{"guid": "a0db8b6d-947b-4057-af32-d98a35a2c3e1:e6b3445e-bdab-42dc-816f-4fa15273a297", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3", "spisova_znacka": "BA-1S/132/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/132/2019 z 25. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. júna 2025, sp. zn. BA-1S/132/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3", "identifikacne_cislo": "1019200849", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/311", "nazov": "predpis č. 311/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6b3445e-bdab-42dc-816f-4fa15273a297", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/132/2019\n1019200849\n25. 06. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: DSN s.r.o., Voderady 401,\n919 42 Voderady, IČO: 45 002 657, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ\ns.r.o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2019/94481, UPS/US1/OK/BEZ/2019/13035 zo 17. mája 2019 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK1/RK/BEZ/2019/560, č.z.:\n2019/6817, s.k. 15/2018 zo dňa 14.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi\nuložená pokuta vo výške 100 000 eur podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\nzákon č. 5/2004 Z. z.) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č.\n82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.), ku ktorému došlo tak, že pri kontrole\nvykonanej na základe poverenia č. 59/2017 zo dňa 16.11.2017 orgán kontroly Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Pezinok (ďalej len úrad práce) zistil, že v prípade 40 kontrolovaných zamestnancov štátnych\npríslušníkov tretích krajín (ďalej len ŠPTK), ktorých žalobca dňa 16.11.2017 v priestoroch prevádzkarne\nDisplay Service Network SK, s.r.o., Diaľničná cesta 5, 903 01 Senec, zamestnával, nesplnil povinnosť\nzamestnávateľa na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.\nNesplnenie citovanej zákonnej povinnosti je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne\nzamestnávanie, zamestnávateľ je vinný z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.\n2. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 2019/94481, UPS/US1/OK/BEZ/2019/13035 zo dňa 17.5.2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že kontrolný orgán zaznamenal skutkový stav predmetu\nkontroly pri výkone kontroly dňa 16.11.2017 priamo na mieste. Na kontrolovanom pracovisku vypracoval\nza účasti kontrolovaných ŠPTK a určeného zodpovedného zamestnanca za kontrolovaný subjekt\n(A. B. C.) priebežný protokol č. PK1/RK/KON/2017/144, č.k. 59/2017 zo dňa 16.11.2017 (ďalej len\n\npriebežný protokol), v ktorom zaznamenal identifikačné údaje kontrolovaných ŠPTK a druh sledovanej\nvykonávanej práce samostatne za každého kontrolovaného ŠPTK. Všetci kontrolovaní ŠPTK preukázali\nsvoju totožnosť dokladom totožnosti - pasom a odôvodnili svoju prítomnosť na pracovisku. Výkon práce\nrealizovali na viacerých pracoviskách spoločne s kmeňovými zamestnancami žalobcu, podľa pokynov\nžalobcu vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, prácu vykonávali osobne, rovnakým spôsobom ako\nkmeňoví zamestnanci žalobcu na rovnakých pracovných pozíciách. Údaje potvrdili ŠPTK podpisom\nvlastnou rukou. Počas výkonu kontroly zabezpečoval tlmočnícku činnosť zástupca kontrolovaného\nsubjektu, ktorý bol prítomný počas celej kontroly. ŠPTK uviedli, že v kontrolovanom subjekte vykonávajú\nprácu na základe bližšie nešpecifikovanej zmluvy so spoločnosťou Picasso, s.r.o. – Personálna agentúra\nMAX (ďalej len spoločnosť Picasso). O aký typ zmluvy ide, nevedeli uviesť. Všetky kontrolované osoby\nvykonávali prácu baličov, operátorov (kontrola skiel LCD panelov, príprava na opravu, príprava na\nkontrolu), manipulantov s tovarom (tzn. picker), rozbaľovanie tovaru, vybaľovanie škatúľ, opravár LCD\npanelov.\n4. ŠPTK podľa vyjadrenia žalobcu vykonávali pracovnú činnosť na základe Rámcovej zmluvy\no poskytovaní služieb zo dňa 09.01.2017 uzatvorenej so spoločnosťou Picasso (ďalej len rámcová\nzmluva), ktorej kópiu žalobca predložil. Súčasťou rámcovej zmluvy mal byť aj menný zoznam\nzamestnancov, ktorí mali dohodnuté služby pre žalobcu vykonávať. Napriek opakovanému vyžiadaniu od\nžalobcu ani partnerskej inštitúcie so sídlom v Českej republike, odkiaľ mali byť ŠPTK vyslaní, sa spojitosť\nkontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou nepreukázala. V čase výkonu kontroly dňa 16.11.2017\nvyužíval zamestnávateľ závislú prácu 40 kontrolovaných ŠPTK bez toho, aby vedel preukázať zákonnosť\nvýkonu práce pre vlastný prospech a bez toho aby boli splnené podmienky v ust. § 21 ods. 1 zákona č.\n5/2004 Z. z. Žalobca na výzvu úradu práce, v ktorej bol upozornený na možnosť vyjadriť sa k podkladom\npred vydaním rozhodnutia a navrhnúť doplnenie dokazovania, žiadne nové dôkazy nepredložil.\n5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný ako hlavný rozpor medzi prvostupňovým orgánom a žalobcom\noznačil klasifikáciu vykonávanej činnosti 40 kontrolovaných ŠPTK. Orgán kontroly ju vyhodnotil ako\nzávislú prácu s vylúčením možnosti ju vykonávať v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom\nvzťahu. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom (objednávka, termín, predmet, špecifikácia služby)\nspojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou. ŠPTK mali vykonávať zmluvou dohodnuté služby\nv mene a na účet spoločnosti Picasso. Okrem rámcovej zmluvy bez menného zoznamu toto tvrdenie\nnepreukázal žiadnym listinným dôkazom.\n6. Žalovaný doplnil dokazovanie o overenie možnosti, že kontrolovaní ŠPTK boli k spoločnosti\nPicasso (obchodnému partnerovi žalobcu) vyslaní na výkon práce z členskej krajiny EÚ. Overoval,\nkto mal byť zamestnávateľom ŠPTK, a to nasledovnými dôkazmi: spisom č. PK1/RK/KON/2018/43\núradu práce vo veci kontroly spoločnosti Picasso, Výzvou na predloženie dokladov ku kontrole č.\n59/2017 zo dňa 19.04.2018 č. z.: 2018/50868, v ktorej orgán kontroly žiadal predložiť všetky dokumenty\npreukazujúce resp. odôvodňujúce výkon závislej práce kontrolovaných osôb zo dňa 16.11.2017,\nodpoveďou účastníka konania na výzvu č.z.: 2018/56793, výpisom z obchodného registra účastníka\nkonania, kópiou rámcovej zmluvy z 9.1.2017, predbežným protokolom, protokolom o výsledku kontroly č.\nPK1/RK/KON/2018/42 z.z. 2018/88498 z 10.07.2018 (ďalej len protokol o výsledku kontroly), vyjadrením\nk protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.08.2018 č. z.: 2018/95347, odôvodnením neopodstatnenosti\nnámietok zo dňa 07.09.2018.\n7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že kontrolovaní ŠPTK boli v pracovnoprávnom vzťahu\ns obchodnou spoločnosťou arbanat s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice, 614 0 Brno, Česká\nrepublika, IČO: 061 95 733, vzhľadom na to, že toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze.\nŽalobca sa odvoláva na to, že dôkazy nemôže predložiť, pretože došlo k ich zaisteniu u spoločnosti\nPicasso v rámci vyšetrovacieho úkonu Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru\nNárodnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií Stred, Oddelením operatívnej činnosti a vyšetrovania\n(ďalej len „ÚHaCP PPZ“).\n8. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal spojitosť medzi ŠPTK a rámcovo zmluvou. Uvedený\nzáver vyvodil zo znenia samotnej rámcovej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že rozsah a druh poskytnutej\nslužby mal byť poskytnutý na základe samostatnej objednávky, žalobca bol vyzvaný, aby všetky\nrelevantné doklady doložil, čo neurobil. Odvolávanie sa na zaistenie dokumentácie spoločnosti Picasso\nžalovaný neuznal z dôvodu, že žalobca mal predložiť dokumenty žalobcu. Úrad práce nepožadoval\n\ndokumenty spoločnosti Picasso. V zmysle ust. § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. žalobca mal mať\núdaje o fyzických osobách, prostredníctvom ktorých spoločnosť Picasso poskytovala služby žalobcovi.\n9. Ďalej žalovaný kontrolou v informačných systémoch zistil, že v období od 01.08.2017 do 31.08.2017\n(podľa dátumov prekročenia hranice EÚ kontrolovanými ŠPTK), žiaden z nich nebol držiteľom modrej\nkarty Európskej únie, nemal udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o\nmožnosti obsadenia voľného pracovného miesta, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený\nprechodný pobyt na účel zamestnania, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný\npobyt na účel zlúčenia rodiny, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom\nštáte Európskej únie, ani nespĺňal podmienky podľa § 23a zákona č. 5/2004 Z.z.\n10. Žalovaný overil aj skutočnosť, či kontrolovaní ŠPTK boli zamestnancami českej spoločnosti arbanat\ns.r.o. Povinnosťou hosťujúceho zamestnávateľa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej\nspolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len zákon č. 351/2015 Z. z.) v znení účinnom ku dňu 16.11.2017 je poskytnúť\nzákonom stanovené informácie Národnému inšpektorátu práce (ďalej len NIP), ktorý ich eviduje\nv informačnom systéme, pričom v tejto databáze do dňa 31.12.2018 neexistovalo žiadne oznámenie\no cezhraničnej spolupráci spoločnosti arbanat s.r.o. ani inej osoby. Uvedené vylučuje, že ŠPTK splnili\nvýnimku na legálne zamestnávanie cudzinca podľa § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.\n11. Výšku pokuty žalovaný považoval za primeranú skutku a okolnostiam s poukazom na to, že nelegálne\nzamestnávanie sa týkalo 40 ŠPTK a žalobca porušil povinnosti zamestnávateľa opakovane, keďže mu\nbolo rozhodnutím č. UPS/US1/OK/KON/201819, č.z.: 2018/54112 zo dňa 10.01.2018 uložená pokuta\nvo výške 891 eur za porušenie § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z.\nII. Správna žaloba\n12. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.06.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach.\nNa základe vykonanej kontroly dospel správny orgán k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca ho považuje za nezákonné,\nnesprávne a neodôvodnené.\n13. Žalobca prísne dbá na dodržiavanie základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákonník práce) a má snahu vždy riadne a svedomito plniť všetky\npovinnosti vyplývajúce mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov.\n14. Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci nie je zrejmé, na základe akých skutočností prišiel\nžalovaný k zisteniu, že vykonanou kontrolou bolo preukázané, že žalobca využíval závislú prácu 40\nkontrolovaných ŠPTK, bez toho, aby boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa § 21 ods.\n1 zákona č. 5/2004 Z. z. V niektorých prípadoch dochádzalo pri výkone žalobcovej podnikateľskej\nčinnosti k odoberaniu služieb, a to aj v spolupráci so spoločnosťou Picasso, pričom v predmetnom\nprípade bola objednávka rozsahu a druhu poskytovanej služby záležitosťou žalobcu a prevedenie\nslužby v rámci objednávky bola záležitosťou spoločnosti Picasso. S touto spoločnosťou mal teda\nžalobca obchodnoprávny vzťah, pričom v niektorých prípadoch dochádzalo k poskytovaniu služieb aj\nsubdodávateľsky a to aj v spolupráci so spoločnosťou arbanat s.r.o. so sídlom v Českej republike.\n15. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal\nspojitosť 40 ŠPTK s rámcovou zmluvou. Počas kontroly a správneho konania bolo preukázané, že\nžalobca má vedomosť o tom, že predmetný zamestnanci (menný zoznam v protokole o výsledku\nkontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí), prostredníctvom ktorých dochádzalo k poskytovaniu služieb,\nboli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou arbanat s.r.o., ktorá s týmito ŠPTK mala založený\npracovnoprávny vzťah na základe „Dohody o provedení práce“. Táto skutočnosť vyplýva aj z podania\nspoločnosti Picasso, ktorá uviedla, že nie je možné predložiť požadované dokumenty, vzhľadom na\nto, že dokumentácia obsahujúca žiadané doklady a informácie bola zaistená ÚHaCP PPZ. Na túto\nskutočnosť žalobca poukazoval počas správneho konania. Žalovaný ani úrad práce tiež nevzali do úvahy\n\nvyjadrenia ŠPTK, že prácu u žalobcu vykonávali na základe zmluvy so spoločnosťou Picasso. Žalobca\nteda nevyužíval závislú prácu týchto ŠPTK, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s inou spoločnosťou.\nŽalobca neukladal ŠPTK pracovné úlohy, neorganizoval, neriadil ani nekontroloval ich prácu a nedával\nim na tento účel žiadne pokyny, pričom existencia týchto prvkov je nevyhnutná na konštatáciu závislej\npráce.\n16. Žalobcovi ďalej nie je zrejmé, na základe čoho sú úrad práce a žalovaný oprávnení posudzovať\na rozhodovať o platnosti či neplatnosti obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a inou spoločnosťou,\nako jeho dodávateľom služby, a prísť k záveru, že zmluva nemá oporu v právnych predpisoch, či vykladať\nvôľu zmluvných strán.\n17. Žalobca nie je objektívne zodpovedný za vzniknutý právny stav. Žalobca vstúpil do\nobchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Picasso. Nebol v žiadnom vzťahu s kontrolovanými ŠPTK,\nktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s českou spoločnosťou arbanat s.r.o. Nedošlo teda k porušeniu\nzákazu nelegálneho zamestnávania, keďže žalobcovi žiadne povinnosti podľa § 21 ods. 1 zákona č.\n5/2004 Z. z. nevznikli. Úrad práce aj žalovaný dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\n18. Úrad práce nevykonal celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sú potrebné pri vyslaní\nzamestnancov na výkon prác do iného členského štátu podľa ust. § 3 zákona č. 351/2015 Z.z.\nŽalobca sa iba z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dozvedel, ako žalovaný postupoval pri definícií\nvyslaného zamestnanca a jeho pridelenia, že vykonal dokazovanie na overenie možnosti, či ŠPTK boli\nk obchodnému partnerovi vyslaní z členskej krajiny EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. §\n33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len správny poriadok), podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom možnosť\nsa vyjadriť pred rozhodnutím k podkladom. Správne orgány tak nepostupovali, keď nedali žalobcovi\nmožnosť sa vyjadriť ku všetkým podkladom a navrhnúť doplnenie.\n19. Úplne nepochopiteľný je podľa žalobcu záver žalovaného, ktorý po doplnení dokazovania prišiel\nk záveru, že v databáze NIP neexistuje žiadne oznámenie podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. Tento\nzáver preukazuje akurát to, že si hosťujúci zamestnávateľ – arbanat s.r.o. nesplnil svoju administratívnu\npovinnosť.\n20. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako sa úrad práce vysporiadal s tým, že kontrolovaní ŠPTK\nneovládajú slovenský jazyk, a ako bolo zachované ich právo konať v jazyku, ktorému rozumejú. Žalobca\npoukazuje na to, že zamestnanec A. B. C. neovláda ich materinskú reč.\n21. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný vykonal dňa 08.03.2017 v čase od 11:00-13:40 hod.\nkontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín\ns miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 a § 23 zákona č. 5/2004 Z. z., v rámci\nktorej zistil, že ani v jednom prípade 25-tich zamestnancov ŠPTK žalobca nezaslal informačné karty,\nčím porušil § 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. V danom prípade žalobca preukázal, že 25 ŠPTK bolo\nv pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice 614\n00 Brno, Česká republika, pričom žalobca bol v obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Picasso,\nktorá dodávala služby žalobcovi aj subdodávateľsky, a to aj v spolupráci so spoločnosťou Tavoleto s.r.o.\nV tejto veci žalovaný akceptoval tvrdenia žalobcu a uložil mu pokutu vo výške 891 eur za porušenie\npovinností podľa § 23b ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, ktorého sa dopustil tým, že písomne\nneinformoval žalovaného o nástupe do zamestnania občana členského štátu EU ani v jednom z 25\nkontrolovaných zamestnancov a nezaslal informačné karty do 7 dní od nástupu do zamestnania. Podľa\nžalobcu ide o absolútne totožnú situáciu, ktorá je predmetom aj tejto žaloby. Žalovaný teda posudzuje\ntú istú skutkovú situáciu žalobcu opakovane rozdielne.\n22. Žalobca trvá na tom, že v predmetnej veci správny orgán v rozhodnutí presne nevymedzil porušenie\npovinnosti zo strany žalobcu, náležite sa nevysporiadal s argumentáciou účastníka konania, neprihliadol\nna všetky námietky účastníka konania, ktoré uplatňoval v priebehu celého správneho konania a nepridelil\nsprávnemu deliktu primeranú výšku sankcie, pričom výšku sankcie dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil\ns poukazom na ust §68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Úrad práce sa žiadnym spôsobom nevysporiadal\nso závažnosťou zistených nedostatkov a závažnosťou ich následkov. Výšku pokuty odôvodnil absolútne\nnezákonným matematickým spôsobom, keď počet ŠPTK 40 vynásobil sumou 2 500 eur, a teda\n\npoužil postup, ktorý zákon nepozná a neumožňuje. Žalobca má a to, že takto koncipované úvahy\nnezodpovedajú základnú otázku, aký dopad mali jednotlivé okolnosti prípadu na určenie výšky pokuty.\n23. Žalobca odmieta záver žalovaného, že výška pokuty bola primeraná aj v dôsledku opakovaného\nporušenia povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov, keď poukázal na vyššie opísanú\nuloženú pokutu vo výške 891 eur. Podľa ust. § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. má správny orgán\nprihliadať na opakované zistenie toho istého nedostatku. Žalovaný však aj napriek totožnej situácií\nv danom prípade sankcionoval porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z z. a nie §\n3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ako je to v danom prípade.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n24. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení\nzopakoval priebeh kontroly a zistenia zachytené v protokole o výsledku kontroly.\n25. Žalovaný odmieta, že by sa žalobca nemohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým\npodkladom, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Dňa 30.11.2018 bolo žalobcovi ako účastníkovi\nsprávneho konania zaslané elektronicky Oznámenie o začatí správneho konania č. 15/2018 a výzva na\nvyjadrenie zo dňa 11.12.2018. Dňa 14.01.2019 vydal úrad práce prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému\npodal žalobca odvolanie dňa 05.02.2019, v ktorom opakovane uviedol, že kontrolovaní ŠPTK neboli\njeho zamestnanci, ale dochádzalo k odoberaniu služieb v spolupráci so spoločnosťou Picasso. Žalobca\nnepredložil okrem rámcovej zmluvy žiadne doklady, ktoré by tieto tvrdenia podporovali. Súčasťou\nrámcovej zmluvy nebol žiadny menný zoznam osôb, ktoré by mali vykonávať služby, žalobca neposkytol\nani žiadne objednávky v zmysle rámcovej zmluvy.\n26. V priestoroch prevádzkarne sa nenachádzal žiaden koordinátor spoločnosti Picasso, ani spoločnosti\narbanat s.r.o., ktorý by koordinoval výkon práce ŠPTK, zadával im pracovné úlohy, bol prítomný pri\nvýkone kontroly a potvrdil by uvedené tvrdenia žalobcu. Z tvrdenia žalobcu, že on nedával pokyny\nŠPTK nie je jasné, kto vlastne ŠPTK prácu zadával, pričom túto skutočnosť žalobca neuviedol ani\nv námietkach voči kontrolným zisteniam v protokole o výsledku kontroly a ani v odvolaní. Okrem\ntoho ŠPTK do prílohy priebežného protokolu uviedli a potvrdili podpismi, že pracovné úlohy im sú\nzadávané kmeňovými zamestnancami žalobcu, podľa príslušnosti k jednotlivým strediskám. Rovnako\ntúto skutočnosť potvrdil aj zamestnanec žalobcu pán A. B. C., ktorý bol prítomný pri výkone kontroly\na osobne zabezpečoval komunikáciu medzi kontrolným orgánom a ŠPTK. Celý výkon kontroly prebehol\nbez akýchkoľvek komunikačných problémov. Pracovná činnosť, ktorú ŠPTK vykonávali nemala odlišný\ncharakter od činnosti ostatných kmeňových zamestnancov, takže výkon údajne poskytovaných služieb\nsa nijako nelíšil od bežnej pracovnej činnosti, ktorú vykonávali aj kmeňoví zamestnanci žalobcu.\n27. Agentúra Picasso v liste zaslanom úradu práce neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorou by potvrdila\nposkytovanie služby účastníkovi konania prostredníctvom skontrolovaných ŠPTK. Kontrolnému orgánu\nspoločnosť Picasso listom zo dňa 05.12.2017, č.z. 2017/149127 oznámila, že z jej strany nemôžu byť\npredložené žiadne doklady, nakoľko boli zadržané ÚHaCP PPZ. Ďalšie výzvy ktoré boli spoločnosti\nPicasso následne zaslané dňa 26.01.2018, č.z. 2018/12308 a dňa 26.02.2018, č.z. 2018/25824 sa vrátili\nkontrolnému orgánu ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Následne bolo na www.orsr.sk\nzistené, že spoločnosť Picasso zmenila sídlo z adresy v Trnave na adresu Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové\nmesto nad Váhom. Opakovane bola zaslaná výzva na novú adresu, ktorá sa vrátila ako nedoručená\nz dôvodu, že adresát je neznámy. V rámci vykonanej kontroly požiadal úrad práce o poskytnutie\nsúčinnosti Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ, národná jednotka proti nelegálnej migrácii, odd.\noperatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica dňa 01.02.2018, č.z. 2018/14836. Súčinnosť však\nposkytnutá nebola.\n28. Pri výkone kontroly boli prítomní príslušníci cudzineckej polície a kmeňový zamestnanec žalobcu\nA. B. C., ktorého na poskytnutie súčinnosti pri výkone kontroly poveril osobne riaditeľ a konateľ\nkontrolovaného subjektu p. D. E., a ktorý v prípade potreby zabezpečoval tlmočnícku činnosť,\nkomunikoval s kontrolovanými ŠPTK, buď v slovenskom, alebo v anglickom jazyku podľa potreby.\nVšetky skontrolované osoby porozumeli predmetu kontroly ako i otázkam, ktoré boli kladené kontrolnou\nskupinou prostredníctvom A. C.. Vyššie uvedená skutočnosť je uvedená aj v protokole o výsledku\nkontroly na strane 6, uvedenú skutočnosť potvrdil svojim podpisom zástupca kontrolovaného subjektu pri\n\nprerokovaní protokolu o výsledku kontroly. Okrem toho priebežný protokol bol podpísaný aj konateľom\nkontrolovaného subjektu, a to na základe informácie ktorú konateľovi kontrolovaného subjektu poskytol\njeho zamestnanec, ktorý bol poverený a bol účastný celému priebehu kontroly. Ako A. B. C., tak i konateľ\nD. E. priebežný protokol podpísali a súhlasili s jeho obsahom. V čase výkonu kontroly ani konateľ\nkontrolovaného subjektu ani ním poverený zamestnanec nemali žiadne námietky ani k samotnému\npriebehu výkonu kontroly, ani k zapísaným údajom do priebežného protokolu a pri výkone kontroly\nposkytli kontrolnému orgánu súčinnosť.\n29. Opis rozhodujúcich skutočností v predmetnej žalobe žalovaný vyhodnotil ako zopakovanie obsahu\nodvolania a trvá v plnom rozsahu na odôvodnení napadnutého rozhodnutia so zdôraznením opory\nv listinných dôkazoch. Žalovaný identifikoval tri zásadné okruhy žalobných dôvodov, ku ktorým sa\nvyjadruje nasledovne:\na) Žalobca napadol postup orgánu kontroly a spôsob vyhodnotenia zistení pri výkone kontroly\nna kontrolovanom pracovisku dňa 16.11.2017; odmietol pozíciu zamestnávateľa a s ňou spojenú\nzodpovednosť za dodržanie podmienok zamestnávania ŠPTK stanovených podľa § 21 ods. 1 zákona č.\n5/2004 Z. z.; žalovaný porušil zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania – neinformoval účastníka\nkonania o získanom stanovisku, ktoré na vyžiadanie poskytol Národný inšpektorát práce.\nb) Žalobca žalované rozhodnutie považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že žalovaný správny orgán\nrovnakú situáciu zmluvného vzťahu žalobcu s jeho obchodným partnerom pri využívaní práce ŠPTK mal\nvyhodnotiť rozdielne, čím porušilo princíp legitímneho očakávania.\nc) Výška uloženej pokuty je podľa žalobcu nedostatočne odôvodnená, je nezákonná a v rozpore s §\n68 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., nie je primeraná povahe skutku a okolnostiam. Žalobca odmietol\nargumentáciu o preukázaní opakovaného porušenia povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní\ncudzincov.\n30. Žalobca opakovane odmieta vo všetkých svojich vyjadreniach (námietky ku kontrolným zisteniam,\nvyjadrenie sa k začiatku správneho konania, v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu) pozíciu\nzamestnávateľa, pre ktorého vykonávali závislú prácu kontrolovaní ŠPTK. Prítomnosť kontrolovaných\nŠPTK a ich výkon práce na kontrolovanom pracovisku dňa 16.11.2017 mala byť dôsledkom\nuzatvoreného obchodno-právneho vzťahu žalobcu so spoločnosťou Picasso. Žalobca používa\nvyjadrenia „máme vedomosť“ a „...je zrejmé, že je preukázané...“, že kontrolovaní ŠPTK „...boli v\npracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a to so spoločnosťou\narbanat s.r.o., .... pričom túto skutočnosť potvrdila vo svojom podaní aj spoločnosť Picasso...“ Uvedené\nvšak nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze, resp. žalobca nepredložil, napriek opakovanému\nvyžiadaniu zo strany orgánu kontroly, žiadny dôkaz potvrdzujúci tvrdenie, že kontrolovaní 40-ti ŠPTK v\npredmetnom prípade sú zamestnancami zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.\n31. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespochybnil právo žalobcu vstupovať do\nobchodnoprávnych vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi ani existenciu rámcovej zmluvy. Žalovaný\nodmietol ako nepreukázané tvrdenie, že kontrolovaní 40-ti ŠPTK sú v režime zmluvného vzťahu s iným\nzamestnávateľom, konkrétne so zamestnávateľom v Českej republike. Ak by zodpovedalo skutočnosti\ntvrdenie, že žalobca nie je zamestnávateľom kontrolovaných 40-tich ŠPTK, ale využíval ich iba na\nzabezpečenie/plnenie dohodnutej služby, mal povinnosť orgánu kontroly túto skutočnosť preukázať.\n32. Žalovaný trvá na tom, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení nepreukázal spojitosť\nkontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou, pričom vychádza z nasledovných predložených posúdených\ndôkazov:\n1) Rámcová zmluva účinná od 01/2017 v čl. 1. uvádza, že rozsah a druh poskytovanej služby mal byť v\nzmysle zmluvy poskytnutý „... na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb...“\n2) podľa dôkazu č. 2 bol kontrolovaný subjekt, žalobca, vyzvaný orgánom kontroly, aby predložil: iné\nvyjadrenia, doklady, zmluvy, objednávky a pod. preukazujúce, resp. odôvodňujúce výkon závislej práce\nkontrolovaných osôb pre kontrolovaného zamestnávateľa dňa 16.11.2017,\n3) podľa dôkazu č. 3, v odpovedi na vyžiadanie dokladov ich podľa textu odpovede kontrolovaný\nsubjekt nemohol predložiť – odvoláva sa na zaistenie dokumentácie spoločnosti Picasso (24.10.2017)\n\norgánmi činnými v trestnom konaní – orgán kontroly nepožadoval dokumentáciu spoločnosti Picasso,\nale dokumentáciu kontrolovaného subjektu, ktorú mal povinnosť predložiť, čo neurobil,\n4) kontrolovaný subjekt mal v zmysle § 7b ods. 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\npovinnosť mať doklady a osobné údaje o fyzických osobách, prostredníctvom ktorých mu spoločnosť\nPicaso poskytovala službu a na vyzvanie ich predložiť orgánu kontroly.\n33. Doplnené dokazovanie zo strany žalovaného, kde odvolací orgán overoval, kto bol, resp. mal\nbyť, zamestnávateľom kontrolovaných ŠPTK - bolo dokazovaním nad rámec predmetného konania.\nŽalovaný mal už v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii dôkaz, predložený samotným\nžalobcom, podľa ktorého ku dňu 24.11.2017 žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Picasso.\nPredložená písomná správa žalobcu potvrdzuje závery orgánu kontroly a následne správnych orgánov,\nže v predmetnom prípade nebola preukázaná spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou.\nV čase výkonu predmetnej kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania (16.11.2017 –\n10.07.2018) boli zmluvné vzťahy so spoločnosťou, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorú označuje za\n„dodávateľa služby“ ukončené.\n34. Žalobca žalované rozhodnutie považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že žalovaný rovnakú\nsituáciu zmluvného vzťahu žalobcu s jeho obchodným partnerom pri využívaní práce ŠPTK mal\nvyhodnotiť rozdielne, čím porušilo princíp legitímneho očakávania. Uvedené nezodpovedá skutočnosti a\nžalovaný ho odmieta v plnom rozsahu. Predmetom kontroly u žalobcu v kontrolovanom období odo dňa\n01.01.2017 do dňa 08.03.2017 bola kontrola dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní\nŠPTK s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 až 23 zákona č. 5/2004 Z. z.\nZistením bolo porušenie povinností zamestnávateľa podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca\nna vyžiadanie orgánu kontroly predložil pracovné zmluvy, ktoré mali kontrolovaní zamestnanci - cudzinci\nuzatvorené so zamestnávateľom, Tavoleto s.r.o., so sídlom Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno,\nIČO: 01874837, Česká republika. Žalobca bol v tomto prípade preukázateľne v pozícii informujúcej\nosoby v zmysle § 23b ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z.\n35. V prejednávanom prípade bolo predmetom kontroly v kontrolovanom období odo dňa 16.11.2017 do\ndňa 10.07.2018 dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005\nZ. z. Žalobca napriek opakovaným vyzvaniam nepredložil orgánu kontroly ani správnym orgánom\nžiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že nie je zamestnávateľom 40-tich kontrolovaných ŠPTK,\na títo boli k nemu „dodaní“ na plnenie objednanej služby cez zmluvného partnera. Žalobca nesplnil\nžiadnu z podmienok stanovených podľa § 21 zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý určuje zákonné podmienky\nzamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej\nrepubliky, pričom využíval ich prácu vo svoj prospech, podľa svojich potrieb, mal ich zaradených v čase\nvýkonu kontroly medzi svojimi zamestnancami, ktorí vykonávali rovnakú prácu.\n36. Porušenie povinností zamestnávateľa, ktoré mu pri zamestnávaní cudzincov stanovuje § 23b zákona\nč. 5/2004 Z. z. (nesplnenie informačnej povinnosti voči úradu) a je sankcionované podľa § 68a ods. 1\npísm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., nie je identické s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa\n§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré je sankcionované podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004\nZ. z. Podnikajúca právnická osoba je za zistený správny delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná\nprávna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože\nprevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Konateľ právnickej osoby zodpovedá výlučne za\nspôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.\n37. Dôsledná ochrana trhu práce pred nelegálnym zamestnávaním, najmä pred nelegálnym\nzamestnávaním cudzincov smeruje aj k ich ochrane pred zneužívaním a vykorisťovaním.\nNekontrolovaný pohyb ŠPTK na slovenskom trhu práce, bez informácií o ich počtoch, dĺžke výkonu práce\na charaktere pracovných miest, ktoré obsadzujú, môže viesť k narušeniu prirodzeného podnikateľského\nprostredia a vytvára priestor pre šedú ekonomiku. Orgány kontroly majú povinnosť eliminovať\nzneužívanie pobytu ŠPTK na výkon práce do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky na výkon\npráce bez zákonných povolení na prechodný pobyt na účel zamestnania a sekundárne aj kontrolovať\ndodržiavanie zásad obsadzovania voľných pracovných miest v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z.\n38. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie povinností v\nsúvislosti so zamestnávaním cudzincov, je správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania\n\npovažovaný za závažné porušenie zákona. Žalovaný upozorňuje na skutočnosť, že v pozícii odvolacieho\norgánu nemá možnosť voľnej úvahy pri rozhodovaní o porušení zákonom stanovených predpokladov pre\nnaplnenie skutkovej podstaty porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré taxatívne vymedzuje\nzákon č. 82/2005 Z. z. Úrad práce a žalovaný je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. povinný vyvodiť\ndôsledky voči účastníkovi konania za porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., a teda uložiť\npokutu podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z., nakoľko inú alternatívu zákon nepripúšťa.\nŽalovaný zdôrazňuje, že keďže má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, preventívnu ako aj represívnu\na postihovať účastníka konania za jeho protiprávne konanie, je žiaduce, aby výška pokuty bola výrazne\nciteľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Jej výška musí byť stanovená tak, aby sa účastník\nkonania, ako aj ostatní nositelia totožných zákonných povinností do budúcna vyvarovali porušení zákazu\nnelegálneho zamestnávania rovnako ako porušovania povinností vyplývajúcich z § 23b zákona č. 5/2004\nZ. z.\nIV. Replika žalobcu\n39. Žalobca v podaní zo dňa 24.10.2019 zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe. Vyjadrenie\nžalovaného, že doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania bolo „nad rámec predmetného\nkonania“ potvrdzuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že sa nemal možnosť vyjadriť ku všetkým podkladom\nrozhodnutia a k spôsobom zisťovania a doplniť dokazovanie. Žalobcovi nie je zrejmý ani súvis dôkazu,\npodľa ktorého žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Picasso ku dňu 24.11.2017, pričom žalobca\npoznamenáva, že k výkonu kontroly došlo 16.11.2017. Akékoľvek následné úkony nemajú vplyv na\nskutočnosť, že dňa 16.11.2017 došlo k odoberaniu služieb.\n40. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v súvislosti s uložením pokuty 891 eur, išlo o výkon\nkontroly s iným predmetom. Predmet u oboch kontrol bol úplne totožný, ako aj skutkový stav.\n41. Záverom žalobca dodal, že s poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu (údaje zo stránky\nwww.finstat.sk) by bolo uhradenie uloženej pokuty neúnosné a v konečnom dôsledku by malo likvidačný\nvplyv na chod žalobcu.\n42. Žalobca v priebehu konania zmenil právneho zástupcu. Nový právny zástupca podaním zo dňa\n08.03.2022 doplnil vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom namietal, že správny orgán už\nv oznámení začatia správneho konania o uložení pokuty stanovil výšku pokuty, ktorá sa bude ukladať,\na to ešte predtým, ako mal žalobca možnosť využiť všetky svoje procesné práva a predložiť či navrhnúť\ndôkazy, čo žalobca považuje za porušenie práva účastníka konania na spravodlivé konanie.\n43. Žalobca trvá na tom, že skutkový stav bol zistený nesprávne, opäť poukazuje na to, že spoločnosť\nPicasso oznámila, že požadované doklady nebolo možné poskytnúť vzhľadom na zaisťovací úkon\nÚHaCP PPZ, a to vrátane dokumentácie, ktorá obsahuje vyžiadané doklady a informácie. Skutočnosť,\nže ÚHaCP PPZ neposkytol súčinnosť žalovanému nemôže byť na ujmu žalobcovi. Žalobca má za to, že\npokiaľ by ÚHaCP PPZ týmito dokladmi nedisponoval, žalovanému by uviedol, že tieto doklady nezaistil.\nŽalovaný mal opätovne žiadať o poskytnutie súčinnosti. Takto však došlo k nedostatočne zistenému\nskutkovému stavu.\n44. Žalobca ďalej zopakoval, že výšku pokuty nemožno určiť výpočtom, jej výška je neprimeraná\nvzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav a jej uloženie môže byť likvidačné. Eventuálne požiadal\nsúd o zmenu výšky uloženej pokutu na sumu 10 000 eur.\nV. Duplika žalovaného\n45. Žalovaný poukázal na zmenu zákona č. 82/2005 Z. z. a prechod kompetencií zo žalovaného na NIP\nna základe prechodného ustanovenia § 7cb účinného od 01.01.2023.\n46. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa cielene nevyjadruje k argumentom a dôkazom, ktoré žalovaný\nvo svojom vyjadrení uviedol. Nevyvrátil, že nebola preukázaná spojitosť medzi 40 ŠPTK a rámcovou\nzmluvou. Trvá na tom, že v čase výkonu kontroly 16.11.2017 – 10.07.2018 bol obchodnoprávny\nvzťah so spoločnosťou Picasso ukončený. V priebehu celého konania mohol žalobca uplatňovať svoje\n\nprocesné práva. Odvolanie ani žaloba nepriniesli žiadne nové dôkazy, ktoré by vyvrátili kontrolné zistenia\no porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.\nVI. Relevantná právna úprava\n47. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu štátneho\npríslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.\n4)\nPoznámka pod čiarou č. 4 odkazuje na § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.\n48. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n49. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je\npodnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje\nprávnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len \"poskytovateľ služby\") prostredníctvom fyzickej osoby,\nktorú nelegálne zamestnáva, ak ide\na) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého\nposkytnutia služby alebo\nb) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.\n50. Podľa § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa\nodseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb,\nprostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická\nosoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje\nzákaz nelegálneho zamestnávania.\n51. Podľa § 12 písm. ab) zákona č. 5/2004 Z. z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať o uložení pokuty.\n52. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ktorý\na) je držiteľom modrej karty Európskej únie 22a) (ďalej len \"modrá karta\"),\nb) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia\nvoľného pracovného miesta, 22b)\nc) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, 22c) ak\nosobitný predpis neustanovuje inak, 22ca)\nd) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, 22d)\ne) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny,\nktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak, 22da) alebo\nf) spĺňa podmienky podľa § 23a.\n53. Podľa § 23a ods. 1 písm. w) zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v\nrámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom.\n54. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu 18a)\nod výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb\nsúčasne, najmenej 5 000 eur.\nPoznámka pod čiarou 18a) odkazuje na zákon č. 82/2005 Z.z.\n\n55. Podľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku\n1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie\ntoho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne\nzamestnaných fyzických osôb.\n56. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae), af) a aj) a § 13\nods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,63) ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPoznámka pod čiarou č. 63 odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok).\n57. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2000 Z. z. zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná\nvo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom\npre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom\nzamestnávateľom.\n58. Podľa § 1 ods. 3 zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,\nv obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v\ninom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom\nvzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nVII. Pojednávanie\n59. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov\nna správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/132/2019 vedený na Správnom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/132/2019.\n60. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.\nb/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 25.6.2025 rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný\nbol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil\ns rozhodnutím v jeho neprítomnosti.\nVIII. Právne hodnotenie správneho súdu\n61. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z vyjadrení účastníkov konania správny súd považoval\nza sporné naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom ako aj zákonnosť výšky uloženej\npokuty.\n62. Správny delikt, ktorý je kladený za vinu žalobcovi spočíva vo využívaní závislej práce štátneho\npríslušníka tretej krajiny, pričom takýto štátny príslušník nie je držiteľom modrej karty a ani nemá udelené\npovolenie na niektorý z druhov pobytu uvedených v § 21 ods. zákona č. 5/2004 Z. z, a nespĺňa ani\nvýnimky ustanovené v § 23a zákona č. 5/2004 Z. z.\n63. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca spáchal správny delikt, je podstatné, či zo všetkých zistených\nokolností preukázateľne vyplýva, že žalobca využíval závislú prácu uvedených 40 ŠPTK. Z protokolu\no výsledku kontroly je zrejmé, že v čase výkonu kontroly vykonávalo v priestoroch žalobcu pracovnú\nčinnosť 40 fyzických osôb ŠPTK (menný zoznam spolu s popisom funkcie a číslom dokladu totožnosti je\nobsahom protokolu), pričom táto činnosť vykazovala znaky závislej práce. Tieto fyzické osoby vykonávali\nprácu v priestoroch žalobcu rozdelení podľa jednotlivých pracovísk, v pracovných odevoch, prácu\nvykonávali osobne, výrobnými prostriedkami žalobcu rovnakým spôsobom ako kmeňoví zamestnanci\n\nžalobcu a na rovnakých pozíciách. Z priebežného protokolu vyplýva, že kontrolovaní ŠPTK uviedli\nkonkrétne mená zamestnancov žalobcu, podľa pokynov ktorých prácu vykonávali.\n64. Definícia pojmu „závislá práca“ má kogentnú povahu a obsahuje niekoľko definičných znakov.\nV prvom rade ide o vzťah podriadenosti a nadriadenosti, ktorý je vyjadrený formuláciou „podľa\npokynov zamestnávateľa“, čím sa zvýrazňuje nielen podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi,\nale aj skutočnosť, že zamestnanec sám ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu\npracovného procesu, ale je povinný sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa. Ide o indikátor\nnesamostatnej práce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva\nna vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je\nzákladnou charakteristikou závislej práce, ktorá je vždy osobnou závislosťou zamestnanca voči svojmu\nzamestnávateľovi.\n65. Žalobca namietal, že k výkonu závislej práce nedochádzalo, pretože nezadával a ani nekontroloval\nprácu ŠPTK. Uvedené je však v priamom rozpore so závermi obsiahnutými v protokole o výsledku\nkontroly, ktorý bol riadne prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu, pričom konateľ žalobcu\nho aj vlastnoručne podpísal. Ako už bolo spomenuté vyššie, kto zadával ŠPTK prácu potvrdili aj\nsamotní ŠPTK, keď do priebežného protokolu uviedli konkrétne mená zamestnancov. Okrem toho sa\nv priestoroch žalobcu v čase kontroly nenachádzal nikto zo spoločnosti Picasso ani arbanat s.r.o., kto\nby kontroloval a zadával prácu kontrolovaným ŠPTK. Uvedené skutočnosti preto vyvracajú tvrdenie\nžalobcu, že ŠPTK nezadával prácu.\n66. Vykonávanie práce vo vzťahu podriadenosti (teda podľa pokynov) je len jedným zo\nznakov závislej práce, nie však znakom jediným (a teda dostatočným). Ustanovenie § 1 ods. 2\nzákonníka práce určuje aj iné dôležité definičné znaky závislej práce, najmä, že ide o prácu „pre\nzamestnávateľa“ a „v mene zamestnávateľa“. Tieto znaky vyjadrujú, že prijímateľom pracovného\nvýkonu je zamestnávateľ, teda k nemu smeruje hodnota tohto pracovného výkonu, a naopak, že\non sám vystupuje ako poskytovateľ týchto pracovných výkonov vo vzťahu k tretím osobám, prijíma\nprotihodnotu za tieto pracovné výkony a nesie za ne voči nim zodpovednosť. To sa prejavuje napríklad\ntým, ako to správne uviedol aj správny súd, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancom pracovné\nprostriedky, kontroluje vykonanú prácu, určuje im konkrétny pracovný čas, poskytuje im odmenu\nza vykonanú prácu a pod. (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 28. 05. 2024, sp. zn.\n7Ssk/114/2023).\n67. Vzhľadom na vyššie opísané zistenia úradu práce zachytené v priebežnom protokole je zrejmé, že\npríjemcom pracovných výkonov bol žalobca, a k nemu smerovala hodnota tohto pracovného výkonu,\npričom je to žalobca, kto vystupuje ako poskytovateľ výsledkov týchto pracovných činností vo vzťahu\nk tretím osobám, prijíma protihodnotu a nesie za ne voči tretím osobám zodpovednosť. Ostatné definičné\nznaky závislej práce sú preto podľa názoru súdu v rôznej miere zastúpené tiež. ŠPTK vykonávali prácu\npre žalobcu osobne a za totožných podmienok ako jeho zamestnanci. Správny súd rovnako ako žalovaný\nvyhodnotil, že činnosti, ktoré kontrolovaní ŠPTK vykonávali v priestoroch žalobcu preukázateľne niesli\nznaky závislej práce.\n68. Žalobca prítomnosť ŠPTK a vykonávanie práce zdôvodňuje uzavretím rámcovej zmluvy so\nspoločnosťou Picasso, ktorú v rámci kontroly predložil úradu práce a ktorá je tiež súčasťou\nadministratívneho spisu. Bolo preto povinnosťou správneho súdu preskúmať, či záver žalovaného, že\nžalobca nijako nespojil uvedených 40 ŠPTK s rámcovou zmluvou, vychádza zo zistených skutočností.\n69. Z rámcovej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa\n(spoločnosti Picasso) poskytovať služby objednávateľovi (žalobcovi) v rámci predmetu podnikania\nzapísaného v obchodnom registri na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb, a to\nnajmä baliace činnosti, manipulácia s tovarom, skladovacie a doplnkové služby. Rámcová zmluva\nbola uzatvorená na neurčito. Odsúhlasenie vykonaných služieb malo byť vykonané každomesačne\nzaslaním výkazu o poskytnutých službách a jeho odsúhlasením oboma zmluvnými stranami. Podkladom\npre vystavenie faktúry za poskytnuté služby mal byť rozsah potvrdených objednaných a vykonaných\nslužieb vystavený objednávateľom (žalobcom) pravidelne do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Spoločnosť\nPicasso bola na základe tejto zmluvy oprávnená poskytovať plnenie aj prostredníctvom ním vybratých\ntretích osôb. Rámcová zmluva vyslovene ustanovuje, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu fikcie\n\ndočasného pridelenia pracovníkov spoločnosti Picasso podľa príslušných právnych predpisov a ani\nnedochádza k dočasnému prideleniu pracovníkov poskytovateľa (resp. pracovníkov subdodávateľov)\nk žalobcovi ako užívateľskému zamestnávateľovi.\n70. Žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah medzi kontrolovanými ŠPTK a spoločnosťou Picasso nebolo možné\npreukázať pre zaistenie zmluvnej dokumentácie ÚHaCP PPZ. V tejto súvislosti však nie je možné\nprehliadnuť logické nedostatky v žalobcom poskytnutom vysvetlení. Žalobca bol počas kontroly vyzvaný,\naby doložil všetky (akékoľvek) dokumenty súvisiace s predmetom kontroly vrátane objednávok a iných\nsúvisiacich dokladov. Ak by sa pracovná činnosť ŠPTK vykonávala podľa uvedenej rámcovej zmluvy,\nžalobca by nepochybne disponoval dokladmi, ktoré by aspoň nepriamo podporovali záver o tom, že\nv danom prípade dochádza k dodávke služieb podľa rámcovej zmluvy, a to predovšetkým vzhľadom\nna to, že samotná rámcová zmluva predpokladá pravidelné vyhotovovanie viacerých dokumentov, ktoré\nmali byť vyhotovované na mesačnej báze. Žalobca v takomto prípade mohol predložiť v prvom rade\nobjednávky služieb s rozsahom a špecifikáciou, výkazy o poskytnutých službách, kópie faktúr a ich\núhrad za poskytnuté služby a pod. Žalobca však v rámci administratívneho konania nedoložil žiadne\ndokumenty, ktoré by potvrdzovali, že výkon prác sa uskutočňuje na základe uzatvorenej rámcovej\nzmluvy. Skutočnosť, že došlo k odňatiu dokladov zmluvného partnera žalobcu ÚHaCP PPZ neznamená,\nže žalobca nemohol preukázať poskytovanie služieb na základe uvedenej rámcovej zmluvy. Skutočnosť,\nže došlo k zaisteniu zmluvnej dokumentácie spoločnosti Picasso nezbavila žalobcu možnosti preukázať,\nže kontrolovaní ŠPTK vykonávali činnosť na základe rámcovej zmluvy. Žalobca však v tejto súvislosti\nnepredložil žiaden z požadovaných dokladov, ktorý by hoci aj nepriamo podporoval záver o poskytovaní\nslužieb zmluvným partnerom.\n71. Neobstojí ani námietka žalobcu, že správne orgány nie sú oprávnené urobiť záver o neplatnosti\nsúkromnoprávnej zmluvy. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný neriešil platnosť či neplatnosť\nrámcovej zmluvy ako právneho úkonu, ale iba skutočnosť, či pracovná činnosť kontrolovaných ŠPTK sa\nuskutočňuje na jej základe, pričom vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by preukázateľne\nspájali výkon práce kontrolovaných ŠPTK s plnením rámcovej zmluvy, je potom záver úradu práce\na žalovaného logický. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že samotní ŠPTK uviedli, že sú v nejakom\nzmluvnom vzťahu so spoločnosťou Picasso. Takéto tvrdenie nie je možné považovať za preukázanie\nčinnosti na základe rámcovej zmluvy, vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dokumentov, ktoré by\nnasvedčovali plneniu rámcovej zmluvy a činnosť ŠPTK s takýmto plnením rámcovej zmluvy spájali.\nZároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žiaden z ŠPK nespomenul zmluvný vzťah s českou\nspoločnosťou arbanat s.r.o., na ktorý sa žalobca odvolával v podanom odvolaní.\n72. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu bolo ďalej potrebné posúdiť, či ŠPTK spĺňali\npodmienky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Podľa protokolu o výsledku kontroly správny orgán\noveroval v databáze informačného systému služieb zamestnanosti žalovaného skutočnosti vzťahujúce\nsa k plneniu podmienok ŠPTK pre zamestnávanie, pričom nezistil splnenie podmienok podľa ust. § 21\nods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca tento záver úradu práce ani nijako nerozporoval. Zároveň žalovaný\nv rámci druhostupňového konania zopakoval overovanie (ne)legálnosti pobytu kontrolovaných ŠPTK,\na teda splnenie podmienok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.\n73. Nemožno ani konštatovať, že boli splnené podmienky výnimky ustanovené v § 23a ods. 1 písm. w)\nzákona č. 5/2004 Z. z., vzhľadom na to, že sa nepreukázal výkon činnosti ŠPTK v rámci poskytovania\nslužieb zabezpečovaných vysielajúcim zamestnávateľom.\n74. Čo sa týka žalobcom uvedených námietok, ktoré smerujú k porušeniu práv v administratívnom\nkonaní, vzhľadom na žalovaným doplnené dokazovanie v rámci odvolacieho konania, správny súd\nuvádza, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok a žalovaný\nje oprávnený doplniť dokazovanie aj v rámci odvolacieho konania. Žalobca namietal doplnenie\ndokazovania overovaním databázy NIP, v ktorej žalovaný zisťoval, či spoločnosť arbanat s.r.o.,\nktorú ako zamestnávateľa ŠPTK uviedol žalobca (až v odvolaní), splnila administratívne podmienky\npre vyslanie zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Žalobca porušenie práv vidí v tom,\nže sa k tomuto dôkazu nemal možnosť vyjadriť a tvrdí, že táto skutočnosť nedokazuje, že ŠPTK\nneboli k nemu vyslaní zamestnávateľom z Českej republiky, ale iba skutočnosť, že si český\nzamestnávateľ nesplnil svoje administratívne povinnosti. Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že\ntáto skutočnosť jednoznačne nepreukazuje, či žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania alebo\n\ndošlo k nesplneniu administratívnych povinností. Je iba jednou z okolností, ktorá nasvedčuje tomu, že\nk výkonu pracovnej činnosti ŠPTK na základe rámcovej zmluvy, ktorá bola plnená subdodávateľsky\nvyslaním zamestnancov, ako to tvrdí žalobca, nedochádzalo. Rovnako je potrebné dať za pravdu\nžalobcovi, že účastník administratívneho konania je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, pričom porušenie tohto jeho práva môže viesť k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu.\nV tomto prípade však správny súd nevyhodnotil absenciu výzvy na vyjadrenie sa k overovaniu v\ndatabáze NIP ako takú vadu konania, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to\npráve s poukazom na to, že žalovaným uvedený záver o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania\nodvodzuje úrad práce z nepreukázania toho, že výkon práce ŠPTK sa uskutočňoval na základe\nrámcovej zmluvy so spoločnosťou Picaso. Tento záver žalovaného je dostatočne ustálený z dôkazov\nzískaných vykonanou kontrolou, predovšetkým predbežným protokolom obsahujúcim výpovede ŠPTK,\nprotokolom o výsledku kontroly, predloženou rámcovou zmluvou a ďalších dokumentov, ktoré žalovaný v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia vymenúva. Zároveň správny súd považuje za potrebné poukázať\nna to, že žalobca ani následne po oboznámení sa s výsledkom tohto overovania neuviedol žiaden dôkaz,\nktorým by záver o vyslaní zamestnancov zamestnávateľom z Českej republiky podporil. Rozhodnutie\nsprávneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžh 1/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. 6/2011 pod č. 103).\n75. K oznámeniu o ukončení spolupráce so spoločnosťou Picasso ku dňu 24.11.2017, na ktoré sa\nodvoláva žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, správny súd uvádza, že takýto dôkaz jednoznačne\nnepotvrdzuje ani nevyvracia súvislosť kontrolovaných ŠPTK s uzatvorenou rámcovou zmluvou,\nvzhľadom na to, že kontrola bola vykonaná dňa 16.11.2017, kedy ešte spolupráca v zmysle tohto\noznámenia žalobcu ukončená nebola. Napriek tomu nejde ani o dôkaz, na základe ktorého by bolo\nmožné preukázať, že 40 ŠPTK vykonávalo prácu na základe rámcovej zmluvy, a preto nie je v rozpore\nso záverom o spáchaní správneho deliktu, ktorý prijal žalovaný.\n76. K námietke žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa úrad práce vysporiadal\ns tým, že kontrolovaní ŠPTK neovládajú slovenský jazyk a ako bolo zachované ich právo konať v jazyku,\nktorému rozumejú, správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde konkrétne\nna str. 3 žalovaný popisuje, ako prebiehala komunikácia s kontrolovanými ŠPTK. Počas výkonu kontroly\nzabezpečoval tlmočnícku činnosť zamestnanec žalobcu A. B. C.. Zároveň je táto skutočnosť zachytená\naj v protokole o výsledku kontroly, ktorý bol prerokovaný s konateľom žalobcu a ktorý ho vlastnoručne\npodpísal.\n77. Žalobca tiež namietal, že žalovaný posudzuje totožné skutkové prípady rozdielne, vzhľadom na\nto, že dňa 08.03.2017 v čase od 11:00-13:40 hod. bola u žalobcu vykonaná iná kontrola dodržiavania\npovinností zamestnávateľa pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce\nna území Slovenskej republiky podľa § 21 a § 23 zákona č. 5/2004 Z. z., v rámci ktorej bolo zistené,\nže ani v jednom prípade 25-tich zamestnancov ŠPTK žalobca nezaslal informačné karty, čím porušil §\n23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Správny súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že v tomto prípade\nišlo o inú situáciu a to práve vzhľadom na to, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že 25 ŠPTK bolo\nv pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice 614\n00 Brno, Česká republika, keď do konania predložil Dohody o provedení práce a bol potvrdený inštitút\nvyslania.\n78. V prípade nelegálneho zamestnávania ide o delikt, za spáchanie ktorého je zamestnávateľ objektívne\nzodpovedný, teda zodpovedá za vzniknutý protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. Správny súd v\nďalšom zdôrazňuje, že žalobca nespochybnil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový\nstav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a preto za takýchto okolností napadnuté rozhodnutie\nžalovaného považoval za vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci.\n79. V súvislosti s námietkou žalobcu o určení výšky pokuty správny súd uvádza, že výšku pokuty\nje správny orgán povinný určiť s prihliadnutím na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich\nnásledkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a v tomto prípade aj na počet nelegálne\nzamestnaných fyzických osôb. Z matematického výpočtu je zrejmá úvaha správneho orgánu v tom\nzmysle, že úrad práce a žalovaný zohľadnili predovšetkým skutočnosť, že zistený správny delikt sa\n\ntýkal súčasne 40 nelegálne zamestnávaných osôb. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\npoukázal aj na to, že žalobca povinnosti zamestnávateľa porušil opakovane, vzhľadom na už spomenuté\nporušenie povinnosti zaslať informačné karty v prípade 25 ŠPTK. Napriek tomu, že nejde o porušenie\ntotožnej zákonnej povinnosti, ide o porušenie povinností v súvislosti s výkonom práce ŠPTK, preto\npokiaľ takáto skutočnosť mala vplyv na úvahu správneho orgánu o určení výšky pokuty, správny súd ju\nnevyhodnotil ako vybočujúcu z medzí zákona. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho\norgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, zrušiť len v prípade,\nkeby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu\nalebo by sa priečila zásadám logického myslenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.: Sž-o-Ns 19/2003). Výška pokuty bola stanovená v polovici rozpätia, ktoré zákon za spáchanie\nuvedeného deliktu pripúšťa. Vzhľadom na rozsah (40 ŠPTK) aj správny súd považoval výšku pokuty za\nprimeranú, neprekračujúcu zákonný rámec. Z uvedených dôvodov preto ani nevyhovel návrhu žalobcu\no sankčnú moderáciu na sumu 10 000 eur.\n80. Žalobca v rámci súdneho konania vyčítal úradu práce, že prejudikoval výšku uloženej sankcie už\nvopred, a to rovno v oznámení o začatí správneho konania, keď uviedol, že ide o konanie o uložení\npokuty vo výške 100 000 eur. Správny súd aj v tomto prípade súhlasí so žalobcom, že správny orgán\nje výšku sankcie povinný určiť v prípade zistenia správneho deliktu na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania. Konštatovanie, že ide o uloženie pokuty vo výške 100 000 eur v oznámení však nie je pre\nsprávny orgán záväzné v tom zmysle, že by úradu práce alebo žalovanému bránilo na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania následne uložiť pokutu v nižšej výške. Preto túto skutočnosť správny súd\nnevyhodnotil ako vadu, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Opäť s poukazom na ustálený\nnázor, že rozhodnutie sa nezrušuje, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\n81. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu práce spĺňa kritériá zákonnosti.\nŽalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri\nhodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu, s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia aj\nto prečo ním tvrdené skutočnosti nemal za preukázané. Rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch\ninštanciách teda považuje správny súd za vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa ust. §\n190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n82. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok\nna náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak\nsúd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť\nžalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP.\n83. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP\na § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\n30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}