Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/98/2019 1019201658 13. 02. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom A. C. XX, D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-X z 23. októbra 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. E./XXXX-X z 23. októbra 2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“) rozhodnutím o priestupku č. F./D. z 22. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) pretože porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), keď dňa 17. mája 2019 v čase o 19.10 hod viedol motorové vozidlo továrenskej značky G. H. I. D. (ďalej len „motorové vozidlo“) v Bratislave z parkoviska pred NC Lidl na Saratovskej ulici, kde nerešpektoval dopravnú značku „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! Bez zastavenia pokračoval v jazde a následne dopravnú značku „C2“ -Prikázaný smer jazdy vpravo. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o cestnej premávke mu uložil sankciu, pokutu vo výške 50,- eur. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že okresný dopravný inšpektorát pri rozhodovaní o priestupku vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku č.p.: E./XXXX, výpisu z evidencie žalobcu ako vodiča, úradného záznamu hliadky Policajného zboru a zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) z 24. júla 2019. 3. Nstržm. D. E. D. (ďalej len „J. D.“) do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 Správneho poriadku z 24. júla 2019 uviedol, že dňa 17. mája 2019 bol velený do hliadkovej služby v čase od 18.00 hod. do 6.00 hod nadchádzajúceho dňa v obvode BAIV. V čase o 19.10 hod vykonávali s kolegom hliadkovú činnosť na ul. Saratovská, kde pri vychádzaní z parkoviska predajne Lidl spozorovali motorové vozidlo žalobcu, ktorý ako jeho vodič nerešpektoval dopravné značenie STOP a PRIKÁZANÝ SMER. Žalobca
bol po zastavení vozidla stotožnený, pričom mu bolo oznámené, že sa dopustil viacerých priestupkov podľa zákona o cestnej premávke, s čím súhlasil, avšak uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť. Bola mu vypísaná bloková pokuta nezaplatená na mieste č. bloku XXXXXXXX na sumu 20,- eur, ktorú však odmietol podpísať, na čo bol poučený, že bude na mieste spísaný záznam o skutku na úseku cestnej dopravy. So žalobcom bol spísaný záznam o skutku do ktorého sa odmietol vyjadriť a záznam odmietol podpísať. J. D. na otázku, či sa žalobca vo vozidle nachádzal s inou osobou, odpovedal, že vo vozidle sa žiadna osoba nenachádzala, ani v jeho blízkosti a nikto ich neoslovil. Tvrdenie žalobcu, že by mal svedka sa nezakladá na pravde. Vozidlo žalobcu mal pritom neustále v dohľade. 4. Npráp. C. K. (ďalej len „J.. K.“) do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 Správneho poriadku z 24. júla 2019 uviedol totožné tvrdenia ohľadom vykonávania hliadkovej služby s kolegom J. D. a zastavenia motorového vozidla žalobcu. J.. K. uviedol, že žalobca uznal spáchanie priestupkov, avšak nemal pri sebe finančnú hotovosť, na čo mu bola vypísaná bloková pokuta nezaplatená na mieste č. bloku XXXXXXXX na sumu 20,- eur, ktorú však odmietol podpísať, na čo mu bol vysvetlený ďalší postup. Spísaný záznam o skutku nepodpísal a odmietol sa doň vyjadriť. J.. K. na otázku, či sa žalobca vo vozidle nachádzal sám uviedol, že žalobca bol vo vozidle sám a ani v jeho blízkosti sa nikto nenachádzal. 5. Dňa 22 augusta 2019 bolo za prítomnosti žalobcu vykonané ústne pojednávanie o priestupku, na ktorom do zápisnice uviedol, že si nie je vedomý priestupkov, z ktorých je obvinený, keďže pri pokladni v predajni Lidl bol s manželkou a príslušníci policajného zboru stáli v rade za nimi. Manželke povedal, aby sa pozrela na ich ošúchané uniformy, pričom žalobca predpokladal, že to počuli a preto ho zastavili. Žalobca trval na tom, že na stopke zastavil a odbočil doprava tak, ako to prikazovala dopravná značka. Policajti nehovoria pravdu. 6. Okresný dopravný inšpektorát dospel k záveru, že vyjadrenie žalobcu je účelové sledujúce vyhnutie sa zodpovednosti za priestupok, pričom skutkový stav bol riadne zistený, nebolo potrebné doplniť dokazovanie, pretože dôkazy získané počas objasňovania priestupku sú postačujúce na riadne preukázanie skutku a že ho spáchal žalobca. Okresný dopravný inšpektorát taktiež uviedol, že neexistuje dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie skutku žalobcom. 7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa 23. októbra 2019 rozhodnutím č. E./XXXX-X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 8. Po zrekapitulovaní skutkového stavu ako bol zistený na základe vykonaného objasňovania, žalovaný zdôraznil, že v konaní boli vypočutí aj členovia hliadky Policajného zboru, ktorým bolo priznané postavenie svedka. O vykonaní výsluchu oboch bol žalobca riadne a včas upovedomený, no procesného úkonu sa nezúčastnil. Žalovaný preto považuje tvrdenia žalobcu o účelovosti a tendenčnosti výpovedí za neopodstatnené. Žalovaný zdôraznil, že svedecká výpoveď predstavuje dôležitý dôkazný prostriedok a to aj v prípade, ak sú svedkami členovia hliadky Policajného zboru. Pravdivosť ich výpovedí nebola vyvrátená alebo dôvodne spochybnená. Žalobca mal možnosť sa výsluchov zúčastniť a klásť členom hliadky otázky a navrhovať ďalšie dôkazy. Tu žalovaný odkázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt. 9. Naopak, výpovede členov hliadky považuje žalovaný za dôveryhodné a rovnako má za preukázané, že pri objasňovaní priestupku konali odborne. Stotožnil sa so záverom okresného dopravného inšpektorátu, že nič nenasvedčuje tomu, že by konali voči žalobcovi zaujato ale v rozpore so zákonom. V oboch vyjadreniach potvrdili tú skutočnosť, že žalobca ako vodič motorového vozidla dňa 17. februára 2019 v čase o 19.10 hod. pri výjazde z parkoviska predajne Lidl na Saratovskej ulici neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky P2 – „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a pokyn vyplývajúci z dopravnej značky C2 – „Prikázaný smer jazdy vpravo“. 10. Žalovaný je toho názoru, že okresný dopravný inšpektorát postupoval v zmysle zásady materiálnej pravdy a úplne a presne zistil skutočný stav na základe zaobstaraných podkladov, ktoré v prvostupňovom rozhodnutí vymenoval. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia vyvracali. II. Správna žaloba
11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho ho navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 12. Žalobca následne ozrejmil, ako podľa neho prebehla situácia okolo jeho zastavenia ako vodiča motorového vozidla hliadkou Policajného zboru dňa 17. mája 2019 o 19:10 hod. Z jeho argumentácie vyplynulo, že hliadkou Policajného zboru bol zastavený a obvinený zo spáchania iba jedného priestupku za nerešpektovanie dopravnej značky „C2“ - Prikázaný smer vpravo. Keďže si nebol vedomý priestupku, odmietol blokovú pokutu zaplatiť. Následne príslušníci hliadky spísali hlásenie, do ktorého doplnili ďalší priestupok, nerešpektovanie dopravnej značky „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde. Keďže ani tohto priestupku si nebol vedomý, požiadal príslušníkov hliadky, aby mu ukázali kamerový záznam, čo odmietli, že to nie je ich povinnosť. 13. Žalobca namietal, že jediným dôkazom, na základe ktorého bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, je úradný záznam hliadky a výsluch členov hliadky, ktorých výpovede sú až na nepatrné rozdiely totožné, čo naznačuje ich účelovosť a tendenčnosť. Okresný dopravný inšpektorát ani žalovaný nijako nereagovali na jeho tvrdenia, že má svedka, ktorý potvrdí, že žalobca priestupok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal. 14. Vo vzťahu k výpovedi príslušníkov hliadky uviedol, že hoci policajt reprezentuje určitú spoločenskú autoritu, s ktorou sa spája vyššia miera dôvery, jeho konanie nemožno bez ďalšieho iba z dôvodu jeho postavenia považovať za výpoveď dôveryhodnejšiu a významnejšiu ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Pre objektívne zistenie skutkového stavu nemožno hodnotiť rovnocenné dôkazy v prospech jedného len z dôvodu, že je produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok (rozsudok Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 2T/137/2009 a obdobne taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžd/7/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. 1Sžd/39/2012 z 20. februára 2014). Žalobca pritom navrhol vypočuť svedka, čo žalovaný odignoroval. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011, je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by mohli vyvrátiť neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že tento nespáchala. V predmetnom prípade by to bol záznam z kamery v policajnom vozidle. III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 15. Na výzvu krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Žalovaný opätovne poukázal na podklady napadnutého rozhodnutia, najmä na záznam o skutku, ktorý bol spísaný na mieste hliadkou Policajného zboru, z ktorého vyplýva jednoznačný priebeh spáchania priestupku a že sa ku nemu žalobca odmietol vyjadriť a následne záznam podpísať. Skutočnosti uvedené v zázname korešpondujú s objektívne zisteným skutkovým stavom, sú zhodné a neodporujú si. 17. Vo vzťahu k výpovediam svedkov, J. D. a J.. K. žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil možnosť byť na procesnom úkone výsluchu prítomný. Zo zhodných výpovedí oboch príslušníkov vyplynulo, že žalobca ako vodič motorového vozidla pri vychádzaní z parkoviska predajne Lidl na Saratovskej ulici neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! a dopravnej značky „C2“ Prikázaný smer jazdy vpravo. Z vyjadrení rovnako vyplynulo, že v motorovom vozidle sa nachádzal sám, čím bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že má svedka, ktorý by potvrdil, že priestupok nespáchal. Žalovaný ďalej uviedol, že je logické, že členovia hliadky Policajného zboru sú jednak zakročujúcim orgánom a zároveň svedkami priestupku, ktorých možno vypočuť. Ich výpovede neboli relevantným spôsobom spochybnené. Tvrdenia žalobcu k hodnoteniu svedeckých výpovedí jednotlivých členov hliadky žalovaný nepovažuje za dôvodné, keďže svedecká výpoveď je dôležitým dôkazným prostriedkom a to aj v prípade, že svedkom je policajt. Výpovede svedkov sú prejavom objektívnej reality, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe zmyslového vnímania udalosti. 18. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi súdov, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný upriamil pozornosť napríklad na rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd/5/2014 z 28. mája 2014, sp. zn. 2Sžo/21/2007 z 30. januára 2008 a sú. Zn. 5Asan/9/2018 z 29. októbra 2019, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sú výpovede
policajtov zhodné a nevznikol medzi nimi rozpor, sú dostatočným dôkazom na preukázanie viny, aj keď si priestupca vinu nepriznáva. 19. Záverom dodal, že pre preukázanie spáchania priestupku nie je rozhodujúce, či k tomu došlo jedným alebo skupinou viacerých dôkazov, ak také nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Popretie uvedeného by tak mohlo predstavovať závažnú prekážku brániacu objasňovaniu priestupkov. 20. V replike žalobca potvrdil, že odmietol podpísať záznam policajnej hliadky a to najmä z dôvodu, že v ňom boli uvedené nepravdivé informácie a z obavy, že by členovia hliadky mohli s ním neoprávnene manipulovať. 21. Vo vzťahu k výpovedi policajtov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžd/14/2013 z 10. septembra 2013, ktorý uvádza, že táto má značnú výpovednú hodnotu, ale skutky vnímané ľudskými zmyslami a ich následné sprostredkovanie podlieha subjektívnemu hodnoteniu. V žiadnom prípade zároveň nemožno vyvodzovať dôveryhodnosť svedka iba od jeho postavenia alebo funkcie. 22. Vo vzťahu k jeho neúčasti na výsluchu svedkov uviedol, že sa ich nemohol zúčastniť, pretože bol v danom termíne odcestovaný. Nie je si ale vedomý, akým spôsobom by sám mohol zasahovať do vypočutia v takom rozsahu, aby spochybnil výpovede policajtov. 23. Žalobca ku navrhovanému svedkovi uviedol, že nikdy netvrdil, že sa tento svedok nachádzal s ním vo vozidle. Žalovaný informáciu o svedkovi aj tak ignoroval a preto nepostupoval tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav. 24. Žalobca ďalej poprel, že by bol dňa 17. februára 2019 kontrolovaný hliadkou a že na výjazde z parkoviska predajne Lidli na križovatke so Saratovskou ulicou sa nachádzajú dopravné značky „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! a „C2“ - Prikázaný smer jazdy vpravo. Nachádza sa tam iba dopravná značka „Daj prednosť v jazde“. Navyše z parkoviska sa nevychádza na Saratovskú ulicu. 25. Záverom zopakoval, že výpovede policajtov sú pochybné, pretože textovo sú podozrivo identické. 26. V reakcii na repliku žalobcu žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a zdôraznil, že jeho námietky sú irelevantné, keďže mal možnosť sám sa zúčastniť výpovede svedkov, čo nevyužil. Doposiaľ navyše nepredložil jediný dôkaz, ktorý by správnosť skutkových záverov žalovaného spochybnil. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnosti záverov o druhu dopravného značenia umiestneného na výjazde z parkoviska predajne Lidl (podľa jeho tvrdení sa na mieste nenachádzala značka P2 – „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a značka C2 – „Prikázaný smer vpravo“ ale iba značka „Daj prednosť v jazde“) a že výjazd z predmetného parkoviska nevyúsťuje na Saratovskú ulicu, žalovaný pripojil projekt dopravného značenia, ktorý obsahuje existujúce trvalé dopravné značky tak, ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k údajnému nesprávnemu označeniu ulice, na ktoré ústi výjazd z parkoviska dodal, že Saratovská ulica bola zmienená ako ulica, na ktorej sa nachádza predajňa Lidl. Záverom dodal, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania iba jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky za porušenie jedného ustanovenia zákona o cestnej premávke. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 27. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.
28. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/98/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/98/2019. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane postupu v administratívnom konaní ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v dôsledku čoho z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 30. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 13. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 31. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného vo veci uznania viny žalobcu za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch pretože porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke tým, že dňa 17. mája 2019 v čase o 19.10 hod viedol motorové vozidlo v Bratislave z parkoviska pred predajňou Lidl na Saratovskej ulici, kde nerešpektoval dopravnú značku „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! Bez zastavenia pokračoval v jazde a následne nerešpektoval dopravnú značku „C2“ - Prikázaný smer jazdy vpravo. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o cestnej premávke mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške 50,- eur. 32. Žalovaný bol toho názoru, že spáchanie priestupku žalobcom bolo spoľahlivo zistené na základe záznamu o priestupku vyhotoveného príslušníkmi hliadky Policajného zboru na mieste a následne na základe zhodných výpovedí oboch členov hliadky, ktorí vypovedali v pozícii svedkov, pričom ich výpovede neboli rozporné a zároveň nijako spochybnené. 33. Správna žaloba vo veciach správneho trestania podlieha, s výnimkou vád ustanovených v § 195 SSP, prísnej koncentračnej zásade. To znamená, že žalobca môže skutkové a právne dôvody žaloby vymedziť len v lehote na podanie správnej žaloby. V tomto rozsahu potom správny súd ustálil, že žalobca sústredil svoje žalobné body na nedostatočne zistený skutkový stav, keďže žalovaný vzal ako podklad rozhodnutia iba výpovede dvoch policajtov bez preukázania pričítaného priestupku kamerovým záznamom, a zároveň úplne odignoroval vypočutie žalobcom navrhovaného svedka. 34. Úvodom správny súd súhlasí s konštatovaniami žalovaného, že už iba samotné zhodné výpovede viacerých policajtov môžu byť dostatočným podkladom pre ustálenie skutkového stavu a nie je potrebné ku nim vykonávať ďalšie dôkazy na preukázanie viny osoby podozrivej zo spáchania priestupku a to hoci aj za situácie, kedy táto osoba spáchanie skutku výslovne popiera. 35. O tom svedčí napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd/5/2014 z 28. mája 2014 v ktorom vyslovil, že „podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra.“. Z uvedeného možno vyvodiť domnienku, že policajt pri výkone svojej služobnej činnosti jedná čestne
a nemá zámer krivo usvedčovať osoby zo spáchania priestupkov z rozpore s objektívnou realitou. Jeho výpoveď by preto mala byť spôsobilá dôveryhodne objasniť, ako sa skutočnosti stali. Tento predpoklad však neplatí absolútne, pretože pokiaľ sa svedecká výpoveď policajta dostane do rozporu s tvrdením osoby podozrivej zo spáchania priestupku, nemá to automaticky za následok, že by výpoveď policajta mala vyššiu výpovednú hodnotu a nemôže byť spochybnená. Práve naopak, tieto výpovede sú rovnocenné a za predpokladu, že orgán objasňujúci a prejednávajúci priestupok nemá k dispozícii žiadne ďalšie dôkazy, dostáva sa do dôkaznej núdze. Odlišná situácia však nastáva, ak svedeckú výpoveď vedia poskytnúť viacerí policajti, pričom až za predpokladu, že sa tieto zásadne nerozchádzajú v podstatných okolnostiach priebehu spáchania priestupku, možno predpokladať, že ich výpovede sa v tomto rozsahu rovnajú objektívnej realite, ktorú síce vnímali subjektívne svojimi zmyslami. V tejto situácii sa potom dostáva do stavu dôkaznej núdze osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Najvyšší súd v uvedenom rozsudku zároveň konštatoval, že „Nie je pritom namieste požiadavka žalobcu na navršovanie ďalších dôkazov o jeho vine, napríklad dôkazom pochádzajúcim z technického prostriedku (kamery, nahrávacieho, či iného záznamového zariadenia), pretože ak niet pochybností o akomkoľvek dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a ak bol zadovážený a vykonaný zákonným spôsobom, nie je nutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukázanie skutkového stavu; v danom prípade však ani prvostupňový, ani odvolací súd o zistenom skutkovom stave pochybnosti nemal, preto nepovažovali za potrebné zadovažovať a vykonávať iné dôkazy. Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním dokumentovanom skutku, je potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie dôkazy. V prerokúvanom prípade len výpoveď žalobcu stála proti výpovediam príslušníkov polície, ktoré v zásade neboli spochybnené ani výpoveďou nezaujatej svedkyne - matky žalobcu.“ 36. Z uvedeného by sa mohlo javiť, že pokiaľ orgán verejnej správy disponuje aspoň dvomi zhodnými výpoveďami zasahujúcich členov hliadky Policajného zboru, ktorí boli prítomní pri spáchaní priestupku, je to dostačujúce pre riadne zistenie skutkového stavu a tým pádom nie je povinný vykonávať žiadne ďalšie dôkazy. Je pravdou, že tieto už nemusí dohľadávať, avšak, pokiaľ ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení navrhne samotná osoba, ktorá je podozrivá zo spáchania priestupku, nemôže ich bez ďalšieho ignorovať. 37. Správny súd preto musí dať za pravdu žalobcovi v tom rozsahu, že okresný dopravný inšpektorát tak v prvostupňovom ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí úplne odignorovali jeho námietku, že má k dispozícii svedka, ktorý môže podľa jeho tvrdení preukázať, že sa priestupku, ktorý mu je kladený za vinu, nedopustil. Sám žalovaný pritom pripisuje dôležitosť svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku, no následne, svojím konaním a ignorovaním návrhov žalobcu svoje tvrdenia úplne poprel. 38. Žalobca pritom opakovane (hoci skutočne nekonzistentne, čo v konečnom dôsledku môže pôsobiť nedôveryhodne) navrhoval vypočutie svedka, ktorým mala byť jeho priateľka resp. manželka. Z administratívneho spisu možno síce vyčítať, že pri ústnom pojednávaní priestupku bolo žalobcovi oznámené, že navrhovaná výpoveď jeho priateľky resp. manželky by bola neúčelná a nedôveryhodná, no neskôr, hoci už vo vyjadrení k žalobe, žalovaný konštatoval, že manželka vlastne vôbec nebola pri priestupku prítomná v aute. Tieto úvahy žalovaného (síce zmätočné) však mali byť zachytené najneskôr v napadnutom rozhodnutí, tak, aby bolo žalobcovi umožnené sa voči nim vecne brániť. 39. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Zároveň platí, že je na správnom orgáne, ktoré dôkazy vezme ako podklady rozhodnutia a ktoré nie (§ 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku). Svoje úvahy, prečo určité dôkazy vykonal a určité nie, musí v rozhodnutí riadne zdôvodniť (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). 40. Hoci sa na prvý pohľad javí, že dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a teda aj dôvodom na jeho zrušenie by mal byť práve nedostatočne zistený skutkový stav pre nevypočutie
navrhovaného svedka, správny súd je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie trpí inou vadou a to vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 41. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 5Sžo/11/2013 z 27. februára 2014 konštatoval, že „Podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov...“. 42. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/203/2016 z 27. júna 2019 vyplýva, že „žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcov nevysporiadal a ani tento postup neodôvodnil. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcov, ktoré uviedli v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol.“. 43. Správny súd dospel k záveru, že bolo na žalovanom, aby buď navrhovaný dôkaz v podobe výsluchu svedka vykonal, prípadne, ak by dospel k presvedčivému záveru, že z doposiaľ zistených skutočností je jeho výpoveď neupotrebiteľná a výsluch nevykoná (napríklad práve z dôvodu, že svedok nemohol byť pri spáchaní priestupku prítomný), riadne a zrozumiteľne tento záver zdôvodnil. Nedostatočné sú konštatovania žalovaného, že skutkový stav bol riadne zistený na základe výpovede dvoch policajtov a preto doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné. Navyše, ku nevykonaniu navrhovaného dôkazu je potrebné pristupovať veľmi citlivo. Napríklad, za predčasné možno považovať konštatovanie žalovaného (zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku z 22. augusta 2019), že výpoveď manželky nemôže byť dôveryhodná už iba pre jej blízky vzťah so žalobcom. Prípadné obdobné závery môže žalovaný vyvodiť až následne, z obsahu jej výpovede. 44. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné postupom podľa § 194 ods. 2 SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí sa žalovaný vysporiada s návrhom žalobcu na vypočutie navrhovaného svedka a svoj postup, ktorý vo vzťahu k uvedenému zvoli, riadne zdôvodní. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu.
46. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§ 493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP] V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).