Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/88/2019 1019201521 09. 04. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201521.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom D. XX, D., právne zastúpený: KUTan & partners, s.r.o. so sídlom Štúrova 4, Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F.-XXX zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, č. E./F.-XXX zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II.
Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. D./F.-XX zo X. XXXX XXXX podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 1. júna 2019 s odôvodnením, že žalobca dňa 29. apríla 2019 prevzal výzvu s ponukou na vykonávanie pracovnej činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, avšak žalobca na predmetnú výzvu nereagoval a požadované tlačivo v určenej lehote nedoručil, hoci bol na následky neposkytnutia potrebnej súčinnosti upozornený. S poukazom na § 10 ods. 3 a § 15 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sumu nároku prvostupňový orgán vypočítal tak, že od úhrnu súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi (dávka pre jednotlivca v sume 64,70 eur + príspevok na bývanie v sume 55,80 eur) – odpočítal sumu 64.70 eur, ktorá predstavuje zníženie dávky pre neúčasť na aktivácii. Následne od výslednej sumy 55,80 eur odpočítal 0,00 eur (bez príjmu) a dospel k sume pomoci v hmotnej núdzi vo výške 55,80 eur mesačne od 1. júna 2019. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že je nepretržite práceneschopný od 20. októbra 2018 z titulu diagnózy F 99 podľa priloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby v hmotnej núdzi / uchádzača o zamestnanie. Pravidelne tiež navštevuje lekára, o čom sú na zadných stranách potvrdenia vyhotovené záznamy, pričom naposledy bol na kontrole 28. júna 2019. Ďalej uviedol, že hoci bol dňa 29. apríla 2019 vyzvaný na doloženie skutočností rozhodujúcich o ďalšom poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ale
v uvedenom období bol značne dekompenzovaný, mal problémy s koncentráciou, a prevzatie výzvy si ani neuvedomil. Z tohto dôvodu nezaslal úradu informáciu o tom, že je aj naďalej práceneschopný a nemôže objektívne využiť Ponuku na zabezpečenie vykonávania menších obecných služieb podľa § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Poukázal aj na svoje ochorenie, pre ktoré tiež nevyhodnotil následky neposkytnutia potrebnej súčinnosti v danom časovom horizonte a nedoloženie informácie o pretrvávajúcej PN s tam označenou diagnózou nebolo z jeho strany úmyselné. 3. Rozhodnutím č. E./F.-XXX z X. XXXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania preskúmaním spisovej dokumentácie zistil, že žalobcovi bola na základe žiadosti a predložených dokladov pomoc v hmotnej núdzi priznaná ako jednotlivcovi v sume 152,09 eur mesačne (61,60 eur dávka pre jednotlivca + 55,80 príspevok na bývanie + 64,69 eur ochranný príspevok z dôvodu, že jeho dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní) od 1. novembra 2018. Od 1. februára 2019 bola pomoc v hmotnej núdzi znížená na sumu 117,40 eur mesačne, nakoľko žalobcovi zanikol nárok na ochranný príspevok, pretože posudkový lekár úradu dňa 28. januára 2019 potvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav občana na účely poskytovania ochranného príspevku netrvá. Žalobca dňa 29. apríla 2019 prevzal výzvu s ponukou na vykonávanie pracovnej činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v rozsahu 32 hodín mesačne od 6. júna 2019 do 31. decembra 2019 u organizátora činností, ktorým je MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy, Ondrejský cintorín. Žalobca v lehote určenej úradom na predmetnú ponuku nereagoval, čo sa považuje za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností a má za následok zníženie dávky o sumu 64,70 eur podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa suma pomoci v hmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov, t.j. 55,80 eur a príjmov 0 eur. Žalobcovi preto patrí od 1. júna 2019 pomoc v hmotnej núdzi v sume 55,80 eur mesačne. K námietke žalobcu, že ponúkané pracovné činnosti nemôže vykonávať z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti ako aj vzhľadom na jeho diagnózu, žalovaný uviedol, že zo spisovej dokumentácie má preukázané, že posudkový lekár úradu pri posúdení zdravotného stavu podľa § 11 ods. 4 nepotvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu bude trvať bez prerušenia ďalej. Žalovaný bol preto toho názoru, že žalobca je disponibilný pre trh práce a vzťahuje sa naňho povinnosť zúčastňovať sa vykonávania pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne. II. Žaloba a jej dôvody 4. Žalobou zo dňa 7. novembra 2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Po zopakovaní dôvodov napadnutého rozhodnutia namietal, že o žiadnom vyjadrení posudkového lekára nemá vedomosť, nebol predvolaný na žiadnu kontrolu zdravotného stavu, ani nebol osobne v kontakte so žiadnym posudkovým lekárom, ani z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akej skutočnosti nemohol posudkový lekár potvrdiť, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu nebude trvať bez prerušenia ďalej. Nie je možné z napadnutého rozhodnutia ani dedukovať o aký nepriaznivý zdravotný stav u žalobcu išlo. V tomto smere považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Ďalej podľa názoru žalobcu správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie pri zisťovaní skutkového stavu a neboli zohľadnené všetky ním uvádzané skutočnosti a ním predložené lekárske potvrdenia. Namietal, že odobratím dávky na zabezpečenie základných životných podmienok vo výške 64,70 eura sa ako samostatne žijúci jednotlivec dostal do situácie, že má na živobytie sumu v priemere 1,83 € denne, a to aj na stravu, na bývanie, zdravotné ošetrenie, lieky a pod., čo v žiadnom prípade nedosahuje výšku sumy životného minima ustanovenú osobitným predpisom. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi, ale len rozoberal pôvodné rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. januára 2020 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Zopakoval priebeh administratívneho konania predchádzajúci napadnutému rozhodnutiu, ako aj uviedol dôvody prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam poukázal, že mal zo spisovej dokumentácie preukázané, že posudkový lekár Úradu práce pri posúdení zdravotného stavu dňa 28. januára 2019 podľa § 11 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nepotvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu bude trvať bez prerušenia ďalej, preto bol žalobca disponibilný pre trh práce
a vzťahuje sa naňho povinnosť zúčastňovať sa vykonávania pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne. Žalovaný dal zároveň do pozornosti, že uvedená skutočnosť je obsiahnuté priamo v odôvodení preskúmavaného rozhodnutia. Považoval preto námietky týkajúce sa nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu ako aj nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu zo strany žalovaného za nedôvodné. Bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán dôsledne, rešpektujúc platné právne predpisy, preskúmal všetky listinné dôkazy, na základe presného a úplného zistenia skutkového stavu veci skutkový stav náležite objasnil a správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona, teda postupoval a rozhodol správne v súlade so zákonom. Následne žalovaný ako odvolací orgán náležite posúdil všetky doklady predložené prvostupňovým orgánom, danú vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona. 6. Žalobca na výzvu súdu v súdom určenej lehote nereagoval svojou replikou na vyjadrenie žalovaného. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov („ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 12. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. 15. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.
17. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodnuté o znížení pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi na sumu 55,80 eur mesačne od 1. júna 2019. Správne orgány oboch stupňov dospeli k svojmu rozhodnutiu na tom základe, že žalobca dňa 29. apríla 2019 prevzal výzvu s ponukou na vykonávanie pracovnej činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v rozsahu 32 hodín mesačne od 6. júna 2019 do 31. decembra 2019 u organizátora činností, ktorým je MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy, Ondrejský cintorín, pričom však žalobca v lehote určenej úradom na predmetnú ponuku nereagoval, čo sa považuje za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností a má za následok zníženie dávky o sumu 64,70 eur podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. 19. Z administratívneho spisu vyplýva, že v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca uviedol, že je nepretržite práceneschopný od 20. októbra 2018 titulom diagnózy F99 (duševné poruchy, bližšie neurčené) a priložil o tom aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby v hmotnej núdzi/uchádzača o zamestnanie, s tým, že pravidelne navštevuje lekára, o čom sú na zadných stranách potvrdenia vyhotovené záznamy. Žalobca nerozporoval, že dňa 29. apríla 2019 bol vyzvaný na doloženie skutočností rozhodujúcich o ďalšom poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, avšak tiež dal do pozornosti, že v uvedenom období bol značne dekompenzovaný, mal problémy s koncentráciou a prevzatie výzvy si ani neuvedomil. Preto nezaslal úradu informáciu o tom, že je naďalej práceneschopný a nemôže objektívne využiť Ponuku na zabezpečenie vykonávania menších obecných služieb podľa § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Poukázal tiež, že vzhľadom na jeho ochorenie, následky neposkytnutia potrebnej súčinnosti si taktiež nevyhodnotil v danom časovom horizonte. Tvrdil, že nedoloženie informácie o pretrvávajúcej práceneschopnosti s tam označenou diagnózou nebolo z jeho strany úmyselné a tento nedostatok odstraňuje v podanom odvolaní voči rozhodnutiu o znížení pomoci v hmotnej núdzi. 20. Je teda zrejmé, že žalovaný mal z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobcu vedomosť, že žalobca bol od 20. októbra 2018 práceneschopný, pričom bol hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike UNB, Mickewiczova 13, Bratislava s diagnózou F99 (duševná porucha, bližšie neurčená) a že chodil na pravidelné kontroly k svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Správny súd je vo vzťahu k týmto skutočnostiam toho názoru, že pokiaľ správny orgán disponuje informáciou, že účastník konania trpí na psychiatrickú diagnózu, je obzvlášť nevyhnutné v takýchto prípadoch postupovať v administratívnom konaní obozretne a brať zreteľ aj na potenciálnu neschopnosť takéhoto účastníka konania konať samostatne a účinne sa obhajovať v prebiehajúcom administratívnom konaní. 21. V danom prípade už len tým, že sám žalobca poukazoval v odvolaní na to, že v čase prevzatia relevantnej výzvy s ponukou na vykonávanie pracovnej činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol značne dekompenzovaný, mal problémy s koncentráciou a prevzatie výzvy si ani neuvedomil, spochybnil svoju schopnosť samostatne konať v správnom konaní. V zmysle § 16 ods. 2 správneho poriadku správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu. Ide o obligatórnu povinnosť správneho orgánu ustanoviť v takom prípade opatrovníka. Správny súd je preto toho názoru, že žalovaný bol povinný ku skutočnostiam uvádzaných žalobcom v odvolaní vykonať ďalšie dokazovanie, napr. vyžiadaním si vyjadrenia ošetrujúceho lekára, a to aj vo vzťahu k liekom, ktoré žalobca užíva a ktoré tiež môžu ovplyvňovať jeho vôľové vlastnosti, či rozpoznávacie schopnosti, a riadne ustáliť, či bol žalobca v čase doručovania predmetnej výzvy schopný samostatne konať, najmä účinne sa obhajovať. Teda až na základe skutkových zistení ohľadom toho, či bol žalobca schopný pre svoju duševnú poruchu samostatne konať v správnom konaní, mohol žalovaný dospieť k záveru, že žalobca vedome na ponuku úradu nereagoval, čo sa považuje za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností.
22. Aj podľa právnej vedy „správny orgán ustanovuje opatrovníka aj tomu účastníkovi, ktorý v dôsledku duševnej alebo inej poruchy nemôže samostatne konať a nemá zákonného zástupcu. Správny poriadok v tejto súvislosti nedefinuje, čo sa rozumie inou poruchou, pre ktorú osoba nemôže samostatne konať. Možno pod ňu zahrnúť čokoľvek, čo znemožňuje, aby konanie prebiehalo riadne a dôstojne, alebo čo vzbudzuje obavy, či sa účastník konania bude schopný sám účinne obhajovať.“ (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 16 [Zastupovanie v správnom konaní zákonným zástupcom; opatrovníkom]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 157.) 23. Neuniklo pozornosti správnemu súdu, že pokiaľ žalovaný odkazoval na Potvrdenie posudkového lekára úradu z 28. januára 2019, ktoré bolo podkladom pre následné rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok číslo: D./F.-X z XX. XXXXXXX XXXX, ktorým bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne od 1. februára 2019 a proti ktorému žalobca nepodal odvolanie, tak rovnako aj pri tomto rozhodnutí (v rámci prieskumu ktorého by sa posudzovalo aj predmetné potvrdenie posudkového lekára úradu z 28. januára 2019) existuje pochybnosť, či boli v rámci postupu zachované procesné práva žalobcu, keďže žalovaný mal vedomosť už v tom čase o žalobcovej psychiatrickej diagnóze. 24. V prípade, ak by mal mať žalobca ustanoveného opatrovníka (k čomu nebolo v danom prípade vykonané adekvátne dokazovanie), ale ho nemal, správne orgány oboch stupňov by týmto svojim postupom porušili aj právo žalobcu účinne sa obhajovať, a teda došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V žalobcovom prípade je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by výzva s ponukou na vykonávanie pracovnej činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bola doručená namiesto žalobcovi ustanovenému opatrovníkovi, bol by na ňu reagoval. 25. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci a podľa § 191 ods. 1 písm. g) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 26. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 27. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).