Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/64/2020 1020200343 15. 05. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., žalobcu v 2. rade: E. A. F. G., B. nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX D., spoločne právne zastúpení: LS Legal, s.r.o., Krivá 2995/21, 040 01 Košice, IČO: 47 706 171, proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislava, Vazovova 5, 812 43 Bratislava, IČO: 00 397 687, právne zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Vajanského 10, 917 01 Trnava, IČO: 42 403 375, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia akademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
II. Súd žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 16.01.2020 sa konali voľby do zamestnaneckej časti Akademického senátu Fakulty informatiky a informačných technológií (ďalej len „FIIT“) žalovaného na funkčné obdobie 2019-2023 (ďalej len „predmetné voľby“) vyhlásené uznesením Akademickým senátom žalovaného č. 7.3/2019 dňa 28.10.2019. V predmetných voľbách kandidoval žalobca v 1. rade za Ústav počítačového inžinierstva a aplikovanej informatiky FIIT a žalobca v 2. rade za Ústav informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva FIIT. Volebná komisia Akademického senátu žalovaného pre predmetné voľby dňa 16.01.2020 vyhlásila výsledky predmetných volieb tak, že voľby vyhlásila za neplatné. V protokole z predmetných volieb volebná komisia uviedla, že: - počet oprávnených voličov bol 63, počet hlasovacích lístkov vydaných voličom 51 a počet odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii 51; - po ukončení volieb pri sčítaní hlasovacích lístkov zistila, že počet podpísaných voličov na doručenom „Zozname členov akademickej obce ku dňu 09.01.2020“ je 50. Na základe zistených údajov volebná komisia konštatovala, že počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii nie je v súlade s počtom podpísaných voličov, na základe čoho vyhlásila predmetné voľby za neplatné. 2. Žalobca v 2. rade podal dňa 17.01.2020 predsedníčke volebnej komisie žiadosť o preskúmanie výsledku predmetných volieb a o zabezpečenie dôkazných prostriedkov, v ktorej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/0 9-113, PL. ÚS 50/2018-62
a požiadal o preskúmanie výsledkov volieb a o zabezpečenie listinných dôkazov týkajúcich sa predmetných volieb. 3. Akademický senát žalovaného na mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2020 uznesením č. 1.1/2020 schválil protokol z predmetných volieb ako aj vyhlásenie výsledkov predmetných volieb. Uvedené uznesenie bolo schválené v rámci bodu programu 4 po diskusii, v ktorej vystúpil aj žalobca v 2. rade, ktorý na otázku, či vie konkretizovať vo svojej sťažnosti podanej proti výsledku volieb, ktorý zákon o voľbách volebná komisia porušila, aby komisia vedela porušenie ustanovení konkrétneho zákona o voľbách preskúmať, odpovedal, že číslo zákona nevie doplniť. V rámci mimoriadneho zasadnutia Akademického senátu konaného dňa 03.02.2020 bolo pod bodom 6 uznesením č. 3.1/2020 schválené opakovanie riadnych volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT žalovaného na funkčné obdobie 2019-2023. II. Žaloba 4. Žalobca v 1. rade a v 2. rade podali dňa 24.02.2020 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia uznesenia Akademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020 a priznania náhrady trov konania. K skutkovému stavu uviedli, že po uskutočnení predmetných volieb dňa 16.01.2020 sa očakávalo vyhlásenie ich výsledkov hneď nasledujúci deň tak, ako to bolo uvedené aj v bode 8 Organizačných pokynov a harmonogramu na prípravu a priebeh predmetných volieb a čl. 4 ods. 16 Zásad volieb do Akademického senátu FIIT zo dňa 03.02.2004 (ďalej len „Zásady volieb“) v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2019. K zverejneniu dokumentu označeného ako vyhlásenie výsledkov volieb došlo 17.01.2020, pričom volebná komisia vyhlásila, že voľby sú neplatné, čo však nebolo nijako zdôvodnené. Vyhlásenie výsledkov volieb, ktorého jediným predmetom bolo vyhlásenie volieb za neplatné (bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia) však nie je možné považovať za zverejnenie skutočných výsledkov volieb, ale namiesto vyhlásenia výsledkov volieb ide o nepreskúmateľné rozhodnutie volebnej komisie, na ktoré nemala žiadnu právomoc a z tohto dôvodu je nulitné. Podľa žalobcov volebná komisia do dňa podania žaloby nesplnila povinnosť vyhlásiť výsledok volieb, napriek existencii formálneho dokumentu označeného ako Vyhlásenie výsledkov volieb. 5. Z volieb bol v zmysle Zásad volieb vyhotovený volebnou komisiou aj dokument označený ako protokol o výsledku volieb zo dňa 16.01.2020. Tento dokument však bol vyhotovený v rozpore s čl. 4 ods. 16 Zásad volieb; predovšetkým neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré protokolu predpisujú zásady volieb (napr. zoznam kandidátov s uvedením počtu hlasov). Ide pritom o náležitosti, ktoré sú podstatné z hľadiska možnej preskúmateľnosti dopadu akýchkoľvek nezrovnalostí vo volebnom procese. Protokol navyše nebol zverejnený, pričom práve v protokole sa nachádzalo striktné zdôvodnenie vyhlásenia volieb za neplatné a to, že počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii nie je v súlade s počtom podpísaných voličov. Z obsahu protokolu je zrejmé, že nespĺňa požiadavky čl. 4 ods. 17 Zásad volieb, v ktorých je uvedené nasledovné: „Volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet oprávnených voličov, počet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii, počet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy predsedu a členov volebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb FIIT.“ Volebná komisia tak opätovne (potom, ako riadne nesplnila svoju povinnosť zverejniť výsledky volieb) nesplnila svoju povinnosť, pretože v protokole neuviedla nasledujúce údaje: počet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu. Žalobcovia požiadali súd, aby žalovanému v zmysle § 127 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uložil povinnosť predložiť súdu hlasovacie lístky a iné dokumenty z volieb nevyhnutné pre ich riadne vyhodnotenie a to za účelom komplexného zistenia skutkového stavu predmetnej veci a predídeniu prípadnej trestnej činnosti spočívajúcej v znehodnotení, či manipulácii s hlasovacími lístkami.
6. Podľa žalobcov napadnuté rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) SSP, a teda, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie a vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo štátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to vysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných normatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsahu podľa ustanovení SSP sú individuálne správne akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to či budú mať súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych aktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 10Sžk/42/2017). 7. Žalovaný je verejnou vysokou školou v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VŠ“). V zmysle čl. 9 ods. 1 písm. j) Štatútu žalovaného do samosprávnej pôsobnosti žalovaného patrí voľba členov orgánov akademickej samosprávy žalovaného. Pričom v čl. 9 ods. 2 Štatútu žalovaného je základom akademickej samosprávy žalovaného akademická obec, ktorá volí a odvoláva členov Akademického senátu žalovaného. Keďže žalobcovia sú súčasťou akademickej obce a navyše zároveň boli aj kandidátmi v predmetných voľbách, tak ich aktívna legitimácia je nepochybná, nakoľko schválením napadnutého uznesenia žalovaným a protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do ich práv ako voličov ako aj do ich subjektívneho práva vykonávať mandát zvoleného člena akademického FIIT, ktoré je verejným subjektívnym právom žalobcov, teda došlo k zásahu do základného práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/42/2017 a sp. zn. 4Sžk/7/2018, kde sa uvádza, že právo vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine zákonnej garantované § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2 zákona o VŠ a je vyústením všeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho volebného práva. Postup volebnej komisie (nezverejnenie výsledkov volieb, vyhotovenie protokolu bez podstatných náležitostí) vyvoláva odôvodnené pochybnosti o tom, či volebná komisia vynaložila potrebnú starostlivosť na to, aby voľby prebehli riadne a splnila svoje povinnosti tak, aby ochránila základné ústavné právo voliť a byť volený. 8. Žiadny zákonný, ani vnútorný predpis akademickej samosprávy nedáva volebnej komisii právomoc rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti volieb do akademického senátu žalovaného. Ide o zrejmé prekročenie právomoci volebnej komisie, ktorá rozhodla o niečom, o čom jej v zmysle zákonných a interných predpisov neprináleží rozhodovať. V zmysle ustálenej právnej doktríny, takéto rozhodnutie je rozhodnutím ničotným a nezakladá žiadne právne účinky. Inými slovami, volebná komisia rozhodla o niečom o čom rozhodnúť nesmela, navyše toto rozhodnutie ani neodôvodnila a nesplnila si povinnosti, ktoré jej ukladajú Zásady volieb ako aj organizačné pokyny. Volebná komisia, ak svojim postupom spôsobila alebo pripustila vznik určitej nezrovnalosti vo volebnom procese (nesprávne zaevidovanie sa voličov), nemôže byť v demokratickom právnom štáte súčasne aj arbitrom, ktorý vlastné pochybenie/ opomenutie právne kvalifikuje a bez akéhokoľvek odôvodnenia vynesie rozhodnutie o právnom následku – neplatnosti volieb. Je v príkrom rozpore s ústavnou ochranou práva voliť a byť volený, ktoré je základom každého demokratického zriadenia, aby orgán, ktorý organizačne zabezpečuje a zodpovedá za riadny priebeh volieb súčasne rozhodoval o tom, či voľby sú alebo nie sú platné. Takýto prístup by priamo vyzýval na marenie volieb a porušovanie volebného práva kandidátov a voličov. Volebná komisia svojim postupom presunula následky svojho postupu na voličov a kandidátov a rozhodla o tom, že neprizná ich volebnému aktu žiadne následky. Ak by orgány akademickej samosprávy vychádzali z predpokladu, že volebná komisia má právomoc vyhlásiť voľby za neplatné (dokonca rozhodnutím bez akéhokoľvek odôvodnenia a s nepreskúmateľným obsahom), a tento predpoklad uznali ako právny základ pre nové voľby, založili by tým precedens nezlučiteľný s princípmi demokratického právneho štátu, ktorý by pritom predstavoval enormné riziko opakovaných a pravidelných zásahov do základného práva kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Do času, kým volebná komisia nesplní svoje povinnosti riadne vyhotoviť protokol o výsledku volieb a riadne zverejniť výsledky volieb v zmysle platných právnych a vnútorných predpisov Akademický senát žalovaného nebude mať možnosť preskúmateľným spôsobom posúdiť: (i) či nesúlad medzi počtom vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii s počtom podpísaných voličov možno klasifikovať ako tak hrubé a závažné porušenie volebného procesu dosahujúce intenzitu, ktorá musela mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb (teda na prejav skutočnej vôle voličov) a ak bude mať za to, že áno, (ii) či má vôbec právomoc rozhodnúť o platnosti volieb (nakoľko vo vnútorných dokumentoch absentuje úprava tejto otázky a priamo zo zákona o VŠ mu takáto kompetencia neprináleží). Uznesenie akademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020 bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia schvaľuje rozhodnutie volebnej komisie, ktoré nespadá do jej právomoci a navyše rozhodnutie ako také je v dôsledku protiprávneho postupu volebnej komisie nepreskúmateľné. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.06.2020 uviedol, že skutkový stav týkajúci sa predmetných volieb je opísaný v protokole vydanom volebnou komisiou dňa 16.01.2020 a pozostáva z číselných údajov, ktoré žiadne ďalšie zisťovania nemôžu zmeniť, a preto dostatočnosť zistenia skutkového stavu je objektívne nemenná. Ku dňu podania vyjadrenia žalovaného boli už uskutočnené následné voľby do samosprávnych orgánov žalovaného, ktoré pôvodne napadnutým rozhodnutím boli vyhlásené za neplatné. V týchto nových voľbách kandidovali aj obaja žalobcovia. Aj táto skutočnosť preukazuje neexistenciu oprávnenosti právneho záujmu na riešení predmetnej veci podľa SSP. Uviedol tiež, že rozhodnutie, ktoré žalobcovia napádajú, nie je rozhodovaním, ktorým by žalovaný vykonával samostatne alebo prenesene niektorú oblasť verejnej správy. Žalobu navrhol zamietnuť. IV. Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcov, duplika žalovaného 10.Žalobcovia v replike zo dňa 14.07.2020 poukázali na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti záujmovej samosprávy, ktorej rozsah vymedzuje § 6 zákona o VŠ. Dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/7/2018, podľa ktorého : „základné právo uchádzať sa o verejnú funkciu nemožno vzťahovať reštriktívne len na verejné funkcie v štátnej správe alebo v územnej samospráve. Podľa Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 75/01 zo dňa 22. augusta 2002 medzi verejné funkcie v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR patrí aj funkcia rektora vysokej školy, t.j. orgánu záujmovej samosprávy. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (Nález sp. zn. II. US48/97 zo dňa 07.01.1998) neexistuje rozumný dôvod, prečo by sa za verejnú funkciu nemala považovať aj funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty tak, ako sa za verejnú funkciu považuje napr. funkcia poslanca Národnej rady SR alebo poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré sú takisto kreované na základe volieb.“ Uviedli tiež, že samotným uskutočneným nových volieb ich právny záujem nemôže zaniknúť, keďže ako v čase podania žaloby, tak aj v čase podania repliky sú rovnako dotknuté ich práva, do ktorých bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím žalovaného. Právny záujem na riešení predmetného sporu netreba zamieňať s právnymi dôsledkami, ktoré by najmä v prípade priznania odkladného účinku žaloby pred novým voľbami, boli odlišné ako v čase, keď už medzičasom došlo aj k uskutočneniu nových volieb. Navyše, ak by v krajnom prípade súd zamietol žalobu z dôvodu, že by sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobcovia stratili právny záujem na riešení predmetného sporu, znamenalo by to nebezpečný precedens, že akékoľvek (nezákonné) voľby vedia byť v každom prípade zahojené novými voľbami, nakoľko rýchlosť nášho súdneho systému by nevedela takmer nikdy zabezpečiť efektívnu ochranu a tak v období medzi (nezákonnými) voľbami a novými voľbami by vykonávali (nezákonne) zvolení senátori mandát, ktorého zákonnosť by nikdy nemohla byť riadne posúdená. 11. Žalobcovia repliku doplnili vyjadrením zo dňa 20.08.2021, v ktorom uviedli, že boli súčasťou akademickej obce a obaja boli aj kandidátmi v predmetných voľbách, takže je nepochybné, že ich práva boli priamo zasiahnuté rozhodnutím žalovaného. Z toho vyplýva, že ich aktívna legitimácia je daná.
12. Žalovaný v duplike zo dňa 18.03.2022 zotrval na svojich vyjadreniach a zdôraznil, že porušením pasívneho volebného práva nemôže byť skutočnosť, že výsledky volieb nedopadnú podľa vôle kandidátov. Navrhol žalobu odmietnuť ako neprípustnú alebo zamietnuť ako nedôvodnú.
V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 18. Podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) 1. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. 2. Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. 3. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. 4. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. 19. Podľa § 1 ods. 1 zákona o VŠ vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o VŠ poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl. 21. Podľa § 1 ods. 3 zákona o VŠ hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť. 22. Podľa § 3 zákona o VŠ akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora. 23. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o VŠ na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva: právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený. 24. Podľa § 6 ods. 3 zákona o VŠ podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
25. Podľa § 7 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy. 26. Podľa § 9 ods. 1 písm. zákona o VŠ akademický senát verejnej vysokej školy: s) vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy, t) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy. 27. Podľa § 15 ods. 1 písm. g) zákona o VŠ verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy. 28. Podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o VŠ do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty. 29. Podľa § 24 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát fakulty. 30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o VŠ akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2). 31. Podľa § 25 ods. 2 zákona o VŠ akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty). 32. Podľa § 26 ods. 2 zákona o VŠ akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen študentskej časti akademickej obce fakulty. 33. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o VŠ akademický senát fakulty schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a g) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d). 34. Podľa čl. 4 (Spôsob volieb členov senátu) ods. 1 prvá veta Zásad volieb voľby do senátu fakulty organizuje volebná komisia. 35. Podľa čl. 4 ods. 7 Zásad volieb termín volieb do senátu stanoví senát. 36. Podľa čl. 4 ods. 16 Zásad volieb volebná komisia zvyčajným spôsobom zverejní výsledky volieb najneskôr deň po ich ukončení. 37. Podľa čl. 4 ods.1 Zásad volieb volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie dátum a miesto konania volieb, počet vydaných, odovzdaných a platných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných hlasov, zoznam zvolených členov senátu v zamestnaneckej časti a zoznam zvolených členov v študentskej časti, mená a podpisy predsedu a členov volebnej komisie. 38. Podľa Dodatku č.1 k Zásadám volieb zo dňa 03.02.2004 do Akademického senátu FIIT žalovaného schváleného Akademickým senátom žalovaného v Bratislave dňa 28.10.2019, kedy nadobudol dodatok platnosť a účinnosť:
bod 22. V článku 4 v bode 16 sa za slová „ zverejní výsledky volieb“ vkladajú slová: „na webovom sídle fakulty v súlade so schváleným harmonogramom volieb“ bod 23. Článok 4 bod 17 sa nahrádza novým textom, ktorý znie: „Volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet oprávnených voličov, počet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii, počet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy predsedu a členov volebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb FIIT.“ VI. Posúdenie veci správnym súdom 39. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/64/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-1S/64/2020. 40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 15.05.2025. 41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia Akademického senátu žalovaného, ktorým na mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2020 uznesením č. 1.1/2020 schválil protokol z predmetných volieb ako aj vyhlásenie výsledkov predmetných volieb. 42. V prejednávanej veci bolo potrebné najskôr sa vysporiadať s otázkou, či je žalobou napadnuté uznesenie Akademického senátu žalovaného spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovné právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení zo dňa 05.11.2018, sp. zn. 4Sžk/7/2018, od ktorých nevidel žiaden rozumný dôvod sa v prejednávanej veci odkloniť, preto ich na túto vec aplikoval pri zodpovedaní vyššie nastolenej otázky: „ 5.25 Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vysoké školy majú osobitné postavenie v štruktúre záujmovej samosprávy. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie a vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo štátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to vysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných normatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsah podľa ustanovení SSP sú individuálne správne akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to, či budú mať súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych aktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (Baricová, J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 60-61). 5.26 Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že právo vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine zákonnej
garantované § 23 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách a je vyústením všeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy SR, ktoré zabezpečuje občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho volebného práva. Zvolený člen akademického senátu fakulty má potom právo, ako člen tohto kolektívneho orgánu, podieľať sa počas svojho funkčného obdobia (§ 26 ods. 4 zákona o vysokých školách) na výkone pôsobnosti akademického senátu (§ 27 zákona o vysokých školách). Do takto definovaného verejného subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty nemôže byť zo strany ktoréhokoľvek orgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní článku 2 ods. 2 Ústavy SR t. j. iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že predmetný článok sa vzťahuje len na štátne orgány, nakoľko tejto úprave podliehajú okrem štátnych orgánov aj všetky orgány verejnej moci. 5.27 Predmetom súdneho konania je tvrdený zásah žalovaného do verejného subjektívneho práva sťažovateľov na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty, pričom je vhodné upozorniť na to, že ochrana sa nevzťahuje len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať, nakoľko v opačnom prípade, by išlo len o formálne právo s absenciou materiálneho ústavného obsahu. Podstatným obsahom verejného subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty je právo byť prítomný na rokovaniach akademického senátu fakulty, právo vyjadrovať sa ku všetkým otázkam patriacim do právomoci AS, právo klásť otázky a žiadať vysvetlenia na zasadnutiach či právo hlasovať a predkladať návrhy. Do tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia v predmetnej veci zasiahnuté. 5.28 Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd dáva do pozornosti ustálenú prax súdov v Českej republike v obdobných veciach, aj vzhľadom na ich obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva zakotvenú v zákone č. 150/2002 Sb. soudní řád správní: „Zvolený člen akademického senátu fakulty má právo, jakožto člen tohoto kolektivního orgánu, podílet se po dobu svého funkčního období (§ 26 odst. 3 věta první zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách) na výkonu působnosti akademického senátu (§ 27 téhož zákona). Veřejnému subjektivnímu právu na pokojný výkon mandátu člena akademického senátu fakulty odpovídá povinnost vysoké školy toto právo respektovat. Pokud se vysoká škola rozhodne do tohoto práva zasáhnout, musí být tento zásah v souladu s čl. 2 <. odst. 2 Listiny základních práv a svobod. Domnívá-li se zasažený, že zásah tato kritéria nesplňuje, může se proti tomuto zásahu domáhat ochrany žalobou proti rozhodnutí správního orgánu (§ 65 <. a násl. s. ř. s.), má-li zásah povahu rozhodnutí, nebo žalobou proti nezákonnému zásahu (§ 82 <. a násl. s. ř. s.), nemá-li zásah povahu rozhodnutí.“ (Rozsudok Krajského súdu v Plzni z 27. 2. 2013, č. j. 57 A 94/2012 - 65, publ. pod č. 2892/2013 Zb. NSS, rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 15. 5. 2013, č. j. 1 Aps 3/2013 - 43, publ. pod č. 2877/2013 Zb. NSS, všetky rozhodnutia tohto súdu sú dostupné na I. <.).“ 43. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru najvyššej súdnej inštancie správny súd napadnuté uznesenie Akademického senátu žalovaného posudzoval ako individuálny správny akt vydaný v súvislosti s realizáciou predmetných volieb a v kontexte žalobcami tvrdeného zásahu do ich verejného subjektívneho práva garantovaného v čl. 30 Ústavy SR a v § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2 zákona o VŠ ho podrobil správnemu súdnemu prieskumu. 44. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalobcovia svoje námietky smerovali predovšetkým k výkonu právomoci volebnej komisie, ktorej vyčítali viaceré pochybenia, konkrétne nedostatok právomoci vyhlásiť predmetné voľby za neplatné ako aj nedostatky v obsahu zverejneného protokolu z volieb a nedostatky procesného charakteru. 45.Správny súd zdôrazňuje, že žalobcovia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu Akademického senátu žalovaného neuviedli, z akého právneho predpisu – či už všeobecne záväzného alebo interného predpisu, odvodzujú dohľadovú resp. revíznu (druhostupňovú) právomoc Akademického senátu žalovaného zrušiť vyhlásenie výsledkov predmetných volieb, ktoré uskutočnila volebná komisia a zrušiť protokol z volieb. Je potrebné uviesť, že Zásady volieb zverujú úplne jednoznačne volebnej komisii kompetenciu organizovať predmetné voľby, vyhlásiť ich výsledky a spísať protokol. Aj Štatút FIIT ( čl. 8 ods. 11) odkazuje na Zásady volieb pri postupe voľby člena Akademického senátu FIIT. 46. Podľa názoru správneho súdu žalobca v 1. a v 2. rade nie sú priamo dotknutí a ukrátení na svojich subjektívnych právach žalobou napadnutým rozhodnutím Akademického senátu žalovaného
v tom zmysle, že by to ovplyvnilo ich právnu pozíciu alebo spôsobilo zmenu ich vlastného právneho postavenia. Preto im podľa názoru správneho súdu nesvedčí aktívna žalobná legitimácia podľa § 178 ods. 1 SSP. XX. Nesporné ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v dvoch rovinách, a to rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 2/2011, z 24. februára 2011). (J., K.. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 877.) 48. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. Inak povedané, aktívna žalobná legitimácia fyzickej a právnickej osoby musí byť daná pre všetky prípady, keď je dotknutá ich právna sféra. S tým spojený negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu mohla síce aj nastať, ale postačí i jej hrozba či potenciálna možnosť (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 259/2011, zo 4. júla 2012). Uvedené je dané tým, že ukrátenie na subjektívnych právach má primárne objektívnu povahu. Súčasťou konania o všeobecnej správnej žalobe nie je preto v zásade zisťovanie konkrétnej výšky ujmy či škody na strane žalobcu. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali práva alebo povinnosti žalobcu, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére (napr. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 2Afs 4/2011 z 22. februára 2011). (J., K.. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 877.) 49. Žalobcovia namietajú nezákonnosť uznesenia Akademického senátu žalovaného, ktorým schválil protokol ako aj vyhlásenie výsledkov volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT žalovaného na obdobie 2019-2023, ktoré volebná komisia v čase pred vydaním tohto rozhodnutia vyhlásila za neplatné. Podľa názoru správneho súdu napadnutým rozhodnutím Akademického senátu žalovaného neboli žalobcovia ukrátení na svojich subjektívnych právach spočívajúcich v práve na prístup k funkcii realizovanom formou práva kandidovať vo voľbách ako aj práva voliť, pretože napadnuté rozhodnutie Akademického senátu žalovaného žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcov, ktoré fakticky nastalo už vyhlásením výsledkov volieb volebnou komisiou. 50. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ Akademický senát žalovaného na tom istom zasadnutí, na ktorom schválil vyhlásenie výsledkov a protokol z predmetných volieb, vyhlásil tiež v nadväznosti na neplatnosť volieb zo dňa 16.01.2020 voľby nové, vyhlásením nových volieb došlo k zmene právneho postavenia pre žalobcov, ktorí tak mohli voliť a byť volení. K tejto zmene právnej situácie by prišlo aj bez dodatočného schválenia protokolu a výsledkov predmetných volieb Akademickým senátom žalovaného, pretože dodatočné administratívne schválenie vyhlásenia výsledkov volieb realizovaných a organizačne zabezpečených volebnou komisiou a následné vyhlásenie nových volieb sú situácie s rozličnými právnymi dôsledkami. 51. Správny súd na základe vyššie uvedeného zistil nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcov, ktorí ani sami v žalobe netvrdili, ako konkrétne malo uznesenie Akademického senátu žalovaného zmeniť ich právne postavenie alebo spôsobiť dotyk na ich subjektívnych právach. XX. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nevyhovel návrhu žalobcov na uloženie edičnej povinnosti žalovanému, aby predložil súdu hlasovacie lístky a iné dokumenty z volieb nevyhnutné pre ich riadne vyhodnotenie, a to za účelom komplexného zistenia skutkového stavu predmetnej veci a predídenia prípadnej trestnej činnosti spočívajúcej v znehodnotení, či manipulácii s hlasovacími lístkami. Pokiaľ mali žalobcovia podozrenie zo spáchania trestného činu, toto bolo potrebné riešiť prostriedkami trestného práva a nie prostriedkami v správnom súdnom konaní. Správny súd pre úplnosť uvádza, že
nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci dopĺňať dokazovanie s poukazom na § 120 ods. 1 písm. a) SSP. 53. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi v 1. a 2. rade právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. 55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.