{"guid": "05a2d69a-7f41-41cc-801d-2b088a0475c5:59f90bb0-87f4-418d-8590-80ef45ebd0f3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2", "spisova_znacka": "BA-5S/171/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/171/2019 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. marca 2025, sp. zn. BA-5S/171/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2", "identifikacne_cislo": "1019201093", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128", "nazov": "zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/128-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59f90bb0-87f4-418d-8590-80ef45ebd0f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/135/2024\n1019201093\n27. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v\nprávnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania D. E. F. XXXX/X, XXX XX E., právne\nzastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Námestie Biely Kríž 3, 831 02 Bratislava,\nproti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia,\nÚstredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. SK/0482/99/2018 zo\ndňa 20.06.2019 a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018.\nII. Súd p r i z n á v a\ntrov kasačného konania.\n\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 bola na adrese B. X, E. inšpektormi Slovenskej obchodnej\ninšpekcie (ďalej len „SOI“) vykonaná kontrola žalobcu, zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa\np. A. G. E., evidovaného pod č. 1182/2016 a na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).\nVýsledok vykonanej kontroly je popísaný v inšpekčnom zázname z kontroly zo dňa 31.08.2017 v spojení\ns inšpekčným záznamom z kontroly zo dňa 08.03.2018 a zo dňa 16.03.2018. Pri výkone kontroly bolo\nzistené, že žalobca ako správca bytového domu na ulici F. X, E., vykonávajúci správu na základe Zmluvy\no výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008, nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. A. G. E., bytom\nF. X, E., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej adresy G.\ns predmetom „Faktury, schodza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z FPÚaO, najneskôr do 30 dní\nodo dňa jej uplatnenia. SOI, Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, rozhodnutím\nčíslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 uložil žalobcovi na vyššie uvedenom skutkovom základe za\nporušenie povinnosti predávajúcim vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej\n\nlehote od jej uplatnenia podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 500,00 EUR\nza porušenie § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n2. Proti rozhodnutiu SOI, Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný rozhodnutím číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.08.2019 doručenou dňa 07.08.2019 Krajskému súdu v Bratislave\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového orgánu číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 resp. zmeny rozhodnutí\ntak, že sa upustí od uloženia sankcie alternatívne, aby súd rozhodol o znížení výšky uloženej sankcie.\nTiež sa domáhal náhrady trov konania.\n4. Prvostupňový orgán mal za to, že sa žalobca previnil tým, že nevybavil reklamáciu sťažovateľa\nA. G. E. uplatnenú prostredníctvom emailu zo dňa 09.06.2016, čím porušil § 18 ods. 4 zákona\no ochrane spotrebiteľa. Žalobca počas celého konania pred správnymi orgánmi tvrdil, že email A. G.\nE. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou v zmysle § 2 písm. l) zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Žalobca osobitne poukázal na nasledovné skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán pri\nsvojom rozhodovaní nereflektoval žiadnym spôsobom, ktoré však zároveň majú podľa neho pre\nposúdenie skutkového a právneho stavu podstatný význam:\n- Žalobca riadne predložil vlastníkom bytov bytového domu „Správu o činnosti správcu a vyúčtovaní\npoužitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty v dome za rok\n2015“ zo dňa 03.03.2016. Žiadny z vlastníkov, a to ani A. G. E., nevzniesol v stanovenej lehote námietku\nani reklamáciu týkajúcu sa predloženej správy.\n- Následne sa A. G. E. u žalobcu telefonicky dotazoval na niektoré položky čerpané z fondu opráv,\nktorých čerpanie prostriedkov mu bolo pri telefonickom rozhovore objasnené.\n- Emailom zo dňa 03.04.2016 A. G. E. požiadal o nahliadnutie do dokladov bytového domu a po\ntelefonickej dohode so žalobcom dňa 12.4.2016 A. G. E. osobne nahliadal do dokladov čerpania fondu\nopráv, kedy mu boli objasnené dôvody čerpania jednotlivých položiek a kedy námietky A. G. E. boli\nobjasnené ako nedôvodné.\n- Emailom zo dňa 09.06.2016 A. G. E. oznámil žalobcovi všeobecný právny názor jeho právnika na\npostup správcu, a oznámil že žiada vrátiť peniaze do fondu opráv a to bez bližšej špecifikácie faktúr a\nsúm, vrátenie ktorých súm požaduje.\n- Dňa 14.06.2016 žalobca telefonicky kontaktoval A. G. E., objasnili si vzájomne o aké faktúry sa má\njednať, vysvetlil mu opätovne dôvodnosť faktúr a mal za to, že A. G. E. pochopil a akceptoval dôvody\nčerpania prostriedkov z fondu opráv.\n- Napriek vyššie uvedenému sa A. G. E. opätovne k veci vrátil a dňa 03.08.2016 doručil žalobcovi\n„Reklamáciu neoprávneného odúčtovania finančných prostriedkov z FOU Krížna 6“. A. G. E. reklamáciu\npredložil ako zástupca vlastníkov, žalobca však mal vedomosť, že je to nepravdivé tvrdenie, nakoľko\nnebol zvolený za zástupcu vlastníkov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z..\n- Dňa 03.08.2016 žalobca zaslal A. G. E. odpoveď na jeho reklamáciu.\n5. Žalobca bol v čase doručenia emailu A. G. E. z 09.06.2016 úprimne presvedčený, že sa nejedná\no reklamáciu, a že nie je jeho povinnosťou písomne vybaviť uvedený email. Žalobca práve v dobrej\nviere mal za to, že je vhodnejšie A. G. E. telefonicky opätovne objasniť, čo mu bolo v predchádzajúcom\n\nuž pri osobnom jednaní objasňované. Žalobca, ktorý dlhoročne podniká v oblasti správy bytového\nfondu, pozná svoje zákonné povinnosti a snaží sa ich riadne plniť. Žalobca vedel, že je jeho zákonnou\npovinnosťou vybaviť každú reklamáciu a túto povinnosť si aj riadne plnil. Podanie A. G. E. z 26.07.2016,\ndoručené 03.08.2016, ktoré je nesporne reklamáciou, bezodkladne písomne vybavil. V predmetnej veci\nsprávny orgán pochybil. Email A. G. E. z 09.06.2016 nie je možné kvalifikovať ako reklamáciu. Žalobca\nsa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že protiprávny skutkový stav bol v prvostupňovom konaní\nspoľahlivo preukázaný a že z jeho strany došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n6. V prípade, že sa konajúci súd nestotožní s tvrdením žalobcu, že nespáchal správny delikt, tak\nnamieta výšku udelenej pokuty. Žalobca poukázal na viaceré podstatné skutočnosti, ktoré vyplývajú z\nvykonaného dokazovania v administratívnom konaní, a ktorých správne vyhodnotenie je nevyhnutným\npredpokladom na určenie správnej a zákonnej výšky ukladanej sankcie. V napadnutých rozhodnutiach\nna tieto skutočnosti však nebolo riadne prihliadnuté, čo malo za následok uloženie pokuty vo výške\nnezodpovedajúcej zákonným kritériám, kedy však pri určení výšky sankcie musí správny orgán\nprihliadať najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a\nnásledky porušenia povinnosti, a teda z tohto dôvodu bola uložená pokuta v nezákonnej výške, čo\nrobí napadnuté rozhodnutia nezákonnými. V prejednávanom prípade išlo o ojedinelé a neúmyselné\nkonanie, čo je potrebné brať pri rozhodovaní o výške pokuty do úvahy. Je potrebné zohľadniť, že konaním\nžalobcu nebola ani jedinému spotrebiteľovi spôsobená žiadna škoda a že išlo o absolútne ojedinelé\na neúmyselné konanie žalobcu, ktorý vyvíja podnikateľskú činnosť od r. 1999 bez toho, aby mu bolo\nakékoľvek iné porušenie zákonných noriem na ochranu spotrebiteľa vytýkané alebo aby bola za takéto\nporušenie sankcionovaná.\n7. Žalovaný a prvostupňový orgán v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí ohľadne žalobcom\nnamietanej neprimeranej výšky ukladanej sankcie argumentovali, že pokuta bola uložená v sume 500\nEUR pri dolnej hranici zákonnej sadzby, kedy správny orgán môže uložiť v prípadoch porušenia zákona\no ochrane spotrebiteľa v zmysle § 24 ods. 1 pokutu až do výšky 66 400 EUR, čím zrejme považovali\nuž len vzhľadom na túto skutočnosť výšku uloženej sankcie za primeranú a dostatočne odôvodnenú.\nŽalobca sa s takýmto postupom nestotožnil a považuje ho za neprimeraný a nezákonný. Je pravdou, že\nzákon o ochrane spotrebiteľa umožňuje ukladať v zmysle § 24 ods. 1 pokutu až do výšky 66 400 EUR,\navšak treba mať na zreteli, pre aký chránený záujem je táto vysoká zákonná sadzba pokuty ustanovená.\n8. Zo Zmluvy o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008, vyplýva, že v bytovom dome je 12\nbytov a žiadny nebytový priestor, kedy za každý byt patrila žalobcovi mesačná odmena za výkon\nsprávy vo výške 5,98 Eur, čo predstavuje celkovú sumu 71,76 Eur mesačne. V predmetnej veci je tak\nzrejmé, že sa jednalo o dom s nezvyklo malým počtom bytov, kedy aj odmena správcu bola za celkový\nbytový dom nezvyklo nízka, pričom väčšinu úkonov pri správe každého bytového domu je potrebné\nvykonávať v rovnakom rozsahu bez ohľadu na počet bytov a nebytových priestorov. Žalobca mal za\nto, že uloženie pokuty vo výške 500 EUR je aj s ohľadom na túto skutočnosť neprimerane tvrdým\npostihom. Ohľadne ďalšieho odôvodnenia výšky ukladanej sankcie napadnuté rozhodnutia uvádzajú\nprevažne už len vágne, všeobecné, bližšie neodôvodnené a nijakými konkrétnymi skutočnosťami\nviažucimi sa k prejednávanému správnemu deliktu. Dané všeobecné tvrdenia nemožno považovať za\ndostatočne odôvodňujúce výšku ukladanej sankcie, keďže z nich nemožno nijako ustáliť, na základe\nakých konkrétnych skutočností týkajúcich sa prejednávaného správneho deliktu mala byť uložená\nsankcia zodpovedajúca charakteru prejednávaného deliktu. Toto samotné robí napádané rozhodnutia\nnezákonné pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný\nzotrval na svojom stanovisku a rozhodnutí, ktorým konštatoval porušenie povinnosti žalobcu, keď ten\npreukázateľne nereagoval na emailovú správu A. G. E. zo dňa 09.06.2016, tak ako to vyžaduje zákon\no ochrane spotrebiteľa v prípade uplatnenia reklamácie spotrebiteľom. Žalovaný preskúmal predmetný\nemail spotrebiteľa A. G. E. zo dňa 09.06.2016, v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z fondu opráv\n– spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu uviedol: „nakoľko ste mi do dnešného dna neodpovedali,\n\nako ideme riešiť neoznámené fakturovanie vašich prác, požiadali sme právnika, aby sa vyjadril k\noprávnenosti fakturovania schôdzi a podania žiadosti na stavebný úrad. “ a v závere e-mailu uviedol:\n„...trváme na tom, že faktúry nemali byť z fondu opráv uhradené a žiadame vrátenie peňazí do fondu\nopráv.“ Z obsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom hore uvedeného e-mailu uplatnil\nreklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu,\na preto bol žalobca povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom.\n10. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie\nreklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny\nvýrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo\njej odôvodnené zamietnutie. Reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie\npreukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa\nnemožno považovať za vybavenie reklamácie v zmysle § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa. V\ntejto súvislosti poukázal aj na názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozsudku č. k. 6S/61/2016\nzo dňa 31.05.2017: „...súd navyše poukazuje na § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý\nupravuje spôsoby vybavenia reklamácie a ktorý žalobcom poukazovaný spôsob telefonického vybavenia\nreklamácie nepozná. Jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie je písomná výzva na prevzatie\nplnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Práve upravením týchto spôsobov vybavenia reklamácie\nzákonodarca pamätal aj na situácie, kedy je spotrebiteľ pasívny. To znamená, že ak by žalobca v rámci\n30 dňovej lehoty zaslal spotrebiteľovi písomnú výzvu na prevzatie plnenia (navyše adresa spotrebiteľa\nv tomto prípade bola žalobcovi známa), došlo by k vybaveniu reklamácie aj v prípade žalobcom\nzdôrazňovanej pasivity spotrebiteľa. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bol žalobca\no vybavení reklamácie povinný v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vydať spotrebiteľovi\npísomný doklad. Súd sa na tomto mieste taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že by reklamáciu spotrebiteľa vybavil v zákonnej lehote.“ Poukazovanie žalobcu\nna reklamáciu spotrebiteľa zo dňa 25.07.2016 považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko táto nebola\npredmetom správneho konania.\n11. K výške pokuty žalovaný uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný\npristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti,\nako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa odôvodňovali uloženie pokuty vo\nvýške určenej v rozhodnutí inšpektorátu SOI. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný zobral do úvahy, že\nnevybavením reklamácie v zákonnej lehote 30 dní došlo k právnej neistote na strane spotrebiteľa, keď\nsa spotrebiteľ dostal do situácie, v ktorej nevedel, akým spôsobom bola jeho reklamácia vybavená a\nči vôbec došlo k vybaveniu jeho reklamácie. Následne bol spotrebiteľ touto situáciou nútený opätovne\nza účelom uplatnenia svojich práv, ktoré mu vplývajú zo zodpovednosti žalobcu za vady poskytnutej\nslužby, uplatniť ďalšiu reklamáciu zo dňa 25.07.2016, pričom mu nebol do tejto chvíle poskytnutý nijaký\nrelevantný písomný záver zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného je takýto písomný podklad\ndôležitý práve pre uplatňovanie svojich práv spotrebiteľa, predstavuje dôkaz o tom akým spôsobom\npristupoval žalobca k reklamačným dôvodom spotrebiteľa, či sa nimi zaoberal a v akej miere pripustil\nich opodstatnenosť. Vzhľadom na § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na\nukončenie reklamačného konania spôsobom a v lehote podľa tohto zákona. Žalovaný v tomto prípade\nnemal možnosť pri ukladaní pokuty zohľadniť predchádzajúce plnenie zákonných povinností žalobcom.\nTen nesie objektívnu zodpovednosť za zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež nebolo\nmožné zohľadniť tvrdenie žalobcu ohľadom nízkej odmeny, ktorú poberá za svoje služby. Uvedené\nnemôže byť dôvodom pre nižší štandard vybavovania reklamácií ako vyžaduje zákon o ochrane\nspotrebiteľa. Po porovnaní výšky pokút uložených iným podnikateľom za obdobné porušenia zákona,\nodvolací orgán zistil, že pokuta uložená žalobcovi nevykazuje neodôvodnené rozdiely v porovnaní s\nprípadmi iných podnikateľských subjektov.\n12. Nedodržaním zákonného postupu žalobca neoprávnene porušil práva spotrebiteľa na ochranu\nekonomických záujmov podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má vždy v prípade\nuplatnenia reklamácie záujem na riadnom a včasnom vybavení reklamácie z hľadiska ďalšej\nsúvisiacej realizácie a uspokojovania svojich ekonomických potrieb. Nedodržiavaním lehoty na\nvybavenie reklamácie dochádza k nezákonnému porušeniu práva spotrebiteľa na uplatnenie nároku\nzo zodpovednosti za vadu dodaných služieb. Žalovaný zároveň považoval odôvodnenie výšky pokuty\nvo svojom rozhodnutí za dostatočné vzhľadom k skutkovému stavu a kritériám pre ukladanie pokút\n\npodľa zákona o ochrane spotrebiteľa za súčasného rešpektovania zmyslu a účelu zákona o ochrane\nspotrebiteľa (§ 3 zákon o ochrane spotrebiteľa).\nIV.\nReplika žalobcu\n13. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2019 uviedol, že žalovaný a prvostupňový orgán pri zisťovaní\nskutkového stavu úplne odignorovali skutkové okolnosti danej veci, a to najmä skutočnosť, že sťažovateľ\nA. G. E. mal právo v stanovenej lehote vzniesť námietky a uplatniť reklamáciu voči „Správe o činnosti\nsprávcu a vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na\njednotlivé byty v dome za rok 2015“ zo dňa 03.03.2016 a že v zákonnej lehote nereklamoval použitie\nfinančných prostriedkov, ako aj to, že napriek neuplatneniu reklamácie v reklamačnej lehote žalobca\nsťažovateľovi A. G. E. jeho výhrady voči nakladaniu s finančnými prostriedkami riadne vysvetlil,\nobjasnil ich neopodstatnenosť, a to aj pri nahliadaní A. G. E. do dokladov týkajúcich sa správy bytového\ndomu dňa 12.04.2016. Práve v kontexte uvedeného je potrebné posudzovať následný email A.\nG. E.. Keby žalovaný a prvostupňový orgán posudzovali sporný email A. G. E. v kontexte všetkých\nzistených skutočností, tak by nemohli dospieť k tak formalistickému výkladu ako učinili, keď z hľadiska\nosamoteného obsahu emailu bez ďalších súvislosti tento považovali za reklamáciu podľa § 2 písm. l)\nzákona o ochrane spotrebiteľa, a keď dospeli k záveru, že žalobca porušil § 18 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný poukazuje na názory Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku\nsp.zn. 6S/61/2016, v danej veci sa jednalo o písomnú reklamáciu k tovaru – hodinkám, zakúpeným\nv neoznačenej prevádzkarní – predajnom ostrovčeku. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp.zn. 2S/14/2017 zo dňa 29.05.2019, v ktorom mal súd za to, že vysvetlenie žalobcu\na okolnosti celého prípadu je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti výšky uloženej\nsankcie, že takisto treba vziať do úvahy majetkové pomery žalobcu, že treba brať do úvahy aj závažnosť\nporušenia zákona a jeho následky (akým spôsobom bol zákon porušený, charakter ohrozeného práva,\nči následok bol trvalý a v akom rozsahu) a tiež že treba zohľadniť aj to, že ide o prvé konanie tohto\ndruhu voči žalobcovi.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n17. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a\npovinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v\noblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu\nspotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.\n\n20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a\nposkytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s\npodnikaním na území Slovenskej republiky.\n21. Podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou\nuplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.\n22. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie vybavením\nreklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku,\nvrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie\nplnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.\n23. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo\nním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa\nvšeobecného predpisu (§ 622 a 623 Občianskeho zákonníka.); na základe rozhodnutia spotrebiteľa,\nktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2\npísm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie,\nv odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo\nslužby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie\nsa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie\nreklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na\nvybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za\nnový výrobok.\n24. Podľa § 18 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru\npreukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe\nvybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu\nvybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení\nreklamácie.\n25. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať\npísomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.\n26. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených\ntýmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon\ndozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.\n27. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\n28. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä\nna charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia\npovinnosti.\n29. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje\ninak (§ 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\n30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Slovenská\nobchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (Napríklad .... zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov....).\n\nVI.\nKonanie pred správnym súdom a rozsudok kasačného súdu\n31. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/171/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde bola vedená pod sp.\nzn. BA-5S/171/2019.\n32. Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-5S/171/2019-97 zo dňa 09.11.2023 zrušil žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním úplnej náhrady trov konania žalobcovi voči\nžalovanému. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že správny súd po preskúmaní obsahu\nadministratívneho spisu dospel k záveru (bod 36, 42), že tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán\nverejnej správy riadne vyhodnotili skutkový stav, keď uzavreli, že predmetný email je reklamáciou\nspotrebiteľa p. A. G. E. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury,\nschôdza“) podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže ním spotrebiteľ preukázateľne voči\nžalobcovi uplatnil zodpovednosť za vady služby, a to aj s požiadavkou na vrátenie peňazí do fondu opráv.\nSprávny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy neobsahujú správnu úvahu vzťahujúcu sa konkrétne na žalobcu, ktorou bol orgán verejnej správy\nvedený pri rozhodovaní o výške pokuty. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto\npostupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov žalobou\nnapadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n33. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/171/2019-97 zo dňa 09.11.2023 podal\nkasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„kasačný súd“) tak, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie. Právne závery kasačného súdu budú obsahom čl. VII odôvodnenia tohto\nrozsudku.\n34. Po vrátení veci kasačným súdom na Správny súd v Bratislave, bola veci pridelená spisová značka\n5S/135/2024 a táto bola v zmysle rozvrhu práce (upravujúceho postup pri pridelení veci po jej vrátení\nz kasačného súdu) pridelená na rozhodnutie do senátu 5S.\n\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n36. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 27.03.2025, pričom rozsudok bol vyhlásený\ndňa 27.03.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením skráteného písomného\nvyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.\n37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa\n20.06.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu\n\nčíslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým bola žalobcovi na základe kontroly vykonanej dňa\n31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 na adrese B. X, E., pre porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť\nreklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia – pri výkone kontroly\nna základe predložených dokladov bolo zistené, že žalobca ako správca bytového domu na ulici F. X,\nE. (Zmluva o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008), nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. A.\nG. E., bytom F. X, E., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej\nadresy G. s predmetom „Faktury, schodza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z fondu bytového\ndomu najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, za čo bola žalobcovi uložená podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov pokuta\nvo výške 500 EUR.\n38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 „ V\nrámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa....“\n39. Žalobca v žalobe namietal, že email zo dňa 09.06.2016, odoslaný z e-mailovej adresy G. s\npredmetom „Faktury, schodza“ nie je reklamáciou podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako\naj to, že výška pokuty nie je primeraná a tiež nebola riadne zdôvodnená.\n40. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, v ktorom je založená mailová správa\np. E. zo dňa 09.06.2016 odoslaná o 20.50 hod z mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“\nadresovaná žalobcovi, z ktorej obsahu vyplýva nasledovné, citácia: „Dobrý deň p. C., nakolko ste mi\ndnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich prac, poziadali sme\npravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti na stavebny urad. Tu je\nstanovisko pravnika: .... Navyse ste mi v kancelarii slubila, ze v blizkej dobe zvolate vyuctovaciu schodzu,\nktora je zo zakona povinna, od p. E. som sa dozvedel, ze ziadnu schodzu neplanujete. Prosim o Vase\nvyjadrenie k celej situacii, kedze trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav uhradene a ziadame\nvratenie penazi do fondu oprav.“\n41. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 vyplýva, že zo\nstrany žalobcu nebol predložený žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal vybavenie predmetnej\nreklamácie spotrebiteľa do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, a teda žalobca a ani jeho právny zástupca\nžiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnili zistené protiprávne konanie. Spotrebiteľ p. A. G.\nE. v e-maile zo dňa 09.06.2016 (odoslanom z e-mailovej adresy G. s predmetom „Faktury, schodza“)\nžiadal preverenie úhrad faktúr z fondu opráv - spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu namietal:\n„nakolko ste mi do dnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich\nprac, poziadali sme pravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti\nna stavebny urad.“ a v závere e-mailu uviedol: „...trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav\nuhradene a ziadame vratenie penazi do fondu oprav“. S prihliadnutím na obsah predmetného emailu má orgán dozoru za to, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016 uplatnil\nreklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového\ndomu, a preto bol žalobca povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Orgán dozoru zároveň\ndodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo\nreklamačné konanie ukončené. Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa nemožno považovať\n\nza vybavenie reklamácie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca žiadnym relevantným\nspôsobom nepreukázal vybavenie reklamácie spotrebiteľa p. A. G. E. v lehote 30 dní odo dňa jej\nuplatnenia v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n42. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odvolací orgán vo vzťahu k námietke žalobcu,\nv ktorej uviedol, že e-mail p. A. G. E. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou preskúmal\npredmetný e-mail spotrebiteľa p. A. G. E. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy G. s\npredmetom „Faktury, schôdza“), v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z fondu opráv a zistil, že z\nobsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu uplatnil reklamáciu zameranú na vady\nposkytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol žalobca povinný\nvybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Námietke žalobcu, že z predmetného e-mailu spotrebiteľa nie\nje zrejmé, ktoré konkrétne položky použité z fondu opráv naďalej napriek predchádzajúcim objasneniam\npovažuje za nedôvodné a čoho konkrétne sa domáha, žalovaný uviedol, že v prípade, ak pre riadne\nvybavenie reklamácie bolo potrebné doplnenie, resp. bližšie špecifikovanie vytýkaných nedostatkov,\nbolo v záujme žalobcu ako predávajúceho tieto od spotrebiteľa vyžiadať a následne preukázateľne\nvybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zmysle zákona. Žalovaný zároveň zdôraznil, že dôkazné bremeno\nohľadom vybavenia reklamácie v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade nesie práve\npredávajúci. Žalovaný dodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie\npreukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené.\n43. Správny súd pri zodpovedaní základnej otázky, a síce, či možno predmetný email A. G. E.\nzo dňa 09.06.2016 považovať za reklamáciu v zmysle § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa\naplikoval nasledovné právne závery vyslovené kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 4Stk/7/2024 zo dňa\n19.11.2024 na vec sa vzťahujúce:\n„ 43. Podstatnú otázkou, ktorú kasačný súd považoval za rozhodujúcu je skutočnosť, či konanie\nžalobkyne (nevybavenie mailu A. E. zo dňa 9.6.2016) je možné považovať za reklamáciu, resp. za\nnevybavenie reklamácie.\n44. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona o priestupkoch sa za reklamáciu považuje uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku\nalebo služby. Je zrejmé, že ustanovenie § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa neobsahuje presnú a\njednoznačnú definíciu pojmu „reklamácia“, resp. jej náležitosti. Keďže ide o právne neurčitý pojem, jeho\nvýklad je zostáva na konajúcom súde.\n45. Z teleologického výkladu slova reklamácia je možné ustáliť, že reklamáciou ide o akési uplatnenie\nnámietky, uplatnenie práva, vytýkanie chýb spojených so žiadosťou o nápravu. Reklamácia je teda\nprávne jednanie, v ktorom zmluvná strana záväzkového vzťahu uplatňuje zodpovednosť za vady plnenia.\nSpôsob reklamácie, jej oprávnenosť ako aj ďalšie náležitosti riešia právne predpisy alebo zmluva.\nPokiaľ tomu tak nie je, je nutné v rámci sudcovskej tvorby práva pristúpiť k výkladu tohto neurčitého,\nči nekonkrétneho pojmu. Podľa názoru kasačného súdu z obsahu podania spotrebiteľa, ktorým tento\nuplatňuje svoje právo, musí byť jednoznačne zrejmé, čoho sa domáha, aký nedostatok u dodávateľa\nslužby uplatňuje, resp. v čom považuje dodanie služby za chybné, či nedostatočné, ale aj ako si\npredstavuje spôsob reparácie.\n46. Z mailu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ....\n„Dobrý deň p. C., nakolko ste mi do dnešného dna neodpovedali, ako ideme riešiť neoznámene\nfakturovanie Vašich prac, požiadali sme právnika, aby sa vyjadril k oprávnenosti fakturovania schôdzi a\npodania žiadosti na stavebný úrad. Tu je stanovisko právnika:\nZmluva o výkone správy je svojou podstatou mandátnou zmluvou. Ako taká má okrem iných podstatnú\nnáležitosť a to určenie odplaty. V ZOVS boa odplata za činnosť správcu jasne a bez výhrad dohodnutá\nako cena určená, nie určiteľná. V opačnom prípade by cenník úkonov musel byť súčasťou ZOVS,\naby cena za prípadné úkony naviac mohla byť určená dodatočne. Prípadná zmena dojednania o\nodplate musí byť vykonaná písomnou formou, keďže samotná zmluva je v písomnej forme. Ak si\nrozoberieme § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré\nmandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vypláva, že\nsú už zahrnuté v odplate. V náväznosti na zákon 182/1993 je podanie stavebného povolenia a účasť\n\nna schôdzach jednoznačné, že svojou povahou patria medzi povinnosti správcu, ktorý plnenie si svojich\npovinností má zahrnuté v odplate dohodnutej v ZOVS. Schôdza § 8b ods. 2 g) a tiež čl. III ods. 9\nZOVS, a podanie na stavebný úrad § 8b ods. 2 k), keďže obnova domu je v súlade s rozhodnutím\nvlastníkov jednoznačnou povinnosťou správcu. Správca mohol v ZOVS dojednať odplatu tak, že by\ncenníkom priloženým k zmluve určil činnosti, za ktoré by odplata bola určiteľná podľa skutočných\nvýkonov. Keďže tak neurobil, má sa za to, že odplata bola určená na všetky činnosti správcu. Vlastníci\nsú zároveň chránený zákonom o ochrane spotrebiteľa, keďže ZOVS je jednoznačne spotrebiteľskou\nzmluvou. Úhrada faktúr je teda bezdôvodným obohatením, keďže prišlo k plneniu bez právneho dôvodu.\nAko také je správca povinný bez meškania vydať...“\ntieto skutočnosti nevyplývajú, jeho obsah teda nie je podľa názoru kasačného súdu možné považovať za\nreklamáciu, nakoľko týmto podaním sa Ing. Brunčák nedomáhal žiadneho uplatnenia práva, nenamietal\nžiadne vady služieb ani nič, čo by bolo možné považovať za reklamovanie, resp. namietanie konkrétneho\nporušenia povinností zo strany žalobkyne.\n47. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že i keď pojem reklamácia je pre účely zákona\no ochrane spotrebiteľa legálne vymedzený ako „uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo\nslužby“ (porovnaj § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa), je nesporné, že nie každý úkon spotrebiteľa\nvyjadrujúci nespokojnosť s tovarom alebo službou je možné bez ďalšieho subsumovať pod pojem\n„reklamácia“. Uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby musí vykazovať kvalifikovanú\nmieru konkrétnosti, aby mohla byť predmetom nadväzujúceho prieskumu a vybavenia zo strany povinnej\nosoby. Osobitne to platí v prípade, ak má mať nevybavenie reklamácie aj verejnoprávny následok\nspočívajúci v postihu povinnej osoby za správny delikt (tak, ako tomu bolo v súdenej veci).\n48. Zjednodušene povedané, reklamácia, ktorá nevykazuje kvalifikovanú mieru skutkovej konkrétnosti\nnemôže byť považovaná za relevantnú pre účely nadväzujúceho postihu poskytovateľa služby alebo\ntovaru. Vlastný obsah tohto úkonu - vždy v podmienkach konkrétnej veci - je totiž jedným z právnych\ndeterminantov možnej deliktuálnej zodpovednosti poskytovateľa tovaru alebo služby. Reklamácia, ktorá\nvykazuje relevantnú mieru konkrétnosti nepochybne bude môcť byť predpokladom vzniku deliktuálnej\nzodpovednosti poskytovateľa tovaru alebo služby (ak túto povinná osoba riadne a včas nevybaví). Na\nstrane druhej, všeobecný, abstraktný alebo nedostatočne konkrétny úkon spočívajúci vo formulovaní\nakejsi nespokojnosti so službami konkrétneho poskytovateľa - bez ich jednoznačného popisu - napr.\nuvedením vlastného pomenovania služby, dátumu jej poskytnutia (alebo neposkytnutia), vymedzenia jej\nrozsahu a uvedenie aspoň všeobecnej námietky, v čom mala byť poskytnutá služba nedostatočná alebo\nvadná, nie je možné - pre účely deliktuálneho konania - považovať za kvalifikovanú reklamáciu.\n49. V súlade so skoršou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri\nsp. zn. 8Sžo/389/2010 zo dňa 09. decembra 2010), kasačný senát rozhodujúci v tejto veci poukazuje\nna to, že ako každý právny úkon, „musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti právneho\núkonu vymedzené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň musí spĺňať náležitosti osobitné,\nvyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti patrí predovšetkým označenie\nsubjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t.j. zachovanie prekluzívnej reklamačnej\nlehoty a samotný obsah reklamácie, t .j. práva a povinnosti subjektov reklamácie.“\n50. Práve v uvedenej právnej veci pritom NS SR v kontexte reklamácie tvoriacej predmet súdenej veci\nuviedol, že „Z listu spotrebiteľky [...] je zrejmý [a] prejav vôle smerujúci k vzniku zodpovednostného\nprávneho vzťahu medzi objednávateľom diela (spotrebiteľka) a zhotoviteľom (žalobca). List obsahuje aj\n[b] označenie subjektov reklamácie a [c] zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty vyplýva z časových\núdajov [...] v liste. Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie [d] je potrebné, aby oprávnený vymedzil\nsvoje požiadavky, [e] stručne ich odôvodnil a [f] uviedol rozsah svojich nárokov.“ (pozn.: zvýraznenie a\npísmená kritérií pridané kasačným senátom rozhodujúcim v tejto veci).\n51. Kasačnému senátu sa pritom javí, že reklamácia spotrebiteľa (A. E.) vo veci tvoriacej predmet\ntohto konania neobsahuje žiadnu konkrétnu špecifikáciu služby, ktorá by mu bola poskytnutá v\nrozpore so zákonom, príp. zmluvou o výkone správy. Slovné spojenie použité ako základ žiadosti:\n„riešiť neoznámené fakturovanie Vašich prác“ - nepochybne nie je možné akceptovať ako dostatočné\nvymedzenie predmetu reklamácie. Podľa kasačného súdu, spotrebiteľ (B.. R.) mal v reklamácii\nminimálne uviesť, o aké faktúry sa jedná, a to vymedzením ich čísla, príp. predmetu fakturácie a\n\nuvedením fakturovanej sumy a - podľa kasačného súdu - mal uviesť aj rozsah, v akom tieto faktúry\nspochybňuje (celkom, príp. len niektoré fakturované služby - a ak len niektoré, ktoré a pod.). Ak by tieto\núdaje nemal k dispozícii, mohol poukázať na faktúry napr. uvedením dňa ich úhrady a pod. Ak mal A.\nE. ďalej napr. za to, že poskytovateľ služby nemal fakturovať „podanie žiadosti na stavebný úrad“, mal\nv reklamačnom úkone špecifikovať žiadosť, ktorú mala žalobkyňa ako poskytovateľka služby podať (a\nzrejme následne fakturovať).\n52. Rezignovanie spotrebiteľa na dostatočné vymedzenie toho, čo reklamuje, sekundárne dopadá nielen\nna povinnosť, ale fakticky aj na objektívnu možnosť, resp. nemožnosť poskytovateľa služby predmetnú\nreklamáciu preskúmať a riadne ju vybaviť. Vyššie uvedená a požadovaná miera konkrétnosti reklamácie\npritom nie je samoúčelná, keďže táto môže determinovať aj spôsob vybavenia reklamácie - napr. aj v\nkontext posúdenia toho, či boli dodržané zákonné lehoty na uskutočnenie príslušného reklamačného\núkonu vo vzťahu ku konkrétnej reklamovanej službe (k tomu pozri tento rozsudok vyššie - citovaná časť\nrozsudku najvyššieho súdu - sp. zn. 8Sžo/389/2010) a pod. Týmto kasačný súd netvrdí, že identický test\nby bol relevantný napr. v súkromnoprávnej rovine (ak by sa spotrebiteľ napr. domáhal v civilnoprávnom\nrežime nárokov z vadného plnenia), poukazuje však na to, že predmetom konania pred správnym súdom\n(a aj kasačným súdom) je v konečnom dôsledku zákonnosť správneho trestania.\n53. Práve v súvislosti s uvedeným napokon kasačný súd dopĺňa, že si je vedomý skutočnosti, že právne\nposúdenie veci v tomto konkrétnom prípade presahuje rámec námietok formulovaných sťažovateľom,\npoukazuje však zároveň na to, že sa jedná o vec správneho trestania, kde kasačný súd nie je viazaný\nkasačnými bodmi. Naopak, aj v zmysle rozhodovacej praxe veľkého senátu Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 5. júna 2024), ktorá vychádza z\npozitívnoprávnej úpravy, „vzhľadom na skutočnosť, že kasačnému súdu v rámci konania o podanej\nkasačnej sťažnosti prislúcha právomoc skúmať aj okolnosti uvedené v § 195 SSP (v spojení s § 453\nods. 2 SSP), a to nad rozsah kasačných dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti“, kasačný súd sa aj v\ntomto konaní venoval otázkam relevantným pre skúmanie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu en bloc,\na to napriek tomu, že sťažovateľ (žalovaný) v kasačnej sťažnosti napádal len záver správneho súdu o\nnedostatočnom odôvodnení uloženej pokuty. Ako v tej istej veci uviedol veľký senát, v tomto kontexte\nje irelevantné, kto kasačnú sťažnosť podal, keďže „kasačný senát svoju prieskumnú činnosť v takýchto\nprípadoch zameriava na okolnosti, ktoré môžu byť relevantné práve v súvislosti s § 195 SSP (v spojení s\n§ 453 ods. 2 SSP). Tento postup kasačného súdu je determinovaný existenciu plnej jurisdikcie správneho\nsúdu, ako aj nadväzujúcou ochranou subjektívnych práv a právom chránených záujmov sťažovateľa,\nale aj verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP).“\n54. V tejto súvislosti senát najvyššieho správneho súdu prisvedčil právnemu názoru žalobkyne, že\nžalobkyňa takýto list dôvodne nemohla považovať za reklamáciu. Pokiaľ teda nedošlo k adekvátnemu\nuplatneniu práva zo strany spotrebiteľa, nemožno hovoriť ani o porušení povinností zo strany dodávateľa\nslužby a jeho následnému sankcionovaniu.“\n44. Poukazujúc na vyššie uvedené právne závery kasačného súdu, ktorými je správny súd viazaný\npodľa § 469 SSP, správny súd dospel k záveru, že emailové podanie A. E. zo dňa 09.06.2016 nie je\nmožné považovať za reklamáciu podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené podanie\nneobsahuje dostatočné vymedzenie predmetu reklamácie, keďže jeho obsahom nie je uvedenie toho,\naké faktúry sú predmetom reklamácie, s uvedením ich riadnej identifikácie a jeho obsahom nie je ani\nto, v akom rozsahu tieto faktúry spochybňuje a čo konkrétne napáda a čoho konkrétne sa domáha, t.j.\nvrátenia akej sumy peňazí a z akého konkrétneho titulu. Pokiaľ teda nedošlo k adekvátnemu uplatneniu\npráva zo strany spotrebiteľa, nemožno hovoriť ani o porušení povinností zo strany dodávateľa služby\na jeho následnému sankcionovaniu.\n45. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil bez vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu,\nže nedošlo k porušeniu povinnosti žalobcu vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej lehote,\nkeďže sa v danom prípade o reklamáciu nejedná, a teda vo veci nie je splnený základný predpoklad\nskutkovej podstaty správneho trestania, ktorým je porušenie povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom\nstanovenej lehote. Z rovnakého dôvodu správny súd nepristúpil k vyhodnoteniu žalobnej námietky\nsmerujúcej k neprimeranosti výšky uloženej pokuty a k jej nedostatočnému odôvodneniu.\n\n46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného\nkonania (§ 467 ods. 3 SSP), o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n48. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}