Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/34/2019 1019200221 24. 09. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200221.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: V-V Servis, s.r.o., so sídlom Požiarnická ulica 1101/25, 900 51 Zohor, IČO: 46 031 014, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102479156/2018 zo dňa 5. decembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014. O jej výsledku vyhotovil protokol č. 101105927/2018 zo dňa 5. júna 2018 (ďalej len „protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101566991/2018 zo dňa 13. augusta 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume XXXXX,XX eur. 2. Vyrubený rozdiel DPH pozostával z nepriznaného práva na odpočet dane z dodávateľskej faktúry č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2018 (ďalej len „preverovaná faktúra“ alebo „sporná faktúra“) vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s. r. o., so sídlom Vyšehradská 12, 851 05 Bratislava, IČO: 46 665 820 (ďalej len „GLOBAL TRADEING, s. r. o.“), za dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly v mesiaci august 2014 v celkovej výške XX XXX eur. 3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nárok na odpočítanie dane zo spornej faktúry žalobcovi nepriznal z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie služieb tak, ako bolo deklarované na spornej faktúre a zároveň nepreukázal, že prijaté služby použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. V tejto súvislosti správca dane ďalej dôvodil, že v preverovanom prípade nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, pričom si žalobca
uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, preto porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 102479156/2018 zo dňa 5. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, pretože mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom priznaní, pričom vychádzal aj z účtovných a daňových dokladov predložených žalobcom ako aj z jednotlivých ustanovení príslušných zákonov, a to zákona o DPH a daňového poriadku. Zákon o DPH v § 49 ods. 1 a2 a § 51 presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých má platiteľ právo na odpočítanie dane. V danom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2014 skúmal splnenie týchto zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom zistil, že tieto zo strany žalobcu pri zdaniteľnom obchode fakturovanom dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. splnené neboli, a tým mu nevzniklo právo na odpočítanie dane. 5. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a § 5l ods. l zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je na nej deklarované. V posudzovanom prípade túto skutočnosť žalobca nepreukázal. II. Správna žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 7. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, nesprávne sa vysporiadal tak s listinnými dôkazmi, ktoré mal počas daňovej kontroly k dispozícii a ktoré sú v súlade s tvrdeniami žalobcu, ako aj svojimi zisteniami, týkajúcimi sa dodania služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. na základe faktúry č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2018 pre žalobcu. Žalovaný sa predovšetkým riadne nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí boli správcom dane predvolaní, taktiež so skutočnosťou, že dôkazná núdza na úrovni priameho dodávateľa nemôže byť kladená a interpretovaná na ťarchu žalobcu, a to aj napriek tomu, že túto skutočnosť uviedol vo svojom vyjadrení. 8. Žalobca s poukazom na výpovede svedkov – A. B., C. D., E. F. a G. H. uviedol, že svedkovia predvolaní a vypočutí správcom dane tomuto poskytli bližšie informácie o realizácii zdaniteľného obchodu a z týchto svedeckých výpovedí, podľa názoru žalobcu, jednoznačne a nepopierateľne vyplýva, že prácu mali sprostredkovanú prostredníctvom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že zo svedeckých výpovedí uvedených svedkov mal žalovaný a správca dane potvrdené, že svedkovia na základe popísaného sprostredkovania práce pracovali v závodoch, dostali rovnaké inštrukcie, ktoré sa týkali údajov, kedy a kam sa majú dostaviť, kde ich následne vyzdvihol pán I.. Z ich výpovedí tiež vyplýva, že spoločnosť V-V Servis, s.r.o. (žalobca) je seriózna spoločnosť, že medzi žalobcom a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola uzatvorená dohoda. V nadväznosti
na uvedené žalobca namietal, že sa žalovaný so svedeckými výpoveďami a zistenými skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak ako aj správca dane ich ani nebral do úvahy. 9. Žalobca mal za to, že dodanie služieb poskytnutých spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. deklarované predmetnou faktúrou, bolo v rámci daňovej kontroly dokazovaním preukázané a žalobca uniesol dôkazné bremeno predložením daňových dokladov. Dôvodil, že predmetné služby boli poskytnuté tak, ako sú uvedené na dokladoch predložených žalobcom. Zároveň dal do pozornosti, že daňové orgány žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili dodanie služieb, ale práve naopak, toto bolo v rámci daňovej kontroly preukázané, a to tak predloženými dokladmi, ako aj výpoveďami svedkov. V nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu správcom dane namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (ktoré podľa nesprávneho záveru daňových orgánov nemali byť žalobcovi dodané). 10. V súvislosti s posudzovaním potrebnej obozretnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera, žalobca uviedol, že si svojho dodávateľa preveril pre neho všetkými dostupnými spôsobmi, pričom zistil, že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola v čase uskutočnených zdaniteľných plnení platiteľom DPH, bola zapísaná v obchodnom registri, a tiež si overoval, kto bude mať na starosti predmetný obchod týkajúci sa sprostredkovania. Nakoľko spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o., prostredníctvom ktorej konal poverený C. J., si plnila záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, ktorá bola správcovi dane predložená, pre žalobcu nemalo na základe čoho vyplývať akékoľvek podozrenie ohľadne spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. Ďalej žalobca uviedol, že aj samotné plnenie si povinností ohľadom sprostredkovania pracovníkov bolo preverením ekonomickej činnosti a dôveryhodnosti spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a žalobca o svojom dodávateľovi preto nemal žiadne pochybnosti. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nekonal so starostlivosťou riadneho obchodníka a nemôže sa domáhať práva na odpočítanie dane. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca opakovane poukázal na to, že si svojho dodávateľa preveril všetkými jemu dostupnými prostriedkami. 11. K svojmu dôkaznému bremenu žalobca argumentoval, že pre účely daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky doklady a evidencie, ktoré vyžaduje zákon o DPH a ktoré správca dane požadoval. Teda žalobca si splnil všetky formálne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom materiálnu stránku existencie tovarov nespochybnil ani správca dane. Žalobca dodal, že žalovaný a správca dane majú len pochybnosti, avšak vykonaným dokazovaním nebolo reálne a objektívne spochybnené, že k dodaniu v skutočnosti došlo, resp. že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, a že žalobca tieto zdaniteľné plnenia v skutočnosti prijal a ďalej ich použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb v zmysle zákona o DPH ako platiteľ. 12. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie pôsobí zmätočne, pretože žalovaný odôvodňuje neuznanie práva na odpočet dane jednak porušením ustanovení zákona o DPH, ďalej uvádza, že žalobca mal získať daňové zvýhodnenie, pričom v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetľuje, aké daňové zvýhodnenie mal žalobca získať. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len tým spôsobom, že uvedené je zrejmé z celého kontextu rozhodnutia správcu dane. V súvislosti so zmätočným obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal žalobca na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň hovorí aj o daňovom podvode, resp. o podvodnom konaní a tvrdí, že išlo o fiktívne plnenie a žalobca nielen, že mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. S týmto ničím nepodloženým tvrdením žalobcu vyslovil žalobca nesúhlas, pretože na základe výsledkov preverovania bola preukázaná materiálna stránka dodania služieb, a to nie len svedeckými výpoveďami, ale aj tým, že tieto služby boli ďalej žalobcom dodané. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je podľa názoru žalobcu zrejmé, čo je vlastne dôvodom neuznania práva na odpočet dane, a preto odôvodnenie žalovaného považuje žalobca za nezrozumiteľné a mätúce. 13. Žalobca mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané skutočné dodanie zdaniteľných plnení tak, ako to žalobca deklaruje predmetnou faktúrou, teda hmotnoprávne podmienky pre uplatnenia práva na odpočet dane boli splnené, pričom predmetné zdaniteľné obchody mali pre žalobcu svoje ekonomické opodstatnenie a hospodársky cieľ, spočívajúci v ďalšom dodaní týchto služieb, žalovaný ani správca dane nespochybňujú. V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval, že v uvedenom prípade došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov, ktoré žalobca
štandardným spôsobom preukazoval a pri uplatnení nároku na odpočet dane postupoval zákonným spôsobom, a preto tento prípad nemožno považovať za získanie neoprávnenej daňovej výhody, ako to žalovaný tvrdí v napadnutom rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené žalobca dodal, že žalovaný riadne nevysvetlil a ani jednoznačne nepreukázal, v čom presne malo spočívať daňové zvýhodnenie. Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH. 14. Vo vzťahu ku konštatovanému podvodnému konaniu žalobca zastal názor, že žalovaný ako ani správca dane neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že v prípade preukazovania účasti na podvode alebo zneužití práva je dôkazné bremeno len na správcovi dane, dodajúc, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správca dane v protokole z daňovej kontroly jednoznačne nevyslovil záver, na základe čoho presne neuznáva žalobcovi právo na odpočet dane, a preto žalobca riadne nevedel, k čomu má smerovať jeho argumentácia. 15. S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C-367/96 a C-212/97, v zmysle ktorých súdny dvor rozlišuje zneužitie práva (pri ktorom nedochádza k porušeniu právnych noriem ) a podvodné konanie, žalobca argumentoval, že ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje porušenie ustanovení zákona o DPH, nemožno hovoriť o zneužití práva. Žalobca dodal, že z napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru jednoznačne nevyplýva, či a akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať, akého daňového podvodu mal byť účastný. Rovnako tak namietal, že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázali, že žalobca sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH, ako ani daňového podvodu. Tieto vady majú podľa názoru žalobcu vplyv na zákonnosť postupu žalovaného ako aj správcu dane, dodajúc, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nesprávne a vyjadrenia žalovaného, ako aj jeho závery sú nejasné a zavádzajúce, pričom napadnuté rozhodnutie je z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti nepreskúmateľné. Na podporu opodstatnenosti uvedenej žalobnej námietky dal žalobca do pozornosti právne závery uvedené v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.1Sžf/52/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a právo na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Zopakoval priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia, úvahy spojené s ich vyhodnotením a dôvody dodatočného určenia rozdielu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane z dodávateľskej faktúry č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2018, vystavenej obchodnou spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. za dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly. 17. K dôvodom potvrdenia odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili. V nadväznosti na uvedené žalovaný pokračoval argumentáciou, že má zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca v posudzovanom prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu DPH s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané, t. j. išlo len o fiktívne deklarovaný obchod bez existencie reálneho plnenia. 18. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožnil a zotrval na svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. K žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že sú obsahovo a vecne identické s odvolacími dôvodmi. V tejto súvislosti doplnil, že k identickým námietkam uvedeným v žalobe i v odvolaní zaujal podrobné stanovisko už v rámci odvolacieho konania a na tomto stanovisku zotrváva. Mal za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa so všetkými v odvolaní namietanými skutočnosťami dopodrobna vysporiadal a skutkovo a právne ich žalobcovi objasnil. Naproti tomu žalobca svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného
plnenia deklarovaného na faktúre č. 0231082014 vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a taktiež žiadne zo zistení správcu dane v podanej žalobe relevantným dôkazom nespochybnil. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že žalobca svoje žalobné dôvody a tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu – nekonkretizuje, v čom bol zistený skutkový stav nedostatočný, v akom smere sa daňové orgány nevysporiadali s výpoveďami svedkov, resp. na akom skutkovom základe si dovolí žalobca vôbec tvrdiť, že ich nebrali v úvahu. Ako už žalovaný uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí, skutočnosť, že správca dane a napokon aj žalovaný z výpovedí svedkov nedospeli k takému záveru, ako ho prezentuje žalobca, neznamená, že sa daňové orgány s výpoveďami svedkov nezaoberali, alebo ich vôbec nebrali v úvahu, ako zavádzajúco tvrdí žalobca. Z rozhodnutí daňových orgánov je nad všetku pochybnosť zrejmé, že sa výpoveďami svedkov podrobne zaoberali a vo svojich rozhodnutiach im venovali značnú pozornosť. Žalobca taktiež žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu nepreukazuje ním tvrdenú skutočnosť, že konanie daňových orgánov bolo účelové. Neuvádza, ktoré dôkazy boli vyhodnotené účelovo, bez ich vzájomnej súvislosti, v čom spočívala táto účelovosť a ktorý právny úkon nebol daňovými orgánmi braný v úvahu. Na základe uvedeného žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za irelevantné. 19. Žalovaný vyjadril nesúhlas aj s tvrdením žalobcu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako na strane dodávateľa, spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., tak aj na strane odberateľa, t. j. žalobcu. Žalovaný mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný, postupovali presne v intenciách ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a pri svojom rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo a úplne zisteného skutkového stavu veci, vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i dôkazy, ktoré získal správca dane svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a to aj so zreteľom na splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcu. Všetky svoje závery a zistenia podložili relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého administratívneho spisu. Naproti tomu tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. sú len v rovine holých konštatovaní bez akejkoľvek preukaznej hodnoty. Na podporu správnosti vyhodnotenia zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi žalovaný poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať, čo vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17 zo 16. decembra 2009, v ktorom sa uvádza, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil svoj záver, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, dodajúc s poukazom na obsah administratívneho spisu a dôkazy v ňom priložené, že šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu dodaniu služieb deklarovaných na faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADING, s.r.o., nedošlo. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítania dane z faktúry, je preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným. V posudzovanom prípade sám žalobca a ani jeho dodávateľ vierohodnými a overiteľnými dôkazmi nepreukázali uskutočnenie fakturovaných služieb. Vyjadrenia žalobcu ohľadom reálneho uskutočnenia deklarovaných služieb boli správcom dane i žalovaným vierohodne spochybnené. Všetky skutočnosti a zistenia, ktoré spochybňujú reálne uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu, ako aj svoje stanoviská k námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, žalovaný podrobne uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí a v plnej miere na ne v tomto vyjadrení odkazuje. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, pretože majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú v súlade s európskou i vnútroštátnou legislatívou. Preto sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že dodanie služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bolo vykonaným dokazovaním správcu dane preukázané, pretože dané tvrdenie je v príkrom rozpore so zisteným skutkovým stavom. 20. Na základe uvedených skutočností, ako aj vykonaného šetrenia ohľadom prevodu spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., žalovaný mal za to, že daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že reálne uskutočnenie preverovaného zdaniteľného obchodu na strane dodávateľa nebolo preukázané a prevod obchodného podielu spoločnosti na nového konateľa i jej následné zlúčenie s nekontaktným daňovým subjektom M.S.P., spol. s r.o., bol účelový, s cieľom zamedziť prevereniu účtovných dokladov spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., preukazujúcich jej hospodársku činnosť. K týmto relevantným zisteniam a dôkazom sa však žalobca v podanej žalobe vôbec nevyjadruje a zámerne ich obchádza. V tejto súvislosti žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí opätovne poukázal
na skutočnosť, že neexistencia účtovných dokladov dodávateľa nebola sama osebe dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane v preverovanom obchodnom prípade. Jediným a rozhodujúcim dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z preverovaného zdaniteľného obchodu bola skutočnosť, že sám žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti, ktorou je zaťažený, nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre dodávateľom na nej uvedeným, t. j. spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. Na základe uvedeného, žalovaný považuje opakované tvrdenia žalobcu, že správca dane preniesol na žalobcu dôkaznú núdzu na úrovni jeho priameho dodávateľa, resp., že mu nepriznal právo na odpočítanie dane na základe skutočností týkajúcich sa iného daňového subjektu, za zavádzajúce a irelevantné. V nadväznosti na uvedené žalovaný s poukazom na dokazovaním preukázané skutočnosti dodal, že vypočutí pracovníci nepracovali v závodoch pod spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté v rámcovej zmluve o obchodnej spolupráci a neboli na túto prácu danou spoločnosťou ani sprostredkovaní. Preto tvrdenie žalobcu o opaku považuje žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé. 21. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že svedkovia jednoznačne a nepopierateľne potvrdili, že práca im bola sprostredkovaná spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. Takúto skutočnosť svedkovia vo svojich výpovediach nepotvrdili. Jednoznačne uviedli, že s danou spoločnosťou ani s jej konateľom pánom H., ktorý bol ako jediný za spoločnosť oprávnený konať, nikdy neprišli do kontaktu. Čo sa týka pána J., žalovaný uviedol, že menovaný nebol v preverovanom období august 2014 už štatutárnym zástupcom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., a nebol ani jej splnomocneným zástupcom, a teda nemal žiadne oprávnenie za danú spoločnosť konať. Ak tak konal, jeho konanie nie je možné v zmysle platných právnych predpisov považovať za konanie spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. 22. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa so svedeckými výpoveďami v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak, ako správca dane, ich ani nebral do úvahy. Mal za to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach venovali výpovediam svedkov značnú pozornosť a v dostatočnej miere sa s nimi vysporiadali. Ku konaniu žalobcom deklarovaného dodávateľa žalovaný uviedol, že pán H. vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že menovanú spoločnosť nikdy neriadil, nevykonával v nej žiadnu podnikateľskú činnosť a nikoho nesplnomocnil na jej zastupovanie, a preto je potom logický záver správcu dane i žalovaného, že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o., nevykonávala žiadnu činnosť, a teda nemohla logicky vykonať ani sprostredkovanie zamestnancov pre žalobcu tak, ako je deklarované na spornej faktúre č. 0231082014. 23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dôvodu, že nekonal so starostlivosťou riadneho obchodníka a svojho obchodného partnera si riadne nepreveril, žalovaný sa ani s týmto tvrdením nestotožňuje, nakoľko je zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný opakovane uviedol, že jediným a rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na faktúre, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane sa uskutočnil, t. j. nepreukázal vznik daňovej povinnosti, čo je základný predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti argumentoval, že ak nie je preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (dodanie tovaru alebo služby), nie je možné priznať právo na odpočítanie dane. Ide tu o zachovanie hlavného princípu mechanizmu dane z pridanej hodnoty, ktorým je neutralita dane. Zo strany správcu dane i žalovaného bolo dodanie služby deklarovanej na spornej faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., jednoznačne spochybnené, čo napokon vyplýva nielen z protokolu, ale aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný v rámci odvolacieho konania ako vecne správne potvrdil. 24. V rozpore s tvrdením žalobcu mal žalovaný za to, že žalobca nesplnil všetky hmotnoprávne a formálne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane. S poukazom na obsah administratívneho spisu dal žalovaný do pozornosti, že žalobca nepredložil ku kontrole DPH za zdaňovacie august 2014 relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že služby deklarované na spornej faktúre vystavenej dodávateľom GLOBAL TRADING, s.r.o., boli skutočne dodané. Ako už uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, primárnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítania dane je uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Ak nie je jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre sa uskutočnilo, ide iba o formálnu existenciu faktúry, resp. iného listinného dôkazu. V danom prípade vykonaným šetrením nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaného zdaniteľného plnenia,
t. j. nebol preukázaný predmet dane (existencia dodania služby spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.), s ktorým sa malo obchodovať a doklady, ktoré tento predmet dane deklarovali, boli vystavené len formálne, bez materiálneho základu. Pri spornej faktúre išlo o fiktívnu faktúru, ktorá sa neviazala k žiadnemu reálnemu zdaniteľnému obchodu. 25. K žalobcom poukazovaným rozsudkom žalovaný vyjadril názor, že tieto sa na daný prípad aplikovať nedajú, pretože sa týkajú reťazových obchodov, pri ktorých nebola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie tovaru alebo služby, ale bola spochybnená len osoba dodávateľa, resp. subdodávateľa. V danom prípade však podľa žalovaného ide o obchodný vzťah medzi dvoma účastníkmi konania, žalobcom a jeho priamym dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., kde nebol preukázaný predmet dane (dodanie služby), t. j. bola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného plnenia. K námietke napádajúcej skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, aké daňové zvýhodnenie mal žalobca získať, žalovaný označil za zavádzajúcu, pretože v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný túto skutočnosť jednoznačne uviedol, pričom dodal, že daňové zvýhodnenie daňového subjektu spočívalo v neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Túto skutočnosť uviedol aj správca dane vo svojom rozhodnutí. 26. S poukazom na znenie ustanovení § 19 zákona o DPH a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou napádajúcou nesprávne právne posúdeniu veci daňovými orgánmi. V tejto súvislosti dôvodil, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t. j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t. j. uskutočnenie zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1). Uvedený záver je prezentovaný aj v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Európskej únie. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného teda nad všetku pochybnosť zrejmé, že žalobca, ak si chcel uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o., musel tieto služby najprv prijať, t. j. muselo dôjsť k ich dodaniu, teda uskutočneniu zdaniteľného plnenia a vzniku daňovej povinnosti. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28. júna 2012. V nadväznosti na uvedené žalovaný uzavrel, že v posudzovanom prípade správca dane nárok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o., žalobcovi nepriznal, pretože rozsiahlym šetrením zistil, že k dodaniu služieb nedošlo, t. j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. Žalovaný považuje za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný a správca dane jednoznačne nevysvetlili, na základe čoho neuznávajú žalobcovi právo na odpočet dane. Tak správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach presne uviedli, na akom skutkovom základe žalobcovi nárok na odpočítanie dane neuznali. IV. Replika žalobcu a duplika žalovaného 27. Žalobca v replike zo dňa 27. júna 2019 zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že podstatnou námietkou žalobcu, ku ktorej sa žalovaný riadne nevyjadril, je námietka týkajúca sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, čo je vlastne dôvodom neuznania práva na odpočet dane. V tejto súvislosti konkretizoval, že v podanej správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali nepriznanie práva na odpočítanie dane nesplnením hmotnoprávnych podmienok, daňovým zvýhodnením a tiež podvodným konaním. V tejto súvislosti žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval najmä na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/52/2016 zo dňa 28. novembra 2017 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017, a tiež na judikatúru súdneho dvora, a to rozsudky Súdneho dvora Európskej únie - C-367/96 zo dňa 12. mája 1998 (Alexandros Kefalas a i. proti Elliniko Dimosio (Helénska republika) a Organismos Oikonomikis Anasygkrotisis Epicheiriseon AE (OAE) a C-212/97 zo dňa 9. marca 1999 (Centros Ltd proti Erhvervs- og Selskabsstyrelsen), ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Podľa názoru
žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z rozhodnutia správcu dane a napokon ani z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe jednoznačne nevyplýva, či a akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať, akého daňového podvodu mal byť účastný. Taktiež použitie týchto dvoch pojmov, ako aj uvedenie, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre uznanie práva na odpočítanie dane, pôsobí zmätočne. 28. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14. septembra 2023, jeho obsahom zotrvávajúc na zákonnosti a správnosti dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach ako aj na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe. V. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 31. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 32. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 37. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň. VI. Pojednávanie 38. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/34/2019. 39. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal na pojednávaní konanom dňa 24. septembra 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, a preto správnu žalobu zamietol. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta SSP v prítomnosti zástupkyne žalovaného, pričom právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 41. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období august 2014 od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené. 42. Pre posúdenie vecnej správnosti záverov je potrebné zamerať sa nielen na rezultát daňového konania, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správcu dane a naň nadväzujúce preskúmavané rozhodnutie, ale na celé daňové konanie, a to už vrátane obsahu výzvy, ktorou správca dane ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly oznamuje daňovému subjektu svoje pochybnosti o správnosti a úplnosti ním predložených dôkazov, informuje ho o dôvodoch podporujúcich tieto pochybnosti a vyzýva ho na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení novými dôkazmi a následne vydaného protokolu. 43. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že dňa 19. októbra 2017 vyhotovil správca dane výzvu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorou žalobcovi notifikoval svoje zistenia, a to najmä, že (I) ešte pred kontrolovaným zdaniteľným obdobím došlo k zmene konateľa dodávateľskej spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., konateľom sa stal občan Českej republiky, pri ktorom prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že o tejto spoločnosti nič nevie, žiadnu činnosť za túto spoločnosť nevykonával ani nikoho nepoveril konaním za spoločnosť, (II) miestnym zisťovaním vykonaným v septembri 2014 na registrovej adrese spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola identifikovaná iba schránka a tzv. virtuálne sídlo, (III) spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. si v mesiaci august 2014 odpočítala daň najmä z dodávateľských faktúr vyhotovených subjektmi, ktoré v čase vyhotovenia faktúr už neboli platiteľmi DPH a registrácia pre DPH im bola zrušená z úradnej moci, (IV) spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o., nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2014, (V) spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola ku dňu 12.11.2014 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť M.S.P., spol. s r.o., ktorá je nekontaktná, (VI) bývalý konateľ spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. C. J. pri výsluchu v inej daňovej veci dňa 3. septembra 2014 správcovi dane uviedol, že jeho spoločnosť obchodovala s pneumatikami všetkých druhov na nákladné aj osobné automobily. 44. Následne správca dane vo výzve zo dňa 19. októbra 2017 žalobcovi oznámil, že na základe vyššie uvedených skutočností vznikli u správcu dane opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na preverovanej faktúre, a preto správca dane vyzýva žalobcu, aby sa vyjadril k týmto pochybnostiam a pravdivosť údajov uvedených na preverovanej faktúre preukázal. Svoju výzvu finalizoval okrem iného citáciou ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vyhodnotiac konkrétne zistenia, s ktorými správca dane vo výzve zo dňa 19. októbra 2017 oboznámil žalobcu, dospel správny súd k záveru, že pochybnosti správcu dane boli orientované jednoznačne a iba k spochybneniu hmotnoprávnych podmienok, čo podporila aj správcom dane použitá citácia konkrétnych ustanovení zákona o DPH. Účasť na podvodnom konaní žalobcu, ako uvádza žalobca v správnej žalobe a svojich následných vyjadreniach, vo výzve zo dňa 19. októbra 2017 nebola ani naznačená. Na dôvažok podaním zo dňa 28. marca 2018 správca dane oznámil žalobcovi skutočnosti zistené počas výkonu daňovej kontroly týkajúce sa doplneného dokazovania, najmä obsahu svedeckých výpovedí dodatočne vypočutých osôb, pričom záverom oznámenia skonštatoval, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal počas daňovej kontroly relevantnými, overiteľnými dôkazmi pravdivosť údajov na preverovanej faktúre. Žalobca si tak neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 45. V protokole z daňovej kontroly č. 101105927/2018 zo dňa 5. júna 2018 správca dane skonštatoval (str. 20), že spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla zo zdaniteľného obchodu uvedeného
na faktúre č. 0231082014 zo dňa 31. augusta 2014 daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, t. j. z titulu dodania služieb uvedených na predmetnej faktúre, a (str. 22) preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z tejto faktúry z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane poukázal najmä na to, že C. J. v čase realizácie preverovaného zdaniteľného plnenia už dlhšie nebol konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., nedisponoval plnomocenstvom oprávňujúcom ho za túto spoločnosť konať, pričom osoba evidovaná v čase uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia v obchodnom registri ako konateľ (K. H.) do času konfrontácie s úradmi netušila, že by mala byť konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a nedisponovala jej bankovým účtom. C. J. v čase, keď bol konateľom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. uviedol, že spoločnosť sa zaoberala obchodom s pneumatikami. Z vykonaných dôkazov tak bolo preukázané, že nedošlo k žiadnej zreteľa hodnej interakcii medzi zabezpečovanými pracovníkmi a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., z ktorej by sa dalo vyvodiť, že to bola práve uvedená spoločnosť, ktorá zabezpečovala pracovníkov v prospech žalobcu. Svedkovia zhodne potvrdili, že pri získaní práce boli v osobnom kontakte len s konateľom žalobcu, ktorý ich v deň nástupu uviedol do závodu. Dochádzku si značili sami, odovzdávali ju p. I. a on, resp. p. I. im následne odovzdávali v obálke výplatu v hotovosti za vykonanú prácu. Ani jeden z vypočutých pracovníkov nepotvrdil, že by bol niekedy v osobnom kontakte s p. J., resp. inou osobou zo spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. Pracovníci nemali uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu ani inú dohodu so spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., nedostali od tejto spoločnosti žiadne doklady o vyplatenej mzde a nebolo za nich uhrádzané ani poistné do Sociálnej poisťovne. 46. Závery z protokolu z daňovej kontroly rezultujúce do porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH prevzal správca dane aj do prvostupňového rozhodnutia. Na rovnakej názorovej platforme zotrval aj žalovaný, ktorý mal na základe správcom dane vykonaného dokazovania za preukázané, že k reálnemu dodaniu služieb deklarovaných na spornej faktúre spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. nedošlo, nebol preukázaný predmet dane, nevznikla pri tejto službe daňová povinnosť. Správca dane preto podľa žalovaného postupoval správne a zákonne, keď s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie DPH z preverovanej faktúry žalobcovi nepriznal. 47. S prihliadnutím na skutkový záver správcu dane k spôsobu uskutočnenia predmetu plnenia (ktorým malo byť sprostredkovanie pracovníkov spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. pre žalobcu na zabezpečenie prác výroby, sortingu a kontroly v závodoch pre odberateľov žalobcu), ku ktorému dospel na základe výpovedí svedkov (sprostredkovaných pracovníkov kontroly a sortingu) a na základe preverení zmluvných vzťahov u odberateľov žalobcu, a to, že žalobca si v podstate zabezpečoval pracovníkov na ním poskytované služby sám, bez sprostredkovania deklarovaným dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., možno podľa správneho súdu konštatovať, že správca dane preverované poskytnutie služieb v zmysle spornej faktúry vyhodnotil ako fiktívne. Tomu korešponduje aj hmotnoprávne vyhodnotenie správcu dane v tom smere, že deklarované zdaniteľné plnenia v zmysle uvedenej faktúry sa neuskutočnili a z toho dôvodu nevznikla dodávateľovi žalobcu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ktorú by mal byť žalobca povinný zaplatiť na vstupe (pri dodaní predmetného plnenia), a teda žalobcovi by logicky ani nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane v zmysle podmienok kogentne a explicitne stanovených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. V zmysle uvedených záverov z vyhodnotenia skutkového stavu, je podľa správneho súdu pochopiteľný dôvod nepriznania odpočtu dane spočívajúci v nesplnení podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, konkrétne z dôvodu neexistencie poskytnutého zdaniteľného plnenia, ako jednej zo zákonných podmienok citovaného ustanovenia § 49 zákona o DPH, ktorého podmienky na odpočet dane musia byť splnené kumulatívne. 48. Správny súd dáva do pozornosti, že ucelenosť a konzekventnosť argumentácie daňových orgánov je možné identifikovať len vo vzťahu k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Pomerne rozsiahle skutkové zistenia, ku ktorým dospeli daňové orgány, nachádzajú svoje právne zarámcovanie iba v kontexte hmotnoprávneho dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi z jeho obchodného vzťahu vyplývajúceho z preverovanej faktúry. Ak by daňové orgány mali skutočne záujem dôsledne uplatniť ako dôvod nepriznania práva účasť žalobcu na podvodnom konaní, musel by tomu zodpovedať jednak zistený skutkový stav a následné vyhodnotenie tzv. Axel Kittel testu, čo je obligátnou procedúrou pri podvodnom konaní. Ak aj žalobca na niektorých miestach pre kvalitatívne vyhodnotenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou GLOBAL TRADEING,
s.r.o. použil adjektívum „fiktívny/e“, je potrebné uvedené vnímať ako synonymum slova „neexistujúce/i“, čo je zase prirodzeným synonymom pre predmet alebo jav, ktorého materiálna existencia bola relevantne spochybnená. Preto správny súd nevníma slovné spojenie „fiktívnosť plnenia“ ako niečo, čo by malo obsahovať konotácie posúvajúce význam tohto spojenia len a výlučne k podvodnému konaniu bez iných významových alternatív. S obdobnou otázkou sa už zaoberal vo vzťahu k žalobcovi vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konkrétne v rozsudku sp. zn. 8Sfk/21/2024 zo dňa 30. apríla 2025. 49. Správny súd zastáva názor, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal k dispozícii v jednotlivých procesných štádiách na viacerých miestach opakovane zrozumiteľne deklarovaný záver správcu dane, že k dodaniu fakturovaného plnenia spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. reálne nedošlo, a to na tej kvalitatívnej úrovni, že bola spochybňovaná samotná podstata (existencia) fakturovanej služby. Argumentačná línia spochybňujúca splnenie hmotnoprávnych podmienok sa konzistentne vinie od počiatku jednotlivými štádiami daňového konania (výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam a na odstránenie pochybností › oboznámenie s výsledkami doplneného dokazovania › protokol › prvostupňové rozhodnutie › preskúmavané rozhodnutie). O uvedenom svedčí obsah administratívneho spisu, ktorý mal k dispozícii aj správny súd. V argumentácii správcu dane teda išlo jednoznačne o otázku týkajúcu sa nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, kde dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt. 50. Správny súd tak konštatuje, že má za presvedčivo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo, resp. žalobca vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému plneniu neuniesol dôkazné bremeno. Ak si teda žalobca nárokoval odpočítanie DPH na základe takto neexistujúceho plnenia, právo na odpočítanie DPH mu vôbec nevzniklo, keďže fakticky nebolo žiadne zdaniteľné plnenie ani uskutočnené. 51. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.