Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/212/2019 1019201316 18. 11. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, 3/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. I. XX, XXX XX J. K., všetci zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3159/2019-420, č. záznamu: 33664/2019 zo dňa 05.08.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši rozhodnutím č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 14.01.2011“) rozhodol nasledovne: I. v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o poľovníctve“) a prejaveného záujmu vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s § 5 zákona o poľovníctve uznal súvislé poľovné pozemky vo vlastníctve fyzických a právnických osôb zaradené do žiadosti o poľovný revír podľa notárskej zápisnice č. N100/2010 s výmerou 1 682,00 ha na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.04.2010 v Leseniciach za poľovný revír s názvom Lesenice. Právo užívania poľovného revíru v súlade s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve patrí vlastníkom poľovných pozemkov zaradených do poľovného revíru Lesenice, ktorých v tejto veci zastupujú právoplatne zvolení a notárskou zápisnicou č. N100/2010 osvedčení splnomocnenci podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, ktorými sú žalobca 1/, L. M., bytom C. D.XXX a N. N., bytom Veľký Krtíš O. za poštou č. 1240/2. II. Na základe ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o poľovníctve týmto zaniká poľovný revír Trebušovce s nesúvislými poľovnými pozemkami so zostatkovou výmerou 370,00 ha, uznaný Obvodným lesným úradom Veľký Krtíš pod č. 2004/00511-005, pretože nespĺňa podmienky § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve a tieto poľovné pozemky v súlade s § 3 ods. 5 zákona o poľovníctve sa pričlenia do poľovného revíru Lesenice.
Celková výmera poľovného revíru Lesenice je 2 052,00 ha, členené vo vlastníctve fyzických osôb s výmerou 1 606,90 ha a právnických osôb s výmerou 445,10 ha, z čoho poľné poľovné pozemky sú 1 983,00 ha a lesné poľovné pozemky 69,00 ha. Hranice uznaného poľovného revíru Lesenice sú vyznačené na situačnom náčrtku, ktorý tvorí súčasť tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podalo odvolanie Poľovnícke združenie Trebušovce. 2. Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2011/00108 zo dňa 28.04.2011 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 28.04.2011“) zamietol odvolanie Poľovníckeho združenia Trebušovce a potvrdil rozhodnutie zo dňa 14.01.2011. 3. I. P., bytom J. K. D. XXX podal dňa 16.05.2011 žalovanému podnet na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 28.04.2011 v mimo odvolacom konaní z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s hmotným právom. Žalovaný rozhodnutím č. 2592/2011-720 zo dňa 21.12.2011 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 21.12.2011“) zmenil rozhodnutie zo dňa 28.04.2011 tak, že zrušil rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici potvrdením rozhodnutia zo dňa 14.01.2011 porušil hmotnoprávne ustanovenia zákona tým, že potvrdil uznanie poľovného revíru aj napriek tomu, že podľa § 3 a § 4 zákona o poľovníctve nie je možné uznať nový poľovný revír z poľovných pozemkov už vymedzených rozhodnutím príslušného obvodného lesného úradu za poľovný revír Trebušovce, zrušil poľovný revír Trebušovce aj napriek platnému zmluvnému vzťahu v tomto poľovnom revíri, v nesúlade so zákonom potvrdil priznanie „práva užívania“ k poľovnému revíru Lesenice a tiež porušil zákon tým, že potvrdil rozhodnutie o zániku poľovného revíru Trebušovce, aj keď to zákon neumožňuje a to podľa nepríslušného ustanovenia zákona. 4. Proti rozhodnutiu zo dňa 21.12.2011 podal žalobca 2/ rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 15.06.2012“) tak, že rozkladu vyhovel a rozhodnutie zo dňa 21.12.2012 zmenil tak, že konanie vo veci preskúmania rozhodnutia zo dňa 28.04.2011 mimo odvolacieho konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) zastavil. Toto rozhodnutie bolo najskôr preskúmané Krajským súdom v Bratislave a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 7Sžo/229/2015 zo dňa 28.06.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/232/2012-118 zo dňa 27.01.2015 tak, že rozhodnutie zo dňa 15.06.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 3584/2017-420 zo dňa 26.01.2018 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 26.01.2018“) zmenil výrokovú časť rozhodnutia zo dňa 21.12.2011 tak, že rozhodnutie zo dňa 28.04.2011 a rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 zrušil. V odôvodnení uviedol, že rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v zrušujúcom rozsudku, že podľa § 3 a § 4 zákona o poľovníctve nemožno uznať nový poľovný revír z pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru, dospel žalovaný k záveru, že sú tu dôvody na zrušenie rozhodnutí oboch stupňov, teda rozhodnutí zo dňa 28.04.2011 a 14.01.2011. 6. Žalobcovia 1/ až 3/ podali na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 26.01.2018, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že rozsudkom č. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019 rozhodnutie zo dňa 26.01.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že sa stotožnil s námietkou žalobcov, že žalovaný neskúmal dobromyseľnosť tak, ako má na mysli § 65 ods. 2 správneho poriadku, t. j. aby práva nadobudnuté dobromyseľne žalobcami boli čo najmenej dotknuté. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalovaný neskúmal, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých vychádzalo rozhodnutie zo dňa 14.01.2011. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 3159/2019-420, č. záznamu: 33664/2019 zo dňa 05.08.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie zo dňa 21.12.2011 tak, že rozhodnutie zo dňa 28.04.2011 a rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 zrušil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol, že pochybnosť o dobromyseľnosti konania podávateľov rozkladu bola daná už pri prerokúvaní žiadosti o uznanie poľovného revíru Lesenice s výmerou 1 682 ha na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.04.2010. Pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti, ktorú nepochybne majú a ktorá im vyplýva zo zákona o poľovníctve, im muselo byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že poľovné pozemky zaradené do žiadosti o poľovný revír Lesenice boli už
začlenené do uznaného poľovného revíru Trebušovce. Uvedenému svedčí list zo dňa 02.06.2010 označený ako Oznámenie, ktorým žalobca 1/, L. M. a N. N. príslušnému obvodnému lesnému úradu oznámili, že sú oprávnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trebušovce o celkovej výmere 1682,0026 ha a z tohto dôvodu podali podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve výpoveď zo zmlúv o užívaní poľovného revíru Trebušovce pre Poľovnícke združenie Trebušovce. Od roku 2011, teda od uznania poľovného revíru Lesenice, tento revír obhospodarovala poľovnícka organizácia HUNTER – Lesenice, ktorej štatutárnym zástupcom je žalobca 1/. Na krátke obdobie bol poľovný revír Lesenice na základe pôvodného rozhodnutia zo dňa 28.02.2005 obhospodarovaný Poľovníckym zrušením Trebušovce. Opatrením Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru č. OU-VK-PLO-2018/003981-002 zo dňa 04.05.2018 došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebušovce zo dňa 27.04.2018, uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov, tvoriacich uznaný spoločný poľovný revír a poľovníckou organizáciou HUNTER – Lesenice, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 3S/84/2018 zo dňa 20.03.2019 opatrenie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru zrušil. Je nepochybné, že žalobca 1/, ktorý ako štatutárny zástupca poľovníckej organizácie HUNTER – Lesenice, uzatvoril s vlastníkmi poľovných pozemkov zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebušovce, nekonal integrálne, nakoľko sa v tom istom čase zároveň dožadoval aj uznania poľovného revíru Lesenice. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhli, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. V prvom rade poukázali na skutkový stav, na obsah napadnutého rozhodnutia ako aj na samotný proces preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Správny orgán v rámci preskúmavania mimo odvolacieho konanie nie je oprávnený rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Je oprávnený rozhodnutie len zmeniť alebo úplne zrušiť. Pri takomto úkone je potrebné dbať na to, čo sa nestalo, aby účastník, ktorý v prvostupňovom konaní konal dobromyseľne, to znamená, že práva priznané mu v rozhodnutí nadobudol v dobrej viere a bez snahy uviesť správny orgán do skutkového omylu, bol rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom konaní dotknutý v čo najmenšej miere, prípadne vôbec. Bolo na úvahe správneho orgánu, ktorý takéto rozhodnutie vydal, aby zodpovedne posúdil, či účastník nadobudol práva dobromyseľne alebo nie a takéto tvrdenia musí správny orgán dostatočne odôvodniť vo vydanom rozhodnutí, čo v napadnutom rozhodnutí absentuje. 10. Správny orgán vôbec nedbal na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. Žalobcovia nemali možnosť sa vyjadriť k záverom komisie, ktorá bola ustanovená na ministerstve, neskúmal sa aktuálny skutkový stav a neboli vyzvaní na zaujatie stanoviska ohľadom aktuálneho stavu v rámci toho, že správny orgán mal byť viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto prípade, kde si jednoznačne správny orgán zmýlil odvolacie konanie s preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalobcovia namietali zriadenie osobitnej komisie v tom zmysle, že bol porušený § 58 ods. 2, 3 správneho poriadku s tým, že v podstate rozhodnutie žalovaného nemôže byť nahradzované rozhodovaním rozhodovacej komisie, ktorá nemá legitimitu s tým, že sa cituje zistenie osobitnej komisie, ktorá bola ustanovená neznámym spôsobom a podala návrh na rozhodnutie vo veci samej, kde pod rozhodnutím je podpísaná ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. 11. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie potom, čo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/229/2015 zo dňa 28.06.2017 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 232/2012-118 zo dňa 27.01.2015 tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.06.2012 bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného rozsudku žalobcovia citovali. 12. Ďalej poukázali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/45/2018 zo dňa 09.04.2019. Bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom doplnené dokazovanie aktuálneho stavu, resp. zistenie rozhodujúcich skutočností, bolo znova vydané rozhodnutie, ktorým bol zmenený právny stav, ktorý trvá viac ako 8 rokov bez toho, aby sa žalobcovia mohli k takýmto záležitostiam znova vyjadriť
a znova sa opakuje ten istý scenár, že anonymná komisia, ktorej zloženie žalobcovia nepoznajú, doporučila ministerke, aby vo veci znova rovnako rozhodla. Samotné rozhodnutie vo veci samej je arbitrárne bez akéhokoľvek logického a právneho zdôvodnenia, bez toho, že by takýmto rozhodnutím bol rešpektovaný zákonný a právny stav a bez toho, aby svojvôľa žalovaného pri rozhodovacom procese bola determinovaná faktorom toho, že nemožno už rozhodovať akýmkoľvek spôsobom, ale pri akomkoľvek rozhodovaní je žalovaný viazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. 13. Napadnuté rozhodnutie znova opakuje pôvodné odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 26.01.2018, ktoré je v podstate identické s pôvodným rozhodnutím. Žalovaný sa mal v prvom rade zaoberať dobromyseľnosťou žalobcov v zmysle § 65 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Je potom pozoruhodné, že takáto skutočnosť nebola skúmaná a žalovaný sa obmedzil len na citáciu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 45Ž/31/02, pričom neodôvodnil, prečo práva nadobudnuté dobromyseľne boli takýmto spôsobom zmenené v zmysle toho, že dobromyseľne nadobudnuté práva, kde dobromyseľnosť nebola žiadnym spôsobom vyvrátená, boli takýmto spôsobom zo strany žalovaného zásadným spôsobom dotknuté. 14. Podľa názoru žalobcov žalovaný citoval len také rozhodnutia, ktoré boli vydané po právoplatnosti rozhodnutí, ktoré boli zrušené, a teda v čase rozhodovania príslušných orgánov takéto rozhodnutia neexistovali. V napadnutom rozhodnutí nie je ani zmienka o tom, na základe čoho došlo k preskúmaniu takéhoto rozhodnutia správneho orgánu, pretože pokiaľ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podala takýto podnet, ktorý by mal byť spoplatnený, tak v zásade by žalobcovia mali byť oboznámení s takýmto podnetom, aby sa mohli k nemu vyjadriť, prípadne navrhnúť dôkazy na svoju obranu a vyvrátiť účelové tvrdenia osoby, ktorá nie je ani účastníkom konania. 15. Ďalej žalobcovia citovali § 65 ods. 3, § 68 správneho poriadku uvádzajúc, že podmienkou zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania je to, aby právoplatné rozhodnutie bolo v rozpore s hmotným právom, kde táto skutočnosť musí byť zistená nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. Táto skutočnosť teda predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutia vydal. Ak by aj došlo k zisteniu, či došlo k porušeniu zákona alebo nie, tak sa musí skúmať, či verejný záujem prevyšuje nad dobromyseľnosťou nadobudnutých práv účastníkov konania. 16. Z týchto konštatovaní je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní o rozklade konal účelovo, nerešpektujúc právoplatné rozhodnutie krajského súdu, pretože sa vracia len k dôvodom, ktoré boli podkladom pre vydanie právoplatných rozhodnutí zo dňa 14.01.2011 a 28.04.2011, avšak táto skutočnosť nie je predmetom konania o rozklade. Žalovaný mal najskôr skúmať formálne podmienky pre možnosť takéhoto zrušenia rozhodnutí spred 8. rokov, pričom je neobvyklé, že v rozhodnutí o rozklade sú základom citované rozsudky Krajského súdu v Košiciach z roku 2017 a neprávoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z roku 2019. 17. Aj v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, pričom je v ňom bez akéhokoľvek dôkazu len z dedukcie spochybnená dobromyseľnosť účastníkov konania. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie obsahuje nepravdivé konštatovania, že zrušením rozhodnutí boli práva žalobcov dotknuté len v minimálnom rozsahu, resp. neboli dotknuté vôbec, pretože uznanie poľovného revíru samo osebe nezakladá právo výkonu poľovníctva, pre ktoré je potrebné splnenie ďalších podmienok. Takéto konštatovanie považovali žalobcovia za absurdné a zdôraznili, že takýmto spôsobom bol narušený ich status obhospodarovania tohto poľovného revíru a je aj v samom rozpore s tým, akým spôsobom sa dotklo takéto rozhodnutie práv a povinností v súvislosti s ich záujmami ohľadom toho, že predmetné rozhodnutia boli právoplatné a dlhú dobu z hľadiska ich stability a zákonnosti mali za to, že sú v právach a povinnostiach dobromyseľní. 18. Po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dňa 17.06.2019 až do 05.08.2019 existovalo právne vákuum, kde tým, že došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o rozklade, zostávali v platnosti pôvodné rozhodnutia obvodného lesného úradu aj krajského lesného úradu, ale žalovaný až do vydania nového rozhodnutia o rozklade tieto skutočnosti vôbec nerešpektoval. Žalovaný sa taktiež nevyrovnal
s tým, že krajský súd mu uložil povinnosť zisťovať, či sa od vydania napadnutého rozhodnutia nezmenili okolnosti týkajúce sa veci samej. 19. Žalobcovia tiež citovali z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Sžo/229/2015 zo dňa 28.06.2017 zdôrazniac, že ak sa teda podľa rozhodnutia najvyššieho súdu nejedná o tú istú vec, ako tvrdil žalovaný a v ich prípade môže žalovaný konať vo veci uznania nového poľovného revíru aj z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru a sú splnené podmienky v zmysle § 3 a 4 zákona o poľovníctve, ktoré podmienky sú predkladateľmi žiadosti nesporne splnené a notárskou zápisnicou overené, tak žalovaný opäť vydal rozhodnutie účelovo bez opory v intenciách zákona o poľovníctve. 20. Žalovaný sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. 7S 112/2015 zo dňa 01.06.2017, o tom, že „podľa § 3 a 4 zák. č. 274/2009 Z. z., nie je možné uznať poľovný revír z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru. Teda poľovný revír je možné uznať len z ,,voľných“ poľovných pozemkov a nie z poľovného revíru, ktorý už existuje a takisto, že konanie o uznaní nového poľovného revíru podľa § 3 a 4 zák. č. 274/2009 Z. z., nie je konaním o zmene hraníc poľovného revíru podľa § 9 a 10 zák. č. 274/2009 Z. z. Citovaný rozsudok nebolo podľa názoru žalobcov možné použiť v ich vec z dôvodu odlišnosti jeho charakteru. 21. Tvrdenie žalovaného, že nový poľovný revír môže byť uznaný iba z tzv. „voľných“ poľovných pozemkov, nemá oporu v ustanoveniach zákona o poľovníctve, nakoľko v zmysle § 3 ods. 2. písm. c) a § 3 ods. 7 uvedeného zákona „voľné“ poľovné pozemky, z ktorých by sa mohol uznať nový poľovný revír, vlastne neexistujú na území Slovenskej republiky, nakoľko v zmysle zákona o poľovníctve sú všetky začlenené do niektorého poľovného revíru. 22. Žalobcovia tiež nesúhlasili s tým, že žalovaný na strane 4 v prvom odseku opäť poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. KSBB23S/59/2011 (pozn. súdu: žalovaný zrejme chcel správne uviesť: sp. zn. 23S/59/2011“) zo dňa 11.12.2011, kde je uvedené, že podľa § 80 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvy uzatvorené pred 01.09.2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzavreté. Tu žalovaný opäť účelovo uviedol také ustanovenie rozsudku, ktoré nemá nič spoločné s uznávaním poľovného revíru Lesenice, nakoľko ak zanikol pôvodný revír Trebušovce, tak podľa § 17 ods. 1. písm. b) zákona o poľovníctve zaniká aj zmluva na tento revír pre Poľovnícke združenie Trebušovce a bývalý Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši túto skutočnosť oznámil Poľovníckemu združeniu Trebušovce až po nadobudnutí právoplatnosti uznania nového poľovného revíru Lesenice a nie tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí na strane 5 prvý odsek, že žalobca 1/, L. M. a N. N. oznámili príslušnému obvodnému lesnému úradu výpoveď zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebušovce pre Poľovnícke združenie Trebušovce. Ďalej na tej istej strane rozhodnutia v druhom odseku je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že v prípade poľovného revíru Lesenice nikdy nedošlo k jeho užívaniu v zmysle § 11 až 13 zákona o poľovníctve. Vlastníci poľovných pozemkov poľovného revíru Lesenice jasne deklarovali na zhromaždení vlastníkov dňa 24.04.2010 a v notárskej zápisnici z tejto schôdze, že budú užívať svoj poľovný revír prostredníctvom vlastnej poľovníckej organizácie, ktorú si založili pod názvom Poľovnícka organizácia HUNTER Lesenice a bývalý Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši dňa 01.06.2011 zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Lesenice pre Poľovnícku organizáciu HUNTER Lesenice. Následne v ďalšom odseku žalovaný uviedol, že ,,Od roku 2011, teda od uznania poľovného revíru Lesenice, tento revír obhospodarovala poľovnícka organizácia HUNTERLesenice.“ teda žalovaný si protirečil. 23. Z uvedeného vyplýva, že v poradí už tretím rozhodnutím v tejto veci vydaným žalovaným, ktoré je opäť negatívne pre vlastníkov právoplatne uznaného poľovného revíru Lesenice, sa hrubo porušujú zákonné práva vlastníkov poľovných pozemkov vyplývajúce z § 3, § 4 a § 11 zákona o poľovníctve a nezákonným spôsobom sa uprednostňujú práva poľovníkov z Poľovníckeho združenia Trebušovce, kde ich práva sú jasne dané zmluvne s vlastníkmi poľovného revíru v zmysle § 13 až 17 zákona o poľovníctve. Žalobcovia mali za to, že ak v tejto veci už súdy dvakrát zrušili rozhodnutia žalovaného, ktoré boli v neprospech vlastníkov poľovného revíru Lesenice a sú v prospech Poľovníckeho združenia Trebušovce, tak je výklad ustanovení zákona o poľovníctve zo strany žalovaného účelový a neobjektívny, kedy sama ministerka je aktívnou poľovníčkou a v poľovníckej uniforme sa rada zúčastňuje na rôznych poľovníckych akciách.
III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 25. Nesúhlasil s námietkami žalobcov a považoval ich za tendenčné, vágne, účelové a miestami sa javiace až ako útočiace na osobu pani ministerky. V danej veci súdy už dvakrát konali. Prvýkrát Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S 232/2012-118 zo dňa 27.01.2015 žalobu zamietol. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 7Sžo/229/2015 zo dňa 28.06.2017 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie zo dňa 15.06.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť žalovaného na to, že vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné dospieť k záveru, že v danom prípade je splnená zákonná podmienka veci rozhodnutej ako zákonný predpoklad pre zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. V novom konaní o rozkladoch bolo vydané nové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zmenené tak, že rozhodnutie krajského lesného úradu a rozhodnutie obvodného lesného úradu sa zrušuje. Aj toto rozhodnutie žalovaného bolo predmetom súdneho prieskumu, kde Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019 rozhodnutie zo dňa 26.01.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. S tvrdením žalobcov, že ani (nové) napadnuté rozhodnutie nie je riadnym spôsobom zdôvodnené, žalovaný nesúhlasil. Prvýkrát krajský súd zaviazal žalovaného právnym názorom týkajúcim sa zastavenia správneho konania, v druhom prípade ho zaviazal ku skúmaniu dobromyseľnosti a či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností. V oboch prípadoch sa žalovaný dôsledne riadil usmernením vysloveným v rozsudkoch a s názormi krajských súdov sa náležite vysporiadal. 26. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že v rozhodnutí o rozklade nie je zmienka, na základe čoho došlo k preskúmavaniu takéhoto rozhodnutia, žalovaný poukázal najmä na názory súdov, a to, že podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Správne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ovládané zásadou oficiality, čo znamená, že začína „ex offo“ na podnet správneho orgánu, bez ohľadu na to, že bol podaný podnet fyzickou osobou. S poukazom na uvedené je zrejmé, že námietka žalobcov je irelevantná a ich tvrdenie, že nejaká neidentifikovaná osoba podala podnet žalovanému, je zavádzajúce, nakoľko v rozhodnutí zo dňa 21.12.2011 je v prvej vete odôvodnenia uvedené: „I. P., bytom...., podal 16. novembra 2011 na ministerstvo podnet na preskúmanie rozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici ... .“ 27. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcov, že sa žalovaný nevyrovnal s tým, že mu krajský súd uložil povinnosť zisťovať, či sa od vydania napadnutého rozhodnutia nezmenili okolnosti týkajúce sa veci samej. V tejto súvislosti poukázal na § 65 ods. 3 správneho poriadku ako aj na ustálené názory súdov, podľa ktorých pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia, respektíve zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný sa aj v tomto prípade dôsledne riadil usmernením vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave a so zisťovaním, či od vydania napadnutého rozhodnutia sa nezmenili okolnosti týkajúce sa veci samej, sa náležite a dôsledne vysporiadal. 28. Rovnako nesúhlasil s námietkou žalobcov, že žalovaný opäť vydal rozhodnutie tendenčne a účelovo bez opory v intenciách zákona o poľovníctve. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný konal v režime mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne v režime preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Formálny procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania je modifikovaný dvoma skutočnosťami: (i) preskúmavanie je z hľadiska svojej podstaty dozorovým prostriedkom, (ii) obsahom tohto inštitútu je preskúmavanie právnych nedostatkov, t. j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia, posúdi správny orgán podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny
orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. 29. V danej veci nezákonnosť rozhodnutia v čase vydania rozhodnutia zo dňa 14.01.2011, ktorým bol uznaný Poľovný revír Lesenice, existovala. Pri uznaní poľovného revíru Lesenice došlo v pôvodnom konaní k porušeniu hmotného práva (§ 3 a § 4 zákona o poľovníctve), t. j. nie je možné uznať poľovný revír z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru a zákon tiež neumožňuje orgánu štátnej správy zrušiť poľovný revír skoršie uznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku mal žalovaný za preukázané, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v rozpore s hmotným právom, a preto bolo potrebné v mimo odvolacom konaní obe rozhodnutia zrušiť. 30. Pokiaľ ide o zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcov, žalovaný zastával názor, že pochybnosť o dobromyseľnosti konania bola daná už pri prerokúvaní žiadosti o uznanie poľovného revíru Lesenice s výmerou 1682 ha na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov 24.04.2010, keďže im muselo byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že poľovné pozemky zaradené do žiadosti o poľovný revír Lesenice boli začlenené do už uznaného poľovného revíru Trebušovce. V neposlednom rade považoval žalovaný za potrebné poukázať aj na dobromyseľne nadobudnuté práva vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trebušovce, ktorí v tom čase mali na pozemky, z ktorých bol rozhodnutím zo dňa 14.01.2011 uznaný Poľovný revír Lesenice, platnú a schválenú zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva na obdobie 10 rokov s platnosťou od 01.01.2005 do 31.12.2014. IV. Replika žalobcov 31. Žalobcovia v replike zo dňa 10.12.2019 zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. S vyjadrením žalovaného sa v celom rozsahu nestotožňujú, skutočnosti v ňom uvedené podľa nich naďalej pokračujú v intenciách doterajšieho postupu žalovaného, a z tohto dôvodu považovali za potrebné zdôrazniť niektoré skutočnosti uvedené v žalobe. 32. Opätovne poukázali na to, že bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom doplnené dokazovanie aktuálneho stavu, resp. zistené rozhodujúce skutočnosti, znova bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol zmenený právny stav, ktorý trvá viac ako 8 rokov bez toho, aby sa žalobcovia mohli k takýmto záležitostiam znova vyjadriť. Napadnuté rozhodnutie naďalej považovali za arbitrárne, bez akéhokoľvek logického a právneho zdôvodnenia, bez toho, že by takýmto rozhodnutím bol rešpektovaný zákonný a právny stav. 33. Žalovaný len citoval také rozhodnutia, ktoré boli vydané po právoplatnosti rozhodnutí, ktoré boli zrušené, a teda v čase rozhodovania príslušných orgánov takéto rozhodnutia neexistovali, a teda správne orgány, ktoré vydávali takéto rozhodnutie, nemohli akceptovať a aplikovať také rozhodnutia, ktoré boli vydané až niekoľko rokov po predmetných rozhodnutiach. 34. Žalobcovia tiež opakovane poukázali na to, že žalovaný konal účelovo, kde z hľadiska odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nebolo rešpektované právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, pretože takéto rozhodnutie sa vracia len k dôvodom, ktoré boli podkladom pre vydanie právoplatných rozhodnutí zo dňa 14.01.2011 a 28.04.2011. 35. Ani nové rozhodnutie žalovaného nie je riadnym spôsobom zdôvodnené, kde je zrejmé, že v tomto smere nebol akceptovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý uložil žalovanému pri vydaní nového rozhodnutia, aby sa v námietkach vyrovnal s argumentáciou žalobcov. Taktiež sa žalovaný nevyrovnal s tým, že krajský súd mu uložil povinnosť zisťovať, či sa od vydania napadnutého rozhodnutia nezmenili okolnosti týkajúce sa veci samej. 36. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
37. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/212/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/212/2019. 38. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18.11.2025 za účasti žalovaného. Žalobcovia svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 29.10.2025 a súhlasili, aby bola vec prejednaná v ich neprítomnosti. 39. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 42. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 43. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 44. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 45. Podľa § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve, obvodný lesný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky podľa ods. 1 a 2 a dosahujú výmeru najmenej a) 1.000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri, b) 2.000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri. 46. Podľa § 3 ods. 5 zákona o poľovníctve, na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže obvodný lesný úrad pričleniť alebo odčleniť poľovné pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na ktorého užívanie je uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru. Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného revíru nie sú určujúce hranice katastrálnych území ani vlastnícke hranice. Pričlenené pozemky môžu tvoriť najviac1/3 výmery navrhovaného poľovného revíru.
47. Podľa § 3 ods. 6 zákona o poľovníctve, za splnenie podmienok na riadne poľovnícke hospodárenie sa na účely tohto zákona považuje splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 3. 48. Podľa § 4 ods. 1 zákona o poľovníctve, žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku na príslušný obvodný lesný úrad. 49. V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania upraveného v § 65 a nasl. správneho poriadku. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 31/02 alebo rozsudok sp. zn. 7Sžo/10/2016 zo dňa 27.09.2017). 50. Je treba poznamenať, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 51. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 21.12.2011 tak, že s poukazom na § 65 ods. 2 správneho poriadku žalovaný zrušil rozhodnutia zo dňa 28.04.2011 a 14.01.2011. Zrušeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, t. j. rozhodnutím zo dňa 14.01.2011 boli uznané súvislé pozemky vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb zaradené do žiadosti o poľovný revír s výmerou 1 682 ha za poľovný revír s názvom Lesenice, právo užívania bolo určené žalobcovi 1/, L. M. a N. N.. Zároveň bolo rozhodnuté, že zaniká poľovný revír Trebušovce a tiež boli určené hranice uznaného poľovného revíru Lesenice. Dôvodom pre zrušenie uvedených právoplatných rozhodnutí pri ich preskúmavaní mimo odvolacieho konania bola skutočnosť, že tieto boli vydané v rozpore s hmotným právom, a to konkrétne z dôvodu porušenia § 3 a § 4 zákona o poľovníctve v pôvodnom konaní. 52. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že zákon o poľovníctve neumožňuje uznať poľovný revír z poľovných pozemkov, ktoré už boli začlenené do existujúceho poľovného revíru. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, že obvodný lesný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka prípadne viacerých vlastníkov. Poľovný revír je teda definovaný ako „súbor pozemkov vo vlastníctve jedného alebo viacerých vlastníkov, ktorý musí spĺňať kritériá, stanovené v zákone o poľovníctve; nejde pritom o nehnuteľnosť v spoločnom vlastníctve viacerých spoluvlastníkov.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 88/2009 zo dňa 03.06.2009). 53. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky vymedzené v rozhodnutí zo dňa 14.01.2011 o uznaní poľovného revíru Lesenice už boli súčasťou uznaného poľovného revíru Trebušovce, teda nešlo o tzv. „voľné“ pozemky, uvedeným došlo k preukázaniu naplnenia jedného z dôvodov pre zrušenie právoplatných rozhodnutí pri ich preskúmavaní mimo odvolacieho konania. 54. Pri rozhodovaní o zrušení právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania má správny orgán aj zákonnú povinnosť dbať, aby pri zrušení alebo zmene rozhodnutia na to, boli práva nadobudnuté dobromyseľne čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 správneho poriadku). Ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy ako znakov právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Aj keď to samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní, v zmysle ustálenej judikatúry správny orgán musí vždy skúmať, či by záujem na striktnom dodržiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia.
55. „Pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté; táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 31/2014 zo dňa 18.02.2016). 56. Pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti žalobcov v prejednávanom prípade, správny súd konštatuje, že žalovaný túto v napadnutom rozhodnutí riadne posúdil. Je totiž povinnosťou správneho orgánu zodpovedne posúdiť a odôvodniť svoj záver o tom, či účastníkovi (účastníkom) konania odnímané resp. obmedzované práva nadobudol (nadobudli) dobromyseľne a zároveň aj to, či prípadné obmedzenie resp. odňatie, čo aj dobromyseľne nadobudnutých práv, je zákonné a ústavne konformné. 57. Žalovaný postupoval v intenciách stanovených Krajským súdom v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.01.2018 a v rámci predmetného konania žalovaný skúmal jednak dobromyseľnosť nadobudnutých práv žalobcov, ako aj to, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých prvotné rozhodnutie vychádzalo. Napadnuté rozhodnutie spĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že v čase vydania rozhodnutia Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 14.01.2011 jednoznačne existovala nezákonnosť tohto rozhodnutia, nakoľko nový poľovný revír je možné uznať len z tzv. „voľných“ pozemkov a postup správnych orgánov v zrušených rozhodnutiach (zo dňa 14.01.2011 a 28.04.2011) bol v rozpore s hmotným právom (s § 3 a § 4 zákona o poľovníctve). 58. Správny súd si uvedomuje skutočnosť, že všetky pozemky, ktoré sú považované za poľovné pozemky, musia byť začlenené do niektorého poľovného revíru. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že ak vlastníci takýchto pozemkov chcú, aby sa tie ktoré poľovné pozemky stali súčasťou iného poľovného revíru, je potrebné iniciovať proces či už zmeny hraníc (postupom podľa § 9 a § 10 zákona o poľovníctve), resp. zrušenia pôvodného poľovného revíru, v ktorom boli pôvodne začlenené. Až následne je možné požiadať o uznanie nového poľovného revíru. Aj v prejednávanom prípade mali vlastníci poľovných pozemkov v prvom rade požiadať o zmenu hraníc existujúceho poľovného revíru Trebušovce a po právoplatnom zániku poľovného revíru Trebušovce by následne bolo možné požiadať o uznanie nového poľovného revíru Lesenice, nakoľko by predmetné poľovné pozemky boli „voľné“, t. j. neboli by začlenené do žiadneho poľovného revíru. 59. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť, s touto sa žalovaný riadne vysporiadal v prvom odseku na strane 5 napadnutého rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že pochybnosť o dobromyseľnosti konania žalobcov bola daná už pri prerokúvaní žiadosti o uznanie poľovného revíru Lesenice na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.04.2010. Už v tom čase muselo byť žalobcom zrejmé, že na poľovných pozemkoch v poľovnom revíri Trebušovce je schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva na obdobie 10 rokov s platnosťou od 01.01.2005 do 31.12.2014, o čom svedčí oznámenie (list) zo dňa 01.06.2010, ktorým žalobca 1/, L. M. a N. N. oznámili bývalému obvodnému lesnému úradu skutočnosť, že sú oprávnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trebušovce o výmere 1 682,0026 ha a z toho dôvodu podali podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve výpoveď zo zmlúv o užívaní poľovného revíru Trebušovce pre Poľovné združenie Trebušovce k 01.06.2010. 60. Čo sa týka skúmania, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých vychádzalo rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 o uznaní poľovného revíru Lesenice, aj s týmto sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, konkrétne v poslednom odseku na strane 5. Žalobca 1/ ako štatutárny orgán Poľovníckej organizácie HUNTER – Lesenice uzatvoril s vlastníkmi poľovných pozemkov zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebušovce a aj napriek tejto skutočnosti sa domáhal uznania poľovného revíru Lesenice. 61. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď po objasnení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie veci zmenil rozhodnutie zo dňa 21.12.2011 a zrušil rozhodnutia oboch stupňov o uznaní poľovného revíru Lesenice, a to za účelom zabezpečenia správnej aplikácie hmotného práva, s ktorým boli tieto rozhodnutia v rozpore.
62. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradili. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.