{"guid": "f4c8e86c-9ae4-4578-968d-c7181168f1a2:d6b2b86c-b7d8-413e-9cc1-66f905708dd8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/98/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/98/2019 z 13. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2025, sp. zn. BA-7Sa/98/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1", "identifikacne_cislo": "1019201658", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 23 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/56", "nazov": "zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/56-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. g) zákona č. 56/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/56-2012/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-23", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2012/56#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6b2b86c-b7d8-413e-9cc1-66f905708dd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/98/2019\n1019201658\n13. 02. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201658.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom A. C. XX, D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-X z 23. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. E./XXXX-X z 23. októbra 2019 a vec vracia žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, okresný dopravný inšpektorát (ďalej len\n„okresný dopravný inšpektorát“) rozhodnutím o priestupku č. F./D. z 22. augusta 2019 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.\nl) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) pretože porušil\nustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon\no cestnej premávke“), keď dňa 17. mája 2019 v čase o 19.10 hod viedol motorové vozidlo továrenskej\nznačky G. H. I. D. (ďalej len „motorové vozidlo“) v Bratislave z parkoviska pred NC Lidl na Saratovskej\nulici, kde nerešpektoval dopravnú značku „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! Bez zastavenia pokračoval\nv jazde a následne dopravnú značku „C2“ -Prikázaný smer jazdy vpravo. Podľa § 22 ods. 2 písm. g)\nzákona o cestnej premávke mu uložil sankciu, pokutu vo výške 50,- eur.\n2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že okresný dopravný inšpektorát pri rozhodovaní\no priestupku vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku č.p.: E./XXXX, výpisu z evidencie\nžalobcu ako vodiča, úradného záznamu hliadky Policajného zboru a zápisnice o podaní vysvetlenia\npodľa § 35 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“)\nz 24. júla 2019.\n3. Nstržm. D. E. D. (ďalej len „J. D.“) do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 Správneho poriadku\nz 24. júla 2019 uviedol, že dňa 17. mája 2019 bol velený do hliadkovej služby v čase od 18.00 hod. do\n6.00 hod nadchádzajúceho dňa v obvode BAIV. V čase o 19.10 hod vykonávali s kolegom hliadkovú\nčinnosť na ul. Saratovská, kde pri vychádzaní z parkoviska predajne Lidl spozorovali motorové vozidlo\nžalobcu, ktorý ako jeho vodič nerešpektoval dopravné značenie STOP a PRIKÁZANÝ SMER. Žalobca\n\nbol po zastavení vozidla stotožnený, pričom mu bolo oznámené, že sa dopustil viacerých priestupkov\npodľa zákona o cestnej premávke, s čím súhlasil, avšak uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť. Bola\nmu vypísaná bloková pokuta nezaplatená na mieste č. bloku XXXXXXXX na sumu 20,- eur, ktorú však\nodmietol podpísať, na čo bol poučený, že bude na mieste spísaný záznam o skutku na úseku cestnej\ndopravy. So žalobcom bol spísaný záznam o skutku do ktorého sa odmietol vyjadriť a záznam odmietol\npodpísať. J. D. na otázku, či sa žalobca vo vozidle nachádzal s inou osobou, odpovedal, že vo vozidle\nsa žiadna osoba nenachádzala, ani v jeho blízkosti a nikto ich neoslovil. Tvrdenie žalobcu, že by mal\nsvedka sa nezakladá na pravde. Vozidlo žalobcu mal pritom neustále v dohľade.\n4. Npráp. C. K. (ďalej len „J.. K.“) do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 Správneho poriadku z 24.\njúla 2019 uviedol totožné tvrdenia ohľadom vykonávania hliadkovej služby s kolegom J. D. a zastavenia\nmotorového vozidla žalobcu. J.. K. uviedol, že žalobca uznal spáchanie priestupkov, avšak nemal\npri sebe finančnú hotovosť, na čo mu bola vypísaná bloková pokuta nezaplatená na mieste č. bloku\nXXXXXXXX na sumu 20,- eur, ktorú však odmietol podpísať, na čo mu bol vysvetlený ďalší postup.\nSpísaný záznam o skutku nepodpísal a odmietol sa doň vyjadriť. J.. K. na otázku, či sa žalobca vo vozidle\nnachádzal sám uviedol, že žalobca bol vo vozidle sám a ani v jeho blízkosti sa nikto nenachádzal.\n5. Dňa 22 augusta 2019 bolo za prítomnosti žalobcu vykonané ústne pojednávanie o priestupku, na\nktorom do zápisnice uviedol, že si nie je vedomý priestupkov, z ktorých je obvinený, keďže pri pokladni\nv predajni Lidl bol s manželkou a príslušníci policajného zboru stáli v rade za nimi. Manželke povedal,\naby sa pozrela na ich ošúchané uniformy, pričom žalobca predpokladal, že to počuli a preto ho zastavili.\nŽalobca trval na tom, že na stopke zastavil a odbočil doprava tak, ako to prikazovala dopravná značka.\nPolicajti nehovoria pravdu.\n6. Okresný dopravný inšpektorát dospel k záveru, že vyjadrenie žalobcu je účelové sledujúce vyhnutie\nsa zodpovednosti za priestupok, pričom skutkový stav bol riadne zistený, nebolo potrebné doplniť\ndokazovanie, pretože dôkazy získané počas objasňovania priestupku sú postačujúce na riadne\npreukázanie skutku a že ho spáchal žalobca. Okresný dopravný inšpektorát taktiež uviedol, že neexistuje\ndôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie skutku žalobcom.\n7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa 23. októbra 2019 rozhodnutím č. E./XXXX-X (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n8. Po zrekapitulovaní skutkového stavu ako bol zistený na základe vykonaného objasňovania, žalovaný\nzdôraznil, že v konaní boli vypočutí aj členovia hliadky Policajného zboru, ktorým bolo priznané\npostavenie svedka. O vykonaní výsluchu oboch bol žalobca riadne a včas upovedomený, no procesného\núkonu sa nezúčastnil. Žalovaný preto považuje tvrdenia žalobcu o účelovosti a tendenčnosti výpovedí\nza neopodstatnené. Žalovaný zdôraznil, že svedecká výpoveď predstavuje dôležitý dôkazný prostriedok\na to aj v prípade, ak sú svedkami členovia hliadky Policajného zboru. Pravdivosť ich výpovedí nebola\nvyvrátená alebo dôvodne spochybnená. Žalobca mal možnosť sa výsluchov zúčastniť a klásť členom\nhliadky otázky a navrhovať ďalšie dôkazy. Tu žalovaný odkázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt.\n9. Naopak, výpovede členov hliadky považuje žalovaný za dôveryhodné a rovnako má za preukázané, že\npri objasňovaní priestupku konali odborne. Stotožnil sa so záverom okresného dopravného inšpektorátu,\nže nič nenasvedčuje tomu, že by konali voči žalobcovi zaujato ale v rozpore so zákonom. V oboch\nvyjadreniach potvrdili tú skutočnosť, že žalobca ako vodič motorového vozidla dňa 17. februára 2019\nv čase o 19.10 hod. pri výjazde z parkoviska predajne Lidl na Saratovskej ulici neuposlúchol pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky P2 – „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a pokyn vyplývajúci z dopravnej značky\nC2 – „Prikázaný smer jazdy vpravo“.\n10. Žalovaný je toho názoru, že okresný dopravný inšpektorát postupoval v zmysle zásady materiálnej\npravdy a úplne a presne zistil skutočný stav na základe zaobstaraných podkladov, ktoré v prvostupňovom\nrozhodnutí vymenoval. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by\nzáver o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia vyvracali.\nII. Správna žaloba\n\n11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, v dôsledku čoho ho navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n12. Žalobca následne ozrejmil, ako podľa neho prebehla situácia okolo jeho zastavenia ako vodiča\nmotorového vozidla hliadkou Policajného zboru dňa 17. mája 2019 o 19:10 hod. Z jeho argumentácie\nvyplynulo, že hliadkou Policajného zboru bol zastavený a obvinený zo spáchania iba jedného priestupku\nza nerešpektovanie dopravnej značky „C2“ - Prikázaný smer vpravo. Keďže si nebol vedomý priestupku,\nodmietol blokovú pokutu zaplatiť. Následne príslušníci hliadky spísali hlásenie, do ktorého doplnili ďalší\npriestupok, nerešpektovanie dopravnej značky „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde. Keďže ani tohto\npriestupku si nebol vedomý, požiadal príslušníkov hliadky, aby mu ukázali kamerový záznam, čo odmietli,\nže to nie je ich povinnosť.\n13. Žalobca namietal, že jediným dôkazom, na základe ktorého bol uznaný vinným zo spáchania\npriestupku, je úradný záznam hliadky a výsluch členov hliadky, ktorých výpovede sú až na nepatrné\nrozdiely totožné, čo naznačuje ich účelovosť a tendenčnosť. Okresný dopravný inšpektorát ani žalovaný\nnijako nereagovali na jeho tvrdenia, že má svedka, ktorý potvrdí, že žalobca priestupok, ktorý mu je\nkladený za vinu, nespáchal.\n14. Vo vzťahu k výpovedi príslušníkov hliadky uviedol, že hoci policajt reprezentuje určitú spoločenskú\nautoritu, s ktorou sa spája vyššia miera dôvery, jeho konanie nemožno bez ďalšieho iba z dôvodu jeho\npostavenia považovať za výpoveď dôveryhodnejšiu a významnejšiu ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Pre\nobjektívne zistenie skutkového stavu nemožno hodnotiť rovnocenné dôkazy v prospech jedného len\nz dôvodu, že je produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok (rozsudok Okresného súdu v Pezinku sp.\nzn. 2T/137/2009 a obdobne taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší\nsúd“) sp. zn. 10 Sžd/7/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. 1Sžd/39/2012 z 20. februára 2014). Žalobca\npritom navrhol vypočuť svedka, čo žalovaný odignoroval. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.\n8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011, je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by\nmohli vyvrátiť neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že tento nespáchala. V predmetnom\nprípade by to bol záznam z kamery v policajnom vozidle.\nIII. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n15. Na výzvu krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na správnosti\nnapadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.\n16. Žalovaný opätovne poukázal na podklady napadnutého rozhodnutia, najmä na záznam o skutku,\nktorý bol spísaný na mieste hliadkou Policajného zboru, z ktorého vyplýva jednoznačný priebeh\nspáchania priestupku a že sa ku nemu žalobca odmietol vyjadriť a následne záznam podpísať.\nSkutočnosti uvedené v zázname korešpondujú s objektívne zisteným skutkovým stavom, sú zhodné\na neodporujú si.\n17. Vo vzťahu k výpovediam svedkov, J. D. a J.. K. žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil možnosť\nbyť na procesnom úkone výsluchu prítomný. Zo zhodných výpovedí oboch príslušníkov vyplynulo, že\nžalobca ako vodič motorového vozidla pri vychádzaní z parkoviska predajne Lidl na Saratovskej ulici\nneuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! a dopravnej\nznačky „C2“ Prikázaný smer jazdy vpravo. Z vyjadrení rovnako vyplynulo, že v motorovom vozidle sa\nnachádzal sám, čím bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že má svedka, ktorý by potvrdil, že priestupok\nnespáchal. Žalovaný ďalej uviedol, že je logické, že členovia hliadky Policajného zboru sú jednak\nzakročujúcim orgánom a zároveň svedkami priestupku, ktorých možno vypočuť. Ich výpovede neboli\nrelevantným spôsobom spochybnené. Tvrdenia žalobcu k hodnoteniu svedeckých výpovedí jednotlivých\nčlenov hliadky žalovaný nepovažuje za dôvodné, keďže svedecká výpoveď je dôležitým dôkazným\nprostriedkom a to aj v prípade, že svedkom je policajt. Výpovede svedkov sú prejavom objektívnej reality,\nktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe zmyslového vnímania udalosti.\n18. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi súdov, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný upriamil pozornosť\nnapríklad na rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd/5/2014 z 28. mája 2014, sp. zn. 2Sžo/21/2007\nz 30. januára 2008 a sú. Zn. 5Asan/9/2018 z 29. októbra 2019, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sú výpovede\n\npolicajtov zhodné a nevznikol medzi nimi rozpor, sú dostatočným dôkazom na preukázanie viny, aj keď\nsi priestupca vinu nepriznáva.\n19. Záverom dodal, že pre preukázanie spáchania priestupku nie je rozhodujúce, či k tomu došlo jedným\nalebo skupinou viacerých dôkazov, ak také nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Popretie uvedeného\nby tak mohlo predstavovať závažnú prekážku brániacu objasňovaniu priestupkov.\n20. V replike žalobca potvrdil, že odmietol podpísať záznam policajnej hliadky a to najmä z dôvodu, že\nv ňom boli uvedené nepravdivé informácie a z obavy, že by členovia hliadky mohli s ním neoprávnene\nmanipulovať.\n21. Vo vzťahu k výpovedi policajtov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžd/14/2013 z 10.\nseptembra 2013, ktorý uvádza, že táto má značnú výpovednú hodnotu, ale skutky vnímané ľudskými\nzmyslami a ich následné sprostredkovanie podlieha subjektívnemu hodnoteniu. V žiadnom prípade\nzároveň nemožno vyvodzovať dôveryhodnosť svedka iba od jeho postavenia alebo funkcie.\n22. Vo vzťahu k jeho neúčasti na výsluchu svedkov uviedol, že sa ich nemohol zúčastniť, pretože bol\nv danom termíne odcestovaný. Nie je si ale vedomý, akým spôsobom by sám mohol zasahovať do\nvypočutia v takom rozsahu, aby spochybnil výpovede policajtov.\n23. Žalobca ku navrhovanému svedkovi uviedol, že nikdy netvrdil, že sa tento svedok nachádzal s ním\nvo vozidle. Žalovaný informáciu o svedkovi aj tak ignoroval a preto nepostupoval tak, aby čo najúplnejšie\nzistil skutkový stav.\n24. Žalobca ďalej poprel, že by bol dňa 17. februára 2019 kontrolovaný hliadkou a že na výjazde\nz parkoviska predajne Lidli na križovatke so Saratovskou ulicou sa nachádzajú dopravné značky „P2“ –\nStoj, daj prednosť v jazde! a „C2“ - Prikázaný smer jazdy vpravo. Nachádza sa tam iba dopravná značka\n„Daj prednosť v jazde“. Navyše z parkoviska sa nevychádza na Saratovskú ulicu.\n25. Záverom zopakoval, že výpovede policajtov sú pochybné, pretože textovo sú podozrivo identické.\n26. V reakcii na repliku žalobcu žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach\na zdôraznil, že jeho námietky sú irelevantné, keďže mal možnosť sám sa zúčastniť výpovede svedkov, čo\nnevyužil. Doposiaľ navyše nepredložil jediný dôkaz, ktorý by správnosť skutkových záverov žalovaného\nspochybnil. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnosti záverov o druhu dopravného značenia\numiestneného na výjazde z parkoviska predajne Lidl (podľa jeho tvrdení sa na mieste nenachádzala\nznačka P2 – „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a značka C2 – „Prikázaný smer vpravo“ ale iba značka „Daj\nprednosť v jazde“) a že výjazd z predmetného parkoviska nevyúsťuje na Saratovskú ulicu, žalovaný\npripojil projekt dopravného značenia, ktorý obsahuje existujúce trvalé dopravné značky tak, ako boli\nuvedené v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k údajnému nesprávnemu označeniu ulice, na ktoré\nústi výjazd z parkoviska dodal, že Saratovská ulica bola zmienená ako ulica, na ktorej sa nachádza\npredajňa Lidl. Záverom dodal, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania iba jedného priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky za porušenie jedného ustanovenia zákona o cestnej\npremávke.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n27. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli\nzriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd\nv Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n\n28. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde\nv Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/98/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto\nveci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom\npridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-7Sa/98/2019.\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení do 30. júna\n2023 (ďalej len „SSP“), sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.\n29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane postupu v administratívnom\nkonaní ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených\nv ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194\na nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v dôsledku čoho z dôvodu podľa § 191 ods. 1\npísm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n30. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 13. februára 2025, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n31. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného vo veci uznania viny\nžalobcu za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch pretože porušil\nustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke tým, že dňa 17. mája 2019 v čase o 19.10\nhod viedol motorové vozidlo v Bratislave z parkoviska pred predajňou Lidl na Saratovskej ulici, kde\nnerešpektoval dopravnú značku „P2“ – Stoj, daj prednosť v jazde! Bez zastavenia pokračoval v jazde\na následne nerešpektoval dopravnú značku „C2“ - Prikázaný smer jazdy vpravo. Podľa § 22 ods. 2 písm.\ng) zákona o cestnej premávke mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške 50,- eur.\n32. Žalovaný bol toho názoru, že spáchanie priestupku žalobcom bolo spoľahlivo zistené na základe\nzáznamu o priestupku vyhotoveného príslušníkmi hliadky Policajného zboru na mieste a následne\nna základe zhodných výpovedí oboch členov hliadky, ktorí vypovedali v pozícii svedkov, pričom ich\nvýpovede neboli rozporné a zároveň nijako spochybnené.\n33. Správna žaloba vo veciach správneho trestania podlieha, s výnimkou vád ustanovených v § 195\nSSP, prísnej koncentračnej zásade. To znamená, že žalobca môže skutkové a právne dôvody žaloby\nvymedziť len v lehote na podanie správnej žaloby. V tomto rozsahu potom správny súd ustálil, že\nžalobca sústredil svoje žalobné body na nedostatočne zistený skutkový stav, keďže žalovaný vzal ako\npodklad rozhodnutia iba výpovede dvoch policajtov bez preukázania pričítaného priestupku kamerovým\nzáznamom, a zároveň úplne odignoroval vypočutie žalobcom navrhovaného svedka.\n34. Úvodom správny súd súhlasí s konštatovaniami žalovaného, že už iba samotné zhodné výpovede\nviacerých policajtov môžu byť dostatočným podkladom pre ustálenie skutkového stavu a nie je potrebné\nku nim vykonávať ďalšie dôkazy na preukázanie viny osoby podozrivej zo spáchania priestupku a to\nhoci aj za situácie, kedy táto osoba spáchanie skutku výslovne popiera.\n35. O tom svedčí napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd/5/2014 z 28. mája 2014 v ktorom\nvyslovil, že „podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt\npovinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti\ns touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd\nprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní\nslužobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra.“.\nZ uvedeného možno vyvodiť domnienku, že policajt pri výkone svojej služobnej činnosti jedná čestne\n\na nemá zámer krivo usvedčovať osoby zo spáchania priestupkov z rozpore s objektívnou realitou.\nJeho výpoveď by preto mala byť spôsobilá dôveryhodne objasniť, ako sa skutočnosti stali. Tento\npredpoklad však neplatí absolútne, pretože pokiaľ sa svedecká výpoveď policajta dostane do rozporu\ns tvrdením osoby podozrivej zo spáchania priestupku, nemá to automaticky za následok, že by výpoveď\npolicajta mala vyššiu výpovednú hodnotu a nemôže byť spochybnená. Práve naopak, tieto výpovede\nsú rovnocenné a za predpokladu, že orgán objasňujúci a prejednávajúci priestupok nemá k dispozícii\nžiadne ďalšie dôkazy, dostáva sa do dôkaznej núdze. Odlišná situácia však nastáva, ak svedeckú\nvýpoveď vedia poskytnúť viacerí policajti, pričom až za predpokladu, že sa tieto zásadne nerozchádzajú\nv podstatných okolnostiach priebehu spáchania priestupku, možno predpokladať, že ich výpovede sa\nv tomto rozsahu rovnajú objektívnej realite, ktorú síce vnímali subjektívne svojimi zmyslami. V tejto\nsituácii sa potom dostáva do stavu dôkaznej núdze osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Najvyšší\nsúd v uvedenom rozsudku zároveň konštatoval, že „Nie je pritom namieste požiadavka žalobcu na\nnavršovanie ďalších dôkazov o jeho vine, napríklad dôkazom pochádzajúcim z technického prostriedku\n(kamery, nahrávacieho, či iného záznamového zariadenia), pretože ak niet pochybností o akomkoľvek\ndôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a ak bol zadovážený a vykonaný zákonným\nspôsobom, nie je nutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné\nzadovažovať ďalšie dôkazy na preukázanie skutkového stavu; v danom prípade však ani prvostupňový,\nani odvolací súd o zistenom skutkovom stave pochybnosti nemal, preto nepovažovali za potrebné\nzadovažovať a vykonávať iné dôkazy. Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá\nani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným\nspôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi\nako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému\nz priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania\npriestupku. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie\npríslušníka polície o ním dokumentovanom skutku, je potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch\na Správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie dôkazy. V prerokúvanom prípade len výpoveď\nžalobcu stála proti výpovediam príslušníkov polície, ktoré v zásade neboli spochybnené ani výpoveďou\nnezaujatej svedkyne - matky žalobcu.“\n36. Z uvedeného by sa mohlo javiť, že pokiaľ orgán verejnej správy disponuje aspoň dvomi zhodnými\nvýpoveďami zasahujúcich členov hliadky Policajného zboru, ktorí boli prítomní pri spáchaní priestupku,\nje to dostačujúce pre riadne zistenie skutkového stavu a tým pádom nie je povinný vykonávať žiadne\nďalšie dôkazy. Je pravdou, že tieto už nemusí dohľadávať, avšak, pokiaľ ďalšie dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení navrhne samotná osoba, ktorá je podozrivá zo spáchania priestupku, nemôže ich bez\nďalšieho ignorovať.\n37. Správny súd preto musí dať za pravdu žalobcovi v tom rozsahu, že okresný dopravný inšpektorát\ntak v prvostupňovom ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí úplne odignorovali jeho námietku, že\nmá k dispozícii svedka, ktorý môže podľa jeho tvrdení preukázať, že sa priestupku, ktorý mu je kladený\nza vinu, nedopustil. Sám žalovaný pritom pripisuje dôležitosť svedeckej výpovede ako dôkazného\nprostriedku, no následne, svojím konaním a ignorovaním návrhov žalobcu svoje tvrdenia úplne poprel.\n38. Žalobca pritom opakovane (hoci skutočne nekonzistentne, čo v konečnom dôsledku môže\npôsobiť nedôveryhodne) navrhoval vypočutie svedka, ktorým mala byť jeho priateľka resp. manželka.\nZ administratívneho spisu možno síce vyčítať, že pri ústnom pojednávaní priestupku bolo žalobcovi\noznámené, že navrhovaná výpoveď jeho priateľky resp. manželky by bola neúčelná a nedôveryhodná,\nno neskôr, hoci už vo vyjadrení k žalobe, žalovaný konštatoval, že manželka vlastne vôbec nebola pri\npriestupku prítomná v aute. Tieto úvahy žalovaného (síce zmätočné) však mali byť zachytené najneskôr\nv napadnutom rozhodnutí, tak, aby bolo žalobcovi umožnené sa voči nim vecne brániť.\n39. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a\núplne skutočný stav veci. Zároveň platí, že je na správnom orgáne, ktoré dôkazy vezme ako podklady\nrozhodnutia a ktoré nie (§ 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku). Svoje úvahy, prečo určité dôkazy vykonal\na určité nie, musí v rozhodnutí riadne zdôvodniť (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).\n40. Hoci sa na prvý pohľad javí, že dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a teda aj\ndôvodom na jeho zrušenie by mal byť práve nedostatočne zistený skutkový stav pre nevypočutie\n\nnavrhovaného svedka, správny súd je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie trpí inou vadou a to vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n41. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 5Sžo/11/2013 z 27. februára 2014 konštatoval, že „Podstatnou\nobsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré niekoľko funkcií.\nPredovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho\nrozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru účastníkov\nsprávneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli\nk dobrovoľnému plneniu povinností (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým\ntých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť\nzbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza\nokolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať\nna dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba\npovažovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť,\naké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované\ndôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov...“.\n42. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/203/2016 z 27. júna 2019 vyplýva, že „žalovaný\nsa s odvolacími námietkami žalobcov nevysporiadal a ani tento postup neodôvodnil. Správny orgán\nv odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj\nna námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy,\nlebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Je preto potrebné\nsúhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd\nzdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri\nodôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné\nlen za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí\nnámietky účastníka správneho konania. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu\ndôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcov, ktoré uviedli v žalobe,\nzaoberať a vyjadriť k nim nemohol.“.\n43. Správny súd dospel k záveru, že bolo na žalovanom, aby buď navrhovaný dôkaz v podobe výsluchu\nsvedka vykonal, prípadne, ak by dospel k presvedčivému záveru, že z doposiaľ zistených skutočností\nje jeho výpoveď neupotrebiteľná a výsluch nevykoná (napríklad práve z dôvodu, že svedok nemohol\nbyť pri spáchaní priestupku prítomný), riadne a zrozumiteľne tento záver zdôvodnil. Nedostatočné sú\nkonštatovania žalovaného, že skutkový stav bol riadne zistený na základe výpovede dvoch policajtov\na preto doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné. Navyše, ku nevykonaniu navrhovaného\ndôkazu je potrebné pristupovať veľmi citlivo. Napríklad, za predčasné možno považovať konštatovanie\nžalovaného (zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku z 22. augusta 2019), že výpoveď\nmanželky nemôže byť dôveryhodná už iba pre jej blízky vzťah so žalobcom. Prípadné obdobné závery\nmôže žalovaný vyvodiť až následne, z obsahu jej výpovede.\n44. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania dospel správny súd k záveru, že správna žaloba\nje dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné postupom podľa § 194 ods. 2 SSP z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí sa žalovaný vysporiada s návrhom žalobcu na\nvypočutie navrhovaného svedka a svoj postup, ktorý vo vzťahu k uvedenému zvoli, riadne zdôvodní.\nPodľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán\nverejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v\nsúlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n\n46. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§\n493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP]\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "09688e5b-13f8-4d18-bfc7-ad495fb2ab73:0b67ff44-eb8c-4898-bbd2-cc26b9441433", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1", "spisova_znacka": "5Asan/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/9/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200075.1"}], "citovane_v": []}