Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/197/2019 1019201242 06. 02. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201242.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), vo veci žalobcu: Ing. Vladimír Friedl PRO RACING, miestom podnikania Mestská 5, 831 03 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 30171903, zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36860522, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0328/99/2018 zo dňa 03. 07. 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. SK/0328/99/2018 zo dňa 03. 07. 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi priznáva právo voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 20. 04. 2018 bolo Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydané oznámenie o začatí správneho konania týkajúce sa uloženia postihu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a podľa § 108b ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach prevádzky“), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.04.2018. Podkladom na vydanie oznámenia bolo vykonanie kontroly v prevádzke žalobcu dňa 24. 05. 2017 zameranej na kontrolu dodržiavania zákona o ochrane spotrebiteľa, na dodržiavanie zákona o podmienkach prevádzky a tiež zameranej na značenie a bezpečnosť diskových kolies pre osobné automobily a ich prívesu. Výsledky kontroly boli popísané v inšpekčnom zázname z rovnakého dňa. 2. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. P/I/0274/01/2017 zo dňa 31.05.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške XXXX,- Eur pre
a) porušenie povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý sprístupňuje na trhu nový komponent, preukázať orgánu dohľadu nad trhom podľa § 101a zákona o podmienkach prevádzky, že ponúkaný komponent má udelené typové schválenie, typové schválenie ES alebo správu o homologizácii typu na žiadny z 380 druhov diskových kolies značky SPARCO (ďalej len „diskové kolesá“) ponúkaných dňa 23.05.2017 na webovej stránke www.kolesa.sk, tak ako sú uvedené v prílohe č. 3 k inšpekčnému záznamu z kontroly zo dňa 24.05.2017, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia, čím došlo k porušeniu § 13a ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o podmienkach prevádzky, a b) porušenie povinnosti predávajúcim poskytovať písomné informácie o spôsobe použitia, montáže výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, keď pri výkone kontroly bolo inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) zistené, že žalobca ako predávajúci pri predaji výrobku zakúpeného inšpektormi SOI do kontrolného nákupu na základe objednávky č. 1705220012 na diskové kolesá značky SPARCO Assetto Gara MB, ktoré boli dodané dňa 24.05.2017 na prevádzku PRO RACING, Bajkalská 29, Bratislava - 4 ks diskové kolesá SPARCO Assetto Gara MB 7,5x17 ET 35 112 á 172,96 €/ks v celkovej hodnote XXX,XX € s DP H (doklad o zaplatení z ERP č. 3/1350 zo dňa 24.05.2017), poskytol informácie o spôsobe použitia, montáže výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia v štyroch cudzojazyčných mutáciách (nemecký jazyk, francúzsky jazyk, taliansky jazyk, anglický jazyk), ktoré boli súčasťou balenia, bez ich prekladu do kodifikovanej podoby štátneho jazyka (predávajúci po preukázaní sa služobnými preukazmi poskytol návod na použitie v štátnom jazyku), čím došlo k porušeniu § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa. 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca zistený skutkový stav nespochybnil, pričom sám uviedol, že predmetný tovar stiahol z ponuky ešte počas výkonu kontroly dňa 24.05.2017. Žalobcom predložené typové schválenie ABE-KBA 48223 je podľa prvostupňového orgánu vnútroštátnym typových schválením Nemeckej spolkovej republiky a nie je možné ho považovať za vnútroštátne typové schválenie podľa zákona o podmienkach prevádzky, pretože v Slovenskej republike rozhoduje o udelení typového schválenia štátny dopravný úrad, t. j. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 4. Povinným subjektom, ktorý má podľa § 101a zákona o podmienkach prevádzky orgánu dohľadu preukázať typové schválenie je podľa prvostupňového orgánu hospodársky subjekt, ktorý uvádza na trh alebo sprístupňuje na trhu nové vozidlo, systém, komponent alebo samostatnú technickú jednotku. V posudzovanom prípade podľa prvostupňového orgánu práve žalobca sprístupňuje na trh Slovenskej republiky daný komponent. Zákon o podmienkach prevádzky presne nevymedzuje definície uvedenia, resp. sprístupnenia na trhu, ale demonštratívne odkazuje na čl. 3 ods. 39 nariadenia EÚ č. 167/2013 a čl. 3 bod 54 nariadenia EÚ č. 168/2013. Tieto podľa prvostupňového orgánu uvádzajú, že sprístupnením na trh je každá dodávka vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, časti alebo zariadenia určená na distribúciu alebo používanie na trhu v priebehu obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne. Žalobca je podľa prvostupňového orgánu zástupcom výrobcu diskových kolies pre dovoz komponentov. Keďže žalobca podľa prvostupňového orgánu dodáva na trh Slovenskej republiky diskové kolesá, je hospodárskym subjektom, ktorý ich sprístupňuje na trhu. 5. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že žalobca nie je kompetentný sám hodnotiť, či je písomný návod potrebný s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania a ani či je potrebné informácie podľa § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi. Žalobca podľa prvostupňového orgánu si nemôže vyberať, ktoré zákonnom upravené povinnosti bude dodržiavať a ktoré informácie spotrebiteľ potrebuje. Podľa prvostupňového orgánu má predávajúci povinnosť pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach výrobku, podmienkach skladovania a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, pričom zároveň platí, že ak sa takéto informácie poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca takéto informácie síce poskytol, ale bez uvedeného prekladu. Žalobca ako predajca podľa prvostupňového orgánu nemôže predpokladať, že jeho zákazník nie je spotrebiteľom a ani ho považovať za odborníka len na základe toho, že nepožiada o kontrolu, či diskové kolesá sú schválené na jeho automobil podľa značky, typu aut, roku výroby a výkonu. Zároveň prvostupňový orgán poukázal na definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom dodal, že v súvislosti s predajom diskových kolies došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a inšpektori vystupovali ako spotrebitelia a nie ako fyzické osoby
podnikatelia. Poskytnutie dokumentu označeného ako „Návod na použitie“ žalobcom pri predaji sa podľa prvostupňového orgánu udialo až po preukázaní sa služobnými preukazmi inšpektormi. Pokiaľ žalobca diskové kolesá stiahol z ponuky počas vykonávanej kontroly, tak takéto konanie je podľa prvostupňového orgánu len naplnením povinnosti predávajúceho podľa § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole trhu“) a nie je dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti. 6. V súvislosti s uloženou sankciou prvostupňový orgán najskôr poukázal na sadzby pokút, ktorá podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa bola určená len hornou hranicou vo výške sumy XX XXX,Eur a podľa § 108b ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky v rozmedzí sadzby od XXXX,- Eur do XXXX,- Eur. Následne prvostupňový orgán uviedol zásady správneho trestania, ktoré sa podľa neho použijú analogicky zo zásad podľa Trestného zákona. Záverom k uloženej sankcii dodal, že najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom bolo konanie, ktorým žalobca porušil ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvostupňový orgán ďalej dodal, že pri určení výšky pokuty prihliadol na charakter a účel použitia výrobkov, ktoré sú určené na použitie v prevádzke na premávku po cestných komunikáciách a predstavujú zvýšené riziko ohrozenia života, zdravia a majetku, ako aj na ich počet, ktorý bol predmetom predaja. Spotrebitelia podľa prvostupňového orgánu nemôžu na území Slovenskej republiky prevádzkovať automobil, na ktorom sa nachádza komponent bez typového schválenia. V súvislosti s výškou sankcie ďalej prvostupňový orgán poukázal na povinnosť poskytovania základných informácií o výrobku predajcom voči spotrebiteľovi za účelom jeho riadneho používania. 7. Rozhodnutím žalovaného č. SK/0328/99/2018 zo dňa 03. 07. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu. V odôvodnení žalovaný uviedol, že zákon o podmienkach prevádzky ukladal žalobcovi povinnosť pri sprístupňovaní diskových kolies na trh preukázať orgánu dohľadu nad trhom, že takéto komponenty majú udelené typové schválenie, typové schválenie ES alebo správu o homologizácii typu. Takáto povinnosť nebola podľa žalovaného zo strany žalobcu splnená. Predložený doklad žalobcom bol podľa názoru žalovaného platný len na území Nemeckej spolkovej republiky a nepreukazuje skutočnosť, že ide o komponenty, ktoré disponujú vnútroštátnym typovým schválením Slovenskej republiky. Podľa žalovaného je žalobca je povinný po celý čas výkonu svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, pretože v prípade vzťahu „predávajúci – spotrebiteľ“, vystupuje spotrebiteľ ako laik, ktorému je potrebné venovať špeciálnu starostlivosť a predávajúci vystupuje ako odborník, ktorý pri svojej činnosti ovláda a dodržiava všetky podmienky predaja. K uloženej sankcii žalovaný uviedol, že po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nenašiel dôvod na zníženie uloženej sankcie. Sankcia podľa žalovaného má spĺňať aj represívnu zložku, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by táto nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať ani naplnenie ďalšej z funkcií pokuty, ktorou je prevencia. Výšku uloženej pokuty preto žalovaný považoval za primeranú zisteným nedostatkom. II. Žaloba 8. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou, ktorú včas doručil pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 12. 09. 2019. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu založené na nesprávnom právnom posúdení, považoval ho tiež za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a stojace na nesprávnom zistení skutkového stavu. Uloženú sankciu zároveň vyhodnotil ako neúmerne vysokú. Žalobca upriamil pozornosť na závery žalovaného, ktorý konštatoval, že ním predložené typové schválenie k diskovým kolesám je vnútroštátnym typovým schválením vydaným na území Nemeckej spolkovej republiky a zároveň uviedol, že ako účastník nepreukázal, že vo vzťahu k diskovým kolesám disponuje vnútroštátnym typovým schválením Slovenskej republiky a typovým schválením ES a ani správou o homologizácii predmetných komponentov. Žalobca uviedol, že v súvislosti s kontrolou predložil ako osoba sprístupňujúca diskové kolesá na trh príslušné typové schválenie nemeckou skúšobňou TÜV, ktoré bolo predtým udelené talianskemu výrobcovi týchto kolies. S odvolaním sa na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ (ES) č. 764/2008, príp. č. 167/2013 a na zásadu vzájomného uznávania vyplývajúcu zo Súdneho dvora EÚ žalobca skonštatoval, že členský štát nemôže zakázať na svojom území predaj výrobkov, ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a to ani vtedy, ak boli tieto výrobky vyrobené podľa iných technických pravidiel ako tie, ktorým podliehajú domáce výrobky. Výnimkou z tejto zásady sú podľa žalobcu obmedzenia vyplývajúce z dôvodov uvedených v čl. 30 Zmluvy alebo na základe iných prevažujúcich dôvodov verejného záujmu a ktoré sú primerané sledovanému cieľu. Žalobca poukázal na protirečivosť záverov žalovaného v tom, že ak hospodársky subjekt kúpi výrobky, ktoré boli uvedené na jednotný trh v súlade s právnymi predpismi hoci v inom členskom štáte, aby boli následne ním predávané v inom členskom štáte len pod podmienkou ďalšieho typového schválenia. Diskové kolesá boli podľa žalobcu predávané v súlade s predpismi členského štátu Európskej únie a závery žalovaného ako aj prvostupňového orgánu považoval za formalistické a nezohľadňujúce predpisy Európskej únie, ktorými je každý členský štát viazaný. Uloženú pokutu považoval žalobca za neprimerane prísnu, keďže v priebehu vykonanej kontroly sa podriadil názoru správneho orgánu a všetky formálne náležitosti odstránil a zosúladil so žalobcom prezentovanými závermi. V tejto súvislosti tiež poukázal na svoje prvé porušenie povinností, ako aj na hrubý zisk pred zdanením vo výške XXXX,XX Eur oproti výške uloženej pokuty. V závere preto žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. III. Vyjadrenie k žalobe 9. Podaním doručeným na súd dňa 04. 11. 2019 sa k žalobe vyjadril žalovaný, podľa ktorého z prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného je zrejmé aké povinnosti boli žalobcom porušené a na základe akého zákonného ustanovenia je žalobcovi uložená povinnosť spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Z administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca porušil ustanovenia § 13a ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o podmienkach prevádzky a ustanovenia § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa. Splnenie zákonnej povinnosti správneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutie sa vždy posudzuje so zreteľom na konkrétny prípad a v danom prípade podľa žalovaného bolo aj prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným rozhodnuté v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy, kedy má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať jedno z viacerých právne prijateľných rozhodnutí, ktoré považuje za najvhodnejšie. Podľa žalovaného počas celého konania žalobca nepredložil typové schválenie komponentu a ani správu o homologizácii k diskovým kolesám. Podľa žalovaného legislatíva Slovenskej republiky rozoznáva tri spôsoby schválenia diskových kolies, a to 1) podľa predpisov Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, 2) podľa § 8 zákona o podmienkach prevádzky a 3) schválenie výrobcom vozidla. Každé schválené diskové koleso musí byť podľa žalovaného viditeľne označené schvaľovacou značkou a predávajúci je preto povinný pri predaji diskového kolesa vydať kupujúcemu doklad o jeho schválení podľa uvedeného spôsobu schválenia. Žalobcom predložený doklad vo vzťahu k diskovým kolesám je podľa žalovaného platný len na území Nemeckej spolkovej republiky, keďže ide len o vnútroštátne typové schválenie týmto štátom a tento doklad nepreukazuje, že diskové kolesá disponujú vnútroštátnym typovým schválením Slovenskej republiky podľa zákona o podmienkach prevádzky. Nejde pritom podľa žalovaného ani o typové schválenie ES a ani doklad preukazujúci homologizáciu typu, ktoré udeľuje štátny dopravný úrad podľa § 8 ods. 1 a nasl. zákona o podmienkach prevádzky. Žalovaný poznamenal, že s poukazom na § 8 ods. 19 o podmienkach prevádzky sa uznávalo na území Slovenskej republiky osvedčenie o typovom schválení ES, ako aj správa o homologizácii udelená iným členským štátom. Takéto doklady ale podľa žalovaného žalobca nepredložil. Skutočnosť, že žalobca disponoval dokladom potrebným na vydanie príslušného typového schválenia, (prípadne homologizácie typu), nie je možné považovať za splnenie si jeho povinnosti stanovenej zákonom o podmienkach prevádzky. K tvrdeniam žalobcu o podriadení sa záverom žalovaného a k odstráneniu všetkých formálnych náležitostí žalovaný uviedol, že uvedené hodnotí pozitívne, avšak odstránenie kontrolou zistených nedostatkov je zákonnou povinnosťou kontrolovanej osoby. Ďalej žalovaný dodal, že žalobca zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Žalovaný k argumentácii žalobcu o prvom porušení jeho povinnosti uviedol, že žalobca je povinný po celý čas výkonu svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, pretože v prípade vzťahu „predávajúci – spotrebiteľ“, vystupuje spotrebiteľ ako laik, ktorému je potrebné venovať špeciálnu starostlivosť a predávajúci vystupuje ako odborník, ktorý pri svojej činnosti ovláda a dodržiava všetky podmienky predaja. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pri jej určovaní vychádzal z rozhodovacej praxe správnych orgánov v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch a znížiť ju nemohol, pretože by vybočil z medzí ukladania pokút
za obdobné porušenia právneho predpisu. Žalovaný v záverečnom stanovisku navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. IV. Replika žalobcu 10. Dňa 02. 12. 2019 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca (ďalej len „replika“). Žalobca uviedol, že vo vzťahu ku kontrolovaným výrobkom nie je výrobcom, ani dovozcom a ani zástupcom výrobcu, keďže tieto výrobky boli zakúpené priamo od ich výrobcu v Taliansku, ktorý ich uviedol na jednotných trh Európskej únie. Žalobca ďalej uviedol, že pri kontrole bolo preukázané, že kontrolované výrobky majú udelené typové schválenie KBA 48223, čím sa nedopustil porušenia zákonných povinností. Žalobca následne zotrval na svojej predošlej argumentácii a preto žiadal rozhodnúť v zmysle navrhovaného petitu žaloby. V. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 2 zákona o podmienkach prevádzky na účely tohto zákona sa rozumie f) typovým schvaľovacím úradom úrad štátu zodpovedný za všetky aspekty typového schválenia vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý udeľuje a odoberá typové schválenie; slúži ako kontaktné miesto pre typové schvaľovacie úrady ostatných štátov a kontroluje opatrenia prijaté hromadným výrobcom alebo zástupcom hromadného výrobcu na zabezpečenie zhody výrobku. g) schvaľovacím úradom úrad štátu zodpovedný za všetky aspekty schválenia jednotlivého vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. j) typovým schválením ES postup, ktorým typový schvaľovací úrad členského štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len „členský štát“) osvedčuje, že typ vozidla, typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňajú technické požiadavky ustanovené na typové schválenie ES. k) osvedčením o typovom schválení ES doklad, ktorým typový schvaľovací úrad členského štátu osvedčuje, že typ vozidla, typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňajú podmienky ustanovené na typové schválenie ES. l) značkou typového schválenia ES značka pridelená typovým schvaľovacím úradom členského štátu pre typ vozidla, typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. m) typovým schválením postup, ktorým typový schvaľovací úrad osvedčuje, že typ vozidla, typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“),4) a technické požiadavky ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na vykonanie tohto zákona. 12. Podľa § 8 ods. 1 zákona o podmienkach prevádzky výrobca alebo zástupca výrobcu typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky je pred ich uvedením na trh povinný písomne požiadať štátny dopravný úrad [§ 99 písm. o)] o udelenie typového schválenia, udelenie typového schválenia ES alebo udelenie homologizácie typu. Žiadosť o udelenie typového schválenia ES alebo o udelenie homologizácie typu alebo o ich rozšírenie sa môže podať len v jednom členskom štáte. Žiadosť o udelenie typového schválenia, udelenie typového schválenia ES alebo udelenie homologizácie typu sa podáva za každý typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. 13. Podľa § 8 ods. 19 zákona o podmienkach prevádzky osvedčenie o typovom schválení ES systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky udelené iným členským štátom sa uznáva na území Slovenskej republiky.
14. Podľa § 13a ods. 1 zákona o podmienkach prevádzky uviesť na trh7a) a sprístupniť na trhu7b) nové vozidlo, systém, komponent alebo samostatnú technickú jednotku na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách možno, len ak majú udelené typové schválenie, typové schválenie ES alebo správu o homologizácii typu. Pre uvádzanie na trh a sprístupnenie na trhu nového vozidla, systému, komponentu a samostatnej technickej jednotky platia podmienky ustanovené osobitnými predpismi o typovom schvaľovaní.7c) 7a) Napríklad čl. 3 ods. 39 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 v platnom znení, čl. 3 bod 54 nariadenia (EÚ) č. 168/2013 v platnom znení. 7b) Napríklad čl. 3 ods. 47 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 v platnom znení, čl. 3 bod 55 nariadenia (EÚ) č. 168/2013 v platnom znení. 7c) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie (EÚ) č. 167/2013 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 168/2013 v platnom znení. 15. Podľa § 13a ods. 2 písm. a) hospodársky subjekt,7d) ktorý uvádza na trh alebo sprístupňuje na trhu nové vozidlo, systém, komponent alebo samostatnú technickú jednotku, je povinný orgánu dohľadu nad trhom podľa § 101a preukázať, že predávané alebo ponúkané nové vozidlo, systém, komponent alebo samostatná technická jednotka 1. majú udelené typové schválenie, typové schválenie ES alebo správu o homologizácii typu, 2. sú opatrené značkou typového schválenia, typového schválenia ES alebo homologizačnou značkou. 7d) Napríklad čl. 3 ods. 43 nariadenia (EÚ) č. 167/2013, čl. 3 bod 51 nariadenia (EÚ) č. 168/2013 v platnom znení. 16. Podľa čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (ďalej len „nariadenie EÚ“) na účely tohto nariadenia a aktov uvedených v prílohe I, pokiaľ v nich nie je uvedené inak, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 39. „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, časti alebo zariadenia v Únii; 47. „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, časti alebo zariadenia určená na distribúciu alebo používanie na trhu v priebehu obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne; 43. „hospodársky subjekt“ je výrobca, zástupca výrobcu, dovozca alebo distribútor; 17. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/197/2019, ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/197/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu. 20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 21. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 06. 02. 2025 rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu od 06. 02. 2025 do 21. 02. 2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 04. 12. 2024. 22. V žalobných bodoch žalobca prezentoval splnenie všetkých zákonných povinností a predmetný tovar – diskové kolesá - bol podľa neho predávaný v súlade s predpismi členského štátu Európskych spoločenstiev (Európskej únie). Správny súd sa najskôr zameral na prieskum tej časti rozhodnutia žalovaného, ktorej základom bolo konštatovanie porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 13a ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o podmienkach prevádzky žalobcom. 23. Ustanovenie § 13a ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o podmienkach prevádzky ukladá povinnosť hospodárskemu subjektu preukázať orgánu dohľadu, či na trh uvádzaný alebo sprístupňovaný tovar má buď a) udelené typové schválenie, typové schválenie ES alebo správu o homologizácii typu alebo b) či takýto tovar je opatrený značkou typového schválenia, typového schválenia ES alebo homologizačnou značkou. Za účelom výkladu pojmov „hospodársky subjekt“, „uvádzanie na trh“ a „sprístupnenie na trhu“ zákon o podmienkach prevádzky odkazuje prostredníctvom poznámok pod čiarou 7a) - 7d) na článok 3 nariadenia EÚ. Z týchto definícií je zrejmé, že žalobca v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou bol v postavení hospodárskeho subjektu, čím sa na neho vzťahovala uvedená preukazná povinnosť podľa citovaného ustanovenia zákona o podmienkach prevádzky. 24. Táto povinnosť podľa dôvodovej správy k zákonu č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo k vloženiu citovaného § 13a zákona o podmienkach prevádzky, bola zakotvená na základe nariadenia EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (ďalej len „nariadenie EÚ 2“). Na jej splnenie bolo preto potrebné zo strany žalobcu ako hospodárskeho subjektu predložiť jedno z vymenovaných typových schválení (príp. značiek typových schválení), alebo správu o homologizácii. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca predložil orgánu dohľadu typové schválenie vydané v členskom štáte EÚ, t. j. v Nemeckej spolkovej republike, ktoré ale nepovažoval za typové schválenie podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Rovnako z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predložené typové schválenie nie je možné považovať za typové schválenie ES a nepredstavuje ani doklad o homologizácii typu, pretože na území Slovenskej republiky takéto doklady udeľuje postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o podmienkach prevádzky ministerstvo. 25. Správny súd konštatuje, že žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo žalobcom predložený dokument, ktorý žalovaný označil ako „typové schválenie KBA“ vydané príslušným orgánom členského štátu EÚ (Nemeckej spolkovej republiky), nepovažoval za typové schválenie ES a prečo prijal záver, že typové schválenie ES mal schváliť vnútroštátny orgán Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 2 zákona o podmienkach prevádzky vyplýva, že typové schválenie ES vydáva práve príslušný orgán členského štátu Európskej únie. V tomto kontexte nie je tiež možné opomenúť vzťah uvedeného ustanovenia k ustanoveniu § 8 ods. 19 zákona o podmienkach prevádzky, ktoré zaviedlo automatické uznávanie osvedčenia o typovom schválení ES na území Slovenskej republiky, ktoré bolo udelené iným členským štátom EÚ. Správny súd ďalej konštatuje, že žalovaný nijak nespochybnil obsah predloženého typového schválenia a rovnako nespochybnil ani samotný orgán (jeho právomoc, postavenie), ktorý ho v inom členskom štáte EÚ vydal. 26. Navyše je potrebné uviesť, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaný založil svoju argumentáciu vo väzbe na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o podmienkach prevádzky. Predmetné
ustanovenie ukladá povinnosti výrobcovi, resp. zástupcovi výrobcu, pre prípad uvádzania výrobkov (systému, komponentu, technickej jednotky) na trh Únie. Z definície nariadenia EÚ, na ktoré sa zákon o podmienkach prevádzky priamo odvoláva, sa uvedením na trh rozumie prvé sprístupnenie výrobku na trh v Únii, čo podľa zistených skutočností nebol prípad žalobcu, keďže diskové kolesá ním neboli sprístupňované na trh Únie po prvý krát. 27. Správny súd zároveň považoval za potrebné dodať, že závery žalovaného na str. 9, kedy konštatoval, že definície pojmov „uvedenia“ alebo „sprístupnenia“ na trh sú len demonštratívnym odkazom na nariadenie EÚ a nariadenie EÚ 2, neobstoja. Ako už bolo uvedené v predošlých odsekoch, ustanovenia § 13a zákona o podmienkach prevádzky, boli zakotvené práve so zreteľom na existenciu týchto nariadení, ktoré sú svojou povahou všeobecne záväzným právnym aktom Európskej únie s prednosťou pred vnútroštátnym poriadkom členských štátov, teda aj právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tieto definície sú preto pre posudzovaný prípad relevantným interpretačným nástrojom, keďže rovnako definujú pojem „hospodársky subjekt“ ako aj pojmy „uvedenie“ a „sprístupnenie“ na trhu, ktoré zákon o podmienkach prevádzky nedefinuje. 28. Správny súd preto považoval žalobnú námietku ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného za dôvodnú. Následne správny súd už neposudzoval ďalšie žalobcom vznesené žalobné námietky, keďže samotný prieskum rozhodnutia sa najskôr odvíja od splnenia požiadaviek jeho zrozumiteľnosti a existencie náležitého odôvodnenia. S poukazom na tieto skutočnosti preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný v kontexte citovaných ustanovení zákona o podmienkach prevádzky spolu s ustanoveniami nariadenia EÚ a nariadenia EÚ 2 opätovne posúdiť otázku porušenia, príp. neporušenia ustanovenia § 13a ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky, opätovne posúdiť žalobcom predložené typové schválenie a jeho možnosti uznania na území Slovenskej republiky a prípadné svoje rozhodnutie následne zrozumiteľne odôvodniť. 30. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP, kedy žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania v celom rozsahu priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. 31. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.