Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/284/2019 1019201761 14. 01. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: DEVELOP GROUP a. s., so sídlom Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, právne zastúpený: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102302910/2019 zo dňa 07.10.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 101482984/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 14 949,60 eura za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 dňa 25.08.2014. Priznaná vlastná daňová povinnosť predstavovala sumu 32 899,56 eura, suma 3 963,42 eura bola uhradená odpočítaním v termíne splatnosti, suma 11 977,91 eura bola uhradená preúčtovaním z nasledujúcich nadmerných odpočtov a suma 16 958,23 eura nebola uhradená. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, až do platby vrátane, avšak najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nesprávny výpočet výšky úroku z omeškania, nakoľko dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu sa podľa neho nezhodujú s dátumami, ktoré má žalobca k dispozícii. Pochybenie správcu dane videl žalobca aj v nesprávnom započítaní nadmerného odpočtu z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, čím podľa neho došlo k zmene daňovej povinnosti za sankcionované zdaňovacie obdobie. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 102302910/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc nedôvodnosť námietok žalobcu. O jednotlivých
preúčtovaniach nadmerných odpočtov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rokov 2016 až 2018, žalobca vedel, nakoľko všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerných odpočtov prevzal. Námietku žalobcu, že mu správca dane vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške duplicitne, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Správca dane vyrubil žalobcovi rozhodnutím č. 102473371/2017 zo dňa 28.11.2017 úrok z omeškania v sume 24,70 eura za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote. Správca dane postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňový poriadok v § 1 ustanovuje predmet a rozsah pôsobnosti daňového poriadku, v zmysle ktorého tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Na správu daní sa vzťahuje výlučne daňový poriadok, v súlade s ktorým je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške daň alebo rozdiel dane. V neposlednom rade uviedol, že žalobca ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia dlhuje na daniach 350 271,57 eura. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V prípade, že by mal správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného sú správne, navrhol, aby správny súd postupoval v zmysle § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a znížil výšku peňažného plnenia priznaného napadnutým rozhodnutím z dôvodu neprimeranosti priznanej výšky. 6. V prvom rade namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalovaný nedostatočne určil, resp. vôbec nepreveroval konkrétne dátumy jednotlivých čiastkových úhrad a nešpecifikoval ich ani v napadnutom rozhodnutí. Napríklad pri úhrade cez exekúciu neuviedol, či ide o dátum, kedy exekútor stiahol peniaze žalobcovi, alebo o dátum, kedy exekútor pripísal „vymožené” peniaze na účet správcu dane. Uvedené predstavuje diametrálny rozdiel, pričom za správny dátum by mal byť určený dátum stiahnutia peňazí exekútora od žalobcu. 7. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu, že jeho iné platby (resp. nároky na vrátenie dane) boli použité na kompenzáciu jeho povinnosti na daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na veľký rozsah daňových priznaní, riadnych, dodatočných, ako aj rôznych zápočtov, kompenzácií, žalobca uviedol, že vznikla neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní. Aj z tohto dôvodu žalobca opakovane žiadal správcu dane, aby predložil Výpis saldokonta žalobcu od roku 2010 až doteraz, avšak ani správca dane, ani žalovaný to nikdy nespravili. 8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu o duplicitnom vyčíslení sankčného úroku za rovnaké obdobie, ani k tomu, že sankčné úroky sú už predmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá bola riešená na Najvyššom súde SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžfk/5/2017.file_0.jpg file_1.wmf Žalovaný neprešetril predchádzajúce vyrubenia sankčných úrokov, teda nešetril z hmotnoprávneho dôvodu, či nedošlo ku duplicitnému vyrubeniu a uspokojil sa s tvrdením, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžfk/5/2017 sa týkalo „len” procesnej otázky, ale hmotnoprávne veci neskúmal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 191 ods. 3 SSP a navrhol, aby správny súd preskúmal aj prvostupňové rozhodnutie a samotné vykonanie kompenzácií, ktorých správnosť žalobca namietal, avšak žalovaný ich nepreskúmaval. 9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval na podstatné skutočnosti tvrdené žalobcom, týkajúce sa saldokonta žalobcu od roku 2010 až doteraz a ku kompenzáciám nadmerných odpočtov či iných jeho nárokov voči správcovi dane ohľadom povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty za júl 2014. Ak rozhodnutie odvolacieho orgánu (alebo vo všeobecnosti
súdu) je odôvodnené nedostatočným spôsobom, nie je presvedčivé resp. je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie porušujúce práva účastníka konania (v tomto prípade daňového dlžníka), resp. za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. V tejto súvislosti žalobca citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 201/2010 týkajúce sa práva na spravodlivé súdne konanie. 10. Žalovaný mal povinnosť sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadať so skutočnosťou, že - dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu v rozhodnutí správcu dane sa nezhodujú s dátumami, ktoré má žalobca k dispozícií, pričom ich správca dane ani riadne neodôvodnil, - správca dane pochybil pri výpočte úrokov z omeškania, keďže žalobca mal v predchádzajúcom období nadmerný odpočet, pričom správca dane nesprávne započítal nadmerný odpočet z predchádzajúceho obdobia, - správca dane spôsobil neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní, čo má za následok aj problémy v účtovníctve žalobcu, na čo žalobca opakovane žiadal o predloženie svojho saldokonta od roku 2010 až doteraz, - správca dane vymáhal od žalobcu sankčné úroky z dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. 11. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, a to z nasledujúcich dôvodov: a) žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní; b) žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na ním uvádzané okolnosti týkajúce sa finančných nárokov a povinností žalobcu voči žalovanému, a to najmä z dôvodov uvedených v bode 10. tohto rozsudku; c) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je nesprávne (venovalo sa len konkrétnemu mesiacu júl 2014, avšak nie ostatným predchádzajúcim a nasledujúcim mesiacom); d) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné; e) žalovaný nesprávne posúdil termíny jednotlivých úhrad a tým aj výpočet úrokov z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. 12. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam namietaným v odvolaní, na argumenty žalobcu neprihliadal, čím postupoval v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku (§ 3 ods. 1, 2, 4 a 5 ako aj § 32 ods. 1). Napadnuté rozhodnutie porušuje procesné práva žalobcu, ktoré zakladá § 47 ods. 3 správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho procesných práv vyššie uvedeným spôsobom podľa jeho názoru potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov SR, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/1/2012 zo dňa 05.10.2012, z odôvodnenia ktorého žalobca citoval. Najvyšší súd SR taktiež opakovane judikoval, že všetky podstatné právne významné skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, musia byť vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v samotnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 13. Žalobca zároveň navrhol vykonanie nasledovných dôkazov: - vyžiadať celý administratívny spis, - vyžiadať od správcu dane Výpis saldokonta žalobcu od roku 2010 až doteraz, - vyžiadať všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerného odpočtu za iné zdaňovacie obdobia s daňou z pridanej hodnoty za júl 2014, aj s potvrdením o doručení žalobcovi (keďže žalobca nevie dohľadať tieto doklady a ani potvrdiť, že by mu boli doručené) a - vyžiadať podklady o daňovej exekúcii, ktorou mala byť vymožená časť na dani z pridanej hodnoty za júl 2014, vrátane spôsobu a času a oboznámenia o tom žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 15. Poukázal na to, že žalobca podal za predchádzajúce zdaňovacie obdobie jún 2014 dňa 25.07.2014 riadne daňové priznanie k DPH s nadmerným odpočtom v sume 12 159,77 eura a dňa 07.08.2014, t. j. v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, podal dodatočné daňové priznanie k DPH za jún 2014 s
nadmerným odpočtom 3 963,42 eura. Dňa 25.08.2014 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 32 899,56 eura, ktorá bola splatná 25.08.2014. V zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) si žalobca nadmerný odpočet za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v sume 3 963,42 eura odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti za júl 2014, viď. daňové priznanie riadok číslo 33, a uviedol v riadku číslo 34 vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 28 936,14 eura. V danom prípade si žalobca zo zákona započítal nadmerný odpočet za predchádzajúce zdaňovacie obdobie s vlastnou daňovou povinnosťou, t. j. správca dane nevykonal preúčtovanie, a preto správca dane nemá povinnosť mu túto skutočnosť oznamovať. Priznaná daň v sume 28 936,14 eura bola uhradená nasledovne: v sume 11 977,91 eura preúčtovaním nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia rokov 2016 až 2018 a zvyšná časť dane v sume 16 958,23 eura ku dnešnému dňu nebola uhradená. Správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, t. j. do 25.08.2018. 16. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, akým spôsobom žalobca uhradil predmetnú daň. Zdôraznil, že zvyšná časť dane v sume 17 578,97 eura nebola k rozhodnému dňu 25.08.2018 uhradená, aj keď bola čiastočne uhradená preúčtovaním nadmerných odpočtov za nasledujúce zdaňovacie obdobia, avšak dátumy úhrad sú až po rozhodnom dni 25.08.2018, a preto nemajú žiadny vplyv na predmetný úrok z omeškania. V zmysle § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane je oprávnený sankcionovať dlžnú sumu dane najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, čo v danom prípade je do dňa 25.08.2018. 17. Žalovaný považoval námietku žalobcu, že úrok z omeškania správca dane vypočítal nesprávne, za nedôvodnú. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101911038/2019 zo dňa 09.08.2019 na predloženie dôkazov o svojich tvrdeniach, ktorú si žalobca prevzal dňa 02.09.2019, avšak žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil, napr. bankové výpisy o úhradách predmetnej dane. Tvrdenie žalobcu, že dátumy úhrad uvedené v napadnutom rozhodnutí sa nezhodujú s dátumami, ktoré mal žalobca k dispozícii, je len účelové a zavádzajúce tvrdenie, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Každý daňový subjekt je povinný viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a preto žalobca by mal byť schopný preukázať svoje tvrdenia, čo však neurobil. Žalovaný preveril všetky platby žalobcu aj nadmerné odpočty a zistil, že správca dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia nepochybil, a preto úrok z omeškania potvrdil ako vecne správny. 18. Rovnako aj námietka, že správca dane vyrubil duplicitný sankčný úrok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, je podľa názoru žalovaného nedôvodná. Ak má žalobca vedomosť o tom, že predmetný úrok z omeškania mu bol vyrubený duplicitne, mohol a mal v súlade s § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku predložiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, čo však neurobil. Žalovaný preveril uvedené tvrdenie a nezistil, že by bol žalobcovi duplicitne vyrubený úrok z omeškania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Je to len účelové a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Nakoľko v zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, žalobca by mal disponovať „duplicitným rozhodnutím“, a preto v súlade s § 72 ods. 4 daňového poriadku ho mal predložiť ako dôkaz preukazujúci odôvodnenosť odvolania, čo však neurobil a ani nemohol urobiť, pretože „duplicitné rozhodnutie“ neexistuje. 19. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že správca dane na úhradu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 nezapočítal nadmerný odpočet, resp. nadmerné odpočty z predchádzajúceho obdobia, ktorá vyplýva z neznalosti zákona o DPH a nevedení si evidencie DPH v zmysle § 70 zákona o DPH. 20. Nakoľko podľa § 70 zákona o DPH je žalobca povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách, žalovaný nerozumel námietke, že správca dane mal použiť nadmerný odpočet z predchádzajúceho obdobia. Daň na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 28 936,14 eura bola splatná 25.08.2014 a správca dane ku dňu 25.08.2014 neeviduje nevrátený nadmerný odpočet, ktorý by mohol použiť na úhradu tejto dane. Nakoľko žalobca je povinný viesť podrobné záznamy o dodaných/prijatých tovaroch a službách, uvedené skutočnosti sú mu známe, a preto žalovanému nie je zrejmé, aký
nadmerný odpočet mal byť a nebol preúčtovaný na úhradu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. V odvolaní a ani v žalobe neuviedol sumu konkrétneho nadmerného odpočtu, ani konkrétne zdaňovacie obdobie, za ktoré správca dane mal nadmerný odpočet použiť, a nepoužil, na úhradu daňovej povinnosti DPH za júl 2014. Žalovaný po preštudovaní spisového materiálu v súvislosti s preúčtovávaním nadmerných odpočtov nezistil pochybenie správcu dane. O jednotlivých preúčtovaniach nadmerných odpočtov žalobca vedel, nakoľko všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerných odpočtov prevzal. Žalobca ku dnešnému dňu dlhuje na daniach 466 349,67 eura. 21. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca si všetky oznámenia správcu dane o preúčtovaní prevzal, to znamená, že o preúčtovaniach nadmerných odpočtov správcom dane vedel. Započítanie nadmerného odpočtu s vlastnou daňovou povinnosťou za nasledujúce zdaňovacie obdobie správca dane neoznamuje, je to zákonná povinnosť každého daňového subjektu, a zrejme tu nastalo nepochopenie zákona o DPH zo strany žalobcu. Vzhľadom na § 70 zákona o DPH žalobca o tom, že mu nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za predošlé obdobia vzhľadom na povinnosť započítať nadmerný odpočet na vlastnú daňovú povinnosť za nasledujúce zdaňovacie obdobie, vedel. Takýto nadmerný odpočet, ak za nasledujúce zdaňovacie obdobie je vlastná daňová povinnosť, správca dane nemôže preúčtovať, ani zaslať oznámenie o preúčtovaní, pretože by konal v rozpore so zákonom o DPH. Žalovaný považoval námietku, že správca dane spôsobil neprehľadnosť a problémy v účtovníctve žalobcu tým, že mu nezaslal saldokonto a celý administratívny spis od roku 2010 až do dnešného dňa, za nedôvodnú. Žiadny zákonný predpis neukladá správcovi dane povinnosť zasielať všetky písomnosti odo dňa vzniku spoločnosti až do dňa vyrubenia úroku (oznámenia, výzvy, rozhodnutia, upovedomenia, exekučné výzvy, saldokonto, atď.), t. j. zaslať kópiu celého daňového spisu vždy pred vyrubením úroku z omeškania každému daňovému subjektu, ktorému hodlá vyrubiť úrok z omeškania za nezaplatenie dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. A preto námietka žalobcu, že správca dane mu nezaslal kópiu všetkých písomností od roku 2010 až do dnešného dňa a saldokonto od roku 2010 až do dnešného dňa, je nedôvodná a nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jedinou zákonnou podmienkou na vyrubenie sankčného úroku z omeškania je nesplnenie si daňových povinností v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 22. Žalovaný tiež konštatoval, že odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017 je v prejednávanej veci neopodstatnené, nakoľko žalobca citoval sám seba (žalobné dôvody) a nie výrok súdu. Meritom kasačnej sťažnosti bola sporná otázka, či daňová exekučná výzva a rozhodnutie odvolacieho orgánu o jej potvrdení sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí podľa SSP. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2020 opätovne poukázal na námietky uvedené v žalobe a citoval § 3 ods. 2 a 8, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 2 a § 74 ods. 3 daňového poriadku. Správne orgány oboch stupňov podľa názoru žalobcu postupovali v rozpore s touto zásadou, keď napriek opakovaným žiadostiam žalobcu mu odmietli poskytnúť súčinnosť a odmietli mu poskytnúť saldokonto jeho daňových povinností. 24. Mal za to, že správca dane spôsobil neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní daňových povinností (platenie daní, vracanie daní, vzájomné zápočty, atď.), čo má za následok aj problémy v účtovníctve žalobcu, na čo žalobca opakovane žiadal o predloženie jeho saldokonta od roku 2010 až doteraz. Teda ide nielen o priamo predchádzajúci mesiac daného obdobia (jún 2014), ale všetky predchádzajúce obdobia ako aj nasledujúce obdobia. Dôvodnosť aj všetkých predchádzajúcich aj všetkých nasledujúcich období je dôležitá, napríklad aj z nasledujúcich dôvodov: - rozhodnutím č. 102302817/2019 zo dňa 07.10.2019 žalovaný zmenil rozhodnutie správcu dane č. 101484059/2019 zo dňa 17.06.2019 tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 72 223,20 eura za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Daň z príjmu za rok 2013 u žalobcu bola 138 326,41 eura, pričom na jej úhradu bola použitá suma 518,26 eura (skladajúca sa z úhrad 125,86 eura; 138,82 eura; 128,93 eura; 124,65 eura) zo dňa 16.08.2012, čím táto časť 518,26 eura bola zaplatená včas, a preto nie je dôvod z nej počítať úrok z omeškania (vypočítaná na 46,85 eura). Správca dane však uvádzal, že táto suma 518,26 eura bola uhradená až dňa 05.02.2015. Zjavná nezrovnalosť preukazuje disproporciu a neprehľadnosť vo vedení file_2.jpg
file_3.wmf záznamov u správcu dane. Rovnako, ako mala byť daň z príjmov za rok 2013 uhradená (v časti 518,26 eura) dňa 16.08.2012 — teda skoro 2 roky vopred. Je zrejmé, že daň z príjmov za rok 2013 je odlišná záležitosť ako DPH za júl 2014, avšak uvedené preukazuje, že opätovne ide o disproporciu a neprehľadnosť vo vedení záznamov u správcu dane, ako aj okolnosť, že saldokonto daňového subjektu bolo neustále menené v závislosti od rôznych podaní, úhrad, zápočtov, výziev, atď. - file_4.jpg file_5.wmf v prípade vratiek v nasledujúcich obdobiach by došlo k zápočtu dlžnej dane, čím by sa prerušilo plynutie doby na výpočet úrokov z omeškania, teda úroky z omeškania by sa počítali len do file_6.jpg file_7.wmf takejto doby vratky, a nie až maximálne 4 roky.file_8.jpg file_9.wmf
25. Žalovaný úmyselne odmieta vydať saldokonto, a to akým spôsobom boli započítavané a hlavne v akých termínoch boli započítavané všetky úhrady, ktoré sa vykonávali od roku 2010. Žalobca niekoľkokrát elektronicky vyzýval na zaslanie saldokonta medzi žalobcom a žalovaným od roku 2010. Odpoveď z ich strany bola vždy rovnaká, že žalobca má zaplatiť poplatok, ktorý zo zákona činí za jednu stranu X eur a keď sa žalobca dopytoval, za koľko strán má zaplatiť, nikdy mu nevedeli povedať, za koľko strán to bude a dookola odmietali saldokonto vydať. Pri poslednom dopyte žalobcovi odpísali, že zo zákona takúto informáciu nemusia poskytnúť. 26. Žalovaný nesprávne uviedol, že podmienkou na vyrubenie sankčného úroku nie je predloženie výpisu saldokonta od roku 2010 až do roku 2020. Takéto niečo žalobca nikdy neuvádzal. Ide o dôkazný prostriedok, ktorý má žalovaný k dispozícii, avšak odmieta ho vydať, pričom žalobca k nemu nemá dosah. 27. Žalovaný taktiež uviedol, že všetky oznámenia o jednotlivých preúčtovaniach nadmerných odpočtov boli žalobcovi oznámené, pričom ich žalobca prevzal. Žalovaný však o tejto skutočnosti podľa názoru žalobcu nepredložil žiaden dôkaz. 28. Predmetné konanie je súdnym konaním, v ktorom majú obe strany rovnaké práva a povinnosti. Ide o súdne konanie, v ktorom by sa mal objektívne preveriť skutkový stav veci a po jeho riadnom preverení a preukázaní vydať súdne rozhodnutie. Je to žalovaný, ktorý vyrubuje žalobcovi sankčné úroky, teda siaha na majetok žalobcu, preto má dôkaznú povinnosť predložiť všetky dôkazné prostriedky o danej veci, najmä aj tie, ku ktorým prístup žalovaný má, pričom žalobca ich objektívne nevie predložiť. Konanie nie je o tom, aby žalobca teraz predkladal celé svoje účtovníctvo. Okrem toho, aj keby žalobca nemal v poriadku účtovníctvo (z akéhokoľvek dôvodu, poškodené, odcudzené, nesprávne vedené), neznamená to, že žalovaný tým nemusí predkladať dôkazy, resp. že nemusí preukázať, že sankcia bola vyrubená v súlade s právnymi predpismi. 29. Žalobca ešte dodal, že v období rokov 2010 až 2014 malo údajne prísť k omeškaniu platieb zo strany žalobcu, avšak žalovaný doložil podľa vyjadrenia listinné dôkazy až od roku 2016. To znamená, že vzájomné saldokonto od roku 2010 do roku 2016 žalovaný opakovane odmieta sprístupniť, avšak na vzdory toho si všetky sankcie uplatňuje práve za toto obdobie, najviac rok 2011 až 2014. Súčasne sa žalovaný pokúša dať žalobcu do konkurzu, aby mu znemožnil dostatočne sa brániť pred týmto súdom. Voči žalobcovi je začaté konkurzné konanie na Krajskom súde v Bratislave, ktoré už malo byť zákonným spôsobom zamietnuté (pohľadávka veriteľa, ktorý podal návrh na začatie konkurzného konania, bola v plnom rozsahu uhradená, a teda navrhovateľ nemá žiadnu pohľadávku voči údajnému dlžníkovi, čím
mal byť návrh na začatie konkurzného konania zastavený). Napriek tomu konkurzné konanie pokračuje, v tomto momente bol odobraný spis z dôvodu trestného stíhania príslušnej sudkyni a pridelený inej sudkyni. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu preukazuje netransparentné konanie žalovaného, ktorý môže sledovať iný účel ako vyrubenie úroku z omeškania. 30. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/284/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/284/2019. 32. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 14.01.2025 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 18.12.2024. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie podaním zo dňa 13.01.2025. Správny súd predmetnej žiadosti nevyhovel z dôvodov uvedených v podaní zo dňa 14.01.2025, ktoré správny súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu. Na žiadosť štatutárneho zástupcu žalobcu, že trvá na osobnej účasti na pojednávaní, správny súd neprihliadal, nakoľko jeho účasť nebola nevyhnutná z dôvodu, že žalobca je v predmetnom konaní s poukazom na § 49 SSP povinne zastúpený advokátom, ktorý v jeho mene pred správnym súdom koná a zastupuje ho. 33. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 35. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 36. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 37. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. 38. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 39. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.08.2014 predstavovala 0,15 %. Vzhľadom na to, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte bola použitá ročná úroková sadzba 15 %. Podľa § 161 daňového poriadku sa úrok z omeškania zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol. 40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal za predchádzajúce zdaňovacie obdobie jún 2014 dňa 25.07.2014 riadne daňové priznanie k DPH s nadmerným odpočtom v sume 12 159,77 eura a dňa 07.08.2014, t. j. v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, podal dodatočné daňové priznanie k DPH za jún 2014 s nadmerným odpočtom 3 963,42 eura. Dňa 25.08.2014 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 32 899,56 eura, ktorá bola splatná 25.08.2014. V zmysle § 79 ods. 1 zákona o DPH si žalobca nadmerný odpočet za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v sume 3 963,42 eura odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti za júl 2014 (daňové priznanie riadok číslo 33) a uviedol v riadku číslo 34 daňového priznania vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 28 936,14 eura. Priznaná daň v sume 28 936,14 eura bola uhradená nasledovne: v sume 11 977,91 eura preúčtovaním nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia rokov 2016 až 2018 a zvyšná časť dane v sume 16 958,23 eura ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebola uhradená. Správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, t. j. do dňa 25.08.2018. 41. Z administratívneho spisu tiež správny súd zistil, že predmetnú daň žalobca uhradil nasledovne: - dňa 28.06.2014 v sume 400,18 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 103503288/2016, - dňa 26.07.2016 v sume 1 908,66 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 103648505/2016, - dňa 26.08.2016 v sume 598,06 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 103863871/2016,
- dňa 27.09.2016 v sume 1 485,67 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 10404484849/2016, - dňa 26.10.2016 v sume 226,59 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 104227239/2016, - dňa 08.11.2016 v sume 381,35 eura vymoženej prostredníctvom exekúcie, - dňa 26.11.2016 v sume 121,17 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 104366803/2016, - dňa 28.12.2016 v sume 43,14 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100028786/2017, - dňa 26.01.2017 v sume 462,43 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100223532/2017, - dňa 28.02.2017 v sume 656,18 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100436760/2017, - dňa 28.03.2017 v sume 439,11 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100599110/2017, - dňa 26.04.2017 v sume 336,91 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100832154/2017, - dňa 26.05.2017 v sume 839,63 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101293101/2017, - dňa 27.06.2017 v sume 334,97 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101510601/2017, - dňa 26.07.2017 v sume 58,55 eura preúčtovaním časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101694692/2017, - dňa 26.09.2017 v sume 332,47 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 102130102/2017, - dňa 23.12.2017 v sume 367,76 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100056738/2018, - dňa 26.01.2018 v sume 830,72 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100307892/2018, - dňa 27.02.2018 v sume 601,12 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100495572/2018, - dňa 27.03.2018 v sume 202,19 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100714435/2018, - dňa 26.04.2018 v sume 194,09 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100946762/2018, - dňa 26.05.2018 v sume 123,40 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101108453/2018, - dňa 26.06.2018 v sume 239,52 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101296802/2018, - dňa 26.07.2018 v sume 173,30 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101498415/2018. 42. Zvyšná časť dane v sume 17 578,97 eura nebola k rozhodnému dňu 25.08.2018 uhradená. K čiastočnej úhrade zvyšnej časti dane došlo preúčtovaním nadmerných odpočtov za nasledujúce zdaňovacie obdobia v roku 2018, avšak dátumy úhrad sú až po rozhodnom dni 25.08.2018, a teda táto skutočnosť je pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia bezpredmetná. 43. Z dôvodu, že vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 17 578,97 eura za zdaňovacie obdobie júl 2014 nebola v stanovenej lehote a výške uhradená, správca dane vydal preskúmavané prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14 949,60 eura. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 44. Ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane a zákon rovnako upravuje aj spôsob výpočtu úroku s tým, že pri jeho výpočte sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak
štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Daňový poriadok tiež ustanovuje, že správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 45. Námietku žalobcu, že žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu o duplicitnom vyčíslení sankčného úroku z omeškania za rovnaké obdobie ani k tomu, že sankčné úroky sú už predmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá bola riešená na Najvyššom súde SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžfk/5/2017, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca bol výzvou č. 101911038/2019 zo dňa 09.08.2019 vyzvaný správcom dane na predloženie dôkazov o svojich tvrdeniach. Žiadne dôkazy však žalobca nepredložil. Ak žalobca skutočne mal vedomosť o duplicitne vyrubenom úroku z omeškania, mohol a mal predložiť v rámci odvolacieho konania s poukazom na § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku dôkazy preukazujúce takúto skutočnosť, čo neurobil. 46. Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu o nezapočítaní nadmerných odpočtov správcom dane z predchádzajúceho obdobia. Žalobca takúto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol konkrétne zdaňovacie obdobie, za ktoré mal správca dane nadmerný odpočet použiť a nepoužil na úhradu jeho daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2024 ani nešpecifikoval sumu tohto nadmerného odpočtu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje povinnosť žalobcu vyplývajúcu z § 70 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorej je platiteľ povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. 47. Vyššie citované ustanovenie § 70 zákona o DPH ukladá platiteľovi povinnosť viesť podrobné záznamy o uskutočnených transakciách podliehajúcich režimu DPH. Účelom tohto ustanovenia je uľahčenie kontroly transakcií zo strany správcu dane. 48. Žalobca taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že dátumy úhrad uvedené v napadnutom rozhodnutí sa nezhodujú s dátumami, ktoré mal žalobca k dispozícii. Správny súd nezistil žiadne pochybenie daňových orgánov pri vydaní napadnutých rozhodnutí ani pokiaľ ide o platby žalobcu. Žalobca vedel o jednotlivých preúčtovaniach nadmerných odpočtov, nakoľko mu boli správcom dane zaslané a všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerných odpočtov aj prevzal. 49. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že neprehľadnosť a problémy v jeho účtovníctve boli spôsobené správcom dane, ktorý mu nezaslal saldokonto a celý administratívny spis od roku 2010 doteraz. Takáto povinnosť správcovi dane nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. 50. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že správca dane vyrubil úrok z omeškania zo zákonných dôvodov, teda z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu zaplatiť daň riadne a včas. Sankcia v podobe úroku z omeškania predstavuje síce negatívny zásah do majetkových práv žalobcu ako daňového subjektu, ale ide o zásah zo zákonných dôvodov a jej výpočet je striktne regulovaný zákonom, bez možnosti správcu dane individualizovať jej výšku vzhľadom na ten-ktorý prípad. Nedošlo ani k porušeniu zásady proporcionality vyjadrenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku. Uvedené ustanovenie daňového poriadku ukladá povinnosť daňových orgánov postupovať pri správe daní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je to jeden z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 a 3) a je spoločný pre všetky procesné predpisy. Správca dane zvolil v danom prípade prostriedky a postupy striktne v súlade so zákonom a v žiadnom
prípade sa nedá jeho postup označiť za excesívny. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ukladanie peňažných sankcií zo strany štátu v takomto prípade je povinnosťou štátu a nie jeho právom uložiť sankciu. Zákon totiž upravuje obligatórny postup správcu dane, t. j. správca dane má zákonnú povinnosť vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane (§ 156 ods. 2 daňového poriadku). Záverom je možné uviesť, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne posúdil. 51. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.