Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/292/2019 1019201765 23. 01. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Slovenská liga – v likvidácii, so sídlom Šamorínska 10314/10, 821 06 Bratislava, IČO: 30797217, zastúpeného: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 55 792 031, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVSOVR2-2019/017181-010 zo dňa 08.10.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalovaný písomne vyzval žalobcu (pod predchádzajúcim názvom NOVÝ PARLAMENT) na odstránenie tam špecifikovaných nedostatkov vo výročnej správe za rok 2018, rovnako rok predtým aj vo výročnej správe za rok 2017. Následne žalovaný začal konanie o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 9 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o politických stranách“) za neodstránenie zistených nedostatkov vo výročnej správe predloženej za rok 2018 v určenej lehote, pričom žalobcu upovedomil o práve vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1997 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalobca na vyššie uvedené nijako nereagoval a následne žalovaný rozhodnutím č. SVS-OVR2-2019/017181-010 zo dňa 08.10.2019, doručeným žalobcovi dňa 04.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- Eur za správny delikt uvedený v § 31 ods. 9 zákona o politických stranách, teda za neodstránenie zistených nedostatkov výročnej správy za rok 2018, ktoré spočívali v tom, že výročná správa neobsahovala účtovnú závierku overenú audítorom, potvrdenia daňového úradu, zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovne, prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň pre voľby do orgánov samosprávy obcí vykonaných v roku 2018, správu audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správu audítora o preverí súladu o hospodárení s osobitnými zákonmi. 2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania, doručovanie jednotlivých dokumentov žalobcovi s aplikáciou fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku. Konštatoval, že ani do vydania napadnutého rozhodnutia nemal správny orgán vo svojej dispozičnej sfére chýbajúce súčasti výročnej správy, a preto mal za nepochybne preukázané, že sa politická strana
dopustila správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 9 zákona o politických stranách. Žalovaný ďalej odôvodnil výšku uloženej pokuty s ohľadom na závažnosť neodstránených nedostatkov, spôsob konania žalobcu, na nepredloženie ani jedného z dokumentov, na ktorých spracovaní sa zúčastňuje nezávislý audítor ako nezávislý kontrolný subjekt, čo považoval za najzávažnejšie nedostatky, ako aj s ohľadom na trvanie protiprávneho stavu či sankcionovanie za rovnaký správny delikt v minulosti. II. Správna žaloba 3. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.12.2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nahradenia výroku tak, že sa upúšťa od uloženia sankcie alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 198 ods. 1 písm. b) alebo podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) v spojení s § 195 písm. a), c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 4. Ako prvé žalobca uviedol, že je treba si položiť otázku, či je štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej aj „štátna komisia“) – žalovaný, orgánom verejnej správy alebo štátnej správy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Ďalej uviedol, že štátna komisia bola zriadená zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“) v § 13. Podotkol, že v § 15 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z. sa na ministerstve vnútra zriaďuje Úrad štátnej komisie ako osobitný organizačný útvar. Argumentoval, že štátna komisia nie je evidovaná v žiadnom registri orgánov štátnej alebo verejnej správy, a tiež že nie je upravená v Ústave SR, nemá vlastné IČO. V žiadnom prípade medzi správne orgány nepatria jednotlivé útvary ministerstiev, teda štátna komisia nie je orgánom štátnej správy, ktorý by mohol rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch žalobcu, za ministerstvo vnútra. Štátna komisia, ktorá nie je orgánom štátnej alebo verejnej správy (neregistrovaný subjekt) nemôže udeľovať sankcie podľa zákona o politických stranách. V takomto prípade je tu otázka na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) o nezlučiteľnosti zákona o politických stranách § 31 ods. 5, ods. 6 a ods. 8 až ods. 11, ods. 12 a ods. 14 so zákonom správnym poriadkom § 1 ods. 1 a ods. 2 v súlade s Ústavou SR o orgánoch o výkonnej moci upravenej v šiestej hlave Ústavy SR. Napriek tomu, že zákon o politických stranách v § 31 to umožňuje, žalobca bol toho názoru, že predmetné ustanovenia sú nesúladné pre neexistenciu registrácie štátnej komisie ako orgánu štátnej alebo verejnej správy s Ústavou SR, ako aj Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len „nariadenie EÚ č. 549/2013“). Štátnu komisiu, v ktorej majú zastúpenie len parlamentné politické strany, nemožno považovať za nezávislý orgán, a je logické, že zástupcovia politických strán, majúci väčšinu, budú mať v politickom zápase snahu o likvidáciu konkurujúcich mimoparlamentných politických strán. Vo veci samej bude treba podľa žalobcu aj prejudiciálne určiť, „či žalovaný je orgánom verejnej správy v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou nariadením EÚ č. 549/2013“. 5. Žalobca namietal dôsledok neuposlúchnutia výzvy štátnej komisie v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach, ktorým je zapísanie takejto strany v registri strán s dodatkom „v likvidácii“, čo považoval za donucovaciu totalitársku moc. V uvedenom videl aj rozpor s čl. 29 Ústavy SR, s právom občanov združovať sa v politických stranách. Možnosť obmedzenia výkonu združovacieho práva je v čl. 29 ods. 3 Ústavy SR precízne vymedzená (nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných). S uvedeným nie je súladná zákonom stanovená povinnosť vykonať audity účtovnej závierky politickej strany a za ich nesplnenie sankcionovanie v § 30 a § 31 zákona o politických stranách. Slobodné združovanie by nebolo slobodným, ak by sa malo takéto združovanie spoplatňovať len preto, aby politické združenie platilo náklady na audit účtovnej závierky a za neodovzdanie auditu by malo byť takéto združovanie sa ešte aj sankcionované. V právnom štáte má kontrolu výročnej správy a kontrolu financovania politických strán alebo hnutí vykonávať orgán štátnej alebo verejnej správy tak, aby subjekty práva neboli neprimerane zaťažované finančnými nákladmi, ktoré sú neúmerné k ich činnosti, ak nejde o podnikateľské subjekty. 6. Žalobca dôvodil, že ako mimoparlamentná politická strana je diskriminovaný, nemá príspevok od štátu (ako majú politické strany, ktoré získali viac ako 3 % v parlamentných voľbách), jeho príjmy sú len vo výške dobrovoľných príspevkov max. 10 Eur za rok na člena, teda nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie audítora ani na úhradu vyrubenej pokuty. V dôsledku napadnutého
rozhodnutia žalobcovi hrozí ďalšia exekúcia a s tým spojená aj likvidácia politického hnutia, ktoré sa zúčastňuje aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách 2020 (s počtom kandidátov 74). Žalobca sa dozvedel o skoršom sankcionovaní za rovnaký správny delikt až z napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že finančné prostriedky od darcov je možné použiť len na volebnú kampaň a nevyčerpané prostriedky je povinný vrátiť. Žalobca uviedol, že v dôsledku vypracovania auditu účtovnej závierky za rok 2016 sa dostal do finančných problémov, nemal na úhradu za audit, bol nútený požičať si finančné prostriedky, v dôsledku čoho začalo exekučné konanie (žalobcom predložené doklady o pôžičke a exekučnom konaní). 7. Žalobca navrhol na súdnom pojednávaní vypočuť A. B. C., bývalého predsedu žalobcu, dnes podpredsedu, ktorý sa mal snažiť vyargumentovať nezákonné konanie žalovaného. V roku 2017 sa A. B. C. dostal do obťažnej situácie kvôli ťažkému zdravotnému stavu jeho manželky (predložené lekárske potvrdenie), ktorý vyžadoval neustálu osobnú starostlivosť, a nemal priestor riešiť byrokratické zaťažovanie vedenia politickej strany žalobcu. Napriek tomu žalobca podal za roky 2017 a 2018 výročné správy, avšak z dôvodu ošetrovania nebol schopný zabezpečiť finančné prostriedky na zaplatenie audítorských služieb, pretože strana nemala žiadne vlastné finančné zdroje. Taktiež nemohol chodiť na sídlo žalobcu preberať poštu, a teda nemal sa ako legitímne dozvedieť o pošte od žalovaného; novú adresu sídla žalobcu sa mu podarilo nájsť až v septembri 2019, kedy bol zvolaný aj snem, zmenili sa stanovy, doplnil sa štatutárny orgán o ďalších štatutárov. Z uvedeného ospravedlniteľného dôvodu (zdravie je na prvom mieste) žalobca nemohol konať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku a nemal sa ako dozvedieť o začatí správneho konania voči nemu. Uviedol, že pre vyššie uvedené dôvody sa mu podarilo získať potvrdenia od dotknutých organizácií až v roku 2019, ktoré spolu so žalobou predložil. Namietal tiež, že v konaní došlo k nerešpektovaniu zákona o doručovaní písomností, nesúhlasil s fikciou doručenia neprevzatej pošty, napádal aj nesprávny dátum doručenia v prípade aplikovanej fikcie doručenia. Zdôrazňoval, že od 01.11.2016 začala platiť pre štát všeobecná povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a žalovanému nič nebránilo, aby korešpondenciu zaslal žalobcovi elektronicky cez portál www.slovensko.sk, a nedoručovaním zásielok v súlade s § 25a správneho poriadku tak porušil práva žalobcu. 8. Žalobca namietal napadnuté rozhodnutie vo výroku aj v odôvodnení, jeho rozpor s § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku. Vo výroku sú zjavné vady, je neurčitý, zmätočný, musí obsahovať popis skutku, ktorý je nezameniteľný, dostatočne určitý a zrozumiteľný, pričom ani nie je možné určiť, čo je vlastne výrokom rozhodnutia. Rovnako v napadnutom rozhodnutí chýba skutočnosť o rozhodovaní žalovaného v zbore. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí svojvôľou, je zmätočné, chýba v ňom objektívne hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Brojil aj proti výške uloženej sankcie, ktorá bola uložená v maximálnej miere, a ktorú považoval za nedostatočne odôvodnenú. Uviedol, že žalovaný si všetky požadované doklady mal a mohol vyžiadať, zabezpečiť aj sám, a tým odbúrať byrokraciu. Prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň pre voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 žalobca nedodal, keďže sa volieb do samosprávy nezúčastnil a zákon mu to neprikazuje. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi videl v tom, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia neoboznámil žalobcu so všetkými podkladmi rozhodnutia, čím porušil § 33 ods. 2 správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2020 uviedol, že je štátnym orgánom zriadeným zákonom č. 180/2014 Z. z. v § 13 ods. 1 ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb, ktorý je v súlade s §. 16 ods. 1 písm. d) v spojení s § 30 a § 31 zákona o politických stranách oprávnený kontrolovať financovanie politických strán, ich výročné správy a aj rozhodovať o súvisiacich správnych deliktoch. Žalobca si mylne stotožňuje štátnu komisiu ako nezávislý orgán zriadený podľa uvedeného zákona a Úrad štátnej komisie ako organizačnú zložku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadenú podľa § 15 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z., ktorý plní úlohu sekretariátu štátnej komisie. 10. K finančnej situácii žalobcu žalovaný poukázal na to, že žalobca uhradil volebnú kauciu vo výške 17 000 Eur pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, je preto otázne, prečo žalobca nebol schopný zabezpečiť finančné prostriedky aj na splnenie jednej z najzákladnejších povinností - overiť svoju účtovnú závierku audítorom a predložiť ju ako súčasť výročnej správy, čo ako sám uvádzal,
predstavuje sumu cca 300 Eur. Skutočnosť, či je žalobca schopný uhradiť náklady na vlastný audit však samozrejme nemá nijaký vplyv na existenciu jeho povinnosti predložiť ako súčasť svojej výročnej správy účtovnú závierku overenú audítorom a pripojiť k nej aj ďalšiu dokumentáciu tak, ako to ustanovuje § 30 ods. 2 písm. n) zákona o politických stranách. Žalovaný uviedol, že žalobca si dňa 27.02.2019 prevzal 2 zásielky a obe obsahovali aj upozornenie na sankciu za neodstránenie nedostatkov vo výročnej správe ako aj hrozbu likvidácie, s čím bol žalobca uzrozumený. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ho o svojej zložitej situácii nikdy neinformoval a preukazovanie týchto skutočností až v správnej žalobe považuje za výslovne účelové. Z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, že štatutárny orgán žalobcu sa staral o svoju manželku v rokoch 2017 a 2018, avšak správne konanie o uložení pokuty prebiehalo v druhej polovici roku 2019. Uviedol, že zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov sa na predloženie potvrdenia podľa § 30 zákona o politických stranách nevzťahuje, pretože osobitný zákon ustanovuje predloženie výročnej správy v listinnej a v elektronickej podobe. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca účelovo vytrhol časť z výroku pri poukazovaní na jeho nedostatky, avšak celý výrok napadnutého rozhodnutia zodpovedá formálnym a obsahovým nárokom kladeným na výrok rozhodnutia správneho orgánu. S výškou uloženej pokuty sa žalovaný riadne vysporiadal, a to v súlade s § 31 ods. 13 zákona o politických stranách. Ohľadom elektronického doručovania žalovaný poukázal na § 33 ods. 2 zákona o politických stranách, v zmysle ktorého bolo v danom čase ustanovené, že právne úkony sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, pričom žalobca v rozhodnom čase nemal aktivovanú schránku na doučovanie, žalobca si elektronickú schránku na doručovanie aktivoval až 23.12.2019 a svojou argumentáciou tak len účelovo zavádzal súd. Rovnako čo sa týka dátumu doručenia v prípade fikcie, upovedomenie nebolo expedované dňa 17.09.2019 ako mylne uvádzal žalobca, ale dňa 21.08.2019, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Žalovaný navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 12. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa replikou na výzvu súdu. IV. Relevantná právna úprava 13. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“. 14. Podľa § 194 SSP: „(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 15. Podľa § 197 SSP, „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“ 16. Podľa § 198 ods. 1 písm. b) a ods. 2 SSP, sankčná moderácia, „(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.“ 17. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“. 18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z., „Zriaďuje sa Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“) ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí (ďalej len „politická strana“), riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia má 14 členov. ....“
19. Podľa § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 6 a ods. 8 zákona o politických stranách (v znení účinnom do 30.11.2019), výročná správa, „(1) Strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok doručuje strana štátnej komisii každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej podobe. Výročná správa strany je verejná. Výročné správy strán zverejňuje štátna komisia na svojom webovom sídle a v rovnakom formáte ich uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. júla, a to na desať rokov odo dňa ich zverejnenia. Rodné čísla a čísla občianskych preukazov nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov. Štátna komisia predkladá informáciu o výročných správach Národnej rade Slovenskej republiky do 31. augusta. (2) Výročná správa obsahuje a) účtovnú závierku overenú audítorom, b) informáciu o finančnej situácii strany najmenej za dve bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia, c) informácie o udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, d) informáciu o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty, e) prehľad o príjmoch strany v členení podľa § 22 ods. 1, f) osobitnú evidenciu o príjmoch z pôžičiek alebo úverov podľa § 22 ods. 2, g) osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa § 23 ods. 6 a 7, h) potvrdenie daňového úradu, zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, že strana nemá k 31. decembru príslušného roka nedoplatok na daniach a nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie a nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, i) počet členov strany k 31. decembru roka, za ktorý sa výročná správa predkladá, j) osobitnú evidenciu členských príspevkov podľa § 22 ods. 4, ktorých suma príspevkov za účtovné obdobie bola vyššia, ako je dvojnásobok minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá bude určená pre príslušné účtovné obdobie, k) prehľad záväzkov po lehote splatnosti s uvedením identifikačných údajov veriteľa v rozsahu podľa § 22 ods. 2, výšky záväzku a dôvodu jeho vzniku, l) účtovnú závierku obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, m) prehľad nákladov na volebnú kampaň vynaložených za jednotlivé druhy volieb v príslušnom roku v členení podľa osobitného predpisu, n) správu audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správu o preverení súladu o hospodárení strany s týmto zákonom a osobitným predpisom, o) adresu webového sídla strany, p) zoznam dodávateľov, ktorí strane dodali tovar alebo poskytli službu v príslušnom kalendárnom roku v celkovej hodnote vyššej ako 25 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty; v zozname dodávateľov strana uvedie celkovú hodnotu dodaného tovaru alebo poskytnutej služby dodávateľom, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, ak ide fyzickú osobu - podnikateľa, aj obchodné meno a identifikačné číslo, a ak ide o právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a adresu sídla, q) zoznam členov výkonného orgánu strany podľa zaregistrovaných stanov s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu všetkých členov uvedených v zozname. (6) Ak politická strana výročnú správu v lehote podľa odseku 1 nedoručila alebo výročná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé alebo ak sa z výročnej správy zistí iné porušenie zákona, vyzve štátna komisia stranu, aby výročnú správu doručila alebo odstránila jej nedostatky v ňou určenej lehote; táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní. (8) Ak strana neuposlúchne výzvu štátnej komisie v lehote podľa odseku 6 v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach, ministerstvo na základe oznámenia štátnej komisie túto stranu zapíše v registri strán s dodatkom "v likvidácii". Dňom zápisu vstupuje strana do likvidácie a bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany.“ 20. Podľa § 31 ods. 9 zákona o politických stranách (v znení účinnom do 30.11.2019),
„(9) Štátna komisia uloží strane pokutu od 200 eur do 2 000 eur, ak strana neodstránila zistené nedostatky v lehote podľa § 30 ods. 6.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 21. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 22. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 23.12.2019, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), zastúpenou advokátom, obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 23.01.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 23. Žalobca sa podaním zo dňa 17.01.2025 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 23.01.2025 s uvedením, že netrvá na vypočutí A. B. C., pričom správna žaloba je dostatočne a obsiahlo vyargumentovaná. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia aj napadnutého rozhodnutia, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to aj s poukazom na skutočnosť, že od 19.01.2022 je žalobca v likvidácii a podľa zákona môže vykonávať svoju pôsobnosť v súvislosti už len so zrušením politickej strany. 24. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov v spojení s § 195 SSP, v rámci ktorých žalobca primárne napádal legitimitu existencie žalovaného a jeho právomocí v kontexte Ústavy SR, nariadenia EÚ č. 549/2013, porušenie práva slobodne sa združovať v politických stranách, namietal aj viaceré vady v postupe žalovaného napr. ohľadom doručovania, ako aj v samotnom výroku a odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a za nedostatočne odôvodnenú považoval aj výšku uloženej sankcie. 25. Žalobca ako prvé polemizoval nad súladom legitimity žalovaného s Ústavou SR. Žalovaný ako štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bol zriadený zákonom, § 13 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z., čo je plne v súlade so samotným žalobcom uvádzaným čl. 86 písm. e) Ústavy SR, podľa ktorého patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy. Žalobcom napádaná absencia evidencie žalovaného v registri orgánov štátnej správy alebo verejnej správy s vlastným IČO postráda označenie takejto povinnosti v nejakom právnom predpise; tieto tvrdenia žalobca uvádzal viac-menej všeobecne. Rozhodujúcou skutočnosť je to, že žalovaný bol zriadený zákonom (čo je aj súladné s Ústavou SR), ktorý mu dáva legitimitu a stanovuje jeho kompetencie. Rovnako, čo sa týka namietaného nesúladu absentujúcej registrácie žalovaného s nariadením EÚ č. 549/2013, súdu nie je celkom zrejmé, aké konkrétne články tohto nariadenia mali byť porušené a čím, pretože žalobca opakovane len uviedol, že ustanovenia § 31 zákona o politických stranách sú pre neexistenciu registrácie štátnej komisie ako orgánu štátnej alebo verejnej správy v súlade so štatistickým registrom organizácií nesúladné s Ústavou SR (6. hlavou), s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou nariadením EÚ č. 549/2013. Za danej situácie súd nemal aké konkrétnosti v prípade namietaného nesúladu s uvedeným nariadením posúdiť, a teda ani žiadna konkrétnejšia prejudiciálna otázku tu zo strany žalobcu nebola nastolená.
26. Ďalej si žalobca mylne stotožňuje štátnu komisiu zriadenú ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán § 13 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. s Úradom štátnej komisie zriadeným ako organizačným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa iného ustanovenia, a to § 15 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z., pričom tento plní v podstate úlohu sekretariátu štátnej komisie. Zriadenie Úradu štátnej komisie preto nemá nijaký vplyv na legitimitu zriadenia štátnej komisie ako takej ani na výkon jej právomoci v zmysle zákona o politických stranách. Súd neidentifikoval rozpor zákonných ustanovení § 31 zákona o politických stranách s § 1 správneho poriadku v súlade s Ústavou SR o orgánoch o výkonnej moci upravenej v šiestej hlave, a s poukazom na citovaný § 13 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. mal súd za to, že žalovaný je štátnym orgánom a zákon mu tzv. zveril rozhodovanie o právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a nevidel tu priestor na otázku na Ústavný súd o nezlučiteľnosti zákona s Ústavou SR, resp. žalobca ani neuviedol rozpor s konkrétnymi článkami Ústavy SR, ale všeobecne so 6. hlavou. Správny súd v kontexte uvedeného vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa spochybňovania žalovaného ako orgánu verejnej správy a jeho nesúladu s Ústavou SR a nariadením EÚ č. 549/2013 ako nedôvodné, ako aj značne chaotické. 27. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnými námietkami o zásahu do práva žalobcu slobodne sa združovať v politických stranách (i) zavedením zákonných povinností, ako potreby platenia nákladov politického združenia na audit účtovnej závierky a v nadväznosti na neuposlúchnutie výzvy v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich obdobiach následným (ii) zapísaním takejto politickej strany s dodatkom „v likvidácii“ v zmysle § 30 zákona o politických stranách. Dôsledok neuposlúchnutia výzvy žalovaného - zapísanie žalobcu s dovetkom v likvidácii - nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, toto sa týka len postupu podľa § 31 zákona o politických stranách - uloženia pokuty. Ústava SR nezaručuje, že výkon základných práv je bezplatný ani absolútny, tieto je možné obmedziť zákonom, pričom výkon väčšiny základných práv sa spája s rôznymi poplatkami či finančnými výdavkami (niektoré/ väčšina z nich by ani nebolo možné bezplatne realizovať, napr. právo na súdnu ochranu, právo vlastniť majetok a pod.). Zákonom stanovenú povinnosť predložiť správu audítora k ročnej účtovnej závierke politickou stranou nemožno považovať za obmedzenie výkonu práva slobodne sa združovať v politických stranách (ani nejde o obmedzenie v zmysle čl. 29 ods. 3 Ústavy SR). Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca uhradil volebnú kauciu vo výške 17 000 Eur pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 a naproti tomu tvrdil, že nebol schopný z dôvodov finančných problémov zaplatiť audítora na overenie účtovnej závierky v sume približne 300 Eur. V kontexte vyššie uvedeného znejú námietky žalobcu nielen nedôvodne ale aj účelovo. 28. Čo sa týka žalobcom namietaného financovania parlamentných a mimoparlamentných politických strán súd má za to, že nejde o námietky relevantné pre posúdenie predmetného správneho deliktu. Rovnako, čo sa týka predložených dokladov o pôžičkách žalobcu a upovedomení o začatí exekúcie z roku 2019, tieto nemajú súvis s predmetným správnym deliktom, slúžia nanajvýš na dokreslenie situácie u žalobcu. Nakoľko sám žalobca v prípise z 17.01.2025 netrval na navrhovanom výsluchu A. B. C. (bývalého predsedu žalobcu), súd tento výsluch nevykonal, pričom aj tak to nepovažoval za potrebné a vzhľadom k tomu, že všetky podstatné skutočnosti už boli a mali byť žalobcom uvedené v správnej žalobe v lehote na podanie správnej žaloby, nemohol by prípadný výsluch priniesť nové skutočnosti, ale došlo by len k zopakovaniu už uplatnených žalobných námietok. 29. Žalobca sa ďalej bránil tým, že bývalý predseda žalobcu A. B. C. sa v roku 2017 dostal do obťažnej situácie kvôli ťažkému zdravotnému stavu jeho manželky, ktorý vyžadoval jeho osobnú starostlivosť a nemal priestor riešiť byrokratické zaťažovanie vedenia politickej strany žalobcu ani nemohol chodiť do sídla žalobcu preberať poštu, teda sa o nej nemal ako dozvedieť, preto z ospravedlniteľných dôvodov získal potrebné potvrdenia až v roku 2019 a doložil ich spolu so správnou žalobu. Správny súd v tejto súvislosti nemohol dať za pravdu žalobcovi o správnosti a zákonnosti jeho konania, pretože jednak uvedenú obťažnú situáciu v danom čase neoznámil žalovanému, teda neprejavil žiadnu snahu o splnenie svojich povinností ani o súčinnosť so správnym orgánom, ale okrem toho ani nijako inak nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, napr. poverením inej osoby (pričom politická strana je združením viacerých osôb) na zabezpečenie audítora a predloženie potrebných dokladov v zmysle zákona o politických stranách. Navyše súd zistil, že z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, tak ako uviedol aj žalovaný, že bývalý predseda žalobcu sa staral o svoju manželku v rokoch 2017 a 2018, pričom výzvy žalovaného na odstránenie nedostatkov vo výročnej správy boli žalobcovi zasielané až
v máji a júny roku 2019 a správne konanie o uložení pokuty prebiehalo v druhej polovici roku 2019, ergo predložené lekárske správy nepreukazujú indispozíciu bývalého predsedu žalobcu v relevantnom období. 30. Ďalej čo sa týka doručovania, žalobca rovnako nič nepodnikol na zabezpečenie preberania pošty v sídle žalobcu ani nepožiadal žalovaného o doručovanie na inú adresu, prípadne o elektronické doručovanie, naproti tomu žalobca až v správnej žalobe brojil nesplnením povinnosti žalovaného doručovať mu elektronicky, či nesprávnym dátumom fikcie doručenia upovedomenia o práve vyjadriť sa k rozhodnutiu. Žalovaný preukázal odpoveďou Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby zo dňa 18.02.2020 nachádzajúcou sa v administratívnom spise, že žalobca si elektronickú schránku na doručovanie aktivoval až 23.12.2019, čo je až po doručení napadnutého rozhodnutia, ergo žalovaný mu nemohol doručovať listiny elektronicky v rámci správneho konania, ktoré bolo právoplatne ukončené predtým, ako si žalobca elektronickú schránku aktivoval. V takomto prípade aj žalobcov poukaz na porušenie povinnosti elektronického doručovania žalovaným vyznieva účelovo, keďže to nebolo reálne možné. Navyše v zmysle § 25a správneho poriadku v spojení s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v rozhodnom čase a v spojení s § 33 ods. 2 zákona o politických stranách platilo v rozhodnom čase, že právne úkony sa podľa zákona o politických stranách vykonávajú výlučne v listinnej podobe. 31. Ohľadom fikcie doručenia upovedomenia o práve vyjadriť sa k rozhodnutiu dňa 13.09.2019 súd z administratívneho spisu zistil, že toto upovedomenie nebolo žalobcovi expedované dňa 17.09.2019, ako tvrdil žalobca, ale dňa 21.08.2019, čo vyplýva z pečiatky na uvedenom dokumente. Dátum fikcie doručenia upovedomenia v zmysle predmetných dokumentov nachádzajúcich sa v administratívnom spise tak nie je sporný. V spojení s uvedeným žalovaným riadne vykázaným doručovaním upovedomenia o práve vyjadriť sa k rozhodnutiu žalobcovi potom nemožno prisvedčiť ani žalobcovej námietke o jeho neoboznámení so všetkými podkladmi rozhodnutia pred vydaním napadnutého rozhodnutia, o porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaným, ako ani o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, keďže žalovaný tento zákonný postup dodržal a nebol to žalovaný, kto znemožnil žalobcovi právo vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. 32. Súd nemohol dať za pravdu ani žalobcovej argumentácii o zjavných vadách vo výroku či v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal neurčitosť výroku o uložení pokuty a povinnosti jej uhradenia s ohľadom na absenciu popisu skutku, ako aj že nie je možné určiť, čo je vlastným výrokom napadnutého rozhodnutia. Súd má za to, že v napadnutom rozhodnutí na str. 1 a 2 je riadne uvedená skutková veta s presným popisom skutku, aj právna veta s uvedením porušených ustanovení právnych predpisov, ako aj uloženie pokuty v stanovenej výške s údajmi o jej splatnosti. Uvedený výrok zodpovedá náležitostiam výroku rozhodnutia správneho orgánu v správnom trestaní, súd nevzhliadol namietanú absenciu konkretizácie popisu skutku; výrok je tak súladný s príslušnou judikatúrou (aj žalobcom uvádzaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/246/2016 z 22.06.2017). Správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako za dostatočné, presvedčivé, súladné s požiadavkami uvedenými v § 47 správneho poriadku. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými podstatným skutočnosťami a svoje závery zrozumiteľne zdôvodnil. 33. Správny súd nezistil vady vo výroku, odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani v odôvodnení výšky uloženej pokuty. Žalovaný odôvodnil výšku uloženej pokuty s ohľadom na závažnosť neodstránených nedostatkov, spôsob konania žalobcu, na nepredloženie ani jedného z dokumentov, na ktorých spracovaní sa zúčastňuje nezávislý audítor ako nezávislý kontrolný subjekt, čo považoval za najzávažnejšie nedostatky, ako aj s ohľadom na trvanie protiprávneho stavu či sankcionovanie za rovnaký správny delikt v minulosti. Žalovaný sa teda riadne vysporiadal s ukladanou výškou pokuty v súlade s § 31 ods. 13 zákona o politických stranách. 34. Správny súd napokon nevyhovel návrhu žalobcu na moderáciu uloženej pokuty v podobe upustenia od uloženej sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP, a to s odkazom na § 2 citovaného ustanovenia, podľa ktorého správny súd môže moderovať uloženú sankciu len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, pričom podľa § 31 ods. 9 zákona o politických stranách sa v danom prípade ukladá pokuta od 200 do 2 000 Eur. Nakoľko osobitný zákon nepripúšťa možnosť upustiť od uloženia sankcie, nemôže tak urobiť ani správny súd. Čo sa týka samotného
zníženia výšky pokuty, túto jednak žalobca nenavrhoval, ale súd by vo svetle vyhodnotenia jednotlivých kritérií žalovaným (povahy neodstránených nedostatkov, ich závažnosti, trvania protiprávneho stavu, sankcionovania v minulosti) a žalobných námietok aj tak nevidel priestor pre zníženie uloženej pokuty, keďže nebola neprimeraná povahe skutku ani jej výška sama osebe nepredstavuje likvidačnú sumu. 35. V kontexte žalobných bodov žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že by napadnuté rozhodnutie vykazovalo nesúlad so zákonom, alebo obsahovalo niektorý z namietaným dôvodov na zrušenie rozhodnutia či na upustenie od uloženia sankcie. Správny súd má za to, že napádané závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené, právne udržateľné a nevybočujúce z medzí zákonných ustanovení. Súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa vydania napadnutého rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu, podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy ani nedodržania zásad trestného konania či zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 38. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.