Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/66/2019 1019201235 08. 10. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201235.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. XX, zastúpený: IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej aj „orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) od 29. augusta 2011 invalidný dôchodok v sume 574,40 EUR mesačne, ďalšími výrokmi rozhodla o každoročných zákonných zvýšeniach dôchodkovej dávky (valorizáciách) za roky 2012 – 2019. Uvedeným rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/295/2012-396 zo dňa 7. novembra 2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2012 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Úlohou žalovanej (odporkyne) bolo podľa uvedeného rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní doplniť dokazovanie, podrobne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu (navrhovateľa) a s jeho vyjadreniami, opätovne rozhodnúť o invalidnom dôchodku a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca splnil podmienku invalidity, lebo podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, žalobca je invalidný od 29. augusta 2011 podľa § 71 ods. 1 zákon o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 29. augusta 2011. Ďalej sa prvostupňový orgán venoval samotnému výpočtu sumy invalidného dôchodku. 2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie, v ktorom namietal, že nebola dodržaná zákonná lehota na vydanie rozhodnutia, čím boli porušené jeho práva, namietal sumu invalidného dôchodku a žiadal, aby pri novom výpočte bola použitá aktuálna dôchodková hodnota
platná pre rok 2019. Namietal tiež nezapočítanie obdobia od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011. Ďalej požadoval vyplatiť odškodné ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu vzniknutých škôd a zároveň žiadal vyplatiť úroky z omeškania za obdobie od 29. augusta 2011 do 3. apríla 2019. Žiadal tiež započítať hrubý zárobok za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavací základ v úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 až 1999 a hrubý zárobok v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999. Zároveň uviedol, že mu Sociálna poisťovňa neposkytla informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) na jeho žiadosť zo dňa 6. marca 2012. 3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci priznania invalidného dôchodku. 4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán skonštatoval, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. Zdravotný stav účastníka konania bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 24. januára 2012 a bol uznaným invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % od 29. augusta 2011. Dospel k záveru, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 29. augustu 2011, splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto mu bol v súlade s § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení prvostupňovým rozhodnutím správne priznaný invalidný dôchodok od 29. augusta 2011 v sume 574,40 eur mesačne. K výpočtu sumy invalidného dôchodku uviedol, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola podľa § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení 1,2759. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, žalobca získal 16 050 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahol žalobca dovŕšením 62 rokov, t. j. dňa 11. novembra 2013. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku účastník konania získal 805 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 855 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 46,1781 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 29. augustu 2011 bola podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2011, 9,5756 eur. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 564,20 eur mesačne s poukazom na § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (priemerný osobný mzdový bod 1,2759 x 46,1781 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 = 564,20 eur mesačne). Ďalej sa druhostupňový orgán venoval následným každoročným zákonným zvýšeniam sumy invalidného dôchodku (valorizáciám). 5. Jednotlivé námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, pričom v odôvodnení vo vzťahu k nim uviedol nasledovné skutočnosti. K námietke žalobcu, aby pri novom výpočte bola použitá aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2019, uviedol, že podľa § 73 ods. 1 ZSP sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa § 64 ods. 1 až 5 ZSP, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Z dôvodu, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku ku dňu 29. augustu 2011, v napadnutom rozhodnutí zo dňa 6. marca 2019 bola pri výpočte sumy invalidného dôchodku použitá aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2011, t. j. 9,5756. K námietke žalobcu vo vzťahu k nezapočítaniu obdobia od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011 uviedol, že na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019 zhodnotené aj obdobie od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011, t. j. 364 dní, kedy bol žalobca poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň bol práceneschopný. K námietke žalobcu vo veci započítania hrubého zárobku za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavacieho základu v úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 a 1999 a hrubého zárobku v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999 uviedol, že za účelom overenia správnosti hrubých zárobkov na evidenčných listoch dôchodkového
zabezpečenia, ktoré vystavil zamestnávateľ F. A., D.. Bratislava, u ktorého bol žalobca zamestnaný od 1. augusta 1976 do 30. apríla 1999, bolo vykonané zisťovanie prostredníctvom organizácie G., D., ktorá je právnym nástupcom organizácie F. A., D.. Bratislava. Z overených fotokópií mzdových listov, ktoré boli Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava predložené listom zo dňa 8. januára 2015, bolo zistené, že hrubý zárobok účastníka konania v niektorých mesiacoch presiahol stanovenú výšku maximálneho vymeriavacieho základu určeného pre sociálne zabezpečenie podľa § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/1994 Z. z “). Podľa potvrdenia organizácie G., D.. Bratislava zo dňa 8. januára 2015 žalobca získal v roku 1996 vymeriavací základ 133 536 Sk, v roku 1997 vymeriavací základ 165 457 Sk, v roku 1998 vymeriavací základ 178 017 Sk. 6. Jediný preukázaný rozpor bol v údaji uvedenom v roku 1999, kde mal žalobca uvedený vymeriavací základ za mesiac marec 1999 27 005 Sk, pričom však odvody na dôchodkové poistenie boli odvedené do Sociálnej poisťovne za príslušný mesiac vo výške 1 416 Sk, t. j. vo výške 5,9 %, teda z vymeriavacieho základu 24 000 Sk. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého mzdového listu za rok 1999. Maximálna výška vymeriavacieho základu stanovená na mesiac marec 1999 je 24 000 Sk. Keďže odvody na dôchodkové poistenie boli uhradené zo sumy 24 000 Sk, teda z maximálneho vymeriavacieho základu, nebolo možné zhodnotiť vyšší vymeriavací základ, t. j. vymeriavací základ uvedený v mzdovom liste, ktorý vystavil zamestnávateľ. Ďalej poukázal, že v zmysle vyššie uvedeného boli aj za niektoré mesiace v rokoch 1996 až 1998 určené maximálne vymeriavacie základy, a to za mesiac september 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac máj 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac február 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac jún 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac december 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia bol za rok 1999 zhodnotený vymeriavací základ v sume 68 203 Sk. 7. Druhostupňový orgán ďalej dôvodil, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 30. mája 2016 a zo dňa 14. februára 2019 mal žalobca dve živnosti, od decembra 1992 do 26. februára 2001 a od 19. mája 1999. Za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 mal žalobca povinnosť sa prihlásiť ako samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním. Nakoľko ani po výzve zo dňa 22. marca 2012 tak žalobca neurobil, Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 6. júna 2012 na vznik poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 1995. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 14. februára 2019 nebolo poistné za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 naďalej uhradené. Pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy od 19. mája 1999 do 28. augusta 2011, kedy bol poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. 8. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán tiež poukázal, že H. I. J. potvrdením zo dňa 9. októbra 2014 potvrdil hrubý zárobok v sume 44 800 Sk v roku 1990. Nakoľko však v uvedenom roku žalobca nebol registrovaný ako umelec v slobodnom povolaní, uvedený vymeriavací základ v sume 44 800 Sk mu nebol zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom povolaní. Dôvodil, že podľa článku IV ods. 2 a 3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení účinnom od 1. mája 1990 (č. 123/1990 Zb.), osoby samostatne zárobkovo činné do 30. apríla 1990, ktoré vykonávali túto činnosť aj po tomto termíne boli povinné podať prihlášku do zabezpečenia najneskôr do 31. decembra 1990. Osoby samostatne zárobkovo činné, ktoré vykonávali zárobkovú činnosť v tak malom rozsahu, že príjem z nej nedosahoval 4 800 Kčs, alebo už boli zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu (napríklad z pracovného pomeru), alebo boli poberateľmi starobného, resp. invalidného dôchodku, neboli povinné podať si prihlášku na zabezpečenie. 9. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa mu neposkytla požadované informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov na jeho žiadosť zo dňa 6. marca 2012, druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi bol listom zo dňa 9. mája 2012 vysvetlený spôsob výpočtu invalidného dôchodku. II. Žaloba a jej dôvody
10. Žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej včas správnu žalobu z 9. septembra 2019 na Krajský súd v Bratislave, v ktorej sa domáhal viacerých nárokov. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 16. septembra 2019 č.k. 8Sa/66/2019-96 boli odstraňované vady žaloby, na ktoré žalobca reagoval podaním z 9. októbra 2019, na základe ktorého však nedošlo k ich odstráneniu, teda odstráneniu neúplnosti a nezrozumiteľnosti. Následne Krajský súd v Bratislave znova vyzval žalobcu uznesením z 18. mája 2021 č.k. 8Sa/66/2019-102 na doplnenie a opravu podania zo dňa 9. septembra 2019 v znení jeho opravy zo dňa 9. októbra 2019 a to tak, že uvedie, čo týmto podaním sleduje a pre prípad, že svojim podaním mienil podať správnu žalobu v sociálnych veciach, uvedie jasný, presný a zrozumiteľný žalobný návrh. Proti uvedenému uzneseniu (vydanom vyššou súdnou úradníčkou) podal žalobca sťažnosť z 18. mája 2021, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Správneho súdu v Bratislave z 23. augusta 2024, č.k. BA-8Sa/66/2019-171 tak, že sťažnosť žalobcu bola zamietnutá. Žalobca síce reagoval aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. mája 2021, podaním zo dňa 6. júla 2021, opakovane však neodstránil neúplnosť a nezrozumiteľnosť podanej správnej žaloby. 11. Na základe podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17. augusta 2021 došlo k zmene všetkých žalobných petitov, ktorých vyslovenia sa domáhal žalobca vo veci samej a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 12. Žalobca vo svojich podaniach namietal, že žalovaná nedoplnila potrebné dokazovanie, riadne a podrobne sa nevysporiadala s námietkami navrhovateľa, neuviedla a neoznačila relevantné dôkazy, ktoré by porovnala a vyhodnotila ich dôkaznú silu a tvrdenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nové rozhodnutie žalovanej bolo vydané 6. marca 2019 žalobca požadoval, aby pri výpočte bola použitá správna aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2019. Použitie aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej z roku 2012 považoval za neakceptovateľné a v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej požadoval uhradiť nezapočítané obdobia zákonných nárokov za obdobie PN od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011, ako aj žiadal započítať hrubý zárobok za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavací základ v úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 až 1999 a hrubý zárobok v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999. Poukázal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia (ktorý je prílohou rozhodnutia z roku 2019) je v roku 2010 pod znakom C 365, pričom však bol od 30. augusta 2010 uznaný za PN, čo by činilo za rok 2010 (365-241 = 124 dní PN v roku 2010), a teda predmetných 124 dní mu absentuje v znaku N doba nároku na nemocenské. Už iba na základe tohto údaju považoval celý výpočet výšky invalidného dôchodku za chybný. Evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019 nepotvrdil a nepodpísal a preto ho považoval za neplatný. Poukázal tiež na nezrovnalosti v roku 1999, keď aj sama žalovaná poukázala, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia bol za rok 1999 zhodnotený vymeriavací základ v sume 68 203 Sk. 13. Tvrdenie žalovanej, že žalobca mal dve živnosti od decembra 1992 do 26. februára 2001, a od 19. mája 1999, považoval za nesúladné s dôkazmi označenými žalobcom ako „MH1KS a MH1“ (t.j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 7. novembra 2012). Ďalej vysvetlil, prečo nevyplnil nový Registračný list FO za obdobie živnosti, ktorá trvala do 26. februára 2001. Namietal tiež, že žalovaná požaduje platby po lehote premlčania, aby prekryla podvod, že dané platby boli už uhradené, a to za obdobie 01/1995 - 07/1999. K tvrdeniu žalovanej, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 14. februára 2019 nie je poistné za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 naďalej uhradené, poukázal, že voči nemu žalovaná vedie exekúciu a od 4. júna 2019 Sociálna poisťovňa začala realizovať zrážky z invalidného dôchodku žalobcu vo výške 238,26 eur mesačne. 14. Pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo podľa žalovanej žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy od 19. mája 1999 do 28. augusta 2011, kedy bol poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, avšak žalobca namietal zlý zápočet hrubých príjmov v deficite 252 267 Sk, čo ho zásadne poškodzuje. 15. K tvrdeniu žalovanej, že hrubý zárobok v sume 44 800 Sk v roku 1990 mu nebol zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom povolaní, z dôvodu, že žalobca nebol registrovaný ako umelec v slobodnom
povolaní, uviedol, že uvedené tvrdenie je irelevantné, nakoľko bol registrovaný ako autorizovaný architekt v K.- K. L. D. D. K.. Preto je nutné daný hrubý príjem zhodnotiť do hrubých príjmov za dané obdobie a zahrnúť do výpočtu invalidného dôchodku. 16. K tvrdeniu žalovanej, že žalobcovi bol listom zo dňa 9. mája 2012 vysvetlený spôsob výpočtu invalidného dôchodku, žalobca namietal, že predmetné tvrdenie nie je pravdivé, s tým, že vyjadril nesúhlas s obsahom predmetného listu. 17. Podávaním neoprávnených exekúcií žalovanou, táto eskaluje všetky negatívne dopady na žalobcu, a preto požadoval od Sociálnej poisťovne odškodné vo výške 5 842 267,84 eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 18. Namietal, že žalovaná sa v dostatočnom rozsahu nevyjadrila k neuhradenej PN, k zlému spárovaniu platieb, čo ho poškodilo, k nezákonným exekučným príkazom, k neidentifikovaným platbám vo výške 9 332,- eur, k nezapočítaniu úrazu do navýšenia úrazovej renty a k nezhodnoteniu rokov 1990, 1993-1999, 1996-1999. 19. Ďalej požaduje, aby za obdobie PN t.j. od 30.8.2010 do termínu ukončenia práceneschopnosti mu bolo uhradené nemocenské s príslušenstvom. Priemerné osobné mzdové body považoval v jednotlivých rokoch zle vypočítané, nakoľko kopírujú hrubé príjmy a následne osobný vymeriavací základ. Samotná kontrola na Sociálnej poisťovni uvádza, že spárovanie platieb za jednotlivé mesiace a roky poistenia boli zle vykonané a v rozpore zo zákonom. Úhrn osobných mzdových bodov v hodnote 34.5416 je zle vypočítaný, nakoľko sa jedná o matematický postup podielu OVZ/VVZ. 20. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť exekúcie, rozhodnutia o nepriznaní nemocenského, rozhodnutia o predpísaní poistného. III.
Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
21. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 15. októbra 2024 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na jeho vecnej správnosti. 22. K námietke žalobcu, ktorou žiadal pri výpočte použiť aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú pre rok 2019, poukázala na ustanovenie § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa § 64 ods. 1 až 5 zákona o sociálnom poistení, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku ku dňu 29. augustu 2011, v napadnutom rozhodnutí zo dňa 6. marca 2019 bola pri výpočte sumy invalidného dôchodku použitá aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2011, t. j. 9,5756. K námietke nezapočítania obdobia od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011 žalovaná uviedla, že pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo zhodnotené aj obdobie od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011, a vymeriavacie základy dosiahnuté v uvedenom období, kedy bol žalobca poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, čo vyplýva aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019. V predmetnom evidenčnom liste je dané obdobie uvedené pod znakom „C“. V uvedenom období bol žalobca práceneschopný bez nároku na nemocenskú dávku, uvedené obdobie tak nebolo vylúčiteľnou dobou (z toho dôvodu v osobnom liste absentuje znak „N“). K námietke nezapočítania hrubého zárobku za rok 1990 v sume 44 800 Sk, vymeriavacieho základu v úhrne 1 971 710 Sk za roky 1993 až 1999 a hrubého zárobku v sume 252 568 Sk za roky 1996 až 1999 žalovaná uviedla, že hrubý zárobok žalobcu v niektorých mesiacoch presiahol stanovenú výšku maximálneho vymeriavacieho základu určeného pre sociálne zabezpečenie podľa § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon č. 274/1994 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. V roku 1996 získal žalobca vymeriavací základ 133 536 Sk, v roku 1997 vymeriavací základ 165 457 Sk, v roku 1998 vymeriavací základ 178 017 Sk. Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom v roku 1999, vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 7 nemôže byť nižší ako je výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Vymeriavací základ je najviac vo výške zodpovedajúcej osemnásobku minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere
odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Fond výtvarných umení potvrdením zo dňa 9. októbra 2014 potvrdil hrubý zárobok v roku 1990 v sume 44 800 Sk. Nakoľko však v uvedenom roku žalobca nebol registrovaný ako umelec v slobodnom povolaní, uvedený vymeriavací základ v sume 44 800 Sk mu nebol zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom povolaní. V zmysle uvedeného boli aj za niektoré mesiace v rokoch 1996 až 1998 určené maximálne vymeriavacie základy, a to za mesiac september 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac máj 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac február 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac jún 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac december 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk. Preukázaný rozpor bol len v údaji v roku 1999, kde mal žalobca uvedený vymeriavací základ za mesiac marec 1999 27 005 Sk, pričom však odvody na dôchodkové poistenie boli odvedené za príslušný mesiac vo výške 1416 Sk, t. j. vo výške 5,9 %, teda z vymeriavacieho základu 24 000 Sk. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého mzdového listu za rok 1999. Maximálna výška vymeriavacieho základu stanovená na mesiac marec 1999 je 24 000 Sk. Keďže odvody na dôchodkové poistenie boli uhradené zo sumy 24 000 Sk, teda z maximálneho vymeriavacieho základu, nebolo možné zhodnotiť vyšší vymeriavací základ, t. j. vymeriavací základ uvedený v mzdovom liste, ktorý vystavil zamestnávateľ. 23. V rozsiahlej replike na vyjadrenie žalovanej k žalobe z 11. novembra 2024 a zo 16. júna 2025 žalobca rozvinul svoju žalobnú argumentáciu. 24. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 28. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 29. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 32. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
33. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 34. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 35. Podľa § 209 ods. 1 rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 37. Podľa § 218 ods. 2 ZSP ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 38. Podľa § 218 ods. 3 ZSP odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 39. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 40. Správny súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 41. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 42. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na nezrovnalosti vyplývajúce z rozhodnutia zo 7. novembra 2012 týkajúce sa nesúladu v dátumoch s dôkazom označeným žalobcom ako „MH1KS“ , čo má preukazovať uhradenie poistného od 01/1995 do 07/1999, pričom v rozhodnutí bolo predpísané neuhradené poistné od 01/1995 do 12/1999, a teda podľa jeho názoru ani dátumy nesedia. Časť žaloby, v ktorej bola namietaná nečinnosť, právny zástupca navrhol vylúčiť na samostatné konanie. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dala do pozornosti, že proti rozhodnutiu o predpísaní poistného nebol podaný opravný prostriedok, a teda rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Žiadala žalobu zamietnuť. 43. Správny súd na pojednávaní vylúčil žalobu v časti konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy na samostatné konanie, ktoré je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 17 Sa/12/2025.
44. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2019 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým tento prvostupňový orgán rozhodol o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi v sume 574,40 eur mesačne od 29. augusta 2011 a o jeho následných zákonných valorizáciách. 45. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu nebolo v danom prípade sporným. Tento bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 24. januára 2012, pričom žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % od 29. augusta 2011. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 29. augustu 2011, splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto mu bol v súlade s § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení prvostupňovým rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok od 29. augusta 2011 v sume 574,40 eur mesačne. 46. Spornou zostala výška invalidného dôchodku, a teda či žalovaná pri výpočte invalidného dôchodku použila správne údaje do vzorca na jeho výpočet. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 564,20 eur mesačne s poukazom na § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (priemerný osobný mzdový bod 1,2759 x 46,1781 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 = 564,20 eur mesačne). 47. Žalobca namietal viacero skutočností, pričom však je potrebné dať do pozornosti, že predmetom preskúmania zákonnosti na základe správnej žaloby môže byť len konkrétne rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom administratívneho konania (v danom prípade rozhodnutie o invalidnom dôchodku žalobcu) a napadnuté na súde správnou žalobou. Námietkami, ktoré smerujú proti rozhodnutiu o predpísaní poistného a následnej exekúcii, resp. rozhodnutia o nepriznaní nároku na nemocenskú dávku sa teda súd nemohol zaoberať, pretože sa týkajú iných konaní (v ktorých žalobca tiež disponoval prostriedkami ochrany, ktoré mohol uplatniť v príslušných zákonných lehotách). Preto v danom súdnom konaní sa súd nemôže zaoberať námietkami, ktoré smerujú proti iným právoplatným rozhodnutiam, exekučnému konaniu, resp. rozhodnúť o namietanej nečinnosti, v časti ktorej bola žaloba vylúčená na samostatné konanie. Taktiež nemožno vyčítať žalovanej, že vychádzala pri výpočte sumy invalidného dôchodku žalobcu z predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí (o predpísaní poistného, o nepriznaní nároku na nemocenské a pod.). Pokiaľ je žalobca toho názoru, že niektoré rozhodnutia doposiaľ nenadobudli právoplatnosť, na to mu slúžia iné prostriedky ochrany v rámci administratívneho konania. 48. K ostatným námietkam žalobcu týkajúcich sa preskúmavaného rozhodnutia správny súd uvádza, že tieto v prevažnej miere nepovažoval za dôvodné, avšak napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť pre nedostatočné zistenie skutkového stavu druhostupňovým orgánom. 49. Na rozhodnutie súdu je totiž rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a aj zo samotného zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni (§ 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí poukázal, že za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 mal žalobca povinnosť sa prihlásiť ako samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním. Nakoľko ani po výzve zo dňa 22. marca 2012 tak žalobca neurobil, Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 6. júna 2012 na vznik poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 1995. Odkázal následne na oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 14. februára 2019, že poistné za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1999 nie je naďalej uhradené, a preto vymeriavacie základy neboli žalobcovi za toto obdobie ako SZČO zhodnotené. 50. Z administratívneho spisu (z mailovej komunikácie medzi oddeleniami žalovanej z 8. marca 2022) však vyplýva, že poistné aj za rok 1995 (vymáhané cez exekútora) bolo uhradené za január 1995 dňa 28. marca 2019, a za február až apríl 1995 dňa 9. apríla 2019, a teda ešte pred vydaním druhostupňového rozhodnutia žalovanej. Žalovaná pochybila, pokiaľ sa uspokojila s oznámením Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo 14. februára 2019, ktoré však v čase druhostupňového rozhodnutia už nebolo aktuálne. Za daného stavu (najmä keď žalovaná mala vedomosť, že sa poistné od žalobcu vymáha),
bolo nevyhnutné konanie doplniť a zistiť aktuálny skutočný stav veci. Pokiaľ tak žalovaná nepostupovala a nezisťovala si stav vymáhania dlžného poistného, riskovala, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci (§ 208 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), k čomu aj v danom prípade došlo. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že zo spisu je zrejmé, že v uvedenom období od roku 1995 až 1999 bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou popri zamestnaní, pričom právoplatným rozhodnutím zo 7. novembra 2012 číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na sociálne poistenie od januára 1995 až december 1999, pričom správnosť tohto rozhodnutia nie je predmetom tohto konania a ako už aj bolo spomínané ani ním byť nemôže. Do výpočtu invalidného dôchodku však môže byť následne zahrnuté len to obdobie, za ktoré bolo príslušné predpísané poistné aj zaplatené [pozri § 11 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 2000, § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1. januára 2001, príp. § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení], preto bolo možné v rámci druhostupňového konania prihliadnuť iba na obdobie január až apríl 1995. 51. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu správny súd uvádza, že považuje v napadnutom rozhodnutí za dostatočne odôvodnenú výšku započítaného hrubého zárobku za roky 1996 až 1999, keď druhostupňový orgán poukázal na vykonané zisťovanie prostredníctvom organizácie G., D., ktorá je právnym nástupcom organizácie F. A., D.. Bratislava. Z overených fotokópií mzdových listov, ktoré boli Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava predložené listom zo dňa 8. januára 2015, bolo zistené, že hrubý zárobok žalobcu v niektorých mesiacoch presiahol stanovenú výšku maximálneho vymeriavacieho základu určeného pre sociálne zabezpečenie podľa § 16 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Bolo poukázané, že jediný preukázaný rozpor bol v údaji uvedenom v roku 1999, kde mal žalobca uvedený vymeriavací základ za mesiac marec 1999 27 005 Sk, pričom však odvody na dôchodkové poistenie boli odvedené do Sociálnej poisťovne za príslušný mesiac vo výške 1 416 Sk, t. j. vo výške 5,9 %, teda z vymeriavacieho základu 24 000 Sk. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého mzdového listu za rok 1999. Maximálna výška vymeriavacieho základu stanovená na mesiac marec 1999 je 24 000 Sk. Keďže odvody na dôchodkové poistenie boli uhradené zo sumy 24 000 Sk, teda z maximálneho vymeriavacieho základu, nebolo možné zhodnotiť vyšší vymeriavací základ, t. j. vymeriavací základ uvedený v mzdovom liste, ktorý vystavil zamestnávateľ. V zmysle vyššie uvedeného boli aj za niektoré mesiace v rokoch 1996 až 1998 určené maximálne vymeriavacie základy, a to za mesiac september 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1996 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac máj 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac december 1997 maximálny vymeriavací základ v sume 21 600 Sk, za mesiac február 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac jún 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk, za mesiac december 1998 maximálny vymeriavací základ v sume 24 000 Sk. Za rok 1999 bol zhodnotený vymeriavací základ v sume 68 203 Sk. Uvedené skutočnosti boli overené aj správnym súdom, pričom tieto vyplývajú z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia založených v administratívnom spise. Pokiaľ žalobca namietal správnosť, hodnovernosť, resp. platnosť evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom (napr. výplatnými páskami), že by údaje na nich boli nesprávne, a preto súd nemá dôvod pochybovať o ich správnosti a úplnosti, a to aj v prípade, ak neboli podpísané samotným žalobcom, pretože ich správnosť potvrdzuje zamestnávateľ a následne posudzuje po kontrole aj zamestnanec pobočky Sociálnej poisťovne. 52. H. I. J. potvrdením zo dňa 9. októbra 2014, síce potvrdil hrubý zárobok v sume 44 800 Sk v roku 1990, avšak v uvedenom roku žalobca nebol registrovaný ako umelec v slobodnom povolaní a uvedený vymeriavací základ v sume 44 800 Sk mu nemohol byť zhodnotený za činnosť umelca v slobodnom povolaní. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca bol registrovaný ako autorizovaný architekt, pretože uvedené ho len oprávňovalo na uvedenú činnosť, ale nebol registrovaný pre sociálne zabezpečenie ako umelec v slobodnom povolaní, (prihláška do sociálneho zabezpečenia nebola podaná) a ani z uvedeného potvrdenia H. I. J. nevyplýva, že by žalobca uhradil z uvedeného príjmu poistné, zaplatil len daň. Pritom poistenca zaťažuje v zmysle § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôkazné bremeno, a je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Relevantná je v danom prípade skutočnosť, že nebolo preukázané, že by z uvedeného príjmu žalobca zaplatil poistné na sociálne zabezpečenie.
53. K ďalšej námietke týkajúcej sa aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa žiada uviesť, že aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa § 64 ods. 1 až 5 zákona o sociálnom poistení, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Nie je preto možné použiť aktuálnu dôchodku hodnotu platnú v roku 2021 resp. v roku 2025, pretože vznik nároku na výplatu dôchodku sa neviaže na vydanie rozhodnutia žalovanej alebo súdu, ale v zmysle § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi dňom 29. augusta 2011 a rovnako tak bol aj žalobcovi predmetnými rozhodnutiami žalovanej od 29. augusta 2011 priznaný invalidný dôchodok na základe jeho žiadosti. Preto nárok na výplatu dôchodku vznikol od 29. augusta 2011 (hoci priznaný rozhodnutiami vydanými v roku 2019), a z toho dôvodu bola správne pre výpočet invalidného dôchodku použitá aktuálna dôchodková hodnota platná pre rok 2011. 54. K námietke žalobcu, že sa mu „stratili“ a neboli zhodnotené vymeriavacie základy za obdobie živnosti do 26. februára 2001, správny súd dáva do pozornosti, že uvedené obdobia SZČO mu boli podľa osobného listu dôchodkového poistenia zhodnotené v roku 1999 od 19. mája 1999 v sume 22 258,- Sk a následne v roku 2000 (366 dní) v sume 48 000,- Sk a v roku 2001 (365 dní) v sume 48 000,- Sk, čo je v súlade s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia (SZČO) založeným v spise. Ako už bolo spomenuté, žalovaná mohla uznať do výpočtu sumy invalidného dôchodku len to obdobie, za ktoré bolo zaplatené poistné. Bolo preto aj na žalobcovi preukázať zaplatenie poistného podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za príslušné namietané mesiace. 55. Správny súd sa tiež venoval námietke žalobcu ohľadom nezapočítania obdobia od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011 (kedy bol žalobca práceneschopný), pričom ani táto nie je dôvodná. Pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo zhodnotené aj obdobie od 30. augusta 2010 do 28. augusta 2011, a vymeriavacie základy dosiahnuté v uvedenom období, kedy bol žalobca poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ako aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 14. februára 2019. V uvedenom období bol žalobca práceneschopný bez nároku na nemocenskú dávku, uvedené obdobie tak nebolo vylúčiteľnou dobou (z toho dôvodu v osobnom liste dôchodkového poistenia absentuje znak „N“, ale uvádza sa znak „C“). Navyše znak N sa týka doby nároku na nemocenské pred 1. januárom 2004, a preto sa žalobca nesprávne domnieva, že mu 124 dní absentuje v znaku N. 56. Žalobca poukazoval na nezrovnalosti v dátumoch vyplývajúce z rozhodnutia zo 7. novembra 2012 o predpísaní poistného na sociálne poistenie a z dôkazu označeného žalobcom ako „MH1KS UHRADENÉ SALDOKONTO“, čo má preukazovať uhradenie poistného od 01/1995 do 07/1999, pričom v rozhodnutí bolo predpísané neuhradené poistné od 01/1995 do 12/1999. Správny súd však zistil, že uvedená listina označená žalobcom ako „MH1KS UHRADENÉ SALDOKONTO“ nie je predložená žalobcom v kópii kompletná, pretože má aj druhú stranu. Predmetná listina sa nachádza aj v administratívnom spise žalovanej, pričom je z nej zrejmé, že ide o výpis nedoplatkov, a práve na strane 2 uvedenej listiny sú ďalšie dátumy, ktorých nesúlad žalobca namieta. Pod príslušnými stĺpcami sa na strane 2 nachádza aj legenda k jednotlivým stĺpcom: A – Mesiac/rok, B – Dlžné poistné na dôchodkové zabezpečenie v SKK, C – Dlžné poistné na nemocenské poistenie v SKK, D – Dátum splatnosti poistného, E – Dlžné poistné spolu v SKK, F – Dlžné poistné spolu v EUR. Dlžné poistné spolu činí 3 646,94 eur, čo je v súlade s rozhodnutím o jeho predpísaní, pričom sedia aj namietané dátumy. Žalobca preto nesprávne uvádza, že ide o dôkaz o z jeho strany uhradenom poistnom („uhradené saldokonto“). Práve naopak, ide o výpis dlžného poistného s dátumom jeho splatnosti. 57. Záverom správny súd apeluje na žalovanú, aby aj pre následnú preskúmateľnosť jej rozhodnutí viedla administratívny spis tak, aby bol prehľadný, aby v rámci časti týkajúcej sa podkladov pre výpočet konkrétnej dávky (v danom prípade invalidného dôchodku) boli obsiahnuté všetky podklady, z ktorých bolo pri rozhodovaní o nároku a jeho výške vychádzané. Napríklad v časti, v ktorej sa nachádza posudok posudkového lekára a nachádzajú sa evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia), chýba list spoločnosti G., D. zo dňa 8. januára 2015 a predložené mzdové listy (tie sa nachádzajú v časti spisu „SPOR O INVALIDNÝ DÔCHODOK, napadnuté rozhodnutie zo 6. februára 2012“), nenachádza sa tu ani potvrdenie H. I. J. (to je založené v kópii niekde v inej časti spisu ako príloha podania žalobcu), právoplatné rozhodnutia o predpísaní poistného a o nepriznaní nároku na nemocenskú dávku tu tiež absentujú. Takáto neprehľadnosť spisu je nežiadúca, a pokiaľ žalovaná
nevedie riadne žurnalizovaný administratívny spis, je nevyhnutné, aby každé rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania malo všetky podklady, na základe ktorých bolo rozhodované, na jednom mieste v spise. Je tiež pre prehľadnosť a efektívnosť práce so spisom nevyhnutné, aby v prípade vyhotovenia kópie rozhodnutia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je príloha (napr. Osobný list dôchodkového poistenia),bola k rozhodnutiu pripojená aj táto príloha. Napríklad v časti spisu žalovanej „ODVOLACIE KONANIE – II. stupeň o priznaní invalidného dôchodku, napadnuté rozhodnutie zo 6. marca 2019“ (teda týkajúce sa prejednávanej veci) je založené aj predmetné prvostupňové rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho administratívneho konania, avšak bez prílohy, ktorá má byť jeho súčasťou (Osobný list dôchodkového poistenia). Uvedená príloha je následne prácne dohľadateľná v inej časti spisu, pripojená ku konceptu rozhodnutia zo 6. marca 2019 za zrušeným rozhodnutím zo 6. februára 2012. Takto vedený spis preto nie je možné považovať za prehľadný a môže vzbudzovať následne u účastníkov konania nedôveru v správnosť rozhodnutia na podklade takéhoto spisu a podkladov roztrúsených v jeho rôznych častiach. 58. Na základe uvedeného správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods.1 písm. e), f) SSP pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v naznačenom smere. Žalovaná sa tiež v odôvodnení vysporiada s ďalšími relevantnými námietkami žalobcu (napr. vo vzťahu k spárovaniu jednotlivých platieb žalobcu, či mu boli a v ktorom období zhodnotené pre sumu invalidného dôchodku). 59. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).