{"guid": "9a4ad3c5-f00f-4fdc-90b8-96a23eb5d3ea:d5ffc84c-efef-4a91-b56b-0f2ee9908730", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/11/2019", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/11/2019 z 29. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. septembra 2025, sp. zn. BA-7Sa/11/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1", "identifikacne_cislo": "1019200205", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2025-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/315/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/315/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/315-1996/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/315/#paragraf-40.odsek-4", "nazov": "§ 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/315/#paragraf-40.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/315-1996/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/315/#paragraf-3d.odsek-5.pismeno-d", "nazov": "§ 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 315/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/315/#paragraf-3d.odsek-5.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/315-1996/paragraf-3d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/315#paragraf-40", "/SK/ZZ/1996/315#paragraf-3d", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5ffc84c-efef-4a91-b56b-0f2ee9908730", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/11/2019\n1019200205\n29. 09. 2025\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Velnex a.s, so sídlom Šancova 4006/46, Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 513 303 019, právne zastúpeného: Advokátska kancelária\nLaliková s.r.o., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 254 564, proti\nžalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava,\no správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave u r č u j e, že napadnutý iný zásah žalovaného - odtiahnutie motorového\nvozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa\n21.01.2019 o 12:55 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave, bol nezákonný.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo dňa 15.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.02.2019, sa žalobca\ndomáha určenia že napadnutý iný zásah žalovaného orgánu verejnej správy - odtiahnutie motorového\nvozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, (ďalej aj len motorové\nvozidlo) ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:50 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave,\nbol nezákonný a priznania úplnej náhrady trov konania.\n2. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 21.01.2019 približne o 12:40 hod. zaparkoval svoje motorové vozidlo\nna chodníku na Žilinskej ulici v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že neďaleko (menej ako 50 m)\nod miesta zaparkovania vozidla štatutár žalobcu dlhodobo pracovne pôsobí, dobre pozná dopravnú\nsituáciu. Chodník, ktorý bol miestom zaparkovania (odtiahnutia), je na danom úseku široký viac ako 8 m.\n3. Žalobca ďalej konštatoval, že z fotografií pripojených k žalobe vyplýva, že na chodníku sa nachádza\nstĺporadie, čím je z časti chodníka pohľadovo vytvorená otvorená pasáž, ktorú využívajú chodci na\nprechod každodenne už desiatky rokov. Pod pasážou sa nachádza prevádzkareň reštaurácie, ktorá\nmá vybudovanú na chodníku terasu, pričom je zároveň ponechaný dostatočný a pohodlný prechod\nchodcov. Vlastníkom a aj správcom tohto chodníka je Hlavné mesto SR Bratislava. Zároveň sa na danom\nmieste nenachádza žiadne značenie, ktoré by poukazovalo na to, že časť chodníka za stĺporadím nie\nje verejným chodníkom.\n4. Za verejný chodník podľa žalobcu možno považovať celý úsek - pred aj za stĺporadím. Širší (približne\n5 m) úsek chodníka za stĺporadím je na prechod chodcov využívaný podstatne častejšie ako jeho\nužšia časť pred stĺporadím (približne 3 m), pretože po širšej časti je priechod pohodlnejší, vzhľadom na\nnapojenie na ostatnú infraštruktúru plynulejší a predovšetkým bezpečnejší ako prechod po užšej časti\nchodníka pred stĺporadím.\n\n5. Na užšej časti chodníka pred stĺporadím sa nachádzajú elektrické stĺpy a semafor, ktoré rozdeľujú\ntúto časť chodníka tak, že ani z jednej strany chodník nedosahuje šírku 1,5 m, a teda vo všeobecnosti\nani možnosť pohodlného prechodu chodcov. Na základe uvedených skutočností nemožno považovať\nchodník so stĺporadím za dva samostatné chodníky, pretože stĺporadie uvedené časti stavebne\nnepredeľuje a ani žiadna iná skutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o dva samostatné chodníky. Z tohto\ndôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať z hľadiska zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako\n„zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „zákon o cestnej premávke“ ) samostatne a účelovo merať voľnú šírka\nchodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím.\nTakýto postup je v rozpore s účelom zákona č. 8/2009 Z.z., ktorého prvoradým cieľom je zabezpečiť\nplynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Zaparkovaním motorového vozidla zákon v danom ohľade\nporušený nebol, pretože potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná.\n6. Žalobca bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu\nverejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti predmetu jeho oprávnenej držby, pričom\nnásledkami nezákonného zásahu (postupom) žalovaného bol žalobca priamo dotknutý. Na odstránenie\npredmetného motorového vozidla žalobcu neexistoval zákonný dôvod, preto postup žalovaného\npovažuje žalobca za v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z.z.\n7. Žalobca namietal, že nebol príslušným správnym orgánom oboznámený so žiadnym rozhodnutím\no odstránení motorového vozidla, na základe ktorého by súkromná spoločnosť Car Towing a.s. bola\noprávnená zasiahnuť do práv žalobcu ako oprávneného držiteľa motorového vozidla a brániť tak v jeho\npokojnom užívaní.\n8. Na absenciu písomného rozhodnutia (alebo opatrenia) vo veci poukazoval žalobca predovšetkým z\ntoho dôvodu, že správny orgán nijako neinformoval jednak o svojom rozhodnutí ale ani o podkladoch\nsvojho rozhodnutia a zistenom skutkovom stave či o jeho právnom posúdení. Celkovo neinformoval o\ndôvodoch opatrenia, ktoré odstránením motorového vozidla vykonal, resp. nariadil vykonať.\n9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon č. 8/2009 Z.z. upravuje pravidlá cestnej premávky,\npráva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na\núseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty\nza porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic,\nciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Chodníkom je\nkomunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo\nalebo iným spôsobom. Výkladom zákona možno dospieť len k jedinému záveru, a to, že chodník je síce\nsúčasťou komunikácie, ale nie je cestou, takže prípadné umiestnenie dopravnej značky určujúcej zákaz\nstátia či zastavenia by na možnosť parkovať nemalo žiaden vplyv. Pre úplnosť však treba poukázať na\nskutočnosť, že na chodníku v mieste odtiahnutia motorového vozidla (Žilinská ulica) nie sú umiestnené\nžiadne (vodorovné alebo zvislé) dopravné značky upravujúce zastavenie alebo státie a nenachádza sa\ntam ani informácia o platenom alebo regulovanom parkovaní (napr. dopravná značka IP 17b „Parkovisko\n– parkovacie miesta s regulovaným státím“ alebo IP 27a „Zóna s plateným alebo regulovaným státím“).\nĎalej v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo a\nchodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá vozík (alebo sánky, detský kočík, vozík pre osoby\nso zdravotným postihnutím) s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na\nlyžiach, korčuliach, skateboarde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo\nelektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel,\nalebo vedie zviera (§ 2 zákona č. 8/2009 Z.z.). Žalobca je toho názoru, že v danom prípade zaparkovaním\nvozidla na chodníku v mieste jeho odtiahnutia nebol porušený § 25 zákona č. 8/2009 Z.z.. Zároveň takto\nzaparkované motorové vozidlo nebolo na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, ani nebolo na\nvyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným\npostihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň\nurčené, čo napokon akceptoval samotný správny orgán tím, že v zázname nezakrúžkoval možnosti\nodstránenia motorového vozidla z dôvodu „§ 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „§ 43 ods.\n4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.“ V tomto kontexte žalobca poukazuje na to, že v zázname sa uvádza,\nže dôvodom odstránenia motorového vozidla bol § 52 ods. 2 (státie na chodníku bez ponechania voľnej\nšírky 1,5 m). Pre uvedený dôvod (§ 52 ods. 2) odstránenie vozidla zákon č. 8/2009 Z.z. nepripúšťa,\nspája s ním iba možnosť začatia priestupkového konania podľa osobitného predpisu (zákon č. 372/1990\n\nZb. o priestupkoch). Zákonným dôvodom odstránenia motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z.z.\nmôže byť len okolnosť predpokladaná ustanovením § 43. Správny orgán na predtlačenom formulári\nzáznamu mal možnosť vyznačiť za dôvod odstránenia motorového vozidla § 43 ods. 4 písm. a) alebo\n§ 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., čo však správny orgán neurobil. Z uvedeného teda možno\nvyvodiť záver, že správny orgán nepovažoval motorové vozidlo za zaparkované tak, že tvorilo prekážku\ncestnej premávky, alebo stálo na „cudzom mieste“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).\nJe zrejmé, že správny orgán spôsobom ustanoveným zákonom nekonal. Pokiaľ ide o deklarovaný\ndôvod odtiahnutia motorového vozidla (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), bolo povinnosťou správneho\norgánu riadne posúdiť, či vozidlo, ktoré zastavilo na chodníku, stojí na ňom tak, že neostala voľná šírka\nchodníka najmenej 1,5 m. So záverom správneho orgánu žalobca nesúhlasí. Správny orgán sa mýlil v\ntvrdení o zistenom skutkovom stave, že po zaparkovaní motorového vozidla nezostala potrebná voľná\nšírka chodníka na nerušený prechod chodcov. Ako už bolo vyššie spomínané, v mieste odtiahnutia\nmotorového vozidla je chodník široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, pričom ho nemožno\npovažovať za dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím\nposudzovať samostatne a účelovo merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla\nbez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím. Takýto postup je v rozpore s účelom zákona\nč. 8/2009 Z.z.. Zaparkovaním motorového vozidla zákon v danom ohľade porušený nebol, pretože\npotrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná. Nesprávnosť posúdenia\nskutočného stavu veci správnym orgánom umocňuje aj skutočnosť, že voľnú šírku chodníka 1,5 m\nnie je možné v časti pred stĺporadím dosiahnuť, pretože na predmetnom chodníku sa nachádzajú\nelektrické stĺpy a semafor, ktoré rozdeľujú časť chodníka pred stĺporadím tak, že ani z jednej strany\nchodník nedosahuje šírku 1,5 m. V uvedenom kontexte vyznieva trvanie na dodržaní tejto vzdialenosti\nmotorovými vozidlami za šikanózne a odporujúce účelu zákona č. 8/2009 Z.z.. V kontexte s vyššie\ncitovaným ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. zároveň žalobca namieta, že správny orgán pri\nnariadení odtiahnutia motorového vozidla okrem otázky, či ostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m,\nnezaoberal sa kumulatívnym splnením podmienky legálnosti odstránenia motorového vozidla podľa § 43\nods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., teda či motorové vozidlo zároveň tvorí prekážku cestnej premávky. Zákon\ntotiž nestotožňuje porušenie právnej povinnosti uloženej § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. s podmienkou\noprávňujúcou správcu komunikácie odstrániť vozidlo podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009\nZ.z.. Pokiaľ porušenie § 52 ods. 2 citovaného zákona má za možný následok sankciu za spáchaný\npriestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch),\nodtiahnutie motorového vozidla, oprávnenie správcu cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., je\nmožné vykonať len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí\nzároveň prekážku cestnej premávky definovanú v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedené však\nv danom prípade zo strany správneho orgánu preukázané a podľa všetkého ani preukazované nebolo.\nZákonodarca vo vyššie opísanej definícii pojmu „chodec“ mimo iné naznačuje i približnú šírku priestoru,\nktorú potrebujú osoby idúce (samy, oproti sebe) po chodníku na plynulý a bezproblémový prechod. Môže\nnastať situácia, že i v prípade, že vozidlom stojacim na chodníku nie je ponechaná od okraja chodníka\nšírka minimálne 1,5 m, napriek tomu takéto vozidlo netvorí prekážku predpokladanú § 43 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 8/2009 Z.z. Bude tomu tak napríklad vtedy, keď sa za okrajom chodníka bude nachádzať\nvoľná a spevnená plocha. Naopak, v prípade, že okraj chodníka hraničí napríklad s budovou, múrom,\nči oplotením, v takom prípade by ponechaná šírka menšia ako 1,5 m bola nedostatočnou a bolo by\nna mieste vozidlo stojace na chodníku považovať za prekážku cestnej premávky. Predmetné stĺporadie\nnie je možné považovať za okraj chodníka. V mieste odtiahnutia motorového vozidla je chodník široký\naspoň 8 m stĺporadie na ňom rozdeľuje chodník len opticky, nie fakticky, pre chodcov na chodníku zostal\ndostatočný priestor na prechod (viac ako 1,5 m). Preto zaparkované motorové vozidlo nemohlo tvoriť\nprekážku plynulosti cestnej premávky a správca komunikácie nebol oprávnený ho z chodníka odstrániť.\nŽalobca súčasne poukázal na početnú judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplynul záver, že\nodstránenie motorového vozidla z miestnej komunikácie technicky realizované obchodnou spoločnosťou\nCar Towing, a.s. je zo strany správcu komunikácie konaním v rozpore s § 3d ods. 5 písm. d/ zákona\nč. 135/1961 Zb. v spojení s § 43 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 8/2009 Z.z., a teda odtiahnutie vozidla\nrealizoval subjekt, ktorý na to v zmysle citovaných ustanovení nebol oprávnený.\n10. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, tak že Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Bratislavy\n(ďalej aj len „príslušník“) pri preverovaní oznámenia dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. na Žilinskej ulici v\nBratislave nariadil odstránenie motorového vozidla v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a 4 zákona\no cestnej premávke Jednalo sa o vozidlo zn. JEEP zelenej farby, EČV: A., ktoré tvorilo prekážku v\n\ncestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre chodcov a ich pohyb bol obmedzený,\npretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5m. Z priloženej fotodokumentácie je preukázateľné, že\nvoľná šírka priechodnosti chodníka medzi vozidlom a okrajom chodníka bola 65 cm. Vodič predmetného\nosobného motorového vozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q) zákona č.\n8/2009 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., čím spáchal priestupok\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov a vytvoril tak prekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2\npísm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. a tým splnil podmienku na postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1,4\npísm. a) zákona č. 8/2009/ Z. z. Vodič osobného motorového vozidla po vysvetlení akého priestupku sa\ndopustil a zákonnom poučení sa písomne vyjadril, že si nie je vedomý spáchaného priestupku. Následne\nbol upovedomený, že priestupok bude predložený príslušnému OR PZ ODI na rozhodnutie. Celý\nspisový materiál bol dňa 01.02.2019 predložený na OR PZ BA I, ODI ako správnemu orgánu oddelenia\nbezpečnosti cestnej premávky na rozhodnutie. Žalobca sa mylne domnieva, že príslušník pri nariadení\nodťahu osobného motorového vozidla vystupoval ako správny orgán. Pri danom úkone sa jednalo\no priestupkové konanie týkajúce sa vykonania technického opatrenia zameraného na odstránenie\nprekážky cestnej premávky, pričom priestupkové konanie je vedené v zmysle priestupkového zákona vo\nveci priestupku a jeho súčasťou je aj vyvodenie právnej zodpovednosti, kým odstránenie prekážajúceho\nvozidla je súbežný úkon, ktorý nie je súčasťou priestupkového konania a ani ho nenahradzuje. V čase\nnesprávneho parkovania tvorilo vozidlo prekážku pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č.\n8/2009 Z. z., čo oprávňovalo príslušníka MsP rozhodnúť o urýchlenom uvoľnení chodníka odstránením\nprekážajúceho vozidla. Príslušník MsP nie je oprávnený zisťovať vlastníka či držiteľa vozidla priamo z\nmiesta priestupku, pred odstránením prekážky. Tvrdenie žalobcu, že chodník na ktorom stálo osobné\nmotorové vozidlo je široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, čím je z časti chodníka stavebne\nvytvorená akási otvorená pasáž, ktorú využívajú chodci na prechod každodenne už desiatky rokov\nnie je pravdivé. V tomto prípade sa nejedná o chodník v podchode reštaurácie Metropol, ale ide o\nstavebnú súčasť budovy využívanú ako terasu reštaurácie a je výškovo oddelená od chodníka. Uvedená\nskutočnosť vyplýva aj z fotografického materiálu, ktorý vyhotovil príslušník MsP dokumentujúci uvedený\nprípad. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri\nňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia\norgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Správny súdny\nporiadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) obsahuje legálnu definíciu iného zásahu. Žalovaný uviedol,\nže iným zásahom orgánu verejnej správy v podobe odťahu osobného motorového vozidla, ktoré tvorilo\nprekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. neboli priamo dotknuté práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb v rozsahu ako to vyžaduje\nzákonodarca.\n11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.\n12. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/11/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety náhodným výberom pridelená samosudcovskému oddeleniu 16S a na základe dodatku č. 7\nk rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola dňa 26.11.2024 náhodným výberom\npridelená do samosudcovského oddelenia 20S a je na Správnom súde v Bratislave vedená pod sp. zn.\nBA-7Sa/11/2019.\n13. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n17. Podľa §6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n19. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n20. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n21. Podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným\nobec alebo mesto.\n22. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,\nuznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj\noznačenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.\n23. Podľa § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni\na verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou.\n24. Podľa § 2 písm. g) zákona o cestnej premávke je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená\npre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom.\n25. Podľa § 2 písm. r) zákona o cestnej premávke\nprekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.\n26. Podľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú\nchodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla\npodľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide\no zastavenie alebo státie vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500\nkg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej\n1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny\ns plateným alebo regulovaným státím. Pri zastavení alebo státí podľa prvej vety možno vchádzať na\nchodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia alebo státia vozidla a nemožno pritom prekonávať\nzábrany chrániace chodník pred zastavením alebo státím vozidiel. V zóne s dopravným obmedzením\nspočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne s plateným alebo regulovaným státím je však na\nchodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla a motocykla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka\nnajmenej 1,5 m.\n27. Podľa § 43 ods. 4 písm. a) a b) zákona o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo\nstojace na ceste vrátane chodníka a parkoviska na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a)na mieste, kde\n\ntvorí prekážku cestnej premávky, b)na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným\nčíslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím\npreukazom, ak také parkovisko nie je preň určené,\n28. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/\naž i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.\n29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v\nmedziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý\nprocesný postup (iný zásah ) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a\npovinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec rozhodol bez\nnariadenia pojednávania, uznesením (§ 263 SSP) pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n30. V prvom rade bolo potrebné zodpovedať či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného\nmá alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom\nsúdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ (legálna definícia iného\nzásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel\nod rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované\nadministratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na\nmieste samom. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak\nv procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá\ncharakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame\ndotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických\nosôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné\nna ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe\nurčitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako\naktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného\npriamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.\n31. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti iného zásahu\nžalovaného, ktorý má spočívať v postupe žalovaného ako orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti\nverejnej správy ktorý vykonal odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu,\nevidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:50 hod. z chodníka na Žilinskej\nulici v Bratislave Vozidlo bolo do priestorov odťahovej služby na Technickej ulici 6 v Bratislave odtiahnuté\nspoločnosťou Car Towing a.s. na základe koncesnej zmluvy s Dopravným podnikom Bratislava a.s.\n32. Z uvedeného má správny súd za zrejmé, že sa v konaní jedná o iný zásah orgánu verejnej správy,\npríslušník Mestskej polície Bratislava podľa záznamu o zistení priestupku rozhodol o odstránení vozidla,\ndal príkaz na odstránenie motorového vozidla, čím vykonal priamy zásah do žalobcových práv a právom\nchránených záujmov( práva vyplývajúce z oprávnenej držby žalobcu nie len mohli byť a fakticky aj boli\nzasiahnuté, keďže od momentu odtiahnutia vozidla po jeho vrátenie žalobcovi, nemohol predmet držby\ndržať a užívať, jednalo sa o faktický postup príslušníka Mestskej polície Bratislava pri plnení úloh v oblasti\nverejnej správy, pri ktorom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a bolo výsledkom\nokamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste, v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP.\n33. Ohľadom správneho označenia žalovaného súd poukazuje na to, že žalobca síce vo svojej žalobe\noznačil žalovaného ako „Veliteľstvo Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy“, avšak vzhľadom\nna osobitosť konania podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej\npolície, je žalovaným obec alebo mesto, je zrejmé, že žalovaným v prejednávanom prípade je mesto\n- Bratislava. Taktiež podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2011 (sp.\nzn. 4 Sžo 19/2011) „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva\nzo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení\nrozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať\nsamé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ\nžaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho\norgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“ Žalobca súčasne v podaní doručenom správnemu\n\nsúdu dňa 12.07.2019 upravil označenie žalovaného tak, že označil jasne ako žalovaného Hlavné mesto\nSR Bratislavu.\n34. Ďalej v súvislosti s námietkou žalovaného, že predmetné konanie príslušníka mestskej polície nie\nje možné považovať za konanie správneho orgánu tunajší súd poukazuje na to, že podľa zákona o\npriestupkoch v konaní voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe pri objasňovaní priestupku príslušník\nmestskej polície v rámci svojej pôsobnosti vystupuje ako správny orgán, čo možno vyvodiť aj zo zákona\nč. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že príslušník Mestskej polície Bratislava\npri výkone svojej činnosti voči žalobcovi konal ako správny orgán. Skutočnosť, že konaním mestskej\npolície môže byť spôsobený iný zásah, za ktorý následne zodpovedá obec/mesto, ktoré ju zriadilo\nzároveň vyplýva aj z ustanovenia § 255 ods. 3 SSP.\n35. K opakovaným konštatovaniam že vodič motorového vozidla sa dopustil priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch správny súd uvádza,\nže v priestupkovom konaní platí prezumpcia neviny, to znamená, že na obvineného z priestupku sa\nhľadí ako na nevinného, pokiaľ jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím, pričom nezáleží\nna tom, či ho naozaj spáchal alebo nespáchal. Zo žaloby, vyjadrení účastníkov, a ani z pripojeného\nadministratívneho spisu nevyplýva záver, že by vodič bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania\nakéhokoľvek priestupku súvisiaceho so žalovaným zásahom, súd preto za daných okolností musí\nvychádzať z predpokladu, že dňa 21.01.2019 k spáchaniu priestupku tvrdeného žalovaným nedošlo.\n36. Z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania mal tunajší súd preukázané, že\nPríslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nariadil dňa 21.01.2019\no 12:50 hod na Žilinskej ulici v Bratislave odstránenie motorového vozidla podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona\no cestnej premávke. Jednalo sa o vozidlo zn. Jeep Grand Cherokee , EČV: A. XXXXX., nakoľko mal\npríslušník za to, že tvorilo prekážku v cestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre\nchodcov a ich pohyb bol obmedzený, pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5 m.\n37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako vodič predmetného osobného motorového\nvozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ zákona o cestnej premávke s poukazom\nna ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a vytvoril tak prekážku v\nzmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r/ zákona o cestnej premávke a tým splnil podmienku na postup v\nzmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 4 písm. a/ zákona o cestnej premávke.\n38. Zo záznamu o zistení priestupku v spojení so služobným záznamom (oba z 21.1.2019) vyplýva\nzáver že dotknuté motorové vozidlo bolo príslušníkom odstránené dňa 21.1.2019 o 12.55 hod z dôvodu\npodľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke –stojí na chodníku a neponechal voľnú šírku 1,5 metra.\nDôvod odstránenia bol špecifikovaný ako „občan podnet“ a „52 -65 cm“, z ktorého dôvodu malo tvoriť\nprekážku v cestnej premávke podľa § 43 ods 4 písm. a) zákona o cestnej premávke. K vráteniu vozidla\ndošlo dňa 21.1.2019 o 13.50 hod.\n39. Z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že dotknuté vozidlo stojí na chodníku, pričom medzi jeho\nkolesom a obrubníkom priliehajúcim k stĺporadiu je voľný priestor cca 65 cm.\n40. Z fotografií pripojených k žalobe a nachádzajúcich sa v administratívnom spise zároveň vyplýva, že\nna chodníku sa nachádza stĺporadie, čím je z jeho časti vytvorená otvorená pasáž. Medzi účastníkmi\nkonania nebolo sporné, že túto využívajú chodci na prechod denne.\nPod pasážou sa nachádza terasa reštaurácie, zároveň je zrejmé že pod pasážou je ponechaný priestor\nna prechod chodcov. Z fotografii nevyplýva existencia značenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom\nupozorňovalo na to, že časť chodníka za stĺporadím nie je verejným chodníkom.\n41. Žalovaný tvrdil, že časť za stĺporadím nie je chodník, ale ide o stavebnú súčasť budovy využívanú\nako terasu reštaurácie a je výškovo oddelená od chodníka. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnym\n\ndôkazom alebo návrhom na vykonanie dôkazného prostriedku súdom. Pričom je potrebné skonštatovať\nže dôkazné bremeno v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy spočíva primárne na žalovanom\nsprávnom orgáne, ktorý je povinný preukázať zákonnosť svojho postupu, čo vyplýva zo samotnej povahy\nsúdneho prieskumu zákonnosti v takomto druhu správneho súdneho konania. Súhlasiť so žalovaným\nmožno v tvrdení že časť chodníka za stĺporadím je výškovo oddelená od jeho zvyšku, nie je však možné\nbez ďalšieho dospieť k záveru, že sa jedná o stavebnú časť budovy. Tu treba poukázať skutočnosť\nvyplývajúcu priamo zo zákona o cestnej premávke a teda, že chodníkom je komunikácia alebo časť\ncesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom, pričom\nvšak ide o demonštratívne výškové oddelenie chodníka od vozovky výškové oddelenie časti chodníka\nza stĺporadím od časti chodníka pred stĺporadím. Jednoducho výškové oddelenie časti chodníka od\nzvyšnej časti chodníka samo o sebe neznamená, že sa nejedná o chodník.Za týchto okolností, keďže\nžalovaný nepreukázal opak, možno považovať za verejný chodník celý úsek - pred aj za stĺporadím.\n42. Na základe uvedených skutočností taktiež nie je možné považovať chodník so stĺporadím za\ndva samostatné chodníky, pretože stĺporadie uvedené časti stavebne nepredeľuje a ani žiadna iná\nskutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť\nchodníka pred stĺporadím posudzovať z hľadiska zákona o cestnej premávke samostatne a posudzovať\nvoľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za\nstĺporadím.\n43. Práve zohľadnenie voľnej šírky chodníka aj s časťou za stĺpoporadím vedie jednak k záveru, že voľná\nšírka chodníka zostala zachovaná, súčasne však vozidlo zaparkované spôsobom akým to učinil žalobca,\nnemôže obmedziť pohyb chodcov nakoľko časť chodníka za stĺporadím poskytuje dostatočný priestor na\nich pohyb oboma smermi, nemožno sa preto stotožniť ani zo záverom žalovaného že motorové vozidlo\ntvorilo prekážku cestnej premávky, keďže nebolo jednoznačne preukázané že by mohlo obmedziť alebo\nohroziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov podľa § 2 písm. r) zákona o cestnej premávke.\n44. V prebiehajúcom konaní teda nebolo preukázané že by žalobca alebo vodič motorového vozidla\njeho zaparkovaním spáchal priestupok a nebolo taktiež preukázané, že by tvorilo prekážku v cestnej\npremávke. Zaparkovaním motorového vozidla zákon o cestnej premávke porušený nebol, pretože\npotrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná, pritom je treba zdôrazniť\nže bez ohľadu na právny status chodníka za stĺporadím, je nepochybné, že chodci majú možnosť\nvyužívať na pohyb ako priestor pred tak aj za stĺporadím.\n45. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zaparkovaním vozidla na chodníku v mieste jeho\nodtiahnutia nebol porušený § 25 zákona o cestnej premávke, nebolo preukázané, že by vozidlo takto\nzaparkované tvorilo prekážku cestnej premávky, ani nebolo na vyhradenom parkovisku pre vozidlo\ns konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s\nkonkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené.\n46. Samotný žalovaný pritom v zázname o zistení priestupku vychádzal zo záveru, že primárny dôvod\nodstránenia vozidla bol § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke pričom ako správne poukázal žalobca\nsprávny orgán „nezakrúžkoval“ možnosti odstránenia motorového vozidla z dôvodu „§ 43 ods. 4 písm.\na) zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „§ 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. (tento zasahujúci príslušník\nuviedol až v služobnom zázname z 21.1.2019)\n47. Z § 52 ods. 2 však zákon o cestnej premávke automaticky nespája naplnenie podmienok pre zákonné\nodstránenie vozidla, tieto sú stanovené v § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona o cestnej premávke, pričom\nods. 4 ako dôvod odstránenia príslušník neuviedol, hoc na predtlačenom formuláre záznam o zistení\npriestupku takúto možnosť mal.\n48. Pre uvedený dôvod (§ 52 ods. 2) odstránenie vozidla zákon o cestnej premávke automaticky\nneumožňuje možnosť odstránenia vozidla spája s ním iba možnosť začatia priestupkového konania\npodľa osobitného predpisu (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Ako už však súd uviedol, spáchanie\npriestupku žalobcom prípadne vodičom vozidla v prebiehajúcom konaní nebolo preukázané.\n\n49. Zákonným dôvodom odstránenia motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z.z. môže byť len\nokolnosť predpokladaná ustanovením § 43. Správny orgán na predtlačenom formulári záznamu mal\nmožnosť vyznačiť za dôvod odstránenia motorového vozidla § 43 ods. 4 písm. a) alebo § 43 ods. 4 písm.\nb) zákona č. 8/2009 Z.z., čo však správny orgán neurobil. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ani\nsprávny orgán nepovažoval motorové vozidlo za zaparkované tak, že tvorilo prekážku cestnej premávky,\nalebo stálo na „cudzom mieste“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Je zrejmé,\nže správny orgán spôsobom ustanoveným zákonom nekonal. Skutočnosť, že dôvodom odtiahnutia\nbol práve status prekážky v cestnej premávke konštatoval príslušník až v služobnom zázname zo dňa\n21.1.2019.\n50. Vo vzťahu k deklarovanému dôvodu odtiahnutia motorového vozidla (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009\nZ.z.), bolo povinnosťou správneho orgánu riadne posúdiť, či vozidlo, ktoré zastavilo na chodníku, stojí\nna ňom tak, že neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Správny orgán nesprávne posúdil otázku\nvoľnej šírky chodníka na nerušený prechod chodcov, tj. Otázky obmedzenia ich pohybu. V mieste\nodtiahnutia je chodník široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, pričom ho nemožno považovať\nza dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať\nsamostatne a merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej\nčasti chodníka za stĺporadím.\n51. Odtiahnuť motorové vozidlo je oprávnený správca cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.\nlen vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí zároveň prekážku\ncestnej premávky definovanú v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedené však v danom prípade\nzo strany správneho orgánu preukázané nebolo. Závery príslušníka v samotnom služobnom zázname\nboli odlišné od záverov v predtlačenom formulári.\n52. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z nesporných tvrdení žalobcu uvedených v žalobe,\nvyplýva, že samotná technická realizácia odtiahnutia motorového vozidla bola vykonaná spoločnosťou\nCar Towing a.s.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť zaoberal sa správny súd aj otázkou, či bolo možné\npovažovať odtiahnutie, ktoré nevykonala obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená\nalebo zriadená.\n53. V konaní kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia,\nrozhodoval už Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 zo dňa 1.1.2006, uviedol :\n„Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej\nmoci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt,\na to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo\nz miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická\nosoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu\nSR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre správny súd v preskúmavanej\nveci záväzný, správny súd sa s názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez\nsúhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe\nzákona. Ustanovenie § 43 o cestnej premávke ako aj ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) zákona č.\n135/1961 Zb. <.o pozemných komunikáciách (cestný zákon) spadá do oblasti verejného (správneho\npráva) a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne\nvzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy\nzastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský\nsubjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla\nvystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon\na nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu\nodtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť,\nje oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo\nzriadená. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M\nCdo 22/2010, zo dňa 20.12.2011, podľa ktorého „z ustanovení zákona o pozemných komunikáciách\n(cestný zákon) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním\nzriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na\nním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon\nalebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú“, ako aj na neskoršie\n\nrozhodnutie sp. zn. 2MCdo/11/2011 zo dňa 28.6.2012, podľa ktorého: „v danej veci je podstatná tá\nskutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť ASTER spol. s r.o. (nie Mestská časť Bratislava - Staré Mesto\na ani rozpočtováorganizácia VEPOS), ktorá uzavrela zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby\ns rozpočtovou organizáciu VEPOS. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení\nvozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto\nprípade na spoločnosť ASTER spol. s r.o. Takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú\npre rozpor so zákonom (§39 Občianskeho zákonníka <.). To znamená, že vozidlo v danom prípade\nnebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v\nzmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. <. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona.\nSpoločnosť ASTER spol. s r.o. preto vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom.“, s ktorými\nuvedeným právnymi názormi sa správny súd plne stotožňuje.\n54. V danej veci je potom podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť Car Towing a.s.\n(nie žalovaný, prípadne iná právnická osoba žalovaným pre tento účel založená alebo zriadená), ktorá\nuzavrela zmluvu so žalovaným. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení\nvozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto\nprípade na spoločnosť Car Towing a.s. To znamená, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené\n(odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 40 ods.\n1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona. Žalovaný a odťah\nvykonávajúca spoločnosť Car Towing a.s. preto vykonali odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom,\n55. Keďže v danom prípade nebolo možné previesť na spoločnosť Car Towing a.s. právomoci správcu\nkomunikácie, táto spoločnosť nebola oprávnená odtiahnuť vozidlo žalobcu. Čo znamená že iný zásah\nžalovaného - odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A.\nXXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. z chodníka na B. C. D. A., bol aj z uvedeného\ndôvodu nezákonný.\n56. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou\nnapadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah\nžalovaného bol nezákonný.\n57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne správny súd po právoplatnosti uznesenie, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}