Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/36/2020 1019201730 30. 04. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., bytom. C. XX, XXX XX D. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 919 001, zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 26939/2019/SV/81731 zo dňa 07.10.2019, takto rozhodol: I. Súd zrušuje rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky číslo: 26939/2019/ SV/81731 zo dňa 07.10.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. V administratívnom spise, predloženom správnemu súdu, sa nachádzajú nasledujúce dokumenty: 1.1. spisový obal 2015-2016, v ktorom sa nachádza (i) výzva Okresného úradu Nitra Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 26.08.2015 na doplnenie prepracovaného znaleckého posudku, (ii) rozhodnutie o prerušení vyvlastňovacieho konania zo dňa 26.08.2015, (iii) informácia zo dňa 23.09.2015 o rozhodnutiach správnych súdov, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia o vyvlastnení, (iv) žiadosť o informáciu zo dňa 06.10.2015, smerujúca Ústavu súdneho inžinierstva, (v) rozhodnutie o prerušení konania do času predloženia znaleckého posudku zo dňa 20.10.2015 a 19.11.2015, (vi) žiadosť zo dňa 05.10.2015 o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku, (vii) predloženie cenovej ponuky na vyhotovenie znaleckého posudku zo dňa 14.10.2015 + príslušné žiadosti o vystavenie objednávky znaleckého posudku a žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku a (viii) predchádzajúce rozhodnutia vo veci žalobcu, ktorým bolo vyvlastnené jeho vlastnícke právo (z roku 2013);
1.2. spisový obal 2017, v ktorom sa nachádza (i) oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 02.05.2017 (+ predchádzajúce nedoručené oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 23.03.2017), (ii) zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 01.06.2017, (iii) dokumentácia z roku 2017, týkajúca sa viacerých odvolaní, nielen žalobcu, (iv) rozhodnutia z roku 2017 o ustanovení znalca a k tomu príslušná dokumentácia k možnosti obstarania znalca a (v) vyjadrenie F. C. E. k názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudkoch; 1.3. spisový obal 2018, v ktorom sa nachádza oznámenie o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu zo dňa 11.09.2018 a vyjadrenie F. A. G., C. k názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudkoch + príslušná žiadosť; 1.4. rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 10.05.2018; 1.5. oznámenie o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu zo dňa 01.07.2019, výpis z LV č. XXXX. 2. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2019/010582-15 zo dňa 15.07.2019 (ďalej len „prvostupňový orgán“), ktorým rozhodol tak, že na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníka – žalobcu – (i) k pozemku KN-C p.č. 1356/116, evidovanému na LV č. XXXX, v podiele 1/8 o výmere 225,38 m2, (ii) k pozemku KN-C p.č. 1356/117, evidovanému na LV č. XXXX, v podiele 1/8 o výmere 198,38 m2 a (iii) k pozemku KN-C p.č. 1356/118, evidovanému na LV č. XXXX, v podiele 1/8 o výmere 166,13 m2, všetko v prospech ďalšieho účastníka konania na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona pre stavbu: „H. I. H. J. – G. K.“ k. ú. L. M., kraj: K., N.: D. E., N.: L. M.. Súčasne bolo rozhodnuté, že za vyvlastnené pozemky patrí žalobcovi náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona určená znaleckým posudkom vypracovaným Žilinskou univerzitou, Ústavom súdneho inžinierstva, Ul. 1 mája č. 22, Žilina vo výške X.XXX,XX eur. 3. Prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia súčasne konštatoval, že v rámci vyvlastňovacieho konania boli zo strany žalobcu vznesené námietky, pričom týmito námietkami týkajúcimi sa nezákonnosti konania vyvlastňovacieho orgánu, nezákonnosti určenia náhrady za vyvlastnenie, verejného záujmu, nezákonnosti rozsahu vyvlastnenia, neexistencii zákonného podkladu pre vyvlastnenie, sa zaoberal a rozhodol o nich tak, že ich zamietol ako nedôvodné. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie prvostupňový orgán odkázal žalobcu bez prerušenia konania na súd. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 19.08.2019, pričom namietol (i) neexistenciu primeranej náhrady a nesplnenie zákonnej podmienky preukázania pokusu získania vlastníckeho práva dohodou, (ii) existenciu stavby a nemožnosť vyvlastnenia, (iii) nezákonnosť rozsahu vyvlastnenia a (iv) nepreukázanie verejného záujmu. 5. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako žalovaný na podklade podaného odvolania vydal rozhodnutie č. 26939/2019/SV/81731 zo dňa 07.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že v súlade s § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, vyhodnotil uplatnené odvolacie námietky a nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 6. K námietke ohľadom neexistencie primeranej náhrady žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán mal v rámci konania 3 znalecké posudky: (i) znalecký posudok č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 (ďalej len „ZP č. 47/2012“), predložený navrhovateľom, na podklade ktorého bola jednotková hodnota pozemku určená vo výške X,XX eur/m2, (ii) znalecký posudok č. 9/2017 zo dňa 07.02.2017 (ďalej len „ZP č. 9/2017“), na podklade ktorého bola jednotková hodnota pozemku určená vo výške X,XX eur/m2 a (iii) znalecký posudok č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010 (ďalej len „ZP č. 75/2011“), na podklade ktorého bola jednotková hodnota pozemku určená vo výške X,XX eur/m2. Prvostupňový orgán následne náhradu za vyvlastnenie práva k pozemkom určil na základe ZP č. 75/2011, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov metódou polohovej diferenciácie a taktiež porovnávacou metódou, pričom s požiadavkou na vyššiu náhradu bol žalobca odkázaný na súd. 7. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke nesplnenia podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva dohodou. Žalovaný uviedol, že z dokladov, nachádzajúcich sa v spisovom materiáli zistil, že žalobca bol navrhovateľom vyzvaný na uzavretie dohody – kúpnej zmluvy týkajúcej sa jeho spoluvlastníckeho
podielu listom zo dňa 04.09.2012, ktorú žalobca prevzal dňa 11.09.2012. Žalobca sa k tomuto návrhu vyjadril listom zo dňa 24.09.2012, pričom uviedol, že v návrhu kúpnej zmluvy chýba prejav vôle kupujúceho predmet kúpy nadobudnúť a žiadal riešiť situáciu komplexne – t. j. trhovú hodnotu pozemkov, úroky z omeškania od roku 2008 a nemajetkovú ujmu za okupáciu pozemkov od roku 2008. Navrhovateľ na dané reagoval listom zo dňa 24.10.2012. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, čo bolo preukázané vo vyvlastňovacom konaní o pôvodnom návrhu – výzvou na uzavretie dohody zo dňa 04.09.2012. Žalovaný mal za to, že bola preukázaná bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona. 8. K nezákonnosti rozsahu vyvlastnenia a nemožnosti vyvlastnenia z dôvodu existencie stavby žalovaný uviedol, že stavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou dohody. Pokiaľ nie je jeho ponuka na uzavretie dohody akceptovaná vlastníkom nehnuteľnosti, je možné vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo verejnom záujme vyvlastniť, podľa § 9a zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 669/2007“), je stavebník povinný vlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Žalovaný poukázal na to, že účel vyvlastnenia bol v tomto prípade už naplnený a jednalo sa o dousporiadanie prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka/žalobcu na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej cesty, a to pri pozemkoch, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné právo pred vydaním stavebného povolenia v zmysle § 9a zákona č. 669/2007. Žalovaný mal za to, že postupu okresného úradu podľa § 9a zákona č. 669/2007 nebráni tá skutočnosť, že na predmetnú stavbu je príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby; rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby nie je kolaudačným rozhodnutím, jedná sa o prechodné riešenie, ktoré nenahrádza kolaudačné rozhodnutie, vydané príslušným stavebným úradom v kolaudačnom konaní. 9. K námietke žalobcu ohľadom rozsahu vyvlastnenia žalovaný uviedol, že zostávajúce časti pozemkov po vyvlastnení ich častí tvoria v priemere cca 78% ich pôvodnej výmery, čo vo vzťahu k vyvlastňovaným výmerám nie je možné považovať za zostatkové výmery vo vzťahu k tomu, že vyvlastnením nedôjde k obmedzeniu možnosti využívania zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel – orná pôda. Zostávajúce časti pozemkov – orná pôda môžu byť naďalej bez obmedzení využívané na ich doterajší poľnohospodársky účel, aj s ohľadom na skutočnosť, že časť z týchto pozemkov sú súčasťou ochranného pásma predmetnej rýchlostnej cesty. 10. K námietke ohľadom nepreukázania verejného záujmu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán sa dostatočne venoval problematike preukázania existencie verejného záujmu na uskutočnení predmetnej stavby a jeho existenciu dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, a to aj s poukazom na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Žalovaný súčasne poukázal na východiská, vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa venoval otázke verejného záujmu vo vzťahu k vlastníckemu právu, využívaniu majetku vo verejnom záujme a prípadným obmedzeniam z tohto plynúcim. Žalovaný súčasne poukázal aj na princípy posudzovania verejného záujmu definované Európskym súdom pre ľudské práva. 11. Žalovaný uviedol, že v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2016 bolo budovanie dopravnej infraštruktúry a podpora moderných a efektívnych spôsobov dopravy jednou z priorít vlády Slovenskej republiky v rokoch 2016 až 2020, pričom špeciálna pozornosť sa venovala výstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patrili medzi menej rozvinuté, keďže dostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja. Žalovaný konštatoval, že oblasť Nitry je významnou dopravnou križovatkou na západe Slovenska, kde sa medzinárodný cestný koridor napája na krajskú a miestnu cestnú sieť. Navrhované trasy rýchlostnej cesty R1 sú zamerané na zlepšenie bezpečnosti tým, že sa presunie doprava mimo miest a obcí a tiež vybudovaním dvojprúdovej cesty, ktorá je vhodná z hľadiska intenzity a charakteru dopravy, ktorá využíva túto trasu a zároveň prispejú k zníženiu nehodovosti na cestách a výrazne sa znížia zápchy na cestách a policajná kontrola dopravy zlepší bezpečnosť vozidiel na tranzitných komunikáciách, čo je významným prínosom. Značené prínosy sú aj pre priemyselné odvetvie, vzhľadom na zlepšené prepojenie na medzinárodnú diaľničnú sieť, pričom rozvoj priemyselných aktivít bol identifikovaný ako jeden z najvýznamnejších potenciálnych prínosov. Rýchlostná cesta R1 má nemalý potenciál podporiť
rozvoj cestného ruchu. Žalovaný mal za to, že existencia verejného záujmu na predmetnú stavbu bola evidentná a dostatočne preukázaná. 12. K námietke žalobcu ohľadom variantnosti trás žalovaný uviedol, že vyvlastnenie je návrhovým konaním, v ktorom vyvlastňovaný orgán skúma splnenie zákonných podmienok vyvlastnenia, pričom žiadna z podmienok vyvlastnenia vo vzťahu k predmetnej stavbe a k účelu konania – vyvlastneniu, v sebe nevyjadruje povinnosť vyvlastňovacieho orgánu skúmať konanie a rozhodovanie orgánov verejnej správy v iných konaniach, predchádzajúcich podaniu návrhu na vyvlastnenie. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 13. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 18.12.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu žalobu, pretože mal za to, že sú tu dôvody jeho nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 14. Žalobca namietol nezákonnosť ZP č. 75/2011 ako podkladu pre určenie náhrady za vyvlastnenie. Žalobca poukázal na ním vybranú judikatúru správnych súdov, príslušné ustanovenia stavebného zákona, Ústavy Slovenskej republiky, správneho poriadku a ďalších právnych predpisov. Žalobca mal za to, že pri určení náhrady pre účely vyvlastnenia je nutné zohľadniť jej časovú aktuálnosť v samotnom procese vyvlastnenia, tzn. v čase rozhodovania o vyvlastnení a nie na základe posudku vypracovaného v roku 2010. 15. Ďalej žalobca poukázal na tri znalecké posudky, vydané v konaní a považoval za zarážajúce, že od roku 2007 nemôže disponovať so svojim vlastníctvom, nebola mu poskytnutá spravodlivá náhrada, ktorá by zohľadňovala pretrvávajúci nezákonný stav a v čase vydania napadnutého rozhodnutia došlo ku konštatovaniu, že náhrada na podklade znaleckého posudku v roku 2010 je stanovením primeranej náhrady v zmysle záverov súdov z roku 2015. Žalobca poukázal na to, že voči tomuto znaleckému posudku boli podané námietky s poukazom na jeho neaktuálnosť, pretože stanovenie trhovej hodnoty ako základnej požiadavky pri určení primeranej náhrady požaduje stanovenie trhovej hodnoty porovnateľnej nehnuteľnosti, a to nielen v mieste, ale aj v čase, teda v čase rozhodovania o vyvlastnení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 16. Žalobca považoval za neakceptovateľné, aby správny orgán vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku, ktorý stanovuje trhovú hodnotu nehnuteľností v roku 2011, t.j. pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania na podklade návrhu zo dňa 14.01.2013. Žalobca mal súčasne za to, že znalecký posudok z roku 2011 nemôže spĺňať požiadavky vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 17. Žalobca ďalej namietol nesplnenie zákonnej podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva dohodou za minimálnu odplatu stanovenú zákonom. Žalobca uviedol, že pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že konanie vo veci začalo na podklade návrhu zo dňa 14.01.2013, daný návrh nespĺňal zákonnú požiadavku. Podkladom tohto návrhu bola odplata vo výške stanovenej ZP č. 47/2012, pričom požiadavka navrhovanej zákonnej odplaty nesmie byť nižšia ako odplata určená podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona. Tento znalecký posudok bol predmetnom súdneho prieskumu, v ktorom bolo ustálené, že nespĺňa zákonom požadované predpoklady určenia trhovej ceny. Pokiaľ žalovaný uviedol, že náhrada určená ZP č. 75/2011 je zákonnou odplatou podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, potom pri pokuse o získanie vlastníctva dohodou navrhovaná odplata musí byť minimálne 6,67 eur/m2 a nie vo výške 6,43 eur/ m2. 18. Žalobca ďalej namietol existenciu stavby a nemožnosť vyvlastnenia. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09 vo veci nesúladu zákona č. 669/2007, a v súvislosti s uvedeným nálezom je potrebné vykladať aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.03.2012 v § 9a zákona č. 669/2007. Žalobca mal za to, že prechodným ustanovením nedošlo k úprave zachovania právnych účinkov začatých vyvlastňovacích konaní, podľa ktorých by bolo možné
návrh na vyvlastnenie, podaný pred 28.02.2013, považovať za úkon umožňujúci správnemu orgánu konať po 28.02.2013, kedy už bol v platnosti. Žalobca považuje za nesprávne tvrdenie, že prechodné ustanovenia umožňujú dousporiadanie vlastníctva pod existujúcu stavbu. Dané ustanovenie je podľa žalobcu potrebné vykladať tak, že ide výlučne o získanie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo preukázané v stavebnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia, pričom moment preukázania zákon viaže na podanie návrhu na kolaudáciu, čo však neumožňuje vyvlastňovanie do doby podania návrhu na kolaudáciu, teda pozemky zastavené stavbou. Žalobca mal za to, že podaním návrhu na kolaudáciu stavby zaniklo právo pozemky vyvlastniť – dňom podania návrhu na kolaudáciu stavebník nepreukázal existenciu vlastníctva k pozemkom pod stavbou, pričom zákon nepripúšťa vyvlastnenie po podaní návrhu na kolaudáciu stavby. Jedinou možnosťou tak bolo konanie zastaviť. 19. Žalobca namietol aj nezákonnosť rozsahu vyvlastnenia. Žalobca uviedol, že spolu s ďalšími účastníkmi žiadali rozšíriť vyvlastnenie aj o zostávajúce parcely, teda parcely mimo záberu vyvlastnenia v rozsahu pozemnej komunikácie, vrátane ochranného pásma, pretože existovali dôvody ich obmedzeného užívania. Výstavba diaľnice je riešená priamo stredom pozemkov, v dôsledku čoho dochádza nielen k obmedzenému užívaniu týchto častí, ale aj znemožnenia prístupu. Tvrdenie žalovaného o tom, že zostatkové parcely tvoria 78 % tak bolo nesprávne, pretože dané percentuálne vyjadrenie predstavuje rozdelené plochy, kde práve výstavbou cestného telesa došlo k vytvoreniu samostatných parciel. Zároveň namietol, že povinnosťou orgánov verejnej správy je v danej veci riadne zistiť skutkový stav a rozhodnúť, a to v prípade, ak žalobca požiadal o rozšírenie rozsahu vyvlastnenia. 20. Žalobca sa ďalej v žalobe venoval verejnému záujmu, pričom poukázal na jeho zákonné vymedzenie a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca namietol rozpor medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastniteľom a pripojil aj vyjadrenie F. E. B.. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.06.2020, pričom so žalobou nesúhlasil, pretože (i) primeraná náhrada za vyvlastnenie bola určená správne, (ii) žalobca bol vo výške náhrady odkázaný na súd, (iii) pokus o získanie vlastníctva dohodou bol dostatočne preukázaný, (iv) vzhľadom na právne predpisy platné v momente začatia vyvlastňovacieho konania existencia stavby nie je dôvodom nemožnosti vyvlastnenia, (v) verejný záujem bol riadne preukázaný a (vi) existencia ochranného pásma nezakladá právo na vyvlastnenie celého pozemku. 22. Žalovaný k primeranej náhrade uviedol, že v prípade stretu viacerých znaleckých posudkov je postup správneho orgánu podľa § 36 správneho poriadku obligatórny v prípade, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Znalecký posudok hodnotí správny orgán rovnako ako ostatné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný zosumarizoval kroky vo vzťahu k znaleckým posudkom a uviedol, že náhrada za vyvlastnenie bola stanovená na základe ZP č. 75/2011. Zároveň, keď žalobca nesúhlasil s výškou určenej náhrady za vyvlastnenie, prvostupňový orgán postupoval správne, keď odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. 23. Žalovaný mal ďalej za to, že pokus o získanie vlastníctva dohodou bol riadne preukázaný a poukázal na § 110 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že ďalší účastník konania vyzval žalobcu na uzavretie dohody – kúpnej zmluvy týkajúcej sa jeho spoluvlastníckeho podielu listom zo dňa 04.09.2012, ktorý si žalobca prevzal. Žalobca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 24.09.2012. Žalovaný mal za to, že žalobca nespochybnil pokus o uzatvorenie zmluvy o kúpe pozemkov, namietol len skutočnosť, že ďalší účastník konania podľa názoru žalobcu nerokoval dostatočne o cene a rozsahu kúpy. Žalovaný sa tak stotožnil s tým, že v predmetnom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, čo bolo preukázané spomenutou výzvou na uzatvorenie dohody a navrhovateľ preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona. 24. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tomu, že existencia stavby nie je dôvodom nemožnosti vyvlastnenia. Žalovaný uviedol, že vyvlastňovacie konanie začalo na základe návrhu na vyvlastnenie podaného dňa 14.01.2013 a poukázal na to, že účel vyvlastnenia bol v predmetnom prípade naplnený. Jednalo sa len
o dousporiadanie prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej cesty, a to pri pozemkoch, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné práva pred vydaním stavebného povolenia podľa § 9a zákona č. 669/2007. Žalovaný mal za to, že postupu prvostupňového orgánu nebránilo to, že na stavbu diaľnice bolo vydané rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby; rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby nie je kolaudačným rozhodnutím. Žalovaný tak uzavrel, že existencia stavby na vyvlastňovaných pozemkoch nie je prekážkou vyvlastnenia. 25. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade bol verejný záujem riadne preukázaný, pričom odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a zopakoval argumentáciu, ktorá bola uvedená v napadnutom rozhodnutí k danej časti. Zároveň uviedol, že existencia ochranného pásma nezakladá právo na vyvlastnenie celého pozemku a rozsah vyvlastnenia bol určený v súlade s § 110 ods. 3 stavebného zákona. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 26. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania, a to vyjadrením zo dňa 05.06.2020, pričom sa vyjadril k (i) údajnej nezákonnosti konania správneho orgánu a k ZP č. 75/2011, (ii) k údajnému nesplneniu zákonnej podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva dohodou za minimálnu odplatu stanovenú zákonom, (iii) k existenciu stavby a nemožnosti vyvlastnenia, (iv) k údajnej nezákonnosti rozsahu vyvlastnenia a k (v) nepreukázaniu verejného záujmu. Ďalší účastník konania navrhol žalobu zamietnuť. 27. K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania zaslal žalobca repliku zo dňa 20.06.2020. Ďalší účastník konania sa ďalej vyjadril podaním zo dňa 28.08.2020 a žalovaný podaním zo dňa 28.08.2020. Ďalší účastník konania na základe vlastnej iniciatívy ďalej predložil podanie zo dňa 15.04.2021 a zo dňa 13.09.2021. 28. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-26S/36/2020. 30. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 31. Pre úplnosť správny súd uvádza, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. od 01.01.2023 došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy – Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Žalovaným orgánom verejnej správy je tak od 01.01.2023 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 32. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 30.04.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
33. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 36. Podľa § 105 písm. c) SSP, predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. 37. Úlohou správneho súdu bolo v kontexte žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a ustáliť, či orgány verejnej správy postupovali vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a či ich závery majú oporu v zistenom skutkovom stave a v administratívnom spise. 38. S poukazom na § 134 ods. 1 a 2 a § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre rozhodnutie správneho súdu bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorý mu bol predložený zo strany žalovaného (spolu s vyjadrením k žalobe a následne aj na základe opakovaných výziev) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov nie je možné preskúmať pre neúplnosť administratívneho spisu, resp. napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise. 39. Správny súd v danej súvislosti poukazuje na to, že Krajský súd v Nitre v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 23.03.2023, ktoré však bolo zrušené, a to z dôvodu, že po nahliadnutí do súdneho spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2021 súd zistil, že právny nástupca žalovaného vyjadril ochotu a možnosť predložiť súdu úplný a zažurnalizovaný spis, k čomu žiadal poskytnúť lehotu 30 dní. Z uvedeného dôvodu mal byť žalovaný vyzvaný na rovnaký postup aj v predmetnom súdnom konaní. 40. Výzvou zo dňa 14.10.2024 vyzval správny súd žalovaného k tomu, aby v stanovenej lehote predložil administratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. K danej výzve bola zo strany žalovaného doručená odpoveď zo dňa 11.11.2024, v ktorej žalovaný uviedol, že „administratívny spis č. 26939/2019/SV a administratívny spis orgánu verejnej správy prvého stupňa – Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2019/010583 boli súdu predložené, čo vyplýva z listu zo dňa 9. júna 2020, ktorá tvorí prílohu tohto listu, ako aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 9.júna 2020, ktoré je súčasťou súdneho spisu.“ 41. Správny súd na základe vlastnej činnosti zistil, že v súdnom konaní, pôvodne vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/26/2020 bolo tam napadnuté rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/26/2020-200 zo dňa 06.04.2022, a to z dôvodu nekompletnosti administratívneho spisu. Tento postup správneho súdu bol vyhodnotený ako správny aj kasačným súdom, a to rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/62/2022 zo dňa 28.11.2024. Ďalej mal správny súd za preukázané, že na tunajšom súde sa nachádzajú aj ďalšie súdne konanie príbuzných žalobcu vedené pod sp. zn. NR-11S/26/2021 a NR-15S/44/2020. 42. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny spis žalovaného, z ktorého správny súd vychádza pri svojom rozhodovaní, tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy žalovaného správneho orgánu“ súdna prax považuje iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (k tomu pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/176/2008 zo dňa 22.04.2009).
43. Po preskúmaní administratívneho spisu tak správny súd zistil, že tento obsahuje dokumenty, uvedené v bode 1. toho rozsudku. V administratívnom spise sa nachádzajú len fragmenty dokumentov, na základe ktorých mali orgány verejnej správy konať a rozhodnúť. Správnemu súdu sa takto predložený (a podľa názoru žalovaného úplný) administratívny spis javí ako časť zrejme rozsiahlejšieho materiálu a obsahujúci listiny, ktoré taktiež nie sú chronologicky zoradené a ani číslované, a nie je k nim pripojený ani obsah spisu. Tu správny súd zdôrazňuje, že je úlohou žalovaného, aby si pri rozhodovaní o odvolaní zadovážil spis, z ktorého bude rozhodnutie vychádzať a tento následne predložil súdu, aby bolo možné preskúmať, či má jeho rozhodnutie oporu v spise. Správny súd súčasne konštatuje, že nie je úlohou a ani povinnosťou správneho súdu pracne za žalovaného vyhľadávať administratívny spis, kompletizovať si ho z viacerých súdnych konaní, a tým tak vykonať súdny prieskum rozhodnutí. Uvedené je povinnosťou žalovaného orgánu verejnej správy. 44. To, že správny súd bez kompletného administratívneho spisu nie je objektívne schopný preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie na základe žalobných bodov, možno demonštrovať na tom, že napadnuté rozhodnutie a aj žalobná argumentácia, týkajúca sa otázky primeranej náhrady za vyvlastnenie, sa opiera o vyhodnotenie troch znaleckých posudkov – ZP č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012, ZP č. 9/2017 zo dňa 07.02.2017 a ZP č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010, pričom ani jeden z týchto znaleckých posudkov sa v administratívnom spise nenachádza a nie je zo súdneho spisu ani zrejmé, kde by sa tieto znalecké posudky mali nachádzať (pričom zo strany žalobcu bola namietnutá nezákonnosť ZP č. 75/2011). Ďalej ZP č. 47/2012 mal byť relevantný aj pre preukázanie pokusu o získanie vlastníctva dohodou, čo je ďalšia zo žalobných námietok (žalobná námietka nesplnenia zákonnej podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva dohodou za minimálnu odplatu stanovenú zákonom). Okrem uvedeného v administratívnom spise sú len útržkovito uvedené dokumenty týkajúce sa predchádzajúcich súdnych konaní, ktoré však mali byť riadne v administratívnom spise zažurnalizované. 45. Na podklade uvedených skutočností tak správny súd nemohol objektívne pristúpiť k súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia. Správny súd tak s odkazom na § 191 ods. 1 písm. f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 46. Povinnosťou žalovaného bude rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zadovážiť si úplný administratívny spis týkajúci sa prejednávanej veci. Bez skompletizovania spisu nie je možné v tejto veci súdom preskúmať žalobné námietky týkajúce sa verejného záujmu, rozsahu vyvlastnenia, návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, ceny za vyvlastnenie (v spise sa nenachádza ani jeden znalecký posudok). Okrem toho, z kontextu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predchádzajúce rozhodnutia žalovaného vo veci vyvlastnenia už boli predmetom súdnych prieskumov, pričom v spise sa nenachádza ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/65/2015, ktoré súd považuje sa povinnú súčasť administratívneho spisu. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nemohol zaoberať vecou samou a k veci sa vzťahujúcimi žalobnými námietkami, pretože na posúdenie nemal potrebné podklady. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise, toto rozhodnutie zrušil a žalovaný opätovne rozhodne za poznania úplného administratívneho spisu. Na podporu záverov uvedených v tomto rozsudku správny súd odkazuje na už spomenutý rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/62/2022 zo dňa 28.11.2024, ktorý je žalovanému (a aj ďalšiemu účastníkovi konania) známy (bol mu riadne doručený) a ktorým kasačný súd odobril uvedený právny záver. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, pretože správny súd nezistil, že mu trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade. 49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).