{"guid": "054871d7-08cb-4c42-a131-54538ebbfce2:9636eff9-47fd-4b41-9853-cf232b7a86c1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2", "spisova_znacka": "BA-5S/292/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/292/2019 z 23. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2025, sp. zn. BA-5S/292/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2", "identifikacne_cislo": "1019201765", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/85", "nazov": "zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/180", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2014"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9636eff9-47fd-4b41-9853-cf232b7a86c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/292/2019\n1019201765\n23. 01. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201765.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:\nSlovenská liga – v likvidácii, so sídlom Šamorínska 10314/10, 821 06 Bratislava, IČO: 30797217,\nzastúpeného: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava,\nIČO: 55 792 031, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán,\nso sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVSOVR2-2019/017181-010 zo dňa 08.10.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný písomne vyzval žalobcu (pod predchádzajúcim názvom NOVÝ PARLAMENT) na\nodstránenie tam špecifikovaných nedostatkov vo výročnej správe za rok 2018, rovnako rok predtým\naj vo výročnej správe za rok 2017. Následne žalovaný začal konanie o uložení pokuty za správny\ndelikt uvedený v § 31 ods. 9 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o politických stranách“) za neodstránenie zistených\nnedostatkov vo výročnej správe predloženej za rok 2018 v určenej lehote, pričom žalobcu upovedomil\no práve vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1997 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalobca na vyššie uvedené nijako\nnereagoval a následne žalovaný rozhodnutím č. SVS-OVR2-2019/017181-010 zo dňa 08.10.2019,\ndoručeným žalobcovi dňa 04.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo\nvýške 2 000,- Eur za správny delikt uvedený v § 31 ods. 9 zákona o politických stranách, teda za\nneodstránenie zistených nedostatkov výročnej správy za rok 2018, ktoré spočívali v tom, že výročná\nspráva neobsahovala účtovnú závierku overenú audítorom, potvrdenia daňového úradu, zdravotných\npoisťovní, sociálnej poisťovne, prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň pre voľby do orgánov\nsamosprávy obcí vykonaných v roku 2018, správu audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatok správy\naudítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správu audítora o preverí súladu\no hospodárení s osobitnými zákonmi.\n2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania, doručovanie\njednotlivých dokumentov žalobcovi s aplikáciou fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku.\nKonštatoval, že ani do vydania napadnutého rozhodnutia nemal správny orgán vo svojej dispozičnej\nsfére chýbajúce súčasti výročnej správy, a preto mal za nepochybne preukázané, že sa politická strana\n\ndopustila správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 9 zákona o politických stranách. Žalovaný ďalej\nodôvodnil výšku uloženej pokuty s ohľadom na závažnosť neodstránených nedostatkov, spôsob konania\nžalobcu, na nepredloženie ani jedného z dokumentov, na ktorých spracovaní sa zúčastňuje nezávislý\naudítor ako nezávislý kontrolný subjekt, čo považoval za najzávažnejšie nedostatky, ako aj s ohľadom\nna trvanie protiprávneho stavu či sankcionovanie za rovnaký správny delikt v minulosti.\nII. Správna žaloba\n3. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.12.2019 domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia a nahradenia výroku tak, že sa upúšťa od uloženia sankcie alebo\nzrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa\n§ 198 ods. 1 písm. b) alebo podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) v spojení s § 195 písm. a), c), d)\na e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n4. Ako prvé žalobca uviedol, že je treba si položiť otázku, či je štátna komisia pre voľby a kontrolu\nfinancovania politických strán (ďalej aj „štátna komisia“) – žalovaný, orgánom verejnej správy alebo\nštátnej správy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Ďalej uviedol, že štátna\nkomisia bola zriadená zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“) v §\n13. Podotkol, že v § 15 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z. sa na ministerstve vnútra zriaďuje Úrad štátnej\nkomisie ako osobitný organizačný útvar. Argumentoval, že štátna komisia nie je evidovaná v žiadnom\nregistri orgánov štátnej alebo verejnej správy, a tiež že nie je upravená v Ústave SR, nemá vlastné IČO.\nV žiadnom prípade medzi správne orgány nepatria jednotlivé útvary ministerstiev, teda štátna komisia\nnie je orgánom štátnej správy, ktorý by mohol rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch\nžalobcu, za ministerstvo vnútra. Štátna komisia, ktorá nie je orgánom štátnej alebo verejnej správy\n(neregistrovaný subjekt) nemôže udeľovať sankcie podľa zákona o politických stranách. V takomto\nprípade je tu otázka na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) o nezlučiteľnosti\nzákona o politických stranách § 31 ods. 5, ods. 6 a ods. 8 až ods. 11, ods. 12 a ods. 14 so zákonom\nsprávnym poriadkom § 1 ods. 1 a ods. 2 v súlade s Ústavou SR o orgánoch o výkonnej moci upravenej\nv šiestej hlave Ústavy SR. Napriek tomu, že zákon o politických stranách v § 31 to umožňuje, žalobca\nbol toho názoru, že predmetné ustanovenia sú nesúladné pre neexistenciu registrácie štátnej komisie\nako orgánu štátnej alebo verejnej správy s Ústavou SR, ako aj Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013\nz 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len\n„nariadenie EÚ č. 549/2013“). Štátnu komisiu, v ktorej majú zastúpenie len parlamentné politické strany,\nnemožno považovať za nezávislý orgán, a je logické, že zástupcovia politických strán, majúci väčšinu,\nbudú mať v politickom zápase snahu o likvidáciu konkurujúcich mimoparlamentných politických strán.\nVo veci samej bude treba podľa žalobcu aj prejudiciálne určiť, „či žalovaný je orgánom verejnej správy\nv štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou\nmetodikou ESA 2010 ustanovenou nariadením EÚ č. 549/2013“.\n5. Žalobca namietal dôsledok neuposlúchnutia výzvy štátnej komisie v dvoch po sebe nasledujúcich\núčtovných obdobiach, ktorým je zapísanie takejto strany v registri strán s dodatkom „v likvidácii“,\nčo považoval za donucovaciu totalitársku moc. V uvedenom videl aj rozpor s čl. 29 Ústavy SR, s právom\nobčanov združovať sa v politických stranách. Možnosť obmedzenia výkonu združovacieho práva je v čl.\n29 ods. 3 Ústavy SR precízne vymedzená (nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného\nporiadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných). S uvedeným nie\nje súladná zákonom stanovená povinnosť vykonať audity účtovnej závierky politickej strany a za ich\nnesplnenie sankcionovanie v § 30 a § 31 zákona o politických stranách. Slobodné združovanie by nebolo\nslobodným, ak by sa malo takéto združovanie spoplatňovať len preto, aby politické združenie platilo\nnáklady na audit účtovnej závierky a za neodovzdanie auditu by malo byť takéto združovanie sa ešte aj\nsankcionované. V právnom štáte má kontrolu výročnej správy a kontrolu financovania politických strán\nalebo hnutí vykonávať orgán štátnej alebo verejnej správy tak, aby subjekty práva neboli neprimerane\nzaťažované finančnými nákladmi, ktoré sú neúmerné k ich činnosti, ak nejde o podnikateľské subjekty.\n6. Žalobca dôvodil, že ako mimoparlamentná politická strana je diskriminovaný, nemá príspevok\nod štátu (ako majú politické strany, ktoré získali viac ako 3 % v parlamentných voľbách), jeho\npríjmy sú len vo výške dobrovoľných príspevkov max. 10 Eur za rok na člena, teda nemá dostatok\nfinančných prostriedkov na zaplatenie audítora ani na úhradu vyrubenej pokuty. V dôsledku napadnutého\n\nrozhodnutia žalobcovi hrozí ďalšia exekúcia a s tým spojená aj likvidácia politického hnutia, ktoré sa\nzúčastňuje aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách 2020 (s počtom kandidátov 74). Žalobca sa\ndozvedel o skoršom sankcionovaní za rovnaký správny delikt až z napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil,\nže finančné prostriedky od darcov je možné použiť len na volebnú kampaň a nevyčerpané prostriedky\nje povinný vrátiť. Žalobca uviedol, že v dôsledku vypracovania auditu účtovnej závierky za rok 2016 sa\ndostal do finančných problémov, nemal na úhradu za audit, bol nútený požičať si finančné prostriedky,\nv dôsledku čoho začalo exekučné konanie (žalobcom predložené doklady o pôžičke a exekučnom\nkonaní).\n7. Žalobca navrhol na súdnom pojednávaní vypočuť A. B. C., bývalého predsedu žalobcu, dnes\npodpredsedu, ktorý sa mal snažiť vyargumentovať nezákonné konanie žalovaného. V roku 2017 sa\nA. B. C. dostal do obťažnej situácie kvôli ťažkému zdravotnému stavu jeho manželky (predložené\nlekárske potvrdenie), ktorý vyžadoval neustálu osobnú starostlivosť, a nemal priestor riešiť byrokratické\nzaťažovanie vedenia politickej strany žalobcu. Napriek tomu žalobca podal za roky 2017 a 2018 výročné\nsprávy, avšak z dôvodu ošetrovania nebol schopný zabezpečiť finančné prostriedky na zaplatenie\naudítorských služieb, pretože strana nemala žiadne vlastné finančné zdroje. Taktiež nemohol chodiť\nna sídlo žalobcu preberať poštu, a teda nemal sa ako legitímne dozvedieť o pošte od žalovaného; novú\nadresu sídla žalobcu sa mu podarilo nájsť až v septembri 2019, kedy bol zvolaný aj snem, zmenili\nsa stanovy, doplnil sa štatutárny orgán o ďalších štatutárov. Z uvedeného ospravedlniteľného dôvodu\n(zdravie je na prvom mieste) žalobca nemohol konať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku a nemal\nsa ako dozvedieť o začatí správneho konania voči nemu. Uviedol, že pre vyššie uvedené dôvody\nsa mu podarilo získať potvrdenia od dotknutých organizácií až v roku 2019, ktoré spolu so žalobou\npredložil. Namietal tiež, že v konaní došlo k nerešpektovaniu zákona o doručovaní písomností, nesúhlasil\ns fikciou doručenia neprevzatej pošty, napádal aj nesprávny dátum doručenia v prípade aplikovanej\nfikcie doručenia. Zdôrazňoval, že od 01.11.2016 začala platiť pre štát všeobecná povinnosť vykonávať\nverejnú moc elektronicky a žalovanému nič nebránilo, aby korešpondenciu zaslal žalobcovi elektronicky\ncez portál www.slovensko.sk, a nedoručovaním zásielok v súlade s § 25a správneho poriadku tak porušil\npráva žalobcu.\n8. Žalobca namietal napadnuté rozhodnutie vo výroku aj v odôvodnení, jeho rozpor s § 46, § 47 ods.\n3 správneho poriadku. Vo výroku sú zjavné vady, je neurčitý, zmätočný, musí obsahovať popis skutku,\nktorý je nezameniteľný, dostatočne určitý a zrozumiteľný, pričom ani nie je možné určiť, čo je vlastne\nvýrokom rozhodnutia. Rovnako v napadnutom rozhodnutí chýba skutočnosť o rozhodovaní žalovaného\nv zbore. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí svojvôľou, je zmätočné, chýba v ňom objektívne\nhodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Brojil aj proti výške uloženej sankcie, ktorá\nbola uložená v maximálnej miere, a ktorú považoval za nedostatočne odôvodnenú. Uviedol, že žalovaný\nsi všetky požadované doklady mal a mohol vyžiadať, zabezpečiť aj sám, a tým odbúrať byrokraciu.\nPrehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň pre voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2018\nžalobca nedodal, keďže sa volieb do samosprávy nezúčastnil a zákon mu to neprikazuje. Podstatné\nporušenie ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi videl v tom, že žalovaný pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia neoboznámil žalobcu so všetkými podkladmi rozhodnutia, čím porušil § 33\nods. 2 správneho poriadku.\nIII. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2020 uviedol, že je štátnym orgánom\nzriadeným zákonom č. 180/2014 Z. z. v § 13 ods. 1 ako nezávislý orgán na kontrolu financovania\npolitických strán, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb, ktorý je v súlade s §. 16 ods. 1 písm. d) v\nspojení s § 30 a § 31 zákona o politických stranách oprávnený kontrolovať financovanie politických strán,\nich výročné správy a aj rozhodovať o súvisiacich správnych deliktoch. Žalobca si mylne stotožňuje štátnu\nkomisiu ako nezávislý orgán zriadený podľa uvedeného zákona a Úrad štátnej komisie ako organizačnú\nzložku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadenú podľa § 15 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z.,\nktorý plní úlohu sekretariátu štátnej komisie.\n10. K finančnej situácii žalobcu žalovaný poukázal na to, že žalobca uhradil volebnú kauciu vo výške 17\n000 Eur pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, je preto otázne, prečo žalobca\nnebol schopný zabezpečiť finančné prostriedky aj na splnenie jednej z najzákladnejších povinností\n- overiť svoju účtovnú závierku audítorom a predložiť ju ako súčasť výročnej správy, čo ako sám uvádzal,\n\npredstavuje sumu cca 300 Eur. Skutočnosť, či je žalobca schopný uhradiť náklady na vlastný audit však\nsamozrejme nemá nijaký vplyv na existenciu jeho povinnosti predložiť ako súčasť svojej výročnej správy\núčtovnú závierku overenú audítorom a pripojiť k nej aj ďalšiu dokumentáciu tak, ako to ustanovuje § 30\nods. 2 písm. n) zákona o politických stranách. Žalovaný uviedol, že žalobca si dňa 27.02.2019 prevzal 2\nzásielky a obe obsahovali aj upozornenie na sankciu za neodstránenie nedostatkov vo výročnej správe\nako aj hrozbu likvidácie, s čím bol žalobca uzrozumený.\n11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ho o svojej zložitej situácii nikdy neinformoval a preukazovanie\ntýchto skutočností až v správnej žalobe považuje za výslovne účelové. Z predloženého lekárskeho\npotvrdenia vyplýva, že štatutárny orgán žalobcu sa staral o svoju manželku v rokoch 2017 a 2018,\navšak správne konanie o uložení pokuty prebiehalo v druhej polovici roku 2019. Uviedol, že zákon č.\n177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných\nsystémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení\nneskorších predpisov sa na predloženie potvrdenia podľa § 30 zákona o politických stranách nevzťahuje,\npretože osobitný zákon ustanovuje predloženie výročnej správy v listinnej a v elektronickej podobe. Ďalej\nžalovaný uviedol, že žalobca účelovo vytrhol časť z výroku pri poukazovaní na jeho nedostatky,\navšak celý výrok napadnutého rozhodnutia zodpovedá formálnym a obsahovým nárokom kladeným\nna výrok rozhodnutia správneho orgánu. S výškou uloženej pokuty sa žalovaný riadne vysporiadal,\na to v súlade s § 31 ods. 13 zákona o politických stranách. Ohľadom elektronického doručovania\nžalovaný poukázal na § 33 ods. 2 zákona o politických stranách, v zmysle ktorého bolo v danom čase\nustanovené, že právne úkony sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, pričom žalobca v rozhodnom\nčase nemal aktivovanú schránku na doučovanie, žalobca si elektronickú schránku na doručovanie\naktivoval až 23.12.2019 a svojou argumentáciou tak len účelovo zavádzal súd. Rovnako čo sa týka\ndátumu doručenia v prípade fikcie, upovedomenie nebolo expedované dňa 17.09.2019 ako mylne\nuvádzal žalobca, ale dňa 21.08.2019, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Žalovaný navrhol správnu\nžalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.\n12. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa replikou na výzvu súdu.\nIV. Relevantná právna úprava\n13. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.\n14. Podľa § 194 SSP:\n„(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n15. Podľa § 197 SSP, „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.“\n16. Podľa § 198 ods. 1 písm. b) a ods. 2 SSP, sankčná moderácia,\n„(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom\nb) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci.\n(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu\nrozhodnúť orgán verejnej správy.“\n17. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“.\n18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z., „Zriaďuje sa Štátna komisia pre voľby a kontrolu\nfinancovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“) ako nezávislý orgán na kontrolu financovania\npolitických strán a politických hnutí (ďalej len „politická strana“), riadenie volieb a zisťovanie výsledkov\nvolieb. Štátna komisia má 14 členov. ....“\n\n19. Podľa § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 6 a ods. 8 zákona o politických stranách (v znení účinnom\ndo 30.11.2019), výročná správa,\n„(1) Strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu\nza predchádzajúci kalendárny rok doručuje strana štátnej komisii každoročne najneskôr do 30. apríla\nv listinnej podobe. Výročná správa strany je verejná. Výročné správy strán zverejňuje štátna komisia\nna svojom webovom sídle a v rovnakom formáte ich uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok\nnajneskôr do 31. júla, a to na desať rokov odo dňa ich zverejnenia. Rodné čísla a čísla občianskych\npreukazov nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov. Štátna komisia predkladá\ninformáciu o výročných správach Národnej rade Slovenskej republiky do 31. augusta.\n(2) Výročná správa obsahuje\na) účtovnú závierku overenú audítorom,\nb) informáciu o finančnej situácii strany najmenej za dve bezprostredne predchádzajúce účtovné\nobdobia,\nc) informácie o udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré\nsa vyhotovuje výročná správa,\nd) informáciu o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,\ne) prehľad o príjmoch strany v členení podľa § 22 ods. 1,\nf) osobitnú evidenciu o príjmoch z pôžičiek alebo úverov podľa § 22 ods. 2,\ng) osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa § 23 ods. 6 a 7,\nh) potvrdenie daňového úradu, zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, že strana nemá k 31.\ndecembru príslušného roka nedoplatok na daniach a nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie\na nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové\nsporenie,\ni) počet členov strany k 31. decembru roka, za ktorý sa výročná správa predkladá,\nj) osobitnú evidenciu členských príspevkov podľa § 22 ods. 4, ktorých suma príspevkov za účtovné\nobdobie bola vyššia, ako je dvojnásobok minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou\nmzdou, ktorá bude určená pre príslušné účtovné obdobie,\nk) prehľad záväzkov po lehote splatnosti s uvedením identifikačných údajov veriteľa v rozsahu podľa §\n22 ods. 2, výšky záväzku a dôvodu jeho vzniku,\nl) účtovnú závierku obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom\nza účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,\nm) prehľad nákladov na volebnú kampaň vynaložených za jednotlivé druhy volieb v príslušnom roku v\nčlenení podľa osobitného predpisu,\nn) správu audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy\ns účtovnou závierkou a správu o preverení súladu o hospodárení strany s týmto zákonom a osobitným\npredpisom,\no) adresu webového sídla strany,\np) zoznam dodávateľov, ktorí strane dodali tovar alebo poskytli službu v príslušnom kalendárnom roku v\ncelkovej hodnote vyššej ako 25 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty; v zozname dodávateľov strana\nuvedie celkovú hodnotu dodaného tovaru alebo poskytnutej služby dodávateľom, meno, priezvisko a\nadresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, ak ide fyzickú osobu - podnikateľa, aj obchodné meno\na identifikačné číslo, a ak ide o právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a\nadresu sídla,\nq) zoznam členov výkonného orgánu strany podľa zaregistrovaných stanov s uvedením poradového\nčísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu všetkých členov\nuvedených v zozname.\n(6) Ak politická strana výročnú správu v lehote podľa odseku 1 nedoručila alebo výročná správa\nneobsahuje údaje podľa odseku 2, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé alebo ak sa z výročnej správy\nzistí iné porušenie zákona, vyzve štátna komisia stranu, aby výročnú správu doručila alebo odstránila\njej nedostatky v ňou určenej lehote; táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní.\n(8) Ak strana neuposlúchne výzvu štátnej komisie v lehote podľa odseku 6 v dvoch bezprostredne po\nsebe nasledujúcich účtovných obdobiach, ministerstvo na základe oznámenia štátnej komisie túto stranu\nzapíše v registri strán s dodatkom \"v likvidácii\". Dňom zápisu vstupuje strana do likvidácie a bude môcť\nvykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany.“\n20. Podľa § 31 ods. 9 zákona o politických stranách (v znení účinnom do 30.11.2019),\n\n„(9) Štátna komisia uloží strane pokutu od 200 eur do 2 000 eur, ak strana neodstránila zistené\nnedostatky v lehote podľa § 30 ods. 6.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n21. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n22. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 23.12.2019, t. j. konanie bolo začaté a neskončené\ndo 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní\npostupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný\nna konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), zastúpenou advokátom, obsahovala\nzákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu\na administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§\n134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, zohľadňujúc § 195\nSSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení\núčinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za\nsplnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 23.01.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n23. Žalobca sa podaním zo dňa 17.01.2025 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň\n23.01.2025 s uvedením, že netrvá na vypočutí A. B. C., pričom správna žaloba je dostatočne a obsiahlo\nvyargumentovaná. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia aj napadnutého\nrozhodnutia, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to aj s poukazom na skutočnosť, že od\n19.01.2022 je žalobca v likvidácii a podľa zákona môže vykonávať svoju pôsobnosť v súvislosti už len\nso zrušením politickej strany.\n24. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a\nkonanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov v spojení s § 195 SSP, v rámci ktorých\nžalobca primárne napádal legitimitu existencie žalovaného a jeho právomocí v kontexte Ústavy SR,\nnariadenia EÚ č. 549/2013, porušenie práva slobodne sa združovať v politických stranách, namietal aj\nviaceré vady v postupe žalovaného napr. ohľadom doručovania, ako aj v samotnom výroku a odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, a za nedostatočne odôvodnenú považoval aj výšku uloženej sankcie.\n25. Žalobca ako prvé polemizoval nad súladom legitimity žalovaného s Ústavou SR. Žalovaný ako štátna\nkomisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bol zriadený zákonom, § 13 ods. 1 zákona\nč. 180/2014 Z. z., čo je plne v súlade so samotným žalobcom uvádzaným čl. 86 písm. e) Ústavy SR,\npodľa ktorého patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky zriaďovať zákonom ministerstvá\na ostatné orgány štátnej správy. Žalobcom napádaná absencia evidencie žalovaného v registri orgánov\nštátnej správy alebo verejnej správy s vlastným IČO postráda označenie takejto povinnosti v nejakom\nprávnom predpise; tieto tvrdenia žalobca uvádzal viac-menej všeobecne. Rozhodujúcou skutočnosť\nje to, že žalovaný bol zriadený zákonom (čo je aj súladné s Ústavou SR), ktorý mu dáva legitimitu\na stanovuje jeho kompetencie. Rovnako, čo sa týka namietaného nesúladu absentujúcej registrácie\nžalovaného s nariadením EÚ č. 549/2013, súdu nie je celkom zrejmé, aké konkrétne články tohto\nnariadenia mali byť porušené a čím, pretože žalobca opakovane len uviedol, že ustanovenia § 31 zákona\no politických stranách sú pre neexistenciu registrácie štátnej komisie ako orgánu štátnej alebo verejnej\nsprávy v súlade so štatistickým registrom organizácií nesúladné s Ústavou SR (6. hlavou), s európskou\nmetodikou ESA 2010 ustanovenou nariadením EÚ č. 549/2013. Za danej situácie súd nemal aké\nkonkrétnosti v prípade namietaného nesúladu s uvedeným nariadením posúdiť, a teda ani žiadna\nkonkrétnejšia prejudiciálna otázku tu zo strany žalobcu nebola nastolená.\n\n26. Ďalej si žalobca mylne stotožňuje štátnu komisiu zriadenú ako nezávislý orgán na kontrolu\nfinancovania politických strán § 13 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. s Úradom štátnej komisie zriadeným\nako organizačným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa iného ustanovenia, a to § 15\nods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z., pričom tento plní v podstate úlohu sekretariátu štátnej komisie. Zriadenie\nÚradu štátnej komisie preto nemá nijaký vplyv na legitimitu zriadenia štátnej komisie ako takej ani na\nvýkon jej právomoci v zmysle zákona o politických stranách. Súd neidentifikoval rozpor zákonných\nustanovení § 31 zákona o politických stranách s § 1 správneho poriadku v súlade s Ústavou SR\no orgánoch o výkonnej moci upravenej v šiestej hlave, a s poukazom na citovaný § 13 ods. 1 zákona\nč. 180/2014 Z. z. mal súd za to, že žalovaný je štátnym orgánom a zákon mu tzv. zveril rozhodovanie\no právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb\nv oblasti verejnej správy, a nevidel tu priestor na otázku na Ústavný súd o nezlučiteľnosti zákona\ns Ústavou SR, resp. žalobca ani neuviedol rozpor s konkrétnymi článkami Ústavy SR, ale všeobecne so\n6. hlavou. Správny súd v kontexte uvedeného vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa spochybňovania\nžalovaného ako orgánu verejnej správy a jeho nesúladu s Ústavou SR a nariadením EÚ č. 549/2013\nako nedôvodné, ako aj značne chaotické.\n27. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnými námietkami o zásahu do práva žalobcu slobodne sa\nzdružovať v politických stranách (i) zavedením zákonných povinností, ako potreby platenia nákladov\npolitického združenia na audit účtovnej závierky a v nadväznosti na neuposlúchnutie výzvy v dvoch\nbezprostredne po sebe nasledujúcich obdobiach následným (ii) zapísaním takejto politickej strany\ns dodatkom „v likvidácii“ v zmysle § 30 zákona o politických stranách. Dôsledok neuposlúchnutia výzvy\nžalovaného - zapísanie žalobcu s dovetkom v likvidácii - nie je predmetom napadnutého rozhodnutia,\ntoto sa týka len postupu podľa § 31 zákona o politických stranách - uloženia pokuty. Ústava SR\nnezaručuje, že výkon základných práv je bezplatný ani absolútny, tieto je možné obmedziť zákonom,\npričom výkon väčšiny základných práv sa spája s rôznymi poplatkami či finančnými výdavkami (niektoré/\nväčšina z nich by ani nebolo možné bezplatne realizovať, napr. právo na súdnu ochranu, právo\nvlastniť majetok a pod.). Zákonom stanovenú povinnosť predložiť správu audítora k ročnej účtovnej\nzávierke politickou stranou nemožno považovať za obmedzenie výkonu práva slobodne sa združovať v\npolitických stranách (ani nejde o obmedzenie v zmysle čl. 29 ods. 3 Ústavy SR). Okrem toho žalovaný\npoukázal na skutočnosť, že žalobca uhradil volebnú kauciu vo výške 17 000 Eur pre voľby do Národnej\nrady Slovenskej republiky v roku 2020 a naproti tomu tvrdil, že nebol schopný z dôvodov finančných\nproblémov zaplatiť audítora na overenie účtovnej závierky v sume približne 300 Eur. V kontexte vyššie\nuvedeného znejú námietky žalobcu nielen nedôvodne ale aj účelovo.\n28. Čo sa týka žalobcom namietaného financovania parlamentných a mimoparlamentných politických\nstrán súd má za to, že nejde o námietky relevantné pre posúdenie predmetného správneho deliktu.\nRovnako, čo sa týka predložených dokladov o pôžičkách žalobcu a upovedomení o začatí exekúcie\nz roku 2019, tieto nemajú súvis s predmetným správnym deliktom, slúžia nanajvýš na dokreslenie\nsituácie u žalobcu. Nakoľko sám žalobca v prípise z 17.01.2025 netrval na navrhovanom výsluchu A. B.\nC. (bývalého predsedu žalobcu), súd tento výsluch nevykonal, pričom aj tak to nepovažoval za potrebné\na vzhľadom k tomu, že všetky podstatné skutočnosti už boli a mali byť žalobcom uvedené v správnej\nžalobe v lehote na podanie správnej žaloby, nemohol by prípadný výsluch priniesť nové skutočnosti,\nale došlo by len k zopakovaniu už uplatnených žalobných námietok.\n29. Žalobca sa ďalej bránil tým, že bývalý predseda žalobcu A. B. C. sa v roku 2017 dostal do obťažnej\nsituácie kvôli ťažkému zdravotnému stavu jeho manželky, ktorý vyžadoval jeho osobnú starostlivosť\na nemal priestor riešiť byrokratické zaťažovanie vedenia politickej strany žalobcu ani nemohol chodiť\ndo sídla žalobcu preberať poštu, teda sa o nej nemal ako dozvedieť, preto z ospravedlniteľných dôvodov\nzískal potrebné potvrdenia až v roku 2019 a doložil ich spolu so správnou žalobu. Správny súd v tejto\nsúvislosti nemohol dať za pravdu žalobcovi o správnosti a zákonnosti jeho konania, pretože jednak\nuvedenú obťažnú situáciu v danom čase neoznámil žalovanému, teda neprejavil žiadnu snahu o splnenie\nsvojich povinností ani o súčinnosť so správnym orgánom, ale okrem toho ani nijako inak nezabezpečil\nplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, napr. poverením inej osoby (pričom politická strana je\nzdružením viacerých osôb) na zabezpečenie audítora a predloženie potrebných dokladov v zmysle\nzákona o politických stranách. Navyše súd zistil, že z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, tak\nako uviedol aj žalovaný, že bývalý predseda žalobcu sa staral o svoju manželku v rokoch 2017 a 2018,\npričom výzvy žalovaného na odstránenie nedostatkov vo výročnej správy boli žalobcovi zasielané až\n\nv máji a júny roku 2019 a správne konanie o uložení pokuty prebiehalo v druhej polovici roku 2019,\nergo predložené lekárske správy nepreukazujú indispozíciu bývalého predsedu žalobcu v relevantnom\nobdobí.\n30. Ďalej čo sa týka doručovania, žalobca rovnako nič nepodnikol na zabezpečenie preberania pošty\nv sídle žalobcu ani nepožiadal žalovaného o doručovanie na inú adresu, prípadne o elektronické\ndoručovanie, naproti tomu žalobca až v správnej žalobe brojil nesplnením povinnosti žalovaného\ndoručovať mu elektronicky, či nesprávnym dátumom fikcie doručenia upovedomenia o práve vyjadriť\nsa k rozhodnutiu. Žalovaný preukázal odpoveďou Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby\nzo dňa 18.02.2020 nachádzajúcou sa v administratívnom spise, že žalobca si elektronickú schránku\nna doručovanie aktivoval až 23.12.2019, čo je až po doručení napadnutého rozhodnutia, ergo žalovaný\nmu nemohol doručovať listiny elektronicky v rámci správneho konania, ktoré bolo právoplatne ukončené\npredtým, ako si žalobca elektronickú schránku aktivoval. V takomto prípade aj žalobcov poukaz na\nporušenie povinnosti elektronického doručovania žalovaným vyznieva účelovo, keďže to nebolo reálne\nmožné. Navyše v zmysle § 25a správneho poriadku v spojení s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013\nZ. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o e-Governmente) v rozhodnom čase a v spojení s § 33 ods. 2 zákona o politických\nstranách platilo v rozhodnom čase, že právne úkony sa podľa zákona o politických stranách vykonávajú\nvýlučne v listinnej podobe.\n31. Ohľadom fikcie doručenia upovedomenia o práve vyjadriť sa k rozhodnutiu dňa 13.09.2019\nsúd z administratívneho spisu zistil, že toto upovedomenie nebolo žalobcovi expedované dňa\n17.09.2019, ako tvrdil žalobca, ale dňa 21.08.2019, čo vyplýva z pečiatky na uvedenom dokumente.\nDátum fikcie doručenia upovedomenia v zmysle predmetných dokumentov nachádzajúcich sa\nv administratívnom spise tak nie je sporný. V spojení s uvedeným žalovaným riadne vykázaným\ndoručovaním upovedomenia o práve vyjadriť sa k rozhodnutiu žalobcovi potom nemožno prisvedčiť\nani žalobcovej námietke o jeho neoboznámení so všetkými podkladmi rozhodnutia pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia, o porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaným, ako ani o podstatnom\nporušení ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, keďže žalovaný tento zákonný postup dodržal\na nebol to žalovaný, kto znemožnil žalobcovi právo vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie.\n32. Súd nemohol dať za pravdu ani žalobcovej argumentácii o zjavných vadách vo výroku či\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal neurčitosť výroku o uložení pokuty\na povinnosti jej uhradenia s ohľadom na absenciu popisu skutku, ako aj že nie je možné určiť, čo je\nvlastným výrokom napadnutého rozhodnutia. Súd má za to, že v napadnutom rozhodnutí na str. 1 a 2\nje riadne uvedená skutková veta s presným popisom skutku, aj právna veta s uvedením porušených\nustanovení právnych predpisov, ako aj uloženie pokuty v stanovenej výške s údajmi o jej splatnosti.\nUvedený výrok zodpovedá náležitostiam výroku rozhodnutia správneho orgánu v správnom trestaní,\nsúd nevzhliadol namietanú absenciu konkretizácie popisu skutku; výrok je tak súladný s príslušnou\njudikatúrou (aj žalobcom uvádzaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/246/2016\nz 22.06.2017). Správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako za dostatočné,\npresvedčivé, súladné s požiadavkami uvedenými v § 47 správneho poriadku. Žalovaný sa vysporiadal\nso všetkými podstatným skutočnosťami a svoje závery zrozumiteľne zdôvodnil.\n33. Správny súd nezistil vady vo výroku, odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani v odôvodnení výšky\nuloženej pokuty. Žalovaný odôvodnil výšku uloženej pokuty s ohľadom na závažnosť neodstránených\nnedostatkov, spôsob konania žalobcu, na nepredloženie ani jedného z dokumentov, na ktorých\nspracovaní sa zúčastňuje nezávislý audítor ako nezávislý kontrolný subjekt, čo považoval za\nnajzávažnejšie nedostatky, ako aj s ohľadom na trvanie protiprávneho stavu či sankcionovanie za\nrovnaký správny delikt v minulosti. Žalovaný sa teda riadne vysporiadal s ukladanou výškou pokuty v\nsúlade s § 31 ods. 13 zákona o politických stranách.\n34. Správny súd napokon nevyhovel návrhu žalobcu na moderáciu uloženej pokuty v podobe upustenia\nod uloženej sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP, a to s odkazom na § 2 citovaného ustanovenia,\npodľa ktorého správny súd môže moderovať uloženú sankciu len tak, ako mohol podľa osobitného\npredpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, pričom podľa § 31 ods. 9 zákona o politických stranách\nsa v danom prípade ukladá pokuta od 200 do 2 000 Eur. Nakoľko osobitný zákon nepripúšťa\nmožnosť upustiť od uloženia sankcie, nemôže tak urobiť ani správny súd. Čo sa týka samotného\n\nzníženia výšky pokuty, túto jednak žalobca nenavrhoval, ale súd by vo svetle vyhodnotenia jednotlivých\nkritérií žalovaným (povahy neodstránených nedostatkov, ich závažnosti, trvania protiprávneho stavu,\nsankcionovania v minulosti) a žalobných námietok aj tak nevidel priestor pre zníženie uloženej pokuty,\nkeďže nebola neprimeraná povahe skutku ani jej výška sama osebe nepredstavuje likvidačnú sumu.\n35. V kontexte žalobných bodov žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že by napadnuté rozhodnutie\nvykazovalo nesúlad so zákonom, alebo obsahovalo niektorý z namietaným dôvodov na zrušenie\nrozhodnutia či na upustenie od uloženia sankcie. Správny súd má za to, že napádané závery žalovaného\nsú dostatočne odôvodnené, právne udržateľné a nevybočujúce z medzí zákonných ustanovení. Súd\ndáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia.\n36. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa vydania napadnutého rozhodnutia orgánom, ktorý na\nto nebol zo zákona oprávnený, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu, podstatného porušenia ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy ani nedodržania zásad trestného konania či zásad ukladania trestov podľa\nTrestného zákona, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov\ndospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP žalobu zamietol.\n37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\ntrovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba\nvýnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n38. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}