Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/135/2024 1019201093 27. 03. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania D. E. F. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Námestie Biely Kríž 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018. II. Súd p r i z n á v a trov kasačného konania.
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 bola na adrese B. X, E. inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) vykonaná kontrola žalobcu, zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa p. A. G. E., evidovaného pod č. 1182/2016 a na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Výsledok vykonanej kontroly je popísaný v inšpekčnom zázname z kontroly zo dňa 31.08.2017 v spojení s inšpekčným záznamom z kontroly zo dňa 08.03.2018 a zo dňa 16.03.2018. Pri výkone kontroly bolo zistené, že žalobca ako správca bytového domu na ulici F. X, E., vykonávajúci správu na základe Zmluvy o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008, nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. A. G. E., bytom F. X, E., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z FPÚaO, najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. SOI, Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, rozhodnutím číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 uložil žalobcovi na vyššie uvedenom skutkovom základe za porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote od jej uplatnenia podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 500,00 EUR za porušenie § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. 2. Proti rozhodnutiu SOI, Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej len „prvostupňový orgán“) číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.08.2019 doručenou dňa 07.08.2019 Krajskému súdu v Bratislave domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 resp. zmeny rozhodnutí tak, že sa upustí od uloženia sankcie alternatívne, aby súd rozhodol o znížení výšky uloženej sankcie. Tiež sa domáhal náhrady trov konania. 4. Prvostupňový orgán mal za to, že sa žalobca previnil tým, že nevybavil reklamáciu sťažovateľa A. G. E. uplatnenú prostredníctvom emailu zo dňa 09.06.2016, čím porušil § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca počas celého konania pred správnymi orgánmi tvrdil, že email A. G. E. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou v zmysle § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca osobitne poukázal na nasledovné skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní nereflektoval žiadnym spôsobom, ktoré však zároveň majú podľa neho pre posúdenie skutkového a právneho stavu podstatný význam: - Žalobca riadne predložil vlastníkom bytov bytového domu „Správu o činnosti správcu a vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty v dome za rok 2015“ zo dňa 03.03.2016. Žiadny z vlastníkov, a to ani A. G. E., nevzniesol v stanovenej lehote námietku ani reklamáciu týkajúcu sa predloženej správy. - Následne sa A. G. E. u žalobcu telefonicky dotazoval na niektoré položky čerpané z fondu opráv, ktorých čerpanie prostriedkov mu bolo pri telefonickom rozhovore objasnené. - Emailom zo dňa 03.04.2016 A. G. E. požiadal o nahliadnutie do dokladov bytového domu a po telefonickej dohode so žalobcom dňa 12.4.2016 A. G. E. osobne nahliadal do dokladov čerpania fondu opráv, kedy mu boli objasnené dôvody čerpania jednotlivých položiek a kedy námietky A. G. E. boli objasnené ako nedôvodné. - Emailom zo dňa 09.06.2016 A. G. E. oznámil žalobcovi všeobecný právny názor jeho právnika na postup správcu, a oznámil že žiada vrátiť peniaze do fondu opráv a to bez bližšej špecifikácie faktúr a súm, vrátenie ktorých súm požaduje. - Dňa 14.06.2016 žalobca telefonicky kontaktoval A. G. E., objasnili si vzájomne o aké faktúry sa má jednať, vysvetlil mu opätovne dôvodnosť faktúr a mal za to, že A. G. E. pochopil a akceptoval dôvody čerpania prostriedkov z fondu opráv. - Napriek vyššie uvedenému sa A. G. E. opätovne k veci vrátil a dňa 03.08.2016 doručil žalobcovi „Reklamáciu neoprávneného odúčtovania finančných prostriedkov z FOU Krížna 6“. A. G. E. reklamáciu predložil ako zástupca vlastníkov, žalobca však mal vedomosť, že je to nepravdivé tvrdenie, nakoľko nebol zvolený za zástupcu vlastníkov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. - Dňa 03.08.2016 žalobca zaslal A. G. E. odpoveď na jeho reklamáciu. 5. Žalobca bol v čase doručenia emailu A. G. E. z 09.06.2016 úprimne presvedčený, že sa nejedná o reklamáciu, a že nie je jeho povinnosťou písomne vybaviť uvedený email. Žalobca práve v dobrej viere mal za to, že je vhodnejšie A. G. E. telefonicky opätovne objasniť, čo mu bolo v predchádzajúcom
už pri osobnom jednaní objasňované. Žalobca, ktorý dlhoročne podniká v oblasti správy bytového fondu, pozná svoje zákonné povinnosti a snaží sa ich riadne plniť. Žalobca vedel, že je jeho zákonnou povinnosťou vybaviť každú reklamáciu a túto povinnosť si aj riadne plnil. Podanie A. G. E. z 26.07.2016, doručené 03.08.2016, ktoré je nesporne reklamáciou, bezodkladne písomne vybavil. V predmetnej veci správny orgán pochybil. Email A. G. E. z 09.06.2016 nie je možné kvalifikovať ako reklamáciu. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že protiprávny skutkový stav bol v prvostupňovom konaní spoľahlivo preukázaný a že z jeho strany došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. 6. V prípade, že sa konajúci súd nestotožní s tvrdením žalobcu, že nespáchal správny delikt, tak namieta výšku udelenej pokuty. Žalobca poukázal na viaceré podstatné skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní, a ktorých správne vyhodnotenie je nevyhnutným predpokladom na určenie správnej a zákonnej výšky ukladanej sankcie. V napadnutých rozhodnutiach na tieto skutočnosti však nebolo riadne prihliadnuté, čo malo za následok uloženie pokuty vo výške nezodpovedajúcej zákonným kritériám, kedy však pri určení výšky sankcie musí správny orgán prihliadať najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti, a teda z tohto dôvodu bola uložená pokuta v nezákonnej výške, čo robí napadnuté rozhodnutia nezákonnými. V prejednávanom prípade išlo o ojedinelé a neúmyselné konanie, čo je potrebné brať pri rozhodovaní o výške pokuty do úvahy. Je potrebné zohľadniť, že konaním žalobcu nebola ani jedinému spotrebiteľovi spôsobená žiadna škoda a že išlo o absolútne ojedinelé a neúmyselné konanie žalobcu, ktorý vyvíja podnikateľskú činnosť od r. 1999 bez toho, aby mu bolo akékoľvek iné porušenie zákonných noriem na ochranu spotrebiteľa vytýkané alebo aby bola za takéto porušenie sankcionovaná. 7. Žalovaný a prvostupňový orgán v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí ohľadne žalobcom namietanej neprimeranej výšky ukladanej sankcie argumentovali, že pokuta bola uložená v sume 500 EUR pri dolnej hranici zákonnej sadzby, kedy správny orgán môže uložiť v prípadoch porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle § 24 ods. 1 pokutu až do výšky 66 400 EUR, čím zrejme považovali už len vzhľadom na túto skutočnosť výšku uloženej sankcie za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Žalobca sa s takýmto postupom nestotožnil a považuje ho za neprimeraný a nezákonný. Je pravdou, že zákon o ochrane spotrebiteľa umožňuje ukladať v zmysle § 24 ods. 1 pokutu až do výšky 66 400 EUR, avšak treba mať na zreteli, pre aký chránený záujem je táto vysoká zákonná sadzba pokuty ustanovená. 8. Zo Zmluvy o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008, vyplýva, že v bytovom dome je 12 bytov a žiadny nebytový priestor, kedy za každý byt patrila žalobcovi mesačná odmena za výkon správy vo výške 5,98 Eur, čo predstavuje celkovú sumu 71,76 Eur mesačne. V predmetnej veci je tak zrejmé, že sa jednalo o dom s nezvyklo malým počtom bytov, kedy aj odmena správcu bola za celkový bytový dom nezvyklo nízka, pričom väčšinu úkonov pri správe každého bytového domu je potrebné vykonávať v rovnakom rozsahu bez ohľadu na počet bytov a nebytových priestorov. Žalobca mal za to, že uloženie pokuty vo výške 500 EUR je aj s ohľadom na túto skutočnosť neprimerane tvrdým postihom. Ohľadne ďalšieho odôvodnenia výšky ukladanej sankcie napadnuté rozhodnutia uvádzajú prevažne už len vágne, všeobecné, bližšie neodôvodnené a nijakými konkrétnymi skutočnosťami viažucimi sa k prejednávanému správnemu deliktu. Dané všeobecné tvrdenia nemožno považovať za dostatočne odôvodňujúce výšku ukladanej sankcie, keďže z nich nemožno nijako ustáliť, na základe akých konkrétnych skutočností týkajúcich sa prejednávaného správneho deliktu mala byť uložená sankcia zodpovedajúca charakteru prejednávaného deliktu. Toto samotné robí napádané rozhodnutia nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku a rozhodnutí, ktorým konštatoval porušenie povinnosti žalobcu, keď ten preukázateľne nereagoval na emailovú správu A. G. E. zo dňa 09.06.2016, tak ako to vyžaduje zákon o ochrane spotrebiteľa v prípade uplatnenia reklamácie spotrebiteľom. Žalovaný preskúmal predmetný email spotrebiteľa A. G. E. zo dňa 09.06.2016, v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z fondu opráv – spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu uviedol: „nakoľko ste mi do dnešného dna neodpovedali,
ako ideme riešiť neoznámené fakturovanie vašich prác, požiadali sme právnika, aby sa vyjadril k oprávnenosti fakturovania schôdzi a podania žiadosti na stavebný úrad. “ a v závere e-mailu uviedol: „...trváme na tom, že faktúry nemali byť z fondu opráv uhradené a žiadame vrátenie peňazí do fondu opráv.“ Z obsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom hore uvedeného e-mailu uplatnil reklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol žalobca povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. 10. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa nemožno považovať za vybavenie reklamácie v zmysle § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal aj na názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozsudku č. k. 6S/61/2016 zo dňa 31.05.2017: „...súd navyše poukazuje na § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje spôsoby vybavenia reklamácie a ktorý žalobcom poukazovaný spôsob telefonického vybavenia reklamácie nepozná. Jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie je písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Práve upravením týchto spôsobov vybavenia reklamácie zákonodarca pamätal aj na situácie, kedy je spotrebiteľ pasívny. To znamená, že ak by žalobca v rámci 30 dňovej lehoty zaslal spotrebiteľovi písomnú výzvu na prevzatie plnenia (navyše adresa spotrebiteľa v tomto prípade bola žalobcovi známa), došlo by k vybaveniu reklamácie aj v prípade žalobcom zdôrazňovanej pasivity spotrebiteľa. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bol žalobca o vybavení reklamácie povinný v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vydať spotrebiteľovi písomný doklad. Súd sa na tomto mieste taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reklamáciu spotrebiteľa vybavil v zákonnej lehote.“ Poukazovanie žalobcu na reklamáciu spotrebiteľa zo dňa 25.07.2016 považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko táto nebola predmetom správneho konania. 11. K výške pokuty žalovaný uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa odôvodňovali uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí inšpektorátu SOI. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný zobral do úvahy, že nevybavením reklamácie v zákonnej lehote 30 dní došlo k právnej neistote na strane spotrebiteľa, keď sa spotrebiteľ dostal do situácie, v ktorej nevedel, akým spôsobom bola jeho reklamácia vybavená a či vôbec došlo k vybaveniu jeho reklamácie. Následne bol spotrebiteľ touto situáciou nútený opätovne za účelom uplatnenia svojich práv, ktoré mu vplývajú zo zodpovednosti žalobcu za vady poskytnutej služby, uplatniť ďalšiu reklamáciu zo dňa 25.07.2016, pričom mu nebol do tejto chvíle poskytnutý nijaký relevantný písomný záver zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného je takýto písomný podklad dôležitý práve pre uplatňovanie svojich práv spotrebiteľa, predstavuje dôkaz o tom akým spôsobom pristupoval žalobca k reklamačným dôvodom spotrebiteľa, či sa nimi zaoberal a v akej miere pripustil ich opodstatnenosť. Vzhľadom na § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na ukončenie reklamačného konania spôsobom a v lehote podľa tohto zákona. Žalovaný v tomto prípade nemal možnosť pri ukladaní pokuty zohľadniť predchádzajúce plnenie zákonných povinností žalobcom. Ten nesie objektívnu zodpovednosť za zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež nebolo možné zohľadniť tvrdenie žalobcu ohľadom nízkej odmeny, ktorú poberá za svoje služby. Uvedené nemôže byť dôvodom pre nižší štandard vybavovania reklamácií ako vyžaduje zákon o ochrane spotrebiteľa. Po porovnaní výšky pokút uložených iným podnikateľom za obdobné porušenia zákona, odvolací orgán zistil, že pokuta uložená žalobcovi nevykazuje neodôvodnené rozdiely v porovnaní s prípadmi iných podnikateľských subjektov. 12. Nedodržaním zákonného postupu žalobca neoprávnene porušil práva spotrebiteľa na ochranu ekonomických záujmov podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má vždy v prípade uplatnenia reklamácie záujem na riadnom a včasnom vybavení reklamácie z hľadiska ďalšej súvisiacej realizácie a uspokojovania svojich ekonomických potrieb. Nedodržiavaním lehoty na vybavenie reklamácie dochádza k nezákonnému porušeniu práva spotrebiteľa na uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vadu dodaných služieb. Žalovaný zároveň považoval odôvodnenie výšky pokuty vo svojom rozhodnutí za dostatočné vzhľadom k skutkovému stavu a kritériám pre ukladanie pokút
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa za súčasného rešpektovania zmyslu a účelu zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 zákon o ochrane spotrebiteľa). IV. Replika žalobcu 13. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2019 uviedol, že žalovaný a prvostupňový orgán pri zisťovaní skutkového stavu úplne odignorovali skutkové okolnosti danej veci, a to najmä skutočnosť, že sťažovateľ A. G. E. mal právo v stanovenej lehote vzniesť námietky a uplatniť reklamáciu voči „Správe o činnosti správcu a vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty v dome za rok 2015“ zo dňa 03.03.2016 a že v zákonnej lehote nereklamoval použitie finančných prostriedkov, ako aj to, že napriek neuplatneniu reklamácie v reklamačnej lehote žalobca sťažovateľovi A. G. E. jeho výhrady voči nakladaniu s finančnými prostriedkami riadne vysvetlil, objasnil ich neopodstatnenosť, a to aj pri nahliadaní A. G. E. do dokladov týkajúcich sa správy bytového domu dňa 12.04.2016. Práve v kontexte uvedeného je potrebné posudzovať následný email A. G. E.. Keby žalovaný a prvostupňový orgán posudzovali sporný email A. G. E. v kontexte všetkých zistených skutočností, tak by nemohli dospieť k tak formalistickému výkladu ako učinili, keď z hľadiska osamoteného obsahu emailu bez ďalších súvislosti tento považovali za reklamáciu podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, a keď dospeli k záveru, že žalobca porušil § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný poukazuje na názory Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku sp.zn. 6S/61/2016, v danej veci sa jednalo o písomnú reklamáciu k tovaru – hodinkám, zakúpeným v neoznačenej prevádzkarní – predajnom ostrovčeku. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/14/2017 zo dňa 29.05.2019, v ktorom mal súd za to, že vysvetlenie žalobcu a okolnosti celého prípadu je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti výšky uloženej sankcie, že takisto treba vziať do úvahy majetkové pomery žalobcu, že treba brať do úvahy aj závažnosť porušenia zákona a jeho následky (akým spôsobom bol zákon porušený, charakter ohrozeného práva, či následok bol trvalý a v akom rozsahu) a tiež že treba zohľadniť aj to, že ide o prvé konanie tohto druhu voči žalobcovi. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 17. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 21. Podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. 22. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. 23. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu (§ 622 a 623 Občianskeho zákonníka.); na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. 24. Podľa § 18 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení reklamácie. 25. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. 26. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. 27. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 28. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 29. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). 30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (Napríklad .... zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov....).
VI. Konanie pred správnym súdom a rozsudok kasačného súdu 31. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/171/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde bola vedená pod sp. zn. BA-5S/171/2019. 32. Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-5S/171/2019-97 zo dňa 09.11.2023 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním úplnej náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru (bod 36, 42), že tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy riadne vyhodnotili skutkový stav, keď uzavreli, že predmetný email je reklamáciou spotrebiteľa p. A. G. E. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schôdza“) podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže ním spotrebiteľ preukázateľne voči žalobcovi uplatnil zodpovednosť za vady služby, a to aj s požiadavkou na vrátenie peňazí do fondu opráv. Správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy neobsahujú správnu úvahu vzťahujúcu sa konkrétne na žalobcu, ktorou bol orgán verejnej správy vedený pri rozhodovaní o výške pokuty. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 33. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/171/2019-97 zo dňa 09.11.2023 podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) tak, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Právne závery kasačného súdu budú obsahom čl. VII odôvodnenia tohto rozsudku. 34. Po vrátení veci kasačným súdom na Správny súd v Bratislave, bola veci pridelená spisová značka 5S/135/2024 a táto bola v zmysle rozvrhu práce (upravujúceho postup pri pridelení veci po jej vrátení z kasačného súdu) pridelená na rozhodnutie do senátu 5S.
VII. Posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 36. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 27.03.2025, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 27.03.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. 37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu
číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým bola žalobcovi na základe kontroly vykonanej dňa 31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 na adrese B. X, E., pre porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia – pri výkone kontroly na základe predložených dokladov bolo zistené, že žalobca ako správca bytového domu na ulici F. X, E. (Zmluva o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008), nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. A. G. E., bytom F. X, E., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z fondu bytového domu najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za čo bola žalobcovi uložená podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov pokuta vo výške 500 EUR. 38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 „ V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa....“ 39. Žalobca v žalobe namietal, že email zo dňa 09.06.2016, odoslaný z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“ nie je reklamáciou podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj to, že výška pokuty nie je primeraná a tiež nebola riadne zdôvodnená. 40. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, v ktorom je založená mailová správa p. E. zo dňa 09.06.2016 odoslaná o 20.50 hod z mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“ adresovaná žalobcovi, z ktorej obsahu vyplýva nasledovné, citácia: „Dobrý deň p. C., nakolko ste mi dnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich prac, poziadali sme pravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti na stavebny urad. Tu je stanovisko pravnika: .... Navyse ste mi v kancelarii slubila, ze v blizkej dobe zvolate vyuctovaciu schodzu, ktora je zo zakona povinna, od p. E. som sa dozvedel, ze ziadnu schodzu neplanujete. Prosim o Vase vyjadrenie k celej situacii, kedze trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav uhradene a ziadame vratenie penazi do fondu oprav.“ 41. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 vyplýva, že zo strany žalobcu nebol predložený žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal vybavenie predmetnej reklamácie spotrebiteľa do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, a teda žalobca a ani jeho právny zástupca žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnili zistené protiprávne konanie. Spotrebiteľ p. A. G. E. v e-maile zo dňa 09.06.2016 (odoslanom z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“) žiadal preverenie úhrad faktúr z fondu opráv - spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu namietal: „nakolko ste mi do dnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich prac, poziadali sme pravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti na stavebny urad.“ a v závere e-mailu uviedol: „...trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav uhradene a ziadame vratenie penazi do fondu oprav“. S prihliadnutím na obsah predmetného emailu má orgán dozoru za to, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016 uplatnil reklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol žalobca povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Orgán dozoru zároveň dodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa nemožno považovať
za vybavenie reklamácie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vybavenie reklamácie spotrebiteľa p. A. G. E. v lehote 30 dní odo dňa jej uplatnenia v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. 42. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odvolací orgán vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že e-mail p. A. G. E. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou preskúmal predmetný e-mail spotrebiteľa p. A. G. E. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schôdza“), v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z fondu opráv a zistil, že z obsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu uplatnil reklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol žalobca povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Námietke žalobcu, že z predmetného e-mailu spotrebiteľa nie je zrejmé, ktoré konkrétne položky použité z fondu opráv naďalej napriek predchádzajúcim objasneniam považuje za nedôvodné a čoho konkrétne sa domáha, žalovaný uviedol, že v prípade, ak pre riadne vybavenie reklamácie bolo potrebné doplnenie, resp. bližšie špecifikovanie vytýkaných nedostatkov, bolo v záujme žalobcu ako predávajúceho tieto od spotrebiteľa vyžiadať a následne preukázateľne vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zmysle zákona. Žalovaný zároveň zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom vybavenia reklamácie v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade nesie práve predávajúci. Žalovaný dodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. 43. Správny súd pri zodpovedaní základnej otázky, a síce, či možno predmetný email A. G. E. zo dňa 09.06.2016 považovať za reklamáciu v zmysle § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa aplikoval nasledovné právne závery vyslovené kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 4Stk/7/2024 zo dňa 19.11.2024 na vec sa vzťahujúce: „ 43. Podstatnú otázkou, ktorú kasačný súd považoval za rozhodujúcu je skutočnosť, či konanie žalobkyne (nevybavenie mailu A. E. zo dňa 9.6.2016) je možné považovať za reklamáciu, resp. za nevybavenie reklamácie. 44. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch sa za reklamáciu považuje uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. Je zrejmé, že ustanovenie § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa neobsahuje presnú a jednoznačnú definíciu pojmu „reklamácia“, resp. jej náležitosti. Keďže ide o právne neurčitý pojem, jeho výklad je zostáva na konajúcom súde. 45. Z teleologického výkladu slova reklamácia je možné ustáliť, že reklamáciou ide o akési uplatnenie námietky, uplatnenie práva, vytýkanie chýb spojených so žiadosťou o nápravu. Reklamácia je teda právne jednanie, v ktorom zmluvná strana záväzkového vzťahu uplatňuje zodpovednosť za vady plnenia. Spôsob reklamácie, jej oprávnenosť ako aj ďalšie náležitosti riešia právne predpisy alebo zmluva. Pokiaľ tomu tak nie je, je nutné v rámci sudcovskej tvorby práva pristúpiť k výkladu tohto neurčitého, či nekonkrétneho pojmu. Podľa názoru kasačného súdu z obsahu podania spotrebiteľa, ktorým tento uplatňuje svoje právo, musí byť jednoznačne zrejmé, čoho sa domáha, aký nedostatok u dodávateľa služby uplatňuje, resp. v čom považuje dodanie služby za chybné, či nedostatočné, ale aj ako si predstavuje spôsob reparácie. 46. Z mailu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu .... „Dobrý deň p. C., nakolko ste mi do dnešného dna neodpovedali, ako ideme riešiť neoznámene fakturovanie Vašich prac, požiadali sme právnika, aby sa vyjadril k oprávnenosti fakturovania schôdzi a podania žiadosti na stavebný úrad. Tu je stanovisko právnika: Zmluva o výkone správy je svojou podstatou mandátnou zmluvou. Ako taká má okrem iných podstatnú náležitosť a to určenie odplaty. V ZOVS boa odplata za činnosť správcu jasne a bez výhrad dohodnutá ako cena určená, nie určiteľná. V opačnom prípade by cenník úkonov musel byť súčasťou ZOVS, aby cena za prípadné úkony naviac mohla byť určená dodatočne. Prípadná zmena dojednania o odplate musí byť vykonaná písomnou formou, keďže samotná zmluva je v písomnej forme. Ak si rozoberieme § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vypláva, že sú už zahrnuté v odplate. V náväznosti na zákon 182/1993 je podanie stavebného povolenia a účasť
na schôdzach jednoznačné, že svojou povahou patria medzi povinnosti správcu, ktorý plnenie si svojich povinností má zahrnuté v odplate dohodnutej v ZOVS. Schôdza § 8b ods. 2 g) a tiež čl. III ods. 9 ZOVS, a podanie na stavebný úrad § 8b ods. 2 k), keďže obnova domu je v súlade s rozhodnutím vlastníkov jednoznačnou povinnosťou správcu. Správca mohol v ZOVS dojednať odplatu tak, že by cenníkom priloženým k zmluve určil činnosti, za ktoré by odplata bola určiteľná podľa skutočných výkonov. Keďže tak neurobil, má sa za to, že odplata bola určená na všetky činnosti správcu. Vlastníci sú zároveň chránený zákonom o ochrane spotrebiteľa, keďže ZOVS je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. Úhrada faktúr je teda bezdôvodným obohatením, keďže prišlo k plneniu bez právneho dôvodu. Ako také je správca povinný bez meškania vydať...“ tieto skutočnosti nevyplývajú, jeho obsah teda nie je podľa názoru kasačného súdu možné považovať za reklamáciu, nakoľko týmto podaním sa Ing. Brunčák nedomáhal žiadneho uplatnenia práva, nenamietal žiadne vady služieb ani nič, čo by bolo možné považovať za reklamovanie, resp. namietanie konkrétneho porušenia povinností zo strany žalobkyne. 47. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že i keď pojem reklamácia je pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa legálne vymedzený ako „uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby“ (porovnaj § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa), je nesporné, že nie každý úkon spotrebiteľa vyjadrujúci nespokojnosť s tovarom alebo službou je možné bez ďalšieho subsumovať pod pojem „reklamácia“. Uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby musí vykazovať kvalifikovanú mieru konkrétnosti, aby mohla byť predmetom nadväzujúceho prieskumu a vybavenia zo strany povinnej osoby. Osobitne to platí v prípade, ak má mať nevybavenie reklamácie aj verejnoprávny následok spočívajúci v postihu povinnej osoby za správny delikt (tak, ako tomu bolo v súdenej veci). 48. Zjednodušene povedané, reklamácia, ktorá nevykazuje kvalifikovanú mieru skutkovej konkrétnosti nemôže byť považovaná za relevantnú pre účely nadväzujúceho postihu poskytovateľa služby alebo tovaru. Vlastný obsah tohto úkonu - vždy v podmienkach konkrétnej veci - je totiž jedným z právnych determinantov možnej deliktuálnej zodpovednosti poskytovateľa tovaru alebo služby. Reklamácia, ktorá vykazuje relevantnú mieru konkrétnosti nepochybne bude môcť byť predpokladom vzniku deliktuálnej zodpovednosti poskytovateľa tovaru alebo služby (ak túto povinná osoba riadne a včas nevybaví). Na strane druhej, všeobecný, abstraktný alebo nedostatočne konkrétny úkon spočívajúci vo formulovaní akejsi nespokojnosti so službami konkrétneho poskytovateľa - bez ich jednoznačného popisu - napr. uvedením vlastného pomenovania služby, dátumu jej poskytnutia (alebo neposkytnutia), vymedzenia jej rozsahu a uvedenie aspoň všeobecnej námietky, v čom mala byť poskytnutá služba nedostatočná alebo vadná, nie je možné - pre účely deliktuálneho konania - považovať za kvalifikovanú reklamáciu. 49. V súlade so skoršou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri sp. zn. 8Sžo/389/2010 zo dňa 09. decembra 2010), kasačný senát rozhodujúci v tejto veci poukazuje na to, že ako každý právny úkon, „musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu vymedzené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň musí spĺňať náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t.j. zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t .j. práva a povinnosti subjektov reklamácie.“ 50. Práve v uvedenej právnej veci pritom NS SR v kontexte reklamácie tvoriacej predmet súdenej veci uviedol, že „Z listu spotrebiteľky [...] je zrejmý [a] prejav vôle smerujúci k vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi objednávateľom diela (spotrebiteľka) a zhotoviteľom (žalobca). List obsahuje aj [b] označenie subjektov reklamácie a [c] zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty vyplýva z časových údajov [...] v liste. Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie [d] je potrebné, aby oprávnený vymedzil svoje požiadavky, [e] stručne ich odôvodnil a [f] uviedol rozsah svojich nárokov.“ (pozn.: zvýraznenie a písmená kritérií pridané kasačným senátom rozhodujúcim v tejto veci). 51. Kasačnému senátu sa pritom javí, že reklamácia spotrebiteľa (A. E.) vo veci tvoriacej predmet tohto konania neobsahuje žiadnu konkrétnu špecifikáciu služby, ktorá by mu bola poskytnutá v rozpore so zákonom, príp. zmluvou o výkone správy. Slovné spojenie použité ako základ žiadosti: „riešiť neoznámené fakturovanie Vašich prác“ - nepochybne nie je možné akceptovať ako dostatočné vymedzenie predmetu reklamácie. Podľa kasačného súdu, spotrebiteľ (B.. R.) mal v reklamácii minimálne uviesť, o aké faktúry sa jedná, a to vymedzením ich čísla, príp. predmetu fakturácie a
uvedením fakturovanej sumy a - podľa kasačného súdu - mal uviesť aj rozsah, v akom tieto faktúry spochybňuje (celkom, príp. len niektoré fakturované služby - a ak len niektoré, ktoré a pod.). Ak by tieto údaje nemal k dispozícii, mohol poukázať na faktúry napr. uvedením dňa ich úhrady a pod. Ak mal A. E. ďalej napr. za to, že poskytovateľ služby nemal fakturovať „podanie žiadosti na stavebný úrad“, mal v reklamačnom úkone špecifikovať žiadosť, ktorú mala žalobkyňa ako poskytovateľka služby podať (a zrejme následne fakturovať). 52. Rezignovanie spotrebiteľa na dostatočné vymedzenie toho, čo reklamuje, sekundárne dopadá nielen na povinnosť, ale fakticky aj na objektívnu možnosť, resp. nemožnosť poskytovateľa služby predmetnú reklamáciu preskúmať a riadne ju vybaviť. Vyššie uvedená a požadovaná miera konkrétnosti reklamácie pritom nie je samoúčelná, keďže táto môže determinovať aj spôsob vybavenia reklamácie - napr. aj v kontext posúdenia toho, či boli dodržané zákonné lehoty na uskutočnenie príslušného reklamačného úkonu vo vzťahu ku konkrétnej reklamovanej službe (k tomu pozri tento rozsudok vyššie - citovaná časť rozsudku najvyššieho súdu - sp. zn. 8Sžo/389/2010) a pod. Týmto kasačný súd netvrdí, že identický test by bol relevantný napr. v súkromnoprávnej rovine (ak by sa spotrebiteľ napr. domáhal v civilnoprávnom režime nárokov z vadného plnenia), poukazuje však na to, že predmetom konania pred správnym súdom (a aj kasačným súdom) je v konečnom dôsledku zákonnosť správneho trestania. 53. Práve v súvislosti s uvedeným napokon kasačný súd dopĺňa, že si je vedomý skutočnosti, že právne posúdenie veci v tomto konkrétnom prípade presahuje rámec námietok formulovaných sťažovateľom, poukazuje však zároveň na to, že sa jedná o vec správneho trestania, kde kasačný súd nie je viazaný kasačnými bodmi. Naopak, aj v zmysle rozhodovacej praxe veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 5. júna 2024), ktorá vychádza z pozitívnoprávnej úpravy, „vzhľadom na skutočnosť, že kasačnému súdu v rámci konania o podanej kasačnej sťažnosti prislúcha právomoc skúmať aj okolnosti uvedené v § 195 SSP (v spojení s § 453 ods. 2 SSP), a to nad rozsah kasačných dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti“, kasačný súd sa aj v tomto konaní venoval otázkam relevantným pre skúmanie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu en bloc, a to napriek tomu, že sťažovateľ (žalovaný) v kasačnej sťažnosti napádal len záver správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení uloženej pokuty. Ako v tej istej veci uviedol veľký senát, v tomto kontexte je irelevantné, kto kasačnú sťažnosť podal, keďže „kasačný senát svoju prieskumnú činnosť v takýchto prípadoch zameriava na okolnosti, ktoré môžu byť relevantné práve v súvislosti s § 195 SSP (v spojení s § 453 ods. 2 SSP). Tento postup kasačného súdu je determinovaný existenciu plnej jurisdikcie správneho súdu, ako aj nadväzujúcou ochranou subjektívnych práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, ale aj verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP).“ 54. V tejto súvislosti senát najvyššieho správneho súdu prisvedčil právnemu názoru žalobkyne, že žalobkyňa takýto list dôvodne nemohla považovať za reklamáciu. Pokiaľ teda nedošlo k adekvátnemu uplatneniu práva zo strany spotrebiteľa, nemožno hovoriť ani o porušení povinností zo strany dodávateľa služby a jeho následnému sankcionovaniu.“ 44. Poukazujúc na vyššie uvedené právne závery kasačného súdu, ktorými je správny súd viazaný podľa § 469 SSP, správny súd dospel k záveru, že emailové podanie A. E. zo dňa 09.06.2016 nie je možné považovať za reklamáciu podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené podanie neobsahuje dostatočné vymedzenie predmetu reklamácie, keďže jeho obsahom nie je uvedenie toho, aké faktúry sú predmetom reklamácie, s uvedením ich riadnej identifikácie a jeho obsahom nie je ani to, v akom rozsahu tieto faktúry spochybňuje a čo konkrétne napáda a čoho konkrétne sa domáha, t.j. vrátenia akej sumy peňazí a z akého konkrétneho titulu. Pokiaľ teda nedošlo k adekvátnemu uplatneniu práva zo strany spotrebiteľa, nemožno hovoriť ani o porušení povinností zo strany dodávateľa služby a jeho následnému sankcionovaniu. 45. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil bez vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že nedošlo k porušeniu povinnosti žalobcu vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej lehote, keďže sa v danom prípade o reklamáciu nejedná, a teda vo veci nie je splnený základný predpoklad skutkovej podstaty správneho trestania, ktorým je porušenie povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej lehote. Z rovnakého dôvodu správny súd nepristúpil k vyhodnoteniu žalobnej námietky smerujúcej k neprimeranosti výšky uloženej pokuty a k jej nedostatočnému odôvodneniu.
46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP), o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 48. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.