Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/13/2020 1020200324 27. 08. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200324.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom B. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F.-XXXX A. z 2. decembra 2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo: D./F.-X z 26. septembra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok podanej dňa 5. septembra 2019 tak, že tejto žiadosti nevyhovel a nárok na rodičovský príspevok nepriznal, z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“). Uvedené rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že jedna z oprávnených osôb - otec dieťaťa, poberala v období od 22. júla 2019 do 23. januára 2020 materskú dávku zo Sociálnej poisťovne, a preto na základe tejto skutočnosti rozhodol o nevyhovení podanej žiadosti o rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala jeho nedostatočné odôvodnenie ako aj výklad ustanovenia § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. Vyjadrila názor, že celé ustanovenie § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku rieši situáciu proti kumulovanému vyplácaniu rodičovskému príspevku a zároveň materskej dávky dvom oprávneným osobám, ale len vo vzťahu k jednému konkrétnemu dieťaťu. Zdôraznila, že žiada priznať rodičovský príspevok na druhé dieťa, a nie na to isté, na ktoré poberá manžel materskú dávku. 3. Rozhodnutím č. E./F.-XXXX A. z 2. decembra 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania. Skonštatoval, že zo žiadosti oprávnenej osoby a na základe ďalších dokladov nachádzajúcich
sa v spisovej dokumentácii vyplýva, že oprávnenej osobe nevznikol nárok na rodičovský príspevok na dieťa podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku z dôvodu, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské a suma materského za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku. Poukázal, že otec dieťaťa si uplatnil nárok na materské, nárok mu vznikol a trvá od 22. júla 2019 do 23. januára 2020, s dennou výškou materského 47.04660000, ktorá je za celý kalendárny mesiac vyššia ako suma rodičovského príspevku. Dospel k záveru, že prvostupňový orgán správne rozhodol o nevyhovení žiadosti žalobkyne ako oprávnenej osoby o rodičovský príspevok a jeho nepriznaní z dôvodu, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské a suma materského za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku. 4. Ďalej sa žalovaný venoval jednotlivým námietkam žalobkyne. Okrem iného poukázal, že výplata rodičovského príspevku nie je konkrétne viazaná na dieťa, ale na oprávnenú osobu, ktorá je zákonným zástupcom dieťaťa alebo detí, a ktorej štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa resp. deti. S účinnosťou od 1. januára 2019 novela zákona o sociálnom poistení umožňuje súbežné poberanie materského matkou aj otcom dieťaťa v rovnakom období za podmienky, že každý z rodičov bude poskytovať starostlivosť inému dieťaťu. V prípade, ak by jeden z rodičov poberal rodičovský príspevok, druhý rodič by nemohol poberať materské. Materské druhému rodičovi by mohlo byť vyplácané len v prípade, ak by Sociálnej poisťovni predložil doklad z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že žiadnemu z rodičov nie je vyplácaný rodičovský príspevok ani na jedno dieťa. S poukazom na § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku dôvodil, že nie je podstatné na ktoré dieťa sa materské poberá, ale je rozhodujúca skutočnosť, či vôbec nárok na materské matke alebo otcovi dieťaťa vznikol. V prípade, ak sa jedná o rodinu s dvoma deťmi do troch rokov ich veku a jednému z rodičov vznikol nárok na materské z dôvodu starostlivosti o jedno z týchto detí, nie je možné, aby si druhý rodič uplatnil nárok na rodičovský príspevok pri starostlivosti o druhé dieťa, aj napriek tomu, že sa jedná o dve rôzne deti. Odkázal na § 3 zákona o rodičovskom príspevku, v ktorom sú jednoznačne definované podmienky nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok, v konkrétnostiach na § 3 ods. 6, § 3 ods. 8 písm. a), § 3 ods. 10 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. K námietkam žalobkyne vo vzťahu k náležitostiam prvostupňového rozhodnutia žalovaný s poukazom na § 46, § 47 ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tieto zhodnotil so záverom, že nevzhliadol žiadne pochybenie. II. Správna žaloba a jej dôvody 5. Včas podanou žalobou z 18. februára 2020, doručenou krajskému súdu dňa 19. februára 2020, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Navrhla správnemu súdu, aby vyslovil jednoznačný záver o jej nároku na rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa G. C. na základe jej žiadosti. 6. V žalobe zosumarizovala priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia, s tým, že vyjadrila nesúhlas s výkladom § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku aplikovanom v jej prípade. Poukázala, že jej manžel ako oprávnená osoba poberal materskú dávku na staršieho syna od 22. júla 2019 do 23. januára 2020. Žalobkyňa tiež ako oprávnená osoba žiadala o priznanie rodičovského príspevku na mladšieho syna. Jej žiadosť o priznanie rodičovského príspevku sa vzťahuje na ďalšie, resp. odlišné dieťa, od toho, na ktoré poberá materskú dávku manžel. Prezentovala názor, že ustanovenie § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku (písmeno a/ aj b/) jednoznačne rieši situáciu, aby sa predišlo kumulovanému vyplácaniu rodičovského príspevku a zároveň materskej dávky dvom oprávneným osobám, ale len vo vzťahu resp. len na jedno konkrétne dieťa. Podľa jej názoru tento výklad vyplýva zo znenia ustanovenia ako aj z kontextu celého zákona, je logický, jednoznačný a jediný správny. V tejto súvislosti dala do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 10 zákona o rodičovskom príspevku, ktoré má riešiť situáciu ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa. Ustanovenie § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku nerieši situáciu, keď je v rodine viac detí, ale jednoznačne má zabezpečiť len nepoberanie dvoch dávok (rodičovskej a materskej zároveň), dvomi oprávnenými osobami na jedno konkrétne dieťa. S poukazom aj na účel rodičovského príspevku považovala za rozporné so zákonom, aby jej nepatrila žiadna sociálna dávka, na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Taktiež namietala, že je nútená si platiť aj zdravotné poistenie, napriek tomu, že je na rodičovskej dovolenke. Bola toho
názoru, že oprávnená osoba má zákonný nárok na priznanie riadnej sociálnej dávky na každé svoje dieťa a vylúčené (logicky a správne) je len poberanie dvoch dávok (rodičovský príspevok a materská) obomi oprávnenými osobami na jedno a to isté dieťa zároveň. Rodičovský príspevok považovala za viazaný na konkrétne deti a ich počet, s poukazom na výšku rodičovského príspevku v prípade narodenia dvojičiek, resp. trojičiek. Ďalej dôvodila, že zmyslom ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o rodičovskom príspevku je vylúčiť kumuláciu poberania dvoch a viac rodičovských príspevkov dvoma oprávnenými osobami. Žiadnym spôsobom neupravuje, netýka sa a nevylučuje možné paralelné a súčasné poberanie materskej jednou oprávnenou osobou na jedno dieťa a rodičovského príspevku druhou oprávnenou osobou na druhé - ďalšie dieťa. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4. januára 2022 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Vysvetlil rozdiel medzi štátnou sociálnou dávkou – rodičovským príspevkom a dávkou nemocenského poistenia – materským. S poukazom na § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku uviedol, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské, alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku. Zotrval na názore, že nie je podstatné na ktoré dieťa sa materské poberá, ale je rozhodujúca skutočnosť, či vôbec nárok na materské matke alebo otcovi dieťaťa vznikol. V prípade, ak sa jedná o rodinu s dvoma deťmi do troch rokov ich veku (z dvoch samostatných pôrodov) a jednému z rodičov vznikol nárok na materské z dôvodu starostlivosti o jedno z týchto detí, nie je možné, aby si druhý rodič uplatnil nárok na rodičovský príspevok pri starostlivosti o druhé dieťa, aj napriek tomu, že sa jedná o dve rôzne deti. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 29Sa/5/2019 zo dňa 2. júla 2019, a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/118/2019 zo dňa 25. novembra 2020. Ďalej uviedol, že § 3 zákona o rodičovskom príspevku jednoznačne definuje podmienky nároku oprávnenej osoby na rodičovský príspevok, medzi ktorými sú definované aj podmienky podľa § 3 ods. 6, § 3 ods. 8 písm. a) a § 3 ods. 10 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. 8. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu, vytrhla z kontextu znenie § 3 ods. 10 zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko dané ustanovenie poukazuje na oprávnenú osobu – rodiča ďalšieho dieťaťa, ktoré je právoplatným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, alebo do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určí súd nariadením neodkladného opatrenia, alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, alebo je v osobnej starostlivosti poručníka a na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok. Nie však, ako tvrdí žalobkyňa, že v zmysle daného ustanovenia sa jedná o druhú oprávnenú osobu – rodiča ďalšieho dieťaťa. K tomu poukázal a citoval z komentára k §3 zákona o rodičovskom príspevku (epi.sk). Nárok na rodičovský príspevok teda podľa uvedeného ustanovenia nevznikne tomu rodičovi, ktorému ďalšie dieťa bolo odňaté z osobnej starostlivosti a zároveň na starostlivosť o toto dieťa je „náhradnému rodičovi“ poskytovaný rodičovský príspevok. S poukazom na ustanovenia správneho poriadku žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie aj za formálne správne a v jeho odôvodnení prvostupňový orgán správne uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci samej a správne citoval príslušné ustanovenia zákona o rodičovskom príspevku, ktoré použil pri rozhodovaní. Záverom uviedol, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok podľa odseku 1 sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie narodené dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom podľa § 3 ods. 2. Z uvedeného vyplýva, že ak by otec dieťaťa poberal materské na staršie dieťa a matke dieťaťa by sa súčasne narodili dve alebo viac detí, ani v danom prípade by matka nemala nárok na rodičovský príspevok, t. j. na zvýšený rodičovský príspevok, nakoľko platí ustanovenie § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku, ktorý uvádza, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské a výška materského za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku. 9. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa 16. februára 2022, v ktorom zotrvala na argumentácii prezentovanej v správnej žalobe. Zdôraznila, že nikde v príslušných ustanoveniach
zákona o rodičovskom príspevku nie je uvedené, že rodičovský príspevok sa „viaže“ či „vzťahuje“ na rodiča a žalovaný ani také ustanovenie nesprítomnil (dôvodí len vlastným - chybným - výkladom). Práve naopak, podľa názoru žalobkyne zo zákona vyplýva, že rodičovský príspevok sa poskytuje na zabezpečenie riadnej starostlivosti o konkrétne dieťa. Poukázala na výklad zákona ako celku v súvislosti s § 3 ods. 10 zákona o rodičovskom príspevku, ktorý sa má týkať nároku na rodičovský príspevok na ďalšie dieťa. Podľa jej názoru zákonodarca určil, že účelom rodičovského príspevku je zabezpečenie riadnej starostlivosti o konkrétne (každé) dieťa, pričom zákonom je vylúčené len paralelné poberanie materského a rodičovského príspevku na jedno a to isté dieťa jedným rodičom zároveň. Rovnako je vylúčené paralelné poberanie rodičovského príspevku na jedno a to isté dieťa obidvomi rodičmi zároveň (len jeden z rodičov poberá rodičovský príspevok na dieťa). Zopakovala, že zo zákona nevyplýva argumentácia žalovaného, že ak otec poberá materskú dávku na jedno dieťa (v danom prípade staršie), tak žalobkyňa ako matka nemá nárok na rodičovský príspevok na druhé dieťa (v danom prípade mladšie), kedy obe deti sú vo veku do troch rokov. Nejde o paralelné poberanie materskej a rodičovského príspevku jedným rodičom na jedno dieťa, ale dvomi rodičmi a na dve rôzne deti. Podľa jej názoru je § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku nutné vykladať v tom smere, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe (ani otcovi ani matke), len v situácii, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské na to dieťa, na ktoré by druhá oprávnená osoba (druhý rodič) zároveň žiadal rodičovský príspevok. Považovala výklad žalovaného tiež za diskriminačný, pretože potom by rodič dvoch a viac detí do 3 rokov, mal nárok len na jeden rodičovský príspevok. Ak by však mal deti s časovým odstupom, kedy by na jedno dieťa poberal rodičovský príspevok do jeho tretieho roku veku a až následne by v súvislosti so starostlivosťou o ďalšie dieťa, po poberaní materského, plynulé prešiel na poberanie rodičovského, pričom staršie dieťa by už malo viac ako 3 roky, tak na mladšie dieťa (ešte vo veku do 3 rokov) by mu bol rodičovský príspevok priznaný. Z toho žalobkyni vyplynulo, že je preto potrebné vykladať zákon v tom smere, že rodičovský príspevok sa viaže na dieťa a nie na rodiča, aby bola zabezpečená riadna starostlivosť každého dieťaťa bez rozdielu veku/pohlavia či iných kritérií. Zároveň vyjadrila nesúhlas s citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré nepovažovala za rozhodnutia záväzné. 10. Žalovaný vo vyjadrení z 28. februára 2024 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo 4. januára 2022. Svoju argumentáciu podporil poukázaním na bod 17 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/118/2019 zo dňa 25. novembra 2020, na dôvodovú správu k zákonu o rodičovskom príspevku (Osobitná časť čl. 3 k § 3), ako aj na komentár k § 3 zákona o rodičovskom príspevku na epi.sk. K námietke žalobkyne o diskriminačnom výklade žalovaného, že rodičovský príspevok sa vzťahuje na rodiča a nie dieťa, žalovaný poukázal na bod 16 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžsk/118/2019 zo dňa 25. novembra 2020. K tvrdeniu žalobkyne o nezáväznosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný odkázal na princíp právnej istoty zakotvený v čl. 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
16. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 1 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku tento zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku. 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. 20. Podľa § 2 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba podľa tohto zákona je a) rodič dieťaťa, b) fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu1) alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,2) alebo c) manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. 1) § 45, 48, § 56 ods. 2 a § 97 až 109 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku. 2) § 49 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.z. § 73 ods. 2 písm. a) druhý bod zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt3) alebo prechodný pobyt4) na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu.4a) 3) § 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4) Zákon č. 48/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. 4a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. EÚ L 200, 7.6.2004) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú.v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení. 22. Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,5) alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. 5) § 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 23. Podľa § 3 ods. 6 zákona o rodičovskom príspevku ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. 24. Podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské16) alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3. 16) § 10 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. § 48 a 49 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-8Sa/13/2020, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa G. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, podanej dňa 5. septembra 2019 a nebol jej priznaný nárok na rodičovský príspevok z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. 29. Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný a aj súdu tak vyplynul z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným. Žalobkyni ako oprávnenej osobe sa dňa 21. januára 2019 narodilo druhé dieťa, syn G. C.. Dňa 5. septembra 2019 žalobkyňa požiadala prvostupňový orgán o rodičovský príspevok, uplatnený od 12. augusta 2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy jej skončil nárok na materské (nárok na materské jej vznikol a trval od 17. decembra 2018 do 11. augusta 2019). Otec dieťaťa, ako druhá oprávnená osoba, si uplatnil nárok na materské na druhé dieťa, syna G. C., pričom nárok mu vznikol a trval od 22. júla 2019 do 23. januára 2020 s dennou výškou materského 47,04660000 eur, a teda suma materského za celý kalendárny mesiac bola vyššia ako suma rodičovského príspevku. 30. Medzi účastníkmi zostal sporným výklad § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku, a teda či uvedené ustanovenie sa má vykladať tak, že vylučuje súbeh nároku na materské a rodičovského príspevku na to isté dieťa, alebo či vylučuje súbeh materského a rodičovského príspevku aj vtedy, ak jedna z oprávnených osôb poberá materské na ďalšie dieťa, teda na iné dieťa ako to, na ktoré bola podaná žiadosť o rodičovský príspevok (ako to bolo v prejednávanom prípade). 31. Správny súd pri výklade predmetného sporného ustanovenia vychádzal predovšetkým z jeho doslovného znenia (pozri k tomu rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11. októbra 2007), pričom z neho nevyplýva, že vylučuje len súbeh nároku na materské a rodičovského príspevku na to isté dieťa. Uvedené ustanovenie je všeobecného charakteru a vylučuje nárok na rodičovský príspevok v prípade nároku na materské oprávnenej osoby (teda akékoľvek materské, bez ohľadu na ktoré dieťa je poberané), a to za predpokladu, že suma materského za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3. 32. V dôvodovej správe k § 3 zákona o rodičovskom príspevku sa uvádza autentický výklad autora právneho predpisu a odráža jeho úmysel. Vyplýva z nej nasledovné: „V prípade, ak sú v rodine dve a viac detí vo veku do troch alebo do šesť rokov veku sa takisto s cieľom predísť duplicitnej pomoci zo strany štátu navrhuje, aby nevznikol nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe v prípade, ak má jeden z rodičov nárok na materské alebo sa mu vypláca štátna sociálna dávka - príspevok na
starostlivosť o dieťa. Návrhom sa vylúči poskytovanie rodičovského príspevku jednému z rodičov, ktorý sa osobne stará o jedno z detí a zároveň poskytovanie materského alebo príspevku na starostlivosť druhému rodičovi, ktorý sa stará o ďalšie dieťa.“ 33. V obdobnom prípade, v ktorom bol tiež medzi účastníkmi sporný výklad § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku skonštatoval, že „v prípade žalobkyne súd bol povinný vychádzať z doslovného znenia § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku, pretože ako to vyplýva aj z dôvodovej správy zákona, cieľom zákonodarcu bol poskytnúť iba jednu formu kompenzácie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku vzniku rodičovstva“ (pozri bod 19 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/118/2019 z 25. novembra 2020). Uvedeným rozsudkom najvyššieho súdu bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/5/2019 zo dňa 27. augusta 2019, v ktorom krajský súd okrem iného uviedol: „V citovanom ust. § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku je vymedzený vzájomný vzťah medzi dávkou nemocenského poistenia - materským (resp. obdobnou dávkou v cudzine) a štátnou sociálnou dávkou - rodičovským príspevkom. Ak má jeden z rodičov nárok na materské alebo na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte, nárok na rodičovský príspevok nevznikne len v prípade, ak suma materského alebo obdobnej dávky v kalendárnom mesiaci je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3 citovaného zákona. Účelom ustanovenia podľa názoru správneho súdu je, aby finančné zabezpečenie rodiča, ktorý je nemocensky poistený, bolo v čase jeho starostlivosti o narodené dieťa vždy prednostne riešené poberaním dávky nemocenského poistenia - materského, z titulu tohto poistenia (resp. obdobnej dávky ako materskej v členskom štáte). Vychádzajúc z uvedeného účelu a vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenou osobou na rodičovský príspevok sú obaja rodičia, dikcia ustanovenia, že rodičovský príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich (ktorýkoľvek) má nárok na materské, zabraňuje žalobkyni poberať rodičovský príspevok po priznaní materského. Citované ust. § 3 ods. 8 teda neviaže podmienky výluky vzniku nároku na rodičovský príspevok na konkrétne dieťa (ako sa domnieva žalobkyňa) ale jednoznačne len na podmienku a to existenciu situácie, kedy je jednému z rodičov (ktorémukoľvek, t. j. rodičovi, ktorý je poberateľom rodičovského príspevku alebo druhému rodičovi) vznikne nárok na materské, a to na ktorékoľvek dieťa“ (pozri bod 17). 34. S uvedeným názorom krajského súdu aj najvyššieho súdu sa správny súd stotožnil, rovnako aj so záverom, že rodičovský príspevok nie je viazaný na konkrétne dieťa, čo vyplýva aj zo znenia § 3 ods. 6 zákona o rodičovskom príspevku, podľa ktorého, ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. 35. Výklad žalovaného, že rodičovský príspevok sa vzťahuje na rodiča a nie na dieťa nie je možné hodnotiť ani ako diskriminačný, lebo sa vzťahuje na všetkých rovnako, za rovnakej, zákonom predpokladanej situácie. 36. Pokiaľ žalobkyňa opierala svoj názor o ustanovenie § 3 ods. 10 zákona o rodičovskom príspevku, v ktorom majú byť podľa jej názoru podmienky pre nevzniknutie nároku na rodičovský príspevok, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, tak správny súd k tomu uvádza, že uvedené ustanovenie rieši situáciu, keď oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, ktoré bolo vyňaté z jej osobnej starostlivosti a zároveň na starostlivosť o toto dieťa je poskytovaný rodičovský príspevok osobe, ktorej dieťa bolo zverené. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 10 zákona o rodičovskom príspevku bolo do zákona o rodičovskom príspevku doplnené zákonom č. 364/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1. januára 2014. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že bolo prijaté za účelom zabránenia zneužívania poberania rodičovského príspevku oprávnenými osobami, ktoré si účelovo nechali odňať z osobnej starostlivosti dieťa, aby mohli poberať rodičovský príspevok na svoje ďalšie dieťa. Konkrétne dôvodová správa uvádza: „Na základe poznatkov aplikačnej praxe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa sprísňujú podmienky a navrhuje sa, aby nárok na rodičovský príspevok nevznikol oprávnenej osobe, ktorej staršie dieťa vo veku do troch rokov alebo do šesť rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bolo zverené do starostlivosti druhého rodiča alebo inej fyzickej osoby, do pestúnskej starostlivosti alebo osobnej starostlivosti poručníka, a týmto osobám je už poskytovaný rodičovský príspevok na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o toto dieťa. Cieľom návrhu je vylúčiť situáciu,
aby vznikol nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe, ktorej z osobnej starostlivosti bolo odňaté jej staršie dieťa v útlom veku, t. j. do troch rokov alebo do šesť rokov, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa je rodičovský príspevok už poskytovaný osobe, ktorej toto dieťa bolo zverené do starostlivosti.“ 37. Nie je preto možné prijať právny názor žalobkyne, že ustanovenie § 3 ods. 10 práve rieši situáciu, kedy nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa (čo má byť podľa žalobkyne jej prípad, a nevzťahuje sa na ňu táto výluka), lebo predmetné ustanovenie upravuje špecifickú situáciu, ako bolo vysvetlené vyššie. Zákon o rodičovskom príspevku rieši situáciu vo vzťahu k viacerým deťom v rodine v § 3 ods. 6 a to tak, že vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. Vzťah materského ako dávky nemocenského poistenia a rodičovského príspevku je následne upravený v § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku. 38. Za skutkovej situácie tak, ako bola opísaná v bode 29 tohto rozsudku, správnemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že správne orgány oboch stupňov nepochybili, keď dospeli k záveru, že žalobkyni s poukazom na § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku, nárok na rodičovský príspevok nevznikol. 39. K namietanej stručnosti prvostupňového rozhodnutia, sa pre úplnosť žiada uviesť, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, a preto ak sa žalovaný dostatočne vo svojom rozhodnutí vysporiadal s prípadnými nedostatkami prvostupňového rozhodnutia a odvolacími námietkami žalobkyne, nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia. Platenie poistného na zdravotné poistenie nebolo predmetom preskúmavaného rozhodnutia, a preto otázka zdravotného poistenia v prípade žalobkyne nemá akýkoľvek vplyv na jeho zákonnosť. 40. Správny súd už len na okraj uvádza, že chápe argumenty žalobkyne, ktoré sú spôsobilé spochybňovať správnosť takéhoto nastavenia sociálnej politiky štátu, avšak súd je pri rozhodovaní viazaný aktuálnym právnym stavom. 41. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).