Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/59/2019 1019201114 24. 06. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201114.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa 28. januára 2019, ktorým žalobcovi podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) od 26. apríla 2011 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 ZSP a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, od 1. januára 2012 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne. Podľa § 82 ZSP a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 369,10 eur mesačne. 2. Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 podľa § 66 ods. 3 ZSP účastníkovi konania od 8. júla 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Podľa § 82 ZSP a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Podľa § 82 ZSP a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. 3. Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 podľa § 69b ods. 1 ZSP účastníkovi konania od 1. januára 2016 priznala vyrovnávací príplatok v sume XXX,XX eur mesačne.
4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 podľa § 69c ods. 1 ZSP účastníkovi konania od 10. apríla 2017 znížený vyrovnávací príplatok na sumu XXX,XX eur mesačne. 5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - E. zo dňa 28. januára 2019 podľa § 69c ods. 1 ZSP bol účastníkovi konania od 10. apríla 2018 znížený vyrovnávací príplatok na sumu XXX,XX eur mesačne. 6. Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca ako účastník konania odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutia neboli vydané v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 a taktiež namietal určenie príslušnosti v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a podľa jeho názoru sa v jeho prípade vôbec nemá aplikovať Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. 7. Žalovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2019 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, v zmysle § 218 ods. 2, § 215 ods. 4 ZSP zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X – A. F. E. zo dňa 28. januára 2019. 8. Svoje rozhodnutie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne právne odôvodnil podľa § 63 ods. 3, 6, 9, § 82 ods. 2 , § 65 ods. 1, § 293ce ZSP a vecne tým, že: Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 boli zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013, rozhodnutia č. XXX XXX XXXX - A. a XXX XXX XXXX - A. zo dňa 20. decembra 2013, v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X - A. F. A.. zo dňa 7. apríla 2015 a s ďalšími súvisiacimi rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014 a v konaní o vyrovnávací príplatok bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2016, a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. 9. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 doplnila dokazovanie a opätovne prehodnotila výpočet sumy starobného dôchodku. 10. V rámci dodatočného zisťovania zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava listom zo dňa 5. októbra 2018 potvrdila, že žalobcovi v období od 1. marca 1990 do 31. decembra 1992 nevznikla povinnosť platiť poistné a listom zo dňa 15. októbra 2018 potvrdila, že žalobca bol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 1993 do 9. januára 1995 (v období od 2. marca 1990 do 30. júna 1991 a od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992 si nesplnil oznamovaciu povinnosť, nedoložil registračný list SZČO - prihlášky/odhlášky). 11. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že žalobca nemal v období od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čo potvrdzuje aj potvrdenie Obvodného úradu práce Bratislava II zo dňa 14. apríla 1993, podľa ktorého bol žalobca evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal hmotné zabezpečenie pred nástupom do zamestnania od 23. novembra 1992 do 31. marca 1993. 12. Žalovaná zistila, že naposledy pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Rekrea DCK Těšnov 5, 110 01 Praha 1, Česká republika. Pretože zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 sa teda považujú za doby zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe, podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonaná Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení 13. Nakoľko za obdobie samostatnej zárobkovej činnosti od 2. marca 1990 do 30. júna 1991, od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992 nebola splnená oznamovacia povinnosť, nebol doložený
registračný list, prihláška/odhláška do Národnej poisťovne, bola určená príslušnosť k započítaniu dôb zabezpečenia získaných k 31. decembru 1992 podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. 14. Sociálna poisťovňa vykonala v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 výpočet sumy starobného dôchodku a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa 28. januára 2019 zvýšila starobný dôchodok od 26. apríla 2011 na sumu XXX,XX eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu XXX,XX eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu XXX,XX eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. januára 1994 do 31. decembra 1994 a po preukázaní nových údajov rozhodujúcich na výpočet dôchodku v období od 11. októbra 2010 do 31. decembra 2010, od 1. januára 2011 do 25. apríla 2011. Bol preukázaný vymeriavací základ a obdobie dôchodkového poistenia, čím sa počet doteraz započítaných dní obdobia dôchodkového poistenia zvýšil na 6 687 dní. 15. Sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok stanovila ako XXX,XX eur mesačne. 16. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 sa zvýšila sumu starobného dôchodku účastníka konania od 8. júla 2013 na sumu XXX,XX EUR mesačne za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku. 17. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 Sociálna poisťovňa, ústredie priznala žalobcovi vyrovnávací príplatok od 1. januára 2016 v sume 190,70 eur mesačne. 18. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 žalobcovi znížila sumu vyrovnávacieho príplatku od 10. apríla 2017 na sumu 182,70 eur mesačne. 19. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - E. zo dňa 28. januára 2019 sa znížila sumu vyrovnávacieho príplatku účastníka konania od 10. apríla 2018 na sumu 151,30 eur mesačne. 20. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie neboli vydané v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 mala žalovaná za nedôvodnú. Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle právneho názoru uvedeného v rozsudku vykonala potrebné dokazovanie, zistila skutočný stav veci a následne sa vysporiadala so spornou otázkou príslušnosti podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. 21. V rámci odvolacieho konania žalovaná nezistila rozpor pri zvýšení starobného dôchodku, priznaní vyrovnávacieho príplatku a jeho znížení. Výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu a priznanie nároku na vyrovnávací príplatok a určenie jeho sumy bolo podľa názoru žalovanej vykonané správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. II. Správna žaloba 22. Dňa 03.07.2019 doručil žalobca Krajskému súdu v Bratislave podanie zo dňa 20.06.2019, ktoré súd vyhodnotil ako novú žalobu. Žalobou po ustálení predmetu súdneho prieskumu sa žalobca domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2019. 23. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na to, že pracoval od 26.04.1967 do 26.04.2011, čo je 44 rokov, teda žalovaná mu mala vypočítať dôchodok za všetkých 44 odpracovaných rokov. Spor so žalovanou tkvie v tom, že táto mu vypočítala dôchodok vo výške XXX,XX eur, čo je len 34% z výpočtovej hodnoty dôchodku a len za 18 odpracovaných rokov. Žalobca nesúhlasí s postupom poisťovne a jej výpočtom dôchodku, ktorá žalobcov dôchodok rozdelila na dve časti, čím žalobcu výrazne poškodila. Žiada aby suma jeho starobného dôchodku zohľadňovala aj dobu pred 1. januárom 1993, teda celých 44 odpracovaných rokov.
24. Žalobca namieta, že Sociálna poisťovňa nepostupuje v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sd/149/2014-87, keďže po vydaní tohto rozsudku, bola Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť vo veci žalobcu do 60 dní vo veciach uvedených v § 210 ods. 1 ZSP. Poisťovňa pochybila, keď napriek uvedenému rozsudku odmietla prehodnotiť rozhodnutie poisťovne zo dňa 16.12.2012. 25. Ďalej žalobca namieta, že žalovaná zámerne nepravdivo uvádza, že dňom rozdelenia ČSFR je deň 31.12.1992, pričom deň rozdelenia ČSFR ako aj vznik Slovenskej republiky a Českej republiky je nultá sekunda dňa 01.01.1993. 26. Žalobca taktiež poukazuje na „zákon č. 318/1994“ a jeho článok 20 ods. 1, pričom zdôrazňuje, že sa aplikuje od 01.01.1993. III. Vyjadrenie žalovanej. 27. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že naposledy pred rozdelením ČSFR bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Rekrea DCK Těšnov 5, 110 01 Praha 1, Česká republika. 28. Pretože zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 sa považujú podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe 29. Generálny riaditeľ žalovanej v odvolacom konaní všetky námietky žalobcu, vznesené v odvolaní, vyhodnotil ako nedôvodné, čo zrozumiteľne vysvetlil a vyčerpávajúco odôvodnil v časti odôvodnenie svojho rozhodnutia z 26. apríla 2019. Uvedené, pokiaľ ide o doby samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej žalobcom pred dňom rozdelenia ČSFR (od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992), je v súlade aj s právnym názorom krajského súdu, vyjadreným v bode 61 predmetného rozsudku č. 8Sd/149/2014 - 87 z 11. júla 2018. 30. Námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, rovnako nie sú dôvodné, nakoľko doklady, ktoré sú záväzným podkladom pre rozhodnutie a ktoré preukazujú skutočnosti rozhodujúce pre nárok a pre určenie sumy dôchodkovej dávky, majú schválenú formu a záväznosť údajov. 31. Zákonné ustanovenia, aplikované v súvislosti s určením sumy starobného dôchodku žalobcu, sú kogentného charakteru. Kogentné zákonné ustanovenia, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 26. apríla 2019 a rovnako tak rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - A. F. E. z 28. januára 2019 opierajú a ktorými sú odôvodnené, neposkytujú priestor na možnosť ich nerešpektovať a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodovania. IV. Replika žalobcu 32. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe. Namieta, že v Českej republike nepracoval ani sekundu a preto považuje odovzdanie jeho dokladov aj odmietnutie uznania všetkých odpracovaných rokov (tých počas trvania ČSFR – 25 rokov a 8 mesiacov), ktoré si preniesol z ČSFR do Slovenskej republiky za protiústavné. Celkovo žalobca poukazuje na nesprávnu aplikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich dôchodkové nároky viažuce sa na dátum rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na nesprávny výklad ustanovení čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pričom žiada o aplikáciu čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečenia, podľa ktorého doby zabezpečenia je potrebné zohľadniť podľa predpisov Slovenskej republiky, nakoľko bol k 31. decembru 1992 nezamestnaný. Vo vyjadrení ďalej žalobca poukazuje na živnostenský list vydaný dňa 16. novembra 1992, podľa ktorého podnikal od 1. januára 1993 do 9. januára 1995 v Slovenskej republike, pričom uviedol, že išlo o pokračovanie podnikania od 1. marca 1990.
V. Duplika žalovanej 33. Žalovaná poukazuje na to, že posledný zamestnávateľ žalobcu mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia sa teda považujú podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe. 34. Námietky žalobcu, v ktorých uvádza, že rozhodnutie žalovanej, ako aj generálneho riaditeľa žalovanej považuje za nesprávne, pričom žiada, aby pre výpočet sumy jeho dôchodku boli zohľadnené všetky odpracované roky, celkovo 44 rokov, pričom dôchodok sa prizná len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nie sú dôvodné, nakoľko doklady, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, sú záväzné a obsahujú údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu 35. Žalobca zotrváva na svojom tvrdení, že sa žalovaná vo svojom novom rozhodnutí nespravovala zákonmi Slovenskej republiky a opakuje svoje doterajšie námietky vo veci. Poukazuje na to, že od 01.01.1993 podnikal ako živnostník s adresou zamestnávateľa v SR. VII. Relevantná právna úprava 36. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 37. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 38. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 39. Podľa § 2 písm. b/ bodov 1 a 2 ZSP sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. 40. Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. 41. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 65 ods.1,2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 66 ods.1 ZSP sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 44. Podľa § 82 ods. 1 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 82 ods. 2 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchod-kovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 46. Podľa § 112 ods.1 ZSP dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí. 47. Podľa § 236 ods. 1 ZSP príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa ods. 2 cit. ust., neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí zrážkami zo mzdy. 48. Podľa ods. 3 právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. 49. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej iba “Zmluva“), uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 50. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.
51. Podľa článku 16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z. na účely čl. 20 Zmluvy sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby považuje okresná správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. 52. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/ alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 53. Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, čl.20, čl.33 Zmluvy. 54. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl.15 a čl.16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 55. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bola s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 56. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe, namietal že problém so žalovanou vznikol 26.4.2011, kedy si požiadal o predčasný dôchodok. Ďalej žalobca namietal, že všetky záväzky týkajúce sa ním získaných dôb sociálneho zabezpečenia z výkonu práce z ČR prešli na SR ako nástupcu ČSR. Taktiež namieta, že SR mu nevypláca dávky za odpracované roky z pred roku 1993. ďalej uvádza, že nežiadal od žalovanej vyrovnávajúci príplatok ale žiada riadny dôchodok za všetky ním odpracované roky. Poukázal na to, že 1.1.1993 už bol živnostníkom s miestom podnikania v Bratislave SR. Ďalej uviedol, že 4.11.1992 skončil pracovný pomer so zamestnávateľom Rekrea Praha so sídlom v Prahe. Popri tom podnikal od 1.3.1990 ako opravár klávesových nástrojov – orgánov bez poistenia. Uvádza, že od 1.1.1993 už mal riadne platný živnostenský list.
57. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach vo veci. Poukázala na to, že v žalovanom rozhodnutí postupovala Sociálna poisťovňa v súlade so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sd/149/2014 z 11.07.2018. Uviedla, že žalobca si za obdobie samostatnej zárobkovej činnosti od 02.03.1990 do 30. júna 1991 a od 05.11.1992 do 31.12.1992 nesplnil oznamovaciu povinnosť. 58. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2019, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - A. F. E. z 28. januára 2019, ktorými žalovaná, ústredie zvýšila starobný dôchodok žalobcu podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 ZSP, priznala mu vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 ZSP a následne, po ďalšom zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § § 66 ods. 3 ZSP, vyrovnávací príplatok v súlade s § 69c ods. 1 ZSP znižovala. 59. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014). 60. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 61. V nadväznosti na uvedené tunajší súd má za to, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.04.2019 jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrila k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k námietkam žalobcu položeným už v administratívnom konaní. V tomto smere súd odkazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré je logické, zrozumiteľné a vyčerpávajúcim spôsobom osvetľuje postup a právnu úvahu žalovanej, ktorou sa žalovaná spravovala počas administratívneho konania a rozhodovania o žalobcom uplatnenom nároku, vo svojom novom rozhodnutí a v konaní ktoré mu predchádzalo taktiež postupovala v súlade so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, keď si žalovaná splnila svoju úlohu a vykonala dokazovania v smere, či žalobca bol ešte pred rozdelením ČSFR v právnom postavení samostatne zárobkovo činnej osoby (osoby povinnej odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie). V odôvodnení svojho rozhodnutia dala žalovaná odpoveď na všetky podstatné právne významné okolnosti dané vo veci nároku žalobcu vyplývajúcemu zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 62. V súvislosti s námietkou žalobcu o dátume rozdelenia ČSFR, tunajší súd poukazuje na nasledujúce: 63. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal
zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 64. Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 65. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uplynutím dňa 31. december 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika. Vychádzajúc z uvedeného je 31. december 1992 posledným dňom existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nasledujúci 1. január 1993 je dňom vzniku samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky. 66. Ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stanovil zánik federácie presne 31. decembra 1992 o 24.00 hod.. Jej nástupnickými štátmi sa následne stali Slovenská republika a Česká republika. 67. Nástupnické štáty ČSFR sa okrem iného vysporiadali aj s otázkou, ktorý nástupnícky štát má vyplácať dôchodok za doby zabezpečenia získané počas existencie spoločného štátu; pravidlo ustanovuje citovaný čl. 20 Zmluvy. Skutočnosť, že ak mal zamestnávateľ ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo v Českej republike, všetky doby zabezpečenia spred tohto dňa sa považujú za doby zabezpečenia v Českej republike, potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7So/114/2011 z 31. júla 2012 (R 69/2013). 68. Pretože posledný zamestnávateľ žalobcu (Rekrea DCK Těšnov, so sídlom v Prahe) mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia (na nárok a určenie sumy starobného dôchodku bolo hodnotené obdobie dôchodkového poistenia spoľahlivo preukázané od 1. januára 1993) sa považujú podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe. 69. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné aplikovať čl. 20. ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa aplikuje v prípade, keď nie sú splnené podmienky uvedené v čl. 20. ods. 1 Zmluvy. K 31. decembru 1992 bol žalobca nezamestnaný, ale naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky mal zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území Českej republiky (Rekrea DCK Těšnov, so sídlom v Prahe). S poukazom na vyššie uvedené z výkladu čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení jednoznačne vyplýva, že sa posudzuje sídlo zamestnávateľa občana ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čiže ku dňu 31. decembra 1992. 70. Vo vyjadrení a na nariadenom pojednávaní žalobca poukazuje na živnostenský list vydaný dňa 16. novembra 1992, podľa ktorého podnikal od 1. januára 1993 do 9. januára 1995 v Slovenskej republike, pričom uviedol, že išlo o pokračovanie podnikania od 1. marca 1990. V tomto ohľade tunajší súd uvádza, že nakoľko za obdobie samostatnej zárobkovej činnosti od 2. marca 1990 do 30. júna 1991 a od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992 nebola splnená oznamovacia povinnosť, nebol doložený registračný list - prihláška/odhláška do Národnej poisťovne, uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 ZSP Živnostenský list zo dňa 19. novembra 1992 bol vydaný Obvodným úradom Bratislava II na dobu neurčitú s účinnosťou od 1. januára 1993. Evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba bol od 1. januára 1993 do 9. januára 1995. Teda až po rozdelení ČSFR. Tunajší súd poukazuje na list Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 05.10.2018.
71. Z uvedeného dôvodu bola určená príslušnosť k započítaniu dôb zabezpečenia získaných k 31. decembru 1992 podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. 72. Čo sa týka žalobcovej námietky ohľadom okamihu zániku ČSFR, Správny súd v Bratislave odkazuje na čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky 73. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, uplynutím 31. decembra 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika. 74. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, nástupníckymi štátmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú Česká republika a Slovenská republika. 75. Podľa čl. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, pôsobnosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá jej bola zverená ústavnými a inými zákonmi, prechádza na Českú republiku a na Slovenskú republiku 1. januárom 1993. 76. Uplynutím dňa 31. decembra 1992 Zanikla Česká a Slovenská Federatívna republika a deň 31.12.1992 bol posledným dňom jej existencie. Nasledujúci deň 01. január 1993 je dňom vzniku samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky. V tomto smere tunajší súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/114/2011 z 31. júla 2012. 77. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“. 78. Žalobou napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. 79. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 80. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).