Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/11/2019 1019200205 29. 09. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Velnex a.s, so sídlom Šancova 4006/46, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 513 303 019, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Laliková s.r.o., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 254 564, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave u r č u j e, že napadnutý iný zásah žalovaného - odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave, bol nezákonný. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 15.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.02.2019, sa žalobca domáha určenia že napadnutý iný zásah žalovaného orgánu verejnej správy - odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, (ďalej aj len motorové vozidlo) ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:50 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave, bol nezákonný a priznania úplnej náhrady trov konania. 2. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 21.01.2019 približne o 12:40 hod. zaparkoval svoje motorové vozidlo na chodníku na Žilinskej ulici v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že neďaleko (menej ako 50 m) od miesta zaparkovania vozidla štatutár žalobcu dlhodobo pracovne pôsobí, dobre pozná dopravnú situáciu. Chodník, ktorý bol miestom zaparkovania (odtiahnutia), je na danom úseku široký viac ako 8 m. 3. Žalobca ďalej konštatoval, že z fotografií pripojených k žalobe vyplýva, že na chodníku sa nachádza stĺporadie, čím je z časti chodníka pohľadovo vytvorená otvorená pasáž, ktorú využívajú chodci na prechod každodenne už desiatky rokov. Pod pasážou sa nachádza prevádzkareň reštaurácie, ktorá má vybudovanú na chodníku terasu, pričom je zároveň ponechaný dostatočný a pohodlný prechod chodcov. Vlastníkom a aj správcom tohto chodníka je Hlavné mesto SR Bratislava. Zároveň sa na danom mieste nenachádza žiadne značenie, ktoré by poukazovalo na to, že časť chodníka za stĺporadím nie je verejným chodníkom. 4. Za verejný chodník podľa žalobcu možno považovať celý úsek - pred aj za stĺporadím. Širší (približne 5 m) úsek chodníka za stĺporadím je na prechod chodcov využívaný podstatne častejšie ako jeho užšia časť pred stĺporadím (približne 3 m), pretože po širšej časti je priechod pohodlnejší, vzhľadom na napojenie na ostatnú infraštruktúru plynulejší a predovšetkým bezpečnejší ako prechod po užšej časti chodníka pred stĺporadím.
5. Na užšej časti chodníka pred stĺporadím sa nachádzajú elektrické stĺpy a semafor, ktoré rozdeľujú túto časť chodníka tak, že ani z jednej strany chodník nedosahuje šírku 1,5 m, a teda vo všeobecnosti ani možnosť pohodlného prechodu chodcov. Na základe uvedených skutočností nemožno považovať chodník so stĺporadím za dva samostatné chodníky, pretože stĺporadie uvedené časti stavebne nepredeľuje a ani žiadna iná skutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať z hľadiska zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „zákon o cestnej premávke“ ) samostatne a účelovo merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím. Takýto postup je v rozpore s účelom zákona č. 8/2009 Z.z., ktorého prvoradým cieľom je zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Zaparkovaním motorového vozidla zákon v danom ohľade porušený nebol, pretože potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná. 6. Žalobca bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti predmetu jeho oprávnenej držby, pričom následkami nezákonného zásahu (postupom) žalovaného bol žalobca priamo dotknutý. Na odstránenie predmetného motorového vozidla žalobcu neexistoval zákonný dôvod, preto postup žalovaného považuje žalobca za v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z.z. 7. Žalobca namietal, že nebol príslušným správnym orgánom oboznámený so žiadnym rozhodnutím o odstránení motorového vozidla, na základe ktorého by súkromná spoločnosť Car Towing a.s. bola oprávnená zasiahnuť do práv žalobcu ako oprávneného držiteľa motorového vozidla a brániť tak v jeho pokojnom užívaní. 8. Na absenciu písomného rozhodnutia (alebo opatrenia) vo veci poukazoval žalobca predovšetkým z toho dôvodu, že správny orgán nijako neinformoval jednak o svojom rozhodnutí ale ani o podkladoch svojho rozhodnutia a zistenom skutkovom stave či o jeho právnom posúdení. Celkovo neinformoval o dôvodoch opatrenia, ktoré odstránením motorového vozidla vykonal, resp. nariadil vykonať. 9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon č. 8/2009 Z.z. upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Chodníkom je komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Výkladom zákona možno dospieť len k jedinému záveru, a to, že chodník je síce súčasťou komunikácie, ale nie je cestou, takže prípadné umiestnenie dopravnej značky určujúcej zákaz státia či zastavenia by na možnosť parkovať nemalo žiaden vplyv. Pre úplnosť však treba poukázať na skutočnosť, že na chodníku v mieste odtiahnutia motorového vozidla (Žilinská ulica) nie sú umiestnené žiadne (vodorovné alebo zvislé) dopravné značky upravujúce zastavenie alebo státie a nenachádza sa tam ani informácia o platenom alebo regulovanom parkovaní (napr. dopravná značka IP 17b „Parkovisko – parkovacie miesta s regulovaným státím“ alebo IP 27a „Zóna s plateným alebo regulovaným státím“). Ďalej v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo a chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá vozík (alebo sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím) s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skateboarde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera (§ 2 zákona č. 8/2009 Z.z.). Žalobca je toho názoru, že v danom prípade zaparkovaním vozidla na chodníku v mieste jeho odtiahnutia nebol porušený § 25 zákona č. 8/2009 Z.z.. Zároveň takto zaparkované motorové vozidlo nebolo na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, ani nebolo na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené, čo napokon akceptoval samotný správny orgán tím, že v zázname nezakrúžkoval možnosti odstránenia motorového vozidla z dôvodu „§ 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „§ 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.“ V tomto kontexte žalobca poukazuje na to, že v zázname sa uvádza, že dôvodom odstránenia motorového vozidla bol § 52 ods. 2 (státie na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m). Pre uvedený dôvod (§ 52 ods. 2) odstránenie vozidla zákon č. 8/2009 Z.z. nepripúšťa, spája s ním iba možnosť začatia priestupkového konania podľa osobitného predpisu (zákon č. 372/1990
Zb. o priestupkoch). Zákonným dôvodom odstránenia motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z.z. môže byť len okolnosť predpokladaná ustanovením § 43. Správny orgán na predtlačenom formulári záznamu mal možnosť vyznačiť za dôvod odstránenia motorového vozidla § 43 ods. 4 písm. a) alebo § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., čo však správny orgán neurobil. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že správny orgán nepovažoval motorové vozidlo za zaparkované tak, že tvorilo prekážku cestnej premávky, alebo stálo na „cudzom mieste“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Je zrejmé, že správny orgán spôsobom ustanoveným zákonom nekonal. Pokiaľ ide o deklarovaný dôvod odtiahnutia motorového vozidla (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), bolo povinnosťou správneho orgánu riadne posúdiť, či vozidlo, ktoré zastavilo na chodníku, stojí na ňom tak, že neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. So záverom správneho orgánu žalobca nesúhlasí. Správny orgán sa mýlil v tvrdení o zistenom skutkovom stave, že po zaparkovaní motorového vozidla nezostala potrebná voľná šírka chodníka na nerušený prechod chodcov. Ako už bolo vyššie spomínané, v mieste odtiahnutia motorového vozidla je chodník široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, pričom ho nemožno považovať za dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať samostatne a účelovo merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím. Takýto postup je v rozpore s účelom zákona č. 8/2009 Z.z.. Zaparkovaním motorového vozidla zákon v danom ohľade porušený nebol, pretože potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná. Nesprávnosť posúdenia skutočného stavu veci správnym orgánom umocňuje aj skutočnosť, že voľnú šírku chodníka 1,5 m nie je možné v časti pred stĺporadím dosiahnuť, pretože na predmetnom chodníku sa nachádzajú elektrické stĺpy a semafor, ktoré rozdeľujú časť chodníka pred stĺporadím tak, že ani z jednej strany chodník nedosahuje šírku 1,5 m. V uvedenom kontexte vyznieva trvanie na dodržaní tejto vzdialenosti motorovými vozidlami za šikanózne a odporujúce účelu zákona č. 8/2009 Z.z.. V kontexte s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. zároveň žalobca namieta, že správny orgán pri nariadení odtiahnutia motorového vozidla okrem otázky, či ostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, nezaoberal sa kumulatívnym splnením podmienky legálnosti odstránenia motorového vozidla podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., teda či motorové vozidlo zároveň tvorí prekážku cestnej premávky. Zákon totiž nestotožňuje porušenie právnej povinnosti uloženej § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. s podmienkou oprávňujúcou správcu komunikácie odstrániť vozidlo podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z.. Pokiaľ porušenie § 52 ods. 2 citovaného zákona má za možný následok sankciu za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), odtiahnutie motorového vozidla, oprávnenie správcu cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., je možné vykonať len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí zároveň prekážku cestnej premávky definovanú v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedené však v danom prípade zo strany správneho orgánu preukázané a podľa všetkého ani preukazované nebolo. Zákonodarca vo vyššie opísanej definícii pojmu „chodec“ mimo iné naznačuje i približnú šírku priestoru, ktorú potrebujú osoby idúce (samy, oproti sebe) po chodníku na plynulý a bezproblémový prechod. Môže nastať situácia, že i v prípade, že vozidlom stojacim na chodníku nie je ponechaná od okraja chodníka šírka minimálne 1,5 m, napriek tomu takéto vozidlo netvorí prekážku predpokladanú § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. Bude tomu tak napríklad vtedy, keď sa za okrajom chodníka bude nachádzať voľná a spevnená plocha. Naopak, v prípade, že okraj chodníka hraničí napríklad s budovou, múrom, či oplotením, v takom prípade by ponechaná šírka menšia ako 1,5 m bola nedostatočnou a bolo by na mieste vozidlo stojace na chodníku považovať za prekážku cestnej premávky. Predmetné stĺporadie nie je možné považovať za okraj chodníka. V mieste odtiahnutia motorového vozidla je chodník široký aspoň 8 m stĺporadie na ňom rozdeľuje chodník len opticky, nie fakticky, pre chodcov na chodníku zostal dostatočný priestor na prechod (viac ako 1,5 m). Preto zaparkované motorové vozidlo nemohlo tvoriť prekážku plynulosti cestnej premávky a správca komunikácie nebol oprávnený ho z chodníka odstrániť. Žalobca súčasne poukázal na početnú judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplynul záver, že odstránenie motorového vozidla z miestnej komunikácie technicky realizované obchodnou spoločnosťou Car Towing, a.s. je zo strany správcu komunikácie konaním v rozpore s § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s § 43 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 8/2009 Z.z., a teda odtiahnutie vozidla realizoval subjekt, ktorý na to v zmysle citovaných ustanovení nebol oprávnený. 10. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, tak že Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Bratislavy (ďalej aj len „príslušník“) pri preverovaní oznámenia dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. na Žilinskej ulici v Bratislave nariadil odstránenie motorového vozidla v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a 4 zákona o cestnej premávke Jednalo sa o vozidlo zn. JEEP zelenej farby, EČV: A., ktoré tvorilo prekážku v
cestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre chodcov a ich pohyb bol obmedzený, pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5m. Z priloženej fotodokumentácie je preukázateľné, že voľná šírka priechodnosti chodníka medzi vozidlom a okrajom chodníka bola 65 cm. Vodič predmetného osobného motorového vozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q) zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vytvoril tak prekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. a tým splnil podmienku na postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1,4 písm. a) zákona č. 8/2009/ Z. z. Vodič osobného motorového vozidla po vysvetlení akého priestupku sa dopustil a zákonnom poučení sa písomne vyjadril, že si nie je vedomý spáchaného priestupku. Následne bol upovedomený, že priestupok bude predložený príslušnému OR PZ ODI na rozhodnutie. Celý spisový materiál bol dňa 01.02.2019 predložený na OR PZ BA I, ODI ako správnemu orgánu oddelenia bezpečnosti cestnej premávky na rozhodnutie. Žalobca sa mylne domnieva, že príslušník pri nariadení odťahu osobného motorového vozidla vystupoval ako správny orgán. Pri danom úkone sa jednalo o priestupkové konanie týkajúce sa vykonania technického opatrenia zameraného na odstránenie prekážky cestnej premávky, pričom priestupkové konanie je vedené v zmysle priestupkového zákona vo veci priestupku a jeho súčasťou je aj vyvodenie právnej zodpovednosti, kým odstránenie prekážajúceho vozidla je súbežný úkon, ktorý nie je súčasťou priestupkového konania a ani ho nenahradzuje. V čase nesprávneho parkovania tvorilo vozidlo prekážku pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z., čo oprávňovalo príslušníka MsP rozhodnúť o urýchlenom uvoľnení chodníka odstránením prekážajúceho vozidla. Príslušník MsP nie je oprávnený zisťovať vlastníka či držiteľa vozidla priamo z miesta priestupku, pred odstránením prekážky. Tvrdenie žalobcu, že chodník na ktorom stálo osobné motorové vozidlo je široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, čím je z časti chodníka stavebne vytvorená akási otvorená pasáž, ktorú využívajú chodci na prechod každodenne už desiatky rokov nie je pravdivé. V tomto prípade sa nejedná o chodník v podchode reštaurácie Metropol, ale ide o stavebnú súčasť budovy využívanú ako terasu reštaurácie a je výškovo oddelená od chodníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z fotografického materiálu, ktorý vyhotovil príslušník MsP dokumentujúci uvedený prípad. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Správny súdny poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) obsahuje legálnu definíciu iného zásahu. Žalovaný uviedol, že iným zásahom orgánu verejnej správy v podobe odťahu osobného motorového vozidla, ktoré tvorilo prekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb v rozsahu ako to vyžaduje zákonodarca. 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 12. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/11/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená samosudcovskému oddeleniu 16S a na základe dodatku č. 7 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola dňa 26.11.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20S a je na Správnom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. BA-7Sa/11/2019. 13. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa §6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 19. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 20. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 21. Podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto. 22. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 23. Podľa § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou. 24. Podľa § 2 písm. g) zákona o cestnej premávke je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. 25. Podľa § 2 písm. r) zákona o cestnej premávke prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov. 26. Podľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. Pri zastavení alebo státí podľa prvej vety možno vchádzať na chodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia alebo státia vozidla a nemožno pritom prekonávať zábrany chrániace chodník pred zastavením alebo státím vozidiel. V zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne s plateným alebo regulovaným státím je však na chodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla a motocykla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. 27. Podľa § 43 ods. 4 písm. a) a b) zákona o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka a parkoviska na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a)na mieste, kde
tvorí prekážku cestnej premávky, b)na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené, 28. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah ) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, uznesením (§ 263 SSP) pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 30. V prvom rade bolo potrebné zodpovedať či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. 31. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti iného zásahu žalovaného, ktorý má spočívať v postupe žalovaného ako orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy ktorý vykonal odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:50 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave Vozidlo bolo do priestorov odťahovej služby na Technickej ulici 6 v Bratislave odtiahnuté spoločnosťou Car Towing a.s. na základe koncesnej zmluvy s Dopravným podnikom Bratislava a.s. 32. Z uvedeného má správny súd za zrejmé, že sa v konaní jedná o iný zásah orgánu verejnej správy, príslušník Mestskej polície Bratislava podľa záznamu o zistení priestupku rozhodol o odstránení vozidla, dal príkaz na odstránenie motorového vozidla, čím vykonal priamy zásah do žalobcových práv a právom chránených záujmov( práva vyplývajúce z oprávnenej držby žalobcu nie len mohli byť a fakticky aj boli zasiahnuté, keďže od momentu odtiahnutia vozidla po jeho vrátenie žalobcovi, nemohol predmet držby držať a užívať, jednalo sa o faktický postup príslušníka Mestskej polície Bratislava pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pri ktorom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a bolo výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste, v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. 33. Ohľadom správneho označenia žalovaného súd poukazuje na to, že žalobca síce vo svojej žalobe označil žalovaného ako „Veliteľstvo Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy“, avšak vzhľadom na osobitosť konania podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto, je zrejmé, že žalovaným v prejednávanom prípade je mesto - Bratislava. Taktiež podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2011 (sp. zn. 4 Sžo 19/2011) „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“ Žalobca súčasne v podaní doručenom správnemu
súdu dňa 12.07.2019 upravil označenie žalovaného tak, že označil jasne ako žalovaného Hlavné mesto SR Bratislavu. 34. Ďalej v súvislosti s námietkou žalovaného, že predmetné konanie príslušníka mestskej polície nie je možné považovať za konanie správneho orgánu tunajší súd poukazuje na to, že podľa zákona o priestupkoch v konaní voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe pri objasňovaní priestupku príslušník mestskej polície v rámci svojej pôsobnosti vystupuje ako správny orgán, čo možno vyvodiť aj zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že príslušník Mestskej polície Bratislava pri výkone svojej činnosti voči žalobcovi konal ako správny orgán. Skutočnosť, že konaním mestskej polície môže byť spôsobený iný zásah, za ktorý následne zodpovedá obec/mesto, ktoré ju zriadilo zároveň vyplýva aj z ustanovenia § 255 ods. 3 SSP. 35. K opakovaným konštatovaniam že vodič motorového vozidla sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch správny súd uvádza, že v priestupkovom konaní platí prezumpcia neviny, to znamená, že na obvineného z priestupku sa hľadí ako na nevinného, pokiaľ jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím, pričom nezáleží na tom, či ho naozaj spáchal alebo nespáchal. Zo žaloby, vyjadrení účastníkov, a ani z pripojeného administratívneho spisu nevyplýva záver, že by vodič bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania akéhokoľvek priestupku súvisiaceho so žalovaným zásahom, súd preto za daných okolností musí vychádzať z predpokladu, že dňa 21.01.2019 k spáchaniu priestupku tvrdeného žalovaným nedošlo. 36. Z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania mal tunajší súd preukázané, že Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nariadil dňa 21.01.2019 o 12:50 hod na Žilinskej ulici v Bratislave odstránenie motorového vozidla podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o cestnej premávke. Jednalo sa o vozidlo zn. Jeep Grand Cherokee , EČV: A. XXXXX., nakoľko mal príslušník za to, že tvorilo prekážku v cestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre chodcov a ich pohyb bol obmedzený, pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5 m. 37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako vodič predmetného osobného motorového vozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a vytvoril tak prekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r/ zákona o cestnej premávke a tým splnil podmienku na postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 4 písm. a/ zákona o cestnej premávke. 38. Zo záznamu o zistení priestupku v spojení so služobným záznamom (oba z 21.1.2019) vyplýva záver že dotknuté motorové vozidlo bolo príslušníkom odstránené dňa 21.1.2019 o 12.55 hod z dôvodu podľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke –stojí na chodníku a neponechal voľnú šírku 1,5 metra. Dôvod odstránenia bol špecifikovaný ako „občan podnet“ a „52 -65 cm“, z ktorého dôvodu malo tvoriť prekážku v cestnej premávke podľa § 43 ods 4 písm. a) zákona o cestnej premávke. K vráteniu vozidla došlo dňa 21.1.2019 o 13.50 hod. 39. Z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že dotknuté vozidlo stojí na chodníku, pričom medzi jeho kolesom a obrubníkom priliehajúcim k stĺporadiu je voľný priestor cca 65 cm. 40. Z fotografií pripojených k žalobe a nachádzajúcich sa v administratívnom spise zároveň vyplýva, že na chodníku sa nachádza stĺporadie, čím je z jeho časti vytvorená otvorená pasáž. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že túto využívajú chodci na prechod denne. Pod pasážou sa nachádza terasa reštaurácie, zároveň je zrejmé že pod pasážou je ponechaný priestor na prechod chodcov. Z fotografii nevyplýva existencia značenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom upozorňovalo na to, že časť chodníka za stĺporadím nie je verejným chodníkom. 41. Žalovaný tvrdil, že časť za stĺporadím nie je chodník, ale ide o stavebnú súčasť budovy využívanú ako terasu reštaurácie a je výškovo oddelená od chodníka. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnym
dôkazom alebo návrhom na vykonanie dôkazného prostriedku súdom. Pričom je potrebné skonštatovať že dôkazné bremeno v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy spočíva primárne na žalovanom správnom orgáne, ktorý je povinný preukázať zákonnosť svojho postupu, čo vyplýva zo samotnej povahy súdneho prieskumu zákonnosti v takomto druhu správneho súdneho konania. Súhlasiť so žalovaným možno v tvrdení že časť chodníka za stĺporadím je výškovo oddelená od jeho zvyšku, nie je však možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že sa jedná o stavebnú časť budovy. Tu treba poukázať skutočnosť vyplývajúcu priamo zo zákona o cestnej premávke a teda, že chodníkom je komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom, pričom však ide o demonštratívne výškové oddelenie chodníka od vozovky výškové oddelenie časti chodníka za stĺporadím od časti chodníka pred stĺporadím. Jednoducho výškové oddelenie časti chodníka od zvyšnej časti chodníka samo o sebe neznamená, že sa nejedná o chodník.Za týchto okolností, keďže žalovaný nepreukázal opak, možno považovať za verejný chodník celý úsek - pred aj za stĺporadím. 42. Na základe uvedených skutočností taktiež nie je možné považovať chodník so stĺporadím za dva samostatné chodníky, pretože stĺporadie uvedené časti stavebne nepredeľuje a ani žiadna iná skutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať z hľadiska zákona o cestnej premávke samostatne a posudzovať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím. 43. Práve zohľadnenie voľnej šírky chodníka aj s časťou za stĺpoporadím vedie jednak k záveru, že voľná šírka chodníka zostala zachovaná, súčasne však vozidlo zaparkované spôsobom akým to učinil žalobca, nemôže obmedziť pohyb chodcov nakoľko časť chodníka za stĺporadím poskytuje dostatočný priestor na ich pohyb oboma smermi, nemožno sa preto stotožniť ani zo záverom žalovaného že motorové vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky, keďže nebolo jednoznačne preukázané že by mohlo obmedziť alebo ohroziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov podľa § 2 písm. r) zákona o cestnej premávke. 44. V prebiehajúcom konaní teda nebolo preukázané že by žalobca alebo vodič motorového vozidla jeho zaparkovaním spáchal priestupok a nebolo taktiež preukázané, že by tvorilo prekážku v cestnej premávke. Zaparkovaním motorového vozidla zákon o cestnej premávke porušený nebol, pretože potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná, pritom je treba zdôrazniť že bez ohľadu na právny status chodníka za stĺporadím, je nepochybné, že chodci majú možnosť využívať na pohyb ako priestor pred tak aj za stĺporadím. 45. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zaparkovaním vozidla na chodníku v mieste jeho odtiahnutia nebol porušený § 25 zákona o cestnej premávke, nebolo preukázané, že by vozidlo takto zaparkované tvorilo prekážku cestnej premávky, ani nebolo na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené. 46. Samotný žalovaný pritom v zázname o zistení priestupku vychádzal zo záveru, že primárny dôvod odstránenia vozidla bol § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke pričom ako správne poukázal žalobca správny orgán „nezakrúžkoval“ možnosti odstránenia motorového vozidla z dôvodu „§ 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „§ 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. (tento zasahujúci príslušník uviedol až v služobnom zázname z 21.1.2019) 47. Z § 52 ods. 2 však zákon o cestnej premávke automaticky nespája naplnenie podmienok pre zákonné odstránenie vozidla, tieto sú stanovené v § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona o cestnej premávke, pričom ods. 4 ako dôvod odstránenia príslušník neuviedol, hoc na predtlačenom formuláre záznam o zistení priestupku takúto možnosť mal. 48. Pre uvedený dôvod (§ 52 ods. 2) odstránenie vozidla zákon o cestnej premávke automaticky neumožňuje možnosť odstránenia vozidla spája s ním iba možnosť začatia priestupkového konania podľa osobitného predpisu (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Ako už však súd uviedol, spáchanie priestupku žalobcom prípadne vodičom vozidla v prebiehajúcom konaní nebolo preukázané.
49. Zákonným dôvodom odstránenia motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z.z. môže byť len okolnosť predpokladaná ustanovením § 43. Správny orgán na predtlačenom formulári záznamu mal možnosť vyznačiť za dôvod odstránenia motorového vozidla § 43 ods. 4 písm. a) alebo § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., čo však správny orgán neurobil. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ani správny orgán nepovažoval motorové vozidlo za zaparkované tak, že tvorilo prekážku cestnej premávky, alebo stálo na „cudzom mieste“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Je zrejmé, že správny orgán spôsobom ustanoveným zákonom nekonal. Skutočnosť, že dôvodom odtiahnutia bol práve status prekážky v cestnej premávke konštatoval príslušník až v služobnom zázname zo dňa 21.1.2019. 50. Vo vzťahu k deklarovanému dôvodu odtiahnutia motorového vozidla (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), bolo povinnosťou správneho orgánu riadne posúdiť, či vozidlo, ktoré zastavilo na chodníku, stojí na ňom tak, že neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Správny orgán nesprávne posúdil otázku voľnej šírky chodníka na nerušený prechod chodcov, tj. Otázky obmedzenia ich pohybu. V mieste odtiahnutia je chodník široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, pričom ho nemožno považovať za dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať samostatne a merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím. 51. Odtiahnuť motorové vozidlo je oprávnený správca cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí zároveň prekážku cestnej premávky definovanú v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedené však v danom prípade zo strany správneho orgánu preukázané nebolo. Závery príslušníka v samotnom služobnom zázname boli odlišné od záverov v predtlačenom formulári. 52. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z nesporných tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, vyplýva, že samotná technická realizácia odtiahnutia motorového vozidla bola vykonaná spoločnosťou Car Towing a.s.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť zaoberal sa správny súd aj otázkou, či bolo možné považovať odtiahnutie, ktoré nevykonala obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. 53. V konaní kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval už Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 zo dňa 1.1.2006, uviedol : „Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre správny súd v preskúmavanej veci záväzný, správny súd sa s názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 43 o cestnej premávke ako aj ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. <.o pozemných komunikáciách (cestný zákon) spadá do oblasti verejného (správneho práva) a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 22/2010, zo dňa 20.12.2011, podľa ktorého „z ustanovení zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú“, ako aj na neskoršie
rozhodnutie sp. zn. 2MCdo/11/2011 zo dňa 28.6.2012, podľa ktorého: „v danej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť ASTER spol. s r.o. (nie Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a ani rozpočtováorganizácia VEPOS), ktorá uzavrela zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou organizáciu VEPOS. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade na spoločnosť ASTER spol. s r.o. Takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§39 Občianskeho zákonníka <.). To znamená, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. <. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona. Spoločnosť ASTER spol. s r.o. preto vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom.“, s ktorými uvedeným právnymi názormi sa správny súd plne stotožňuje. 54. V danej veci je potom podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť Car Towing a.s. (nie žalovaný, prípadne iná právnická osoba žalovaným pre tento účel založená alebo zriadená), ktorá uzavrela zmluvu so žalovaným. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade na spoločnosť Car Towing a.s. To znamená, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona. Žalovaný a odťah vykonávajúca spoločnosť Car Towing a.s. preto vykonali odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom, 55. Keďže v danom prípade nebolo možné previesť na spoločnosť Car Towing a.s. právomoci správcu komunikácie, táto spoločnosť nebola oprávnená odtiahnuť vozidlo žalobcu. Čo znamená že iný zásah žalovaného - odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. z chodníka na B. C. D. A., bol aj z uvedeného dôvodu nezákonný. 56. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah žalovaného bol nezákonný. 57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti uznesenie, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.