{"guid": "72c2b160-7891-421a-a69a-fca61115eff2:3ac1ba28-7a1c-4377-babe-174bb5a2b96d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2", "spisova_znacka": "BA-6S/182/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/182/2019 z 10. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/182/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2", "identifikacne_cislo": "1019201172", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ac1ba28-7a1c-4377-babe-174bb5a2b96d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/182/2019\n1019201172\n10. 10. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201172.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia,\ns. r. o., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, so sídlom\nLandererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480398/2019 zo\ndňa 17. júna 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101480398/2019\nzo dňa 17. júna 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou (26.08.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101480398/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu\npre vybrané daňové subjekty č. 102590624/2018 zo dňa 13.12.2018. Prvostupňovým rozhodnutím\nsprávca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013.\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku tejto daňovej kontroly správca\ndane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018 (ďalej len „protokol“).\nProtokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto\nzisteniam vyjadril podaním zo dňa 26.04.2018.\n3. Žalovaný a správca dane neuznali žalobcovi uplatnené právo na oslobodenie od dane pri\nintrakomunitárnom dodaní hutného materiálu pre zahraničného odberateľa – maďarskú spoločnosť\nNAVARRA FÉNYE KFT.\n4. Správca dane vykonal u žalobcu dňa 30.04.2015 a 25.05.2015 miestne zisťovanie na základe žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo strany orgánov maďarskej finančnej správy. V\n\nžiadosti zahraničné orgány štátnej správy uviedli, že spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. nepriznala\nnadobudnutie tovaru, ktorý podľa údajov systému „VIES“ mal predmetnej spoločnosti dodať žalobca.\n5. Žalobca predložil správcovi dane písomné doklady, vrátane podrobného výpisu pohybu vozidiel z\nvážneho systému, ktorý obsahoval EČV prepravných vozidiel, dátum a čas vstupu a výstupu, váženú\nhmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Na kúpnych zmluvách bola pečiatka odberateľa s nečitateľným\npodpisom. Objednávky mal za odberateľa zadávať telefonicky A. B. alebo B. C., za dodávateľa (žalobcu)\npredajca – D. E. F.. Predfaktúry a kúpne zmluvy boli odberateľovi zasielané na adresu F..\n6. Prepravu tovaru mal zabezpečiť kupujúci – odberateľ a zmluvne dohodnuté miesto dodania bolo\nNAVARRA FÉNYE KFT., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111. Podľa predložených CMR\ndokladov mali prepravu tovaru vykonať spoločnosti MAJA-TRANS BT., GYUCSA KFT. a OMEGA\nCARGO Kft. V týchto je ako miesto vykladania tovaru uvedené G. H. alebo I. X Budapešť. Prevzatie\ntovaru je potvrdené pečiatkou odberateľa s nečitateľným podpisom.\n7. Prostredníctvom MVI správca dane zistil, že spoločnosť MAJA-TRANS BT. mala spoločnosti\nNAVARRA FÉNYE KFT. poskytnúť prepravné služby v treťom kvartáli roku 2013 v hodnote 132.957\nHUF. Podľa dodacích listov poskytnutých prepravnou spoločnosťou bola prepravovaná betonárska oceľ\nz Budapešti do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Preprava bola vykonaná vozidlom s EČV D., o\niných vozidlách neboli poskytnuté údaje a ani o preprave tovaru zo Slovenska do Budapešti. K prepravnej\nspoločnosti GYUCSA KFT. správca dane prostredníctvom MVI zistil, že jej konateľom bol pán F. J. K..\nNedostavil sa k príslušnému zahraničnému správcovi dane a nereagoval na jeho výzvy. Z dostupných\nbankových informácií vyplýva, že žalobca a ani odberateľská spoločnosť nepreviedli žiadne finančné\nprostriedky spoločnosti GYUCSA KFT. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou GYUCSA\nKFT. neboli preukázané.\n8. Na základe vyššie uvedených zistení sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca\nnepreukázal, že v Maďarsku nadobudla tovar spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT., resp. že tovar bol\nprepravený do zahraničia. Zistenia správcu dane spochybňujú tiež pravdivosť údajov uvedených na\nCMR dokladoch.\n9. Žalovaný zdôraznil, že nespochybňuje existenciu tovaru, výpovede svedkov, že poznali zmluvné\nstrany a ich zástupcov, že sa niektorí svedkovia zúčastňovali na tvorbe listinných dokumentov a\nevidencii a pod. Zamestnanci žalobcu však vykonávali len niektoré činnosti podľa pracovného zaradenia,\nale nemali vedomosť o celkovom priebehu obchodov. O tomto malo vedomosť len vedenie žalobcu.\nVykonané výpovede ako celok, hoci sú zhodné, nepreukazujú podľa názoru žalovaného konanie žalobcu\nv dobrej viere. Žalovaný poukázal na výpoveď pána F., konkrétne neštandardnosť procesu potvrdzovania\ndokumentov, keď tieto by sa za normálnych okolností mali potvrdzovať odberateľom až v mieste dodania\na po ukončení prepravy. Svedok totiž uviedol, že ak bol na prevádzke žalobcu osobne, tak videl,\nže do prevádzky žalobcu prišiel pán B. C. alebo jeho zástupca a potvrdzovali pečiatkou odberateľskej\nspoločnosti sprievodné doklady – dodací list, kúpnu zmluvu, CMR, prípadne iné doklady. Podľa názoru\nžalovaného doklady potvrdené priamo na prevádzke žalobcu nepreukazujú prevzatie tovaru v inom\nčlenskom štáte a ani reálnu prepravu tovaru do iného členského štátu.\n10. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálnu prepravu tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu pre zahraničného odberateľa.\n11. Žalovaný k návrhu na vykonanie výsluchov svedkov pána F., pána L. a pani D. uviedol, že žalobca\nbol oboznámený so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly. Už v tejto fáze mohol navrhnúť\nvýsluch svedkov – najneskôr vo vyjadrení k protokolu. Dodatočné navrhnutie vypočutia týchto svedkov\naž vo vyrubovacom konaní považoval preto správca dane za účelové a nemajúce oporu v § 46 ods. 8\nzákona č. 563/2009 Z. z., s čím sa stotožnil aj žalovaný.\nIII. Žaloba\n12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101480398/2019 zo dňa 17.06.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n\n13. V podanej žalobe namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to z dôvodu\nnesprávneho určenia okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane.\nŽalobca má za to, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila pominuli dňa 24.10.2017, a nie\nako správca dane určil, po obdržaní odpovede na žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment\nukončenia prerušenia daňovej kontroly nemôže byť, podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie\nmedzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti\ns touto odpoveďou vykonávaných slovenskými daňovými orgánmi, ale moment pokračovania je\nvymedzený zákonom, a to okamihom pominutia prekážok a nie dátumom, ktorý eventuálne správca\ndane do oznámenia uvedie.\n14. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft.\nuviedol, že toto bolo odôvodnené tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru do Maďarskej republiky\ntomuto odberateľovi. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná existencia tovaru, jeho naloženie\nv skladoch žalobcu a nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom na území\nSlovenskej republiky (ďalej len „SR“). Vo vzťahu k odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. žalobca namieta\nnedostatočné zistenie skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie. Žalobca sa v danej\nveci dovoláva aplikácie relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), najmä\npoukázal na rozhodnutia SD EÚ C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11 MecsekGabona KFT. K uplatneniu oslobodenia dôjde za splnenia dvoch podmienok – že právo nakladať\ns tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol\nodoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a v dôsledku tohto odoslania alebo prepravy fyzicky\nopustil územie členského štátu dodania. Žalobca uviedol, že v prípade tohto odberateľa predložil všetky\nzákonom vyžadované doklady upravené v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Predložil faktúru, CMR\na potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, pričom vždy minimálne na jednom z týchto dokumentov je\npotvrdené prevzatie tovaru odberateľom a preukázal úhradu za odobratý tovar. Na uvedených dokladoch\nje presná identifikácia prepravcu, meno a číslo identifikačného preukazu vodiča, EČV vozidla. Ďalej\nžalobca predložil príslušné objednávky tovaru, kúpnu zmluvu, inšpekčné certifikáty k tovaru, vážny\nlístok k nakládke tovaru v sklade žalobcu, ktorý obsahuje EČV vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu\nvozidla, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Uvádza, že z rozhodnutí daňových orgánov\nvyplýva, že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník odberateľom\nNAVARRA FÉNYE Kft. na území Slovenska, t. j. v okamihu naloženia tovaru na vozidlá prepravcov.\nV súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na svoj účet, pričom bolo\nurčené presné miesto dodania tovaru v Maďarsku. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obchodné transakcie\nprebiehali štandardným spôsobom v súlade so smernicou žalobcu. Žalobca navrhol už správcovi dane,\naby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme, ktoré môžu preukázať prítomnosť\npredmetných vozidiel a ich prepravnú trasu zo SR do Maďarska a u prepravcov, ktorí preverení\nneboli sa s týmto návrhom na vykonanie dôkazov správne orgány vôbec nevysporiadali, napriek tomu\nspochybňujú samotnú prepravu do zahraničia. Žalobca poukázal na to, že správca dane preveroval\nprepravu prostredníctvom MVI iba u 2 prepravcov. Počas spolupráce v období júl 2013 bol prepravcom\naj OMEGA CARGO Kft., ktorý preverený vôbec nebol. K informáciám, ktoré poskytla maďarská daňová\nspráva žalobca uviedol, že nekontaktnosť prepravcu GYUCSA Kft. v čase preverovania a nemožnosť\noverenia si skutočností u neho nie je dôkazom o tom, že preprava sa neuskutočnila tak, ako je uvedené\nna príslušných CMR. Zároveň informácia, že táto spoločnosť nevykázala IC transakcie so žalobcom,\nnespochybňuje vykonanie prepravy tak, ako to uvádza žalobca, keďže ani nebol objednávateľom\nprepravy. Prepravca MAJA-TRANS Bt. neposkytol maďarskej finančnej správe kompletné doklady\na informácie, čo však nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Z dostupných dokladov je zrejmé, že tento\nprepravca mal zmluvné vzťahy s odberateľom žalobcu a vo svojich daňových priznaniach vykázal\nposkytnutie služieb pre neho. Skutočnosť, že predložil len časť dokladov preukazujúcich prepravu\ntovaru medzi Budapešťou a Dunakeszi, resp. Dunaújvárosom, nie je dôkazom o tom, že preprava\npodľa predložených CMR nebola zrealizovaná. Žalobca namietal, že bol opodstatnený jeho návrh na\npreverenie prepravy aj v mýtnom systéme, keďže práve týmto preverením v nadväznosti na čas výstupu\nvozidla z areálu je možné zároveň preukázať trasu vozidla a čas príchodu na hranice. Skutkový stav\ntak podľa žalobcu nebol zistený dostatočne. Nemožno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno, ak\ndošlo k odmietnutiu vykonania dôkazov, ktoré môžu vyvrátiť skutočnosti kladené mu na ťarchu.\n\n15. Žalobcovi je pričítané na ťarchu aj to, že v dokladoch CMR nie je presná adresa vykládky tovaru.\nŽalobca poukázal na to, že prepravcovia poznajú presné určenie ulice a čísla od objednávateľa prepravy.\nV niektorých CMR je aj presné označenie ulice – a to v Budapešti Varogepgyár utca 6 a v Dunakeszi\n– Orgonafuszer utca. Podľa dohovoru o CMR nepresnosť v tomto údaji nespôsobuje neplatnosť CMR.\nPrávo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa pri nakládke tovaru (toto nespochybňujú\nani daňové orgány) a na uplatnenie oslobodenia podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je rozhodujúce\nskúmanie, či tovar opustil územie SR.\n16. Žalobca namietal, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá\nje platná v danom odvetví a ktorá bola na základe dlhoročných skúseností premietnutá aj do interných\nsmerníc a postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti. Dodržanie týchto smerníc a postupov\npotvrdili aj daňové orgány. V odôvodnení rozhodnutia absentuje podľa žalobcu akýkoľvek poukaz na to,\nv čom konkrétne bol tento postup v rozpore s bežnou obchodnou praxou. V zmysle judikatúry SD EÚ\ntak nie je možné žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť DPH z dodávok tovaru pre odberateľa NAVARRA\nFÉNYE Kft., v prípade ak daňové orgány nemajú istotu, že fyzicky dodaný tovar opustil územie SR.\nK spochybneniu náležitej starostlivosti na základe výpovede svedka p. F. žalobca uviedol, že daňové\norgány si účelovo vybrali len niektoré časti výpovede a vytrhli ich z kontextu. Tento svedok nevypovedal,\nže doklady vzťahujúce sa k prepraveniu tovaru do Maďarska boli potvrdzované pred začatím prepravy.\nČi CMR alebo potvrdenie o prijatí tovaru po jeho prijatí podpíše zástupca spoločnosti a zašle ho\npoštou, alebo uvedené potvrdí pri ďalšej ceste do prevádzky, nie je podstatné. Tento odberateľ žalobcu\nbol overený, obchod schvaľovaný ako pri množstve iných odberateľov a neexistovali žiadne indície\nuvádzané SD EÚ, ktoré majú obozretný subjekt viesť k ďalším overovaniam nad rámec bežnej praxe.\n17. Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že tovar bol spoločnosti NAVARRA FÉNYE Kft.\ndodaný (došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa momentom naloženia\ntovaru na vozidlá prepravcu v sklade žalobcu). Žalobca nemal žiadne pochybnosti, že tovar bol\nprepravený na územie iného členského štátu a pri overovaní si tohto odberateľa postupoval s náležitou\nstarostlivosťou, ktorá bola v súlade s bežnou obchodnou praxou. Žalobca je toho názoru, že splnil\npodmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu upravené v § 43 ods. 1 zákona\nč. 222/2004 Z. z. Súčasne ani neporušil § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nadväzne na § 19 ods.\n1 a § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. Ak aj žalovaný má pochybnosti o preprave tovaru,\nnie sú splnené podmienky vyžadované záväzným výkladom SD EÚ na to, aby a posteriori bola uložená\nžalobcovi povinnosť zaplatiť daň z dodávok pre odberateľa.\n18. Žalobca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pretože žalovaný ani správca dane sa\nnevysporiadali s jeho argumentáciou a predloženými dôkazmi. Žalobca vo svojich podaniach predostrel\ninterné kontrolné mechanizmy, pričom aj svedkovia vypovedali, že pri daných obchodných transakciách\nišlo o bežnú prax. Namietal tiež nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov – M. F., p. L. a p.\nD.. Odmietnutie ich výsluchu je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Dôvodom odmietnutia\nbolo, že žalobca ich nenavrhol vypočuť už vo svojom vyjadrení k protokolu, ale až následne po tom,\nkeď bol na ústnom pojednávaní oboznámený s výsledkami dokazovania. Skutočnosť, že žalobca\nnavrhol vypočuť predmetných svedkov až dňa 10.12.2018 vyplynula z oznámenia správcu dane, že\nvykonané výsluchy zamestnancov na prevádzkach nepovažuje za spôsobilé zvrátiť závery konštatované\nv protokole.\nIV. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu podania\nžiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil\nžalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, kvôli ktorým bola prerušená daňová kontrola. Za\nrelevantný dátum, od ktorého je určený okamih pominutia dôvodov na prerušenie kontroly, je možné\npovažovať len ten dátum, kedy správca dane prijme odpoveď, nie kedy bola doručená oddeleniu CLO.\nToto oddelenie je možné chápať len ako koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce. Jeho\núkony sa nepovažujú za úkony správcu dane.\n20. Žalovaný poukázal na to, že v prejednávanej veci je sporná skutočnosť, že tovar si odberateľ\nprostredníctvom prepravcu prevzal v sklade žalobcu, t. j. na území SR. Uviedol, že podľa zisteného\n\nskutkového stavu v tomto konkrétnom prípade bola podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z.\npreprava tovaru zabezpečená dopravcom (t. j. inou osobou ako dodávateľ alebo odberateľ). V takomto\nprípade musí mať dodávateľ (žalobca) buď kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené\nodberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný\ndoklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Doklady, ktoré predložil žalobca, preukazujú\npodľa názoru žalovaného prevzatie tovaru prepravcami zo skladu a nie nadobudnite tovaru odberateľom\nv inom členskom štáte. Práve skutočnosť, že prepravu tovaru si zabezpečoval sám odberateľ zo skladu\ntuzemského dodávateľa mala viesť k zvýšenej obozretnosti, pretože zodpovednosť za dodanie tovaru,\nako aj fyzickú prepravu tovaru do iného členského štátu, je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje\noslobodenie od dane z tohto titulu. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že k uplatneniu oslobodenia\ndodania tovaru od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník\nje prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do\niného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského\nštátu dodania. Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia\njednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti – objekt, subjekt i právnu skutočnosť.\nAko dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Keďže\nide o hmotnoprávne podmienky nestačí k takému záveru len samotná existencia dokladov, ale musí\nsa overiť, či údaje v nich uvedené reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Žalovaný z výpovede\np. F. vyvodil pochybnosť o prevzatí tovaru v inom členskom štáte, ako aj pochybnosť o existencii\ndokladu, ktorý by to preukazoval. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom nie je takým dokladom, ktorý by\npreukazoval prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak je vystavený zamestnancom žalobcu v mieste\nnakládky, t. j. v SR a z obsahu je zrejmé, že ide o tovar, ktorý prevzal prepravca, t. j. opätovne slúži len\nna preukázanie prevzatia tovaru prepravcami zo skladu žalobcu a nie ako doklad, ktorý by preukazoval\nnadobudnutie tovaru odberateľom v inom členskom štáte.\n21. Vo vzťahu k odberateľovi NAVARRA FÉNYE Kft. vykonal správca dane dokazovanie, v rámci ktorého\nod maďarského správcu dane zistil, že spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. nepriznal nadobudnutie\ntovaru, ktorý podľa údajov zo systému VIES dodal žalobca. Prepravu tohto tovaru mal vykonať odberateľ,\nteda spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. Podľa kúpnych zmlúv bolo dohodnuté miesto plnenia (dodania\ntovaru): NAVARRA FÉNYE Kft., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111 a výdajný sklad tovaru:\nSklad 22, Nitra, Dvorčanská 70, Nitra 5 alebo sklad 31 Košice, Londýnska 8, Košice. Prepravu tovaru\nz územia SR na územie Maďarska mali v zdaňovacom období júl 2013 vykonať maďarské spoločnosti\nMAJA-TRANS BT., GYUCSA KFT. a OMEGA CARGO Kft., ktoré sú uvedené na predložených CMR\ndokladoch, a teda sú účastníkmi transakcie, ktorí by mohli potvrdiť, či bol predmetný tovar skutočne\nprepravený z územia SR do Maďarska. V časti 3 predložených prepravných dokladoch CMR –\nmiesto vykladania tovaru sú uvedené mestá G. H. alebo I. X Budapesť. Správca dane preveroval\nuskutočnenie prepravy od žalobcu k uvedenému odberateľovi, avšak preprava do iného členského štátu\nuvedenými spoločnosťami sa nepreukázala. Spoločnosť MAJA-TRANS BT poskytla prepravné služby\npre spoločnosť NAVARRA FÉNYE Kft. v hodnote 132.957 HUF, pričom tovar bol prepravený z Budapešti\ndo Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Na dodacích listoch nebola uvedená preprava zo Slovenska\ndo Budapešti. Konateľ prepravnej spoločnosti GYUCSA KFT. sa nedostavil na miestne príslušný úrad\nna výsluch a ani žiadne doklady o preprave nepredložil. Podľa žalovaného tak predložené nákladné\nlisty CMR nepreukazujú deklarované skutočnosti, týkajúce sa prepravy tovaru a zakladajú oprávnenú\npochybnosť o dôveryhodnosti dokladov.\n22. Žalovaný ani správca dane nespochybňovali výpovede svedkov, týkajúce sa uskutočnených\nobchodných transakcií. Žalovaný má za to, že tieto výpovede nepotvrdzujú splnenie podmienok\npreukázania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa\nNAVARRA FÉNYE Kft.\n23. K námietke žalobcu o nevypočutí 3 svedkov žalovaný uviedol, že dodatočné navrhovanie svedkov\nvo vyrubovacom konaní, o ktorých mal žalobca vedomosť už počas daňovej kontroly, nemá oporu v § 46\nods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. a toto konanie žalobcu možno považovať za účelové. Právo navrhovať\ndôkazy bolo žalobcovi počas daňového konania umožnené a správca dane postupoval v rámci daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania podľa platnej legislatívy.\n24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.\n\nV. Pojednávanie\n25. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon\nsúdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná\nprávomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6S/182/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/182/2019.\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 10.10.2025\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.\nVI. Relevantné právne predpisy\n27. Podľa čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty v znení účinnom do 1. januára 2014, teda v čase realizácie zdaniteľných obchodov,\n(ďalej len „Smernica“) členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného\ndo miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na\nich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú\nv inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.\n28. Podľa čl. 139 ods. 1 druhá veta Smernice oslobodenie od dane sa neuplatňuje ani na dodanie tovaru\nzdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci\nSpoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1.\n29. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období\noslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n30. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky\noslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\nVII. Posúdenie veci správnym súdom\n31. Za zásadnú správny súd považoval námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca túto námietku obsahovo vymedzil s\npoukazom na to, že správca dane nesprávne určil okamih pominutia dôvodov na prerušenie daňovej\n\nkontroly, v dôsledku čoho lehota na jej vykonanie uplynula ešte pred doručením Protokolu žalobcovi,\na jej pokračovanie po tomto dátume bolo nezákonné. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za\nneopodstatnenú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 21.10.2014.\nV priebehu daňovej kontroly došlo z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo\nstrany správcu dane k vydaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa\n17.06.2015 podľa § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že kontrola bola prerušená odo dňa\n23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa\n16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a následne vo výkone daňovej\nkontroly pokračoval. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu žalobcovi dňa 14.03.2018.\nS poukazom na znenie § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého lehoty počas prerušenia\nkonania neplynú, správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola\nzachovaná.\n32. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila podľa § 61 ods.\n4 zákona č. 563/2009 Z. z., pominuli už dňom 24.10.2017, nie dňom 17.11.2017 (správne malo byť\n16.11.2017 – pozn. správneho súdu), ako to uviedol správca dane, toto správny súd vyhodnotil ako\nodporujúce obsahu administratívneho spisu. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že požadovaná\nodpoveď č. 35717/15/MAZ v rámci medzinárodnej výmeny informácií bola správcovi dane doručená dňa\n16.11.2017 formou e-mailovej správy, obdržanej od oddelenia CLO, ktoré bolo zriadené na Finančnom\nriaditeľstve Slovenskej republiky ako osobitné oddelenie v rámci koordinácie pre medzinárodnú výmenu\ninformácií, teda tento dátum je zároveň dňom, kedy sa správca dane o doručení odpovede dozvedel\na mal možnosť s ňou nakladať. Skutočnosť, že dátum zaslania odpovede je v príslušnom tlačive\npre medzinárodnú výmenu informácií vyznačené na deň 24.10.2017, nie je z hľadiska preukázania\nmomentu, kedy správca dane získal vedomosť o obsahu odpovede, relevantná. Jednak tento dátum\noznačuje dátum zaslania odpovede (bez konkretizácie subjektu, ktorému bola určená), nie dátum\ndoručenia odpovede správcovi dane, jednak nebol vo vzťahu k doručeniu odpovede správcovi dane\nničím potvrdený (ide len o údaj na tlačive, nie o doručenku, či e-mail). Jediným overiteľným údajom\nz obsahu administratívneho spisu je práve dátum 16.11.2017, kedy správca dane odpoveď obdržal emailom, a teda pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Túto skutočnosť vyhodnotil\nsprávny súd ako nespornú.\n33. Správny súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že na splnenie podmienok podľa § 61\nods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly) sa vyžaduje splnenie\núčelu, kvôli ktorému k prerušeniu daňovej kontroly došlo, t. j. v tomto prípade získanie konkrétnych\ninformácií [§ 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z.]. O získaní informácií však možno hovoriť až\nvtedy, ak sú požadované informácie v dispozičnej sfére správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu,\nktorý ich následne môže v súlade so zákonom a s ich určením použiť v ďalšom konaní, resp. využiť\nich ako podklad svojho následného postupu a rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Obdržanie\nodpovede oddelením CLO žalovaného, ktoré je koordinátorom pre medzinárodnú výmenu informácií a\njeho úlohy sú odlišné od úloh a kompetencií správcu dane, tak nie je rozhodujúcim okamihom pre záver\no pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, ale je ním objektívna skutočnosť, a to poskytnutie\nodpovede správcovi dane. K problematike ukončenia prerušenia daňovej kontroly pri medzinárodnej\nvýmene informácií sa vyjadril aj NSS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022,\nv ktorom vyslovil, že: „Ustanovenie § 61 ods. 4 DP upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej\nkontroly moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly.\nZ tohto ustanovenia DP je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od úvahy správcu\ndane, ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania. S ohľadom na\nznenie [§ 61 ods. 1 písm. b) DP] je takýmto momentom (pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI)\nukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií podľa Nariadenia. Skutočnosťou\nspôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI\nje v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom\nsprávcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj\npre nenaplnenie podmienok podľa [čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia]).“\n34. V súvislosti s nastolenou otázkou dôkazného bremena pri preukazovaní podmienok uplatneného\npráva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní správny súd uvádza, že v rámci daňového\nkonania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok\noslobodenia od dane, (ii) formálnych podmienok oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku na\n\noslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na oslobodenie od dane z\ndôvodu zneužitia práva.\n35. Hmotnoprávnymi podmienkami na priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní\npodľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník\nbolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený\n(predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku\nodoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy,\n(iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých\nnadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18\na 19). Ide teda o podmienky (i) statusu - postavenia zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať\ns vecou ako vlastník a (iii) fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu,\nktoré nemožno rozširovať (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o.,\nC-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 20). Tieto východiská a materiálne podmienky sú následne\npremietnuté vnútroštátnym zákonodarcom v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zatiaľ čo medzi\nmateriálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa resp. jeho\nsprávne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci B2 Energy\ns. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater\nProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa\n11. novembra 2021, body 26, 27).\n36. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky na priznanie práva\nna odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom na odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí\nvo faktúre či v iných predložených dokladoch (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je\n(obdobne v prípade odpočítania DPH rozhodnutia SD EÚ vo veci Paper Consult zo dňa 19. októbra\n2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie,\nbod 29). Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak\nporušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že\nhmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy\ns. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC\nPaper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa\n11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,\nbod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s. r. o., C-676/22 zo dňa 29. februára\n2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa\n11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra\n2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách\nSmernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by\nmohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).\n37. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj\niné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, na účely riadneho výberu DPH a na predchádzanie\ndaňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie\nurčených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky\nspochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality DPH ako taký\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,\nbod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci\nMahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH,\nC-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa\n9. decembra 2021, bod 28).\n38. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods.\n1 zákona č. 222/2004 Z. z. viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným\nbremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane práve daňový\nsubjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č.\n563/2009 Z. z.; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa\n\n18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.\n5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len\npo formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho\nplnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom\nleží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie\nuznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020,\nbod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod\nR 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\n39. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.\nseptembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi\ndaňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto\npovinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),\npričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov\npovinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom\nprípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti\nspochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.\nnovembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).\n40. Zákonodarca vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok oslobodenia od dane ustanovuje\nokruh dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. „Ich preukázaním platiteľ dane\nunesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do\niného členského štátu... Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa\npresúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť daňovým subjektom\npredkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo ...\nmusí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého daňovým\npodvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31).\n41. Inými slovami, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť\no uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov (§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na\núčely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18.\nmarca 2024, bod 46).\n42. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých\nv administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok na\npriznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (mutatis mutandis rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS\n86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47).\n43. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie\nzískaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,\n\nže môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy\njednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z.).\n44. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom\nsubjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne\nnejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo\nvlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa\nsnažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol\nuskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája\n2018, bod 77).\n45. V súvislosti s podanou žalobou správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v daňovom konaní\nje úlohou správcu dane (žalovaného) riadne zistiť skutkový stav veci, teda zabezpečiť relevantné\ndôkazy, tieto vykonať, vyhodnotiť a na základe vykonaného dokazovania vyvodiť a odôvodniť relevantné\nprávne závery. V predmetnom prípade správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi uplatnené právo na\noslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné\nbremeno a nepreukázal splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok tohto daňového oprávnenia –\nfyzické premiestnenie tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu. Právnym dôvodom\nnepriznania daňových oprávnení vymedzeným orgánmi finančnej správy je správny súd viazaný.\n46. Správny súd konštatuje, že správca dane po predložení relevantných dokladov vykonaným\ndokazovaním preveroval skutočnosti vyplývajúce z dokladov predložených žalobcom. Spochybnil pritom\nto, že tovar v deklarovaných obchodných vzťahoch bol skutočne prepravený do Maďarska. Pochybnosti\nsprávcu dane spočívali v tom, že (i) zahraničný odberateľ nepriznal intrakomunitárne dodanie tovarov od\nžalobcu, (ii) prepravcovia uvedení na CMR dokladoch a iných listinných dokladoch boli nekontaktní, resp.\nnepredložili doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska,\n(iii) svedok pán F. vypovedal, že relevantné doklady pri dodaní tovaru boli podpisované odberateľom na\núzemí Slovenskej republiky. Tieto skutkové okolnosti aj správny súd považuje za relevantné, spôsobilé\nspochybniť podmienku práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spočívajúcu\nvo fyzickom premiestnení tovaru z jedného do druhého členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ. z.).\n47. Napriek takto vzneseným pochybnostiam žalobca nezostal nečinný. V predmetnej veci je medzi\nžalovaným a žalobcom nesporné, že tento v daňovom konaní predložil k jednotlivým dodaniam\nvážne lístky, ktoré obsahovali časové a hmotnostné údaje o nakládke ako aj EČV vozidiel, ktoré\nmali prepravu vykonať a navrhol tiež vykonať zisťovanie prostredníctvom mýtneho systému Národnej\ndiaľničnej spoločnosti, a. s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel. Správny súd zastáva názor, že\nišlo o relevantný dôkazný návrh, prostredníctvom ktorého bolo možné preveriť, či vozidlá prepravujúce\ntovar, v rozhodujúcom období prepravovali tovar do Maďarska – teda či bola splnená podmienka\npráva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní spočívajúca vo fyzickom premiestnení\ntovaru z jedného do druhého členského štátu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neposkytol žiadnu\nucelenú argumentáciu, prečo dôkazný návrh žalobcu vykonaním zisťovania prostredníctvom mýtneho\nsystému Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel s príslušnými\nEČV nebol relevantný na preukázanie prepravy do iného členského štátu alebo prečo nebol vykonaný.\nOrgány finančnej správny nemôžu bez akejkoľvek argumentácie odoprieť vykonať dôkaz navrhovaný\núčastníkom konania, ktorý (racionálne) môže prispieť k vyvráteniu vznesených pochybností o splnení\nhmotnoprávnych podmienok daňového oprávnenia – prepravy tovaru do iného členského štátu. Taktiež\nje potrebné prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že prepravca OMEGA CARGO Kft. nebol preverený\nvôbec, resp. nie je o ňom v napadnutých administratívnych rozhodnutiach žiadna zmienka. Rovnako\nskutočnosť, že prepravná skutočnosť MAJA-TRANS BT. neposkytla maďarskej finančnej správe\nkompletné doklady, nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcu. Nesplnenie si povinností\nna strane odberateľa - NAVARRA FÉNYE Kft. nie je možné pričítať bez ďalšieho na ťarchu daňového\nsubjektu, ktorý predloží dôkazy o odoslaní tovaru odberateľovi.\n48. V prípade, že daňové orgány pritom dôjdu k záveru, že dokazovanie je potrebné doplniť,\nprípadne zopakovať, tento postup zrealizujú v súlade so zákonom, pri zachovaní práv žalobcu. V\nprípade, že budú návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania odmietnuté, vrátane výsluchov žalobcom\n\nnavrhovaných svedkov – pána F., pána L. a pani D., daňové orgány budú povinné náležite odôvodniť\ntakéto odmietnutie. V prípade odmietnutia ich výsluchu sa budú musieť daňové orgány vysporiadať\ns argumentáciou žalobcu, že tieto návrhy neboli oneskorené, ale boli odôvodnené dokazovaním\nvykonaným vo vyrubovacom konaní.\n49. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou\nžalovaného postupovať v súlade s prijatými závermi správneho súdu, osobitne vo vzťahu k posúdeniu\nv bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie. Následne bude\npotrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných\norgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.\n50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}