Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/182/2019 1019201172 10. 10. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia, s. r. o., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, so sídlom Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480398/2019 zo dňa 17. júna 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101480398/2019 zo dňa 17. júna 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobca sa včas podanou žalobou (26.08.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480398/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102590624/2018 zo dňa 13.12.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. II. Priebeh administratívneho konania 2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018 (ďalej len „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 26.04.2018. 3. Žalovaný a správca dane neuznali žalobcovi uplatnené právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní hutného materiálu pre zahraničného odberateľa – maďarskú spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. 4. Správca dane vykonal u žalobcu dňa 30.04.2015 a 25.05.2015 miestne zisťovanie na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo strany orgánov maďarskej finančnej správy. V
žiadosti zahraničné orgány štátnej správy uviedli, že spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. nepriznala nadobudnutie tovaru, ktorý podľa údajov systému „VIES“ mal predmetnej spoločnosti dodať žalobca. 5. Žalobca predložil správcovi dane písomné doklady, vrátane podrobného výpisu pohybu vozidiel z vážneho systému, ktorý obsahoval EČV prepravných vozidiel, dátum a čas vstupu a výstupu, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Na kúpnych zmluvách bola pečiatka odberateľa s nečitateľným podpisom. Objednávky mal za odberateľa zadávať telefonicky A. B. alebo B. C., za dodávateľa (žalobcu) predajca – D. E. F.. Predfaktúry a kúpne zmluvy boli odberateľovi zasielané na adresu F.. 6. Prepravu tovaru mal zabezpečiť kupujúci – odberateľ a zmluvne dohodnuté miesto dodania bolo NAVARRA FÉNYE KFT., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111. Podľa predložených CMR dokladov mali prepravu tovaru vykonať spoločnosti MAJA-TRANS BT., GYUCSA KFT. a OMEGA CARGO Kft. V týchto je ako miesto vykladania tovaru uvedené G. H. alebo I. X Budapešť. Prevzatie tovaru je potvrdené pečiatkou odberateľa s nečitateľným podpisom. 7. Prostredníctvom MVI správca dane zistil, že spoločnosť MAJA-TRANS BT. mala spoločnosti NAVARRA FÉNYE KFT. poskytnúť prepravné služby v treťom kvartáli roku 2013 v hodnote 132.957 HUF. Podľa dodacích listov poskytnutých prepravnou spoločnosťou bola prepravovaná betonárska oceľ z Budapešti do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Preprava bola vykonaná vozidlom s EČV D., o iných vozidlách neboli poskytnuté údaje a ani o preprave tovaru zo Slovenska do Budapešti. K prepravnej spoločnosti GYUCSA KFT. správca dane prostredníctvom MVI zistil, že jej konateľom bol pán F. J. K.. Nedostavil sa k príslušnému zahraničnému správcovi dane a nereagoval na jeho výzvy. Z dostupných bankových informácií vyplýva, že žalobca a ani odberateľská spoločnosť nepreviedli žiadne finančné prostriedky spoločnosti GYUCSA KFT. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou GYUCSA KFT. neboli preukázané. 8. Na základe vyššie uvedených zistení sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal, že v Maďarsku nadobudla tovar spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT., resp. že tovar bol prepravený do zahraničia. Zistenia správcu dane spochybňujú tiež pravdivosť údajov uvedených na CMR dokladoch. 9. Žalovaný zdôraznil, že nespochybňuje existenciu tovaru, výpovede svedkov, že poznali zmluvné strany a ich zástupcov, že sa niektorí svedkovia zúčastňovali na tvorbe listinných dokumentov a evidencii a pod. Zamestnanci žalobcu však vykonávali len niektoré činnosti podľa pracovného zaradenia, ale nemali vedomosť o celkovom priebehu obchodov. O tomto malo vedomosť len vedenie žalobcu. Vykonané výpovede ako celok, hoci sú zhodné, nepreukazujú podľa názoru žalovaného konanie žalobcu v dobrej viere. Žalovaný poukázal na výpoveď pána F., konkrétne neštandardnosť procesu potvrdzovania dokumentov, keď tieto by sa za normálnych okolností mali potvrdzovať odberateľom až v mieste dodania a po ukončení prepravy. Svedok totiž uviedol, že ak bol na prevádzke žalobcu osobne, tak videl, že do prevádzky žalobcu prišiel pán B. C. alebo jeho zástupca a potvrdzovali pečiatkou odberateľskej spoločnosti sprievodné doklady – dodací list, kúpnu zmluvu, CMR, prípadne iné doklady. Podľa názoru žalovaného doklady potvrdené priamo na prevádzke žalobcu nepreukazujú prevzatie tovaru v inom členskom štáte a ani reálnu prepravu tovaru do iného členského štátu. 10. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálnu prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa. 11. Žalovaný k návrhu na vykonanie výsluchov svedkov pána F., pána L. a pani D. uviedol, že žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly. Už v tejto fáze mohol navrhnúť výsluch svedkov – najneskôr vo vyjadrení k protokolu. Dodatočné navrhnutie vypočutia týchto svedkov až vo vyrubovacom konaní považoval preto správca dane za účelové a nemajúce oporu v § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., s čím sa stotožnil aj žalovaný. III. Žaloba 12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480398/2019 zo dňa 17.06.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
13. V podanej žalobe namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to z dôvodu nesprávneho určenia okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane. Žalobca má za to, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila pominuli dňa 24.10.2017, a nie ako správca dane určil, po obdržaní odpovede na žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment ukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť, podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti s touto odpoveďou vykonávaných slovenskými daňovými orgánmi, ale moment pokračovania je vymedzený zákonom, a to okamihom pominutia prekážok a nie dátumom, ktorý eventuálne správca dane do oznámenia uvedie. 14. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. uviedol, že toto bolo odôvodnené tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru do Maďarskej republiky tomuto odberateľovi. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná existencia tovaru, jeho naloženie v skladoch žalobcu a nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Vo vzťahu k odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie. Žalobca sa v danej veci dovoláva aplikácie relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), najmä poukázal na rozhodnutia SD EÚ C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11 MecsekGabona KFT. K uplatneniu oslobodenia dôjde za splnenia dvoch podmienok – že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a v dôsledku tohto odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalobca uviedol, že v prípade tohto odberateľa predložil všetky zákonom vyžadované doklady upravené v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Predložil faktúru, CMR a potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, pričom vždy minimálne na jednom z týchto dokumentov je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom a preukázal úhradu za odobratý tovar. Na uvedených dokladoch je presná identifikácia prepravcu, meno a číslo identifikačného preukazu vodiča, EČV vozidla. Ďalej žalobca predložil príslušné objednávky tovaru, kúpnu zmluvu, inšpekčné certifikáty k tovaru, vážny lístok k nakládke tovaru v sklade žalobcu, ktorý obsahuje EČV vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu vozidla, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Uvádza, že z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom NAVARRA FÉNYE Kft. na území Slovenska, t. j. v okamihu naloženia tovaru na vozidlá prepravcov. V súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na svoj účet, pričom bolo určené presné miesto dodania tovaru v Maďarsku. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obchodné transakcie prebiehali štandardným spôsobom v súlade so smernicou žalobcu. Žalobca navrhol už správcovi dane, aby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme, ktoré môžu preukázať prítomnosť predmetných vozidiel a ich prepravnú trasu zo SR do Maďarska a u prepravcov, ktorí preverení neboli sa s týmto návrhom na vykonanie dôkazov správne orgány vôbec nevysporiadali, napriek tomu spochybňujú samotnú prepravu do zahraničia. Žalobca poukázal na to, že správca dane preveroval prepravu prostredníctvom MVI iba u 2 prepravcov. Počas spolupráce v období júl 2013 bol prepravcom aj OMEGA CARGO Kft., ktorý preverený vôbec nebol. K informáciám, ktoré poskytla maďarská daňová správa žalobca uviedol, že nekontaktnosť prepravcu GYUCSA Kft. v čase preverovania a nemožnosť overenia si skutočností u neho nie je dôkazom o tom, že preprava sa neuskutočnila tak, ako je uvedené na príslušných CMR. Zároveň informácia, že táto spoločnosť nevykázala IC transakcie so žalobcom, nespochybňuje vykonanie prepravy tak, ako to uvádza žalobca, keďže ani nebol objednávateľom prepravy. Prepravca MAJA-TRANS Bt. neposkytol maďarskej finančnej správe kompletné doklady a informácie, čo však nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Z dostupných dokladov je zrejmé, že tento prepravca mal zmluvné vzťahy s odberateľom žalobcu a vo svojich daňových priznaniach vykázal poskytnutie služieb pre neho. Skutočnosť, že predložil len časť dokladov preukazujúcich prepravu tovaru medzi Budapešťou a Dunakeszi, resp. Dunaújvárosom, nie je dôkazom o tom, že preprava podľa predložených CMR nebola zrealizovaná. Žalobca namietal, že bol opodstatnený jeho návrh na preverenie prepravy aj v mýtnom systéme, keďže práve týmto preverením v nadväznosti na čas výstupu vozidla z areálu je možné zároveň preukázať trasu vozidla a čas príchodu na hranice. Skutkový stav tak podľa žalobcu nebol zistený dostatočne. Nemožno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno, ak došlo k odmietnutiu vykonania dôkazov, ktoré môžu vyvrátiť skutočnosti kladené mu na ťarchu.
15. Žalobcovi je pričítané na ťarchu aj to, že v dokladoch CMR nie je presná adresa vykládky tovaru. Žalobca poukázal na to, že prepravcovia poznajú presné určenie ulice a čísla od objednávateľa prepravy. V niektorých CMR je aj presné označenie ulice – a to v Budapešti Varogepgyár utca 6 a v Dunakeszi – Orgonafuszer utca. Podľa dohovoru o CMR nepresnosť v tomto údaji nespôsobuje neplatnosť CMR. Právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa pri nakládke tovaru (toto nespochybňujú ani daňové orgány) a na uplatnenie oslobodenia podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je rozhodujúce skúmanie, či tovar opustil územie SR. 16. Žalobca namietal, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá je platná v danom odvetví a ktorá bola na základe dlhoročných skúseností premietnutá aj do interných smerníc a postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti. Dodržanie týchto smerníc a postupov potvrdili aj daňové orgány. V odôvodnení rozhodnutia absentuje podľa žalobcu akýkoľvek poukaz na to, v čom konkrétne bol tento postup v rozpore s bežnou obchodnou praxou. V zmysle judikatúry SD EÚ tak nie je možné žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť DPH z dodávok tovaru pre odberateľa NAVARRA FÉNYE Kft., v prípade ak daňové orgány nemajú istotu, že fyzicky dodaný tovar opustil územie SR. K spochybneniu náležitej starostlivosti na základe výpovede svedka p. F. žalobca uviedol, že daňové orgány si účelovo vybrali len niektoré časti výpovede a vytrhli ich z kontextu. Tento svedok nevypovedal, že doklady vzťahujúce sa k prepraveniu tovaru do Maďarska boli potvrdzované pred začatím prepravy. Či CMR alebo potvrdenie o prijatí tovaru po jeho prijatí podpíše zástupca spoločnosti a zašle ho poštou, alebo uvedené potvrdí pri ďalšej ceste do prevádzky, nie je podstatné. Tento odberateľ žalobcu bol overený, obchod schvaľovaný ako pri množstve iných odberateľov a neexistovali žiadne indície uvádzané SD EÚ, ktoré majú obozretný subjekt viesť k ďalším overovaniam nad rámec bežnej praxe. 17. Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že tovar bol spoločnosti NAVARRA FÉNYE Kft. dodaný (došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa momentom naloženia tovaru na vozidlá prepravcu v sklade žalobcu). Žalobca nemal žiadne pochybnosti, že tovar bol prepravený na územie iného členského štátu a pri overovaní si tohto odberateľa postupoval s náležitou starostlivosťou, ktorá bola v súlade s bežnou obchodnou praxou. Žalobca je toho názoru, že splnil podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu upravené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Súčasne ani neporušil § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. Ak aj žalovaný má pochybnosti o preprave tovaru, nie sú splnené podmienky vyžadované záväzným výkladom SD EÚ na to, aby a posteriori bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť daň z dodávok pre odberateľa. 18. Žalobca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pretože žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali s jeho argumentáciou a predloženými dôkazmi. Žalobca vo svojich podaniach predostrel interné kontrolné mechanizmy, pričom aj svedkovia vypovedali, že pri daných obchodných transakciách išlo o bežnú prax. Namietal tiež nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov – M. F., p. L. a p. D.. Odmietnutie ich výsluchu je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Dôvodom odmietnutia bolo, že žalobca ich nenavrhol vypočuť už vo svojom vyjadrení k protokolu, ale až následne po tom, keď bol na ústnom pojednávaní oboznámený s výsledkami dokazovania. Skutočnosť, že žalobca navrhol vypočuť predmetných svedkov až dňa 10.12.2018 vyplynula z oznámenia správcu dane, že vykonané výsluchy zamestnancov na prevádzkach nepovažuje za spôsobilé zvrátiť závery konštatované v protokole. IV. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, kvôli ktorým bola prerušená daňová kontrola. Za relevantný dátum, od ktorého je určený okamih pominutia dôvodov na prerušenie kontroly, je možné považovať len ten dátum, kedy správca dane prijme odpoveď, nie kedy bola doručená oddeleniu CLO. Toto oddelenie je možné chápať len ako koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce. Jeho úkony sa nepovažujú za úkony správcu dane. 20. Žalovaný poukázal na to, že v prejednávanej veci je sporná skutočnosť, že tovar si odberateľ prostredníctvom prepravcu prevzal v sklade žalobcu, t. j. na území SR. Uviedol, že podľa zisteného
skutkového stavu v tomto konkrétnom prípade bola podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. preprava tovaru zabezpečená dopravcom (t. j. inou osobou ako dodávateľ alebo odberateľ). V takomto prípade musí mať dodávateľ (žalobca) buď kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný doklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Doklady, ktoré predložil žalobca, preukazujú podľa názoru žalovaného prevzatie tovaru prepravcami zo skladu a nie nadobudnite tovaru odberateľom v inom členskom štáte. Práve skutočnosť, že prepravu tovaru si zabezpečoval sám odberateľ zo skladu tuzemského dodávateľa mala viesť k zvýšenej obozretnosti, pretože zodpovednosť za dodanie tovaru, ako aj fyzickú prepravu tovaru do iného členského štátu, je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane z tohto titulu. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti – objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky nestačí k takému záveru len samotná existencia dokladov, ale musí sa overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Žalovaný z výpovede p. F. vyvodil pochybnosť o prevzatí tovaru v inom členskom štáte, ako aj pochybnosť o existencii dokladu, ktorý by to preukazoval. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom nie je takým dokladom, ktorý by preukazoval prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak je vystavený zamestnancom žalobcu v mieste nakládky, t. j. v SR a z obsahu je zrejmé, že ide o tovar, ktorý prevzal prepravca, t. j. opätovne slúži len na preukázanie prevzatia tovaru prepravcami zo skladu žalobcu a nie ako doklad, ktorý by preukazoval nadobudnutie tovaru odberateľom v inom členskom štáte. 21. Vo vzťahu k odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. vykonal správca dane dokazovanie, v rámci ktorého od maďarského správcu dane zistil, že spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. nepriznal nadobudnutie tovaru, ktorý podľa údajov zo systému VIES dodal žalobca. Prepravu tohto tovaru mal vykonať odberateľ, teda spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. Podľa kúpnych zmlúv bolo dohodnuté miesto plnenia (dodania tovaru): NAVARRA FÉNYE Kft., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111 a výdajný sklad tovaru: Sklad 22, Nitra, Dvorčanská 70, Nitra 5 alebo sklad 31 Košice, Londýnska 8, Košice. Prepravu tovaru z územia SR na územie Maďarska mali v zdaňovacom období júl 2013 vykonať maďarské spoločnosti MAJA-TRANS BT., GYUCSA KFT. a OMEGA CARGO Kft., ktoré sú uvedené na predložených CMR dokladoch, a teda sú účastníkmi transakcie, ktorí by mohli potvrdiť, či bol predmetný tovar skutočne prepravený z územia SR do Maďarska. V časti 3 predložených prepravných dokladoch CMR – miesto vykladania tovaru sú uvedené mestá G. H. alebo I. X Budapesť. Správca dane preveroval uskutočnenie prepravy od žalobcu k uvedenému odberateľovi, avšak preprava do iného členského štátu uvedenými spoločnosťami sa nepreukázala. Spoločnosť MAJA-TRANS BT poskytla prepravné služby pre spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. v hodnote 132.957 HUF, pričom tovar bol prepravený z Budapešti do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Na dodacích listoch nebola uvedená preprava zo Slovenska do Budapešti. Konateľ prepravnej spoločnosti GYUCSA KFT. sa nedostavil na miestne príslušný úrad na výsluch a ani žiadne doklady o preprave nepredložil. Podľa žalovaného tak predložené nákladné listy CMR nepreukazujú deklarované skutočnosti, týkajúce sa prepravy tovaru a zakladajú oprávnenú pochybnosť o dôveryhodnosti dokladov. 22. Žalovaný ani správca dane nespochybňovali výpovede svedkov, týkajúce sa uskutočnených obchodných transakcií. Žalovaný má za to, že tieto výpovede nepotvrdzujú splnenie podmienok preukázania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa NAVARRA FÉNYE Kft. 23. K námietke žalobcu o nevypočutí 3 svedkov žalovaný uviedol, že dodatočné navrhovanie svedkov vo vyrubovacom konaní, o ktorých mal žalobca vedomosť už počas daňovej kontroly, nemá oporu v § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. a toto konanie žalobcu možno považovať za účelové. Právo navrhovať dôkazy bolo žalobcovi počas daňového konania umožnené a správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania podľa platnej legislatívy. 24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
V. Pojednávanie 25. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/182/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/182/2019. 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 10.10.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. VI. Relevantné právne predpisy 27. Podľa čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení účinnom do 1. januára 2014, teda v čase realizácie zdaniteľných obchodov, (ďalej len „Smernica“) členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. 28. Podľa čl. 139 ods. 1 druhá veta Smernice oslobodenie od dane sa neuplatňuje ani na dodanie tovaru zdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1. 29. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 30. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. VII. Posúdenie veci správnym súdom 31. Za zásadnú správny súd považoval námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca túto námietku obsahovo vymedzil s poukazom na to, že správca dane nesprávne určil okamih pominutia dôvodov na prerušenie daňovej
kontroly, v dôsledku čoho lehota na jej vykonanie uplynula ešte pred doručením Protokolu žalobcovi, a jej pokračovanie po tomto dátume bolo nezákonné. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za neopodstatnenú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 21.10.2014. V priebehu daňovej kontroly došlo z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo strany správcu dane k vydaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015 podľa § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že kontrola bola prerušená odo dňa 23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a následne vo výkone daňovej kontroly pokračoval. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu žalobcovi dňa 14.03.2018. S poukazom na znenie § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého lehoty počas prerušenia konania neplynú, správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná. 32. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila podľa § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., pominuli už dňom 24.10.2017, nie dňom 17.11.2017 (správne malo byť 16.11.2017 – pozn. správneho súdu), ako to uviedol správca dane, toto správny súd vyhodnotil ako odporujúce obsahu administratívneho spisu. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že požadovaná odpoveď č. 35717/15/MAZ v rámci medzinárodnej výmeny informácií bola správcovi dane doručená dňa 16.11.2017 formou e-mailovej správy, obdržanej od oddelenia CLO, ktoré bolo zriadené na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky ako osobitné oddelenie v rámci koordinácie pre medzinárodnú výmenu informácií, teda tento dátum je zároveň dňom, kedy sa správca dane o doručení odpovede dozvedel a mal možnosť s ňou nakladať. Skutočnosť, že dátum zaslania odpovede je v príslušnom tlačive pre medzinárodnú výmenu informácií vyznačené na deň 24.10.2017, nie je z hľadiska preukázania momentu, kedy správca dane získal vedomosť o obsahu odpovede, relevantná. Jednak tento dátum označuje dátum zaslania odpovede (bez konkretizácie subjektu, ktorému bola určená), nie dátum doručenia odpovede správcovi dane, jednak nebol vo vzťahu k doručeniu odpovede správcovi dane ničím potvrdený (ide len o údaj na tlačive, nie o doručenku, či e-mail). Jediným overiteľným údajom z obsahu administratívneho spisu je práve dátum 16.11.2017, kedy správca dane odpoveď obdržal emailom, a teda pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Túto skutočnosť vyhodnotil správny súd ako nespornú. 33. Správny súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že na splnenie podmienok podľa § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly) sa vyžaduje splnenie účelu, kvôli ktorému k prerušeniu daňovej kontroly došlo, t. j. v tomto prípade získanie konkrétnych informácií [§ 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z.]. O získaní informácií však možno hovoriť až vtedy, ak sú požadované informácie v dispozičnej sfére správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu, ktorý ich následne môže v súlade so zákonom a s ich určením použiť v ďalšom konaní, resp. využiť ich ako podklad svojho následného postupu a rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Obdržanie odpovede oddelením CLO žalovaného, ktoré je koordinátorom pre medzinárodnú výmenu informácií a jeho úlohy sú odlišné od úloh a kompetencií správcu dane, tak nie je rozhodujúcim okamihom pre záver o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, ale je ním objektívna skutočnosť, a to poskytnutie odpovede správcovi dane. K problematike ukončenia prerušenia daňovej kontroly pri medzinárodnej výmene informácií sa vyjadril aj NSS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022, v ktorom vyslovil, že: „Ustanovenie § 61 ods. 4 DP upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej kontroly moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Z tohto ustanovenia DP je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od úvahy správcu dane, ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania. S ohľadom na znenie [§ 61 ods. 1 písm. b) DP] je takýmto momentom (pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI) ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií podľa Nariadenia. Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj pre nenaplnenie podmienok podľa [čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia]).“ 34. V súvislosti s nastolenou otázkou dôkazného bremena pri preukazovaní podmienok uplatneného práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní správny súd uvádza, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, (ii) formálnych podmienok oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku na
oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na oslobodenie od dane z dôvodu zneužitia práva. 35. Hmotnoprávnymi podmienkami na priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený (predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy, (iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18 a 19). Ide teda o podmienky (i) statusu - postavenia zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a (iii) fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu, ktoré nemožno rozširovať (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 20). Tieto východiská a materiálne podmienky sú následne premietnuté vnútroštátnym zákonodarcom v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). 36. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky na priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom na odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre či v iných predložených dokladoch (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (obdobne v prípade odpočítania DPH rozhodnutia SD EÚ vo veci Paper Consult zo dňa 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30). 37. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, na účely riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 38. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa
18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). 39. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). 40. Zákonodarca vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok oslobodenia od dane ustanovuje okruh dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. „Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu... Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť daňovým subjektom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo ... musí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého daňovým podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31). 41. Inými slovami, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 46). 42. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47). 43. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z.). 44. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018, bod 77). 45. V súvislosti s podanou žalobou správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v daňovom konaní je úlohou správcu dane (žalovaného) riadne zistiť skutkový stav veci, teda zabezpečiť relevantné dôkazy, tieto vykonať, vyhodnotiť a na základe vykonaného dokazovania vyvodiť a odôvodniť relevantné právne závery. V predmetnom prípade správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi uplatnené právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok tohto daňového oprávnenia – fyzické premiestnenie tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu. Právnym dôvodom nepriznania daňových oprávnení vymedzeným orgánmi finančnej správy je správny súd viazaný. 46. Správny súd konštatuje, že správca dane po predložení relevantných dokladov vykonaným dokazovaním preveroval skutočnosti vyplývajúce z dokladov predložených žalobcom. Spochybnil pritom to, že tovar v deklarovaných obchodných vzťahoch bol skutočne prepravený do Maďarska. Pochybnosti správcu dane spočívali v tom, že (i) zahraničný odberateľ nepriznal intrakomunitárne dodanie tovarov od žalobcu, (ii) prepravcovia uvedení na CMR dokladoch a iných listinných dokladoch boli nekontaktní, resp. nepredložili doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska, (iii) svedok pán F. vypovedal, že relevantné doklady pri dodaní tovaru boli podpisované odberateľom na území Slovenskej republiky. Tieto skutkové okolnosti aj správny súd považuje za relevantné, spôsobilé spochybniť podmienku práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spočívajúcu vo fyzickom premiestnení tovaru z jedného do druhého členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.). 47. Napriek takto vzneseným pochybnostiam žalobca nezostal nečinný. V predmetnej veci je medzi žalovaným a žalobcom nesporné, že tento v daňovom konaní predložil k jednotlivým dodaniam vážne lístky, ktoré obsahovali časové a hmotnostné údaje o nakládke ako aj EČV vozidiel, ktoré mali prepravu vykonať a navrhol tiež vykonať zisťovanie prostredníctvom mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel. Správny súd zastáva názor, že išlo o relevantný dôkazný návrh, prostredníctvom ktorého bolo možné preveriť, či vozidlá prepravujúce tovar, v rozhodujúcom období prepravovali tovar do Maďarska – teda či bola splnená podmienka práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní spočívajúca vo fyzickom premiestnení tovaru z jedného do druhého členského štátu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neposkytol žiadnu ucelenú argumentáciu, prečo dôkazný návrh žalobcu vykonaním zisťovania prostredníctvom mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel s príslušnými EČV nebol relevantný na preukázanie prepravy do iného členského štátu alebo prečo nebol vykonaný. Orgány finančnej správny nemôžu bez akejkoľvek argumentácie odoprieť vykonať dôkaz navrhovaný účastníkom konania, ktorý (racionálne) môže prispieť k vyvráteniu vznesených pochybností o splnení hmotnoprávnych podmienok daňového oprávnenia – prepravy tovaru do iného členského štátu. Taktiež je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že prepravca OMEGA CARGO Kft. nebol preverený vôbec, resp. nie je o ňom v napadnutých administratívnych rozhodnutiach žiadna zmienka. Rovnako skutočnosť, že prepravná skutočnosť MAJA-TRANS BT. neposkytla maďarskej finančnej správe kompletné doklady, nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcu. Nesplnenie si povinností na strane odberateľa - NAVARRA FÉNYE Kft. nie je možné pričítať bez ďalšieho na ťarchu daňového subjektu, ktorý predloží dôkazy o odoslaní tovaru odberateľovi. 48. V prípade, že daňové orgány pritom dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné doplniť, prípadne zopakovať, tento postup zrealizujú v súlade so zákonom, pri zachovaní práv žalobcu. V prípade, že budú návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania odmietnuté, vrátane výsluchov žalobcom
navrhovaných svedkov – pána F., pána L. a pani D., daňové orgány budú povinné náležite odôvodniť takéto odmietnutie. V prípade odmietnutia ich výsluchu sa budú musieť daňové orgány vysporiadať s argumentáciou žalobcu, že tieto návrhy neboli oneskorené, ale boli odôvodnené dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní. 49. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s prijatými závermi správneho súdu, osobitne vo vzťahu k posúdeniu v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie. Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. 50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).