Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/158/2019 1019201047 09. 10. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201047.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v právnej veci žalobcu: Pilot Club s.r.o., so sídlom Letisko, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 35 695 111, právne zastúpený: LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodný žalovaný Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava), za účasti: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky číslo 14139/2019/SV/37640 zo dňa 06.05.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby číslo 14139/2019/SV/37640 zo dňa 06.05.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalšiemu účastníkovi súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresnému úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky bolo dňa 10.11.2017 doručené podanie žalobcu, označené ako „Návrh na vyvlastnenie“ pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 5680 m2, k.ú. C. E. F., ktorý vznikol odčlenením od pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 16 602 m2, na základe Geometrického plánu č. 47/2016 zo dňa 18.04.2016 vypracovaným G. H. B., ktorého vlastníkom je ďalší účastník, a to za účelom prevádzkovania verejného letiska Kráľová (ďalej len „návrh na vyvlastnenie“). Cieľom vyvlastnenia bolo dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k uvedenému pozemku v prospech žalobcu. O návrhu na vyvlastnenie rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/15188/ KVJ zo dňa 02.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že návrh na vyvlastnenie zamietol s poukazom na to, že žalobca napriek výzve prvostupňového orgánu nedoložil právoplatné územné rozhodnutie, resp. jeho osvedčenú kópiu spolu s grafickou časťou, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby, ale doplnil záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastňovania s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čo v danom prípade nie je postačujúce, keďže tento doklad nie je relevantným dokladom na preukázanie podmienky súladu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania tak, ako
to upravuje § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastnení“). Prvostupňový orgán dospel k záveru, že podaným návrhom na vyvlastnenie spolu s jeho prílohami nebol preukázaný verejný záujem na účel prevádzkovania verejného letiska Kráľová. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby rozhodnutím číslo 14139/2019/SV/37640 zo dňa 06.05.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. V druhostupňovom rozhodnutí je uvedené, že návrhom na vyvlastnenie nebola preukázaná bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva k pozemku dohodou podľa § 3 zákona o vyvlastňovaní. V danom prípade sa jedná o existujúce letisko a na pozemku, ktorý je predmetom vyvlastnenia, v minulosti žalobca prevádzkoval neverejné vnútroštátne letisko. Na základe žiadosti žalobcu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva rozhodnutím č. 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015 v spojení s rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06505/2016/D220-SLP/03258 zo dňa 12.02.2016 udelilo žalobcovi súhlas s vykonaním podstatnej zmeny letiska Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, čo podľa druhostupňového rozhodnutia nie je preukázaním účelu vyvlastnenia a nemožno túto skutočnosť považovať za preukázanie verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov. Status letiska Kráľová ako verejného letiska podľa § 2 písm. j) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“) automaticky neznamená, že jeho existencia je vo verejnom záujme. To, že žalobca môže začať s prevádzkovaním verejného letiska až po zmene už vydaného prevádzkového povolenia zo strany Dopravného úradu podľa § 32 leteckého zákona, nie je možné považovať za dôvod, ktorým je naplnený účel vyvlastnenia. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.07.2019, pred ktorým bolo následne vedené konanie pod sp. zn. 6S/158/2019, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia s priznaním náhrady trov konania, s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán neskúmal vo vyvlastňovacom konaní existenciu verejného záujmu tak, ako mu to ukladá zákon, ale obmedzil sa len na formu preukázania verejného záujmu s cieľmi a zámermi územného plánovania. Túto vadu neodstránil ani žalovaný, ktorý iba skonštatoval, že samotný status verejného letiska automaticky neznamená, že jeho existencia je vo verejnom záujme. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa žalovaný riadil. 4. V danom prípade bolo účelom vyvlastnenia prevádzkovanie verejného letiska podľa § 31 ods. 1 leteckého zákona, pričom verejný záujem na prevádzkovaní letiska preukazoval žalobca poukázaním na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva rozhodnutím č. 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015 v spojení s rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 14/2016, sp. zn. 06505/2016/D220-SLP/03258 zo dňa 12.02.2016, ktorými bol udelený súhlas s vykonaním podstatnej zmeny letiska Kráľová z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko. Vyvlastňovací orgán mal vo vyvlastňovacom konaní skúmať a posudzovať verejný záujem na existencii verejného letiska v porovnaní so záujmami súkromných osôb vlastniacich jednotlivé pozemky, na ktorých sa letisko Kráľová nachádza. Zmenou letiska Kráľová na verejné by došlo k regionálnemu rozvoju, rozvoju cestovného ruchu a mohlo by slúžiť z hľadiska bezpečnosti civilného letectva ako núdzová pristávacia plocha, tak ako je to uvedené v rozhodnutí o zmene letiska na vnútroštátne verejné letisko. Napokon letisko Kráľová je najbližším a jediným takýmto letiskom k hlavnému mestu SR Bratislava, bez reálnej alternatívy ho substituovať iným letiskom, a to aktuálne ako aj v budúcnosti. Verejný záujem, ktorým je využívanie letiska Kráľová na verejnoprospešné ciele a za účelom bezpečnosti civilného letectva, má žalobca za preukázaný.
5. Žalobca v odvolacom konaní poukázal na nesprávnu interpretáciu a aplikáciu § 27 ods. 1 leteckého zákona vykonanú vyvlastňovacím orgánom, z ktorého nevyplýva, že by malo ísť o územné konanie a s tým súvisiace územné rozhodnutie. Letecký úrad SR, ktorý v procese zriadenia letiska Kráľová vystupoval aj ako špeciálny stavebný úrad, postupoval pri povoľovaní letiska nie podľa stavebného zákona, ale podľa osobitného predpisu – leteckého zákona. Letecký úrad SR v konaní o povolenie prevádzkovania letiska nevydával územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. 6. Druhostupňový orgán nereagoval na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní o nemožnosti predložiť územné rozhodnutie vo vyvlastňovacom konaní, keďže takéto nebolo a ani v súvislosti so zmenou letiska nebude vydané. Ak druhostupňový orgán nevyhovel žalobcovi z určitého konkrétneho dôvodu nepredloženia územného rozhodnutia a žalobca toto odvolaním napadol, bol druhostupňový orgán povinný dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre konanie. Žalobca preukázal súlad vyvlastnenia s cieľmi územného plánovania predložením záväzného stanoviska obce. 7. Vo vzťahu k nepreukázaniu bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práv k pozemku dohodou žalobca uviedol, že podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastnení preukázal, že ďalší účastník emailom zo dňa 23.05.2016 výslovne uviedol, že s návrhom kúpnej zmluvy nesúhlasí. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Druhostupňový orgán sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 03.10.2019, ktorým navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil so žalobnými námietkami, pričom k nepreukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení uviedol, že zákon o vyvlastnení v § 2 ods. 1 písm. b) vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, t.j. najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami vlastníka. V návrhu na vyvlastnenie absentovalo odôvodnenie existencie verejného záujmu a jeho porovnanie s právom vlastníkov pozemkov navrhovaných na vyvlastnenie. 9. V čase konania a rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie konajúce orgány zohľadnili vznik a existenciu rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi udelený súhlas s vykonaním podstatnej zmeny letiska z neverejného vnútroštátneho na verejné vnútroštátne. Samotné udelenie súhlasu so zmenou letiska na verejné, nie je preukázaním účelu vyvlastnenia a verejného záujmu na vyvlastnení. Tvrdenia žalobcu o prospešnosti letiska sú subjektívne. Napadnuté rozhodnutia sú zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vydané v súlade so zákonom o vyvlastnení. 10. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. (účinnosť od 01.01.2023), pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z., v súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. Na základe uvedeného správny súd ďalej konal podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) so žalovaným označeným v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Replika žalobcu, vyjadrenie ďalšieho účastníka, duplika žalovaného 11. Žalobca v replike zo dňa 29.10.2019 zotrval na žalobnej argumentácii. 12. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.11.2024 uviedol, že zmenu letiska zo súkromného na verejné považuje za účelovú a návrh dohody bol len formálnym splnením podmienky pre začatie vyvlastňovania. Cena ponúknutá žalobcom bola neprijateľná, s čím žalobca počítal. Žalobu navrhol zamietnuť. 13. Žalovaný v duplike zo dňa 28.01.2025 zotrval na svojich vyjadreniach a návrhu na zamietnutie žaloby. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 16. Podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov [Odkaz na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (úplné znenie č. 109/1998 Z. z.) – pozn. správneho súdu]. 17. Podľa § 31 ods. 1 leteckého zákona z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastnení vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 19. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce (odkaz na § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov – pozn. správneho súdu) vo vyvlastňovacom konaní. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastnení bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje
a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. 21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o vyvlastnení písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží a) upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý, b) upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní, c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením, d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na určenie náhrady. 22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastnení vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa. 23. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o vyvlastnení návrh musí obsahovať vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie, 24. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o vyvlastnení návrh musí obsahovať opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2. 25. Podľa § 9 ods. 3 písm. g) zákona o vyvlastnení k návrhu vyvlastniteľ priloží právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby. 26. Podľa § 9 ods. 3 písm. h) zákona o vyvlastnení k návrhu vyvlastniteľ priloží záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 2 ods. 2). 27. Podľa § 10 ods. 5 zákona o vyvlastnení ak návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia, vyzve vyvlastňovací orgán vyvlastniteľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak vyvlastňovacie konanie zastaví. 28. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastnení na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/158/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-6S/158/2019. 31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté druhostupňové rozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 09.10.2025. 32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania a potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu na vyvlastnenie. 33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal dňa 10.11.2017 návrh na vyvlastnenie, ktorý doplnil podaním zo dňa 31.01.2018 na základe výzvy prvostupňového orgánu na doplnenie návrhu na vyvlastnenie zo dňa 17.01.2018 o: - výzvu žalobcu zo dňa 02.05.2016 adresovanú ďalšiemu účastníkovi na uzavretie dohody, z ktorej vyplýva dôvod zaslania výzvy, identifikácia pozemkov, navrhovaná cena podľa znaleckého posudku spolu s návrhom kúpnej zmluvy a kópiou potvrdenia o podaní zásielky – podací lístok z 02.05.2016 a kópiou doručenky z 11.05.2016 a s odpoveďou ďalšieho účastníka zo dňa 22.05.2016, že s návrhom kúpnej zmluvy nesúhlasí, - stanovisko I. J. C. E. F. zo dňa 27.11.2017, ktorým obec na základe žalobcovej žiadosti o vydanie stanoviska obce k návrhu na vyvlastnenie uviedla, že lokalita s uvedenými parcelnými číslami je v zmysle platného Územného plánu obce C. E. F. – Zmeny a doplnky č. 1/2008 schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva v C. E. F. č. 323/OZ-2010 zo dňa 07.09.2010 a Všeobecne záväzného nariadenia obce č. 3/2010 zo dňa 07.09.2010 schválená na funkčné využitie - územie pre telovýchovu a šport a charakteristikou funkčnej plochy - územie slúžiace pre športové letisko s príslušnými doplňujúcimi funkciami. 34. Správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že dôvodom na zamietnutie návrhu na vyvlastnenie bolo jednak nepreukázanie bezúspešnosti pokusu o uzavretie dohody s ďalším účastníkom podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastnení a nepreukázanie verejného záujmu v kontexte súladnosti s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 2 ods. 1 písm. b) a ods. § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení. 35. Vo vzťahu k nepreukázaniu bezúspešnosti pokusu o uzavretie dohody s ďalším účastníkom podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastnení správny súd poznamenáva, že druhostupňové rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, prečo nebolo druhostupňovým orgánom akceptované preukázateľné odmietnutie uzavretia dohody ďalším účastníkom, keďže v takom prípade niet pochýb o tom, že návrh na uzavretie dohody bol doručený a ďalší účastník sa k nemu aj vyjadril tak, že ho odmietol. 36. Pokiaľ ide o žalobcom namietané neakceptovanie záväzného stanoviska obce a nezohľadnenie rozhodnutí o podstatnej zmene letiska orgánmi verejnej správy, ktoré o návrhu na vyvlastnenie rozhodovali, správny súd postupujúc podľa § 140 SSP, podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody, uvádza, že v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. BA-5S/58/2019 v právnej veci totožného žalobcu a totožného žalovaného, pri totožnosti skutkového a právneho stavu, bol vydaný rozsudok č.k. BA-5S/58/2019-137 zo dňa 25.06.2025 o zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného, pričom uvedený rozsudok nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. Na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/58/2019-137 zo dňa 25.06.2025 správny súd v tomto konaní poukazuje a na účely posúdenia dôvodnosti žalobných námietok
neakceptovania záväzného stanoviska obce a nezohľadnenia rozhodnutí o podstatnej zmene letiska v konaní o návrhu na vyvlastnenie sa s ním stotožňuje: „39. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie okresného úradu o zamietnutí žalobcovho návrhu na vyvlastnenie pozemkov a postup, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Po preskúmaní administratívneho spisu a prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia správny súd za sporné považoval dve skutočnosti. V prvom rade skutočnosť, či žalobca bol povinný predložiť územné rozhodnutie k návrhu na vyvlastnenie, a potom skutočnosť, či preukázal verejný záujem na vyvlastnení. 40. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že okresný úrad žalobcovi v prvom rade vyčítal nedoplnenie návrhu o právoplatné územné rozhodnutie a vysvetľoval, prečo ním predložené záväzné stanovisko obce právoplatné územné rozhodnutie nemôže vo vyvlastňovacom konaní nahradiť. O nepreukázaní verejného záujmu sa okresný úrad zmienil v poslednej vete odôvodnenia rozhodnutia konštatovaním, že podaným návrhom na vyvlastnenie spolu s jeho prílohami nebol preukázaný verejný záujem pre účel prevádzkovania verejného letiska Kráľová. Vzhľadom na takto uvedený dôvod zamietnutia návrhu potom aj argumentácia v odvolaní žalobcu logicky smerovala k tomu, že záväzné stanovisko obce vzhľadom na znenie ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. má byť postačujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia vo vyvlastňovacom konaní. 41. Ministerstvo ako právny predchodca žalovaného sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutočnosťou, či záväzné stanovisko obce je postačujúcim podkladom v konaní o vyvlastnenie pozemku, už nezaoberal vôbec. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právny predchodca žalovaného založil nesplnenie podmienok pre vyvlastnenie výlučne na nepreukázaní existencie verejného záujmu. K tomuto záveru dospel na základe toho, že v písomnom návrhu na uzavretie dohody zo dňa 06.06.2016 ako aj v návrhu na vyvlastnenie zo dňa 31.05.2016 v spojení s doplnením zo dňa 05.09.2016 absentuje odôvodnenie existencie verejného záujmu a jeho porovnanie s právom vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov, t.j. prečo verejný záujem na vyvlastnení prevážil nad vlastníckym právom vlastníkov pozemkov. 43. Čo sa týka predloženia záväzného stanoviska obce, podľa názoru správneho súdu takýto podklad pre rozhodnutie predpokladá ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. Taktiež je potrebné poukázať na to, že aj zo znenia výzvy, ktorú prvostupňový orgán zaslal žalobcovi (opísanú v ods. 2 tohto odôvodnenia) je zrejmé, že žalobca mal predložiť územné rozhodnutie alebo záväzné stanovisko obce. Dôvodová správa k uvedenému zákonnému ustanoveniu, na ktorú upozorňoval aj žalobca, uvádza: „Z hľadiska preukázania verejného záujmu je nevyhnutné preukázať vo vyvlastňovacom konaní súlad účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou, a to na základe územného rozhodnutia alebo oproti súčasnej úprave aj územným súhlasom a záväzným stanoviskom obce ako orgánu samosprávy o súlade účelu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania; záväzné stanovisko obce je dôležité najmä pri tých účeloch vyvlastnenia, ktoré nevyžadujú vydanie územného rozhodnutia alebo územného súhlasu.“ Ako však bolo uvedené vyššie z napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je možné zistiť, či túto vadu návrhu ministerstvo vyhodnotilo ako odstránenú alebo nie, keďže argumentáciou žalobcu o tom, že v danom prípade neexistuje územné rozhodnutie, ktoré by bolo možné do konania doložiť, sa ministerstvo nijakým spôsobom nezaoberalo. 44. K samotnému nepreukázaniu verejného záujmu teda dôvodu, o ktorý oprel svoje rozhodnutie právny predchodca žalovaného, správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. sa verejný záujem na vyvlastnení preukazuje vo vyvlastňovacom konaní, a to v spojitosti so zákonom stanoveným účelom. Skutočnosť, či existuje alebo neexistuje verejný záujem, je potom výsledkom posúdenia konajúceho správneho orgánu. Dôvodová správa k uvedenému zákonnému ustanoveniu uvádza: „Návrh zákona ustanovuje, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme a na účel ustanovený zákonom; vzájomnú previazanosť účelu a samotného verejného záujmu vyjadruje skutočnosť, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka.“ 45. Z podaného návrhu na vyvlastnenie je zrejmé, že žalobca v ňom ako dôvod vyvlastnenia špecifikuje prevádzku verejného letiska v zmysle ust. § 31 ods. 1 leteckého zákona, ktoré predpokladá, že na účel prevádzkovania verejného letiska možno vo verejnom záujme pozemok vyvlastniť. Verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka. Účel vyvlastnenia je teda v tomto prípade priamo uvedený v ust. § 31 ods. 1 leteckého zákona. Pokiaľ
ministerstvo v napadnutom rozhodnutí uvádza, že: „Skutočnosť, že bol udelený súhlas so zmenou vnútroštátneho letiska z neverejného na verejné, nie je preukázaním účelu vyvlastnenia a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za preukázanie verejného záujmu.“ je tento názor právne neudržateľný, vzhľadom na to, že účel vyvlastnenia žalobca už osobitne nepreukazuje. Ten je vymedzený samotným zákonom, v tomto prípade § 31 ods. 1 leteckého zákona. K tomuto účelu bolo potom potrebné skúmať existenciu verejného záujmu, ktorá je výsledkom posúdenia správneho orgánu v rámci vyvlastňovacieho konania. 46. Žalobca k návrhu na vyvlastnenie pripojil rozhodnutie ministerstva o zmene letiska. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo nepovažovalo toto rozhodnutie ako dôkaz existencie verejného záujmu, pričom sa obmedzilo iba na konštatovanie, že vydanie súhlasu so zmenou letiska z neverejného na verejné nie je možné považovať za preukázanie verejného záujmu a status verejného letiska automaticky neznamená, že jeho existencia je vo verejnom záujme. Právny predchodca žalovaného sa však opomenul vysporiadať s vlastnou argumentáciou v právoplatnom rozhodnutí o zmene letiska. Z napadnutého rozhodnutia tak vôbec nie je zrejmé, prečo prevádzka verejného letiska podľa žalovaného nie je vo verejnom záujme. V tomto smere považuje správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v ňom absentuje akákoľvek úvaha správneho orgánu, na základe ktorej dospel k tomuto záveru.“ 37. Pokiaľ ide o odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia týkajúce sa vyhodnotenia rozhodnutí Ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 14/2016 zo dňa 12.02.2016, sp.zn. 06505/2016/ D220-SLP/03258 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015, ktorými bol udelený súhlas žalobcovi s vykonaním podstatnej zmeny letiska Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, správny súd konštatuje, že druhostupňové rozhodnutie je v tejto časti zmätočné, keďže z neho nevyplýva, prečo prevádzka verejného letiska nie je vo verejnom záujme a ani to, prečo by podľa druhostupňového orgánu malo v danej veci prichádzať do úvahy nevyhnutne vydanie územného rozhodnutia, pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že účel vyvlastnenia nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia. Tieto úvahy v druhostupňovom rozhodnutí chýbajú. 38. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu predčasnosti prijatia záveru o nepreukázaní existencie verejného záujmu. 39. Na základe uvedeného správny súd zrušil druhostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento odvolanie žalobcu opätovne posúdi v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 40. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. 42. O trovách konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov nepriznal, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025). 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.