{"guid": "09470962-4d45-4fab-b5c7-c9c9cdff12d6:49237632-8fe1-43c3-a42f-caa0996d545a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4", "spisova_znacka": "BA-1S/64/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/64/2020 z 15. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. mája 2025, sp. zn. BA-1S/64/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4", "identifikacne_cislo": "1020200343", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/131", "nazov": "zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/131-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49237632-8fe1-43c3-a42f-caa0996d545a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/64/2020\n1020200343\n15. 05. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v\nprávnej veci žalobcu v 1. rade: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., žalobcu v 2.\nrade: E. A. F. G., B. nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX D., spoločne právne zastúpení: LS Legal, s.r.o.,\nKrivá 2995/21, 040 01 Košice, IČO: 47 706 171, proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v\nBratislava, Vazovova 5, 812 43 Bratislava, IČO: 00 397 687, právne zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan,\nadvokát, Vajanského 10, 917 01 Trnava, IČO: 42 403 375, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia\nakademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Súd žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 16.01.2020 sa konali voľby do zamestnaneckej časti Akademického senátu\nFakulty informatiky a informačných technológií (ďalej len „FIIT“) žalovaného na funkčné obdobie\n2019-2023 (ďalej len „predmetné voľby“) vyhlásené uznesením Akademickým senátom žalovaného č.\n7.3/2019 dňa 28.10.2019. V predmetných voľbách kandidoval žalobca v 1. rade za Ústav počítačového\ninžinierstva a aplikovanej informatiky FIIT a žalobca v 2. rade za Ústav informatiky, informačných\nsystémov a softvérového inžinierstva FIIT. Volebná komisia Akademického senátu žalovaného pre\npredmetné voľby dňa 16.01.2020 vyhlásila výsledky predmetných volieb tak, že voľby vyhlásila za\nneplatné. V protokole z predmetných volieb volebná komisia uviedla, že:\n- počet oprávnených voličov bol 63, počet hlasovacích lístkov vydaných voličom 51 a počet odovzdaných\nhlasovacích lístkov volebnej komisii 51;\n- po ukončení volieb pri sčítaní hlasovacích lístkov zistila, že počet podpísaných voličov na doručenom\n„Zozname členov akademickej obce ku dňu 09.01.2020“ je 50.\nNa základe zistených údajov volebná komisia konštatovala, že počet vydaných a odovzdaných\nhlasovacích lístkov volebnej komisii nie je v súlade s počtom podpísaných voličov, na základe čoho\nvyhlásila predmetné voľby za neplatné.\n2. Žalobca v 2. rade podal dňa 17.01.2020 predsedníčke volebnej komisie žiadosť\no preskúmanie výsledku predmetných volieb a o zabezpečenie dôkazných prostriedkov, v ktorej\npoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/0 9-113, PL. ÚS 50/2018-62\n\na požiadal o preskúmanie výsledkov volieb a o zabezpečenie listinných dôkazov týkajúcich sa\npredmetných volieb.\n3. Akademický senát žalovaného na mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2020\nuznesením č. 1.1/2020 schválil protokol z predmetných volieb ako aj vyhlásenie výsledkov predmetných\nvolieb. Uvedené uznesenie bolo schválené v rámci bodu programu 4 po diskusii, v ktorej vystúpil aj\nžalobca v 2. rade, ktorý na otázku, či vie konkretizovať vo svojej sťažnosti podanej proti výsledku volieb,\nktorý zákon o voľbách volebná komisia porušila, aby komisia vedela porušenie ustanovení konkrétneho\nzákona o voľbách preskúmať, odpovedal, že číslo zákona nevie doplniť. V rámci mimoriadneho\nzasadnutia Akademického senátu konaného dňa 03.02.2020 bolo pod bodom 6 uznesením č. 3.1/2020\nschválené opakovanie riadnych volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT žalovaného\nna funkčné obdobie 2019-2023.\nII.\nŽaloba\n4. Žalobca v 1. rade a v 2. rade podali dňa 24.02.2020 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu,\nktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia uznesenia Akademického senátu žalovaného\nč. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020 a priznania náhrady trov konania. K skutkovému stavu uviedli, že\npo uskutočnení predmetných volieb dňa 16.01.2020 sa očakávalo vyhlásenie ich výsledkov hneď\nnasledujúci deň tak, ako to bolo uvedené aj v bode 8 Organizačných pokynov a harmonogramu na\nprípravu a priebeh predmetných volieb a čl. 4 ods. 16 Zásad volieb do Akademického senátu FIIT zo dňa\n03.02.2004 (ďalej len „Zásady volieb“) v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2019. K zverejneniu dokumentu\noznačeného ako vyhlásenie výsledkov volieb došlo 17.01.2020, pričom volebná komisia vyhlásila, že\nvoľby sú neplatné, čo však nebolo nijako zdôvodnené. Vyhlásenie výsledkov volieb, ktorého jediným\npredmetom bolo vyhlásenie volieb za neplatné (bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia) však\nnie je možné považovať za zverejnenie skutočných výsledkov volieb, ale namiesto vyhlásenia výsledkov\nvolieb ide o nepreskúmateľné rozhodnutie volebnej komisie, na ktoré nemala žiadnu právomoc a z tohto\ndôvodu je nulitné. Podľa žalobcov volebná komisia do dňa podania žaloby nesplnila povinnosť vyhlásiť\nvýsledok volieb, napriek existencii formálneho dokumentu označeného ako Vyhlásenie výsledkov volieb.\n5. Z volieb bol v zmysle Zásad volieb vyhotovený volebnou komisiou aj dokument označený ako protokol\no výsledku volieb zo dňa 16.01.2020. Tento dokument však bol vyhotovený v rozpore s čl. 4 ods. 16\nZásad volieb; predovšetkým neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré protokolu predpisujú zásady volieb\n(napr. zoznam kandidátov s uvedením počtu hlasov). Ide pritom o náležitosti, ktoré sú podstatné z\nhľadiska možnej preskúmateľnosti dopadu akýchkoľvek nezrovnalostí vo volebnom procese. Protokol\nnavyše nebol zverejnený, pričom práve v protokole sa nachádzalo striktné zdôvodnenie vyhlásenia\nvolieb za neplatné a to, že počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii nie je\nv súlade s počtom podpísaných voličov. Z obsahu protokolu je zrejmé, že nespĺňa požiadavky čl. 4\nods. 17 Zásad volieb, v ktorých je uvedené nasledovné: „Volebná komisia spíše protokol o voľbách do\nsenátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet oprávnených voličov,\npočet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii,\npočet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných\nplatných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam\nkandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy predsedu a členov\nvolebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb FIIT.“ Volebná komisia\ntak opätovne (potom, ako riadne nesplnila svoju povinnosť zverejniť výsledky volieb) nesplnila svoju\npovinnosť, pretože v protokole neuviedla nasledujúce údaje: počet platných a neplatných hlasovacích\nlístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí\nboli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov\nštudentskej časti senátu. Žalobcovia požiadali súd, aby žalovanému v zmysle § 127 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uložil povinnosť predložiť\nsúdu hlasovacie lístky a iné dokumenty z volieb nevyhnutné pre ich riadne vyhodnotenie a to za\núčelom komplexného zistenia skutkového stavu predmetnej veci a predídeniu prípadnej trestnej činnosti\nspočívajúcej v znehodnotení, či manipulácii s hlasovacími lístkami.\n\n6. Podľa žalobcov napadnuté rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu nezákonné z dôvodov\nuvedených v § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) SSP, a teda, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol\nzo zákona oprávnený, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie\na vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných\nštudijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo\nštátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to\nvysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných\nnormatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsahu podľa ustanovení SSP sú individuálne správne\nakty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to či budú mať súkromnoprávny\nalebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych\naktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom\na medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 10Sžk/42/2017).\n7. Žalovaný je verejnou vysokou školou v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VŠ“).\nV zmysle čl. 9 ods. 1 písm. j) Štatútu žalovaného do samosprávnej pôsobnosti žalovaného patrí\nvoľba členov orgánov akademickej samosprávy žalovaného. Pričom v čl. 9 ods. 2 Štatútu žalovaného\nje základom akademickej samosprávy žalovaného akademická obec, ktorá volí a odvoláva členov\nAkademického senátu žalovaného. Keďže žalobcovia sú súčasťou akademickej obce a navyše zároveň\nboli aj kandidátmi v predmetných voľbách, tak ich aktívna legitimácia je nepochybná, nakoľko schválením\nnapadnutého uznesenia žalovaným a protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do ich práv\nako voličov ako aj do ich subjektívneho práva vykonávať mandát zvoleného člena akademického\nFIIT, ktoré je verejným subjektívnym právom žalobcov, teda došlo k zásahu do základného práva\npodľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/42/2017 a sp. zn. 4Sžk/7/2018, kde sa uvádza, že právo vykonávať\nmandát zvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine\nzákonnej garantované § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2 zákona o VŠ a je vyústením\nvšeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy Slovenskej republiky,\nktoré zabezpečuje občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho\nvolebného práva. Postup volebnej komisie (nezverejnenie výsledkov volieb, vyhotovenie protokolu\nbez podstatných náležitostí) vyvoláva odôvodnené pochybnosti o tom, či volebná komisia vynaložila\npotrebnú starostlivosť na to, aby voľby prebehli riadne a splnila svoje povinnosti tak, aby ochránila\nzákladné ústavné právo voliť a byť volený.\n8. Žiadny zákonný, ani vnútorný predpis akademickej samosprávy nedáva volebnej komisii právomoc\nrozhodovať o platnosti alebo neplatnosti volieb do akademického senátu žalovaného. Ide o zrejmé\nprekročenie právomoci volebnej komisie, ktorá rozhodla o niečom, o čom jej v zmysle zákonných a\ninterných predpisov neprináleží rozhodovať. V zmysle ustálenej právnej doktríny, takéto rozhodnutie je\nrozhodnutím ničotným a nezakladá žiadne právne účinky. Inými slovami, volebná komisia rozhodla o\nniečom o čom rozhodnúť nesmela, navyše toto rozhodnutie ani neodôvodnila a nesplnila si povinnosti,\nktoré jej ukladajú Zásady volieb ako aj organizačné pokyny. Volebná komisia, ak svojim postupom\nspôsobila alebo pripustila vznik určitej nezrovnalosti vo volebnom procese (nesprávne zaevidovanie sa\nvoličov), nemôže byť v demokratickom právnom štáte súčasne aj arbitrom, ktorý vlastné pochybenie/\nopomenutie právne kvalifikuje a bez akéhokoľvek odôvodnenia vynesie rozhodnutie o právnom následku\n– neplatnosti volieb. Je v príkrom rozpore s ústavnou ochranou práva voliť a byť volený, ktoré je základom\nkaždého demokratického zriadenia, aby orgán, ktorý organizačne zabezpečuje a zodpovedá za riadny\npriebeh volieb súčasne rozhodoval o tom, či voľby sú alebo nie sú platné. Takýto prístup by priamo\nvyzýval na marenie volieb a porušovanie volebného práva kandidátov a voličov. Volebná komisia svojim\npostupom presunula následky svojho postupu na voličov a kandidátov a rozhodla o tom, že neprizná\nich volebnému aktu žiadne následky. Ak by orgány akademickej samosprávy vychádzali z predpokladu,\nže volebná komisia má právomoc vyhlásiť voľby za neplatné (dokonca rozhodnutím bez akéhokoľvek\nodôvodnenia a s nepreskúmateľným obsahom), a tento predpoklad uznali ako právny základ pre nové\nvoľby, založili by tým precedens nezlučiteľný s princípmi demokratického právneho štátu, ktorý by pritom\npredstavoval enormné riziko opakovaných a pravidelných zásahov do základného práva kandidátov\nna prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nDo času, kým volebná komisia nesplní svoje povinnosti riadne vyhotoviť protokol o výsledku volieb a\nriadne zverejniť výsledky volieb v zmysle platných právnych a vnútorných predpisov Akademický senát\nžalovaného nebude mať možnosť preskúmateľným spôsobom posúdiť: (i) či nesúlad medzi počtom\nvydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii s počtom podpísaných voličov možno\nklasifikovať ako tak hrubé a závažné porušenie volebného procesu dosahujúce intenzitu, ktorá musela\nmať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb (teda na prejav skutočnej vôle voličov) a ak bude mať za\nto, že áno, (ii) či má vôbec právomoc rozhodnúť o platnosti volieb (nakoľko vo vnútorných dokumentoch\nabsentuje úprava tejto otázky a priamo zo zákona o VŠ mu takáto kompetencia neprináleží). Uznesenie\nakademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020 bez akéhokoľvek preskúmateľného\nodôvodnenia schvaľuje rozhodnutie volebnej komisie, ktoré nespadá do jej právomoci a navyše\nrozhodnutie ako také je v dôsledku protiprávneho postupu volebnej komisie nepreskúmateľné.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.06.2020 uviedol, že skutkový stav týkajúci sa predmetných\nvolieb je opísaný v protokole vydanom volebnou komisiou dňa 16.01.2020 a pozostáva z číselných\núdajov, ktoré žiadne ďalšie zisťovania nemôžu zmeniť, a preto dostatočnosť zistenia skutkového stavu\nje objektívne nemenná. Ku dňu podania vyjadrenia žalovaného boli už uskutočnené následné voľby\ndo samosprávnych orgánov žalovaného, ktoré pôvodne napadnutým rozhodnutím boli vyhlásené za\nneplatné. V týchto nových voľbách kandidovali aj obaja žalobcovia. Aj táto skutočnosť preukazuje\nneexistenciu oprávnenosti právneho záujmu na riešení predmetnej veci podľa SSP. Uviedol tiež, že\nrozhodnutie, ktoré žalobcovia napádajú, nie je rozhodovaním, ktorým by žalovaný vykonával samostatne\nalebo prenesene niektorú oblasť verejnej správy. Žalobu navrhol zamietnuť.\nIV.\nReplika a ďalšie vyjadrenie žalobcov, duplika žalovaného\n10.Žalobcovia v replike zo dňa 14.07.2020 poukázali na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej\nzákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti záujmovej\nsamosprávy, ktorej rozsah vymedzuje § 6 zákona o VŠ. Dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/7/2018, podľa ktorého : „základné právo uchádzať sa o verejnú funkciu\nnemožno vzťahovať reštriktívne len na verejné funkcie v štátnej správe alebo v územnej samospráve.\nPodľa Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 75/01 zo dňa 22. augusta 2002 medzi verejné funkcie v\nzmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR patrí aj funkcia rektora vysokej školy, t.j. orgánu záujmovej samosprávy.\nS poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (Nález sp. zn. II. US48/97 zo dňa 07.01.1998) neexistuje\nrozumný dôvod, prečo by sa za verejnú funkciu nemala považovať aj funkcia člena akademického senátu\nverejnej vysokej školy, resp. jej fakulty tak, ako sa za verejnú funkciu považuje napr. funkcia poslanca\nNárodnej rady SR alebo poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré sú takisto kreované na základe volieb.“\nUviedli tiež, že samotným uskutočneným nových volieb ich právny záujem nemôže zaniknúť, keďže\nako v čase podania žaloby, tak aj v čase podania repliky sú rovnako dotknuté ich práva, do ktorých\nbolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím žalovaného. Právny záujem na riešení predmetného sporu\nnetreba zamieňať s právnymi dôsledkami, ktoré by najmä v prípade priznania odkladného účinku žaloby\npred novým voľbami, boli odlišné ako v čase, keď už medzičasom došlo aj k uskutočneniu nových volieb.\nNavyše, ak by v krajnom prípade súd zamietol žalobu z dôvodu, že by sa stotožnil s názorom žalovaného,\nže žalobcovia stratili právny záujem na riešení predmetného sporu, znamenalo by to nebezpečný\nprecedens, že akékoľvek (nezákonné) voľby vedia byť v každom prípade zahojené novými voľbami,\nnakoľko rýchlosť nášho súdneho systému by nevedela takmer nikdy zabezpečiť efektívnu ochranu a tak\nv období medzi (nezákonnými) voľbami a novými voľbami by vykonávali (nezákonne) zvolení senátori\nmandát, ktorého zákonnosť by nikdy nemohla byť riadne posúdená.\n11. Žalobcovia repliku doplnili vyjadrením zo dňa 20.08.2021, v ktorom uviedli, že boli súčasťou\nakademickej obce a obaja boli aj kandidátmi v predmetných voľbách, takže je nepochybné, že ich práva\nboli priamo zasiahnuté rozhodnutím žalovaného. Z toho vyplýva, že ich aktívna legitimácia je daná.\n\n12. Žalovaný v duplike zo dňa 18.03.2022 zotrval na svojich vyjadreniach a zdôraznil, že porušením\npasívneho volebného práva nemôže byť skutočnosť, že výsledky volieb nedopadnú podľa vôle\nkandidátov. Navrhol žalobu odmietnuť ako neprípustnú alebo zamietnuť ako nedôvodnú.\n\nV.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n17. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n18. Podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)\n1. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich\nzástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do\norgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.\n2. Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.\n3. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu\nvolebného práva ustanoví zákon.\n4. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.\n19. Podľa § 1 ods. 1 zákona o VŠ vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké\nustanovizne.\n20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o VŠ poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru\nvysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú\nosobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy,\nkultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.\nNapĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.\n21. Podľa § 1 ods. 3 zákona o VŠ hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie\nvysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.\n22. Podľa § 3 zákona o VŠ akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní\npracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší\nzamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce\nvysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia\nakademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.\n23. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o VŠ na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a\nakademické práva: právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený.\n24. Podľa § 6 ods. 3 zákona o VŠ podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj\npostavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).\n\n25. Podľa § 7 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:\nakademický senát verejnej vysokej školy.\n26. Podľa § 9 ods. 1 písm. zákona o VŠ akademický senát verejnej vysokej školy:\ns) vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu\nustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,\nt) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy.\n27. Podľa § 15 ods. 1 písm. g) zákona o VŠ verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: zásady\nvolieb do akademického senátu verejnej vysokej školy.\n28. Podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o VŠ do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí voľba členov\norgánov akademickej samosprávy fakulty.\n29. Podľa § 24 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát\nfakulty.\n30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o VŠ akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy\nfakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).\n31. Podľa § 25 ods. 2 zákona o VŠ akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní\npracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený\ntýždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej\nškoly (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch\nuskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).\n32. Podľa § 26 ods. 2 zákona o VŠ akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť\na na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych\ntajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti\nakademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce\nfakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej\nčasti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len\nčlen študentskej časti akademickej obce fakulty.\n33. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o VŠ akademický senát fakulty schvaľuje na návrh dekana\nvnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a g) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33\nods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi\nverejnej vysokej školy; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy\nfakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d).\n34. Podľa čl. 4 (Spôsob volieb členov senátu) ods. 1 prvá veta Zásad volieb voľby do senátu fakulty\norganizuje volebná komisia.\n35. Podľa čl. 4 ods. 7 Zásad volieb termín volieb do senátu stanoví senát.\n36. Podľa čl. 4 ods. 16 Zásad volieb volebná komisia zvyčajným spôsobom zverejní výsledky volieb\nnajneskôr deň po ich ukončení.\n37. Podľa čl. 4 ods.1 Zásad volieb volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie\ndátum a miesto konania volieb, počet vydaných, odovzdaných a platných hlasovacích lístkov, zoznam\nkandidátov s uvedením počtu získaných hlasov, zoznam zvolených členov senátu v zamestnaneckej\nčasti a zoznam zvolených členov v študentskej časti, mená a podpisy predsedu a členov volebnej\nkomisie.\n38. Podľa Dodatku č.1 k Zásadám volieb zo dňa 03.02.2004 do Akademického senátu FIIT žalovaného\nschváleného Akademickým senátom žalovaného v Bratislave dňa 28.10.2019, kedy nadobudol dodatok\nplatnosť a účinnosť:\n\nbod 22. V článku 4 v bode 16 sa za slová „ zverejní výsledky volieb“ vkladajú slová: „na webovom sídle\nfakulty v súlade so schváleným harmonogramom volieb“\nbod 23. Článok 4 bod 17 sa nahrádza novým textom, ktorý znie: „Volebná komisia spíše protokol\no voľbách do senátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet\noprávnených voličov, počet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích\nlístkov volebnej komisii, počet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením\npočtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti\nsenátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy\npredsedu a členov volebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb\nFIIT.“\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n39. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/64/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.\nBA-1S/64/2020.\n40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd\nrozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 15.05.2025.\n41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia Akademického senátu žalovaného, ktorým na\nmimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2020 uznesením č. 1.1/2020 schválil protokol z\npredmetných volieb ako aj vyhlásenie výsledkov predmetných volieb.\n42. V prejednávanej veci bolo potrebné najskôr sa vysporiadať s otázkou, či je žalobou napadnuté\nuznesenie Akademického senátu žalovaného spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.\nV tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovné právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyjadrené v uznesení zo dňa 05.11.2018, sp. zn. 4Sžk/7/2018, od ktorých nevidel žiaden\nrozumný dôvod sa v prejednávanej veci odkloniť, preto ich na túto vec aplikoval pri zodpovedaní vyššie\nnastolenej otázky:\n„ 5.25 Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vysoké školy majú osobitné postavenie\nv štruktúre záujmovej samosprávy. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie\na vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných\nštudijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo\nštátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to\nvysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných\nnormatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsah podľa ustanovení SSP sú individuálne správne\nakty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to, či budú mať súkromnoprávny\nalebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych\naktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a\nmedzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (Baricová, J. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 60-61).\n5.26 Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že právo vykonávať mandát\nzvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine zákonnej\n\ngarantované § 23 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách a je vyústením\nvšeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy SR, ktoré zabezpečuje\nobčanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho volebného práva.\nZvolený člen akademického senátu fakulty má potom právo, ako člen tohto kolektívneho orgánu,\npodieľať sa počas svojho funkčného obdobia (§ 26 ods. 4 zákona o vysokých školách) na výkone\npôsobnosti akademického senátu (§ 27 zákona o vysokých školách). Do takto definovaného verejného\nsubjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty nemôže byť zo strany ktoréhokoľvek\norgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní článku 2 ods. 2 Ústavy SR t. j. iba v\nprípadoch a v medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti\nnie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že predmetný článok sa vzťahuje len na štátne orgány, nakoľko\ntejto úprave podliehajú okrem štátnych orgánov aj všetky orgány verejnej moci.\n5.27 Predmetom súdneho konania je tvrdený zásah žalovaného do verejného subjektívneho práva\nsťažovateľov na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty, pričom je vhodné upozorniť na to, že\nochrana sa nevzťahuje len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať,\nnakoľko v opačnom prípade, by išlo len o formálne právo s absenciou materiálneho ústavného obsahu.\nPodstatným obsahom verejného subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty je\nprávo byť prítomný na rokovaniach akademického senátu fakulty, právo vyjadrovať sa ku všetkým\notázkam patriacim do právomoci AS, právo klásť otázky a žiadať vysvetlenia na zasadnutiach či právo\nhlasovať a predkladať návrhy. Do tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia\nv predmetnej veci zasiahnuté.\n5.28 Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd dáva do pozornosti ustálenú prax súdov v\nČeskej republike v obdobných veciach, aj vzhľadom na ich obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva\nzakotvenú v zákone č. 150/2002 Sb. soudní řád správní: „Zvolený člen akademického senátu fakulty má\nprávo, jakožto člen tohoto kolektivního orgánu, podílet se po dobu svého funkčního období (§ 26 odst.\n3 věta první zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách) na výkonu působnosti akademického senátu\n(§ 27 téhož zákona). Veřejnému subjektivnímu právu na pokojný výkon mandátu člena akademického\nsenátu fakulty odpovídá povinnost vysoké školy toto právo respektovat. Pokud se vysoká škola rozhodne\ndo tohoto práva zasáhnout, musí být tento zásah v souladu s čl. 2 <. odst. 2 Listiny základních práv\na svobod. Domnívá-li se zasažený, že zásah tato kritéria nesplňuje, může se proti tomuto zásahu\ndomáhat ochrany žalobou proti rozhodnutí správního orgánu (§ 65 <. a násl. s. ř. s.), má-li zásah povahu\nrozhodnutí, nebo žalobou proti nezákonnému zásahu (§ 82 <. a násl. s. ř. s.), nemá-li zásah povahu\nrozhodnutí.“ (Rozsudok Krajského súdu v Plzni z 27. 2. 2013, č. j. 57 A 94/2012 - 65, publ. pod č.\n2892/2013 Zb. NSS, rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 15. 5. 2013, č. j. 1 Aps 3/2013 - 43, publ.\npod č. 2877/2013 Zb. NSS, všetky rozhodnutia tohto súdu sú dostupné na I. <.).“\n43. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru najvyššej súdnej inštancie správny súd napadnuté\nuznesenie Akademického senátu žalovaného posudzoval ako individuálny správny akt vydaný\nv súvislosti s realizáciou predmetných volieb a v kontexte žalobcami tvrdeného zásahu do ich verejného\nsubjektívneho práva garantovaného v čl. 30 Ústavy SR a v § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2\nzákona o VŠ ho podrobil správnemu súdnemu prieskumu.\n44. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalobcovia svoje námietky smerovali predovšetkým k výkonu\nprávomoci volebnej komisie, ktorej vyčítali viaceré pochybenia, konkrétne nedostatok právomoci vyhlásiť\npredmetné voľby za neplatné ako aj nedostatky v obsahu zverejneného protokolu z volieb a nedostatky\nprocesného charakteru.\n45.Správny súd zdôrazňuje, že žalobcovia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu Akademického\nsenátu žalovaného neuviedli, z akého právneho predpisu – či už všeobecne záväzného alebo\ninterného predpisu, odvodzujú dohľadovú resp. revíznu (druhostupňovú) právomoc Akademického\nsenátu žalovaného zrušiť vyhlásenie výsledkov predmetných volieb, ktoré uskutočnila volebná komisia\na zrušiť protokol z volieb. Je potrebné uviesť, že Zásady volieb zverujú úplne jednoznačne volebnej\nkomisii kompetenciu organizovať predmetné voľby, vyhlásiť ich výsledky a spísať protokol. Aj Štatút FIIT\n( čl. 8 ods. 11) odkazuje na Zásady volieb pri postupe voľby člena Akademického senátu FIIT.\n46. Podľa názoru správneho súdu žalobca v 1. a v 2. rade nie sú priamo dotknutí a ukrátení na\nsvojich subjektívnych právach žalobou napadnutým rozhodnutím Akademického senátu žalovaného\n\nv tom zmysle, že by to ovplyvnilo ich právnu pozíciu alebo spôsobilo zmenu ich vlastného právneho\npostavenia. Preto im podľa názoru správneho súdu nesvedčí aktívna žalobná legitimácia podľa § 178\nods. 1 SSP.\nXX. Nesporné ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v dvoch rovinách, a to rovine\nsubjektívneho práva a jeho ukrátenia. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo\nprávom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou\nsprávnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva\nnemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú\njej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 2/2011, z 24. februára 2011). (J., K.. § 178 [Žalobná\nlegitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny\nsúdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 877.)\n48. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím bolo\npriamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.\nInak povedané, aktívna žalobná legitimácia fyzickej a právnickej osoby musí byť daná pre všetky prípady,\nkeď je dotknutá ich právna sféra. S tým spojený negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu mohla\nsíce aj nastať, ale postačí i jej hrozba či potenciálna možnosť (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS\n259/2011, zo 4. júla 2012). Uvedené je dané tým, že ukrátenie na subjektívnych právach má primárne\nobjektívnu povahu. Súčasťou konania o všeobecnej správnej žalobe nie je preto v zásade zisťovanie\nkonkrétnej výšky ujmy či škody na strane žalobcu. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou\nnapadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali\npráva alebo povinnosti žalobcu, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu\nv žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére (napr. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp.\nzn. 2Afs 4/2011 z 22. februára 2011). (J., K.. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK,\nMarián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H.\nBeck, 2018, s. 877.)\n49. Žalobcovia namietajú nezákonnosť uznesenia Akademického senátu žalovaného, ktorým schválil\nprotokol ako aj vyhlásenie výsledkov volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT\nžalovaného na obdobie 2019-2023, ktoré volebná komisia v čase pred vydaním tohto rozhodnutia\nvyhlásila za neplatné. Podľa názoru správneho súdu napadnutým rozhodnutím Akademického senátu\nžalovaného neboli žalobcovia ukrátení na svojich subjektívnych právach spočívajúcich v práve na prístup\nk funkcii realizovanom formou práva kandidovať vo voľbách ako aj práva voliť, pretože napadnuté\nrozhodnutie Akademického senátu žalovaného žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie\nžalobcov, ktoré fakticky nastalo už vyhlásením výsledkov volieb volebnou komisiou.\n50. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ Akademický senát žalovaného na tom istom zasadnutí, na\nktorom schválil vyhlásenie výsledkov a protokol z predmetných volieb, vyhlásil tiež v nadväznosti na\nneplatnosť volieb zo dňa 16.01.2020 voľby nové, vyhlásením nových volieb došlo k zmene právneho\npostavenia pre žalobcov, ktorí tak mohli voliť a byť volení. K tejto zmene právnej situácie by prišlo aj bez\ndodatočného schválenia protokolu a výsledkov predmetných volieb Akademickým senátom žalovaného,\npretože dodatočné administratívne schválenie vyhlásenia výsledkov volieb realizovaných a organizačne\nzabezpečených volebnou komisiou a následné vyhlásenie nových volieb sú situácie s rozličnými\nprávnymi dôsledkami.\n51. Správny súd na základe vyššie uvedeného zistil nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcov,\nktorí ani sami v žalobe netvrdili, ako konkrétne malo uznesenie Akademického senátu žalovaného\nzmeniť ich právne postavenie alebo spôsobiť dotyk na ich subjektívnych právach.\nXX. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nevyhovel návrhu žalobcov na uloženie edičnej\npovinnosti žalovanému, aby predložil súdu hlasovacie lístky a iné dokumenty z volieb nevyhnutné pre\nich riadne vyhodnotenie, a to za účelom komplexného zistenia skutkového stavu predmetnej veci a\npredídenia prípadnej trestnej činnosti spočívajúcej v znehodnotení, či manipulácii s hlasovacími lístkami.\nPokiaľ mali žalobcovia podozrenie zo spáchania trestného činu, toto bolo potrebné riešiť prostriedkami\ntrestného práva a nie prostriedkami v správnom súdnom konaní. Správny súd pre úplnosť uvádza, že\n\nnepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci dopĺňať dokazovanie s poukazom na § 120 ods.\n1 písm. a) SSP.\n53. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému priznal voči\nžalobcovi v 1. a 2. rade právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.\n55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}