Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/20/2019 1019200436 29. 07. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200436.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, D., právne zastúpený: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2019, v konaní o prerušení konania, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 22. marca 2019 v spojení s upovedomením o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2019 Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) upovedomila žalobcu (ďalej aj ako „povinného“) o začatí vymáhania pohľadávok - Zrážkami zo mzdy a iného príjmu - Prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) - zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou. 2. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil podľa § 225g ods. 2, § 225k ods. 3, § 178 ods. 1 písm. a/ bod 19, § 225h ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) a vecne tým, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia č. 0229002219 zo dňa 5.12.2018 sankcie (neprednostná) vo výške XXX,XX eur, ktorým sa uložilo žalobcovi zaplatiť pohľadávku spolu vo výške XXX,XX eur, ho upovedomuje o začatí vymáhania pohľadávok. 3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu a preto ho spolu so spisovým materiálom predložil odvolaciemu orgánu 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán žalovaným rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 22. marca 2019 podľa § 179 ods. 1 písm. b/ a § 210 ods. 1 ZSP odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila
5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 217 ods. 2, § 241 ods. 1, § 225c ZSP a vecne tým, že prvostupňový orgán predpísal povinnému ako samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím č. 0281089318 zo dňa 15.10.2018 v spojení s opravou v písomnom vyhotovení č. 74686-1/2018-BAM zo dňa 31.10.2018 penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity v celkovej sume X XXX,XX eur za obdobie január 2004 až jún 2004, júl 2005 až jún 2007 vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Povinný voči rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva predpísať penále na základe ustanovenia § 241 ods. 1 ZSP. Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č 80122-3/2018-BA zo dňa 05.12.2018 uznala v časti námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie januári 2004 až apríl 2004 a prvostupňové rozhodnutie oprávnenej zmenila tak, že penále predpísala za obdobie máj 2004, jún 2004, júl 2005 až jún 2007, spolu v sume XXX,XX eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V zostatku rozhodnutie oprávnenej potvrdila. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2018, čím sa stali právne záväznými. Na základe uvedenej skutočnosti, oprávnená začala v súlade s § 225c ZSP dňa 21.02.2019 konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume XXX,XX eur vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktoré sa nedoručuje. Následne zaslala povinnému v súlade s § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 ZSP upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX, a to zrážkami zo mzdy a iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou, s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet oprávnenej do ôsmich dní od doručenia upovedomenia. Povinný si upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prevzal dňa 06.03.2019, v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil a podal odvolanie proti začatiu vymáhania pohľadávok. Povinný vo svojom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom oprávnenej a ani s právnym názorom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutiach tvoriacich právny podklad predmetného vymáhania pohľadávok – premlčania práva predpísať penále. Z tohto dôvodu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Krajský súd Trnava žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje za žiaduce, aby v tejto veci vykonávala oprávnená akékoľvek úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu. Uvádza, že penále boli právoplatne predpísané až po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, z uvedeného dôvodu naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania a žiada, aby oprávnená bezodkladne upustila od vymáhania tejto pohľadávky a konanie zastavila. II.
Žaloba a jej dôvody
6. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 22. marca 2019 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Spolu so správnou žalobou, žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku svojej žalobe. 7. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v rozpore so zákonom vymáha od žalobcu premlčanú pohľadávku na základe exekučného titulu, ku ktorému riadne vzniesol námietku premlčania, a s ktorou sa žalovaná vôbec nezaoberala. Žalobca v odvolaní vzniesol námietku premlčania smerujúcu k druhostupňovému rozhodnutiu Žalovaného zo dňa 05.12.2018, spis. zn.: 80122-3/2018-BA, ktoré bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť až po márnom uplynutí 10 ročnej premlčacej doby, a s poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2018 spis. zn.: 7Sžso/28/2016 preto Žalovaný nemôže takúto pohľadávku vymáhať. V otázke premlčania žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/28/2016. 8. Žalobca zdôrazňuje, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaná potvrdila vymáhanie rozhodnutia o predpísaní penále vo výške XXX,XX eur, a to z dôvodu, že pohľadávka je
premlčaná, žalovaná ju nemala právo predpísať a následne sa žalovaná nevysporiadala s námietkou premlčania žalobcu smerujúcu voči rozhodnutiu o penále. Žalovaná sa nesprávne domnievala, že ide o totožnú námietku premlčania, ktorú žalobca smeroval proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava o predpísaní penále, s ktorou sa žalovaná zaoberala v rozhodnutí o penále. Ak by žalovaná riadne zistila skutkový stav, dospela by k záveru, že rozhodnutie o penále bol vydané dňa 05.12.2018, a bolo doručené dňa 17.12.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyplývajúci z rozhodnutia zo dňa 25.01.2018 sp. zn.: 7Sžso/28/2016 za riadne uplatnené právo predpísať penále možno považovať len také, ktoré bolo právoplatne vydané v rámci 10 ročnej premlčacej doby, pretože však uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 17.12.2018, teda viac ako 1,5 roka po uplynutí premlčacej doby, musel by žalovaný takúto pohľadávku považovať za premlčanú, a to už z úradnej povinnosti. 9. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že právo predpísať penále sa premlčalo v plnom rozsahu (teda aj za obdobie máj 2004 až jún 2007), a preto je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu. III. Vyjadrenia žalovanej 10. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá konštatuje, že postup pri vymáhaní pohľadávky na základe rozhodnutia č. 700-0281089318-GC04/18 zo dňa 15. októbra 2018 v spojení s opravou v písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 31. októbra 2018 a rozhodnutia č. 80122-3/2018BA zo dňa 05. decembra 2018 v sume XXX,XX eur ako spôsobilých exekučných titulov je správny a vymáhanie pohľadávky v konaní č XXXXXXXXXXXXX má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo začaté konanie vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky. 11. Žalovaná súčasne poznamenáva, že podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 7Sa/l/2019), nie je okolnosťou brániacou vymáhateľnosti nároku vyplývajúceho pre žalovanú z tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 184 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon, alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Osobitným zákonom je zákon o sociálnom poistení, ktorý podanej správnej žalobe odkladný účinok nepriznáva. 12. Žalovaná v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, tak ako je uvedené v odôvodnení žaloby, poukazuje na to, že vychádzala pri začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky z dostatočne a riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci, podkladom ktorého sú spôsobilé exekučné tituly. 13. K dôvodom žalobcu na podanie žaloby, žalovaná poukazuje na § 240 ods. 1 ZSP s tým, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť, nie možnosť predpísať penále každému platiteľovi poistného na sociálne poistenie, ktorý porušuje svoje zákonné odvodové povinnosti. Súčasne v tomto ustanovení je vyjadrený aj čas, kedy táto povinnosť Sociálnej poisťovni vzniká, a to dňom, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t.j. jej nesplnenia včas, nesplnenia v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. 14. Žalovaná zdôrazňuje, že konanie vo veci predpísania penále žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe začalo už dňa 20. mája 2014, a to vydaním rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava č. 700-0214612814-GC04/14, ktoré žalobca napadol odvolaním. Sociálna poisťovňa ústredie napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nezohľadnenia súbehu vymeriavacích základov žalobcu (t.j. predpísania penále z nesprávnej sumy dlžného poistného). Dňa 05. februára 2015 oprávnená vydala rozhodnutie č. 700-0211086315-GC04/15 zo dňa 05. februára 2015 vo veci predpísania predmetných penále, proti ktorému podal žalobca dňa 03. marca 2015 odvolanie. Rozhodnutie bolo zo strany Sociálnej poisťovne ústredie zrušené a vec bola opätovne
vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nezohľadnenia súbehu vymeriavacích základov. Zistený nedostatok bol následne odstránený rozhodnutím č. 700-0281089318-GC04/18 zo dňa 15. októbra 2018. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca opätovne odvolanie, a to dňa 31. októbra 2018, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva predpísať penále. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 80122-3/2018-BA zo dňa 05. decembra 2018 na základe podaného odvolania uznala námietku práva predpísať penále za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004 a apríl 2004 a rozhodnutie oprávnenej zmenila tak, že predpísala penále za obdobie máj 2004, jún 2004, júl 2005 až jún 2007 spolu v sume XXX,XX eur. V zmysle tejto zmeny rozhodnutia upravila Sociálna poisťovňa ústredie aj prílohu predmetného rozhodnutia oprávnenej. V ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava ako prvostupňového orgánu potvrdila. Exekučný titul (rozhodnutie o predpísaní penále), na podklade ktorého prebieha správny výkon podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení, žalobca opakovane napáda námietkou premlčania a z tohto dôvodu považuje vymáhanie pohľadávky zo strany oprávnenej za nezákonné. 15. Podľa právneho názoru žalovanej nemožno pri stanovovaní termínu uplynutia premlčacej lehoty 10 rokov vychádzať z dátumu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ale je potrebné opierať sa o dátum vydania prvostupňového rozhodnutia. Názor, že by v rámci 10 ročnej premlčacej lehoty malo byť vydané právoplatné druhostupňové rozhodnutie nie je možné považovať za správny, pretože zo strany povinnej osoby by mohlo dôjsť k úmyselnému konaniu s cieľom oddialiť vydanie právoplatného rozhodnutia a následnému dosiahnutiu uplynutia premlčacej lehoty. 16. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30. mája 2018. 17. Ďalej uvádza, že otázka premlčania práva predpísať penále bude riešená v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (konanie pod sp. zn. 7Sa/l/2019), ktoré inicioval žalobca na Krajskom súde v Bratislave. IV. Replika žalobcu 18. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca poukazuje na to, že žalovanej právny názor uvedený v jej vyjadrení k žalobe nemožno uplatniť v prípade žalobcu, pretože neexistuje prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava) vydané najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty. Rozhodnutie žalovanej o odvolaní zo dňa 05.12.2018 sa týkalo preskúmania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 15.10.2018, sp. zn.: 700-0281089318-GC04/18, ktoré bolo rovnako vydané dávno po uplynutí premlčacej doby, keďže išlo o obdobia poistenia od mája 2004 do júna 2007 a premlčacia doba uplynula už v júli 2017. 19. Žalovaná sa z nepochopiteľných dôvodov odvoláva na rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 20.05.2014, sp. zn.: 700-0214612814-GC04/14, ktoré však bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu v plnom rozsahu zrušené, v dôsledku čoho naň treba hľadieť ako keby neexistovalo, a teda takéto rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie o predpísaní penále v kontexte judikovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2018 sp. zn.: 9Sžo/45/2016. Z uvedeného dôvodu preto vzhľadom na skutkový stav veci platí, že žalovaná nepredpísala žalobcovi penále do uplynutia premlčacej doby, a to ani v rámci rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 15.10.2018. 20. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že námietka premlčania uplatnená voči exekučnému titulu by mala byť údajne právne bezvýznamná, žalobca uvádza, že námietka premlčania bola uplatnená žalobcom už v základnom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, a zároveň mohol žalobca túto námietku uplatniť aj vo vykonávacom konaní voči druhostupňovému rozhodnutiu o odvolaní. Ak by sa žalovaná s touto námietkou riadne zaoberala vo vykonávacom konaní a postupovala by v zmysle zákona a judikatúry súdov, musela by dospieť k záveru, že penále v tomto prípade bolo predpísané až po uplynutí premlčacej doby, a žalovaná teda nebola vôbec oprávnená zahájiť výkon rozhodnutia. Avšak tým, že zákonodarca odňal túto agendu exekučným súdom a umožnil, aby si výkon rozhodnutia realizovala priamo Sociálna
poisťovňa podľa svojho svojvoľného uváženia (aj neoprávnene), došlo v tomto prípade k jednoznačnému porušeniu práv Žalobcu ako aj súčasnému oslabeniu princípov právneho štátu. V. Duplika žalovanej 21. Žalovaná v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok pre nedostatok dôkazov a zároveň o nedostačujúcom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci, tak ako je uvedené v odôvodnení správnej žaloby. Ku dňu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu neexistovala zákonná prekážka jeho uplatnenia núteným výkonom. Vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti exekučného titulu, všetky námietky súvisiace s premlčaním práva oprávnenej predpísať penále, uvedené ako v správnej žalobe tak aj vo vyjadrení žalobcu, je nutné vyhodnotiť ako irelevantné a s vykonávacím konaním nesúvisiace. V uvedených intenciách postupovala žalovaná, keď odvolanie žalobcu rozhodnutím zamietla a potvrdila napadnuté upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok. 22. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaná, ako odvolací orgán náležíte neposúdila vznesenú námietku premlčania. Žalovaná má za to, že v rámci rozhodovania o podanom odvolaní voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok postupovala správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Obsah odvolania žalobcu nekorešpondoval s dôvodmi uvedenými v § 225n ods. 1 ZSP, pretože neobsahoval popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. 23. Žalobca v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania práva predpísať penále, čo však nie je a nemôže byť predmetom konania o odvolaní voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. Predmetom prieskumu žalovanej ako odvolacieho orgánu v konaní podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení môže byť iba zákonnosť postupu prvostupňového orgánu v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok. 24. Zároveň žalobca v odvolaní voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok poukazoval na skutočnosť, že právoplatný a vykonateľný exekučný titul napadol správnou žalobou. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok a mala za preukázané, že konanie o vymoženie právoplatne predpísanej pohľadávky na penále prebieha na podklade vykonateľného exekučného titulu, o ktorého zákonnosti nebolo dosiaľ v rámci súdneho prieskumu rozhodnuté. 25. Žalovaná zdôrazňuje, že exekučný titul, na podklade ktorého prebieha vykonávacie konanie, to znamená rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700- 0281089318-GC-04/18 zo dňa 15. októbra 2018 (na základe opravy v písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 31. októbra 2018) v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 80122-3/2018-BA zo dňa 05. decembra 2018, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. decembra 2018. V zmysle teórie práva, z povahy námietky premlčania vyplýva, že ju možno uplatniť kedykoľvek v priebehu konania, avšak len do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a teda v prejednávanom prípade do právoplatnosti rozhodnutí, ktorými boli žalobcovi penále predpísané (exekučných titulov). Na premlčanie práva predpísať penále platná právna úprava neumožňuje, aby oprávnená prihliadala z úradnej povinnosti. Po právoplatnom skončení konania vo veci predpísania penále, je vznesenie námietky premlčania právne bezvýznamné. VI. Relevantná právna úprava 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
29. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 30. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZoSP“), do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále. 31. Podľa § 143 ods. 1 ZoSP, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa 147 ods. 1 ZoSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 147 ods. 2 ZoSP, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b). 34. Podľa 240 ods. 1 ZoSP, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 241 ods. 1 ZoSP, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a, § 143 ods. 3 a § 145 až o poistnom primerane. VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 36. O návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 7Sa/20/2019 zo dňa 09. mája 2019, pričom návrh zamietol. 37. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP . 38. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 39. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že rozhodnutím č. 700-0214612814GC04/14, zo dňa 20.05.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty a § 240 ZSP predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 penále v sume X.XXX,XX eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 54900-2/2014-BA zo dňa 15.12.2014 rozhodnutie pobočky zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že penále bolo vyčíslené z nesprávne vyčíslenej sumy poistného a príspevkov. Rozhodnutím č. 700-0211089315-GC04/15, zo dňa 05.02.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006,
október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 penále v sume X.XXX,XX eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 29667-2/2015-BA zo dňa 07.08.2015 rozhodnutie pobočky zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že penále bolo vyčíslené z nesprávne vyčíslenej sumy poistného. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala rozhodnutie č. 700-0281089318-GC04/18, zo dňa 15.10.2018. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorú žalovaná v napadnutom rozhodnutí uznala iba čiastočne, a to za mesiace január až apríl 2004. Vychádzala z toho, že pre posúdenie premlčania je rozhodujúce, kedy prvýkrát pobočka predpísala penále, teda rozhodnutím zo dňa 20.05.2014, ku ktorému dátumu bolo premlčané penále iba za mesiace január až apríl 2004. Žalobca mal za to, že vydanie tohto rozhodnutia, ako aj následného rozhodnutia pobočky dňa 05.02.2015 nemohlo mať za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, keďže obe rozhodnutia boli zrušené odvolacím orgánom. Mal za to, že právo predpísať penále sa premlčalo v celom rozsahu. 40. Na základe uvedenej skutočnosti, oprávnená začala v súlade s § 225c ZSP dňa 21.02.2019 konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 953,75 eur vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktoré sa nedoručuje. Následne zaslala povinnému v súlade s § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 ZSP upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX, a to zrážkami zo mzdy a iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou, s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet oprávnenej do ôsmich dní od doručenia upovedomenia. Povinný si upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prevzal dňa 06.03.2019, v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil a podal odvolanie proti začatiu vymáhania pohľadávok. V odvolaní namietal premlčanie predpísania penále po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty, rozhodnutím zo dňa 05.12.2018 č. 80122-3/2018-BA). V odvolaní žalobca poukázal aj na to, že námietku premlčania vzniesol aj v odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. 41. Proti rozhodnutiu č. 80122-3/2018-BA zo dňa 05.12.2018 vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0281089318- GC04/18, zo dňa 15.10.2018 podal správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, kde sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí. Mal za to, že žalovaná nesprávne posúdila vznesenú námietku premlčania, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu č. 80122-3/2018-BA zo dňa 05.12.2018, rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. BA-7Sa/1/2019 zo dňa 24.07.2024. Správny súd v Bratislave v uvedenom konaní rozhodnutie č. 80122-3/2018-BA zo dňa 05.12.2018 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie, s odôvodnením premlčania predpísania penále, ktorého sa žalobca aj úspešne dovolal. Voči rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp.zn. BA-7Sa/1/2019 zo dňa 24.07.2024 nebola podaná kasačná sťažnosť. 42. Vzhľadom na uvedené má tunajší súd za to, že zrušenie žalovaného rozhodnutia je potrebné z toho dôvodu, že žalobca v odvolaní voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2019 vzniesol námietku premlčania, že právo predpísať penále sa premlčalo v plnom rozsahu (teda aj za obdobie máj 2004 až jún 2007) a teda exekučný titul na podklade ktorého sa začalo vymáhanie pohľadávok je vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia. Tunajší súd je toho právneho názoru, že na vznesenú námietku premlčania pohľadávky mala žalovaná reflektovať v rozhodovaní o odvolaní voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2019. Ohľadne posúdenia otázky premlčania predmetného penále tunajší súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/1/2019 zo dňa 24.07.2024: 43. „Podľa 147 ods. 1 ZoSP v spojení s § 241 ods. 1 ZoSP, právo predpísať penále sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať penále sa
nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b), čo však nie je tento prípad. Penále je splatné za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Poistné za mesiac jún 2007 (čo bol najneskorší mesiac, za ktorý bolo žalobcovi predpísané penále) bolo splatné 09.07.2007, teda desaťročná premlčacia doba uplynula dňa 09.07.2017. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť v tomto konaní, bola otázka, či došlo k premlčaniu práva na predpísanie penále, ak prvé rozhodnutie žalovanej (resp. pobočky) o predpísaní penále (zo dňa 20.05.2014), ktoré bolo následne v rámci odvolacieho konania zrušené, bolo vydané (v prevažnej časti) pred uplynutím premlčacej doby a nové rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané po uplynutí premlčacej doby (dňa 15.10.2018). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019, podľa ktorého: „V judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na otázku, či je potrebné, aby v rámci premlčacej lehoty došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 senát konštatoval, že „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“ Predmetom prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala penále. V rozsudku sp. zn.: 9Sžso/45/2016 najvyšší súd k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať penále uviedol: „Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, ...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania (§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.).“ V danom prípade ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (dňa 23.02.2017) bolo zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2017. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“). Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že nárok si uplatnila už skôr dňa 23.02.2017 vydaním rozhodnutia, táto jej argumentácia nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone (porovnaj napr. ust. § 16 odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája. Opačný názor vyjadrený vo vyššie spomenutom rozhodnutí možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu a bol následne prekonaný.“ 44. V citovanom rozhodnutí, ktoré bolo vydané až po rozhodnutiach, na ktoré odkazovali účastníci konania vo svojich vyjadreniach, Najvyšší súd SR zaujal jednoznačné stanovisko k otázke, ktorá bola v tomto konaní sporná, a vyjadril sa aj k doterajšej judikatúre najvyššieho súdu v obdobných veciach. Je síce pravdou, že citované rozhodnutie sa týkalo administratívneho rozhodnutia o predpísaní poistného, avšak vzhľadom na ust. § 241 ods. 1 ZoSP, je možné jeho závery týkajúce sa premlčania práva na predpísanie poistného vztiahnuť aj na premlčanie práva predpísať penále. Aplikujúc teda právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v citovanom rozhodnutí, je možné aj v prejedávanej veci uzavrieť, že pokiaľ pobočka Sociálnej poisťovne predpísala penále síce ešte pred uplynutím premlčacej doby rozhodnutím zo dňa 20.04.2014 (resp. následne rozhodnutím zo dňa 05.02.2015), ktoré však boli zrušené žalovanou
v odvolacom konaní, nemalo to za následok spočinutie alebo pretrhnutie plynutia premlčacej doby, keďže ZoSP takýto následok v súvislosti s vydaním prvostupňového rozhodnutia nespája. Následné prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.10.2018 bolo vydané až po uplynutí premlčacej doby (09.07.2017), teda pokiaľ žalovaná uznala v odvolaní vznesenú námietku premlčania len čiastočne, vec nesprávne právne posúdila.“ 45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 46. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu znovu posúdiť vec žalobcu. 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).