{"guid": "05a967f5-ea5f-4601-8bb2-4c62c0408e36:b9e9ddcf-4e15-4c82-88a2-2bcacac1fe65", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3", "spisova_znacka": "BA-5S/212/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/212/2019 z 18. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. novembra 2025, sp. zn. BA-5S/212/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3", "identifikacne_cislo": "1019201316", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-4", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9e9ddcf-4e15-4c82-88a2-2bcacac1fe65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/212/2019\n1019201316\n18. 11. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201316.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX,\n3/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. I. XX, XXX XX J. K., všetci zastúpení: JUDr. Jozef Veselý,\nadvokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3159/2019-420, č. záznamu: 33664/2019 zo dňa 05.08.2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši rozhodnutím č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 (ďalej aj len\n„rozhodnutie zo dňa 14.01.2011“) rozhodol nasledovne:\nI. v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o poľovníctve“) a prejaveného záujmu\nvlastníkov poľovných pozemkov v súlade s § 5 zákona o poľovníctve uznal súvislé poľovné pozemky vo\nvlastníctve fyzických a právnických osôb zaradené do žiadosti o poľovný revír podľa notárskej zápisnice\nč. N100/2010 s výmerou 1 682,00 ha na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.04.2010\nv Leseniciach za poľovný revír s názvom Lesenice. Právo užívania poľovného revíru v súlade s § 11\nods. 1 zákona o poľovníctve patrí vlastníkom poľovných pozemkov zaradených do poľovného revíru\nLesenice, ktorých v tejto veci zastupujú právoplatne zvolení a notárskou zápisnicou č. N100/2010\nosvedčení splnomocnenci podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, ktorými sú žalobca 1/, L. M., bytom\nC. D.XXX a N. N., bytom Veľký Krtíš O. za poštou č. 1240/2.\nII. Na základe ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o poľovníctve týmto zaniká poľovný revír Trebušovce\ns nesúvislými poľovnými pozemkami so zostatkovou výmerou 370,00 ha, uznaný Obvodným lesným\núradom Veľký Krtíš pod č. 2004/00511-005, pretože nespĺňa podmienky § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve\na tieto poľovné pozemky v súlade s § 3 ods. 5 zákona o poľovníctve sa pričlenia do poľovného revíru\nLesenice.\n\nCelková výmera poľovného revíru Lesenice je 2 052,00 ha, členené vo vlastníctve fyzických osôb\ns výmerou 1 606,90 ha a právnických osôb s výmerou 445,10 ha, z čoho poľné poľovné pozemky\nsú 1 983,00 ha a lesné poľovné pozemky 69,00 ha. Hranice uznaného poľovného revíru Lesenice sú\nvyznačené na situačnom náčrtku, ktorý tvorí súčasť tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podalo\nodvolanie Poľovnícke združenie Trebušovce.\n2. Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2011/00108 zo dňa 28.04.2011 (ďalej aj len\n„rozhodnutie zo dňa 28.04.2011“) zamietol odvolanie Poľovníckeho združenia Trebušovce a potvrdil\nrozhodnutie zo dňa 14.01.2011.\n3. I. P., bytom J. K. D. XXX podal dňa 16.05.2011 žalovanému podnet na preskúmanie rozhodnutia zo dňa\n28.04.2011 v mimo odvolacom konaní z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s hmotným\nprávom. Žalovaný rozhodnutím č. 2592/2011-720 zo dňa 21.12.2011 (ďalej aj len „rozhodnutie zo\ndňa 21.12.2011“) zmenil rozhodnutie zo dňa 28.04.2011 tak, že zrušil rozhodnutie zo dňa 14.01.2011\na vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení predmetného rozhodnutia\nuviedol, že Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici potvrdením rozhodnutia zo dňa 14.01.2011 porušil\nhmotnoprávne ustanovenia zákona tým, že potvrdil uznanie poľovného revíru aj napriek tomu, že podľa\n§ 3 a § 4 zákona o poľovníctve nie je možné uznať nový poľovný revír z poľovných pozemkov už\nvymedzených rozhodnutím príslušného obvodného lesného úradu za poľovný revír Trebušovce, zrušil\npoľovný revír Trebušovce aj napriek platnému zmluvnému vzťahu v tomto poľovnom revíri, v nesúlade\nso zákonom potvrdil priznanie „práva užívania“ k poľovnému revíru Lesenice a tiež porušil zákon tým,\nže potvrdil rozhodnutie o zániku poľovného revíru Trebušovce, aj keď to zákon neumožňuje a to podľa\nnepríslušného ustanovenia zákona.\n4. Proti rozhodnutiu zo dňa 21.12.2011 podal žalobca 2/ rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 15.06.2012“) tak,\nže rozkladu vyhovel a rozhodnutie zo dňa 21.12.2012 zmenil tak, že konanie vo veci preskúmania\nrozhodnutia zo dňa 28.04.2011 mimo odvolacieho konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„správny poriadok“) zastavil. Toto rozhodnutie bolo najskôr preskúmané Krajským súdom v Bratislave\na následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 7Sžo/229/2015 zo dňa\n28.06.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/232/2012-118 zo dňa 27.01.2015 tak,\nže rozhodnutie zo dňa 15.06.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 3584/2017-420 zo dňa 26.01.2018 (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa\n26.01.2018“) zmenil výrokovú časť rozhodnutia zo dňa 21.12.2011 tak, že rozhodnutie zo dňa 28.04.2011\na rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 zrušil. V odôvodnení uviedol, že rešpektujúc právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyslovený v zrušujúcom rozsudku, že podľa § 3 a § 4 zákona o poľovníctve\nnemožno uznať nový poľovný revír z pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru, dospel\nžalovaný k záveru, že sú tu dôvody na zrušenie rozhodnutí oboch stupňov, teda rozhodnutí zo dňa\n28.04.2011 a 14.01.2011.\n6. Žalobcovia 1/ až 3/ podali na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo\ndňa 26.01.2018, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že rozsudkom č. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019\nrozhodnutie zo dňa 26.01.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení okrem\niného uviedol, že sa stotožnil s námietkou žalobcov, že žalovaný neskúmal dobromyseľnosť tak, ako\nmá na mysli § 65 ods. 2 správneho poriadku, t. j. aby práva nadobudnuté dobromyseľne žalobcami\nboli čo najmenej dotknuté. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalovaný neskúmal, či nedošlo k zmene\nrozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých vychádzalo rozhodnutie zo dňa 14.01.2011.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 3159/2019-420, č. záznamu: 33664/2019 zo dňa 05.08.2019 (ďalej aj\nlen „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie zo dňa 21.12.2011 tak, že rozhodnutie zo dňa\n28.04.2011 a rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 zrušil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem\niného uviedol, že pochybnosť o dobromyseľnosti konania podávateľov rozkladu bola daná už pri\nprerokúvaní žiadosti o uznanie poľovného revíru Lesenice s výmerou 1 682 ha na zhromaždení\nvlastníkov poľovných pozemkov dňa 24.04.2010. Pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti,\nktorú nepochybne majú a ktorá im vyplýva zo zákona o poľovníctve, im muselo byť bez akýchkoľvek\npochybností zrejmé, že poľovné pozemky zaradené do žiadosti o poľovný revír Lesenice boli už\n\nzačlenené do uznaného poľovného revíru Trebušovce. Uvedenému svedčí list zo dňa 02.06.2010\noznačený ako Oznámenie, ktorým žalobca 1/, L. M. a N. N. príslušnému obvodnému lesnému úradu\noznámili, že sú oprávnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trebušovce\no celkovej výmere 1682,0026 ha a z tohto dôvodu podali podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve\nvýpoveď zo zmlúv o užívaní poľovného revíru Trebušovce pre Poľovnícke združenie Trebušovce.\nOd roku 2011, teda od uznania poľovného revíru Lesenice, tento revír obhospodarovala poľovnícka\norganizácia HUNTER – Lesenice, ktorej štatutárnym zástupcom je žalobca 1/. Na krátke obdobie\nbol poľovný revír Lesenice na základe pôvodného rozhodnutia zo dňa 28.02.2005 obhospodarovaný\nPoľovníckym zrušením Trebušovce. Opatrením Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného\nodboru č. OU-VK-PLO-2018/003981-002 zo dňa 04.05.2018 došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní\npoľovného revíru Trebušovce zo dňa 27.04.2018, uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov,\ntvoriacich uznaný spoločný poľovný revír a poľovníckou organizáciou HUNTER – Lesenice, pričom\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 3S/84/2018 zo dňa 20.03.2019 opatrenie Okresného\núradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru zrušil. Je nepochybné, že žalobca 1/, ktorý ako\nštatutárny zástupca poľovníckej organizácie HUNTER – Lesenice, uzatvoril s vlastníkmi poľovných\npozemkov zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebušovce, nekonal integrálne, nakoľko sa v tom istom\nčase zároveň dožadoval aj uznania poľovného revíru Lesenice.\nII.\nŽaloba\n8. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na navrhli, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n9. V prvom rade poukázali na skutkový stav, na obsah napadnutého rozhodnutia ako aj na samotný\nproces preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Správny orgán v rámci preskúmavania\nmimo odvolacieho konanie nie je oprávnený rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie správnemu\norgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Je oprávnený rozhodnutie len zmeniť alebo úplne zrušiť.\nPri takomto úkone je potrebné dbať na to, čo sa nestalo, aby účastník, ktorý v prvostupňovom konaní\nkonal dobromyseľne, to znamená, že práva priznané mu v rozhodnutí nadobudol v dobrej viere a\nbez snahy uviesť správny orgán do skutkového omylu, bol rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom\nkonaní dotknutý v čo najmenšej miere, prípadne vôbec. Bolo na úvahe správneho orgánu, ktorý takéto\nrozhodnutie vydal, aby zodpovedne posúdil, či účastník nadobudol práva dobromyseľne alebo nie a\ntakéto tvrdenia musí správny orgán dostatočne odôvodniť vo vydanom rozhodnutí, čo v napadnutom\nrozhodnutí absentuje.\n10. Správny orgán vôbec nedbal na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. Žalobcovia nemali\nmožnosť sa vyjadriť k záverom komisie, ktorá bola ustanovená na ministerstve, neskúmal sa aktuálny\nskutkový stav a neboli vyzvaní na zaujatie stanoviska ohľadom aktuálneho stavu v rámci toho, že správny\norgán mal byť viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto prípade, kde si\njednoznačne správny orgán zmýlil odvolacie konanie s preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania. V tejto súvislosti žalobcovia namietali zriadenie osobitnej komisie v tom zmysle, že bol\nporušený § 58 ods. 2, 3 správneho poriadku s tým, že v podstate rozhodnutie žalovaného nemôže byť\nnahradzované rozhodovaním rozhodovacej komisie, ktorá nemá legitimitu s tým, že sa cituje zistenie\nosobitnej komisie, ktorá bola ustanovená neznámym spôsobom a podala návrh na rozhodnutie vo veci\nsamej, kde pod rozhodnutím je podpísaná ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky.\n11. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie potom, čo rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/229/2015 zo dňa 28.06.2017 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S 232/2012-118 zo dňa 27.01.2015 tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.06.2012\nbolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného rozsudku žalobcovia\ncitovali.\n12. Ďalej poukázali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/45/2018 zo dňa 09.04.2019.\nBez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom doplnené dokazovanie aktuálneho stavu, resp. zistenie\nrozhodujúcich skutočností, bolo znova vydané rozhodnutie, ktorým bol zmenený právny stav, ktorý\ntrvá viac ako 8 rokov bez toho, aby sa žalobcovia mohli k takýmto záležitostiam znova vyjadriť\n\na znova sa opakuje ten istý scenár, že anonymná komisia, ktorej zloženie žalobcovia nepoznajú,\ndoporučila ministerke, aby vo veci znova rovnako rozhodla. Samotné rozhodnutie vo veci samej je\narbitrárne bez akéhokoľvek logického a právneho zdôvodnenia, bez toho, že by takýmto rozhodnutím\nbol rešpektovaný zákonný a právny stav a bez toho, aby svojvôľa žalovaného pri rozhodovacom\nprocese bola determinovaná faktorom toho, že nemožno už rozhodovať akýmkoľvek spôsobom, ale pri\nakomkoľvek rozhodovaní je žalovaný viazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave.\n13. Napadnuté rozhodnutie znova opakuje pôvodné odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 26.01.2018,\nktoré je v podstate identické s pôvodným rozhodnutím. Žalovaný sa mal v prvom rade zaoberať\ndobromyseľnosťou žalobcov v zmysle § 65 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého treba dbať\nna to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Je potom pozoruhodné, že\ntakáto skutočnosť nebola skúmaná a žalovaný sa obmedzil len na citáciu rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky 45Ž/31/02, pričom neodôvodnil, prečo práva nadobudnuté dobromyseľne boli\ntakýmto spôsobom zmenené v zmysle toho, že dobromyseľne nadobudnuté práva, kde dobromyseľnosť\nnebola žiadnym spôsobom vyvrátená, boli takýmto spôsobom zo strany žalovaného zásadným\nspôsobom dotknuté.\n14. Podľa názoru žalobcov žalovaný citoval len také rozhodnutia, ktoré boli vydané po právoplatnosti\nrozhodnutí, ktoré boli zrušené, a teda v čase rozhodovania príslušných orgánov takéto rozhodnutia\nneexistovali. V napadnutom rozhodnutí nie je ani zmienka o tom, na základe čoho došlo k preskúmaniu\ntakéhoto rozhodnutia správneho orgánu, pretože pokiaľ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podala\ntakýto podnet, ktorý by mal byť spoplatnený, tak v zásade by žalobcovia mali byť oboznámení s takýmto\npodnetom, aby sa mohli k nemu vyjadriť, prípadne navrhnúť dôkazy na svoju obranu a vyvrátiť účelové\ntvrdenia osoby, ktorá nie je ani účastníkom konania.\n15. Ďalej žalobcovia citovali § 65 ods. 3, § 68 správneho poriadku uvádzajúc, že podmienkou zrušenia\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania je to, aby právoplatné rozhodnutie bolo v rozpore s hmotným\nprávom, kde táto skutočnosť musí byť zistená nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. Táto\nskutočnosť teda predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j.\nzabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam ako aj orgánu,\nktorý preskúmavané rozhodnutia vydal. Ak by aj došlo k zisteniu, či došlo k porušeniu zákona alebo\nnie, tak sa musí skúmať, či verejný záujem prevyšuje nad dobromyseľnosťou nadobudnutých práv\núčastníkov konania.\n16. Z týchto konštatovaní je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní o rozklade konal účelovo, nerešpektujúc\nprávoplatné rozhodnutie krajského súdu, pretože sa vracia len k dôvodom, ktoré boli podkladom\npre vydanie právoplatných rozhodnutí zo dňa 14.01.2011 a 28.04.2011, avšak táto skutočnosť nie\nje predmetom konania o rozklade. Žalovaný mal najskôr skúmať formálne podmienky pre možnosť\ntakéhoto zrušenia rozhodnutí spred 8. rokov, pričom je neobvyklé, že v rozhodnutí o rozklade sú\nzákladom citované rozsudky Krajského súdu v Košiciach z roku 2017 a neprávoplatný rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z roku 2019.\n17. Aj v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, pričom je v ňom bez akéhokoľvek dôkazu\nlen z dedukcie spochybnená dobromyseľnosť účastníkov konania. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie\nobsahuje nepravdivé konštatovania, že zrušením rozhodnutí boli práva žalobcov dotknuté len v\nminimálnom rozsahu, resp. neboli dotknuté vôbec, pretože uznanie poľovného revíru samo osebe\nnezakladá právo výkonu poľovníctva, pre ktoré je potrebné splnenie ďalších podmienok. Takéto\nkonštatovanie považovali žalobcovia za absurdné a zdôraznili, že takýmto spôsobom bol narušený ich\nstatus obhospodarovania tohto poľovného revíru a je aj v samom rozpore s tým, akým spôsobom sa\ndotklo takéto rozhodnutie práv a povinností v súvislosti s ich záujmami ohľadom toho, že predmetné\nrozhodnutia boli právoplatné a dlhú dobu z hľadiska ich stability a zákonnosti mali za to, že sú v právach\na povinnostiach dobromyseľní.\n18. Po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dňa 17.06.2019 až do 05.08.2019 existovalo\nprávne vákuum, kde tým, že došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o rozklade, zostávali v platnosti\npôvodné rozhodnutia obvodného lesného úradu aj krajského lesného úradu, ale žalovaný až do vydania\nnového rozhodnutia o rozklade tieto skutočnosti vôbec nerešpektoval. Žalovaný sa taktiež nevyrovnal\n\ns tým, že krajský súd mu uložil povinnosť zisťovať, či sa od vydania napadnutého rozhodnutia nezmenili\nokolnosti týkajúce sa veci samej.\n19. Žalobcovia tiež citovali z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Sžo/229/2015 zo\ndňa 28.06.2017 zdôrazniac, že ak sa teda podľa rozhodnutia najvyššieho súdu nejedná o tú istú vec,\nako tvrdil žalovaný a v ich prípade môže žalovaný konať vo veci uznania nového poľovného revíru\naj z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru a sú splnené podmienky v\nzmysle § 3 a 4 zákona o poľovníctve, ktoré podmienky sú predkladateľmi žiadosti nesporne splnené\na notárskou zápisnicou overené, tak žalovaný opäť vydal rozhodnutie účelovo bez opory v intenciách\nzákona o poľovníctve.\n20. Žalovaný sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. 7S\n112/2015 zo dňa 01.06.2017, o tom, že „podľa § 3 a 4 zák. č. 274/2009 Z. z., nie je možné uznať poľovný\nrevír z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru. Teda poľovný revír je možné\nuznať len z ,,voľných“ poľovných pozemkov a nie z poľovného revíru, ktorý už existuje a takisto, že\nkonanie o uznaní nového poľovného revíru podľa § 3 a 4 zák. č. 274/2009 Z. z., nie je konaním o zmene\nhraníc poľovného revíru podľa § 9 a 10 zák. č. 274/2009 Z. z. Citovaný rozsudok nebolo podľa názoru\nžalobcov možné použiť v ich vec z dôvodu odlišnosti jeho charakteru.\n21. Tvrdenie žalovaného, že nový poľovný revír môže byť uznaný iba z tzv. „voľných“ poľovných\npozemkov, nemá oporu v ustanoveniach zákona o poľovníctve, nakoľko v zmysle § 3 ods. 2. písm. c) a §\n3 ods. 7 uvedeného zákona „voľné“ poľovné pozemky, z ktorých by sa mohol uznať nový poľovný revír,\nvlastne neexistujú na území Slovenskej republiky, nakoľko v zmysle zákona o poľovníctve sú všetky\nzačlenené do niektorého poľovného revíru.\n22. Žalobcovia tiež nesúhlasili s tým, že žalovaný na strane 4 v prvom odseku opäť poukazoval na\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. KSBB23S/59/2011 (pozn. súdu: žalovaný zrejme\nchcel správne uviesť: sp. zn. 23S/59/2011“) zo dňa 11.12.2011, kde je uvedené, že podľa § 80 ods.\n1 zákona o poľovníctve zmluvy uzatvorené pred 01.09.2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú\nboli uzavreté. Tu žalovaný opäť účelovo uviedol také ustanovenie rozsudku, ktoré nemá nič spoločné\ns uznávaním poľovného revíru Lesenice, nakoľko ak zanikol pôvodný revír Trebušovce, tak podľa §\n17 ods. 1. písm. b) zákona o poľovníctve zaniká aj zmluva na tento revír pre Poľovnícke združenie\nTrebušovce a bývalý Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši túto skutočnosť oznámil Poľovníckemu\nzdruženiu Trebušovce až po nadobudnutí právoplatnosti uznania nového poľovného revíru Lesenice\na nie tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí na strane 5 prvý odsek, že žalobca 1/, L. M. a\nN. N. oznámili príslušnému obvodnému lesnému úradu výpoveď zmluvy o užívaní poľovného revíru\nTrebušovce pre Poľovnícke združenie Trebušovce. Ďalej na tej istej strane rozhodnutia v druhom odseku\nje zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že v prípade poľovného revíru Lesenice nikdy nedošlo k jeho\nužívaniu v zmysle § 11 až 13 zákona o poľovníctve. Vlastníci poľovných pozemkov poľovného revíru\nLesenice jasne deklarovali na zhromaždení vlastníkov dňa 24.04.2010 a v notárskej zápisnici z tejto\nschôdze, že budú užívať svoj poľovný revír prostredníctvom vlastnej poľovníckej organizácie, ktorú\nsi založili pod názvom Poľovnícka organizácia HUNTER Lesenice a bývalý Obvodný lesný úrad vo\nVeľkom Krtíši dňa 01.06.2011 zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Lesenice pre Poľovnícku\norganizáciu HUNTER Lesenice. Následne v ďalšom odseku žalovaný uviedol, že ,,Od roku 2011, teda\nod uznania poľovného revíru Lesenice, tento revír obhospodarovala poľovnícka organizácia HUNTERLesenice.“ teda žalovaný si protirečil.\n23. Z uvedeného vyplýva, že v poradí už tretím rozhodnutím v tejto veci vydaným žalovaným, ktoré\nje opäť negatívne pre vlastníkov právoplatne uznaného poľovného revíru Lesenice, sa hrubo porušujú\nzákonné práva vlastníkov poľovných pozemkov vyplývajúce z § 3, § 4 a § 11 zákona o poľovníctve\na nezákonným spôsobom sa uprednostňujú práva poľovníkov z Poľovníckeho združenia Trebušovce,\nkde ich práva sú jasne dané zmluvne s vlastníkmi poľovného revíru v zmysle § 13 až 17 zákona o\npoľovníctve. Žalobcovia mali za to, že ak v tejto veci už súdy dvakrát zrušili rozhodnutia žalovaného,\nktoré boli v neprospech vlastníkov poľovného revíru Lesenice a sú v prospech Poľovníckeho združenia\nTrebušovce, tak je výklad ustanovení zákona o poľovníctve zo strany žalovaného účelový a neobjektívny,\nkedy sama ministerka je aktívnou poľovníčkou a v poľovníckej uniforme sa rada zúčastňuje na rôznych\npoľovníckych akciách.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol\nv celom rozsahu.\n25. Nesúhlasil s námietkami žalobcov a považoval ich za tendenčné, vágne, účelové a miestami sa\njaviace až ako útočiace na osobu pani ministerky. V danej veci súdy už dvakrát konali. Prvýkrát Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S 232/2012-118 zo dňa 27.01.2015 žalobu zamietol. Následne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 7Sžo/229/2015 zo dňa 28.06.2017 zmenil rozsudok\nkrajského súdu tak, že rozhodnutie zo dňa 15.06.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd v odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť žalovaného na to, že vychádzajúc zo skutkových zistení\ndanej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné dospieť k záveru, že v danom prípade\nje splnená zákonná podmienka veci rozhodnutej ako zákonný predpoklad pre zastavenie správneho\nkonania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. V novom konaní o rozkladoch bolo vydané nové\nrozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zmenené tak, že rozhodnutie krajského lesného úradu\na rozhodnutie obvodného lesného úradu sa zrušuje. Aj toto rozhodnutie žalovaného bolo predmetom\nsúdneho prieskumu, kde Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019\nrozhodnutie zo dňa 26.01.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný vydal napadnuté\nrozhodnutie. S tvrdením žalobcov, že ani (nové) napadnuté rozhodnutie nie je riadnym spôsobom\nzdôvodnené, žalovaný nesúhlasil. Prvýkrát krajský súd zaviazal žalovaného právnym názorom týkajúcim\nsa zastavenia správneho konania, v druhom prípade ho zaviazal ku skúmaniu dobromyseľnosti a či\nnedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností. V oboch prípadoch sa žalovaný dôsledne riadil\nusmernením vysloveným v rozsudkoch a s názormi krajských súdov sa náležite vysporiadal.\n26. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že v rozhodnutí o rozklade nie je zmienka, na základe čoho došlo\nk preskúmavaniu takéhoto rozhodnutia, žalovaný poukázal najmä na názory súdov, a to, že podnet\nna preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania.\nSprávne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ovládané zásadou oficiality,\nčo znamená, že začína „ex offo“ na podnet správneho orgánu, bez ohľadu na to, že bol podaný podnet\nfyzickou osobou. S poukazom na uvedené je zrejmé, že námietka žalobcov je irelevantná a ich tvrdenie,\nže nejaká neidentifikovaná osoba podala podnet žalovanému, je zavádzajúce, nakoľko v rozhodnutí\nzo dňa 21.12.2011 je v prvej vete odôvodnenia uvedené: „I. P., bytom...., podal 16. novembra 2011 na\nministerstvo podnet na preskúmanie rozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici ... .“\n27. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcov, že sa žalovaný nevyrovnal s tým, že mu krajský súd\nuložil povinnosť zisťovať, či sa od vydania napadnutého rozhodnutia nezmenili okolnosti týkajúce sa veci\nsamej. V tejto súvislosti poukázal na § 65 ods. 3 správneho poriadku\nako aj na ustálené názory súdov, podľa ktorých pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán\nz právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia, respektíve zo skutkového a\nprávneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný sa aj v tomto prípade dôsledne\nriadil usmernením vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave a so zisťovaním, či od vydania\nnapadnutého rozhodnutia sa nezmenili okolnosti týkajúce sa veci samej, sa náležite a dôsledne\nvysporiadal.\n28. Rovnako nesúhlasil s námietkou žalobcov, že žalovaný opäť vydal rozhodnutie tendenčne\na účelovo bez opory v intenciách zákona o poľovníctve. V prvom rade je potrebné uviesť, že\nžalovaný konal v režime mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne v režime preskúmania\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania. Formálny procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí\nmimo odvolacieho konania je modifikovaný dvoma skutočnosťami: (i) preskúmavanie je z hľadiska\nsvojej podstaty dozorovým prostriedkom, (ii) obsahom tohto inštitútu je preskúmavanie právnych\nnedostatkov, t. j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými\npredpismi. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán\nrozhodnutie zruší alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia, posúdi správny orgán\npodľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len\nnezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím\nzákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené\npráva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny\n\norgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť\nrozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia.\n29. V danej veci nezákonnosť rozhodnutia v čase vydania rozhodnutia zo dňa 14.01.2011, ktorým bol\nuznaný Poľovný revír Lesenice, existovala. Pri uznaní poľovného revíru Lesenice došlo v pôvodnom\nkonaní k porušeniu hmotného práva (§ 3 a § 4 zákona o poľovníctve), t. j. nie je možné uznať poľovný\nrevír z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru a zákon tiež neumožňuje\norgánu štátnej správy zrušiť poľovný revír skoršie uznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V\nkonaní o mimoriadnom opravnom prostriedku mal žalovaný za preukázané, že uvedené rozhodnutie bolo\nvydané v rozpore s hmotným právom, a preto bolo potrebné v mimo odvolacom konaní obe rozhodnutia\nzrušiť.\n30. Pokiaľ ide o zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcov, žalovaný zastával názor, že\npochybnosť o dobromyseľnosti konania bola daná už pri prerokúvaní žiadosti o uznanie poľovného revíru\nLesenice s výmerou 1682 ha na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov 24.04.2010, keďže im\nmuselo byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že poľovné pozemky zaradené do žiadosti o poľovný\nrevír Lesenice boli začlenené do už uznaného poľovného revíru Trebušovce. V neposlednom rade\npovažoval žalovaný za potrebné poukázať aj na dobromyseľne nadobudnuté práva vlastníkov poľovných\npozemkov v poľovnom revíri Trebušovce, ktorí v tom čase mali na pozemky, z ktorých bol rozhodnutím\nzo dňa 14.01.2011 uznaný Poľovný revír Lesenice, platnú a schválenú zmluvu o nájme výkonu práva\npoľovníctva na obdobie 10 rokov s platnosťou od 01.01.2005 do 31.12.2014.\nIV.\nReplika žalobcov\n31. Žalobcovia v replike zo dňa 10.12.2019 zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.\nS vyjadrením žalovaného sa v celom rozsahu nestotožňujú, skutočnosti v ňom uvedené podľa nich\nnaďalej pokračujú v intenciách doterajšieho postupu žalovaného, a z tohto dôvodu považovali za\npotrebné zdôrazniť niektoré skutočnosti uvedené v žalobe.\n32. Opätovne poukázali na to, že bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom doplnené dokazovanie\naktuálneho stavu, resp. zistené rozhodujúce skutočnosti, znova bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol\nzmenený právny stav, ktorý trvá viac ako 8 rokov bez toho, aby sa žalobcovia mohli k takýmto\nzáležitostiam znova vyjadriť. Napadnuté rozhodnutie naďalej považovali za arbitrárne, bez akéhokoľvek\nlogického a právneho zdôvodnenia, bez toho, že by takýmto rozhodnutím bol rešpektovaný zákonný a\nprávny stav.\n33. Žalovaný len citoval také rozhodnutia, ktoré boli vydané po právoplatnosti rozhodnutí, ktoré boli\nzrušené, a teda v čase rozhodovania príslušných orgánov takéto rozhodnutia neexistovali, a teda\nsprávne orgány, ktoré vydávali takéto rozhodnutie, nemohli akceptovať a aplikovať také rozhodnutia,\nktoré boli vydané až niekoľko rokov po predmetných rozhodnutiach.\n34. Žalobcovia tiež opakovane poukázali na to, že žalovaný konal účelovo, kde z hľadiska odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nebolo rešpektované právoplatné rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave, pretože takéto rozhodnutie sa vracia len k dôvodom, ktoré boli podkladom pre vydanie\nprávoplatných rozhodnutí zo dňa 14.01.2011 a 28.04.2011.\n35. Ani nové rozhodnutie žalovaného nie je riadnym spôsobom zdôvodnené, kde je zrejmé, že v tomto\nsmere nebol akceptovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý uložil žalovanému pri vydaní\nnového rozhodnutia, aby sa v námietkach vyrovnal s argumentáciou žalobcov. Taktiež sa žalovaný\nnevyrovnal s tým, že krajský súd mu uložil povinnosť zisťovať, či sa od vydania napadnutého rozhodnutia\nnezmenili okolnosti týkajúce sa veci samej.\n36. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n\n37. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v\nsprávnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nVec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/212/2019 bola v súlade s platným a\núčinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto\nsúde vedená pod sp. zn. BA-5S/212/2019.\n38. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.\n1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a\n§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\nO žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18.11.2025 za účasti žalovaného. Žalobcovia svoju neúčasť\nna pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 29.10.2025 a súhlasili, aby bola vec prejednaná v ich\nneprítomnosti.\n39. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom\nje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\n42. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo\niného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,\nktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci\nna základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\n43. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\n44. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán\nz právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť\nrozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné\nrozhodnutie vychádzalo.\n45. Podľa § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve, obvodný lesný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné\npozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky podľa ods. 1 a 2 a dosahujú\nvýmeru najmenej a) 1.000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri, b) 2.000 ha\nv poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.\n46. Podľa § 3 ods. 5 zákona o poľovníctve, na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže obvodný lesný\núrad pričleniť alebo odčleniť poľovné pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na\nktorého užívanie je uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru. Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného\nrevíru nie sú určujúce hranice katastrálnych území ani vlastnícke hranice. Pričlenené pozemky môžu\ntvoriť najviac1/3 výmery navrhovaného poľovného revíru.\n\n47. Podľa § 3 ods. 6 zákona o poľovníctve, za splnenie podmienok na riadne poľovnícke hospodárenie\nsa na účely tohto zákona považuje splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 3.\n48. Podľa § 4 ods. 1 zákona o poľovníctve, žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník\nalebo vlastníci poľovného pozemku na príslušný obvodný lesný úrad.\n49. V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným\nv rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania upraveného v § 65 a nasl. správneho\nporiadku. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný\nprostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda\nriešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené\nna odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska\nhmotného práva (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 31/02 alebo\nrozsudok sp. zn. 7Sžo/10/2016 zo dňa 27.09.2017).\n50. Je treba poznamenať, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu\nalebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté\ndobromyseľne.\n51. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo\nzmenené rozhodnutie zo dňa 21.12.2011 tak, že s poukazom na § 65 ods. 2 správneho poriadku\nžalovaný zrušil rozhodnutia zo dňa 28.04.2011 a 14.01.2011. Zrušeným rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa, t. j. rozhodnutím zo dňa 14.01.2011 boli uznané súvislé pozemky vo vlastníctve fyzických\nosôb a právnických osôb zaradené do žiadosti o poľovný revír s výmerou 1 682 ha za poľovný revír\ns názvom Lesenice, právo užívania bolo určené žalobcovi 1/, L. M. a N. N.. Zároveň bolo rozhodnuté,\nže zaniká poľovný revír Trebušovce a tiež boli určené hranice uznaného poľovného revíru Lesenice.\nDôvodom pre zrušenie uvedených právoplatných rozhodnutí pri ich preskúmavaní mimo odvolacieho\nkonania bola skutočnosť, že tieto boli vydané v rozpore s hmotným právom, a to konkrétne z dôvodu\nporušenia § 3 a § 4 zákona o poľovníctve v pôvodnom konaní.\n52. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že zákon o poľovníctve neumožňuje uznať poľovný revír\nz poľovných pozemkov, ktoré už boli začlenené do existujúceho poľovného revíru. Z ustanovenia\n§ 3 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, že obvodný lesný úrad uzná za poľovný revír súvislé\npoľovné pozemky vlastníka prípadne viacerých vlastníkov. Poľovný revír je teda definovaný ako\n„súbor pozemkov vo vlastníctve jedného alebo viacerých vlastníkov, ktorý musí spĺňať kritériá,\nstanovené v zákone o poľovníctve; nejde pritom o nehnuteľnosť v spoločnom vlastníctve viacerých\nspoluvlastníkov.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 88/2009 zo dňa\n03.06.2009).\n53. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky vymedzené v rozhodnutí zo dňa 14.01.2011 o uznaní\npoľovného revíru Lesenice už boli súčasťou uznaného poľovného revíru Trebušovce, teda nešlo\no tzv. „voľné“ pozemky, uvedeným došlo k preukázaniu naplnenia jedného z dôvodov pre zrušenie\nprávoplatných rozhodnutí pri ich preskúmavaní mimo odvolacieho konania.\n54. Pri rozhodovaní o zrušení právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania má správny orgán\naj zákonnú povinnosť dbať, aby pri zrušení alebo zmene rozhodnutia na to, boli práva nadobudnuté\ndobromyseľne čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 správneho poriadku). Ochrana dobromyseľne\nnadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená\npotrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich,\nako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy ako znakov\nprávneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\nAj keď to samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté\nrozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní, v zmysle ustálenej judikatúry správny\norgán musí vždy skúmať, či by záujem na striktnom dodržiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní\ndobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia.\n\n55. „Pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zvážiť, či\npráva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či\nmôžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté; táto úvaha správneho orgánu je predmetom\nsúdneho preskúmania.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 31/2014 zo dňa\n18.02.2016).\n56. Pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti žalobcov v prejednávanom prípade, správny súd konštatuje,\nže žalovaný túto v napadnutom rozhodnutí riadne posúdil. Je totiž povinnosťou správneho orgánu\nzodpovedne posúdiť a odôvodniť svoj záver o tom, či účastníkovi (účastníkom) konania odnímané resp.\nobmedzované práva nadobudol (nadobudli) dobromyseľne a zároveň aj to, či prípadné obmedzenie\nresp. odňatie, čo aj dobromyseľne nadobudnutých práv, je zákonné a ústavne konformné.\n57. Žalovaný postupoval v intenciách stanovených Krajským súdom v Bratislave, ktorý rozsudkom\nč. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.01.2018 a v rámci\npredmetného konania žalovaný skúmal jednak dobromyseľnosť nadobudnutých práv žalobcov, ako aj\nto, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých prvotné rozhodnutie vychádzalo.\nNapadnuté rozhodnutie spĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia. Je potrebné prisvedčiť\nžalovanému, že v čase vydania rozhodnutia Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa\n14.01.2011 jednoznačne existovala nezákonnosť tohto rozhodnutia, nakoľko nový poľovný revír je\nmožné uznať len z tzv. „voľných“ pozemkov a postup správnych orgánov v zrušených rozhodnutiach (zo\ndňa 14.01.2011 a 28.04.2011) bol v rozpore s hmotným právom (s § 3 a § 4 zákona o poľovníctve).\n58. Správny súd si uvedomuje skutočnosť, že všetky pozemky, ktoré sú považované za poľovné\npozemky, musia byť začlenené do niektorého poľovného revíru. Z uvedeného podľa názoru správneho\nsúdu vyplýva, že ak vlastníci takýchto pozemkov chcú, aby sa tie ktoré poľovné pozemky stali súčasťou\niného poľovného revíru, je potrebné iniciovať proces či už zmeny hraníc (postupom podľa § 9 a § 10\nzákona o poľovníctve), resp. zrušenia pôvodného poľovného revíru, v ktorom boli pôvodne začlenené.\nAž následne je možné požiadať o uznanie nového poľovného revíru. Aj v prejednávanom prípade mali\nvlastníci poľovných pozemkov v prvom rade požiadať o zmenu hraníc existujúceho poľovného revíru\nTrebušovce a po právoplatnom zániku poľovného revíru Trebušovce by následne bolo možné požiadať\no uznanie nového poľovného revíru Lesenice, nakoľko by predmetné poľovné pozemky boli „voľné“, t.\nj. neboli by začlenené do žiadneho poľovného revíru.\n59. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť, s touto sa žalovaný riadne vysporiadal v prvom odseku na strane 5\nnapadnutého rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že pochybnosť o dobromyseľnosti konania žalobcov\nbola daná už pri prerokúvaní žiadosti o uznanie poľovného revíru Lesenice na zhromaždení vlastníkov\npoľovných pozemkov dňa 24.04.2010. Už v tom čase muselo byť žalobcom zrejmé, že na poľovných\npozemkoch v poľovnom revíri Trebušovce je schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva na\nobdobie 10 rokov s platnosťou od 01.01.2005 do 31.12.2014, o čom svedčí oznámenie (list) zo dňa\n01.06.2010, ktorým žalobca 1/, L. M. a N. N. oznámili bývalému obvodnému lesnému úradu skutočnosť,\nže sú oprávnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trebušovce o výmere\n1 682,0026 ha a z toho dôvodu podali podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve výpoveď zo zmlúv\no užívaní poľovného revíru Trebušovce pre Poľovné združenie Trebušovce k 01.06.2010.\n60. Čo sa týka skúmania, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých\nvychádzalo rozhodnutie zo dňa 14.01.2011 o uznaní poľovného revíru Lesenice, aj s týmto sa\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, konkrétne v poslednom odseku na strane 5. Žalobca\n1/ ako štatutárny orgán Poľovníckej organizácie HUNTER – Lesenice uzatvoril s vlastníkmi poľovných\npozemkov zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebušovce a aj napriek tejto skutočnosti sa domáhal\nuznania poľovného revíru Lesenice.\n61. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď po objasnení\nvšetkých okolností rozhodných pre posúdenie veci zmenil rozhodnutie zo dňa 21.12.2011 a zrušil\nrozhodnutia oboch stupňov o uznaní poľovného revíru Lesenice, a to za účelom zabezpečenia správnej\naplikácie hmotného práva, s ktorým boli tieto rozhodnutia v rozpore.\n\n62. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcov spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradili.\n64. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}