a sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018. Námietka žalobcu, že nebol osobou, na ktorú sa vzťahovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby je preto bezpredmetná. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobcovi predpísal poistné za rozhodné obdobie (ďalej aj ako „rozhodnutie o predpísaní poistného“). Ani proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2016. 10. Na základe žiadosti žalobcu a po uznaní dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka správny orgán prvého stupňa povolil žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu poistného v mesačných splátkach, keďže žalobca nespĺňal podmienky na povolenie splátok dlžných súm podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná netvrdí, že žalobca uznal nárok na predpísané penále, ale na dlžnom poistnom. 11. K námietke premlčania žalovaná poukázala na § 147 ods. 1 a 2 v spojení s § 241 ods. 1 a § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a na skutočnosť, že pri posudzovaní otázky premlčania je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. Ak žalobca nesplnil povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, žalovaná nemôže na vznesenú námietku premlčania prihliadať. Žalovaná v tejto súvislosti dala súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/16/2011 zo dňa 15.12.2011, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2013, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/42/2018 zo dňa 29.01.2020. Nárok na predpísanie penále preto nemožno považovať za premlčaný. 12. Ostatné námietky žalobcu, vymedzené len všeobecne odkazom na § 191 ods. 1 písm. a), c), d), e) a g) SSP, nemožno podľa žalovanej považovať za žalobné dôvody bez bližšieho právneho zdôvodnenia. 13. Žalobca sa napriek výzve k vyjadreniu žalovanej zo dňa 17.02.2021 nevyjadril. 14. Žalobca podaním zo dňa 31.03.2025 doplnil žalobnú argumentáciu a s poukázaním na čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 240 ods. 1, § 241 ods. 1 a § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedol, že pokiaľ zákon o sociálnom poistení používa pojem premlčanie a zároveň nestanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka, fakticky je premlčaním mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliadne z úradnej povinnosti. Penále musí správny orgán predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne, nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. V prejednávanej veci nedošlo začatím konania o predpísanie penále k spočívaniu premlčacej lehoty, keďže tento inštitút zákon o sociálnom poistení neupravuje. Penále predpísané po viac ako 10 rokoch za obdobie nezaplateného poistného (júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008) je premlčané. Uvedená vec podľa názoru žalobcu spadá pod čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Keďže penále je druh postihu, ktorý sa považuje za správnu sankciu, vzťahujú sa naň nielen záruky spravodlivého správneho konania vo veciach správnych sankcií, ale aj záruky trestného konania. Poukázal tiež na Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov, z 13.02.1991, ktoré odporúča vládam členských štátov, aby sa riadili v praxi zásadami vyplývajúcimi z tohto odporúčania, ktoré sa vzťahuje na správne akty ukladajúce postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. IV. Konanie na správnom súde
15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.04.2025 (§ 137 ods. 3 SSP). V. Aplikovaná právna úprava 22. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.“ 23. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. „Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.“ 24. Podľa ustanovenia § 5 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť. 25. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 26. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 27. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 28. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).“ 29. Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.“ 30. Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie
najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 32. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP s prihliadnutím na § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 33. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 34. Žalobca na pojednávaní dňa 01.04.2025 uviedol, že na podanej žalobe trvá. Poukázal na to, že riadne platil poistné, v rozhodnom čase mal však zástupcu, ktorý ho neupozornil na povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení a žalobca nevedel, že mu vzniká nedoplatok. Rozhodnutia žalovanej prišli po viac ako desiatich rokoch. Ak by o nedoplatku vedel skôr, bol by to riešil. Opakovane od Sociálnej poisťovne žiadal potvrdenie o tom, že nemá nedoplatky a Sociálna poisťovňa mu takéto potvrdenie aj vydala (kópie potvrdení boli priložené k vyjadreniu zo dňa 31.03.2025). Dlžné poistné na výzvu žalovanej zaplatil, nebol však upozornený na možnosť predpísania penále. Domnieva sa, že žalovala tak mohla a mala urobiť. 35. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a v celom rozsahu bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa predpísal žalobcovi za obdobie júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 penále v sume 1951,32 EUR. 36. V prvom kroku sa súd vysporiadal s námietkou včasnosti podania správnej žaloby, ktorú vzniesla žalovaná. Z originálu doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.02.2020. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. V Zbierke zákonov bol tento zákon vyhlásený dňa 27.03.2020. Lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť dňa 29.02.2020 a v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu neplynula. Následne pokračovala v plynutí počnúc dňom 01.05.2020 a posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol najskôr deň 02.06.2020. Správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2020 je preto potrebné považovať za podanú včas. 37. Po preskúmaní veci správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že rozhodnutiami o vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia správny orgán prvého stupňa ustálil otázku vzniku a zániku uvedených poistení v prípade žalobcu za rozhodné obdobia. Žalobca nevyužil svoje právo podať proti uvedeným rozhodnutiam odvolanie. Obdobne ani proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za rozhodné obdobie vo výške 1951,50 EUR, žalobca nepodal opravný prostriedok. 38. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu postavil na námietke, že v rozhodnom období mu nevzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe a na námietke premlčania nároku žalovanej predpísať žalobcovi penále. 39. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby je skutočnosť, že v tomto konaní súd preskúmava len rozhodnutie o predpísaní penále, a nie existenciu či neexistenciu odvodovej povinnosti žalobcu v rozhodnom období. Ak teda žalobca namietal, že v rozhodnom období nebol osobou, na ktorú sa vzťahovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, tomto smere sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovanej a jej poukazom na konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, s prihliadnutím aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá jednoznačne zaväzuje správny súd v tom, že nemôže preskúmavať správne rozhodnutia, ktorých záväznosť je v čase rozhodovania o žalobe daná a týkajú sa vzniku či zániku odvodovej povinnosti žalobcu. Predmetom sporu v tomto konaní už nemôže byť otázka, kedy došlo k vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodnom období ani otázka predpísania dlžného poistného na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, pretože tieto otázky boli právoplatne vyriešené rozhodnutiami o vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a rozhodnutím o predpísaní poistného. Správny súd v tomto smere odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016, v ktorom Najvyšší súd SR v obdobnom prípade konštatoval, že „Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobkyne a krajského súdu, že jej dňa 31. júla 2007 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, a podľa názoru najvyššieho súdu predmetom sporu v tomto konaní ani nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 31. júla 2007, pretože táto bola už právoplatne vyriešená rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 09. marca 2009 č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX v spojení s rozhodnutím žalovanej z XX. XXXXXXXXX XXXX č. XXX-XXXX-XX-XX/XXXX, ktoré boli preskúmané súdom v riadnom správnom konaní. Žalobkyňa ako i krajský súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté.“, ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/8/2021 zo dňa 23.02.2022, ktorom kasačný súd s odkazom na predchádzajúcu judikatúru uviedol: „Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o vzniku a o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava „prvým“ rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XX/XXXX-G. a „druhým“ rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-G. tiež dňa XX.XX.XXXX, ktorými deklarovala, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo 01.07.2008 a zaniklo dňa 31.01.2012. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Otázka vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu, preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutí o vzniku a o zániku poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutia súdom. Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015 z 28.09.2016).“ 40. Správny súd už preto nemohol skúmať zákonnosť vyššie uvedených správnych rozhodnutí, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté o vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu a o predpísaní dlžného poistného, ani postupu v správnom konaní, ktorý ich vydaniu predchádzal a obmedzil preskúmanie napadnutého rozhodnutia iba na otázku zákonnosti a postupu žalovanej pri rozhodovaní o predpísaní penále. 41. Žalobca namietal premlčanie nároku žalovanej predpísať penále z dlžného poistného. Námietku premlčania uplatnil už v administratívnom konaní v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, ako aj v aktuálnom znení, upravuje povinnosť žalovanej predpísať fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma uhradená jedným zo spôsobov podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Právo predpísať penále sa premlčí v desaťročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného, z ktorého bolo penále predpísané (§ 240 v spojení s § 241 ods. 1 a § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Penále za obdobie júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008 bolo žalobcovi predpísané prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 13.01.2020. Právo žalovanej predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiace júl 2005 až jún 2006 a júl 2007 až jún 2008, by bolo možné považovať za premlčané uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace, teda najskôr 08.08.2015 a najneskôr 08.07.2018. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 13.01.2020, teda po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty, je potrebné sa vysporiadať s argumentáciou žalovanej, že nesplnenie povinnosti podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení má za následok, že právo na predpísanie penále sa nepremlčuje. 42. V predmetnej veci je zásadným vyriešenie otázky, či ustanovenie § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení upravujúce, že sa právo predpísať poistné nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, teda ak samostatne zárobkovo činná osoba
porušila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku, je možné aplikovať aj vo vzťahu k nepremlčaniu práva predpísať penále. 43. Penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Porušením odvodových povinností vzniká žalovanej podľa 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť (nie možnosť) predpísať penále. Zároveň zákon o sociálnom poistení upravuje situácie, za ktorých k predpísaniu penále nemôže dôjsť. Žalovaná penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur a tiež vtedy, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu. Žalovaná tiež nepredpíše penále v časti presahujúcej dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie (tzv. krátené penále). Ďalšou skutočnosťou, ktorá bráni žalovanej predpísať penále, je premlčania práva predpísať penále. V tomto smere zákon o sociálnom poistení v § 241 ods. 1 odkazuje na primerané použitie ustanovení § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie práva predpísať penále sa bude riadiť ustanovením upravujúcim premlčanie práva predpísať poistné (§ 147 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom na to, že zákonodarca v § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje na primerané použitie § 147 ako celku a nielen jeho jednotlivej časti, je možné dospieť záveru, že na premlčanie práva predpísať penále sa vzťahuje ustanovenie § 147 ako celok, teda aj vrátane odseku 2, v zmysle ktorého právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 zákona o sociálnom postení. V prípade opačného výkladu by boli pri posudzovaní podmienok premlčania práva na predpísanie penále zvýhodnené tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si svoje registračné povinnosti neplnia vôbec, oproti tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré si totožné povinnosti splnili a neskôr sa dostali do omeškania splatením poistného a príspevkov. 44. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že právo predpísať penále v prípade, ak si samostatne zárobkovo činná osoba nesplní registračnú vyplývajúcu z § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, premlčaniu nepodlieha rovnako, ako premlčaniu nepodlieha právo predpísať poistné pri porušení totožnej povinnosti podľa uvedeného zákonného ustanovenia. K obdobnému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach, sp. zn. 7Sžsk/42/2018 zo dňa 29.01.2020 a sp. zn. 7Sžsk/53/2020 zo dňa 21.04.2021. Keďže z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a žalovaná bola preto nútená vydať rozhodnutia o vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia za rozhodné obdobie, k premlčaniu práva žalovanej predpísať žalobcovi penále nedošlo. 45. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, uvedeným v podaní zo dňa 31.05.2025, správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom Najvyšší súd SR dal odpoveď na uvedené právne otázky nasledujúco: „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.... Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte (t. j. kárnom, disciplinárnom alebo inom správnom delikte, porov. leg. skratku v § 71 ods. 1 SSP) alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z ustanovenia § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by sa neodvedenie poistného považovalo za priestupok alebo iný správny delikt, pretože pokuty za iné správne delikty sú upravené osobitne v § 239 tohto zákona a sú zreteľne odlíšené od penále nadpisom celej časti aj nad príslušnými paragrafmi. Celkom zjavne nejde ani o kárny alebo disciplinárny delikt, ktoré sú typické hlavne pre štátno-služobné vzťahy (porov. napr. rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 10 Asan 20/2020) alebo pre vzťahy v rámci samosprávnych korporácií určitých profesií (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Asan 12/2020). Podľa veľkého senátu však penále nemožno považovať ani za „sankciu za iné podobné protiprávne konanie“. Pod takou sankciou totiž možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach zodpovednej osoby (porov. v tomto zmysle aj formuláciu čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky), ktorá nemá kompenzačný charakter, teda ktorej účelom nie je nahradiť škodu, ktorú povinný spôsobil inému, ani vrátiť neoprávnený majetkový prospech, ktorý povinný získal na úkor iného. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP tak zásadne nemajú platby, ktorých cieľom je najmä kompenzovať škodu, resp. vyrovnať majetkový prospech, ktoré vznikli tým, že platiteľ poistného a iných verejných dávok svoju platobnú povinnosť nesplnil včas. Hoci takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti platiť (teda tiež na „protiprávne konanie“), svojou povahou sa viac blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch (porov. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne § 369 Obchodného zákonníka).“ Od uvedených záverov nemá správny súd dôvod sa v prejednávanej veci odchyľovať a v celom rozsahu na nich odkazuje. 46. Na okraj správny súd poznamenáva k argumentácii žalobcu, že žalovaná mu v roku 2013 vydala potvrdenie o tom, že ku dňu 17.01.2013 neeviduje v jeho prípade nedoplatky poistného na sociálnom poistení, že uvedená situácia mohla nastať práve pre nesplnenie povinností žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 228 v znení účinnom v rozhodnom čase. Javí sa ako žiadúce, aby žalovaná konala a rozhodovala vo veciach sociálneho poistenia bezprostredne po zistení skutočností, ktoré vedú k začatiu konania vo veciach sociálneho poistenia. Tieto skutočnosti (napr. skutočnosti zásadné pre vznik a zánik sociálneho poistenia) však žalovaná zisťuje predovšetkým na základe informácií od osôb zúčastnených na sociálnom poistení prostredníctvom plnenia ich zákonných (oznamovacích) povinností. Ak teda žalovaná v čase vydania potvrdenia o neevidovaní (nie neexistencii) nedoplatkov na sociálnom poistení nedisponovala informáciami, ktoré majú vplyv na vznik a zánik sociálneho poistenia povinnej osoby, nebráni to neskoršiemu uplatneniu práva žalovanej predpísať poistné a penále za dodržania zákonných podmienok pre ich predpísanie. 47. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žalovaná si zadovážila dostatok skutkových podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia, zistila vo veci dostatočne skutočný stav, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri určení výšky penále žalovaná postupovala v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom vypočítanú výšku penále správne krátila podľa ustanovenia § 240 ods. 2 veta prvá zákona o sociálnom poistení. Správny súd tiež poukazuje na prílohu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedená podrobná špecifikácia predpísaného penále, okrem iného aj počet dní omeškania, vypočítané penále a predpísané penále. Výšku predpísaného poisteného a penále nakoniec žalobca v žalobe ani nenamietal. 48. Správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).