Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/86/2020 1020200526 01. 08. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200526.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: IBG Slovensko, s. r. o., IČO: 36 026 506, so sídlom Inovačná 2626/88, Modra, zastúpený: LEGAL & CORP, s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., IČO: 35 914 939, so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3184-9000/2020 zo dňa 10. marca 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobca sa včas podanou žalobou (10.04.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3184-9000/2020 zo dňa 10.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 16021-6000/2019-OD zo dňa 17.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre verejné obstarávanie zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“). Námietky žalobcu smerovali podľa § 170 ods. 3 písm. d/, f/, a g/ zákona č. 343/2015 Z. z. proti vylúčeniu, proti vyhodnoteniu ponúk a proti úkonu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ďalej aj „obstarávateľ“ alebo „ďalší účastník“), inému ako uvedenému v písmenách a/ až f/. II. Priebeh administratívneho konania 2. Žalobca doručil dňa 27.01.2020 žalovanému odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 16021-6000/2019-OD zo dňa 17.01.2020, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka na základe námietok žalobcu smerujúcich proti (i) vylúčeniu, (ii) proti vyhodnoteniu ponúk a (iii) proti úkonu ďalšieho účastníka inému ako uvedenému v písmenách a/ až f/ v § 170 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z., ktorým žalovaný námietky žalobcu zamietol. 3. Predmetnom právneho posúdenia zo strany žalovaného bolo preskúmanie postupu ďalšieho účastníka vo vzťahu k ponuke žalobcu, ktorú predložil do verejnej súťaže na predmet nadlimitnej
zákazky „Nákup nikel-kadmiových batérií, ich častí a komponentov“ vyhlásenej ďalším účastníkom. Ďalší účastník sprístupnil súťažné podklady priamo a bez obmedzení či poplatkov tak, že tieto boli zverejnené dňa 17.09.2019 v profile ďalšieho účastníka, ktorý je zriadený na webovom sídle žalovaného. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 12.11.2019, do 9:00 hod. Otváranie obálok sa uskutočnilo dňa 13.11.2019 o 10:00 hod. Žalobca svoju ponuku predložil dňa 12.11.2019 o 8:25 hod. prostredníctvom informačného systému EVO, ver. 18.0 (ďalej len „IS EVO“), funkcionalitou, resp. cez modul „Všeobecná žiadosť“ z dôvodu, že v lehote na predkladanie ponúk nebol žalobcovi doručený validačný kód. Žalobca sa dňa 11.11.2019 zaregistroval do Zoznamu hospodárskych subjektov, pričom na úspešné ukončenie registrácie bolo nutné zadať validačný kód. Až po zaregistrovaní do Zoznamu hospodárskych subjektov bolo možné podať ponuku do verejnej súťaže prostredníctvom formulácia na to určeného. Vzhľadom na to, že žalobca nemal dokončenú registráciu hospodárskeho subjektu, využil na podanie ponuky formulár určený na všeobecnú žiadosť. Dňa 13.11.2019 bolo žalobcovi zo strany ďalšieho účastníka oznámené, že jeho ponuku neakceptuje s ohľadom na prístup k ponuke pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Ponuka predložená žalobcom nebola vyhodnotená komisiou ďalšieho účastníka, ale riaditeľom Sekcie obstarávania a nákupu ďalšieho účastníka. 4. V časti IV. Predkladanie ponúk, v bode 19. Predloženie ponuky, v podbode 19.1. Súťažných podkladov je uvedené: „Záujemca predkladá ponuku výlučne elektronicky v IS EVO. Podrobné informácie o IS EVO ver. 18.0 určených pre prácu záujemcu/uchádzača s týmto systémom nájdete na A. v sekcii PRÍRUČKY a v sekcii VIDEONÁVODY.“ 5. V článku „Viac o modernizovanom IS EVO“ zverejnenom na stránke žalovaného sa uvádza: „V systéme EVO bola implementovaná funkcionalita overovania hospodárskych subjektov (ďalej len ‚HS‘). Po zaregistrovaní nového HS, ÚVO odošle HS validačný kód potrebný na dokončenie registrácie (stav ‚Overený‘). (...) HS v stave ‚Neoverený‘ nemá možnosť predkladať žiadosti o účasť/ponuky. Z uvedeného dôvodu je pri registrácii nového HS potrebné brať do úvahy čas potrebný na dokončenie validácie HS (doručenie validačného kódu) a registráciu vykonať v dostatočnom časovom predstihu pred zámerom predloženia žiadosti o účasť/ponuky k vybranej zákazke.“ 6. V procese registrácie nového hospodárskeho subjektu na stránke žalovaného je uvedené „Dôležité upozornenie“, a to: „Po zaregistrovaný nového HS, ÚVO odošle HS validačný kód potrebný na dokončenie registrácie. V prípade slovenských HS sú validačné kódy zasielané do schránky na ÚPVS (B.), ktorá zabezpečuje doručovanie aj v prípade, ak schránka nie je aktivovaná na doručovanie. Zahraničným HS sú validačné kódy zasielané poštou doporučene do vlastných rúk. Z uvedeného dôvodu je pri registrácii nového HS potrebné brať do úvahy čas potrebný na dokončenie validácie HS (doručenie validačného kódu) a registráciu vykonať v dostatočnom časovom predstihu pred zámerom predloženia žiadosti o účasť/ponuky k vybranej zákazke.“ 7. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na predkladanie ponúk vzhľadom na nedoručený validačný kód a nemožnosť predložiť svoju ponuku prostredníctvom funkcionality „Predložiť ponuku“. Z dôvodov právnej istoty a vylúčenia pochybností predložil žalobca ponuku v rámci tohto verejného obstarávania aj prostredníctvom funkcionality „Všeobecná žiadosť“. Ďalší účastník uviedol, že vzhľadom na to, že žiadosť o predĺženie lehoty na predkladanie ponúk mu bola doručená 35 minút pre uplynutím tejto lehoty, nemohol pristúpiť k predĺženiu lehoty na predkladanie ponúk z dôvodu krátkosti času. Tento úkon je spojený s administratívnym postupom, ktorý ďalší účastník nemohol stihnúť vykonať. Ponuku žalobcu, ktorá bola predložená prostredníctvom „Všeobecnej žiadosti“, ďalší účastník neakceptoval a nezaradil ju do procesu otvárania a vyhodnocovania ponúk, pretože nebola predložená v súlade s pravidlami definovanými v príručke k IS EVO uvedenej v bode 9.1 súťažných podkladov. Výsledkom nesprávnej formy predloženia ponuky je aj to, že obstarávateľ má prístup k tejto ponuke pred otváraním ponúk, čo je v rozpore s princípom transparentnosti a princípom rovnakého zaobchádzania, ktorými sa riadi verejné obstarávanie. 8. Žalovaný v konaní o námietkach zistil, že žalobca sa do registra hospodárskych subjektov zaregistroval prvýkrát 11.11.2019 o 15:51 hod. a následne 12.11.2019 o 8:29 hod. mu bol do schránky správ na Ústrednom portáli verejnej správy (B.) (ďalej len „ÚPVS“) odoslaný odborom vestníka a zoznamov validačný kód. Žalovaný zabezpečuje iba odoslanie validačného kódu do schránky ÚPVS, avšak nie je zodpovedný za fungovanie a interné procesy ÚPVS, nevie teda ovplyvniť, kedy bude do schránky ÚPVS doručený. Vo videonávode pre záujemcov/uchádzačov je uvedené
„Po dokončení registrácie nového hospodárskeho subjektu odošle Úrad pre verejné obstarávanie príslušnému hospodárskemu subjektu do schránky ÚPVS v priebehu nasledujúceho pracovného dňa správu obsahujúcu Validačný kód.“ Formulár pre zadanie ponuky cez modré tlačidlo „Predložiť ponuku“ je jedinou funkcionalitou na predloženie ponuky do IS EVO, pretože len táto funkcia spĺňa náležitosti zákona č. 343/2015 Z. z., a to, že pred lehotou na otváranie ponúk nebudú ponuky nikomu prístupné. Systém IS EVO nevie zabrániť tomu, aby ponuka alebo jej časť bola predložená cez inú funkcionalitu systému IS EVO, na ktorú nie je určená. 9. Žalovaný v rozhodnutí o zamietnutí námietok zo dňa 17.01.2020 uviedol, že neprijatie ponuky, ktorá nebola podaná prostredníctvom na to určenej funkcionality IS EVO, nie je viazané na rozhodnutie komisie obstarávateľa (t. j. môže byť vykonané aj riaditeľom Sekcie obstarávania a nákupu), keďže tá je zriaďovaná na účely otvárania a vyhodnocovania ponúk, čo ponuka žalobcu nebola. Žalobca bol v procese registrácie upozornený na časový aspekt registrácie, a preto podľa žalovaného nekonal v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Navyše, registrácia hospodárskeho subjektu môže byť vykonaná nezávisle od predloženia ponuky do tej-ktorej súťaže. 10. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietol. Stotožnil sa so závermi prvostupňového rozhodnutia a zdôraznil, že registrácia, ako ani odoslanie validačného kódu nie je automatizovaný proces, ale je viazaná na pracovný čas zamestnanca žalovaného. K námietke, kto mal posudzovať ponuku žalobcu, a teda či komisia obstarávateľa alebo sám obstarávateľ, žalovaný poukázal na dôvodovú správu k § 51 zákona č. 343/2015 Z. z. a uzavrel, že komisia je predovšetkým garantom odborného posúdenia ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky, identifikácie mimoriadne nízkej ponuky a kritérií na vyhodnotení ponúk. Zo zákona č. 343/2015 Z. z. explicitne nevyplýva, že komisia sa má zaoberať každou predloženou ponukou, teda aj takou, ktorá síce bola doručená v lehote, no zároveň nebola doručená stanoveným spôsobom, t. j. v prípade, ak ponuka nebola doručená prostredníctvom funkcionality informačného systému, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 20 ods. 11 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z. z. Navyše, komisia má po prihlásení do IS EVO prístup iba k takým ponukám, ktoré sú predložené prostredníctvom formulára určeného na prekladanie ponúk. Ust. § 53 zákona č. 343/2015 Z. z. nie je výslovne uvedená povinnosť komisie, podľa ktorej by mala komisia vyhodnocovať ponuky aj z hľadiska toho, či boli predložené prostredníctvom príslušnej funkcionality informačného systému, ktorú na predkladanie ponúk určil obstarávateľ. 11. Žalovaný tiež uviedol, že podľa § 49 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. obstarávateľ musí vylúčiť uchádzača, ktorý nedodržal určený spôsob komunikácie. Funkcionalita „Predložiť ponuku“ zabezpečuje to, že nikto nemá prístup k predloženej ponuke. Ďalší účastník tak nepostupoval v súlade so zákonom, keď neakceptoval ponuku žalobcu, ale mal ho podľa § 49 ods. 4 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. vylúčiť. Žalovaný preto skúmal, či mal tento nesprávny postup vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca mal aj pri tomto postupe ďalšieho účastníka právo na uplatnenie revíznych postupov prostredníctvom podania námietok, ktoré aj v plnej miere uplatnil. Podľa žalovaného tak nedošlo k odopretiu uplatnenia práva na revízny postup a práva žalobcu neboli postupom obstarávateľa ukrátené. III. Žaloba 12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3184-9000/2020 zo dňa 10.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 16021-6000/2019-OD zo dňa 17.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietnuté, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 13. V podanej žalobe poukázal na skutkový stav, keď lehota na predkladanie ponúk bola stanovená na 12.11.2019, 9:00 hod. Dňa 11.11.2019 o 15:33 bol žalobcovi doručený e-mail od odosielateľa (C.), ktorým mu bolo oznámené, že mu bolo úspešne vytvorené konto na portáli ÚVO/IS EVO. Následne na to žalobca pristúpil k vlastnej registrácii. Odosielateľ (C.) doručil v ten istý deň e-mail o 15:51, ktorým mu bolo oznámené, že žalobca bol úspešne zaregistrovaný, avšak na dokončenie registrácie bolo potrebné zadať tzv. „validačný kód“, ktorý mu bude zaslaný do schránky ÚPVS.
14. Žalobca bezprostredne pristúpil k prihláseniu sa do schránky hospodárskeho subjektu na prevzatie predmetného „validačného kódu“. Avšak, ani po 16 hodinách mu predmetný „validačný kód“ stále nebol doručený. Žalobca zavolal do infocentra žalovaného, ako aj do infocentra Ústredného portálu verejnej správy B., aby sa informoval ohľadom času potrebného na doručenie predmetného „validačného kódu“. Pracovníci týchto infocentier uviedli, že to nevedia povedať a „môže to trvať od cca 5 minút do niekoľkých hodín a trebárs aj dní“. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že vznikla objektívna skutočnosť, nad ktorou nemá žiadnu kontrolu alebo vplyv, ktorá mu objektívne znemožňuje podať ponuku uchádzača bežným spôsobom. Dňa 12.11.2019 o 08:25:54 hod., z vyššie uvedených dôvodov, žalobca požiadal o primerané predĺženie lehoty na predkladanie ponúk, a to aspoň o 1 deň. Dňa 12.11.2019 o 08:25:54 hod., z dôvodov právnej istoty a vylúčenia pochybností, žalobca pristúpil aj k predloženiu ponuky v rámci verejného obstarávania aj prostredníctvom elektronickej funkcie označenej ako „všeobecná žiadosť“ v rámci IS EVO. Všetky podklady ponuky boli priložené ako príloha k tejto „všeobecnej žiadosti“. Tieto skutočnosti žalobca bezodkladne telefonicky oznámil ďalšiemu účastníkovi. Ďalší účastník (t .j. riaditeľ sekcie obstarávania a nákupu ďalšieho účastníka) sa telefonicky vyjadril tak, že „nemôže sa vyjadriť k tomu, či bude akceptovať takéto predloženie ponuky, keďže je to na posúdení komisie Obstarávateľa a on nemôže prejudikovať ich postoj“. Dňa 12.11.2019 o 09:00:00 hod. uplynula lehota na predkladanie ponúk. Dňa 12.11.2019 o 09:15 hod. bol doručený validačný kód na overenie hospodárskeho subjektu/uchádzača. Dňa 13.11.2019 o 09:44:10 hod. bola žalobcovi doručená odpoveď ďalšieho účastníka, ktorý vo svojej podstate uviedol, že nebude prihliadať na predloženú ponuku žalobcu z dôvodu, že táto nebola predložená prostredníctvom funkcie „Predloženie ponuky“, ale prostredníctvom funkcie „všeobecná žiadosť“. Táto odpoveď ďalšieho účastníka bola pritom podpísaná riaditeľom sekcie obstarávania a nákupu t. j. tá istá osoba, ktorá pred tým výslovne ubezpečila žalobcu, že je to vec, ktorú musí posúdiť komisia, nie on. 15. Dňa 22.11.2019 žalobca doručil žalovanému námietky, ktorým namietal úkon ďalšieho účastníka neprihliadnutie na predloženú ponuku v podobe nezaradenia a nepredloženia ponuky na preskúmanie a vyhodnotenie ponuky komisiou ďalšieho účastníka. Vo svojich námietkach namietal žalobca aj to, že ďalší účastník neprihliadol na technické prekážky IS EVO, ktoré neposkytli žalobcovi neobmedzený prístup k procesu verejného obstarávania a vzhľadom na konkrétne osobitosti veci nezohľadnil a nesprávne vyvážil princíp transparentnosti a rovnosti s princípom proporcionality a primeranosti. Žalobca preto žiadal, aby žalovaný nariadil ďalšiemu účastníkovi, aby ho zaradil do procesu verejného obstarávania a aby pristúpil k vyhodnoteniu jeho ponuky. 16. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za neprimeraný zásah do jeho základných práv a slobôd, ktoré nesleduje žiadny legitímny cieľ a ktoré neochraňuje základné práva a slobody iných. Napadnuté rozhodnutie považuje za rozporné so základnými princípmi, na ktorých je postavený inštitút verejného obstarávania, ktorými sú princíp transparentnosti, zákaz diskriminácie, princíp proporcionality, plurality hospodárskej súťaže a efektívneho hospodárenia s verejnými prostriedkami. 17. Podľa žalobcu nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že jeden zamestnanec – riaditeľ sekcie obstarávania a nákupu bol oprávnený neprijať ponuku a nepredložiť ju komisii na preskúmanie a vyhodnotenie. Takéto oprávnenie nevyplýva zo súťažných podkladov ďalšieho účastníka a tento záver je v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. Žalobca má za to, že komisia zriadená ďalším účastníkom má v predmetnom verejnom obstarávaní ako jediná vecnú a funkčnú príslušnosť vyhodnocovať všetky predložené ponuky, okrem tých ponúk, ktoré boli doručené po uplynutí lehoty na predloženie ponúk - na takéto ponuky sa neprihliada (§ 49 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z.). Podľa žalobcu je irelevantné, akou formou bola tá-ktorá ponuka predložená (pokiaľ bola predložená včas). Komisia zriadená ďalším účastníkom má zákonnú povinnosť vyhodnotiť každú predloženú ponuku, po stránke vecnej, ako aj po stránke formálnej a následne má pristúpiť k jej zaradeniu do ďalšieho procesu verejnej súťaže alebo uchádzača vylúčiť prípadne vyzvať na vysvetlenie ponuky. Ak by napríklad uchádzač predložil svoju ponuku v písomnej forme, namiesto v elektronickej forme, musí ho aj tak komisia zriadená obstarávateľom písomne upovedomiť, že bol vylúčený a poučiť ho o jeho práve na podanie námietok (§ 40 ods. 12 až ods. 14 zákona č. 343/2015 Z. z.). Žalobca tiež poukázal na § 49 ods. 4 druhá veta zákona č. 343/2015 Z. z., pričom v predmetom verejnom obstarávaní nedošlo k jeho vylúčeniu, ale došlo iba k faktickému oznamu zo strany jedného zamestnanca ďalšieho účastníka, že nebude jeho ponuka ako taká predložená komisii z dôvodu nedodržania elektronickej formy komunikácie. Takýto postup je podľa žalobcu bez právnych účinkov. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. je komisia spôsobilá vyhodnocovať predložené ponuky a v uvedenej veci nie je sporné,
že by žalobca ponuku nepredložil. Každú predloženú ponuku, bez ohľadu na jej formu predloženia, preskúma a vyhodnotí komisia obstarávateľa. 18. V tomto prípade mala komisia, okrem iného, do zápisnice uviesť všetkých uchádzačov, ktorí predložili ponuky (§ 53 ods. 9 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z. z.) a vo vzťahu k ponuke každého uchádzača vyhodnotiť, či dodržal povinnosť elektronickej komunikácie podľa § 49 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. alebo nie a následne uchádzača preto vylúčiť alebo zaradiť jeho ponuku do procesu verejného obstarávania (nie že nebude fakticky prihliadané na úkony uchádzača a že o tom „rozhodne“ jeden zamestnanec, bez toho aby to predložil komisii - toto je porušenie princípu transparentnosti, ako aj princípu rovnakého zaobchádzania, právnej istoty a primeranosti). Aj v telefonickom rozhovore tento zamestnanec ďalšieho účastníka uviedol, že o tejto skutočnosti bude rozhodovať komisia. Žalovaný sa s týmto tvrdením žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo samo osebe predstavuje nedostatočne presvedčivé odôvodnenie. Ak by aj skutočne nebola dodržaná forma elektronickej komunikácie, tak o tejto skutočnosti môže rozhodovať len komisia zriadená obstarávateľom, ktorá vyhodnotí ne/dodržanie podmienky elektronickej komunikácie a následne buď prijme ponuku uchádzača, alebo ho vylúči. Nemôže o tom fakticky rozhodovať niekto iný než na to obstarávateľom určená komisia. Predmetný oznam zamestnanca obstarávateľa o nezaradení ponuky do vyhodnocovania komisiou je preto v priamom rozpore s § 49 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 40 ods. 13 zákona č. 343/2015 Z. z., ako aj s princípom transparentnosti verejného obstarávania a s princípom rovnakého zaobchádzania (ak mal zamestnanec obstarávateľa pochybnosti o tom, či bola alebo nebola dodržaná povinnosť elektronickej komunikácie, bol povinný už len z dôvodov transparentnosti a rovnakého zaobchádzaniu predmetnú ponuku predložiť komisii na jej vyhodnotenie, či pri predložení tejto ponuky bola dodržaná povinnosť elektronickej komunikácie alebo nie, nemôže si o tom urobiť sám vlastný úsudok - takýto postup je netransparentný a vytvára nerovné postavenie medzi jednotlivými uchádzačmi). Tento zamestnanec nemal právomoc rozhodnúť o tom, či bola alebo nebola dodržaná povinnosť elektronickej komunikácie. Tento oznam zamestnanca je podľa žalobcu nutné považovať za ničotný akt a komisia obstarávateľa má povinnosť pristúpiť k vyhodnoteniu ponuky predloženej žalobcom. 19. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, že iba prostredníctvom funkcie „Predložiť ponuku“ je možné predložiť ponuku, no hneď na to uvádza, že IS EVO „nemôže zabrániť“ tomu, aby bola ponuka predložená aj prostredníctvom inej funkcionality ako napr. „všeobecná žiadosť“. Pojem predložiť ponuku je pritom pojmom právnym a nie pojmom technickým. Žalovaný si toto nesprávne vyhodnotil. Skutočnosť, že žalobca bol nútený predložiť ponuku prostredníctvom inej funkcionality síce môže byť formalisticky považované za zásah do princípu transparentnosti v tom zmysle, že môže byť ponuka dostupná tretím osobám pred jej otvorením. Avšak jediný, komu môže byť na škodu, že mohla byť jeho ponuka údajne dostupná (čo sa nijakým spôsobom nepotvrdilo a ani netvrdilo) pred otváraním ponúk, je práve uchádzač, keďže by sa jeho ponuka mohla dostať do dispozície konkurencie (ostatných uchádzačov), ktorí by si potom mohli účelovo prispôsobiť svoje ponuky, aby boli z hľadiska cenového kritéria výhodnejšie pre obstarávateľa. Tento inštitút primárne slúži na ochranu uchádzača pred špekulatívnym konaním tretích osôb a obstarávateľa. Argumentovať porušením tohto princípu zo strany obstarávateľa a žalovaného je preto podľa žalobcu absurdné. Konanie obstarávateľa aprobované žalovaným pritom spôsobilo, že ak sa uchádzač sám znevýhodní, pri predložení ponuky, tak obstarávateľ namiesto toho, aby ochránil ponuku pred tretími osobami, ju automaticky neprijme, čo znamená, že ešte viac zasiahne do práv uchádzača v jeho neprospech. V uvedenej veci pritom nie je sporné, že by žalobca ponuku nepredložil, čo je skutočnosť, ktorá automaticky zakladá právne účinky. Zákon č. 343/2015 Z. z. kladie povinnosť, aby elektronický systém bol zabezpečený a spĺňal kritéria transparentnosti. Z toho nevyplýva, že ak uchádzač predloží v elektronickom systéme cez iný modul svoju ponuku, tak to automaticky diskvalifikuje uchádzača spôsobom, že jeho predložená ponuka nemá žiadne právne účinky. 20. Žalobca uviedol, že žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, de facto posudzoval vlastný informačný systém - čo vytvára aj pochybnosti o nepredpojatosti žalovaného. Žalovaný tak podľa žalobcu nepriamo presúva zodpovednosť zabezpečiť neobmedzený prístup podľa čl. 22 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (ďalej len „Smernica EÚ“) z IS EVO na ÚPVS. Žalovaný pritom podľa žalobcu opomenul, že čl. 22 ods. 1 Smernice EÚ (ktorému sa vôbec nevenoval) predstavuje pozitívny záväzok štátu (s priamymi účinkami) ako takého, aby boli informačné systémy, a teda prístup hospodárskych subjektov do procesu verejného obstarávania bez obmedzení (čiže IS EVO v spojitosti s ÚPVS - keď už štát k takémuto riešeniu pristúpil). Jednou z hlavných podstát elektronickej komunikácie vo verejnom
obstarávaní je poskytnúť hospodárskym subjektom všeobecne dostupný, jednoduchší a neobmedzený prístup k verejnému obstarávaniu. Uchádzačovi nemožno v jeho neprospech a na jeho ťarchu pričítať technické obmedzenia informačných systémov, za ktorých neobmedzený prístup zodpovedá štát. Uchádzač tiež nenesie zodpovednosť za štát, prečo nie sú dostatočne prepojené jednotlivé informačné systémy orgánov verejnej moci tak, aby zabezpečili neobmedzený prístup k verejnému obstarávaniu. Nemožno izolovane k tejto veci pristupovať a „vyhovárať“ sa na iný informačný systém (ÚPVS), za ktorý rovnako zodpovedá štátna moc. 21. Žalobca má za to, že čakať 18 hodín na doručenie validačného kódu nie je primerané v modernej digitálnej spoločnosti a zakladá porušenie článku 22 ods. 1 Smernice EÚ, keďže podmienka neobmedzeného prístupu hospodárskych subjektov k postupu obstarávania týmto nebola splnená. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na to, že IS EVO nezmyselným spôsobom núti k duplicitnej validácii hospodárskych subjektov, keďže nereflektuje tú skutočnosť, keď hospodársky subjekt je už zapísaný v zozname hospodárskych subjektov v IS EVO, a preto ďalšia „validácia“ nemá žiadne rozumné opodstatnenie, čo tiež obmedzuje prístup hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Toto nepriamo tvrdí podľa žalobcu aj sám prevádzkovateľ IS EVO, keď vo svojej informačnej príručke označenej ako „Príručka k funkcionalitám webového sídla úradu“ v bode 3.3.4.1.2 uvádza: „Uvedená registrácia hospodárskeho subjektu je na účely využívania systému EVO, nie je spojená so zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov vedených ÚVO (...) ÚVO pripravuje službu, ktorá umožní spárovanie takto vytvoreného HS pre účely EVO s existujúcim zápisom v Zozname hospodárskych subjektov. Na tento účel vzniká nová automatizovaná služba“. Žalobca má za to, že vykonať validáciu jeden pracovný deň pred predloženým ponuky je z právneho hľadiska dostatočný časový predstih na vytvorenie formálneho elektronického účtu vzhľadom na to, že celý proces má prebiehať automatizovane, elektronicky, bez zbytočných prekážok, t. j. v súlade s bežnými štandardami modernej elektronickej spoločnosti, ako aj v súlade s obsahom a účelom transponovanej Smernice EÚ, ktorá prikazuje viesť elektronickú komunikáciu spôsobom, ktorý neobmedzuje prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Nie je primerané a akceptovateľné, ak trvá iba obyčajné zobrazenie elektronickej správy v ÚPVS, ktorá obsahuje validačný kód, skoro jednu hodinu potom, ako bola táto správa odoslaná z IS EVO. Toto je proces, ktorý by mal normálne trvať maximálne pár sekúnd až minútu, ako je to bežné v iných informačných systémoch (to, aby sa zobrazil niekomu napr. prijatý email trvá štandardne iba pár sekúnd až minútu od jeho odoslania, určite nie skoro hodinu). S poukazom na ústavný princíp „v pochybnostiach miernejšie“ by mala byť podľa žalobcu podmienka registrácie účtu v IS EVO s „dostatočným predstihom“ vykladaná na ťarchu prevádzkovateľa IS EVO, a teda v prospech uchádzača. K tomu pozri napr. nasledovné judikáty: „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd” (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 148/06-33 zo dňa 12.04.2007) a „za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie – in dubio mitius“ (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008). 22. Podľa názoru žalobcu judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/65/2011, na ktorý poukázal žalovaný, je vytrhnutý z kontextu, keďže v ňom vo vzťahu k zásade „právo patrí bdelým“ bolo použité v tom kontexte, keď žalobca v rámci celého daňového konania nenamietal to, že nebol poučený o následkoch nesprávneho odvedenia dane a túto skutočnosť začal namietať až v súdnom a v exekučnom konaní, pričom súd uviedol, že ak by túto námietku použil v rámci pôvodného daňového konania, tak by išlo o opodstatnenú námietku. Žalobca si svoje právo uplatnil včas, pričom poukázal na to, že nebol upozornený, že by od momentu odoslania validačného kľúča od IS EVO na ÚPVS, môže iba samotné zobrazenie tohto validačného kľúča trvať aj skoro hodinu. IV. Vyjadrenie žalovaného
23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že meritum veci spočíva vo vyriešení otázky, či ďalší účastník postupoval v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z., keď neakceptoval ponuku žalobcu a nezaradil ju do procesu otvárania a vyhodnocovania ponúk komisiou ďalšieho účastníka, pretože ponuka nebola predložená v súlade s pravidlami definovanými v príručke k IS EVO. Žalovaný poukázal na § 20 ods. 3 prvá veta a § 20 ods. 11 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z. z. s tým, že požiadavku na zabezpečenie ponuky pred jej sprístupnením spĺňa výhradne formulár pre zadanie ponuky cez funkcionalitu „Predložiť ponuku“. Skutočnosť, že je technicky možné predložiť ponuku prostredníctvom inej funkcionality (napr. ako prílohu „Všeobecnej žiadosti“), je podľa žalovaného právne irelevantná, pretože táto nespĺňa všetky požiadavky podľa uvedených ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. Predloženie ponuky prostredníctvom funkcionality „Všeobecnej žiadosti“ nemožno považovať za spôsob určený funkcionalitou IS EVO, keďže takéto predloženie ponuky nenapĺňa požiadavku podľa § 20 ods. 11 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z. z. a je zároveň v rozpore s pravidlami stanovenými v príručke k IS EVO. 24. K námietke žalobcu, že o žalobcovej ponuke nemal rozhodovať zamestnanec ďalšieho účastníka, ale zriadená komisia, žalovaný uviedol, že komisia na vyhodnotenie ponúk je podľa zákona č. 343/2015 Z. z. garantom odborného posúdenia ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky, identifikácie mimoriadne nízkej ponuky a kritérií na vyhodnotenie ponúk. Z normatívnej úpravy zákona č. 343/2015 Z. z. podľa žalovaného nevyplýva, že by sa komisia mala zaoberať každou predloženou ponukou, teda aj takou, ktorá síce bola doručená v lehote na predkladanie ponúk, ale nebola doručená stanoveným spôsobom. Po prihlásení do IS EVO má komisia prístup iba k takým ponukám, ktoré boli predložené prostredníctvom formulára určeného na predkladanie ponúk. Komisia preto ani nemusí mať vedomosť o ponuke uchádzača doručenej prostredníctvom inej funkcionality IS EVO, pokiaľ ju o tomto obstarávateľ neinformuje. K „Všeobecným žiadostiam“ má totiž prístup a vybavuje ich iba obstarávateľ. 25. Vyhodnotenie predložených ponúk je upravené v § 53 zákona č. 343/2015 Z. z., podľa ktorého komisia vyhodnocuje ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky, v prípade pochybností overuje správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači, ďalej posudzuje zloženie zábezpeky, v prípade nezrovnalostí v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol, požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov a vyhodnocuje ponuky z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky. Komisia nevyhodnocuje ponuky z hľadiska toho, či boli predložené prostredníctvom príslušnej funkcionality informačného systému, ktorú na predkladanie ponúk určil obstarávateľ. Na prijatie rozhodnutia o akceptácii podania, v danom prípade ponuky doručenej prostredníctvom funkcionality „Všeobecná žiadosť“, je príslušný samotný obstarávateľ, a to bez potreby ďalšieho preskúmania komisiou. 26. Žalobca predložil ponuku prostredníctvom formulára „Všeobecná žiadosť“ predčasne a tak obstarávateľovi sprístupnil samotnú ponuku, čím nedodržal určený spôsob komunikácie. Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. bol ďalší účastník povinný žalobcu vylúčiť. Ďalší účastník teda nepostupoval v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z., keď neakceptoval ponuku žalobcu, keďže mal žalobcu podľa § 49 ods. 4 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. vylúčiť. Tento postup ďalšieho účastníka však podľa žalovaného nemal vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach tým, že ďalší účastník jeho ponuku neakceptoval a jeho ponuku nezaradil do vyhodnotenia ponúk. Žalobca mal aj pri tomto postupe ďalšieho účastníka právo na uplatnenie revíznych postupov, ktoré využil a podal námietky proti inému úkonu obstarávateľa podľa § 170 ods. 4 písm. g/ zákona č. 343/2015 Z. z., na základe čoho bol postup obstarávateľa žalovaným preskúmaný. 27. K námietke žalobcu ohľadom doby čakania na validačný kód žalovaný uviedol, že súťažné podklady ďalšieho účastníka priamo odkazujú na používateľské príručky IS EVO a na videonávod „Vytvorenie a validácia Hospodárskeho subjektu“, ktorý obsahuje poučenie, že žalovaný odošle hospodárskemu subjektu validačný kód v priebehu nasledujúceho pracovného dňa. Registrácia, ako ani odoslanie validačného kódu nie je automatizovaný proces a je viazaný na pracovný čas zamestnanca žalovaného. Žalobca požiadal o pridanie hospodárskeho subjektu o 15:51 hod., čo je koniec pracovného dňa, čo bolo približne 18 hodín pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Validačný kód bol žalovaným odoslaný o 8:25 hod. a doručený bol v ten istý deň o 9:15 hod. Žalovaný postupoval v súlade s postupmi popísanými a zverejnenými na svojom webovom sídle. Podľa názoru žalovaného žalobca nekonal s dostatočným predstihom, hoci bol poučený o tom, kedy mu bude doručený validačný kód, t. j.
nasledujúci pracovný deň. Od uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania do konca lehoty na predkladanie ponúk mal žalobca na registráciu 54 kalendárnych dní, pričom táto mohla byť vykonaná nezávisle od predkladania ponuky. Za neskorú validáciu tak podľa žalovaného nesie zodpovednosť sám žalobca tým, že nezačal proces zriadenia profilu v IS EVO a validácie hospodárskeho subjektu v dostatočnom časovom predstihu. 28. K námietke žalobcu týkajúcej sa čl. 22 ods. 1 Smernice EÚ žalovaný uviedol, že táto požiadavka bola zabezpečená tým, že žalobcovi bola zabezpečená bezplatná a neobmedzená dostupnosť k systému IS EVO. Žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor na vykonanie úplnej registrácie hospodárskeho subjektu v IS EVO, pričom v súťažných podkladoch sa nachádzali dostatočné informácie – odkazy na používateľské príručky k IS EVO, v ktorých sú uvedené pokyny pre postup pred predložením ponuky spolu s informáciou o dĺžke jednotlivých krokov pri validácii a registrácii hospodárskeho subjektu. V. Pojednávanie 29. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/86/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/86/2020. 30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 01.08.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.03.2022 elektronická komunikácia vrátane doručovania sa uskutočňuje spôsobom určeným funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje. Zainteresované strany musia mať k dispozícii všetky nevyhnutné informácie technickej povahy, ktoré sa sprístupňujú všetkým za rovnakých podmienok, určených vopred verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. 32. Podľa § 20 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.03.2022 nástroje a zariadenia používané na elektronickú komunikáciu, najmä elektronický prenos a prijímanie ponúk, návrhov a žiadostí o účasť, musia prostredníctvom technických prostriedkov a vhodných postupov zabezpečovať, aby a) bolo možné určiť presný čas a dátum prijatia ponuky, návrhu a žiadosti o účasť, b) bolo možné primerane zabezpečiť, že pred uplynutím určenej lehoty nikto nebude mať prístup k informáciám prenášaným v súlade s týmito požiadavkami, c) výlučne oprávnené osoby mohli určiť alebo zmeniť termín na sprístupnenie doručených informácií, d) bol prístup ku všetkým odovzdaným informáciám alebo k časti odovzdaných informácií možný výlučne pre oprávnené osoby, e) bol prístup výlučne pre oprávnené osoby k odovzdaným informáciám možný až po vopred určenom termíne, f) informácie doručené a sprístupnené v súlade s týmito požiadavkami boli prístupné výlučne osobám, ktoré sú oprávnené sa s nimi oboznamovať, g) bolo možné primerane zabezpečiť, ak sa poruší zákaz prístupu alebo podmienky prístupu podľa písmen b) až f), presné zistenie tohto porušenia alebo pokusu o toto porušenie. 33. Podľa § 20 ods. 18 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.03.2022 komunikácia, výmena a uchovávanie informácií sa uskutočňuje spôsobom, ktorý zabezpečí integritu a zachovanie dôvernosti údajov uvedených v ponuke, návrhu a žiadosti o účasť. Obsah ponúk, návrhov a žiadostí o účasť možno sprístupniť a preskúmavať až po uplynutí lehoty určenej na ich predloženie.
34. Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.03.2022 elektronická ponuka musí byť predložená v určených komunikačných formátoch a určeným spôsobom tak, aby bola zabezpečená pred zmenou jej obsahu; ak sa vyžaduje kódovanie a šifrovanie, musí byť predložená vo vopred určených formátoch kódovania a šifrovania. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúči uchádzača, ak a) nedodržal určený spôsob komunikácie, b) obsah jeho ponuky nie je možné sprístupniť alebo c) nepredložil ponuku vo vyžadovanom formáte kódovania, ak je potrebný na ďalšie spracovanie pri vyhodnocovaní ponúk. VII. Posúdenie veci správnym súdom 35. V konaní nebolo sporné, že žalobca vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Nákup nikelkadmiových batérií, ich častí a komponentov“ vyhlásenej ďalším účastníkom predložil svoju ponuku včas, dňa 12.11.2019 o 8:25 hod., avšak prostredníctvom elektronickej funkcie označenej ako „Všeobecná žiadosť“ v rámci IS EVO. Všetky podklady ponuky boli priložené ako príloha k tejto „Všeobecnej žiadosti“. Validačný kód na overenie hospodárskeho subjektu mu bol doručený dňa 12.11.2019 o 9:15 hod., pričom lehota na predkladanie ponúk uplynula dňa 12.11.2019 o 9:00 hod. 36. Podľa § 20 ods. 11 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z. z. je nevyhnutné v procese verejného obstarávania zabezpečiť, aby pred uplynutím lehoty nemal nikto prístup k predloženým ponukám. Z § 20 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. vyplýva, že elektronická komunikácia vrátane doručovania sa uskutočňuje spôsobom určeným funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje. Z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu vyplýva, že uvedené požiadavky na zabezpečenie ponuky pred jej sprístupnením umožňuje len funkcionalita „Predložiť ponuku“. Funkcionalita „Všeobecná žiadosť“ tieto požiadavky na zabezpečenie ponuky nespĺňa. 37. Žalobca bol o technických požiadavkách a postupe pri predkladaní ponúk vopred informovaný, keď v časti III. Príprava ponuky v bode 16.3. súťažných podkladov je uvedené: „Dôležité: Uchádzač predkladá ponuku výhradne len elektronicky v IS EVO, tzn. ponuka sa nepredkladá v listinnej forme s výnimkou dokladu o zložení bankovej záruky – pozri bod 15.6.2 týchto súťažných podkladov.“ Ďalej v procese registrácie nového hospodárskeho subjektu na stránke žalovaného je uvedené: „Dôležité upozornenie“, konkrétne: „Po zaregistrovaní nového hospodárskeho subjektu Úrad pre verejné obstarávanie odošle hospodárskemu subjektu validačný kód potrebný na dokončenie registrácie. V prípade slovenských hospodárskych subjektov sú validačné kódy zasielané do schránky na ÚPVS (B.), ktorá zabezpečuje doručovanie aj v prípade, ak schránka nie je aktivovaná na doručovanie. Zahraničným hospodárskym subjektom sú validačné kódy zasielané poštou doporučene do vlastných rúk. Z uvedeného dôvodu je pri registrácii nového hospodárskeho subjektu potrebné brať do úvahy čas potrebný na dokončenie validácie hospodárskeho subjektu (doručenie validačného kódu) a registráciu vykonať v dostatočnom časovom predstihu pred zámerom predloženia žiadosti o účasť/ponuky k vybranej zákazke.“ 38. V Príručke používateľa informačného systému Elektronického verejného obstarávania – IS EVO, Časť Záujemca/Uchádzač – Pracovné postupy dostupnej na webovom sídle úradu, v bode 3 „Verejná súťaž“ sa uvádza: „Ak je zákazka, ktorej sa chce záujemca zúčastniť, zadávaná postupom Verejná súťaž, môže do určenej lehoty predložiť ponuku. Vo verejnej zóne na detaile zákazky je prístupné tlačidlo Predložiť ponuku. Ak je zákazka rozdelená na viacej častí, pre každú časť sa predkladá samostatná ponuka.“ 39. Vo videonávode „Vytvorenie a validácia Hospodárskeho subjektu“, ktorý je dostupný na webovom sídle žalovaného, sa v čase 6:38 nachádza upozornenie: „Po dokončení registrácie nového hospodárskeho subjektu odošle Úrad pre verejné obstarávanie príslušnému hospodárskemu subjektu do schránky ÚPVS (B.) v priebehu nasledujúceho pracovného dňa správu obsahujúcu Validačný kód.“ 40. Z uvedených podkladov je zrejmé, že žalobca bol dostatočne vopred informovaný o tom, že ponuku v predmetnom verejnom obstarávaní mohol predložiť len elektronicky prostredníctvom systému IS EVO, konkrétne funkcionalitou „Predloženie ponuky“. Zároveň bol informovaný, že len „Overený“ hospodársky subjekt má možnosť predkladať ponuky, pričom na overenie bolo nutné zadať na
dokončenie registrácie validačný kód, ktorý je zasielaný nasledujúci pracovný deň po dokončení registrácie nového hospodárskeho subjektu. 41. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca konal v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Podľa tohto klasického rímskoprávneho pravidla sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv. Žalobca mal včas k dispozícii informácie o tom, že na predloženie ponuky musí mať dokončenú validáciu hospodárskeho subjektu a na jej dokončenie je potrebný validačný kód. Mal k dispozícii informáciu, že po dokončení registrácie nového hospodárskeho subjektu mu bude doručený validačný kód až v priebehu nasledujúceho pracovného dňa, čo sa v tomto prípade aj stalo. Žalobca dokončil registráciu nového hospodárskeho subjektu 11.11.2019 o 15:51, s tým, že mu bolo oznámené, že mu bude zaslaný validačný kód. Tento mu bol žalovaným odoslaný 12.11.2019 o 8:25 hod. a doručený mu bol v ten istý deň o 9:15 hod. Tento postup bol v súlade s postupmi ohľadom predkladania ponúk do verejného obstarávania, ktoré sú uvedené na webovej stránke žalovaného. Aj v prípade, ak by žalobca dokončil registráciu hospodárskeho subjektu v ten deň (11.11.2019) skôr, napríklad o 8:00 hod., rovnako by sa mohlo stať, že by mu validačný kód bol doručený až na nasledujúci pracovný deň, tak ako je to uvedené v návodoch. Nie je úlohou správneho súdu posudzovať efektivitu informačného systému v súvislosti s validáciou hospodárskych subjektov. Žalobca mohol dokončiť validáciu nového hospodárskeho subjektu aj skôr, keďže tento úkon nie je viazaný na predloženie ponuky do verejného obstarávania. 42. Správny súd vyhodnotil, že nebolo potrebné postupovať v záujme zachovania princípov dobrej verejnej správy tak, ako to urobil žalovaný v rozhodnutí č. 11815-9000/2019 zo dňa 10.02.2020 (bod 89 napadnutého rozhodnutia žalovaného), pretože v prejednávanom prípade nedošlo k zlyhaniu informačnému systému, ako to bolo v rozhodnutí zo dňa 10.02.2020. V danom prípade došlo v dôsledku chybnej konfigurácie Centrálnej elektronickej podateľne k oneskorenému doručeniu námietok až o 3 dni, pričom v prejednávanom prípade bol žalobcovi validačný kód odoslaný na nasledujúci pracovný deň tak, ako je to uvedené v príslušných dokumentoch a návodoch. 43. Proces verejného obstarávania je v slovenskom právnom poriadku prísne formalizovaným procesom, ktorého účelom je predovšetkým dodržiavanie princípu transparentnosti s cieľom čo najefektívnejšie a najprehľadnejšie využívať verejné finančné zdroje. Proces verejného obstarávania musí prebiehať prehľadným a predvídateľným spôsobom, v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. a podmienkami stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch. Zákon č. 343/2015 Z. z. jednoznačne určuje spôsob predkladania ponúk v procese verejného obstarávania tak, že pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk nikto nesmie mať prístup k predloženým informáciám a uchádzač je povinný dodržať určený spôsob komunikácie, ktorý žalobca nedodržal. 44. Správny orgán ako ďalšiu skutočnosť posudzoval postup ďalšieho účastníka, keď neakceptoval ponuku žalobcu a nepredložil ju komisii na vyhodnotenie. Žalovaný dospel k záveru, že ďalší účastník mal postupovať podľa § 49 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. a žalobcu vylúčiť. Žalovaný v tejto súvislosti skúmal, či tento postup ďalšieho účastníka mohol mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca mal aj pri nesprávnom postupe ďalšieho účastníka možnosť uplatniť revízne postupy, ktoré aj uplatnil, a teda postupom ďalšieho účastníka nebol ukrátený na svojich právach. V danom prípade tak nesprávny postup ďalšieho účastníka, keď neakceptoval ponuku žalobcu, nemal vplyv na výsledok verejného obstarávania. 45. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím porušené.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné odžalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 47. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania podľa § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať. 48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).