{"guid": "88f8742a-1687-42e4-94ef-e3916af0a7c1:8b5dd652-4122-4fc8-b682-2aef31e992bd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3", "spisova_znacka": "BA-1S/284/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/284/2019 z 14. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. januára 2025, sp. zn. BA-1S/284/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3", "identifikacne_cislo": "1019201761", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-42.odsek-9", "nazov": "§ 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-42.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-42", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b5dd652-4122-4fc8-b682-2aef31e992bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/284/2019\n1019201761\n14. 01. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201761.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: DEVELOP\nGROUP a. s., so sídlom Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, právne zastúpený: Advokáti\nHeinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102302910/2019 zo dňa 07.10.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 101482984/2019 zo dňa\n17.06.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 14 949,60 eura\nza nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie\njúl 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\n2. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca podal daňové priznanie\nk dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 dňa 25.08.2014. Priznaná vlastná daňová\npovinnosť predstavovala sumu 32 899,56 eura, suma 3 963,42 eura bola uhradená odpočítaním v\ntermíne splatnosti, suma 11 977,91 eura bola uhradená preúčtovaním z nasledujúcich nadmerných\nodpočtov a suma 16 958,23 eura nebola uhradená. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý\ndeň omeškania s platbou, až do platby vrátane, avšak najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nesprávny výpočet výšky\núroku z omeškania, nakoľko dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu sa podľa neho nezhodujú\ns dátumami, ktoré má žalobca k dispozícii. Pochybenie správcu dane videl žalobca aj v nesprávnom\nzapočítaní nadmerného odpočtu z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, čím podľa neho došlo\nk zmene daňovej povinnosti za sankcionované zdaňovacie obdobie.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. 102302910/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc nedôvodnosť námietok žalobcu. O jednotlivých\n\npreúčtovaniach nadmerných odpočtov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v jednotlivých zdaňovacích\nobdobiach rokov 2016 až 2018, žalobca vedel, nakoľko všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerných\nodpočtov prevzal. Námietku žalobcu, že mu správca dane vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie\ndane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2014 v\nustanovenej lehote a v ustanovenej výške duplicitne, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Správca\ndane vyrubil žalobcovi rozhodnutím č. 102473371/2017 zo dňa 28.11.2017 úrok z omeškania v sume\n24,70 eura za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 ods. 9 zákona č.\n595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej\nlehote. Správca dane postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňový poriadok v\n§ 1 ustanovuje predmet a rozsah pôsobnosti daňového poriadku, v zmysle ktorého tento zákon upravuje\nsprávu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so\nsprávou daní. Na správu daní sa vzťahuje výlučne daňový poriadok, v súlade s ktorým je správca dane\npovinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote\nalebo v ustanovenej výške daň alebo rozdiel dane. V neposlednom rade uviedol, že žalobca ku dňu\nvydania napadnutého rozhodnutia dlhuje na daniach 350 271,57 eura.\nII.\nŽaloba\n5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj\nprvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie\nkonanie. V prípade, že by mal správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného sú\nsprávne, navrhol, aby správny súd postupoval v zmysle § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a znížil výšku peňažného plnenia priznaného\nnapadnutým rozhodnutím z dôvodu neprimeranosti priznanej výšky.\n6. V prvom rade namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalovaný nedostatočne určil,\nresp. vôbec nepreveroval konkrétne dátumy jednotlivých čiastkových úhrad a nešpecifikoval ich ani v\nnapadnutom rozhodnutí. Napríklad pri úhrade cez exekúciu neuviedol, či ide o dátum, kedy exekútor\nstiahol peniaze žalobcovi, alebo o dátum, kedy exekútor pripísal „vymožené” peniaze na účet správcu\ndane. Uvedené predstavuje diametrálny rozdiel, pričom za správny dátum by mal byť určený dátum\nstiahnutia peňazí exekútora od žalobcu.\n7. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu, že jeho iné platby\n(resp. nároky na vrátenie dane) boli použité na kompenzáciu jeho povinnosti na daň z pridanej\nhodnoty. Vzhľadom na veľký rozsah daňových priznaní, riadnych, dodatočných, ako aj rôznych zápočtov,\nkompenzácií, žalobca uviedol, že vznikla neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní. Aj z tohto dôvodu\nžalobca opakovane žiadal správcu dane, aby predložil Výpis saldokonta žalobcu od roku 2010 až\ndoteraz, avšak ani správca dane, ani žalovaný to nikdy nespravili.\n8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu\no duplicitnom vyčíslení sankčného úroku za rovnaké obdobie, ani k tomu, že sankčné úroky sú už\npredmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá bola riešená na Najvyššom súde SR\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžfk/5/2017.file_0.jpg\nfile_1.wmf\nŽalovaný neprešetril predchádzajúce vyrubenia sankčných úrokov, teda nešetril z hmotnoprávneho\ndôvodu, či nedošlo ku duplicitnému vyrubeniu a uspokojil sa s tvrdením, že rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžfk/5/2017 sa týkalo „len” procesnej otázky, ale hmotnoprávne\nveci neskúmal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 191 ods. 3 SSP a navrhol, aby správny súd\npreskúmal aj prvostupňové rozhodnutie a samotné vykonanie kompenzácií, ktorých správnosť žalobca\nnamietal, avšak žalovaný ich nepreskúmaval.\n9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval na podstatné\nskutočnosti tvrdené žalobcom, týkajúce sa saldokonta žalobcu od roku 2010 až doteraz a ku\nkompenzáciám nadmerných odpočtov či iných jeho nárokov voči správcovi dane ohľadom povinnosti\nzaplatiť daň z pridanej hodnoty za júl 2014. Ak rozhodnutie odvolacieho orgánu (alebo vo všeobecnosti\n\nsúdu) je odôvodnené nedostatočným spôsobom, nie je presvedčivé resp. je v rozpore s § 47 ods.\n3 správneho poriadku, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie porušujúce práva\núčastníka konania (v tomto prípade daňového dlžníka), resp. za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s čl.\n6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. V tejto súvislosti žalobca citoval\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 201/2010 týkajúce sa práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\n10. Žalovaný mal povinnosť sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadať so skutočnosťou, že\n- dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu v rozhodnutí správcu dane sa nezhodujú s dátumami, ktoré\nmá žalobca k dispozícií, pričom ich správca dane ani riadne neodôvodnil,\n- správca dane pochybil pri výpočte úrokov z omeškania, keďže žalobca mal v predchádzajúcom období\nnadmerný odpočet, pričom správca dane nesprávne započítal nadmerný odpočet z predchádzajúceho\nobdobia,\n- správca dane spôsobil neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní, čo má za následok aj problémy\nv účtovníctve žalobcu, na čo žalobca opakovane žiadal o predloženie svojho saldokonta od roku 2010\naž doteraz,\n- správca dane vymáhal od žalobcu sankčné úroky z dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njúl 2014.\n11. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich\nprávach, a to z nasledujúcich dôvodov:\na) žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní;\nb) žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na ním uvádzané okolnosti týkajúce sa finančných nárokov\na povinností žalobcu voči žalovanému, a to najmä z dôvodov uvedených v bode 10. tohto rozsudku;\nc) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je nesprávne (venovalo sa\nlen konkrétnemu mesiacu júl 2014, avšak nie ostatným predchádzajúcim a nasledujúcim mesiacom);\nd) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné;\ne) žalovaný nesprávne posúdil termíny jednotlivých úhrad a tým aj výpočet úrokov z omeškania podľa\n§ 156 ods. 2 daňového poriadku.\n12. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam namietaným\nv odvolaní, na argumenty žalobcu neprihliadal, čím postupoval v rozpore s ustanoveniami správneho\nporiadku (§ 3 ods. 1, 2, 4 a 5 ako aj § 32 ods. 1). Napadnuté rozhodnutie porušuje procesné práva\nžalobcu, ktoré zakladá § 47 ods. 3 správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho procesných\npráv vyššie uvedeným spôsobom podľa jeho názoru potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných\nsúdov SR, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/1/2012 zo dňa 05.10.2012,\nz odôvodnenia ktorého žalobca citoval. Najvyšší súd SR taktiež opakovane judikoval, že všetky\npodstatné právne významné skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k vydaniu preskúmavaného\nrozhodnutia, musia byť vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v samotnom odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia.\n13. Žalobca zároveň navrhol vykonanie nasledovných dôkazov:\n- vyžiadať celý administratívny spis,\n- vyžiadať od správcu dane Výpis saldokonta žalobcu od roku 2010 až doteraz,\n- vyžiadať všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerného odpočtu za iné zdaňovacie obdobia s daňou\nz pridanej hodnoty za júl 2014, aj s potvrdením o doručení žalobcovi (keďže žalobca nevie dohľadať\ntieto doklady a ani potvrdiť, že by mu boli doručené) a\n- vyžiadať podklady o daňovej exekúcii, ktorou mala byť vymožená časť na dani z pridanej hodnoty za\njúl 2014, vrátane spôsobu a času a oboznámenia o tom žalobcu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n15. Poukázal na to, že žalobca podal za predchádzajúce zdaňovacie obdobie jún 2014 dňa 25.07.2014\nriadne daňové priznanie k DPH s nadmerným odpočtom v sume 12 159,77 eura a dňa 07.08.2014, t.\nj. v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, podal dodatočné daňové priznanie k DPH za jún 2014 s\n\nnadmerným odpočtom 3 963,42 eura. Dňa 25.08.2014 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie\nobdobie júl 2014 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 32 899,56 eura, ktorá bola splatná 25.08.2014.\nV zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon o DPH“) si žalobca nadmerný odpočet za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v\nsume 3 963,42 eura odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti za júl 2014, viď. daňové priznanie riadok\nčíslo 33, a uviedol v riadku číslo 34 vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 28 936,14 eura. V danom\nprípade si žalobca zo zákona započítal nadmerný odpočet za predchádzajúce zdaňovacie obdobie\ns vlastnou daňovou povinnosťou, t. j. správca dane nevykonal preúčtovanie, a preto správca dane\nnemá povinnosť mu túto skutočnosť oznamovať. Priznaná daň v sume 28 936,14 eura bola uhradená\nnasledovne: v sume 11 977,91 eura preúčtovaním nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia rokov\n2016 až 2018 a zvyšná časť dane v sume 16 958,23 eura ku dnešnému dňu nebola uhradená. Správca\ndane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni\njej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku, najdlhšie za štyri roky\nomeškania s platbou, t. j. do 25.08.2018.\n16. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, akým spôsobom žalobca uhradil predmetnú daň. Zdôraznil,\nže zvyšná časť dane v sume 17 578,97 eura nebola k rozhodnému dňu 25.08.2018 uhradená, aj keď bola\nčiastočne uhradená preúčtovaním nadmerných odpočtov za nasledujúce zdaňovacie obdobia, avšak\ndátumy úhrad sú až po rozhodnom dni 25.08.2018, a preto nemajú žiadny vplyv na predmetný úrok z\nomeškania. V zmysle § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane je oprávnený sankcionovať dlžnú\nsumu dane najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, čo v danom prípade je do dňa 25.08.2018.\n17. Žalovaný považoval námietku žalobcu, že úrok z omeškania správca dane vypočítal nesprávne, za\nnedôvodnú. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101911038/2019 zo dňa 09.08.2019 na predloženie\ndôkazov o svojich tvrdeniach, ktorú si žalobca prevzal dňa 02.09.2019, avšak žiadne dôkazy o svojich\ntvrdeniach nepredložil, napr. bankové výpisy o úhradách predmetnej dane. Tvrdenie žalobcu, že dátumy\núhrad uvedené v napadnutom rozhodnutí sa nezhodujú s dátumami, ktoré mal žalobca k dispozícii,\nje len účelové a zavádzajúce tvrdenie, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Každý daňový\nsubjekt je povinný viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení\nneskorších predpisov, a preto žalobca by mal byť schopný preukázať svoje tvrdenia, čo však neurobil.\nŽalovaný preveril všetky platby žalobcu aj nadmerné odpočty a zistil, že správca dane pri vydávaní\nprvostupňového rozhodnutia nepochybil, a preto úrok z omeškania potvrdil ako vecne správny.\n18. Rovnako aj námietka, že správca dane vyrubil duplicitný sankčný úrok na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie júl 2014, je podľa názoru žalovaného nedôvodná. Ak má žalobca vedomosť o\ntom, že predmetný úrok z omeškania mu bol vyrubený duplicitne, mohol a mal v súlade s § 72 ods. 4\npísm. d) daňového poriadku predložiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, čo však neurobil.\nŽalovaný preveril uvedené tvrdenie a nezistil, že by bol žalobcovi duplicitne vyrubený úrok z omeškania\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Je to len účelové a zavádzajúce tvrdenie\nžalobcu, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Nakoľko v zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku\nukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len\nrozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, žalobca\nby mal disponovať „duplicitným rozhodnutím“, a preto v súlade s § 72 ods. 4 daňového poriadku ho\nmal predložiť ako dôkaz preukazujúci odôvodnenosť odvolania, čo však neurobil a ani nemohol urobiť,\npretože „duplicitné rozhodnutie“ neexistuje.\n19. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že správca dane na úhradu dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie júl 2014 nezapočítal nadmerný odpočet, resp. nadmerné odpočty z\npredchádzajúceho obdobia, ktorá vyplýva z neznalosti zákona o DPH a nevedení si evidencie DPH v\nzmysle § 70 zákona o DPH.\n20. Nakoľko podľa § 70 zákona o DPH je žalobca povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých\nzdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách, žalovaný\nnerozumel námietke, že správca dane mal použiť nadmerný odpočet z predchádzajúceho obdobia.\nDaň na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 28 936,14 eura bola splatná\n25.08.2014 a správca dane ku dňu 25.08.2014 neeviduje nevrátený nadmerný odpočet, ktorý by mohol\npoužiť na úhradu tejto dane. Nakoľko žalobca je povinný viesť podrobné záznamy o dodaných/prijatých\ntovaroch a službách, uvedené skutočnosti sú mu známe, a preto žalovanému nie je zrejmé, aký\n\nnadmerný odpočet mal byť a nebol preúčtovaný na úhradu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie júl 2014. V odvolaní a ani v žalobe neuviedol sumu konkrétneho nadmerného odpočtu, ani\nkonkrétne zdaňovacie obdobie, za ktoré správca dane mal nadmerný odpočet použiť, a nepoužil, na\núhradu daňovej povinnosti DPH za júl 2014. Žalovaný po preštudovaní spisového materiálu v súvislosti s\npreúčtovávaním nadmerných odpočtov nezistil pochybenie správcu dane. O jednotlivých preúčtovaniach\nnadmerných odpočtov žalobca vedel, nakoľko všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerných odpočtov\nprevzal. Žalobca ku dnešnému dňu dlhuje na daniach 466 349,67 eura.\n21. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca si všetky oznámenia správcu dane o preúčtovaní\nprevzal, to znamená, že o preúčtovaniach nadmerných odpočtov správcom dane vedel. Započítanie\nnadmerného odpočtu s vlastnou daňovou povinnosťou za nasledujúce zdaňovacie obdobie správca\ndane neoznamuje, je to zákonná povinnosť každého daňového subjektu, a zrejme tu nastalo\nnepochopenie zákona o DPH zo strany žalobcu. Vzhľadom na § 70 zákona o DPH žalobca o tom,\nže mu nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za predošlé obdobia vzhľadom na povinnosť\nzapočítať nadmerný odpočet na vlastnú daňovú povinnosť za nasledujúce zdaňovacie obdobie, vedel.\nTakýto nadmerný odpočet, ak za nasledujúce zdaňovacie obdobie je vlastná daňová povinnosť, správca\ndane nemôže preúčtovať, ani zaslať oznámenie o preúčtovaní, pretože by konal v rozpore so zákonom o\nDPH. Žalovaný považoval námietku, že správca dane spôsobil neprehľadnosť a problémy v účtovníctve\nžalobcu tým, že mu nezaslal saldokonto a celý administratívny spis od roku 2010 až do dnešného dňa,\nza nedôvodnú. Žiadny zákonný predpis neukladá správcovi dane povinnosť zasielať všetky písomnosti\nodo dňa vzniku spoločnosti až do dňa vyrubenia úroku (oznámenia, výzvy, rozhodnutia, upovedomenia,\nexekučné výzvy, saldokonto, atď.), t. j. zaslať kópiu celého daňového spisu vždy pred vyrubením úroku\nz omeškania každému daňovému subjektu, ktorému hodlá vyrubiť úrok z omeškania za nezaplatenie\ndane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. A preto námietka žalobcu, že správca dane mu\nnezaslal kópiu všetkých písomností od roku 2010 až do dnešného dňa a saldokonto od roku 2010 až\ndo dnešného dňa, je nedôvodná a nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jedinou\nzákonnou podmienkou na vyrubenie sankčného úroku z omeškania je nesplnenie si daňových povinností\nv ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\n22. Žalovaný tiež konštatoval, že odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017\nje v prejednávanej veci neopodstatnené, nakoľko žalobca citoval sám seba (žalobné dôvody) a nie\nvýrok súdu. Meritom kasačnej sťažnosti bola sporná otázka, či daňová exekučná výzva a rozhodnutie\nodvolacieho orgánu o jej potvrdení sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí\npodľa SSP.\nIV.\nReplika žalobcu\n23. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2020 opätovne poukázal na námietky uvedené v žalobe a citoval § 3\nods. 2 a 8, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 2 a § 74 ods. 3 daňového poriadku. Správne orgány oboch stupňov\npodľa názoru žalobcu postupovali v rozpore s touto zásadou, keď napriek opakovaným žiadostiam\nžalobcu mu odmietli poskytnúť súčinnosť a odmietli mu poskytnúť saldokonto jeho daňových povinností.\n24. Mal za to, že správca dane spôsobil neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní daňových povinností\n(platenie daní, vracanie daní, vzájomné zápočty, atď.), čo má za následok aj problémy v účtovníctve\nžalobcu, na čo žalobca opakovane žiadal o predloženie jeho saldokonta od roku 2010 až doteraz. Teda\nide nielen o priamo predchádzajúci mesiac daného obdobia (jún 2014), ale všetky predchádzajúce\nobdobia ako aj nasledujúce obdobia. Dôvodnosť aj všetkých predchádzajúcich aj všetkých nasledujúcich\nobdobí je dôležitá, napríklad aj z nasledujúcich dôvodov:\n- rozhodnutím č. 102302817/2019 zo dňa 07.10.2019 žalovaný zmenil rozhodnutie správcu dane č.\n101484059/2019 zo dňa 17.06.2019 tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 72 223,20 eura\nza nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie\nobdobie 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Daň z príjmu za rok 2013 u žalobcu bola 138\n326,41 eura, pričom na jej úhradu bola použitá suma 518,26 eura (skladajúca sa z úhrad 125,86 eura;\n138,82 eura; 128,93 eura; 124,65 eura) zo dňa 16.08.2012, čím táto časť 518,26 eura bola zaplatená\nvčas, a preto nie je dôvod z nej počítať úrok z omeškania (vypočítaná na 46,85 eura). Správca dane však\nuvádzal, že táto suma 518,26 eura bola uhradená až dňa 05.02.2015. Zjavná nezrovnalosť preukazuje\ndisproporciu a neprehľadnosť vo vedení file_2.jpg\n\nfile_3.wmf\nzáznamov u správcu dane. Rovnako, ako mala byť daň z príjmov za rok 2013 uhradená (v časti\n518,26 eura) dňa 16.08.2012 — teda skoro 2 roky vopred. Je zrejmé, že daň z príjmov za rok 2013 je\nodlišná záležitosť ako DPH za júl 2014, avšak uvedené preukazuje, že opätovne ide o disproporciu a\nneprehľadnosť vo vedení záznamov u správcu dane, ako aj okolnosť, že saldokonto daňového subjektu\nbolo neustále menené v závislosti od rôznych podaní, úhrad, zápočtov, výziev, atď.\n- file_4.jpg\nfile_5.wmf\nv prípade vratiek v nasledujúcich obdobiach by došlo k zápočtu dlžnej dane, čím by sa prerušilo plynutie\ndoby na výpočet úrokov z omeškania, teda úroky z omeškania by sa počítali len do file_6.jpg\nfile_7.wmf\ntakejto doby vratky, a nie až maximálne 4 roky.file_8.jpg\nfile_9.wmf\n\n25. Žalovaný úmyselne odmieta vydať saldokonto, a to akým spôsobom boli započítavané a hlavne\nv akých termínoch boli započítavané všetky úhrady, ktoré sa vykonávali od roku 2010. Žalobca\nniekoľkokrát elektronicky vyzýval na zaslanie saldokonta medzi žalobcom a žalovaným od roku 2010.\nOdpoveď z ich strany bola vždy rovnaká, že žalobca má zaplatiť poplatok, ktorý zo zákona činí za jednu\nstranu X eur a keď sa žalobca dopytoval, za koľko strán má zaplatiť, nikdy mu nevedeli povedať, za\nkoľko strán to bude a dookola odmietali saldokonto vydať. Pri poslednom dopyte žalobcovi odpísali, že\nzo zákona takúto informáciu nemusia poskytnúť.\n26. Žalovaný nesprávne uviedol, že podmienkou na vyrubenie sankčného úroku nie je predloženie\nvýpisu saldokonta od roku 2010 až do roku 2020. Takéto niečo žalobca nikdy neuvádzal. Ide o dôkazný\nprostriedok, ktorý má žalovaný k dispozícii, avšak odmieta ho vydať, pričom žalobca k nemu nemá\ndosah.\n27. Žalovaný taktiež uviedol, že všetky oznámenia o jednotlivých preúčtovaniach nadmerných odpočtov\nboli žalobcovi oznámené, pričom ich žalobca prevzal. Žalovaný však o tejto skutočnosti podľa názoru\nžalobcu nepredložil žiaden dôkaz.\n28. Predmetné konanie je súdnym konaním, v ktorom majú obe strany rovnaké práva a povinnosti. Ide\no súdne konanie, v ktorom by sa mal objektívne preveriť skutkový stav veci a po jeho riadnom preverení\na preukázaní vydať súdne rozhodnutie. Je to žalovaný, ktorý vyrubuje žalobcovi sankčné úroky, teda\nsiaha na majetok žalobcu, preto má dôkaznú povinnosť predložiť všetky dôkazné prostriedky o danej\nveci, najmä aj tie, ku ktorým prístup žalovaný má, pričom žalobca ich objektívne nevie predložiť. Konanie\nnie je o tom, aby žalobca teraz predkladal celé svoje účtovníctvo. Okrem toho, aj keby žalobca nemal v\nporiadku účtovníctvo (z akéhokoľvek dôvodu, poškodené, odcudzené, nesprávne vedené), neznamená\nto, že žalovaný tým nemusí predkladať dôkazy, resp. že nemusí preukázať, že sankcia bola vyrubená\nv súlade s právnymi predpismi.\n29. Žalobca ešte dodal, že v období rokov 2010 až 2014 malo údajne prísť k omeškaniu platieb zo\nstrany žalobcu, avšak žalovaný doložil podľa vyjadrenia listinné dôkazy až od roku 2016. To znamená,\nže vzájomné saldokonto od roku 2010 do roku 2016 žalovaný opakovane odmieta sprístupniť, avšak na\nvzdory toho si všetky sankcie uplatňuje práve za toto obdobie, najviac rok 2011 až 2014. Súčasne sa\nžalovaný pokúša dať žalobcu do konkurzu, aby mu znemožnil dostatočne sa brániť pred týmto súdom.\nVoči žalobcovi je začaté konkurzné konanie na Krajskom súde v Bratislave, ktoré už malo byť zákonným\nspôsobom zamietnuté (pohľadávka veriteľa, ktorý podal návrh na začatie konkurzného konania, bola v\nplnom rozsahu uhradená, a teda navrhovateľ nemá žiadnu pohľadávku voči údajnému dlžníkovi, čím\n\nmal byť návrh na začatie konkurzného konania zastavený). Napriek tomu konkurzné konanie pokračuje,\nv tomto momente bol odobraný spis z dôvodu trestného stíhania príslušnej sudkyni a pridelený inej\nsudkyni. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu preukazuje netransparentné konanie žalovaného,\nktorý môže sledovať iný účel ako vyrubenie úroku z omeškania.\n30. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/284/2019 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. BA-1S/284/2019.\n32. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 14.01.2025 v neprítomnosti právneho zástupcu\nžalobcu ako aj žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 18.12.2024. Právny\nzástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie podaním zo\ndňa 13.01.2025. Správny súd predmetnej žiadosti nevyhovel z dôvodov uvedených v podaní zo dňa\n14.01.2025, ktoré správny súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu. Na žiadosť štatutárneho zástupcu\nžalobcu, že trvá na osobnej účasti na pojednávaní, správny súd neprihliadal, nakoľko jeho účasť nebola\nnevyhnutná z dôvodu, že žalobca je v predmetnom konaní s poukazom na § 49 SSP povinne zastúpený\nadvokátom, ktorý v jeho mene pred správnym súdom koná a zastupuje ho.\n33. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či\nžalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými\nadministratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,\nktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu\njeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych\nsprávnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný\nvykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má\nzákonom predpísané náležitosti.\n35. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je\nzásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\n36. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že\núčastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia\nodvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový\n\norgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v\ndaňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné\nzachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\n37. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku\n2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.\n38. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa\nodseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť\npreddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije\nročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,\nzačínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia\ndaňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného\nkonania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej\nsumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy\nmôže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou.\n39. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.08.2014 predstavovala 0,15 %.\nVzhľadom na to, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15\n%, pri výpočte bola použitá ročná úroková sadzba 15 %. Podľa § 161 daňového poriadku sa úrok z\nomeškania zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol.\n40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nDokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo\núplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Z administratívneho spisu správny súd zistil,\nže žalobca podal za predchádzajúce zdaňovacie obdobie jún 2014 dňa 25.07.2014 riadne daňové\npriznanie k DPH s nadmerným odpočtom v sume 12 159,77 eura a dňa 07.08.2014, t. j. v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu, podal dodatočné daňové priznanie k DPH za jún 2014 s nadmerným\nodpočtom 3 963,42 eura. Dňa 25.08.2014 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl\n2014 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 32 899,56 eura, ktorá bola splatná 25.08.2014. V zmysle\n§ 79 ods. 1 zákona o DPH si žalobca nadmerný odpočet za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v\nsume 3 963,42 eura odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti za júl 2014 (daňové priznanie riadok číslo\n33) a uviedol v riadku číslo 34 daňového priznania vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 28\n936,14 eura. Priznaná daň v sume 28 936,14 eura bola uhradená nasledovne: v sume 11 977,91 eura\npreúčtovaním nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia rokov 2016 až 2018 a zvyšná časť dane v\nsume 16 958,23 eura ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebola uhradená. Správca dane vyrubil\núrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti\naž do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku, najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou, t. j. do dňa 25.08.2018.\n41. Z administratívneho spisu tiež správny súd zistil, že predmetnú daň žalobca uhradil nasledovne:\n- dňa 28.06.2014 v sume 400,18 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl\n2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 103503288/2016,\n- dňa 26.07.2016 v sume 1 908,66 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj\n2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 103648505/2016,\n- dňa 26.08.2016 v sume 598,06 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún\n2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 103863871/2016,\n\n- dňa 27.09.2016 v sume 1 485,67 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl\n2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 10404484849/2016,\n- dňa 26.10.2016 v sume 226,59 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august\n2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 104227239/2016,\n- dňa 08.11.2016 v sume 381,35 eura vymoženej prostredníctvom exekúcie,\n- dňa 26.11.2016 v sume 121,17 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nseptember 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 104366803/2016,\n- dňa 28.12.2016 v sume 43,14 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október\n2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100028786/2017,\n- dňa 26.01.2017 v sume 462,43 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nnovember 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100223532/2017,\n- dňa 28.02.2017 v sume 656,18 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\ndecember 2016, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100436760/2017,\n- dňa 28.03.2017 v sume 439,11 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január\n2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100599110/2017,\n- dňa 26.04.2017 v sume 336,91 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100832154/2017,\n- dňa 26.05.2017 v sume 839,63 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec\n2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101293101/2017,\n- dňa 27.06.2017 v sume 334,97 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl\n2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101510601/2017,\n- dňa 26.07.2017 v sume 58,55 eura preúčtovaním časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nmáj 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101694692/2017,\n- dňa 26.09.2017 v sume 332,47 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl\n2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 102130102/2017,\n- dňa 23.12.2017 v sume 367,76 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\noktóber 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100056738/2018,\n- dňa 26.01.2018 v sume 830,72 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nnovember 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100307892/2018,\n- dňa 27.02.2018 v sume 601,12 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\ndecember 2017, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100495572/2018,\n- dňa 27.03.2018 v sume 202,19 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január\n2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100714435/2018,\n- dňa 26.04.2018 v sume 194,09 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 100946762/2018,\n- dňa 26.05.2018 v sume 123,40 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec\n2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101108453/2018,\n- dňa 26.06.2018 v sume 239,52 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl\n2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101296802/2018,\n- dňa 26.07.2018 v sume 173,30 eura preúčtovaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj\n2018, o čom správca dane zaslal Oznámenie č. 101498415/2018.\n42. Zvyšná časť dane v sume 17 578,97 eura nebola k rozhodnému dňu 25.08.2018 uhradená.\nK čiastočnej úhrade zvyšnej časti dane došlo preúčtovaním nadmerných odpočtov za nasledujúce\nzdaňovacie obdobia v roku 2018, avšak dátumy úhrad sú až po rozhodnom dni 25.08.2018, a teda táto\nskutočnosť je pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia bezpredmetná.\n43. Z dôvodu, že vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 17 578,97 eura za zdaňovacie obdobie júl\n2014 nebola v stanovenej lehote a výške uhradená, správca dane vydal preskúmavané prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania\nvo výške 14 949,60 eura. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n44. Ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane vyrubiť úrok z\nomeškania z dlžnej sumy, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane a zákon rovnako upravuje\naj spôsob výpočtu úroku s tým, že pri jeho výpočte sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni,\nv ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak\n\nštvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku\nz omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Daňový poriadok tiež ustanovuje, že správca\ndane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po\ndni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania\nkompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného\ndaňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného\ndaňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj\npriebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.\n45. Námietku žalobcu, že žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu\no duplicitnom vyčíslení sankčného úroku z omeškania za rovnaké obdobie ani k tomu, že sankčné úroky\nsú už predmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá bola riešená na Najvyššom súde\nSR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžfk/5/2017, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca bol\nvýzvou č. 101911038/2019 zo dňa 09.08.2019 vyzvaný správcom dane na predloženie dôkazov o svojich\ntvrdeniach. Žiadne dôkazy však žalobca nepredložil. Ak žalobca skutočne mal vedomosť o duplicitne\nvyrubenom úroku z omeškania, mohol a mal predložiť v rámci odvolacieho konania s poukazom na §\n72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku dôkazy preukazujúce takúto skutočnosť, čo neurobil.\n46. Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu o nezapočítaní nadmerných odpočtov správcom dane\nz predchádzajúceho obdobia. Žalobca takúto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a ani\nneuviedol konkrétne zdaňovacie obdobie, za ktoré mal správca dane nadmerný odpočet použiť\na nepoužil na úhradu jeho daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2024 ani nešpecifikoval sumu\ntohto nadmerného odpočtu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje povinnosť žalobcu vyplývajúcu z §\n70 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorej je platiteľ povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých\nzdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie\nzáznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského\nštátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení\nna tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou\npomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal\nodpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred\ndodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je\npovinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.\n47. Vyššie citované ustanovenie § 70 zákona o DPH ukladá platiteľovi povinnosť viesť podrobné\nzáznamy o uskutočnených transakciách podliehajúcich režimu DPH. Účelom tohto ustanovenia je\nuľahčenie kontroly transakcií zo strany správcu dane.\n48. Žalobca taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že dátumy úhrad uvedené v napadnutom\nrozhodnutí sa nezhodujú s dátumami, ktoré mal žalobca k dispozícii. Správny súd nezistil žiadne\npochybenie daňových orgánov pri vydaní napadnutých rozhodnutí ani pokiaľ ide o platby žalobcu.\nŽalobca vedel o jednotlivých preúčtovaniach nadmerných odpočtov, nakoľko mu boli správcom dane\nzaslané a všetky oznámenia o preúčtovaní nadmerných odpočtov aj prevzal.\n49. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že neprehľadnosť a problémy v jeho účtovníctve boli\nspôsobené správcom dane, ktorý mu nezaslal saldokonto a celý administratívny spis od roku 2010\ndoteraz. Takáto povinnosť správcovi dane nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.\n50. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že správca dane vyrubil\núrok z omeškania zo zákonných dôvodov, teda z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu zaplatiť daň\nriadne a včas. Sankcia v podobe úroku z omeškania predstavuje síce negatívny zásah do majetkových\npráv žalobcu ako daňového subjektu, ale ide o zásah zo zákonných dôvodov a jej výpočet je striktne\nregulovaný zákonom, bez možnosti správcu dane individualizovať jej výšku vzhľadom na ten-ktorý\nprípad. Nedošlo ani k porušeniu zásady proporcionality vyjadrenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku.\nUvedené ustanovenie daňového poriadku ukladá povinnosť daňových orgánov postupovať pri správe\ndaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je to jeden z princípov právneho štátu\nzakotvený v Ústave Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 a 3) a je spoločný pre všetky procesné predpisy.\nSprávca dane zvolil v danom prípade prostriedky a postupy striktne v súlade so zákonom a v žiadnom\n\nprípade sa nedá jeho postup označiť za excesívny. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že\nukladanie peňažných sankcií zo strany štátu v takomto prípade je povinnosťou štátu a nie jeho právom\nuložiť sankciu. Zákon totiž upravuje obligatórny postup správcu dane, t. j. správca dane má zákonnú\npovinnosť vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane (§ 156 ods.\n2 daňového poriadku). Záverom je možné uviesť, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v\nzodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky\nzákonom vyžadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so\nvšetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy\naj skutkový stav, ktorý správne právne posúdil.\n51. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}