Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/60/2020 1020200337 16. 12. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200337.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA 4225/2020 (KaBA 34733/2019) zo dňa 05.02.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 15.12.2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci ním označenej ako „žaloba o ochranu osobnosti, vec vedená na OS BA I pod sp. zn. 20C 64/2019, žalovaný odmieta predložiť dovolanie podané žalobcom v trestnej veci sp. zn. 5T 104/2004 na dovolací súd z dôvodu, aby „sa neblamoval“, čím hrubým spôsobom zasahuje do osobnostných práv žalobcu prikladám žalobu s prílohami“. 2. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žalobcu tento predložil nasledujúce doklady: žaloba na ochranu osobnosti zo dňa 17.11.2019, odpoveď Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Nt 222/2017 zo dňa 02.08.2017, mailová komunikácia žalobcu adresovaná predsedovi súdu, doručenka, podanie žalobcu označené ako „5T 104/2005 – Dovolanie“ zo dňa 31.08.2011, Dodatok č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I, Príloha č. 2 Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2016. 3. Vlastnou činnosťou si žalovaný vyhotovil kópie nasledovných dokladov zo spisu č. KaBa 2306/2020: dve potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 05.11.2019 a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo dňa 05.11.2019. 4. Žalobca dňa 15.01.2020 svoju žiadosť riadne doplnil. 5. Žalovaný rozhodnutím č. KaBA 4225/2020 (KaBA 34733/2019) zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj len „zákon o bezplatnej právnej pomoci“) nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci o ochranu osobnosti, t. č. vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 20C/64/2019. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že si vlastnou činnosťou zistil, že žalobca podal voči prieťahom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/104/2004 sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavná sťažnosť“). Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti žalobcu nevyhovel, pričom v náleze č. k. II. ÚS 47/2018-73 zo dňa 12.06.2018 konštatoval, že „sám sťažovateľ zapríčinil pre neho negatívny stav v priebehu napadnutého konania. Hoci tvrdil, že vo veci sp. zn. 5T 104/2004 podal 31. augusta 2011 dovolanie, túto skutočnosť nevedel preukázať na osobnom stretnutí s podpredsedom okresného súdu 25. marca...“. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu nebola preukázaná neoprávnenosť zásahu do jeho osobnostných práv. Podľa tvrdení žalobcu k zásahu do jeho osobnostných práv došlo tým, že žalovaný nepostúpil dovolanie žalobcu dovolaciemu súdu. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky však vyplýva, že žalobca podal dovolanie, avšak s nesprávnym označením spisovej značky. Napriek tomu, že žalovaný nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu, má povinnosť konať hospodárne a v právnej veci, s ktorou sa na neho žalovaný obrátil, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.
II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie namietajúc nesprávne právne posúdenie merita veci. 7. V prvom rade poukázal na svoju žiadosť a tiež na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej citoval § 2 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sudcoch“). 8. Žalovaný podľa názoru žalobcu správne uviedol, že „o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, keď je zásah dovolený resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom. Preto nie je možné považovať za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby zásah, ktorý je podmienený výkonom subjektívneho práva inej osoby alebo ak ide výkon zákonom stanovenej povinnosti. Avšak, musí byť vykonaný v súlade so zákonom a v medziach určených zákonom.“ 9. Práve tu si žalovaný aj sám odpovedal na otázku, či je žaloba na ochranu osobnosti žalobcu dôvodná – o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu by nešlo len v prípade, ak by bol vykonaný v medziach určených zákonom. Predseda senátu dr. Golian odmieta vykonať jeho zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu žalobcu na ustanovenie advokáta v dovolacom konaní a predložiť dovolanie žalobcu dovolaciemu súdu bez akéhokoľvek zákonného dôvodu. V takomto prípade ide o hrubý exces, o hrubé prekročenie právomocí a zákonného rámca, určujúceho postup súdu prvého stupňa v dovolacom konaní. Takéto konanie predsedu senátu nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu, a teda je podľa žalobcu dôvodné sa domnievať, že žaloba na ochranu osobnosti žalobcu bude úspešná. 10. Žalobca mal ďalej za to, že aj právne posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaným je v priamom rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžo 55/2013 zo dňa 31.10.2013, z odôvodnenia ktorého žalobca citoval zdôrazniac, že pre nenaplnenie požiadavky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. III. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.07.2020 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. 12. Zotrval v celom rozsahu na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. K právnemu posúdeniu oprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby žalovaný uviedol, že o neoprávnený zásah nejde vtedy, keď je do osobnosti fyzickej osoby zasahované, resp. zasiahnuté v súdnom konaní. V tomto prípade ide o situácie, keď nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do osobnosti ktorých je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukazoval aj na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpjn 13/2007 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 54, ročník 2010, podľa ktorého nejde o neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ak osoba, ktorá sa takého zásahu dopustila, konala v rámci výkonu zákonom ustanovených oprávnení alebo povinností a pri tom nevybočila z medzi takto ustanovených práv a povinností. 13. Podľa tvrdení žalobcu k zásahu do jeho osobnostných práv došlo tým, že predseda senátu nepostúpil dovolanie žalobcu dovolaciemu súdu. Žalovaný si vlastnou činnosťou zistil, že žalobca podal dovolanie, avšak s nesprávnym označením spisovej značky. K námietke žalobcu k posudzovaniu obsahu predmetného podania sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril, že v dovolacom konaní je povinné zastúpenie advokátom, a teda súd vychádzal z toho, že dovolanie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. V danom prípade nebola preukázaná neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, a teda nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre uplatnenie si nároku z práva na ochranu osobnosti. 14. Poukazujúc na v napadnutom rozhodnutí citované zákonné ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), ďalej na § 2 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona o sudcoch ako aj na citovanú judikatúru súdov mal žalovaný za to, že bezúspešnosť sporu je dostatočne zrejmá už pri zbežnom posúdení. 15. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj druhú námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaným. Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pri zrejmej bezúspešnosti sporu nestačí len to, že ju nie je možné vylúčiť, ale musí byť dostatočne jednoznačná už na základe zbežného posúdenia veci. V tejto súvislosti citoval z rozsudkov najvyššieho súdu sp. zn. 24Sp/22/2012, sp. zn. 6Sžo/48/2014 zo dňa 27.03.2014 a sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012. Mal za to, že v právnej veci, s ktorou sa žalobca na neho obrátil, neprejudikoval rozhodnutie príslušného súdu, ale vec len formálne preskúmal, s prihliadnutím na všetky žalobcom uvádzané skutočnosti a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal neoprávnenosť zásahu do jeho osobnostných práv postupom predsedu senátu. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/60/2020 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/60/2020. 17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 16.12.2025 za účasti žalobcu. Žalovaný svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 08.12.2025 a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. 18. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 20. Podľa § 6 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. 21. Podľa § 10 ods. 6 zákona o bezplatnej právnej pomoci, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. 22. Podľa § 25 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 23. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 24. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o sudcoch, sudca je predstaviteľ súdnej moci; právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. 26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o sudcoch, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. 27. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sudcoch, sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej rady alebo člena súdnej rady. 28. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o bezplatnej právnej pomoci v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku na poskytnutie právnej pomoci za účelom zastupovania žalobcu v civilnom konaní o ochranu osobnosti vedenom v čase podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené. 29. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci o ochranu osobnosti proti JUDr. Jánovi Golianovi, vedenej v danom čase na Okresnom súde Bratislava I pod sp. n. 20C/64/2019, z dôvodu, že na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci mal žalovaný za preukázané, že žiadateľ (žalobca) nespĺňa podmienky
na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci. Konkrétne mal žalovaný za preukázané, že v danom prípade nie je preukázaná neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žiadateľa, a tak nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre uplatnenie si nároku z práva na ochranu osobnosti. Predmetom súdneho prieskumu tak bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca žiadal zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci zrejmej bezúspešnosti sporu, resp. pre nesprávne právne posúdenie v merite veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). 30. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď dostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie, vrátane právneho posúdenia podmienok priznania nároku na právnu pomoci, odôvodnil jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých skutočností a konkrétnych okolností žiadosti žiadateľa (žalobcu) o poskytnutie právnej pomoci a predmetu súdneho konania o ochranu osobnosti, vo vzťahu ku ktorému žiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci, a pri dôkladnej analýze dôkazov, ktoré boli žalovaným zabezpečené, preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných žalobcom. 31. Námietka nesprávneho právneho posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu, vo vzťahu ku ktorému žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, je nedôvodná, nakoľko bezúspešnosť sporu bola podľa názoru správneho súdu dostatočne vecne a jasne posúdená žalovaným. Žalovaný si vlastnou činnosťou zistil, že žalobca podal voči prieťahom v konaní vedenom v tom čase na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/104/2004 ústavnú sťažnosť, ktorej ústavný súd nevyhovel. Žalovaný mal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 47/2018-73 zo dňa 12.06.2018 za preukázané, že negatívny stav v priebehu napadnutého konania zapríčinil samotný žalobca, ktorý napriek tvrdeniu, že podal vo veci sp. zn. 5T 104/2004 dňa 31.08.2011 dovolanie, túto skutočnosť nevedel preukázať. Z predmetného nálezu ústavného súdu tiež vyplýva, že žalobca podal dovolanie, avšak s nesprávnym označením spisovej značky. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že v dovolacom konaní sa vyžaduje povinné zastúpenie advokátom, a preto súd vychádzal z toho, že dovolanie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. 32. V danom prípade nebol identifikovaný žiaden nedostatok vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu a žalovaný dospel k správnemu záveru, že v prípade žalobcu nebola nepostúpením jeho dovolania dovolaciemu súdu, a teda znemožnením práva podať mimoriadny opravný prostriedok, preukázaná neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobcu. 33. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, no zároveň je potrebné aby bol tento zásah neoprávnený. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje osobnostnú sféru žalobcu konaním v rozpore so zákonom. Žalovaný v tejto veci citoval aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že „o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pro plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/201/2007 zo dňa 30.07.2008). Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď vyhodnotil, že v prípade žiadateľa nie je preukázaná neoprávnenosť zásahu do jeho osobnostných práv aj s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona o sudcoch, podľa ktorých sudca nemôže byť pre svoje právne názory zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný ako aj s ohľadom na skutočnosť, že bezúspešnosť sporu je dostatočne zrejmá už pri zbežnom posúdení veci, zohľadniac judikatúru súdov a predovšetkým vyššie citovaný nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 47/2018-73 zo dňa 12.06.2018. 34. Správny súd nevylučuje, že teoreticky je vo všeobecnosti možné, aby sudca spôsobom vedenia konania či pojednávania, spôsobom vykonania dokazovania na pojednávaní alebo spôsobom komunikácie s účastníkmi konania zasiahol osobnostnú sféru určitej osoby spôsobom, ktorý nie je dovolený zákonom a ktorý by predstavoval exces výkonu zákonných kompetencií sudcu. Žalobca však v správnej žalobe, no ani v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a ani v žalobe na ochranu osobnosti zo dňa 17.11.2019 predloženej spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, neuviedol žiadne bližšie vysvetlenie, akým konkrétnym spôsobom a v akom rozsahu bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Takéto informácie neboli uvedené ani v iných podaniach a neodzneli ani na pojednávaní pred správnym súdom, ktorého sa žalobca zúčastnil. Žiadne takéto pochybenie súd neidentifikoval v žiadnom z podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii pri posúdení žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci.
Správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby neidentifikoval žiadne pochybenie žalovaného pri vyhodnocovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu. Právne posúdenie tejto podmienky na priznanie právnej pomoci a následne ani samotné vyhodnotenie neexistencie nároku na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci netrpí žiadnou vadou, ktorá by odôvodňovala potrebu zrušiť napadnuté rozhodnutie. 35. Správny orgán riadne vyhodnotil skutkový stav, na základe ktorého si žalobca nárokoval priznanie právnej pomoci. Správny orgán sa správne vyjadril k meritu a argumentácii žalobcu týkajúcej sa civilného konania vedeného v čase podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I na ochranu osobnosti, správne vyhodnotil a právne posúdil to, že meritom civilného konania je ochrana osobnosti na tom základe, že žalovaný mal nepostúpením dovolania žalobcu a svojím vyjadrením zasiahnuť do osobnej integrity žalobcu. 36. Konanie na ochranu osobnosti nie je právnym prostriedkom schopným pre žalobcu zjednať nápravu v situácii, kedy žalobca nie je schopný produkovať žiadne relevantné tvrdenia vo vzťahu k zásahu do jeho osobnostných práv konaním sudcu v trestnom konaní. Na základe obsahu administratívneho spisu, obsahu žaloby na ochranu osobnosti zo dňa 17.11.2019 a za absencie relevantných tvrdení, ako konkrétne malo dôjsť konaním menovaného sudcu v trestnom konaní k zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré (tvrdenia) mali byť zo strany žalobcu predložené žalovanému za účelom posúdenia nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci, je v tomto prípade bezúspešnosť civilného sporu žiadateľa, vo vzťahu ku ktorému sa domáhal priznania nároku na právnu pomoc, tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci v súlade s právnymi závermi judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú odkazoval sám žalobca. 37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.