Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/281/2019 1019201746 26. 06. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201746.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: PIT AGRO s. r. o., so sídlom Šaštínska 37, 841 04 Bratislava, IČO: 43 845 452, zastúpeného: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, 841 04 Bratislava 4, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 8744/2019-640, číslo záznamu 44050/2019 zo dňa 04. 10. 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo spisu 8744/2019-640, číslo záznamu 44050/2019 zo dňa 04. 10. 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 500/1387/18025/2013 zo dňa 27. 05. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nebolo žalobcovi ako žiadateľovi schválené poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu (ďalej aj ako „platba SAPS“) podľa čl. 58 Nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (ďalej len „Nariadenie 1122/2009“), a tiež formou vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach (ďalej aj ako „platba LFA“) podľa čl. 16 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (ďalej len „Nariadenie 65/2011“), a súčasne bol vylúčený z poskytovania podpory vo výške 6 305,76 Eur s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na podanie jednotnej žiadosti č. 4040010120 na rok 2013 dňa 15. 05. 2013, ktorou žalobca požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v užívanej výmere 27,84 ha dielu pôdneho bloku A. B. XXXX/X a o vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach (ďalej len „žiadosť“). Prvostupňový orgán v tejto súvislosti uviedol, že na rovnaký diel pôdneho bloku si okrem žalobcu podala obdobnú žiadosť aj spoločnosť AGROSPOL Hontianske Nemce, družstvo, so sídlom Hontianske Nemce, 962 65 Hontianske Nemce, IČO: 360 459 69 (ďalej len „spolužiadateľ“). S odvolaním sa na uskutočnené kontroly na mieste a merania bolo podľa prvostupňového orgánu v súlade s § 16 písm. c) ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení ku dňu podania žiadosti (ďalej len „zákon č. 543/2007“) stanovené, že právo užívania na predmetný diel pôdneho fondu je medzi žiadateľom a spolužiadateľom sporné. Na základe tohto záveru prvostupňový orgán stanovil na spornú plochu hodnotu užívanej výmery 0,00 ha. 3. Prvostupňový orgán v sumarizoval, že o žiadosti rozhodol pôvodným rozhodnutím č. 500/1387/17041/2013 zo dňa 28. 01. 2014 tak, že ju neschválil (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“). Pôvodné rozhodnutie bolo žalobcom napadnuté správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom pod č. k. 2S/79/2014-62 zo dňa 19. 10. 2016 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu“) toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie s odôvodnením, že doklady o užívacom titule k predmetnej pôde predložil len žalobca, pričom spolužiadateľ doložil len doklady o faktickom obhospodarovaní pôdy. K vylúčeniu oprávneného užívateľa pôdy z podpory preto podľa krajského súdu nemôže viesť len zistenie, že nahlásenú pôdu v danom roku obhospodáril niekto iný. Krajský súd uzavrel, že pokiaľ tak urobila tretia osoba bez súhlasu oprávneného užívateľa, príp. proti jeho vôli, táto sa nemôže úspešne uchádzať o priznanie podpory z dôvodu absencie základného predpokladu, ktorým je právo užívania k pôde. Kasačná sťažnosť podaná prvostupňovým orgánom voči rozsudku Krajského súdu bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/13/2017 zo dňa 31. 07. 2018 zamietnutá (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu“). 4. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňový orgán uviedol, že po opätovnom preskúmaní predložených dôkazov zo strany žiadateľa a spolužiadateľa dospel k záverom, že žiadateľ preukázal užívacie právo k predmetnej pôde podľa § 2 ods. 1 písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „nariadenie vlády“), ale nepreukázal obhospodarovanie predmetnej pôdy podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády. K spolužiadateľovi prvostupňový orgán uviedol, že tento síce preukázal obhospodarovanie predmetnej pôdy, ale nepreukázal užívacie právo podľa § 2 ods. 1 písm. e) nariadenia vlády. V tejto súvislosti prvostupňový orgán dodal, že pôda, ktorá je predmetom žiadosti o poskytnutie priamych platieb, musí byť obhospodarovaná tým poľnohospodárom, ktorý žiada o poskytnutie priamych platieb, keďže priame platby nepredstavujú iba nástroj na vyrovnanie príjmov poľnohospodárov, ale aj určité protiplnenie za činnosti vykonávané poľnohospodármi, ktorými prispievajú k udržovaniu životného prostredia v dobrom a udržateľnom stave. Prvostupňový orgán v nadväznosti na uvedené závery dodal, že žalobcovi nemôže poskytnúť priame platby napriek skutočnosti, že pôdu neobhospodaroval nie z vlastnej viny, pretože by to bolo v rozpore s princípom poskytovania priamych platieb v Európskej únii. 5. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. s. 8744/2019-640, č. z. 44050/2019, zo dňa 04. 10. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predmetné platby (SAPS a LFA) sa poskytujú tomu žiadateľovi, ktorý plní najmä základnú podmienku, a to obhospodarovanie pôdy v deklarovanej žiadosti a zároveň plní aj príslušné podmienky stanovené, okrem iného, v ustanoveniach § 2 nariadenia vlády a § 57 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie vlády 2“). Podľa žalovaného prvostupňový orgán v súlade s právnymi názormi vyjadrenými v rozsudku Krajského súdu v a v rozsudku Najvyššieho súdu konštatoval, že právo užívania žiadateľa a spolužiadateľa nie je sporné. V zhode s prvostupňovým rozhodnutím žalovaný uviedol, že žiadateľ predloženými dokladmi preukázal právny vzťah k spornému dielu pôdneho bloku, ale nepreukázal jeho obhospodarovanie, pretože nepredložil platobnej agentúre žiadny relevantný dôkaz o jeho užívaní, a to napriek tvrdeniam žalobcu, že tento pôdny diel obhospodaroval zabraňovaním rozširovaniu náletov, pokiaľ mu spolužiadateľ na tejto pôde nezaložil úrodu. Žalobca nebol podľa žalovaného vylúčený z podpory z dôvodu, že deklarovanú pôdu v danom roku obhospodáril niekto iný, ale preto, že žalobca nesplnil jednu z minimálnych podmienok pre poskytnutie požadovanej podpory, a to obhospodarovanie
v žiadosti deklarovanej pôdy. Platbu nebolo možné žalobcovi podľa žalovaného poskytnúť ani v prípade, že neobhospodaroval pôdu nie z vlastnej viny. Žalovaný vo svojom odôvodnení reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu ohľadne otázky dobromyseľnosti spolužiadateľa pri výkone užívacieho práva na základe iného právneho dôvodu uviedol, že konanie o žiadosti spolužiadateľa na rok 2013 predstavuje samostatné správne konanie, ktoré nemôž byť podmetom posudzovania v rámci odvolacieho konania.
II. Správna žaloba 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca pôvodne na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorú doručil dňa 23. 12. 2019. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca uviedol, že v čase podania žiadosti mal splnené všetky podmienky na priznanie platieb podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády, pričom podpisom na svojej žiadosti potvrdil splnenie náležitostí, ktoré zodpovedali skutočnému stavu. Žalobca uviedol tvrdenia, že spolužiadateľ vošiel na parcely, ktoré žalobca obhospodaroval, a urobil osev na pripravenej pôde. Žalobca zároveň poukazoval na to, že na ploche, ktorú nevyužíval na poľnohospodársku výrobu (pôda ležiaca úhorom), zabraňoval rozširovaniu samonáletov, čo muselo byť viditeľné aj zo satelitných scén, že sa na tomto pozemku nenachádzali žiadne invázne druhy rastlín a húževnaté buriny. Žalobca upriamil pozornosť na závery v rozsudku Krajského súdu, že ako žiadateľ musí preukázať predovšetkým užívací titul, ktorý ho oprávňuje rozhodovať o hospodárení s deklarovanou poľnohospodárskou pôdou a pokiaľ toto právo preukáže, tak na poskytnutie podpory postačuje fakt, že pôda je obhospodarovaná a nie je podstatné, či ju fyzicky obhospodáril žalobca ako žiadateľ alebo tretia osoba bez užívacieho titulu k predmetnej pôde. 7. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom žalovaného, že konanie o žiadosti spolužiadateľa patrí na samostatné konanie, pretože vysporiadanie sa s otázkou dobromyseľnosti spolužiadateľa má vplyv aj na podanie žaloby o náhradu škody, ktorú žalobca ako žiadateľ utrpel, pričom ak by sa v novom konaní rozhodovalo len o žiadosti žalobcu, museli by orgány verejnej správy priznať žalobcovi dotáciu, keďže došlo z jeho strany k preukázaniu užívacieho práva k pozemku a zároveň mal ku dňu podania žaloby splnené všetky podmienky. Žalobca tiež poukázal na to, že ak by sa konanie netýkalo aj spolužiadateľa, tak je otázkou prečo by prvostupňový orgán žiadal podanou kasačnou sťažnosťou o odklad výkonu rozsudku Krajského súdu s odôvodnením, aby spolužiadateľ nemusel vracať dotáciu. Podľa žalobcu by tiež neprichádzalo do úvahy posudzovanie, či žalobca splnil podmienky z hľadiska užívacieho titulu a spolužiadateľ preukázal iba faktické užívanie, pokiaľ by orgány verejnej správy konštatovali neexistenciu sporu. Žalobca tiež namietal, že ani prvostupňový orgán a ani žalovaný nežiadali od neho predloženie dôkazov, akým spôsobom mal sám obhospodarovať pôdu, teda aké stroje použil na zabraňovanie rozširovaniu samonáletov, čím odstraňoval invázne druhy rastlín a húževnaté buriny. 8. Na podporu tvrdení, že spolužiadateľ bol v danej veci nedobromyseľný poukázal žalobca na skutočnosť, že v spise vyžiadanom prvostupňovým orgánom boli zabezpečené dôkazy, že so štatutárnym orgánom spolužiadateľa odmietli vlastníci kultúrneho dielu uzatvoriť nájomnú zmluvu a napriek tomu si spolužiadateľ na tomto pozemku založil úrodu. 9. Žalobca v závere žaloby uviedol, že nakoľko preukázal užívacie právo k predmetným pozemkom, navrhol rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v hodnote 100 %. III. Vyjadrenie k žalobe 10. K žalobe sa podaním doručeným na súd dňa 22. 05. 2020 vyjadril žalovaný (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za vydané na základe správneho právneho
posúdenia, dostatočne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci, ktorý bol náležite odôvodnený a rozhodnutie je preto v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a európskou legislatívou. Zároveň dodal, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. Rozpor s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi by bolo možné konštatovať práve v prípade, keby prvostupňový orgán schválil a poskytol žalobcovi požadovanú podporu napriek nedodržaniu legislatívou stanovených podmienok na jej poskytnutie. Dôvodom pre neposkytnutie platby SAPS a platby LFA bolo podľa žalovaného nadhodnotenie výmery zistenej vykonanými kontrolami prvostupňového orgánu. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že základnou podmienkou na poskytnutie žalobcom požadovaných platieb je povinnosť žiadateľa preukázateľne obhospodarovať poľnohospodársku plochu vo výmere minimálne 1 ha, pričom diel pôdneho bloku príslušného druhu musí dosahovať výmeru najmenej 0,3 ha plochy a táto žiadateľom nahlásená poľnohospodárska plocha v jednotnej žiadosti mu je k dispozícii k 31. máju príslušného roka a má vyznačené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená. Podľa žalovaného žalobca v konaní síce preukázal právny vzťah k spornému kultúrnemu dielu, ale nie je mu možné poskytnúť požadované platby, keďže nepreukázal obhospodarovanie pôdy a to i napriek tomu, že by predmetnú pôdu neobhospodaroval nie z vlastnej viny ako to sám uvádza. Žalovaný v kontexte žalobných námietok prezentoval stanovisko, že posudzovanie oprávnenosti, resp. neoprávnenosti zásahu tretích osôb do užívacieho práva žalobcu či rozhodovanie súkromnoprávnych sporov medzi žiadateľmi o podporu rozhodne nepatrí do kompetencie žalovaného alebo prvostupňového orgánu. Pre prípad, že žalobca disponuje dôkazmi ohľadne tvrdených skutočností, mal podľa žalovaného takúto neprávosť spôsobenú neoprávneným vstupom spolužiadateľa na jeho pozemky, ich neoprávneným užívaním a vznikom finančnej ujmy riešiť súdnou cestou. V danom prípade sa podľa žalovaného nejedná o automatický nárok žalobcu, ale o jeho právo podať žiadosť o poskytnutie podpory, ktoré sa stáva nárokom až právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu, ktorý po splnení zákonom predpísaných podmienok schváli poskytnutie požadovaných podpôr. 12. Žalovaný ďalej dodal, že nedostatky vytknuté rozsudkom Krajského súdu a rozsudkom Najvyššieho súdu boli odstránené prvostupňovým orgánom ako aj samotným žalovaným. Predložené dôkazy žalobcom boli podľa žalovaného posúdené v súlade so Správnym poriadkom, zákonom č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom riadneho posúdenia oprávnenosti žalobcu na poskytnutie požadovaných podpôr, vrátane dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov. 13. V závere vyjadrenia žalovaný uzavrel, že námietky žalobcu nepovažoval za dostatočne dôvodné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto navrhol žalobu zamietnuť. 14. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04. 06. 2020, sa žalobca už ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorými sú: a) jednotná platba na plochu, b) platba na dojnicu, c) osobitná platba na cukor, d) osobitná platba na ovocie a zeleninu. 16. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády žiadosť o priamu platbu (ďalej len „žiadosť“) môže podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“) osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“). 17. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda a) bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d) je pri pestovaní konopy osiata oprávnenými odrodami konopy siatej, e) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka.
18. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. 19. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády 2 žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať len žiadateľ, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche najmenej 1 ha poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom. 20. Podľa § 16a ods. 1 zákona č. 543/2007 ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ a spĺňa podmienky na poskytnutie podpory (ďalej len „ustanovené podmienky“), platobná agentúra rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, ani nie je preskúmateľné súdom. 21. Podľa § 16a ods. 2 zákona č. 543/2007 ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ, ale pri posudzovaní žiadosti sa zistilo, že nespĺňa ustanovené podmienky, platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. 23. Podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov je sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov odkáže na konanie pred súdom. Na podanie žaloby im určí primeranú lehotu, najmenej však 30 dní od doručenia oznámenia o prerušení konania. 25. Podľa § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 ak žiadatelia platobnej agentúre nepreukážu, že v lehote podľa odseku 1 podali žalobu na súd, platobná agentúra neurčí na poľnohospodárskej pôde deklarovanej viacerými žiadateľmi výmeru a rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. 26. Podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 ak žiadatelia podali žalobu na súd v lehote podľa odseku 1, platobná agentúra pokračuje v konaní o poskytnutí podpory po právoplatnom rozhodnutí súdu. 27. Podľa čl. 58 Nariadenia 1122/2009 ak plocha týkajúca sa skupiny plodín deklarovaná na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu presahuje plochu stanovenú v súlade s článkom 57, pomoc sa vypočíta na základe stanovenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší než 3 % alebo dva hektáre, nie však väčší než 20 % stanovenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20 % určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytuje. Ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 ( 1 ). Ak sa táto suma nemôže v plnej výške započítať v súlade s uvedeným článkom počas troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne. 28. Podľa čl. 16 ods. 5 Nariadenia 65/2011 v prípade uvedenom v druhom pododseku odseku 3 sa pomoc vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobný zistený rozdiel, ak je tento rozdiel vyšší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nepresahuje 20 % určenej plochy. Ak je rozdiel viac ako 20 % určenej plochy, žiadna podpora sa pre príslušnú skupinu plodín nevyplatí. Ak je rozdiel viac ako 50 %, je príjemca znova
vylúčený z poskytovania pomoci až do výšky, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou v žiadosti o platbu a určenou plochou. 29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. V. Posúdenie správnej žaloby 30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/281/2019, ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/281/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu. 31. Za účelom prejednania veci správny súd nariadil na deň 26. 06. 2025 pojednávanie, na ktoré sa dostavil len poverený zástupca žalovaného. Správny súd po vykonanom pojednávaní rozhodol vo veci rozsudkom. 32. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných bodov, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v nesúhlase žalobcu so závermi žalovaného o tom, že nepreukázal ku dňu podania žiadosti obhospodarovanie kultúrneho dielu, že nie je potrebné, aby došlo k ustáleniu otázky dobromyseľnosti spolužiadateľa pri výkone užívacieho práva k pôde na základe iného právneho titulu, a že pre prijatie záveru o obhospodarovaní pôdy si orgány verejnej správy nevyžiadali od žalobcu predloženie dôkazov o spôsobe obhospodarovania predmetnej pôdy. 34. Správny súd úvodom konštatuje, že žalobca vo svojich žalobných bodoch a žalovaný vo svojom odôvodnení odkazovali na závery rozsudku Krajského súdu spolu so závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu, ktorými došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o žiadosti žalobcu. Pre účely súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia poukazuje preto správny súd na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu (bod 16.), ktorý uviedol, že „Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, v danom prípade vznikol konflikt pri výkone užívacieho práva k pôde. Legálny výkon užívacieho práva k pôde je v zásade závislý od právneho titulu odvodeného od vlastníka, ktorý je užívateľ spôsobilý preukázať. Užívatelia bez odvodeného právneho titulu môžu vykonávať užívacie práva iba ako dobromyseľní užívatelia do toho okamihu, kým sa nepreukáže opak. V ďalšom konaní je nevyhnutné ustáliť, či spolužiadateľ (družstvo AGROSPOL Hontianske Nemce) bol dobromyseľný pri výkone užívacieho práva k pôde na základe iného právneho dôvodu. Skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoju dobromyseľnosť pri inom právnom dôvode tvoria dôkazné bremeno žiadateľa o poskytnutie podpory. V súvislosti s právnymi titulmi je potrebné poukázať aj na ust. § 458 ods. 2 Obč. zák. (bezdôvodné obohatenie), podľa ktorého s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal nekonal dobromyseľne. Právna otázka dobromyseľnosti je určujúca pri obhospodarovaní pôdy a braní úžitkov z nej.“ 35. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku (body 19. – 22.), ktorá nebola rozsudkom Najvyššieho súdu revidovaná, uviedol, že „Zo záverov žalovaného v prejednávanej veci vyplýva, že doklady o užívacom titule k predmetnej pôde (právo podnájmu) predložil len žalobca. Družstvo AGROSPOL Hontianske Nemce doložilo len dôkazy o faktickom obhospodarovaní pôdy. Za týchto okolností nemožno považovať právo užívania k pôde za sporné. Pre vylúčenie oprávneného užívateľa
pôdy z podpory nemôže viesť len zistenie, že deklarovanú pôdu v danom roku obhospodáril niekto iný. Pokiaľ tak urobila tretia osoba bez súhlasu oprávneného užívateľa, prípadne dokonca proti jeho vôli, nemôže sa úspešne uchádzať o priznanie podpory, pretože jej chýba základný a kľúčový predpoklad, ktorým je právo užívania k pôde. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vychádzal pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď svoje závery o spornosti práva užívania k pôde oprel len o zistenie, že obaja konkurenti zotrvali na pôvodnej deklarácii. Nevenoval pozornosť skutočnosti, že žalobca hodnoverne preukázal existenciu užívacieho práva k pôde, zatiaľ čo družstvo AGROSPOL Hontianske Nemce vyššie uvedenými dokladmi nepreukázalo žiadny užívací vzťah, len faktické obhospodarovanie predmetnej pôdy.“ 36. Z uvedenej argumentačnej línie Krajského súdu a Najvyššieho súdu pre účely posúdenia žiadosti žalobcu vyplýva, že legálny výkon užívacieho práva (titulu) bol preukázaný len žalobcom na základe predloženej zmluvy o podnájme k pôdnemu dielu. Otázka dobromyseľného užívania pôdneho dielu spolužiadateľom, ktorá predstavovala jeho dôkazné bremeno, mala byť na základe vysloveného názoru Najvyššieho súdu predmetom ustálenia zo strany orgánov verejnej správy. V zmysle uvádzaných záverov bola táto otázka pomerne dôležitou, pretože v prípade zistenia, že spolužiadateľ nebol dobromyseľný, t. j. že jeho užívanie deklarovanej pôdy nebolo založené na inom právnom dôvode, by to znamenalo, že spolužiadateľ by sa o podporu uchádzať nemohol a žalobcu by ako oprávneného užívateľa pôdy nebolo možné vylúčiť z podpory len preto, že pôdu obhospodáril niekto iný. 37. Žalovaný preto nepostupoval v intenciách právnych záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/13/2017 zo dňa 31.07.2018, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 79/14-62 zo dňa 19.10.2016, keď v ďalšom konaní neustálil, či spolužiadateľ (družstvo AGROSPOL Hontianske Nemce) bol dobromyseľný pri výkone užívacieho práva k pôde na základe iného právneho dôvodu. Napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal v rozpore s právnymi názormi vyslovenými vo vyššie uvedených rozsudkoch. 38. Správny súd ďalej v kontexte žalobnej námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP dodáva, že žalovaný a prvostupňový orgán prijali predčasný skutkový záver o tom, že predmetná pôda nebola obhospodarovaná a navyše k otázke obhospodarovania pôdy nevykonali žiadne dokazovanie. Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobca v administratívnom konaní predložil okrem svojej žiadosti, zmlúv a geometrických plánov aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva istý stav obhospodarovania pozemkov a v ktorej je zachytené, že žalobca trvá na deklarovanej výmere. Zároveň z administratívneho spisu nevyplýva, že by otázka obhospodarovania pôdy bola riešená ako sporná už v pôvodnom administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu pôvodného rozhodnutia a rovnako z administratívneho konania nevyplýva, že by prvostupňový orgán ako aj žalovaný si zobral túto otázku za predmet dokazovania. Orgány verejnej správy pritom neboli viazané iba návrhmi žalobcu a teda mali voči žalobcovi ako účastníkovi konania postupovať v súlade so zásadou úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) a z vlastnej iniciatívy si obstarať podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Správny súd bol ale nútený konštatovať, že takto konajúce orgány verejnej správy nepostupovali. 39. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP z dôvodu existencie vady nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom tento orgán rešpektujúc právny názor vyslovený správnym súdom a Najvyšším súdom SR bude vo veci opätovne konať. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, kedy žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 41. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.