Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/132/2019 1019200849 25. 06. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: DSN s.r.o., Voderady 401, 919 42 Voderady, IČO: 45 002 657, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/94481, UPS/US1/OK/BEZ/2019/13035 zo 17. mája 2019 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK1/RK/BEZ/2019/560, č.z.: 2019/6817, s.k. 15/2018 zo dňa 14.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100 000 eur podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z. z.) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.), ku ktorému došlo tak, že pri kontrole vykonanej na základe poverenia č. 59/2017 zo dňa 16.11.2017 orgán kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok (ďalej len úrad práce) zistil, že v prípade 40 kontrolovaných zamestnancov štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len ŠPTK), ktorých žalobca dňa 16.11.2017 v priestoroch prevádzkarne Display Service Network SK, s.r.o., Diaľničná cesta 5, 903 01 Senec, zamestnával, nesplnil povinnosť zamestnávateľa na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Nesplnenie citovanej zákonnej povinnosti je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie, zamestnávateľ je vinný z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. 2. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2019/94481, UPS/US1/OK/BEZ/2019/13035 zo dňa 17.5.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že kontrolný orgán zaznamenal skutkový stav predmetu kontroly pri výkone kontroly dňa 16.11.2017 priamo na mieste. Na kontrolovanom pracovisku vypracoval za účasti kontrolovaných ŠPTK a určeného zodpovedného zamestnanca za kontrolovaný subjekt (A. B. C.) priebežný protokol č. PK1/RK/KON/2017/144, č.k. 59/2017 zo dňa 16.11.2017 (ďalej len
priebežný protokol), v ktorom zaznamenal identifikačné údaje kontrolovaných ŠPTK a druh sledovanej vykonávanej práce samostatne za každého kontrolovaného ŠPTK. Všetci kontrolovaní ŠPTK preukázali svoju totožnosť dokladom totožnosti - pasom a odôvodnili svoju prítomnosť na pracovisku. Výkon práce realizovali na viacerých pracoviskách spoločne s kmeňovými zamestnancami žalobcu, podľa pokynov žalobcu vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, prácu vykonávali osobne, rovnakým spôsobom ako kmeňoví zamestnanci žalobcu na rovnakých pracovných pozíciách. Údaje potvrdili ŠPTK podpisom vlastnou rukou. Počas výkonu kontroly zabezpečoval tlmočnícku činnosť zástupca kontrolovaného subjektu, ktorý bol prítomný počas celej kontroly. ŠPTK uviedli, že v kontrolovanom subjekte vykonávajú prácu na základe bližšie nešpecifikovanej zmluvy so spoločnosťou Picasso, s.r.o. – Personálna agentúra MAX (ďalej len spoločnosť Picasso). O aký typ zmluvy ide, nevedeli uviesť. Všetky kontrolované osoby vykonávali prácu baličov, operátorov (kontrola skiel LCD panelov, príprava na opravu, príprava na kontrolu), manipulantov s tovarom (tzn. picker), rozbaľovanie tovaru, vybaľovanie škatúľ, opravár LCD panelov. 4. ŠPTK podľa vyjadrenia žalobcu vykonávali pracovnú činnosť na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 09.01.2017 uzatvorenej so spoločnosťou Picasso (ďalej len rámcová zmluva), ktorej kópiu žalobca predložil. Súčasťou rámcovej zmluvy mal byť aj menný zoznam zamestnancov, ktorí mali dohodnuté služby pre žalobcu vykonávať. Napriek opakovanému vyžiadaniu od žalobcu ani partnerskej inštitúcie so sídlom v Českej republike, odkiaľ mali byť ŠPTK vyslaní, sa spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou nepreukázala. V čase výkonu kontroly dňa 16.11.2017 využíval zamestnávateľ závislú prácu 40 kontrolovaných ŠPTK bez toho, aby vedel preukázať zákonnosť výkonu práce pre vlastný prospech a bez toho aby boli splnené podmienky v ust. § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca na výzvu úradu práce, v ktorej bol upozornený na možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia a navrhnúť doplnenie dokazovania, žiadne nové dôkazy nepredložil. 5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný ako hlavný rozpor medzi prvostupňovým orgánom a žalobcom označil klasifikáciu vykonávanej činnosti 40 kontrolovaných ŠPTK. Orgán kontroly ju vyhodnotil ako závislú prácu s vylúčením možnosti ju vykonávať v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom vzťahu. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom (objednávka, termín, predmet, špecifikácia služby) spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou. ŠPTK mali vykonávať zmluvou dohodnuté služby v mene a na účet spoločnosti Picasso. Okrem rámcovej zmluvy bez menného zoznamu toto tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. 6. Žalovaný doplnil dokazovanie o overenie možnosti, že kontrolovaní ŠPTK boli k spoločnosti Picasso (obchodnému partnerovi žalobcu) vyslaní na výkon práce z členskej krajiny EÚ. Overoval, kto mal byť zamestnávateľom ŠPTK, a to nasledovnými dôkazmi: spisom č. PK1/RK/KON/2018/43 úradu práce vo veci kontroly spoločnosti Picasso, Výzvou na predloženie dokladov ku kontrole č. 59/2017 zo dňa 19.04.2018 č. z.: 2018/50868, v ktorej orgán kontroly žiadal predložiť všetky dokumenty preukazujúce resp. odôvodňujúce výkon závislej práce kontrolovaných osôb zo dňa 16.11.2017, odpoveďou účastníka konania na výzvu č.z.: 2018/56793, výpisom z obchodného registra účastníka konania, kópiou rámcovej zmluvy z 9.1.2017, predbežným protokolom, protokolom o výsledku kontroly č. PK1/RK/KON/2018/42 z.z. 2018/88498 z 10.07.2018 (ďalej len protokol o výsledku kontroly), vyjadrením k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.08.2018 č. z.: 2018/95347, odôvodnením neopodstatnenosti námietok zo dňa 07.09.2018. 7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že kontrolovaní ŠPTK boli v pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou arbanat s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice, 614 0 Brno, Česká republika, IČO: 061 95 733, vzhľadom na to, že toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze. Žalobca sa odvoláva na to, že dôkazy nemôže predložiť, pretože došlo k ich zaisteniu u spoločnosti Picasso v rámci vyšetrovacieho úkonu Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií Stred, Oddelením operatívnej činnosti a vyšetrovania (ďalej len „ÚHaCP PPZ“). 8. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal spojitosť medzi ŠPTK a rámcovo zmluvou. Uvedený záver vyvodil zo znenia samotnej rámcovej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že rozsah a druh poskytnutej služby mal byť poskytnutý na základe samostatnej objednávky, žalobca bol vyzvaný, aby všetky relevantné doklady doložil, čo neurobil. Odvolávanie sa na zaistenie dokumentácie spoločnosti Picasso žalovaný neuznal z dôvodu, že žalobca mal predložiť dokumenty žalobcu. Úrad práce nepožadoval
dokumenty spoločnosti Picasso. V zmysle ust. § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. žalobca mal mať údaje o fyzických osobách, prostredníctvom ktorých spoločnosť Picasso poskytovala služby žalobcovi. 9. Ďalej žalovaný kontrolou v informačných systémoch zistil, že v období od 01.08.2017 do 31.08.2017 (podľa dátumov prekročenia hranice EÚ kontrolovanými ŠPTK), žiaden z nich nebol držiteľom modrej karty Európskej únie, nemal udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ani nespĺňal podmienky podľa § 23a zákona č. 5/2004 Z.z. 10. Žalovaný overil aj skutočnosť, či kontrolovaní ŠPTK boli zamestnancami českej spoločnosti arbanat s.r.o. Povinnosťou hosťujúceho zamestnávateľa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 351/2015 Z. z.) v znení účinnom ku dňu 16.11.2017 je poskytnúť zákonom stanovené informácie Národnému inšpektorátu práce (ďalej len NIP), ktorý ich eviduje v informačnom systéme, pričom v tejto databáze do dňa 31.12.2018 neexistovalo žiadne oznámenie o cezhraničnej spolupráci spoločnosti arbanat s.r.o. ani inej osoby. Uvedené vylučuje, že ŠPTK splnili výnimku na legálne zamestnávanie cudzinca podľa § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. 11. Výšku pokuty žalovaný považoval za primeranú skutku a okolnostiam s poukazom na to, že nelegálne zamestnávanie sa týkalo 40 ŠPTK a žalobca porušil povinnosti zamestnávateľa opakovane, keďže mu bolo rozhodnutím č. UPS/US1/OK/KON/201819, č.z.: 2018/54112 zo dňa 10.01.2018 uložená pokuta vo výške 891 eur za porušenie § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. II. Správna žaloba 12. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.06.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Na základe vykonanej kontroly dospel správny orgán k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca ho považuje za nezákonné, nesprávne a neodôvodnené. 13. Žalobca prísne dbá na dodržiavanie základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len zákonník práce) a má snahu vždy riadne a svedomito plniť všetky povinnosti vyplývajúce mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov. 14. Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci nie je zrejmé, na základe akých skutočností prišiel žalovaný k zisteniu, že vykonanou kontrolou bolo preukázané, že žalobca využíval závislú prácu 40 kontrolovaných ŠPTK, bez toho, aby boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. V niektorých prípadoch dochádzalo pri výkone žalobcovej podnikateľskej činnosti k odoberaniu služieb, a to aj v spolupráci so spoločnosťou Picasso, pričom v predmetnom prípade bola objednávka rozsahu a druhu poskytovanej služby záležitosťou žalobcu a prevedenie služby v rámci objednávky bola záležitosťou spoločnosti Picasso. S touto spoločnosťou mal teda žalobca obchodnoprávny vzťah, pričom v niektorých prípadoch dochádzalo k poskytovaniu služieb aj subdodávateľsky a to aj v spolupráci so spoločnosťou arbanat s.r.o. so sídlom v Českej republike. 15. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal spojitosť 40 ŠPTK s rámcovou zmluvou. Počas kontroly a správneho konania bolo preukázané, že žalobca má vedomosť o tom, že predmetný zamestnanci (menný zoznam v protokole o výsledku kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí), prostredníctvom ktorých dochádzalo k poskytovaniu služieb, boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou arbanat s.r.o., ktorá s týmito ŠPTK mala založený pracovnoprávny vzťah na základe „Dohody o provedení práce“. Táto skutočnosť vyplýva aj z podania spoločnosti Picasso, ktorá uviedla, že nie je možné predložiť požadované dokumenty, vzhľadom na to, že dokumentácia obsahujúca žiadané doklady a informácie bola zaistená ÚHaCP PPZ. Na túto skutočnosť žalobca poukazoval počas správneho konania. Žalovaný ani úrad práce tiež nevzali do úvahy
vyjadrenia ŠPTK, že prácu u žalobcu vykonávali na základe zmluvy so spoločnosťou Picasso. Žalobca teda nevyužíval závislú prácu týchto ŠPTK, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s inou spoločnosťou. Žalobca neukladal ŠPTK pracovné úlohy, neorganizoval, neriadil ani nekontroloval ich prácu a nedával im na tento účel žiadne pokyny, pričom existencia týchto prvkov je nevyhnutná na konštatáciu závislej práce. 16. Žalobcovi ďalej nie je zrejmé, na základe čoho sú úrad práce a žalovaný oprávnení posudzovať a rozhodovať o platnosti či neplatnosti obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a inou spoločnosťou, ako jeho dodávateľom služby, a prísť k záveru, že zmluva nemá oporu v právnych predpisoch, či vykladať vôľu zmluvných strán. 17. Žalobca nie je objektívne zodpovedný za vzniknutý právny stav. Žalobca vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Picasso. Nebol v žiadnom vzťahu s kontrolovanými ŠPTK, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s českou spoločnosťou arbanat s.r.o. Nedošlo teda k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže žalobcovi žiadne povinnosti podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. nevznikli. Úrad práce aj žalovaný dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 18. Úrad práce nevykonal celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sú potrebné pri vyslaní zamestnancov na výkon prác do iného členského štátu podľa ust. § 3 zákona č. 351/2015 Z.z. Žalobca sa iba z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dozvedel, ako žalovaný postupoval pri definícií vyslaného zamestnanca a jeho pridelenia, že vykonal dokazovanie na overenie možnosti, či ŠPTK boli k obchodnému partnerovi vyslaní z členskej krajiny EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom možnosť sa vyjadriť pred rozhodnutím k podkladom. Správne orgány tak nepostupovali, keď nedali žalobcovi možnosť sa vyjadriť ku všetkým podkladom a navrhnúť doplnenie. 19. Úplne nepochopiteľný je podľa žalobcu záver žalovaného, ktorý po doplnení dokazovania prišiel k záveru, že v databáze NIP neexistuje žiadne oznámenie podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. Tento záver preukazuje akurát to, že si hosťujúci zamestnávateľ – arbanat s.r.o. nesplnil svoju administratívnu povinnosť. 20. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako sa úrad práce vysporiadal s tým, že kontrolovaní ŠPTK neovládajú slovenský jazyk, a ako bolo zachované ich právo konať v jazyku, ktorému rozumejú. Žalobca poukazuje na to, že zamestnanec A. B. C. neovláda ich materinskú reč. 21. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný vykonal dňa 08.03.2017 v čase od 11:00-13:40 hod. kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 a § 23 zákona č. 5/2004 Z. z., v rámci ktorej zistil, že ani v jednom prípade 25-tich zamestnancov ŠPTK žalobca nezaslal informačné karty, čím porušil § 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. V danom prípade žalobca preukázal, že 25 ŠPTK bolo v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice 614 00 Brno, Česká republika, pričom žalobca bol v obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Picasso, ktorá dodávala služby žalobcovi aj subdodávateľsky, a to aj v spolupráci so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. V tejto veci žalovaný akceptoval tvrdenia žalobcu a uložil mu pokutu vo výške 891 eur za porušenie povinností podľa § 23b ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, ktorého sa dopustil tým, že písomne neinformoval žalovaného o nástupe do zamestnania občana členského štátu EU ani v jednom z 25 kontrolovaných zamestnancov a nezaslal informačné karty do 7 dní od nástupu do zamestnania. Podľa žalobcu ide o absolútne totožnú situáciu, ktorá je predmetom aj tejto žaloby. Žalovaný teda posudzuje tú istú skutkovú situáciu žalobcu opakovane rozdielne. 22. Žalobca trvá na tom, že v predmetnej veci správny orgán v rozhodnutí presne nevymedzil porušenie povinnosti zo strany žalobcu, náležite sa nevysporiadal s argumentáciou účastníka konania, neprihliadol na všetky námietky účastníka konania, ktoré uplatňoval v priebehu celého správneho konania a nepridelil správnemu deliktu primeranú výšku sankcie, pričom výšku sankcie dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil s poukazom na ust §68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Úrad práce sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so závažnosťou zistených nedostatkov a závažnosťou ich následkov. Výšku pokuty odôvodnil absolútne nezákonným matematickým spôsobom, keď počet ŠPTK 40 vynásobil sumou 2 500 eur, a teda
použil postup, ktorý zákon nepozná a neumožňuje. Žalobca má a to, že takto koncipované úvahy nezodpovedajú základnú otázku, aký dopad mali jednotlivé okolnosti prípadu na určenie výšky pokuty. 23. Žalobca odmieta záver žalovaného, že výška pokuty bola primeraná aj v dôsledku opakovaného porušenia povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov, keď poukázal na vyššie opísanú uloženú pokutu vo výške 891 eur. Podľa ust. § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. má správny orgán prihliadať na opakované zistenie toho istého nedostatku. Žalovaný však aj napriek totožnej situácií v danom prípade sankcionoval porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z z. a nie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ako je to v danom prípade. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení zopakoval priebeh kontroly a zistenia zachytené v protokole o výsledku kontroly. 25. Žalovaný odmieta, že by sa žalobca nemohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Dňa 30.11.2018 bolo žalobcovi ako účastníkovi správneho konania zaslané elektronicky Oznámenie o začatí správneho konania č. 15/2018 a výzva na vyjadrenie zo dňa 11.12.2018. Dňa 14.01.2019 vydal úrad práce prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému podal žalobca odvolanie dňa 05.02.2019, v ktorom opakovane uviedol, že kontrolovaní ŠPTK neboli jeho zamestnanci, ale dochádzalo k odoberaniu služieb v spolupráci so spoločnosťou Picasso. Žalobca nepredložil okrem rámcovej zmluvy žiadne doklady, ktoré by tieto tvrdenia podporovali. Súčasťou rámcovej zmluvy nebol žiadny menný zoznam osôb, ktoré by mali vykonávať služby, žalobca neposkytol ani žiadne objednávky v zmysle rámcovej zmluvy. 26. V priestoroch prevádzkarne sa nenachádzal žiaden koordinátor spoločnosti Picasso, ani spoločnosti arbanat s.r.o., ktorý by koordinoval výkon práce ŠPTK, zadával im pracovné úlohy, bol prítomný pri výkone kontroly a potvrdil by uvedené tvrdenia žalobcu. Z tvrdenia žalobcu, že on nedával pokyny ŠPTK nie je jasné, kto vlastne ŠPTK prácu zadával, pričom túto skutočnosť žalobca neuviedol ani v námietkach voči kontrolným zisteniam v protokole o výsledku kontroly a ani v odvolaní. Okrem toho ŠPTK do prílohy priebežného protokolu uviedli a potvrdili podpismi, že pracovné úlohy im sú zadávané kmeňovými zamestnancami žalobcu, podľa príslušnosti k jednotlivým strediskám. Rovnako túto skutočnosť potvrdil aj zamestnanec žalobcu pán A. B. C., ktorý bol prítomný pri výkone kontroly a osobne zabezpečoval komunikáciu medzi kontrolným orgánom a ŠPTK. Celý výkon kontroly prebehol bez akýchkoľvek komunikačných problémov. Pracovná činnosť, ktorú ŠPTK vykonávali nemala odlišný charakter od činnosti ostatných kmeňových zamestnancov, takže výkon údajne poskytovaných služieb sa nijako nelíšil od bežnej pracovnej činnosti, ktorú vykonávali aj kmeňoví zamestnanci žalobcu. 27. Agentúra Picasso v liste zaslanom úradu práce neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorou by potvrdila poskytovanie služby účastníkovi konania prostredníctvom skontrolovaných ŠPTK. Kontrolnému orgánu spoločnosť Picasso listom zo dňa 05.12.2017, č.z. 2017/149127 oznámila, že z jej strany nemôžu byť predložené žiadne doklady, nakoľko boli zadržané ÚHaCP PPZ. Ďalšie výzvy ktoré boli spoločnosti Picasso následne zaslané dňa 26.01.2018, č.z. 2018/12308 a dňa 26.02.2018, č.z. 2018/25824 sa vrátili kontrolnému orgánu ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Následne bolo na www.orsr.sk zistené, že spoločnosť Picasso zmenila sídlo z adresy v Trnave na adresu Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové mesto nad Váhom. Opakovane bola zaslaná výzva na novú adresu, ktorá sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. V rámci vykonanej kontroly požiadal úrad práce o poskytnutie súčinnosti Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ, národná jednotka proti nelegálnej migrácii, odd. operatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica dňa 01.02.2018, č.z. 2018/14836. Súčinnosť však poskytnutá nebola. 28. Pri výkone kontroly boli prítomní príslušníci cudzineckej polície a kmeňový zamestnanec žalobcu A. B. C., ktorého na poskytnutie súčinnosti pri výkone kontroly poveril osobne riaditeľ a konateľ kontrolovaného subjektu p. D. E., a ktorý v prípade potreby zabezpečoval tlmočnícku činnosť, komunikoval s kontrolovanými ŠPTK, buď v slovenskom, alebo v anglickom jazyku podľa potreby. Všetky skontrolované osoby porozumeli predmetu kontroly ako i otázkam, ktoré boli kladené kontrolnou skupinou prostredníctvom A. C.. Vyššie uvedená skutočnosť je uvedená aj v protokole o výsledku kontroly na strane 6, uvedenú skutočnosť potvrdil svojim podpisom zástupca kontrolovaného subjektu pri
prerokovaní protokolu o výsledku kontroly. Okrem toho priebežný protokol bol podpísaný aj konateľom kontrolovaného subjektu, a to na základe informácie ktorú konateľovi kontrolovaného subjektu poskytol jeho zamestnanec, ktorý bol poverený a bol účastný celému priebehu kontroly. Ako A. B. C., tak i konateľ D. E. priebežný protokol podpísali a súhlasili s jeho obsahom. V čase výkonu kontroly ani konateľ kontrolovaného subjektu ani ním poverený zamestnanec nemali žiadne námietky ani k samotnému priebehu výkonu kontroly, ani k zapísaným údajom do priebežného protokolu a pri výkone kontroly poskytli kontrolnému orgánu súčinnosť. 29. Opis rozhodujúcich skutočností v predmetnej žalobe žalovaný vyhodnotil ako zopakovanie obsahu odvolania a trvá v plnom rozsahu na odôvodnení napadnutého rozhodnutia so zdôraznením opory v listinných dôkazoch. Žalovaný identifikoval tri zásadné okruhy žalobných dôvodov, ku ktorým sa vyjadruje nasledovne: a) Žalobca napadol postup orgánu kontroly a spôsob vyhodnotenia zistení pri výkone kontroly na kontrolovanom pracovisku dňa 16.11.2017; odmietol pozíciu zamestnávateľa a s ňou spojenú zodpovednosť za dodržanie podmienok zamestnávania ŠPTK stanovených podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.; žalovaný porušil zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania – neinformoval účastníka konania o získanom stanovisku, ktoré na vyžiadanie poskytol Národný inšpektorát práce. b) Žalobca žalované rozhodnutie považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že žalovaný správny orgán rovnakú situáciu zmluvného vzťahu žalobcu s jeho obchodným partnerom pri využívaní práce ŠPTK mal vyhodnotiť rozdielne, čím porušilo princíp legitímneho očakávania. c) Výška uloženej pokuty je podľa žalobcu nedostatočne odôvodnená, je nezákonná a v rozpore s § 68 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., nie je primeraná povahe skutku a okolnostiam. Žalobca odmietol argumentáciu o preukázaní opakovaného porušenia povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov. 30. Žalobca opakovane odmieta vo všetkých svojich vyjadreniach (námietky ku kontrolným zisteniam, vyjadrenie sa k začiatku správneho konania, v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu) pozíciu zamestnávateľa, pre ktorého vykonávali závislú prácu kontrolovaní ŠPTK. Prítomnosť kontrolovaných ŠPTK a ich výkon práce na kontrolovanom pracovisku dňa 16.11.2017 mala byť dôsledkom uzatvoreného obchodno-právneho vzťahu žalobcu so spoločnosťou Picasso. Žalobca používa vyjadrenia „máme vedomosť“ a „...je zrejmé, že je preukázané...“, že kontrolovaní ŠPTK „...boli v pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a to so spoločnosťou arbanat s.r.o., .... pričom túto skutočnosť potvrdila vo svojom podaní aj spoločnosť Picasso...“ Uvedené však nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze, resp. žalobca nepredložil, napriek opakovanému vyžiadaniu zo strany orgánu kontroly, žiadny dôkaz potvrdzujúci tvrdenie, že kontrolovaní 40-ti ŠPTK v predmetnom prípade sú zamestnancami zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. 31. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespochybnil právo žalobcu vstupovať do obchodnoprávnych vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi ani existenciu rámcovej zmluvy. Žalovaný odmietol ako nepreukázané tvrdenie, že kontrolovaní 40-ti ŠPTK sú v režime zmluvného vzťahu s iným zamestnávateľom, konkrétne so zamestnávateľom v Českej republike. Ak by zodpovedalo skutočnosti tvrdenie, že žalobca nie je zamestnávateľom kontrolovaných 40-tich ŠPTK, ale využíval ich iba na zabezpečenie/plnenie dohodnutej služby, mal povinnosť orgánu kontroly túto skutočnosť preukázať. 32. Žalovaný trvá na tom, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení nepreukázal spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou, pričom vychádza z nasledovných predložených posúdených dôkazov: 1) Rámcová zmluva účinná od 01/2017 v čl. 1. uvádza, že rozsah a druh poskytovanej služby mal byť v zmysle zmluvy poskytnutý „... na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb...“ 2) podľa dôkazu č. 2 bol kontrolovaný subjekt, žalobca, vyzvaný orgánom kontroly, aby predložil: iné vyjadrenia, doklady, zmluvy, objednávky a pod. preukazujúce, resp. odôvodňujúce výkon závislej práce kontrolovaných osôb pre kontrolovaného zamestnávateľa dňa 16.11.2017, 3) podľa dôkazu č. 3, v odpovedi na vyžiadanie dokladov ich podľa textu odpovede kontrolovaný subjekt nemohol predložiť – odvoláva sa na zaistenie dokumentácie spoločnosti Picasso (24.10.2017)
orgánmi činnými v trestnom konaní – orgán kontroly nepožadoval dokumentáciu spoločnosti Picasso, ale dokumentáciu kontrolovaného subjektu, ktorú mal povinnosť predložiť, čo neurobil, 4) kontrolovaný subjekt mal v zmysle § 7b ods. 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní povinnosť mať doklady a osobné údaje o fyzických osobách, prostredníctvom ktorých mu spoločnosť Picaso poskytovala službu a na vyzvanie ich predložiť orgánu kontroly. 33. Doplnené dokazovanie zo strany žalovaného, kde odvolací orgán overoval, kto bol, resp. mal byť, zamestnávateľom kontrolovaných ŠPTK - bolo dokazovaním nad rámec predmetného konania. Žalovaný mal už v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii dôkaz, predložený samotným žalobcom, podľa ktorého ku dňu 24.11.2017 žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Picasso. Predložená písomná správa žalobcu potvrdzuje závery orgánu kontroly a následne správnych orgánov, že v predmetnom prípade nebola preukázaná spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou. V čase výkonu predmetnej kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania (16.11.2017 – 10.07.2018) boli zmluvné vzťahy so spoločnosťou, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorú označuje za „dodávateľa služby“ ukončené. 34. Žalobca žalované rozhodnutie považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že žalovaný rovnakú situáciu zmluvného vzťahu žalobcu s jeho obchodným partnerom pri využívaní práce ŠPTK mal vyhodnotiť rozdielne, čím porušilo princíp legitímneho očakávania. Uvedené nezodpovedá skutočnosti a žalovaný ho odmieta v plnom rozsahu. Predmetom kontroly u žalobcu v kontrolovanom období odo dňa 01.01.2017 do dňa 08.03.2017 bola kontrola dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní ŠPTK s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 až 23 zákona č. 5/2004 Z. z. Zistením bolo porušenie povinností zamestnávateľa podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca na vyžiadanie orgánu kontroly predložil pracovné zmluvy, ktoré mali kontrolovaní zamestnanci - cudzinci uzatvorené so zamestnávateľom, Tavoleto s.r.o., so sídlom Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno, IČO: 01874837, Česká republika. Žalobca bol v tomto prípade preukázateľne v pozícii informujúcej osoby v zmysle § 23b ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. 35. V prejednávanom prípade bolo predmetom kontroly v kontrolovanom období odo dňa 16.11.2017 do dňa 10.07.2018 dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. Žalobca napriek opakovaným vyzvaniam nepredložil orgánu kontroly ani správnym orgánom žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že nie je zamestnávateľom 40-tich kontrolovaných ŠPTK, a títo boli k nemu „dodaní“ na plnenie objednanej služby cez zmluvného partnera. Žalobca nesplnil žiadnu z podmienok stanovených podľa § 21 zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý určuje zákonné podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky, pričom využíval ich prácu vo svoj prospech, podľa svojich potrieb, mal ich zaradených v čase výkonu kontroly medzi svojimi zamestnancami, ktorí vykonávali rovnakú prácu. 36. Porušenie povinností zamestnávateľa, ktoré mu pri zamestnávaní cudzincov stanovuje § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. (nesplnenie informačnej povinnosti voči úradu) a je sankcionované podľa § 68a ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., nie je identické s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré je sankcionované podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. Podnikajúca právnická osoba je za zistený správny delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Konateľ právnickej osoby zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. 37. Dôsledná ochrana trhu práce pred nelegálnym zamestnávaním, najmä pred nelegálnym zamestnávaním cudzincov smeruje aj k ich ochrane pred zneužívaním a vykorisťovaním. Nekontrolovaný pohyb ŠPTK na slovenskom trhu práce, bez informácií o ich počtoch, dĺžke výkonu práce a charaktere pracovných miest, ktoré obsadzujú, môže viesť k narušeniu prirodzeného podnikateľského prostredia a vytvára priestor pre šedú ekonomiku. Orgány kontroly majú povinnosť eliminovať zneužívanie pobytu ŠPTK na výkon práce do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky na výkon práce bez zákonných povolení na prechodný pobyt na účel zamestnania a sekundárne aj kontrolovať dodržiavanie zásad obsadzovania voľných pracovných miest v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. 38. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie povinností v súvislosti so zamestnávaním cudzincov, je správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania
považovaný za závažné porušenie zákona. Žalovaný upozorňuje na skutočnosť, že v pozícii odvolacieho orgánu nemá možnosť voľnej úvahy pri rozhodovaní o porušení zákonom stanovených predpokladov pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré taxatívne vymedzuje zákon č. 82/2005 Z. z. Úrad práce a žalovaný je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. povinný vyvodiť dôsledky voči účastníkovi konania za porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., a teda uložiť pokutu podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z., nakoľko inú alternatívu zákon nepripúšťa. Žalovaný zdôrazňuje, že keďže má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, preventívnu ako aj represívnu a postihovať účastníka konania za jeho protiprávne konanie, je žiaduce, aby výška pokuty bola výrazne citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Jej výška musí byť stanovená tak, aby sa účastník konania, ako aj ostatní nositelia totožných zákonných povinností do budúcna vyvarovali porušení zákazu nelegálneho zamestnávania rovnako ako porušovania povinností vyplývajúcich z § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. IV. Replika žalobcu 39. Žalobca v podaní zo dňa 24.10.2019 zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe. Vyjadrenie žalovaného, že doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania bolo „nad rámec predmetného konania“ potvrdzuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že sa nemal možnosť vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia a k spôsobom zisťovania a doplniť dokazovanie. Žalobcovi nie je zrejmý ani súvis dôkazu, podľa ktorého žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Picasso ku dňu 24.11.2017, pričom žalobca poznamenáva, že k výkonu kontroly došlo 16.11.2017. Akékoľvek následné úkony nemajú vplyv na skutočnosť, že dňa 16.11.2017 došlo k odoberaniu služieb. 40. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v súvislosti s uložením pokuty 891 eur, išlo o výkon kontroly s iným predmetom. Predmet u oboch kontrol bol úplne totožný, ako aj skutkový stav. 41. Záverom žalobca dodal, že s poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu (údaje zo stránky www.finstat.sk) by bolo uhradenie uloženej pokuty neúnosné a v konečnom dôsledku by malo likvidačný vplyv na chod žalobcu. 42. Žalobca v priebehu konania zmenil právneho zástupcu. Nový právny zástupca podaním zo dňa 08.03.2022 doplnil vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom namietal, že správny orgán už v oznámení začatia správneho konania o uložení pokuty stanovil výšku pokuty, ktorá sa bude ukladať, a to ešte predtým, ako mal žalobca možnosť využiť všetky svoje procesné práva a predložiť či navrhnúť dôkazy, čo žalobca považuje za porušenie práva účastníka konania na spravodlivé konanie. 43. Žalobca trvá na tom, že skutkový stav bol zistený nesprávne, opäť poukazuje na to, že spoločnosť Picasso oznámila, že požadované doklady nebolo možné poskytnúť vzhľadom na zaisťovací úkon ÚHaCP PPZ, a to vrátane dokumentácie, ktorá obsahuje vyžiadané doklady a informácie. Skutočnosť, že ÚHaCP PPZ neposkytol súčinnosť žalovanému nemôže byť na ujmu žalobcovi. Žalobca má za to, že pokiaľ by ÚHaCP PPZ týmito dokladmi nedisponoval, žalovanému by uviedol, že tieto doklady nezaistil. Žalovaný mal opätovne žiadať o poskytnutie súčinnosti. Takto však došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. 44. Žalobca ďalej zopakoval, že výšku pokuty nemožno určiť výpočtom, jej výška je neprimeraná vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav a jej uloženie môže byť likvidačné. Eventuálne požiadal súd o zmenu výšky uloženej pokutu na sumu 10 000 eur. V. Duplika žalovaného 45. Žalovaný poukázal na zmenu zákona č. 82/2005 Z. z. a prechod kompetencií zo žalovaného na NIP na základe prechodného ustanovenia § 7cb účinného od 01.01.2023. 46. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa cielene nevyjadruje k argumentom a dôkazom, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol. Nevyvrátil, že nebola preukázaná spojitosť medzi 40 ŠPTK a rámcovou zmluvou. Trvá na tom, že v čase výkonu kontroly 16.11.2017 – 10.07.2018 bol obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou Picasso ukončený. V priebehu celého konania mohol žalobca uplatňovať svoje
procesné práva. Odvolanie ani žaloba nepriniesli žiadne nové dôkazy, ktoré by vyvrátili kontrolné zistenia o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. VI. Relevantná právna úprava 47. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4) Poznámka pod čiarou č. 4 odkazuje na § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. 48. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 49. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "poskytovateľ služby") prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. 50. Podľa § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. 51. Podľa § 12 písm. ab) zákona č. 5/2004 Z. z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať o uložení pokuty. 52. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je držiteľom modrej karty Európskej únie 22a) (ďalej len "modrá karta"), b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, 22b) c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, 22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak, 22ca) d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, 22d) e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 22da) alebo f) spĺňa podmienky podľa § 23a. 53. Podľa § 23a ods. 1 písm. w) zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom. 54. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu 18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Poznámka pod čiarou 18a) odkazuje na zákon č. 82/2005 Z.z.
55. Podľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. 56. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae), af) a aj) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,63) ak tento zákon neustanovuje inak. Poznámka pod čiarou č. 63 odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). 57. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2000 Z. z. zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 58. Podľa § 1 ods. 3 zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. VII. Pojednávanie 59. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/132/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/132/2019. 60. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 25.6.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. VIII. Právne hodnotenie správneho súdu 61. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z vyjadrení účastníkov konania správny súd považoval za sporné naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom ako aj zákonnosť výšky uloženej pokuty. 62. Správny delikt, ktorý je kladený za vinu žalobcovi spočíva vo využívaní závislej práce štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom takýto štátny príslušník nie je držiteľom modrej karty a ani nemá udelené povolenie na niektorý z druhov pobytu uvedených v § 21 ods. zákona č. 5/2004 Z. z, a nespĺňa ani výnimky ustanovené v § 23a zákona č. 5/2004 Z. z. 63. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca spáchal správny delikt, je podstatné, či zo všetkých zistených okolností preukázateľne vyplýva, že žalobca využíval závislú prácu uvedených 40 ŠPTK. Z protokolu o výsledku kontroly je zrejmé, že v čase výkonu kontroly vykonávalo v priestoroch žalobcu pracovnú činnosť 40 fyzických osôb ŠPTK (menný zoznam spolu s popisom funkcie a číslom dokladu totožnosti je obsahom protokolu), pričom táto činnosť vykazovala znaky závislej práce. Tieto fyzické osoby vykonávali prácu v priestoroch žalobcu rozdelení podľa jednotlivých pracovísk, v pracovných odevoch, prácu vykonávali osobne, výrobnými prostriedkami žalobcu rovnakým spôsobom ako kmeňoví zamestnanci
žalobcu a na rovnakých pozíciách. Z priebežného protokolu vyplýva, že kontrolovaní ŠPTK uviedli konkrétne mená zamestnancov žalobcu, podľa pokynov ktorých prácu vykonávali. 64. Definícia pojmu „závislá práca“ má kogentnú povahu a obsahuje niekoľko definičných znakov. V prvom rade ide o vzťah podriadenosti a nadriadenosti, ktorý je vyjadrený formuláciou „podľa pokynov zamestnávateľa“, čím sa zvýrazňuje nielen podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi, ale aj skutočnosť, že zamestnanec sám ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu pracovného procesu, ale je povinný sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa. Ide o indikátor nesamostatnej práce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce, ktorá je vždy osobnou závislosťou zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. 65. Žalobca namietal, že k výkonu závislej práce nedochádzalo, pretože nezadával a ani nekontroloval prácu ŠPTK. Uvedené je však v priamom rozpore so závermi obsiahnutými v protokole o výsledku kontroly, ktorý bol riadne prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu, pričom konateľ žalobcu ho aj vlastnoručne podpísal. Ako už bolo spomenuté vyššie, kto zadával ŠPTK prácu potvrdili aj samotní ŠPTK, keď do priebežného protokolu uviedli konkrétne mená zamestnancov. Okrem toho sa v priestoroch žalobcu v čase kontroly nenachádzal nikto zo spoločnosti Picasso ani arbanat s.r.o., kto by kontroloval a zadával prácu kontrolovaným ŠPTK. Uvedené skutočnosti preto vyvracajú tvrdenie žalobcu, že ŠPTK nezadával prácu. 66. Vykonávanie práce vo vzťahu podriadenosti (teda podľa pokynov) je len jedným zo znakov závislej práce, nie však znakom jediným (a teda dostatočným). Ustanovenie § 1 ods. 2 zákonníka práce určuje aj iné dôležité definičné znaky závislej práce, najmä, že ide o prácu „pre zamestnávateľa“ a „v mene zamestnávateľa“. Tieto znaky vyjadrujú, že prijímateľom pracovného výkonu je zamestnávateľ, teda k nemu smeruje hodnota tohto pracovného výkonu, a naopak, že on sám vystupuje ako poskytovateľ týchto pracovných výkonov vo vzťahu k tretím osobám, prijíma protihodnotu za tieto pracovné výkony a nesie za ne voči nim zodpovednosť. To sa prejavuje napríklad tým, ako to správne uviedol aj správny súd, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancom pracovné prostriedky, kontroluje vykonanú prácu, určuje im konkrétny pracovný čas, poskytuje im odmenu za vykonanú prácu a pod. (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 28. 05. 2024, sp. zn. 7Ssk/114/2023). 67. Vzhľadom na vyššie opísané zistenia úradu práce zachytené v priebežnom protokole je zrejmé, že príjemcom pracovných výkonov bol žalobca, a k nemu smerovala hodnota tohto pracovného výkonu, pričom je to žalobca, kto vystupuje ako poskytovateľ výsledkov týchto pracovných činností vo vzťahu k tretím osobám, prijíma protihodnotu a nesie za ne voči tretím osobám zodpovednosť. Ostatné definičné znaky závislej práce sú preto podľa názoru súdu v rôznej miere zastúpené tiež. ŠPTK vykonávali prácu pre žalobcu osobne a za totožných podmienok ako jeho zamestnanci. Správny súd rovnako ako žalovaný vyhodnotil, že činnosti, ktoré kontrolovaní ŠPTK vykonávali v priestoroch žalobcu preukázateľne niesli znaky závislej práce. 68. Žalobca prítomnosť ŠPTK a vykonávanie práce zdôvodňuje uzavretím rámcovej zmluvy so spoločnosťou Picasso, ktorú v rámci kontroly predložil úradu práce a ktorá je tiež súčasťou administratívneho spisu. Bolo preto povinnosťou správneho súdu preskúmať, či záver žalovaného, že žalobca nijako nespojil uvedených 40 ŠPTK s rámcovou zmluvou, vychádza zo zistených skutočností. 69. Z rámcovej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa (spoločnosti Picasso) poskytovať služby objednávateľovi (žalobcovi) v rámci predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb, a to najmä baliace činnosti, manipulácia s tovarom, skladovacie a doplnkové služby. Rámcová zmluva bola uzatvorená na neurčito. Odsúhlasenie vykonaných služieb malo byť vykonané každomesačne zaslaním výkazu o poskytnutých službách a jeho odsúhlasením oboma zmluvnými stranami. Podkladom pre vystavenie faktúry za poskytnuté služby mal byť rozsah potvrdených objednaných a vykonaných služieb vystavený objednávateľom (žalobcom) pravidelne do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Spoločnosť Picasso bola na základe tejto zmluvy oprávnená poskytovať plnenie aj prostredníctvom ním vybratých tretích osôb. Rámcová zmluva vyslovene ustanovuje, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu fikcie
dočasného pridelenia pracovníkov spoločnosti Picasso podľa príslušných právnych predpisov a ani nedochádza k dočasnému prideleniu pracovníkov poskytovateľa (resp. pracovníkov subdodávateľov) k žalobcovi ako užívateľskému zamestnávateľovi. 70. Žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah medzi kontrolovanými ŠPTK a spoločnosťou Picasso nebolo možné preukázať pre zaistenie zmluvnej dokumentácie ÚHaCP PPZ. V tejto súvislosti však nie je možné prehliadnuť logické nedostatky v žalobcom poskytnutom vysvetlení. Žalobca bol počas kontroly vyzvaný, aby doložil všetky (akékoľvek) dokumenty súvisiace s predmetom kontroly vrátane objednávok a iných súvisiacich dokladov. Ak by sa pracovná činnosť ŠPTK vykonávala podľa uvedenej rámcovej zmluvy, žalobca by nepochybne disponoval dokladmi, ktoré by aspoň nepriamo podporovali záver o tom, že v danom prípade dochádza k dodávke služieb podľa rámcovej zmluvy, a to predovšetkým vzhľadom na to, že samotná rámcová zmluva predpokladá pravidelné vyhotovovanie viacerých dokumentov, ktoré mali byť vyhotovované na mesačnej báze. Žalobca v takomto prípade mohol predložiť v prvom rade objednávky služieb s rozsahom a špecifikáciou, výkazy o poskytnutých službách, kópie faktúr a ich úhrad za poskytnuté služby a pod. Žalobca však v rámci administratívneho konania nedoložil žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali, že výkon prác sa uskutočňuje na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy. Skutočnosť, že došlo k odňatiu dokladov zmluvného partnera žalobcu ÚHaCP PPZ neznamená, že žalobca nemohol preukázať poskytovanie služieb na základe uvedenej rámcovej zmluvy. Skutočnosť, že došlo k zaisteniu zmluvnej dokumentácie spoločnosti Picasso nezbavila žalobcu možnosti preukázať, že kontrolovaní ŠPTK vykonávali činnosť na základe rámcovej zmluvy. Žalobca však v tejto súvislosti nepredložil žiaden z požadovaných dokladov, ktorý by hoci aj nepriamo podporoval záver o poskytovaní služieb zmluvným partnerom. 71. Neobstojí ani námietka žalobcu, že správne orgány nie sú oprávnené urobiť záver o neplatnosti súkromnoprávnej zmluvy. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný neriešil platnosť či neplatnosť rámcovej zmluvy ako právneho úkonu, ale iba skutočnosť, či pracovná činnosť kontrolovaných ŠPTK sa uskutočňuje na jej základe, pričom vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by preukázateľne spájali výkon práce kontrolovaných ŠPTK s plnením rámcovej zmluvy, je potom záver úradu práce a žalovaného logický. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že samotní ŠPTK uviedli, že sú v nejakom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Picasso. Takéto tvrdenie nie je možné považovať za preukázanie činnosti na základe rámcovej zmluvy, vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dokumentov, ktoré by nasvedčovali plneniu rámcovej zmluvy a činnosť ŠPTK s takýmto plnením rámcovej zmluvy spájali. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žiaden z ŠPK nespomenul zmluvný vzťah s českou spoločnosťou arbanat s.r.o., na ktorý sa žalobca odvolával v podanom odvolaní. 72. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu bolo ďalej potrebné posúdiť, či ŠPTK spĺňali podmienky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Podľa protokolu o výsledku kontroly správny orgán overoval v databáze informačného systému služieb zamestnanosti žalovaného skutočnosti vzťahujúce sa k plneniu podmienok ŠPTK pre zamestnávanie, pričom nezistil splnenie podmienok podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca tento záver úradu práce ani nijako nerozporoval. Zároveň žalovaný v rámci druhostupňového konania zopakoval overovanie (ne)legálnosti pobytu kontrolovaných ŠPTK, a teda splnenie podmienok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. 73. Nemožno ani konštatovať, že boli splnené podmienky výnimky ustanovené v § 23a ods. 1 písm. w) zákona č. 5/2004 Z. z., vzhľadom na to, že sa nepreukázal výkon činnosti ŠPTK v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných vysielajúcim zamestnávateľom. 74. Čo sa týka žalobcom uvedených námietok, ktoré smerujú k porušeniu práv v administratívnom konaní, vzhľadom na žalovaným doplnené dokazovanie v rámci odvolacieho konania, správny súd uvádza, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok a žalovaný je oprávnený doplniť dokazovanie aj v rámci odvolacieho konania. Žalobca namietal doplnenie dokazovania overovaním databázy NIP, v ktorej žalovaný zisťoval, či spoločnosť arbanat s.r.o., ktorú ako zamestnávateľa ŠPTK uviedol žalobca (až v odvolaní), splnila administratívne podmienky pre vyslanie zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Žalobca porušenie práv vidí v tom, že sa k tomuto dôkazu nemal možnosť vyjadriť a tvrdí, že táto skutočnosť nedokazuje, že ŠPTK neboli k nemu vyslaní zamestnávateľom z Českej republiky, ale iba skutočnosť, že si český zamestnávateľ nesplnil svoje administratívne povinnosti. Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že táto skutočnosť jednoznačne nepreukazuje, či žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania alebo
došlo k nesplneniu administratívnych povinností. Je iba jednou z okolností, ktorá nasvedčuje tomu, že k výkonu pracovnej činnosti ŠPTK na základe rámcovej zmluvy, ktorá bola plnená subdodávateľsky vyslaním zamestnancov, ako to tvrdí žalobca, nedochádzalo. Rovnako je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že účastník administratívneho konania je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, pričom porušenie tohto jeho práva môže viesť k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu. V tomto prípade však správny súd nevyhodnotil absenciu výzvy na vyjadrenie sa k overovaniu v databáze NIP ako takú vadu konania, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to práve s poukazom na to, že žalovaným uvedený záver o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania odvodzuje úrad práce z nepreukázania toho, že výkon práce ŠPTK sa uskutočňoval na základe rámcovej zmluvy so spoločnosťou Picaso. Tento záver žalovaného je dostatočne ustálený z dôkazov získaných vykonanou kontrolou, predovšetkým predbežným protokolom obsahujúcim výpovede ŠPTK, protokolom o výsledku kontroly, predloženou rámcovou zmluvou a ďalších dokumentov, ktoré žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymenúva. Zároveň správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca ani následne po oboznámení sa s výsledkom tohto overovania neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by záver o vyslaní zamestnancov zamestnávateľom z Českej republiky podporil. Rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh 1/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2011 pod č. 103). 75. K oznámeniu o ukončení spolupráce so spoločnosťou Picasso ku dňu 24.11.2017, na ktoré sa odvoláva žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, správny súd uvádza, že takýto dôkaz jednoznačne nepotvrdzuje ani nevyvracia súvislosť kontrolovaných ŠPTK s uzatvorenou rámcovou zmluvou, vzhľadom na to, že kontrola bola vykonaná dňa 16.11.2017, kedy ešte spolupráca v zmysle tohto oznámenia žalobcu ukončená nebola. Napriek tomu nejde ani o dôkaz, na základe ktorého by bolo možné preukázať, že 40 ŠPTK vykonávalo prácu na základe rámcovej zmluvy, a preto nie je v rozpore so záverom o spáchaní správneho deliktu, ktorý prijal žalovaný. 76. K námietke žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa úrad práce vysporiadal s tým, že kontrolovaní ŠPTK neovládajú slovenský jazyk a ako bolo zachované ich právo konať v jazyku, ktorému rozumejú, správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde konkrétne na str. 3 žalovaný popisuje, ako prebiehala komunikácia s kontrolovanými ŠPTK. Počas výkonu kontroly zabezpečoval tlmočnícku činnosť zamestnanec žalobcu A. B. C.. Zároveň je táto skutočnosť zachytená aj v protokole o výsledku kontroly, ktorý bol prerokovaný s konateľom žalobcu a ktorý ho vlastnoručne podpísal. 77. Žalobca tiež namietal, že žalovaný posudzuje totožné skutkové prípady rozdielne, vzhľadom na to, že dňa 08.03.2017 v čase od 11:00-13:40 hod. bola u žalobcu vykonaná iná kontrola dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 a § 23 zákona č. 5/2004 Z. z., v rámci ktorej bolo zistené, že ani v jednom prípade 25-tich zamestnancov ŠPTK žalobca nezaslal informačné karty, čím porušil § 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Správny súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že v tomto prípade išlo o inú situáciu a to práve vzhľadom na to, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že 25 ŠPTK bolo v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice 614 00 Brno, Česká republika, keď do konania predložil Dohody o provedení práce a bol potvrdený inštitút vyslania. 78. V prípade nelegálneho zamestnávania ide o delikt, za spáchanie ktorého je zamestnávateľ objektívne zodpovedný, teda zodpovedá za vzniknutý protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. Správny súd v ďalšom zdôrazňuje, že žalobca nespochybnil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a preto za takýchto okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. 79. V súvislosti s námietkou žalobcu o určení výšky pokuty správny súd uvádza, že výšku pokuty je správny orgán povinný určiť s prihliadnutím na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a v tomto prípade aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Z matematického výpočtu je zrejmá úvaha správneho orgánu v tom zmysle, že úrad práce a žalovaný zohľadnili predovšetkým skutočnosť, že zistený správny delikt sa
týkal súčasne 40 nelegálne zamestnávaných osôb. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na to, že žalobca povinnosti zamestnávateľa porušil opakovane, vzhľadom na už spomenuté porušenie povinnosti zaslať informačné karty v prípade 25 ŠPTK. Napriek tomu, že nejde o porušenie totožnej zákonnej povinnosti, ide o porušenie povinností v súvislosti s výkonom práce ŠPTK, preto pokiaľ takáto skutočnosť mala vplyv na úvahu správneho orgánu o určení výšky pokuty, správny súd ju nevyhodnotil ako vybočujúcu z medzí zákona. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, zrušiť len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu alebo by sa priečila zásadám logického myslenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: Sž-o-Ns 19/2003). Výška pokuty bola stanovená v polovici rozpätia, ktoré zákon za spáchanie uvedeného deliktu pripúšťa. Vzhľadom na rozsah (40 ŠPTK) aj správny súd považoval výšku pokuty za primeranú, neprekračujúcu zákonný rámec. Z uvedených dôvodov preto ani nevyhovel návrhu žalobcu o sankčnú moderáciu na sumu 10 000 eur. 80. Žalobca v rámci súdneho konania vyčítal úradu práce, že prejudikoval výšku uloženej sankcie už vopred, a to rovno v oznámení o začatí správneho konania, keď uviedol, že ide o konanie o uložení pokuty vo výške 100 000 eur. Správny súd aj v tomto prípade súhlasí so žalobcom, že správny orgán je výšku sankcie povinný určiť v prípade zistenia správneho deliktu na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Konštatovanie, že ide o uloženie pokuty vo výške 100 000 eur v oznámení však nie je pre správny orgán záväzné v tom zmysle, že by úradu práce alebo žalovanému bránilo na základe výsledkov vykonaného dokazovania následne uložiť pokutu v nižšej výške. Preto túto skutočnosť správny súd nevyhodnotil ako vadu, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Opäť s poukazom na ustálený názor, že rozhodnutie sa nezrušuje, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 81. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu práce spĺňa kritériá zákonnosti. Žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu, s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia aj to prečo ním tvrdené skutočnosti nemal za preukázané. Rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách teda považuje správny súd za vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 82. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP. 83. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.