{"guid": "6b854466-1d8c-46f0-9eaa-ed4ea216172c:044f66bd-812d-4c68-a0b2-5b7e18943fb4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7", "spisova_znacka": "NR-26S/36/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/36/2020 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2025, sp. zn. NR-26S/36/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7", "identifikacne_cislo": "1019201730", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "nazov": "§ 108 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-9a", "nazov": "§ 9a zákona č. 669/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-9a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007/paragraf-9a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/575-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2007/669#paragraf-9a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/044f66bd-812d-4c68-a0b2-5b7e18943fb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-26S/36/2020\n1019201730\n30. 04. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201730.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B., bytom. C. XX, XXX XX D. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,\nzastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58,\n900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: Národná\ndiaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova\nVes, IČO: 35 919 001, zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na hrebienku 8079/2A, 811 02\nBratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 26939/2019/SV/81731 zo dňa 07.10.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd zrušuje rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky číslo: 26939/2019/\nSV/81731 zo dňa 07.10.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. V administratívnom spise, predloženom správnemu súdu, sa nachádzajú nasledujúce dokumenty:\n1.1. spisový obal 2015-2016, v ktorom sa nachádza (i) výzva Okresného úradu Nitra Ministerstvu\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 26.08.2015 na doplnenie prepracovaného znaleckého\nposudku, (ii) rozhodnutie o prerušení vyvlastňovacieho konania zo dňa 26.08.2015, (iii) informácia zo\ndňa 23.09.2015 o rozhodnutiach správnych súdov, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia\no vyvlastnení, (iv) žiadosť o informáciu zo dňa 06.10.2015, smerujúca Ústavu súdneho inžinierstva,\n(v) rozhodnutie o prerušení konania do času predloženia znaleckého posudku zo dňa 20.10.2015 a\n19.11.2015, (vi) žiadosť zo dňa 05.10.2015 o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku,\n(vii) predloženie cenovej ponuky na vyhotovenie znaleckého posudku zo dňa 14.10.2015 + príslušné\nžiadosti o vystavenie objednávky znaleckého posudku a žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku\na (viii) predchádzajúce rozhodnutia vo veci žalobcu, ktorým bolo vyvlastnené jeho vlastnícke právo (z\nroku 2013);\n\n1.2. spisový obal 2017, v ktorom sa nachádza (i) oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania\na nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 02.05.2017 (+ predchádzajúce nedoručené oznámenie\no začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 23.03.2017), (ii) zápisnica z ústneho pojednávania zo\ndňa 01.06.2017, (iii) dokumentácia z roku 2017, týkajúca sa viacerých odvolaní, nielen žalobcu,\n(iv) rozhodnutia z roku 2017 o ustanovení znalca a k tomu príslušná dokumentácia k možnosti\nobstarania znalca a (v) vyjadrenie F. C. E. k názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného\nv rozsudkoch;\n1.3. spisový obal 2018, v ktorom sa nachádza oznámenie o možnosti nahliadnutia do spisového\nmateriálu zo dňa 11.09.2018 a vyjadrenie F. A. G., C. k názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyjadreného v rozsudkoch + príslušná žiadosť;\n1.4. rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 10.05.2018;\n1.5. oznámenie o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu zo dňa 01.07.2019, výpis z LV č. XXXX.\n2. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie\no vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2019/010582-15 zo dňa 15.07.2019 (ďalej len „prvostupňový orgán“),\nktorým rozhodol tak, že na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania podľa § 108 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „stavebný zákon“) vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníka – žalobcu – (i) k pozemku KN-C\np.č. 1356/116, evidovanému na LV č. XXXX, v podiele 1/8 o výmere 225,38 m2, (ii) k pozemku KN-C p.č.\n1356/117, evidovanému na LV č. XXXX, v podiele 1/8 o výmere 198,38 m2 a (iii) k pozemku KN-C p.č.\n1356/118, evidovanému na LV č. XXXX, v podiele 1/8 o výmere 166,13 m2, všetko v prospech ďalšieho\núčastníka konania na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona pre stavbu: „H. I. H. J. – G.\nK.“ k. ú. L. M., kraj: K., N.: D. E., N.: L. M.. Súčasne bolo rozhodnuté, že za vyvlastnené pozemky patrí\nžalobcovi náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona určená znaleckým posudkom vypracovaným\nŽilinskou univerzitou, Ústavom súdneho inžinierstva, Ul. 1 mája č. 22, Žilina vo výške X.XXX,XX eur.\n3. Prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia súčasne konštatoval, že v rámci\nvyvlastňovacieho konania boli zo strany žalobcu vznesené námietky, pričom týmito námietkami\ntýkajúcimi sa nezákonnosti konania vyvlastňovacieho orgánu, nezákonnosti určenia náhrady za\nvyvlastnenie, verejného záujmu, nezákonnosti rozsahu vyvlastnenia, neexistencii zákonného podkladu\npre vyvlastnenie, sa zaoberal a rozhodol o nich tak, že ich zamietol ako nedôvodné. S požiadavkou na\nvyššiu náhradu za vyvlastnenie prvostupňový orgán odkázal žalobcu bez prerušenia konania na súd.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 19.08.2019, pričom namietol\n(i) neexistenciu primeranej náhrady a nesplnenie zákonnej podmienky preukázania pokusu získania\nvlastníckeho práva dohodou, (ii) existenciu stavby a nemožnosť vyvlastnenia, (iii) nezákonnosť rozsahu\nvyvlastnenia a (iv) nepreukázanie verejného záujmu.\n5. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako žalovaný na podklade podaného odvolania\nvydal rozhodnutie č. 26939/2019/SV/81731 zo dňa 07.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že v súlade s\n§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, vyhodnotil uplatnené odvolacie\nnámietky a nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\n6. K námietke ohľadom neexistencie primeranej náhrady žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán mal\nv rámci konania 3 znalecké posudky: (i) znalecký posudok č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 (ďalej len „ZP\nč. 47/2012“), predložený navrhovateľom, na podklade ktorého bola jednotková hodnota pozemku určená\nvo výške X,XX eur/m2, (ii) znalecký posudok č. 9/2017 zo dňa 07.02.2017 (ďalej len „ZP č. 9/2017“),\nna podklade ktorého bola jednotková hodnota pozemku určená vo výške X,XX eur/m2 a (iii) znalecký\nposudok č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010 (ďalej len „ZP č. 75/2011“), na podklade ktorého bola jednotková\nhodnota pozemku určená vo výške X,XX eur/m2. Prvostupňový orgán následne náhradu za vyvlastnenie\npráva k pozemkom určil na základe ZP č. 75/2011, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota\npozemkov metódou polohovej diferenciácie a taktiež porovnávacou metódou, pričom s požiadavkou na\nvyššiu náhradu bol žalobca odkázaný na súd.\n7. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke nesplnenia podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva\ndohodou. Žalovaný uviedol, že z dokladov, nachádzajúcich sa v spisovom materiáli zistil, že žalobca\nbol navrhovateľom vyzvaný na uzavretie dohody – kúpnej zmluvy týkajúcej sa jeho spoluvlastníckeho\n\npodielu listom zo dňa 04.09.2012, ktorú žalobca prevzal dňa 11.09.2012. Žalobca sa k tomuto návrhu\nvyjadril listom zo dňa 24.09.2012, pričom uviedol, že v návrhu kúpnej zmluvy chýba prejav vôle\nkupujúceho predmet kúpy nadobudnúť a žiadal riešiť situáciu komplexne – t. j. trhovú hodnotu pozemkov,\núroky z omeškania od roku 2008 a nemajetkovú ujmu za okupáciu pozemkov od roku 2008. Navrhovateľ\nna dané reagoval listom zo dňa 24.10.2012. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu,\nže v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, čo\nbolo preukázané vo vyvlastňovacom konaní o pôvodnom návrhu – výzvou na uzavretie dohody zo dňa\n04.09.2012. Žalovaný mal za to, že bola preukázaná bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 112\nods. 4 stavebného zákona.\n8. K nezákonnosti rozsahu vyvlastnenia a nemožnosti vyvlastnenia z dôvodu existencie stavby žalovaný\nuviedol, že stavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou dohody.\nPokiaľ nie je jeho ponuka na uzavretie dohody akceptovaná vlastníkom nehnuteľnosti, je možné\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti vo verejnom záujme vyvlastniť, podľa § 9a zákona č. 669/2007 Z. z.\no jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové\nvozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 669/2007“), je stavebník povinný\nvlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Žalovaný\npoukázal na to, že účel vyvlastnenia bol v tomto prípade už naplnený a jednalo sa o dousporiadanie\nprechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka/žalobcu na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej cesty, a to\npri pozemkoch, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné právo pred vydaním stavebného\npovolenia v zmysle § 9a zákona č. 669/2007. Žalovaný mal za to, že postupu okresného úradu podľa §\n9a zákona č. 669/2007 nebráni tá skutočnosť, že na predmetnú stavbu je príslušným stavebným úradom\nvydané rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby; rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby nie je\nkolaudačným rozhodnutím, jedná sa o prechodné riešenie, ktoré nenahrádza kolaudačné rozhodnutie,\nvydané príslušným stavebným úradom v kolaudačnom konaní.\n9. K námietke žalobcu ohľadom rozsahu vyvlastnenia žalovaný uviedol, že zostávajúce časti pozemkov\npo vyvlastnení ich častí tvoria v priemere cca 78% ich pôvodnej výmery, čo vo vzťahu k vyvlastňovaným\nvýmerám nie je možné považovať za zostatkové výmery vo vzťahu k tomu, že vyvlastnením nedôjde\nk obmedzeniu možnosti využívania zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel – orná\npôda. Zostávajúce časti pozemkov – orná pôda môžu byť naďalej bez obmedzení využívané na ich\ndoterajší poľnohospodársky účel, aj s ohľadom na skutočnosť, že časť z týchto pozemkov sú súčasťou\nochranného pásma predmetnej rýchlostnej cesty.\n10. K námietke ohľadom nepreukázania verejného záujmu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán sa\ndostatočne venoval problematike preukázania existencie verejného záujmu na uskutočnení predmetnej\nstavby a jeho existenciu dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, a to aj s poukazom na\njudikatúru súdov Slovenskej republiky. Žalovaný súčasne poukázal na východiská, vyplývajúce z Ústavy\nSlovenskej republiky a z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa venoval otázke\nverejného záujmu vo vzťahu k vlastníckemu právu, využívaniu majetku vo verejnom záujme a prípadným\nobmedzeniam z tohto plynúcim. Žalovaný súčasne poukázal aj na princípy posudzovania verejného\nzáujmu definované Európskym súdom pre ľudské práva.\n11. Žalovaný uviedol, že v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2016\nbolo budovanie dopravnej infraštruktúry a podpora moderných a efektívnych spôsobov dopravy jednou\nz priorít vlády Slovenskej republiky v rokoch 2016 až 2020, pričom špeciálna pozornosť sa venovala\nvýstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patrili medzi menej rozvinuté, keďže\ndostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja. Žalovaný\nkonštatoval, že oblasť Nitry je významnou dopravnou križovatkou na západe Slovenska, kde sa\nmedzinárodný cestný koridor napája na krajskú a miestnu cestnú sieť. Navrhované trasy rýchlostnej\ncesty R1 sú zamerané na zlepšenie bezpečnosti tým, že sa presunie doprava mimo miest a obcí\na tiež vybudovaním dvojprúdovej cesty, ktorá je vhodná z hľadiska intenzity a charakteru dopravy, ktorá\nvyužíva túto trasu a zároveň prispejú k zníženiu nehodovosti na cestách a výrazne sa znížia zápchy\nna cestách a policajná kontrola dopravy zlepší bezpečnosť vozidiel na tranzitných komunikáciách, čo\nje významným prínosom. Značené prínosy sú aj pre priemyselné odvetvie, vzhľadom na zlepšené\nprepojenie na medzinárodnú diaľničnú sieť, pričom rozvoj priemyselných aktivít bol identifikovaný ako\njeden z najvýznamnejších potenciálnych prínosov. Rýchlostná cesta R1 má nemalý potenciál podporiť\n\nrozvoj cestného ruchu. Žalovaný mal za to, že existencia verejného záujmu na predmetnú stavbu bola\nevidentná a dostatočne preukázaná.\n12. K námietke žalobcu ohľadom variantnosti trás žalovaný uviedol, že vyvlastnenie je návrhovým\nkonaním, v ktorom vyvlastňovaný orgán skúma splnenie zákonných podmienok vyvlastnenia, pričom\nžiadna z podmienok vyvlastnenia vo vzťahu k predmetnej stavbe a k účelu konania – vyvlastneniu, v sebe\nnevyjadruje povinnosť vyvlastňovacieho orgánu skúmať konanie a rozhodovanie orgánov verejnej\nsprávy v iných konaniach, predchádzajúcich podaniu návrhu na vyvlastnenie.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n13. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 18.12.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu žalobu, pretože mal za to, že sú tu dôvody jeho\nnezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n14. Žalobca namietol nezákonnosť ZP č. 75/2011 ako podkladu pre určenie náhrady za vyvlastnenie.\nŽalobca poukázal na ním vybranú judikatúru správnych súdov, príslušné ustanovenia stavebného\nzákona, Ústavy Slovenskej republiky, správneho poriadku a ďalších právnych predpisov. Žalobca mal\nza to, že pri určení náhrady pre účely vyvlastnenia je nutné zohľadniť jej časovú aktuálnosť v samotnom\nprocese vyvlastnenia, tzn. v čase rozhodovania o vyvlastnení a nie na základe posudku vypracovaného\nv roku 2010.\n15. Ďalej žalobca poukázal na tri znalecké posudky, vydané v konaní a považoval za zarážajúce, že\nod roku 2007 nemôže disponovať so svojim vlastníctvom, nebola mu poskytnutá spravodlivá náhrada,\nktorá by zohľadňovala pretrvávajúci nezákonný stav a v čase vydania napadnutého rozhodnutia\ndošlo ku konštatovaniu, že náhrada na podklade znaleckého posudku v roku 2010 je stanovením\nprimeranej náhrady v zmysle záverov súdov z roku 2015. Žalobca poukázal na to, že voči tomuto\nznaleckému posudku boli podané námietky s poukazom na jeho neaktuálnosť, pretože stanovenie\ntrhovej hodnoty ako základnej požiadavky pri určení primeranej náhrady požaduje stanovenie trhovej\nhodnoty porovnateľnej nehnuteľnosti, a to nielen v mieste, ale aj v čase, teda v čase rozhodovania\no vyvlastnení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\n16. Žalobca považoval za neakceptovateľné, aby správny orgán vychádzal z neaktuálneho znaleckého\nposudku, ktorý stanovuje trhovú hodnotu nehnuteľností v roku 2011, t.j. pred začatím samotného\nvyvlastňovacieho konania na podklade návrhu zo dňa 14.01.2013. Žalobca mal súčasne za to,\nže znalecký posudok z roku 2011 nemôže spĺňať požiadavky vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších\npredpisov.\n17. Žalobca ďalej namietol nesplnenie zákonnej podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva\ndohodou za minimálnu odplatu stanovenú zákonom. Žalobca uviedol, že pokiaľ by sa vychádzalo\nz toho, že konanie vo veci začalo na podklade návrhu zo dňa 14.01.2013, daný návrh nespĺňal\nzákonnú požiadavku. Podkladom tohto návrhu bola odplata vo výške stanovenej ZP č. 47/2012, pričom\npožiadavka navrhovanej zákonnej odplaty nesmie byť nižšia ako odplata určená podľa § 111 ods.\n2 stavebného zákona. Tento znalecký posudok bol predmetnom súdneho prieskumu, v ktorom bolo\nustálené, že nespĺňa zákonom požadované predpoklady určenia trhovej ceny. Pokiaľ žalovaný uviedol,\nže náhrada určená ZP č. 75/2011 je zákonnou odplatou podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, potom\npri pokuse o získanie vlastníctva dohodou navrhovaná odplata musí byť minimálne 6,67 eur/m2 a nie\nvo výške 6,43 eur/ m2.\n18. Žalobca ďalej namietol existenciu stavby a nemožnosť vyvlastnenia. Žalobca poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09 vo veci nesúladu zákona č. 669/2007,\na v súvislosti s uvedeným nálezom je potrebné vykladať aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným\nod 01.03.2012 v § 9a zákona č. 669/2007. Žalobca mal za to, že prechodným ustanovením nedošlo\nk úprave zachovania právnych účinkov začatých vyvlastňovacích konaní, podľa ktorých by bolo možné\n\nnávrh na vyvlastnenie, podaný pred 28.02.2013, považovať za úkon umožňujúci správnemu orgánu\nkonať po 28.02.2013, kedy už bol v platnosti. Žalobca považuje za nesprávne tvrdenie, že prechodné\nustanovenia umožňujú dousporiadanie vlastníctva pod existujúcu stavbu. Dané ustanovenie je podľa\nžalobcu potrebné vykladať tak, že ide výlučne o získanie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo\npreukázané v stavebnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia, pričom\nmoment preukázania zákon viaže na podanie návrhu na kolaudáciu, čo však neumožňuje vyvlastňovanie\ndo doby podania návrhu na kolaudáciu, teda pozemky zastavené stavbou. Žalobca mal za to, že\npodaním návrhu na kolaudáciu stavby zaniklo právo pozemky vyvlastniť – dňom podania návrhu\nna kolaudáciu stavebník nepreukázal existenciu vlastníctva k pozemkom pod stavbou, pričom zákon\nnepripúšťa vyvlastnenie po podaní návrhu na kolaudáciu stavby. Jedinou možnosťou tak bolo konanie\nzastaviť.\n19. Žalobca namietol aj nezákonnosť rozsahu vyvlastnenia. Žalobca uviedol, že spolu s ďalšími\núčastníkmi žiadali rozšíriť vyvlastnenie aj o zostávajúce parcely, teda parcely mimo záberu vyvlastnenia\nv rozsahu pozemnej komunikácie, vrátane ochranného pásma, pretože existovali dôvody ich\nobmedzeného užívania. Výstavba diaľnice je riešená priamo stredom pozemkov, v dôsledku čoho\ndochádza nielen k obmedzenému užívaniu týchto častí, ale aj znemožnenia prístupu. Tvrdenie\nžalovaného o tom, že zostatkové parcely tvoria 78 % tak bolo nesprávne, pretože dané percentuálne\nvyjadrenie predstavuje rozdelené plochy, kde práve výstavbou cestného telesa došlo k vytvoreniu\nsamostatných parciel. Zároveň namietol, že povinnosťou orgánov verejnej správy je v danej veci riadne\nzistiť skutkový stav a rozhodnúť, a to v prípade, ak žalobca požiadal o rozšírenie rozsahu vyvlastnenia.\n20. Žalobca sa ďalej v žalobe venoval verejnému záujmu, pričom poukázal na jeho zákonné vymedzenie\na na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca namietol rozpor medzi navrhovateľom\nvyvlastnenia a vyvlastniteľom a pripojil aj vyjadrenie F. E. B..\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.06.2020, pričom so žalobou nesúhlasil, pretože\n(i) primeraná náhrada za vyvlastnenie bola určená správne, (ii) žalobca bol vo výške náhrady odkázaný\nna súd, (iii) pokus o získanie vlastníctva dohodou bol dostatočne preukázaný, (iv) vzhľadom na\nprávne predpisy platné v momente začatia vyvlastňovacieho konania existencia stavby nie je dôvodom\nnemožnosti vyvlastnenia, (v) verejný záujem bol riadne preukázaný a (vi) existencia ochranného pásma\nnezakladá právo na vyvlastnenie celého pozemku.\n22. Žalovaný k primeranej náhrade uviedol, že v prípade stretu viacerých znaleckých posudkov je\npostup správneho orgánu podľa § 36 správneho poriadku obligatórny v prípade, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak. Znalecký posudok hodnotí správny orgán rovnako ako ostatné dôkazy v súlade so\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný zosumarizoval kroky vo vzťahu k znaleckým posudkom\na uviedol, že náhrada za vyvlastnenie bola stanovená na základe ZP č. 75/2011. Zároveň, keď žalobca\nnesúhlasil s výškou určenej náhrady za vyvlastnenie, prvostupňový orgán postupoval správne, keď\nodkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania.\n23. Žalovaný mal ďalej za to, že pokus o získanie vlastníctva dohodou bol riadne preukázaný a poukázal\nna § 110 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že ďalší účastník konania vyzval žalobcu na\nuzavretie dohody – kúpnej zmluvy týkajúcej sa jeho spoluvlastníckeho podielu listom zo dňa 04.09.2012,\nktorý si žalobca prevzal. Žalobca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 24.09.2012. Žalovaný mal za to,\nže žalobca nespochybnil pokus o uzatvorenie zmluvy o kúpe pozemkov, namietol len skutočnosť, že\nďalší účastník konania podľa názoru žalobcu nerokoval dostatočne o cene a rozsahu kúpy. Žalovaný\nsa tak stotožnil s tým, že v predmetnom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou\nalebo iným spôsobom, čo bolo preukázané spomenutou výzvou na uzatvorenie dohody a navrhovateľ\npreukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona.\n24. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tomu, že existencia stavby nie je dôvodom nemožnosti vyvlastnenia.\nŽalovaný uviedol, že vyvlastňovacie konanie začalo na základe návrhu na vyvlastnenie podaného dňa\n14.01.2013 a poukázal na to, že účel vyvlastnenia bol v predmetnom prípade naplnený. Jednalo sa len\n\no dousporiadanie prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej\ncesty, a to pri pozemkoch, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné práva pred vydaním\nstavebného povolenia podľa § 9a zákona č. 669/2007. Žalovaný mal za to, že postupu prvostupňového\norgánu nebránilo to, že na stavbu diaľnice bolo vydané rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby;\nrozhodnutie o predčasnom užívaní stavby nie je kolaudačným rozhodnutím. Žalovaný tak uzavrel, že\nexistencia stavby na vyvlastňovaných pozemkoch nie je prekážkou vyvlastnenia.\n25. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade bol verejný záujem riadne preukázaný, pričom\nodkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a zopakoval argumentáciu, ktorá bola uvedená\nv napadnutom rozhodnutí k danej časti. Zároveň uviedol, že existencia ochranného pásma nezakladá\nprávo na vyvlastnenie celého pozemku a rozsah vyvlastnenia bol určený v súlade s § 110 ods. 3\nstavebného zákona. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n26. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania, a to vyjadrením zo dňa 05.06.2020, pričom sa vyjadril\nk (i) údajnej nezákonnosti konania správneho orgánu a k ZP č. 75/2011, (ii) k údajnému nesplneniu\nzákonnej podmienky preukázania pokusu získania vlastníctva dohodou za minimálnu odplatu stanovenú\nzákonom, (iii) k existenciu stavby a nemožnosti vyvlastnenia, (iv) k údajnej nezákonnosti rozsahu\nvyvlastnenia a k (v) nepreukázaniu verejného záujmu. Ďalší účastník konania navrhol žalobu zamietnuť.\n27. K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania zaslal žalobca repliku zo dňa 20.06.2020.\nĎalší účastník konania sa ďalej vyjadril podaním zo dňa 28.08.2020 a žalovaný podaním zo dňa\n28.08.2020. Ďalší účastník konania na základe vlastnej iniciatívy ďalej predložil podanie zo dňa\n15.04.2021 a zo dňa 13.09.2021.\n28. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-26S/36/2020.\n30. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali\nz obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. f) SSP\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n31. Pre úplnosť správny súd uvádza, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej\nsprávy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. od 01.01.2023\ndošlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli\nz Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy – Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Žalovaným orgánom verejnej správy je tak od 01.01.2023\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.\n32. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 30.04.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n\n33. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu\nsúdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj\npodať vyjadrenie k veci.\n36. Podľa § 105 písm. c) SSP, predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu\nverejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje\nadministratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n37. Úlohou správneho súdu bolo v kontexte žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie\na ustáliť, či orgány verejnej správy postupovali vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi, a či ich závery majú oporu v zistenom skutkovom stave\na v administratívnom spise.\n38. S poukazom na § 134 ods. 1 a 2 a § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný\nrozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre rozhodnutie správneho súdu bol rozhodujúci stav v čase\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom,\nktorý mu bol predložený zo strany žalovaného (spolu s vyjadrením k žalobe a následne aj na základe\nopakovaných výziev) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov nie je\nmožné preskúmať pre neúplnosť administratívneho spisu, resp. napadnuté rozhodnutie nemá oporu\nv administratívnom spise.\n39. Správny súd v danej súvislosti poukazuje na to, že Krajský súd v Nitre v predmetnej veci nariadil\npojednávanie na deň 23.03.2023, ktoré však bolo zrušené, a to z dôvodu, že po nahliadnutí do súdneho\nspisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2021 súd zistil, že právny nástupca žalovaného vyjadril\nochotu a možnosť predložiť súdu úplný a zažurnalizovaný spis, k čomu žiadal poskytnúť lehotu 30 dní.\nZ uvedeného dôvodu mal byť žalovaný vyzvaný na rovnaký postup aj v predmetnom súdnom konaní.\n40. Výzvou zo dňa 14.10.2024 vyzval správny súd žalovaného k tomu, aby v stanovenej lehote predložil\nadministratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. K danej\nvýzve bola zo strany žalovaného doručená odpoveď zo dňa 11.11.2024, v ktorej žalovaný uviedol, že\n„administratívny spis č. 26939/2019/SV a administratívny spis orgánu verejnej správy prvého stupňa –\nOkresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2019/010583 boli súdu predložené, čo vyplýva z listu zo dňa\n9. júna 2020, ktorá tvorí prílohu tohto listu, ako aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 9.júna 2020,\nktoré je súčasťou súdneho spisu.“\n41. Správny súd na základe vlastnej činnosti zistil, že v súdnom konaní, pôvodne vedenom na Krajskom\nsúde v Nitre pod sp. zn. 11S/26/2020 bolo tam napadnuté rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/26/2020-200 zo dňa 06.04.2022, a to z dôvodu nekompletnosti administratívneho\nspisu. Tento postup správneho súdu bol vyhodnotený ako správny aj kasačným súdom, a to rozsudkom\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/62/2022 zo dňa 28.11.2024. Ďalej mal\nsprávny súd za preukázané, že na tunajšom súde sa nachádzajú aj ďalšie súdne konanie príbuzných\nžalobcu vedené pod sp. zn. NR-11S/26/2021 a NR-15S/44/2020.\n42. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny spis žalovaného, z ktorého správny súd vychádza pri\nsvojom rozhodovaní, tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy žalovaného správneho\norgánu“ súdna prax považuje iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu\nverejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby\nnevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (k tomu pozri\nnapríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/176/2008 zo dňa 22.04.2009).\n\n43. Po preskúmaní administratívneho spisu tak správny súd zistil, že tento obsahuje dokumenty,\nuvedené v bode 1. toho rozsudku. V administratívnom spise sa nachádzajú len fragmenty dokumentov,\nna základe ktorých mali orgány verejnej správy konať a rozhodnúť. Správnemu súdu sa takto predložený\n(a podľa názoru žalovaného úplný) administratívny spis javí ako časť zrejme rozsiahlejšieho materiálu\na obsahujúci listiny, ktoré taktiež nie sú chronologicky zoradené a ani číslované, a nie je k nim pripojený\nani obsah spisu. Tu správny súd zdôrazňuje, že je úlohou žalovaného, aby si pri rozhodovaní o odvolaní\nzadovážil spis, z ktorého bude rozhodnutie vychádzať a tento následne predložil súdu, aby bolo možné\npreskúmať, či má jeho rozhodnutie oporu v spise. Správny súd súčasne konštatuje, že nie je úlohou a ani\npovinnosťou správneho súdu pracne za žalovaného vyhľadávať administratívny spis, kompletizovať si\nho z viacerých súdnych konaní, a tým tak vykonať súdny prieskum rozhodnutí. Uvedené je povinnosťou\nžalovaného orgánu verejnej správy.\n44. To, že správny súd bez kompletného administratívneho spisu nie je objektívne schopný preskúmať\nžalobou napadnuté rozhodnutie na základe žalobných bodov, možno demonštrovať na tom, že\nnapadnuté rozhodnutie a aj žalobná argumentácia, týkajúca sa otázky primeranej náhrady za\nvyvlastnenie, sa opiera o vyhodnotenie troch znaleckých posudkov – ZP č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012,\nZP č. 9/2017 zo dňa 07.02.2017 a ZP č. 75/2011 zo dňa 19.05.2010, pričom ani jeden z týchto znaleckých\nposudkov sa v administratívnom spise nenachádza a nie je zo súdneho spisu ani zrejmé, kde by sa\ntieto znalecké posudky mali nachádzať (pričom zo strany žalobcu bola namietnutá nezákonnosť ZP\nč. 75/2011). Ďalej ZP č. 47/2012 mal byť relevantný aj pre preukázanie pokusu o získanie vlastníctva\ndohodou, čo je ďalšia zo žalobných námietok (žalobná námietka nesplnenia zákonnej podmienky\npreukázania pokusu získania vlastníctva dohodou za minimálnu odplatu stanovenú zákonom). Okrem\nuvedeného v administratívnom spise sú len útržkovito uvedené dokumenty týkajúce sa predchádzajúcich\nsúdnych konaní, ktoré však mali byť riadne v administratívnom spise zažurnalizované.\n45. Na podklade uvedených skutočností tak správny súd nemohol objektívne pristúpiť k súdnemu\nprieskumu napadnutého rozhodnutia. Správny súd tak s odkazom na § 191 ods. 1 písm. f) SSP\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n46. Povinnosťou žalovaného bude rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu\nzadovážiť si úplný administratívny spis týkajúci sa prejednávanej veci. Bez skompletizovania spisu\nnie je možné v tejto veci súdom preskúmať žalobné námietky týkajúce sa verejného záujmu, rozsahu\nvyvlastnenia, návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, ceny za vyvlastnenie (v spise sa nenachádza ani\njeden znalecký posudok). Okrem toho, z kontextu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predchádzajúce\nrozhodnutia žalovaného vo veci vyvlastnenia už boli predmetom súdnych prieskumov, pričom v spise\nsa nenachádza ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/65/2015, ktoré súd\npovažuje sa povinnú súčasť administratívneho spisu.\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nemohol zaoberať vecou samou a k veci sa\nvzťahujúcimi žalobnými námietkami, pretože na posúdenie nemal potrebné podklady. Z dôvodu, že\nnapadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise, toto rozhodnutie zrušil a žalovaný\nopätovne rozhodne za poznania úplného administratívneho spisu. Na podporu záverov uvedených\nv tomto rozsudku správny súd odkazuje na už spomenutý rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Svk/62/2022 zo dňa 28.11.2024, ktorý je žalovanému (a aj ďalšiemu\núčastníkovi konania) známy (bol mu riadne doručený) a ktorým kasačný súd odobril uvedený právny\nzáver.\n48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na\nnáhradu trov konania, pretože správny súd nezistil, že mu trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu\nrozhodnutia o ich náhrade.\n49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}