Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/96/2019 1019201646 26. 09. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201646.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E. XXX, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 30 794 323, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.12.2019, v znení jej opravy a doplnenia doručeného súdu dňa 16.03.2020, sa žalobca domáha, aby súd vydal uznesenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť obnoviť stav pred zásahom, teda zabezpečí spätné zaradenie pôdnych blokov Turany 4905/1, 4906/1, 4908/1 a 4910/1 (ďalej aj len „pôdne bloky“) do systému LPIS ku dňu ich vyradenia. Pôvodne v žalobe zo dňa 04.12.2019 domáhal vydania rozsudku v znení: „PPA sekcia kontroly odbor metodického riadenia kontrol je povinná doručiť správcovi LPIS návrh na späť zaradenie pôdnych blokov Turany 4905/1, 4906/1, 4908/1, 4910/1 do systému LPIS ku dňu ich vyradenia“. Žalobca argumentoval, predovšetkým že vyradenie pôdnych blokov zo systému LPIS je nezákonné, nakoľko tvrdenia na základe ktorých žalovaný žiadal o vyradenie pôdnych blokov, žalovaný len tvrdil, ale ničím neosvedčil. Žalovaný neuviedol, ktorý §, predpis alebo nariadené bolo naplnené, tak aby jeho postup bol v súlade so zákonom. Žalobca poukázal na nepravdivosť tvrdení žalovaného o spôsobe využívania pozemku, ktoré vychádzajú iba z informácií uvedených na webovom sídle vlastníka sporných pôdnych blokov a tabule pri vstupe do areálu parku, kde sa pôdne bloky nachádzajú. 2. Žalobca v podaní doručeným súdu 16.03.2020 uviedol, že žaloba sa týka nezákonného zrušenia pôdnych blokov, sleduje ňou napadnutie postupu a záveru pri výkone kontroly žalovaného, ktorej následkom bol výmaz dielcov so systému LPIS, ide o negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP a o zrušení pôdnych blokov sa dozvedel ústne z vyjadrenia pracovníčky dňa 08.11.2019 a z odpovede na žiadosť o informácie, ktorá mu bola doručená 26.11.2019, čo si overil na internetovom portáli. 3. Žalovaný sa na výzvu súdu vyjadril k žalobe a navrhol aby ju súd zamietol, s tým, že cyklickú obnovu dielov pôdnych blokov a systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie ich registrov zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR (ďalej aj len ministerstvo), nejde teda o činnosť žalovaného. Žalovaný v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný. 4. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v Integrovanom a kontrolnom systéme eviduje jednotnú žiadosť na rok 2019 pod číslom 6060016058, ktorou žalobca požiadal o poskytnutie podpory, ku ktorej vydal žalovaný rozhodnutie č. 048732/20202/19660/2020/551 zo dňa 22.4.2020 , ktoré sa však obsahu
podanej žaloby netýka. O odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu bude rozhodovať ministerstvo, navrhol aby správny súd do skončenia konania o odvolaní konanie na súde prerušil. 5. K vyjadreniu žalovaného zaslal súdu repliku žalobca, ktorý uviedol, že aj napriek tomu že pôdne bloky spravuje, ruší alebo obnovuje ministerstvo, toto koná na základe podaní žalovaného. K výmazu došlo zavinením žalovaného, a preto žaloba musí smerovať k osobe žalovaného. Tento má schopnosť, kompetenciu a možnosti zabezpečiť výmaz pôdnych blokov, je preto jeho povinnosťou obnoviť pôvodný stav. Ministerstvo vykonalo výmaz len na základe nepreukázaných a ničím nepodložených oznámení žalovaného. Ministerstvo podklady predložené žalovaným neskúma. Žalovaný je preto podľa jeho názoru pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázal aj na ďalšie skutočnosti z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že kontrolná skupina žalovaného mu chcela poškodiť a úmyselne konala v jeho neprospech. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že jeho odvolanie nemá nič spoločné so zrušením pôdnych blokov, dôvod na prerušenie konania nevidí, keď že toto konanie nebude mať žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. 6. Žalovaný v duplike zaslanej súdu zotrval na obsahu predchádzajúceho vyjadrenia. 7. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1.júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a dňa 26. novembra 2024 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. 41. 14. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
15. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 16. Podľa § 262 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 17. Podľa § 262 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 18. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 19. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 20. Podľa § 5 ods 2 písm. g) zákona č. 280/2017 Z.z. o podpore a dotáciách v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka ( ďalej aj len zákon č. 280/2017) Ministerstvo pôdohospodárstva zabezpečuje cyklickú obnovu dielov pôdnych blokov a systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie ich registrov. 21. Z procesného aspektu správny súd nevidel dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, nakoľko považoval návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania o odvolaní za neopodstatnený, plne sa stotožniac s názorom žalobcu že predmet uvedeného odvolacieho konania nemohol mať vplyv na výsledok v tu prejednávanej veci. 22. Nakoľko aj v konaní pred správnym súdom sa pri aplikácii § 25 SSP použije § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, zamietol správny súd návrhu žalobcu na prerušenie konania v bode I. výroku tohto uznesenia. 23. Podľa § 255 ods. 1 SSP je vo všeobecnosti žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Pod slovom „vykonal“ sa logicky myslí aj stav, keď sa iný zásah ešte neskončil, a teda naďalej trvá. Slovné spojenie „podľa žalobcu“ znamená, že žalobca svoju žalobu smeruje voči tomu, kto podľa jeho názoru voči nemu iný zásah uskutočňuje alebo uskutočnil. To však súčasne znamená, že na rozdiel napr. od všeobecnej správnej žaloby žalovaný nie je určený priamo zákonom, ale je závislý od žalobného tvrdenia. Pasívna žalobná legitimácia v takomto prípade potom už nie je chápaná ako procesná podmienka konania a zistenie skutočnosti, že žalovaný nevykonal iný zásah, má za následok zamietnutie žaloby v zmysle § 261 SSP. 24. Žalobca podľa názor súdu podanou žalobou v spojení s jej doplnením brojí proti ním označenému „inému zásahu“ žalovaného , ktorý mal spočívať v postupe a záveroch žalovaného pri výkone kontroly žalovaného, ktorej následkom bol výmaz dielcov so systému žalovaného, pri žiadosti o vyradenie pôdnych blokov ministerstvu s tým následkom, že ministerstvo takýto výmaz vykonalo a domáha sa uloženia povinnosti žalovanému podať návrh na ich spätné zaradenie ku dňu vyradenia ministerstvu, čo odôvodňuje tým, že pôvodná žiadosť žalovaného bola založená na nepreukázaných tvrdeniach t.j. nezákonná. Ako nezákonné žalobca vníma samotné vyradenie resp. výmaz pôdnych blokov z evidencie LIPS.
25. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o samotnej nezákonnosti vyradenia pôdnych blokov, tu súd poukazuje na skutočnosť, že z § 5 zákona č. 280/2017 účinného ku dňu podania žaloby (resp. k času vyradenia dotknutých pôdnych blokov ) jasne vyplývala kompetencia ministerstva zabezpečovať cyklickú obnovu dielov pôdnych blokov a systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie ich registrov. V takomto prípade však pasívna vecná legitimácia v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy, ktorý má spočívať v samotnom vyradení pôdnych blokov z evidencie môže svedčať len orgánu ktorý mal takýto výmaz alebo vyradenie vykonať t.j. ministerstvo Zo samotných tvrdení žalobcu, nesporných tvrdení účastníkov, obsahu súdneho spisu v spojení s aplikáciou pôsobnosti ministerstva vyplývajúcej z § 5 zákona č. 280/2017 je zrejmé, že výmaz dotknutých pôdnych blokov vykonalo ministerstvo, ktoré však nie je viazané návrhom resp. žiadosťou žalovaného o výmaz pôdnych blokov. Kompetencia ministerstva zabezpečovať cyklickú obnovu dielov pôdnych blokov ako aj systém ich identifikácie vrátane aktualizácie registrov vedie správny súd k záveru, že preskúmavanie samotnej zákonnosti výmazu pôdnych blokov bez ministerstva ako účastníka konania - žalovaného, môže viesť len k záveru o pasívne vecne nelegitimovanom žalovanom (PPA) v tomto konaní. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre posudzovanie zákonnosti vyradenia pôdnych blokov ministerstvom. 26. Vo vzťahu k žalobcom požadovavanému konštatovaniu nezákonného postupu žalovaného, ktoré malo spočívať v postupe a záveroch žalovaného z kontroly na mieste a v žiadosti žalovaného o vyradenie pôdnych blokov, ktorých následkom malo byť ich vyradenie ministerstvom, sa súd musel zaoberať skutočnosťou, či takto vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. 27. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva subsidiarita zásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe), zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 28. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. 29. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti. 30. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, a
tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004). 31. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie hmotného práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia resp. opatrenia správneho orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia, prípadne aj v nevyhovení žiadosti. 32. Dôvodová správa k SSP uvádza „Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [§ 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác [§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)], registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti.“ . 33. Z komentára ku SSP vyplýva, že „Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní.“ (FEČÍK, A.. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 36.). 34. Zo skutočností uvedených v žalobe a jej doplnení bolo možné ustáliť, že žalobca badá iný zásah žalovaného v samotnej žiadosti o vyradenie pôdnych blokov adresovaných žalovaným ministerstvu resp. v tvrdeniach, záveroch a dôvodoch uvádzaných zamestnancami žalovaného v rámci vykonanej kontroly, ktoré mali vo svojom dôsledku viesť k výmazu resp. vyradeniu pôdnych blokov, keďže tieto neboli nijako zistené, boli nepreukázané, resp. len konštatované. 35. Iný zásah je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom pochopiteľne aj pri inom zásahu sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 37). 36. Žalobca vyslovene uviedol, že si je vedomý, že správu, rušenie a obnovu pôdnych blokov vykonáva ministerstvo, toto však koná na základe podaní žalovaného a preto žalovaný má kompetenciu, schopnosť a možnosť zabezpečiť výmaz, a je preto jeho povinnosťou obnoviť pôvodný stav. S týmto záverom, sa však správny súd nemôže stotožniť, vzhľadom na skutočnosť že podania žalovaného nie sú pre ministerstvo záväzné.
37. Hoci na ne/splnenie podmienky užívania poľnohospodárskej pôdy je naviazané poskytnutie dotácie, základným predpokladom jej priznania je vždy samotná skutočnosť, že či predmetná pôda má takýto charakter, t.j. či sa na poľnohospodársku činnosť využíva, pričom uvedenú skutočnosť je možné vždy riadne preskúmať pri rozhodovaní o schválení/neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby. Skutkové a právne závery žalovaného z kontroly na mieste, uvedené aj v prípadnom návrhu adresovanom žalovanému na vyradenie dotknutých blokov nepredstavujú faktický postup žalovaného, ktorým by sa priamo zasahovalo do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Vyradenie pôdnych blokov z evidencie vykonalo ministerstvo, ktoré nie je návrhom žalovaného a ani závermi žalovaného v správe z kontroly na mieste viazané. Predstavuje pre jeho postup podklad na základe ktorého postupuje pri vedení príslušnej evidencie. V žiadnom prípade zo žiadneho ustanovenia zákona č. 280/2017 nevyplýva, že by ministerstvo bolo pri posudzovaní zisteného skutkového stavu viazané právnymi názormi žalovaného. Nie je preto vylúčené že skutkové zistenia a závery žalovaného v podľa okolností prípadu v konečnom dôsledku posúdi po právnej stránke odlišne. 38. K samotnému čo i len možnému dotyku na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, ku ktorému malo dôjsť postupom žalovaného, správny súd uvádza, že jedným z predpokladov rozhodovania o schválení/neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby je aj posúdenie či dotknuté pôdne bloky majú status poľnohospodárskeho pozemku, a nie len jeho formálne zaradenie/ nezaradenie do LIPS. To znamená, že samotné zistenia, závery a názory žalovaného z kontroly na mieste, ktorých následkom môže byť názor ministerstva o potrebe vyradiť pôdne bloky z LIPS nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov osoby konkrétnej osoby. Z uvedeného možno potom následne vyvodiť, že ani samotná žiadosť žalovaného adresovaná ministerstvu resp. závery z kontroly na mieste, z ktorých vyplýva názor žalovaného že pôdne bloky majú byť z LIPS vyradené nemôže mať priamy dotyk na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, tohto práv sa priamo dotýka až rozhodnutie o neschválení/schválení dotácie, ktoré aj v prípade žalobcu vydané bolo. 39. Skutkové a právne závery uvedené v správe z kontroly na mieste (podľa čl. 41 a 43 vykonávacieho nariadenia Komisie /eÚ) č. 809/2014 ) týkajúce sa dodržania podmienky podľa § 7 ods. 3 NV SR č. 342/2014 Z.z. ohľadom dotknutých pôdnych blokov a konštatovanie že žalovaný ako žiadateľ uvedenú podmienku nedodržal na dotknutých pôdnych blokoch – keď na uvedených plochách sa má s odkazom na fotodokumentáciu nachádzať park, nie je vzhľadom na uvedené spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. Takéto konštatovania, názory ale ani zistenia totiž sami o sebe neodoberajú žalobcovi žiadne právo, nezužujú ich rozsah ani spôsob ich výkonu. 40. Vo svetle vyššie uvedeného nie je možné žalobcom namietané závery či už v správe o kontrole alebo v žiadosti (návrhu) na vyradenie pôdnych blokov z evidencie LIPS žalovaného chápať ako iný zásah (faktický postup) orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, pretože je ho nutné posudzovať ako súčasť procesu kontroly na mieste, kde v samotnej správe sú zistenia žalovaného zachytené v obsahu tejto správy, vrátane skutkových záverov, zistení a nevyhnutného právneho posúdenia týchto zistení. Taktiež podanie návrhu na vyradenie pôdnych blokov z evidencie, nemôže viesť k záveru o zásahu do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu, keďže kompetencie viesť evidenciu a teda aj zapisovať a vyraďovať jednotlivé pôdne bloky v nej patrí ministerstvu, ktoré nie je žiadosťou žalovaného viazané, a zápisy vykonáva po zohľadnení všetkých skutkových a právnych okolností veci, nezávisle od žalovaného. 41. Správnemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že v prejednávanom prípade nebol právny prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený správne, resp. ako taký bol uplatnený predčasne, keďže súdneho prieskumu správnosti záverov žalovaného(predovšetkým však ministerstva) ohľadom dotknutých pôdnych blokov (následkom ktorých mal byť ich výmaz z evidencie LIPS ministerstvom) sa žalobca mohol (a napokon aj domáhal) prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby znejúcej na prieskum zákonnosti rozhodnutia ministerstva o schválení/neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby. 42. Postup žalovaného, ktorý v rámci kontroly na mieste dospel k záveru že dotknuté pôdne bloky nespĺňajú požiadavky pre poľnohospodárske plochy zaradené v LIPS a na základe uvedeného záveru
navrhli ministerstvu ich vyradenie z LIPS, nie je iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP. 43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže popisované konanie žalovaného nie je iným zásahom. V nadväznosti na uvedené žalobu uznesením podľa § 261 SSP zamietol. 44. Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu, považuje súd na tomto mieste za vhodné poukázať na odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/235/2020-97 zo dňa 6. júla 2022 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/65/2023 zo dňa 27.11.2024 v ktorých sa pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí o schválení poskytnutia podpory prostredníctvom jednotnej platby už zákonnosťou vyradenia pôdnych blokov z LIPS ministerstvom zaoberali, a v podstate postup a závery žalovaného a ministerstva aprobovali. 45. Krajský súd v Bratislave uviedol: „Správny súd v súvislosti s pôdnymi blokmi KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X a Turany 4909/1 upriamuje pozornosť na ich vizualizáciu, ktorú v konaní pred správnym súdom predložil žalobca a sú aj súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Z fotodokumentácie vyplýva, že ide o uzavretý a oplotený areál so súvislou trávnatou plochou rozdelenou len cestou vyjazdenou motorovým vozidlom alebo vychodenou chodcami, v trávnatej ploche rastú vysoké stromy. Pri bráne v oplotení sa nachádza tabuľa s oznamom: “Kaštieľ a anglický park v Turčianskej Štiavničke - POKYNY PRE NÁVŠTEVNÍKOV: Nachádzate sa na súkromnom pozemku. Kaštieľ a anglický park sú kultúrnym a historickým dedičstvom nášho národa a sú chránené zákonom”; “Park je z dôvodu rekonštrukcie ZATVORENÝ do odvolania”. Medzi pokynmi pre návštevníkov parku sú pokyny týkajúce sa napríklad zberu hríbov, lezenia na stromy, bicyklovania, táborenia a stanovania, a podobne. Z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že ide o plochu, ktorá má charakter parku a navyše je tak aj nazvaná pri bráne do areálu (“Kaštieľ a anglický park v Turčianskej Štiavničke”). Z uvedeného dôvodu je záver Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaného, že ide o park, správny. Správny súd následne skúmal, či možno park považovať za inú ako poľnohospodársku plochu, pri ktorej možno poskytnúť dotáciu podľa Nariadenia č. 1307/2013. 29. Nariadenie č. 1307/2013 v ustanovení čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/ umožňuje poskytnúť dotáciu aj na hektár, ktorý sa čiastočne využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, avšak za podmienky, že v prevažujúcej časti sa tento hektár využíva na poľnohospodárske činnosti. Toto je možné len v prípade, že sa 10 2S/235/2020 poľnohospodárska činnosť na tomto hektári môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali. Rovnako je potrebné vychádzať z definície poľnohospodárskej činnosti legislatívne upravenej v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013, ktorou je (i) produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely, (ii) udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty vychádzajúc z rámca stanoveného Komisiou, alebo (iii) vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie. 30. Z fotodokumentácie je nepochybné, že plocha parku v Turčianskej Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X G. F. XXXX/X sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov uvedených v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1308/2013 citovaných v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku. Žalobca v konaní nepreukázal opak. Skutočnosť, že park nie je prístupný verejnosti z dôvodu rekonštrukcie, ešte neznamená, že sa využíva na poľnohospodárske činnosti. Žalovaný preto postupoval v súlade s Nariadením č. 1307/2013, keď pôdne bloky KD F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X a Turany 4909/1 vyradil zo systému LPIS.“ 46. Najvyšší správny súd potom nadviazal, nasledujúcim spôsobom : „Vo vzťahu k námietke ohľadom vyradenia pôdnych blokov KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X a Turany 4909/1 zo systému LPIS, kasačný súd uvádza, že správny súd sa dostatočne s argumentáciou v podanej správnej žalobe zaoberal. Vo vzťahu k danej námietke v správnej žalobe sťažovateľ uviedol, že dôvod na vyradenie pôdnych blokov je vymyslený, tieto pôdne bloky sú využívané len na poľnohospodársku činnosť a nič iné, pričom podľa sťažovateľa žalovaný opak nikdy nepreukázal. Sťažovateľ v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali
skutkové a právne závery správnych orgánov o tejto otázke. Je pritom zrejmé, že svoju argumentáciu v podanej kasačnej sťažnosti značne rozšíril, pričom argumentuje, že kontrolná skupina na mieste sama odfotením tabule „park je z dôvodu rekonštrukcie uzatvorený do odvolania“ preukázala skutočnosť že na uvedených trvalých trávnatých porastoch nedochádza k inej ako poľnohospodárskej činnosti. Opakované zdôrazňovanie sťažovateľa, že iná ako poľnohospodárska činnosť na predmetných pôdnych blokoch nebola uskutočňovaná rovnako závery správneho súdu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného ovplyvniť nemohli. Kasačný súd uvedenú skutočnosť nemôže hodnotiť ako preukázanie vykonávania poľnohospodárskej činnosti. 33. Pokiaľ žalobca namieta, že súd v prípade pochybností ohľadom preukázania tejto skutočnosti mal vziať v úvahu vyjadrenie vlastníka, prípadne požadovať preukázanie tvrdení od žalovaného, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v lehote na podanie správnej žaloby takýto dôkaz správnemu súdu nepredložil (predložil ho až 22.01.2021), nebolo teda povinnosťou správneho súdu na tento dôkaz prihliadať. Skutočnosť, že správny súd nepripustenie tohto dôkazu neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa pritom stotožnil so záverom žalovaného, že s poukazom na čl. 32 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 32 ods. 3 písm. a/, že plocha parku v Turčianskej Štiavničke na pôdnych blokoch KD Turany 4905/1, F. XXXX/X, F. XXXX/X, F. XXXX/X G. F. XXXX/X sa nevyužíva na poľnohospodárske činnosti ani v jednom z prípadov uvedených v čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia č. 1307/2013. 34. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že kontrolná skupina na mieste nerozporovala výkon poľnohopodárskej činnosti na predmetných kultúrnych dieloch, keď sám sťažovateľ vo vyjadrení k správe z kontroly na mieste považuje vyradenie kultúrnych dielov za nezákonné. V tomto smere sťažovateľ namieta porušenie princípu právnej istoty ako aj princípu retroaktivity, avšak opäť ide o všeobecne podanú námietku, pričom v konaní nevzhliadol znaky spätného pôsobenia právnych predpisov, do minulosti, ktoré by zasahovalo do právnej istoty sťažovateľa. Prvostupňové rozhodnutie vo svojej podstate reagovalo na jednotnú žiadosť žalobcu za rok 2019 so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a prílohami. 35. Kasačný súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý zachytil z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že právne závery ktoré žalovaný prijal a svojim postupom de facto aj správny súd potvrdil, sú opodstatnené. Správny súd v rámci svojho rozhodnutia poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je obsahom administratívneho spisu, a ktorá preukazuje, že park sa nevyužíva v prevažnej miere na poľnohospodárske činnosti, pričom poukázal aj na relevantné právne predpisy, ktoré poľnohospodársku činnosť definujú. Nesplnenie daného atribútu konštatuje aj Správa z kontroly na mieste, čo je zrejmé z obsahu administratívneho spisu (č.l. 89). Podľa kasačného súdu je nevyhnutné vnímať atribút funkčného využitia parku ako rekreačnej plochy na ktorej prioritne nie je uskutočňovaná poľnohospodárska činnosť. Bolo pritom na žalobcovi, aby takto zistených skutkový stav a následné právne závery spochybnil, čo ako už kasačný súd uviedol, sťažovateľ nepreukázal. Neobstojí preto ani argumentácia sťažovateľa s odkazom na § 26 ods.9 až ods.12 zákona č. 280/2017 Z.z.“ 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal. 48. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.