Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/6/2020 1020200056 30. 12. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200056.7
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670, Leopoldov, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Vančovou, so sídlom Štefánikova trieda 84, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 10.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2020, postúpenou Krajskému súdu v Trnave dňa 20.05.2020, sa žalobca v spojení s podaním zo dňa 30.06.2025 domáhal, aby súd rozhodol, že iný zásah žalovaného – blokovanie peňažných prostriedkov žalobcovi bolo nezákonné a uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom. 2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 36T/29/2010 z 02.05.2019 mu bola uložená povinnosť zaplatiť 200,- eur. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. E 5104576419 zo dňa 12.11.2019 uložil ÚVTOS a ÚVV Leopoldov povinnosť vykonávať zrážky z jeho pracovnej odmeny do sumy 200,- eur. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov odo dňa 13.11.2019 začal žalobcovi blokovať všetky peniaze na jeho účte, v dôsledku čoho ich nemohol používať na uplatnenie svojich zákonných práv, napr. na telefonovanie s obhajcom a blízkymi osobami a na nákup potravín a vecí osobnej potreby. A to aj napriek tomu, že sa nejednalo o pracovnú odmenu (keďže nie je pracovne zaradený), ale peniaze od blízkych. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov konal voči nemu nátlakovo a nútil ho uhrádzať predmetnú pohľadávku, inak nemohol peniaze od blízkych použiť. Z 35,- eur od mamy musel 17,- eur zaplatiť, aby mohol zvyšných 17,- eur použiť. Tak to bolo aj s ďalšími peniazmi od blízkych, z ktorých musel 50% zaplatiť na pohľadávku, aby mohol zvyšných 50% použiť. Dňa 04.12.2019 zo sumy 150,- eur od otca zaplatil 75,- eur, dňa 11.12.2019 zo sumy 100,- eur od otca zaplatil 50,- eur, dňa 18.12.2019 zo sumy 120,- eur od mamy zaplatil 57,- eur, až sa pohľadávka poslednými 50 centami zaplatila dňa 31.12.2019. Ďalej žalobca uviedol, že ako občan právneho štátu má právo, aby štátny orgán postupoval aj pri vymáhaní peňazí podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo sa nestalo. 3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.04.2020, žalobca rozšíril žalobu voči žalovanému o zaplatenie 700,- eur titulom nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.04.2022, žalobca opätovne rozšíril žalobu o nárok na odškodnenie z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur, spolu s trovami konania. 4. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.08.2023, č. k. TT-47Sa/6/2020-118 vylúčil žalobu v časti o zaplatenie 1.700,- eur na samostatné konanie. 5. V podaní zo dňa 11.03.2025 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na jej dôvodoch. Žalobca je fyzická osoba, ktorá bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Zo strany žalovaného išlo o nezákonný zásah do subjektívnych práv žalobcu a nezákonný postup zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu žalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419 zo dňa 12.11.2019 blokoval peňažné prostriedky od jeho blízkych napriek tomu, že sa nejednalo o pracovnú odmenu - mzdu žalobcu. Žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom zároveň žalobu doplnil tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému aj povinnosť zabezpečiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia obnovu stavu, ktorý bol pred zásahom blokovaním. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, by súd nemal prihliadnuť na zmenu resp. rozšírenie žaloby po uplynutí tejto lehoty, avšak v danom prípade sa jednalo iba o upresnenie toho, čo už bolo uvedené v pôvodne podanej žalobe. 6. Žalobca ako žalovaného označil ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktorý sa mal dopustiť tvrdeného iného zásahu. Podľa § 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zbor väzenskej a justičnej stráže organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá cit. zák. zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaným je teda v súlade s § 255 ods. 2 SSP Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, na čele ktorého minister stojí, a ktoré má administratívnoprávnu subjektivitu. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2025 uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/29/2010, zo dňa 02.05.2019 bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť štátu, na účet Okresného súdu Žilina trovy trestného konania určené paušálnou sumou 200,- eur (ďalej len „pohľadávka trov“) do pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2019. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019 bol nariadený výkon rozhodnutia (uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/29/2010, zo dňa 02.05.2019) zrážkou sumy 200,- eur z pracovnej odmeny, ktorá patrí žalobcovi umiestnenému v ústave Leopoldov. Súd vo výroku II. tohto uznesenia uložil ústavu Leopoldov ako platiteľovi pracovnej odmeny žalobcu, aby po doručení uznesenia zo dňa 12.11.2019 vykonal z pracovnej odmeny žalobcu určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy žalobcovi. Vo výroku III. súd uložil ústavu Leopoldov ako platiteľovi pracovnej odmeny žalobcu, aby až po doručení upovedomenia o právoplatnosti uznesenia zo dňa 12.11.2019 zrazenú sumu poukázal na určený bankový účet. Uznesenie zo dňa 12.11.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2019. Uznesenie zo dňa 12.11.2019 bolo doručené do ústavu Leopoldov dňa 13.11.2019. Pohľadávka trov bola v ústave Leopoldov zaevidovaná ako pohľadávka ostatných oprávnených dňa 22.11.2019. Pohľadávka trov v sume 200,- eur bola následne na základe písomných žiadostí žalobcu postupne splatená nasledovnými dobrovoľnými úhradami: dňa 27.11.2019 úhrada vo výške 17,- eur, dňa 04.12.2019 úhrada vo výške 75,- eur, dňa 11.12.2019 úhrada vo výške 50,50 eur, dňa 18.12.2019 úhrada vo výške 57,- eur, dňa 02.01.2020 úhrada vo výške 0,50 eur. V období od 13.11.2019 do 02.01.2020 bol žalobca odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody v ústave Leopoldov. Pohľadávka žalobcu zanikla dňa 02.01.2020, kedy úhradou sumy 0,50 eur došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného. V období od 13.11.2019 (deň doručenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019 do ústavu Leopoldov) do 02.01.2020 (deň zániku pohľadávky trov jej splnením) boli do ústavu Leopoldov žalobcovi poukázané poštovou poukážkou od fyzických osôb tieto peňažné prostriedky: dňa 19.11.2019 suma 35,- eur, dňa 29.11.2019 suma 150,- eur, dňa 05.12.2019 suma 100,- eur, dňa 10.12.2019 suma 120,- eur, dňa 16.12.2019 suma 50,- eur. Ústav Leopoldov zaevidoval pohľadávku trov ako pohľadávku ostatných oprávnených voči žalobcovi na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019. S prihliadnutím na § 40 ods. 6 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre zaevidovanie pohľadávky voči žalobcovi v ústave Leopoldov doručenie nariadenia
výkonu rozhodnutia ústavu Leopoldov. Spôsob výkonu rozhodnutia uvedený v nariadení výkonu rozhodnutia formou zrážok z pracovnej odmeny žalobcu nemá vplyv na evidenčnú povinnosť ústavu Leopoldov. Vychádzajúc z § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. je zákonným dôsledkom evidencie pohľadávky voči odsúdenému v ústave ZVJS vznik podmieneného čerpania peňažných prostriedkov evidovaných na jeho osobnom konte s výnimkou čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 10 zákona č. 475/2005 Z. z. Podmienenosť spočíva v predchádzajúcej úhrade v ústave ZVJS evidovanej pohľadávky alebo výživného, dopadá na všetky peňažné prostriedky odsúdeného evidované na jeho osobnom konte bez ohľadu na ich zdroj a týka sa každého odsúdeného bez rozdielu. Obmedzenie v čerpaní peňažných prostriedkov evidovaných na osobnom konte odsúdeného je zákonným obmedzením práv odsúdeného na slobodné užívanie majetku, ktorým je tak odsúdený, ako aj ústav ZVJS ako správca jeho peňažných prostriedkov viazaný. Účelom predmetnej zákonnej úpravy je viesť odsúdených k dobrovoľnej úhrade ich nesplatených záväzkov tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody boli čo najmenej zaťažení pohľadávkami vzniknutými predo dňom ich prepustenia. Zákonná úprava tak zohľadňuje samotný účel výkonu trestu odňatia slobody, ktorým je podpora a rozvíjanie pozitívnych osobnostných rezerv nevyhnutných pre resocializáciu odsúdených. Zákon č. 475/2005 Z. z. obmedzuje čerpanie peňažných prostriedkov odsúdených v prípade existencie pohľadávky bez ohľadu na spôsob výkonu tejto pohľadávky. Ústav Leopoldov nepristúpil k výkonu pohľadávky zaevidovanej voči žalobcovi, nezrážal mu žiadne čiastky z jeho osobného konta a ani iným spôsobom nemanipuloval s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na osobnom konte žalobcu. Vychádzajúc z § 28 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z. z. má odsúdený možnosť uhrádzať v ústave ZVJS evidovanú pohľadávku dobrovoľnými úhradami a tým okrem iného splniť podmienky na nákup potravín a vecí osobnej potreby v predajni zriadenej v ústave ZVJS alebo na telefonovanie. Skutočnosť, že je nákup potravín a vecí osobnej potreby zákonne podmienený úhradou pohľadávky, nemožno v žiadnom prípade považovať za nátlak zo strany ústavu Leopoldov. Navyše k postupnej úhrade pohľadávky vo výške 200,- eur došlo na základe písomných žiadostí žalobcu a teda na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu splatiť svoje peňažné záväzky vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019. Žalovaný ďalej uviedol, že nákup potravín a vecí osobnej potreby predstavuje určitú doplnkovú službu, ktorej zákonné obmedzenie v dôsledku podmieneného čerpania nepredstavuje zásah do žiadneho práva žalobcu, pretože stravovanie zodpovedajúce výživovým dávkam je pre odsúdených naďalej zabezpečené a nie je podmienené úhradou žiadnych poplatkov. Ústav ZVJS v rámci zabezpečenia výkonu trestu odňatia slobody poskytuje odsúdenému ubytovanie, stravovanie, odievanie, základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a peňažné príspevky týkajúce sa zdravotnej starostlivosti. V súvislosti so zákonným obmedzením práva na telefonovanie v dôsledku podmieneného čerpania žalovaný poznamenal, že udržiavanie sociálnych kontaktov formou návštev nebolo v období od 13.11.2019 do 02.01.2020 prerušené. Žalovaný zastával názor, že ústav Leopoldov postupoval pri nakladaní s peňažnými prostriedkami žalobcu v období od 13.11.2019 do 02.01.2020 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. že nezákonný zásah orgánu verejnej správy nenastal. Podmienené čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta žalobcu upravené v § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. nemožno považovať za blokáciu peňažných prostriedkov, ako to označuje žalobca. Žalobca mohol disponovať s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na jeho osobnom konte spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom č. 475/2013 Z. z. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca dožaduje podaním predmetnej žaloby, resp. čo znamená „zabezpečenie obnovy stavu, ktorý bol pred zásahom blokovaním“. Pohľadávka trov voči žalobcovi zanikla dňa 02.01.2020, kedy došlo k jej úplnej úhrade. Z uvedeného dôvodu nie sú v súčasnosti uskutočňované voči žalobcovi žiadne zákonné obmedzenia, ktoré by sa týkali vymáhania pohľadávky trov na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019. Ďalej žalovaný namietol nedodržanie procesnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 8. Vo vyjadrení zo dňa 13.10.2025 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že zásah žalovaného, uvedený v žalobe, bol nezákonný. 9. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 12. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 13. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 14. Podľa § 262 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 15. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu; peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné konto. Informáciu o doručení peňažných prostriedkov pre odsúdeného na účet cudzích prostriedkov ústavu odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť odsúdeného. Náklady spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z odmietnutej sumy peňažných prostriedkov. 16. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 475/2005 Z. z., odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú a evidujú na jeho osobnom konte a) peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1 alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu, b) peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok podľa § 45 ods. 3 písm. a), c) zostatok z dôchodkovej dávky podľa osobitných predpisov (ďalej len "dôchodok") podľa § 29 ods. 8, d) iné úrazové dávky, e) peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku 2 prvej vety. 17. Podľa § 28 ods. 8 zák. č. 475/2005 Z. z., odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte najviac do výšky úhrady a) výživného, b) pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu, c) v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených. 18. Podľa § 28 ods. 9 zák. č. 475/2005 Z. z. úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú žiadosť odsúdeného jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň. 19. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Správny súdny poriadok v ust. § 252 SSP upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, resp. opakujúcim sa iným zásahom a určovaciu zásahovú žalobu, ktorá smeruje proti už skončenému inému zásahu, počas trvania ktorého nebolo objektívne možné podať negatórnu zásahovú žalobu.
20. Pre obidva typy žalôb je stanovená rovnaká lehota na podanie žaloby, a to lehota dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Súd sa prioritne zaoberal včasnosťou podania žaloby, keďže to aj žalovaný namietal. Žalobca síce neuviedol, kedy sa o inom zásahu dozvedel, z povahy tvrdeného zásahu je však možné vyvodiť, že sa o ňom dozvedel najskôr dňa 13.11.2019. Dvojmesačná zákonná lehota na podanie žaloby teda uplynula dňa 13.01.2020. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu na poštovú prepravu dňa 13.01.2020, lehota na podanie žaloby bola teda zachovaná (§ 69 ods. 6 SSP). Žaloba bola teda podaná včas. 21. Zo žaloby vyplýva, že žalobca považoval za iný zásah blokovanie peňažných prostriedkov žalobcu (ktoré neboli pracovnou odmenou, ale sa jednalo o peniaze od blízkych) v období od 13.11.2019 do 31.12.2019. Žalovaný sa vyjadril, že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov postupoval pri nakladaní s peňažnými prostriedkami žalobcu v období od 13.11.2019 do 02.01.2020 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uviedol, že podmienené čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta žalobcu upravené v § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. nemožno považovať za blokáciu peňažných prostriedkov. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zaevidoval pohľadávku trov ako pohľadávku ostatných oprávnených voči žalobcovi na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019. Spôsob výkonu rozhodnutia uvedený v nariadení výkonu rozhodnutia formou zrážok z pracovnej odmeny žalobcu nemá vplyv na evidenčnú povinnosť ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Vychádzajúc z § 28 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. je zákonným dôsledkom evidencie pohľadávky voči odsúdenému v ústave ZVJS vznik podmieneného čerpania peňažných prostriedkov evidovaných na jeho osobnom konte s výnimkou čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 10 zákona č. 475/2005 Z. z. Podmienenosť spočíva v predchádzajúcej úhrade v ústave ZVJS evidovanej pohľadávky alebo výživného a dopadá na všetky peňažné prostriedky odsúdeného evidované na jeho osobnom konte bez ohľadu na ich zdroj a týka sa každého odsúdeného bez rozdielu. Obmedzenie v čerpaní peňažných prostriedkov evidovaných na osobnom konte odsúdeného je zákonným obmedzením práv odsúdeného na slobodné užívanie majetku. Žalovaný tiež argumentoval tým, že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nepristúpil k výkonu pohľadávky zaevidovanej voči žalobcovi, nezrážal mu žiadne čiastky z jeho osobného konta a ani iným spôsobom nemanipuloval s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na osobnom konte žalobcu. K postupnej úhrade pohľadávky vo výške 200,- eur došlo na základe písomných žiadostí žalobcu, a teda na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu splatiť svoje peňažné záväzky vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 5104576419, zo dňa 12.11.2019. 22. Súd dospel k záveru, že argumentácii žalovaného je potrebné prisvedčiť. Súd nezistil, že by ÚVTOS a ÚVV Leopoldov postupoval v rozpore so zákonom č. 475/2005 Z. z., alebo iným právnym predpisom. Vychádzajúc z ust. § 28 zákona č. 475/2005 Z. z. peňažné prostriedky evidované na osobnom konte má odsúdený možnosť čerpať do presne určenej výšky. Na osobnom konte odsúdeného musí vždy ostať suma na účely a do výšky úhrady výživného (ak má dohodnutú alebo rozhodnutím určenú vyživovaciu povinnosť), do výšky úhrady pohľadávok, ktoré sa spájajú s výkonom trestu odňatia slobody alebo s výkonom väzby, a tiež do výšky v ústave zaevidovaných pohľadávok ostatných oprávnených osôb (napr. veriteľov odsúdeného, poškodených a pod.). Ostatné prostriedky môže odsúdený čerpať. Obmedzenie čerpania finančných prostriedkov odsúdeného z jeho osobného konta do výšky v ústave zaevidovaných pohľadávok ostatných oprávnených osôb tak stanovuje priamo zákon. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vykonával nútené zrážky z peňažných prostriedkov žalobcu vedených na jeho osobnom konte na úhradu pohľadávky vo výške 200,- eur. Naopak vyplýva z neho, že k úhrade pohľadávky došlo postupne na základe písomných žiadostí žalobcu podľa § 28 ods. 9 zák. č. 475/2005 Z. z. tak, ako to uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe (viď ods. 7. odôvodnenia). Keďže ÚVTOS a ÚVV Leopoldov postupoval v súlade s § 28 zákona č. 475/2005 Z. z., nemôže sa jednať o nezákonný iný zásah orgánu verejnej správy. 23. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol, že iný zásah žalovaného – blokovanie peňažných prostriedkov žalobcovi bolo nezákonné. Hoci sa tak žalobca výslovne nevyjadril, je zrejmé že sa jedná o určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Zákon stanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú alebo inú ochrannú povahu. Určovaciu zásahovú žalobu možno podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Slová „nebolo možné“ je nutné chápať ako objektívnu prekážku, ktorou v praxi bude predovšetkým krátka doba trvania iného
zásahu, prípadne aj také jeho následky u žalobcu, ktoré mu bezprostredne znemožnili obrátenie sa so žalobou na správny súd (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1228 s.). Podľa tvrdenia žalobcu iný zásah trval od 13.11.2019 do 31.12.2019, teda viac ako jeden a pol miesiaca, čo podľa názoru súdu nie je taká krátka doba trvania, že by žalobca nemohol počas nej podať negatórnu zásahovú žalobu. Žalobca pritom neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo z jeho strany možné podať negatórnu zásahovú žalobu počas trvania tvrdeného iného zásahu. Ďalším predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody, alebo inú ochranu práv žalobcu. Žalobca, však ani neuviedol, ani nepreukázal, že rozhodnutie správneho súdu o vyhovení žalobe je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu jeho práv. Už len sama táto skutočnosť, teda nesplnenie dvoch predpokladov pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, je dôvodom pre zamietnutie žaloby. 24. Súd si je vedomý skutočnosti, že žalobca sa okrem určenia nezákonnosti iného zásahu domáhal aj, aby súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, čo je povinnosť, ktorú môže súd žalovanému uložiť v prípade, že vyhovie negatórnej zásahovej žalobe (§ 262 ods. 1 SSP). Napriek tomu však súd nevyzýval žalobcu na odstránenie vád žaloby v tom smere, aby uviedol, či podáva negatórnu alebo určovaciu zásahovú žalobu, a to z toho dôvod, že v čase podania žaloby (13.01.2020) bol už tvrdený iný zásah ukončený. Súd preto vychádzal z toho, že sa jedná o určovaciu zásahovú žalobu. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže nebol preukázaný rozpor žalovaného iného zásahu so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Súd tiež poukazuje na to, že dôvodom na zamietnutie určovacej zásahovej žaloby je už samotné nesplnenie dvoch predpokladov pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby (viď odsek 23. odôvodnenia). Preto súd žalobu zamietol v súlade s § 261 SSP. 26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).