Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/8/2019 1019200143 26. 03. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200143.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom D. E. X, F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./H./I. z XX. XXXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny prvostupňovým rozhodnutím číslo F./XXXX/XXXXXX-X z XX. XXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), §2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 28. marca 2018 žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou bola jej maloletá dcéra C. J. K., narodená XX. XXXX XXXX. Z odôvodnenia uvedeného prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, rozhodol na základe komplexného posudku číslo: F._F./XXXX/XXXXXXXXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, v ktorom bola maloletá dcéra žalobkyne uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa nenavrhli kompenzovať podľa zákona č. 447/2008 Z. z. formou peňažného príspevku na opatrovanie. Na základe doložených lekárskych nálezov a lekárskeho posudku zo dňa 24. apríla 2018 stupeň odkázanosti dcéry žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby je I podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“), a preto nie je peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý v komplexnom posudku. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je nutné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa a medzi tieto ochorenia patrí aj Diabetes mellitus I. typu, z titulu ktorého žiada o príspevok na opatrovanie svojej dcéry. Bola tiež toho názoru, že na posúdenie odkázanosti jej dcéry na opatrovanie bola použitá nevhodná metodika (základný index denných činností p. Barthelovej) a neboli tak zohľadnené špecifiká
ochorenia Diabetes mellitus I. typu u detského pacienta, ktorý je závislý na inzulíne a vyznačuje sa ťažkou kompenzovateľnosťou a dodržiavaním prísneho režimu diabetika. Konkretizovala tiež jednotlivé činnosti, pri ktorých je potrebná osobitná starostlivosť o dieťa s diabetom. 3. Rozhodnutím žalovaného č. G./H./I. z XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, boli opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň i potreby maloletej dcéry žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného postihnutia i sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Dokazovanie bolo doplnené komplexným posudkom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo G./H. zo dňa X. XXXXXXXX XXXX. Opätovne bola posúdená odkázanosť maloletej dcéry žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby. Posudkový lekár odvolacieho orgánu si na účely objektívneho posúdenia zdravotného stavu vyžiadal doložiť komplexný diabetologický lekársky nález (aj s aktuálnym laboratórnym nálezom), nakoľko Lekárska správa z 24. januára 2018 od D. F. nebola podporená kompletnými laboratórnymi nálezmi a popisom priebehu ochorenia v poslednom roku (eventuálny výskyt hypoglykemických stavov). Požadovaný diabetologický lekársky nález bol dňa 15. októbra 2018 doložený spolu s ďalšími lekárskymi nálezmi aj so žiadosťou o možnosť osobnej účasti pri posudzovaní maloletej dcéry žalobkyne. Následne sa dňa 29. októbra 2018 uskutočnila za účasti posudkovej komisie osobná konzultácia zdravotného stavu maloletej v prítomnosti žalobkyne a jej maloletej dcéry s posudkovým lekárom. S poukazom na § 40 ods. 1, § 39 ods. 1, 2, § 14 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. žalovaný uviedol, že v doloženom komplexnom posudku odvolacieho orgánu, vypracovanom sociálnym pracovníkom ústredia pre účely kompenzácie, ktorého podkladom je lekársky posudok, vydaný v zmysle § 11 ods. 11 a posudkový záver podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., bol zmenený druh zdravotného postihnutia ako aj miera funkčnej poruchy v porovnaní s posudzovaním maloletej dcéry žalobkyne na prvostupňovom správnom orgáne, nakoľko sa jedná o cukrovku detského veku a následne jej určil mieru funkčnej poruchy 60 %, podľa prílohy č. 3 časti III. bod 8 písm. c) „Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka - ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo cukrovka detského veku “ zákona č. 447/2008 Z. z. Ďalej v rozhodnutí opísal skutočnosti vyplývajúce z komplexného posudku, s tým, že zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne bol objektivizovaný všetkými lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii aj lekárskymi nálezmi doloženými v rámci odvolacieho konania, posudkový lekár zohľadnil všetky uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach, uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách. Žalovaný tiež poukázal na hodnotenie odkázanosti fyzickej osoby podľa zákona posudkovým lekárom, pričom maloletá dcéra žalobkyne podľa posudkového lekára odvolacieho orgánu nie je odkázaná na opatrovanie, pretože po sčítaní dosiahnutých bodov podľa činností, uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách, dosiahla 100 bodov, čo ju zaraďuje do II. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby; priemerný rozsah potrebnej pomoci predstavuje 2-4 hodín denne, t.j. maloletá nie je odkázaná na opatrovanie počas celého dňa. Z uvedeného vyplynulo, že maloletá dcéra žalobkyne nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby i napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu, pretože podmienka odkázanosti na opatrovanie je v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. splnená, ak stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V (25-44 bodov) alebo VI (0-24 bodov). Z tohto dôvodu peňažný príspevok na opatrovanie nebol v druhostupňovom komplexnom posudku navrhnutý. 4. Žalovaný uzavrel, že priznanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom, teda záleží na komplexnom posudku, ktorý je záväzným podkladom pre rozhodovanie. Pretože maloletej dcére žalobkyne v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu nebol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie, nie je splnená zákonom stanovená podmienka § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., a preto nie je možné požadovaný peňažný príspevok poskytnúť. II. Žaloba a jej dôvody 5. Žalobou zo dňa 29. januára 2019, doručenou súdu dňa 30. januára 2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie správneho orgánu považovala za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo sa zakladá na prísne formalistickom výklade zákona č. 447/2008 Z. z. a nezohľadňuje špecifiká ochorenia diabetes mellitus prvého typu, ani individuálny stav posudzovanej osoby, predovšetkým dĺžku trvania ochorenia a pubertálne obdobie veku, ktoré nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke komplikuje liečbu diabetu. Rozhodnutie správneho orgánu považovala taktiež za rozporné s Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa jej názoru zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 14 ods. 2, § 40 ods. 1, § 39 ods. 1, 2) nezabezpečuje taký rozsah práv, aký predpokladá Dohovor o právach dieťaťa. K tomu poukázala, že dieťa nedokáže zodpovedne analyzovať súčasne všetky premenlivé faktory, ktoré ovplyvňujú správne dávkovanie inzulínu niekoľkokrát denne. Pri nesprávnom určení dávky inzulínu je dieťa ohrozené na zdraví a dokonca i na živote, vážna hypoglykémia môže spôsobiť komatózny stav a pretrvávajúce a časté hypoglykémie poškodzujú mozog. Dieťa si nedokáže načas a samostatne pripraviť stravu s potrebným obsahom sacharidov a školské jedálne nie sú schopné zabezpečiť podanie jedla s potrebnou dávkou sacharidov. 6. Ďalej namietala, že v komplexnom posudku č. G./H. Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností z 9. novembra 2018 síce na základe zákona č. 447/2008 Z. z., prílohy č. 3, časť 3, bod 8c bola zmenená miera funkčnej poruchy chybne stanovená predošlým posudkom z 50% na 60%, ale stupeň odkázanosti bol stanovený na II. stupeň. Vymenovala úkony, ktoré vykonáva v súvislosti so starostlivosťou o maloletú dcéru, ktorá je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím. Poukázala aj na vedecké štúdie, ktoré majú potvrdzovať zložitosť pubertálneho veku pri liečbe ochorenia diabetu prvého typu ako aj potrebu zohľadniť dĺžku trvania ochorenia diabetes mellitus prvého typu. Podľa názoru žalobkyne, jej maloletá dcéra vyžaduje nepretržitý dohľad a stupeň jej odkázanosti na opatrovanie nebol správne stanovený. Taktiež bola toho názoru, že vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa bolo potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, s poukazom na kapitolu č. IV. Vyjadrila tiež nesúhlas s priemerným rozsahom odkázanosti jej maloletej dcéry na 2-4 hodiny na deň, pričom tento odhad považovala za nesprávny a výrazne podhodnotený, nezakladajúci sa na faktoch, neberúc do úvahy skutočnosť, že sprievod maloletej sa vyžaduje aj pre výskyt časovo nepredvídateľných hypoglykemických stavov, kedy dieťa vyžaduje výpomoc a zvýšený dohľad. Zároveň podľa jej názoru došlo k porušeniu práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré zaručuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pretože rozhodnutie správneho orgánu bráni jej maloletej dcére, ktorá je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, aj jej začleneniu do spoločnosti. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2. marca 2020 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Prílohou vyjadrenia bolo aj vyjadrenie k žalobe posudkového lekára zo dňa 25. februára 2020. Žalovaný opísal priebeh administratívneho konania, pričom zdôraznil, že posudkový lekár v prvostupňovom i v druhostupňovom konaní vo veciach kompenzácie, v rámci osobného pohovoru s fyzickou osobou, ktorá požiada o prizvanie k posúdeniu jej zdravotného stavu, nevykonáva diagnostiku zdravotného stavu. Posudzovanie odkázanosti na žiadanú formu kompenzácie vychádza výlučne z predložených lekárskych nálezov a relevantné sú objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych nálezoch. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok vypracovanom sociálnymi pracovníkmi pre účely kompenzácie, ktorého podkladom je lekársky posudok vydaný v zmysle § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a posudkový záver podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Z komplexného posudku žalovaného vyplýva, že posudkový lekár žalovaného zmenil druh zdravotného postihnutia ako aj mieru funkčnej poruchy v porovnaní s posudzovaním maloletej dcéry žalobkyne na prvostupňovom správnom orgáne, nakoľko sa jedná o cukrovku detského veku a následne jej určil mieru funkčnej poruchy 60 %, podľa prílohy č. 3 časti III. bod 8 písm. c) „Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka – ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo cukrovka detského veku“ zákona č. 447/2008 Z. z. Žalovaný následne opísal skutočnosti vyplývajúce z predmetného komplexného posudku a bol toho názoru, že zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne bol objektivizovaný všetkými lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii aj lekárskymi nálezmi doloženými v rámci odvolacieho konania, posudkový lekár zohľadnil všetky uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach, uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách. Na základe dosiahnutého výsledného súčtu bodov, bol stanovený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby II. Pri tomto stupni odkázanosti
je priemerný rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby 2-4 hodiny denne. Napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu maloletej dcéry žalobkyne, táto nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby do takej miery, aby v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. bola považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie. Z tohto dôvodu peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku navrhnutý. Pretože maloletej dcére žalobkyne nebol v komplexnom posudku žalovaného navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie, nebola splnená zákonom stanovená podmienka podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., a preto nebolo možné odvolaniu žalobkyne vyhovieť. 8. Zo záveru vyjadrenia k žalobe posudkového lekára zo dňa 25. februára 2020 vyplýva, že na základe lekárskeho nálezu primára, dieťa má veľmi dobre kompenzovaný diabetes, dávno malo byť samostatné, ako iné deti s cukrovkou mladšieho veku, žalobkyňou popisované hypo a hyperglykémie nie sú verifikované. Dieťa má 14 rokov, diabetes má od dvoch rokov. Takéto deti bežne majú za sebou materskú školu bez prítomnosti matky, základnú školu tiež. Navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie je v tomto prípade v rozpore so znením zákona č. 447/2008 Z. z. a posudkový lekár v ničom nepochybil. Dieťa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a spĺňa odkázanosť na zvýšené výdavky súvisiace s diétnym stravovaním. 9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 9. apríla 2020, v ktorom zotrvala na argumentácii prezentovanej v žalobe. Poukázala okrem iného na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017, kde bolo rozhodnuté v rovnakej veci v prospech žalobkyne. Ďalej dala do pozornosti, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne priznala jej maloletej dcére potrebu celodennej starostlivosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to až do veku osemnástich rokov v súvislosti s uplatnením prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Namietala, že dňa 29. októbra 2018 sa neuskutočnila osobná konzultácia ohľadom zdravotného stavu jej maloletej dcéry ako tvrdil vo vyjadrení žalovaný, ale malo ísť o osobné posúdenie posudkovým lekárom na základe predvolania zo dňa 23. októbra 2018. V predvolaní sa uvádza, že pri posudzovaní sa vyžaduje aj prítomnosť maloletej dcéry žalobkyne, hoci posudkový lekár pôvodne na posudzovanie jej dcéru podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nepredvolal. Vyjadrila nespokojnosť s priebehom osobného posúdenia zdravotného stavu jej maloletej dcéry na predmetnom ústnom pojednávaní. Podľa jej názoru posudkoví lekári Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako aj Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny ktorí vypracovali posudky jej maloletej dcéry, opakovane ignorujú zdravotné a sociálne dôsledky ochorenia diabetes mellitus prvého typu maloletej. Bola toho názoru, že ak sa ponechá zodpovednosť za manažment diabetu na dieťati akéhokoľvek veku počas celého dňa, kedy má byť podľa Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny rodič v zamestnaní a dieťa nie je pod neustálou osobnou kontrolou rodičia, hrozia u detského diabetika v budúcnosti vážne zdravotné diagnózy so všetkými dôsledkami. 10. Žalovaný vo vyjadrení z 1. júna 2024 zotrval na svojom vyjadrení z 2. marca 2020. Zopakoval, že pre priznanie žiadaného peňažného príspevku je potrebné, aby boli účastníkom konania splnené taxatívne podmienky stanovené zákonom č. 447/2008 Z. z. Nie je možné, aby jednotlivé ustanovenia zákona boli rozlične prispôsobované a v praxi presadzované, resp. ako žalobkyňa žiada vo svojej replike. Každé posudzovanie je individuálne, pričom sa prihliada na špecifiká jednotlivého prípadu. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov („ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz„), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz„) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia„) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 22. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 23. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 24. Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. 25. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. 26. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.10) (odkaz na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.) 27. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri
posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 28. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z., ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. 29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. 30. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 31. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 32. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 33. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 34. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 35. Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 36. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa na základe dodatku č. 6 Rozvrhu
práce na rok 2024 z dôvodu prerozdelenia vecí pre dlhodobú práceneschopnosť sudcu presahujúcu viac ako 6 týždňov. 37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, nebolo vyhovené podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. žiadosti žalobkyne zo dňa 28. marca 2018 a nebol jej priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je jej maloletá dcéra, narodená XX. XXXX XXXX. 39. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je fakultatívnou dávkou a jeho priznanie závisí od splnenia zákonom stanovených podmienok. 40. Z § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 vyplýva, že ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno tejto fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Následne § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovuje, že podmienka odkázanosti na opatrovanie je splnená, ak stupeň odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby je V (25-44 bodov) alebo VI (0-24 bodov). 41. Záväzným podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je teda komplexný posudok, ktorý je vypracovaný sociálnymi pracovníkmi na základe lekárskeho posudku vydaného v zmysle § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. V komplexnom posudku žalovaného, vypracovanom sociálnym pracovníkom pre účely kompenzácie, bolo uvedené, že posudkový lekár žalovaného zmenil druh zdravotného postihnutia ako aj mieru funkčnej poruchy v porovnaní s posudzovaním maloletej dcéry žalobkyne na prvostupňovom správnom orgáne, nakoľko sa jedná o cukrovku detského veku a následne jej určil mieru funkčnej poruchy 60 %, podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. časti III. bod 8 písm. c) „Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka – ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo cukrovka detského veku.“ Ďalej z komplexného posudku vyplýva, že v lekárskom posudku posudkový lekár konštatoval, že maloletá dcéra žalobkyne má cukrovku I. typu liečenú od roku 2007 diétou a inzulínovým režimom, neskôr v intenzifikovanom režime, aktuálne inzulín aplikovaný formou inzulínovej pumpy so senzorom glykémií v systéme bazál-bolus. Chronické orgánové komplikácie nie sú prítomné. Toho času je klinický aj metabolický stav aktuálne stabilizovaný, bez dokumentovaných hypoglykemických príhod. Dcéra žalobkyne nemá obmedzenú orientačnú, pohybovú ani komunikačnú schopnosť. V oblasti sebaobsluhy je v porovnaní s ostatnými deťmi v rovnakom veku v dôsledku cukrovky I. typu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch stravovania a pitného režimu a pri niektorých úkonoch dodržiavania liečebného režimu je potrebný čiastočný dohľad. Ostatné úkony sebaobsluhy, ako sú vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, obliekanie a vyzliekanie, zmena polohy sedenie a státie, pohyb po schodoch a po rovine, orientácia v prostredí je posudzovaná schopná vykonávať porovnateľne so zdravými deťmi rovnakého veku, teda samostatne. 42. V zmysle platných právnych predpisov posudkový lekár taxatívne hodnotí odkázanosť fyzickej osoby počtom bodov 0-10 pri 12-tich zákonom určených činnostiach (0 bodov fyzická osoba je pri väčšine vykonávanej činnosti odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov - ak je fyzická osoba minimálne pri dvoch úkonoch vykonávanej činnosti odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 10 bodov - ak je fyzická osoba schopná danú činnosť vykonať samostatne). 43. Podrobné zhodnotenie odkázanosti maloletej dcéry žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby vykonal posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu podľa lekárskeho posudku nasledovne: stravovanie a pitný režim – 0 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra – 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva – 10 bodov, osobná hygiena – 10 bodov, celkový kúpeľ – 10 bodov, obliekanie a vyzliekanie – 10 bodov,
zmena polohy, sedenie, státie – 10 bodov, pohyb po schodoch – 10 bodov, pohyb po rovine – 10 bodov, orientácia v prostredí – 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu – 5 bodov, potreba dohľadu – 5 bodov. Po sčítaní dosiahnutých bodov (100) určil stupeň odkázanosti maloletej dcéry žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby na II., čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti 2- 4 hodiny denne, z čoho vyplýva, že maloletá dcéra žalobkyne nie je odkázaná na opatrovanie počas celého dňa, resp. 8 hodín a viac. Z tohto dôvodu peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku odvolacieho správneho orgánu navrhnutý. 44. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že jej maloletá dcéra si nevie správne dávkovať inzulín a samostatne pripraviť stravu s potrebným obsahom sacharidov. Aj zoznam úkonov, ktoré žalobkyňa v žalobe špecifikovala a ktoré vykonáva v súvislosti so starostlivosťou o dcéru sa týkajú dodržiavania liečebného režimu, stravovania a pitného režimu a potreby dohľadu. Tieto úkony však boli zohľadnené v zníženom počte bodov (pozri predchádzajúci bod tohto rozsudku), pričom dcéra žalobkyne nemala stupeň odkázanosti V. (t.j. 25-44 bodov) alebo VI (0-24 bodov), vzhľadom na obodovanie ostatných položiek. Ani sama žalobkyňa neuviedla, ktoré položky by mali byť obodované zle, pričom namietala formalistický výklad použitého zákona č. 447/2008 Z. z. ako aj vyjadrila nesúhlas s bodovým hodnotením podľa indexu Barthelovej denných činností, ktoré podľa jej názoru nezohľadňuje detský vek posudzovanej osoby a jej intelektuálnu vybavenosť. K tomu je ale potrebné uviesť, že žalovaný ako štátny orgán je povinný postupovať podľa zákona a nemôže prispôsobovať a meniť stanovené zákonné podmienky pre priznanie požadovaného príspevku, a to podľa požiadaviek žiadateľa o príspevok. Bodové ohodnotenie sa vykonalo podľa zákona (§ 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 49 ods. 10 a 12 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), pričom sama žalobkyňa neuviedla, v čom pochybil žalovaný pri jeho aplikácii a takéto pochybenie nezistil ani správny súd. 45. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne vo vzťahu k procesnému postupu žalovaného, a to konkrétne s priebehom osobného posúdenia zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne, k tomu považuje správny súd za dôležité uviesť, že na to, aby mohlo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného pre pochybenie v procesnom postupe, musí dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K predvolaniu žalobkyne a jej maloletej dcéry došlo na základe žiadosti žalobkyne o osobné posúdenie posudkovým lekárom podľa § 11 ods. 10 zákona č.447/2008 Z.z. V predvolaní mal byť uvedený chybný dátum posudzovania, avšak žalobkyňa sa so svojou dcérou dostavili v správny deň posudzovania u žalovaného. Žalobkyňa tiež namietala, že posudkový lekár jej dcéru podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. nepredvolal, ale práve z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o možnosť posudkového lekára predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu a nie jeho povinnosť, a teda ide o plne kompetenciu posudkového lekára vyhodnotiť, či je správny, objektívny alebo úplný diagnostický záver. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotný zdravotný stav dcéry žalobkyne (diagnostický záver) nebol sporný, a tento bol určený správne [podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. časti III. bod 8 písm. c)], taktiež bola posudkovým lekárom ústredia stanovená miera funkčnej poruchy dcéry žalobkyne na 60 %, čo žalobkyňa ani nerozporovala. 46. Spornou skutočnosťou tak zostalo posúdenie odkázanosti dcéry žalobkyne na pomoc inej dospelej osoby pri jednotlivých sebaobslužných činnostiach a úkonoch, ktoré sa podľa zákona vykonáva obodovaním jednotlivých položiek zákonom určených činností. Žalobkyňa neuviedla, v čom mohlo osobné posúdenie zdravotného stavu jej dcéry mať vplyv na správne obodovanie týchto činností a ani sama nešpecifikovala, ktorá konkrétna položka bola zle obodovaná. Namietaný procesný postup žalovaného tak nemohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, lebo posudkový lekár vychádza na účely kompenzácie predovšetkým z aktuálneho lekárskeho nálezu (t.j. lekárskych správ), čo v danom prípade splnené bolo. Lekársky posudok posudkového lekára ústredia reflektuje na doložené lekárske správy žalobkyňou, t. j. konkrétne na Lekársku správu z 24. januára 2018 D. F. (Detské diabetologické centrum SR), Prepúšťaciu správu z 21. mája 2018 Národného ústavu detských chorôb, diabetologické oddelenie, Diabetologické vyšetrenie z 27. júna 2018 D. F., ako aj na Lekársku správu z rehabilitačného vyšetrenia z 24. mája 2018 D. L.. Neuniklo však pozornosti správneho súdu to, že v administratívnom spise tieto lekárske správy absentujú, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ich všetky priložila k žalobe, a teda sú súčasťou súdneho spisu, súd sa mohol oboznámiť s ich obsahom. Žalovaný preto nebol vyzývaný ku skompletizovaniu administratívneho spisu.
47. Úlohou prvostupňového orgánu, resp. žalovaného nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z lekárskych posudkov, ale iba zhodnotenie, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z dôkazov vykonaných prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Prvostupňový orgán, resp. žalovaný nemôže vypracované lekárske posudky posudkovým lekárom označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (pozri bod 45 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/78/2022 z 30. augusta 2023). Podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade vypracovaný posudok tieto náležitosti spĺňa. Posudkový lekár pritom vychádzal z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou. 48. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletej dcére žalobkyne nebol v komplexnom posudku žalovaného navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie, nebola splnená zákonom stanovená podmienka § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., a preto žalovaný nemohol pochybiť, pokiaľ odvolaniu žalobkyne nevyhovel. 49. Žalobkyňa poukazovala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017, k čomu správny súd považuje za potrebné uviesť, že každý prípad je potrebné posudzovať prísne individuálne so zohľadnením konkrétnych špecifík tej-ktorej veci. Vo veci, na ktorú žalobkyňa odkazovala, však bolo potrebné zohľadniť rozumovú vyspelosť dieťaťa, jednalo sa v tam prejednávanom prípade o dieťa na spodnej hranici veku, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie, keď ešte toto dieťa nevedelo rozpoznať dôsledky svojho ochorenia a nevedelo si samo podávať inzulín (pozri body 12 a 22 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžsk/42/2017). Rovnako ešte dieťa nevedelo analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu. V prejednávanej veci žalobkyne však jej maloletá dcéra už nemala vek na spodnej hranici, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie (t.j. 6 rokov), keďže navštevovala 8. triedu základnej školy (t.j. mala cca 13 rokov). 50. K žiadosti žalobkyne posudzovať jej vec v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, správny súd je toho názoru, že žalovaný, pri rozhodovaní dohovor zohľadnil a dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo rozhodnutia nie sú rozporné s predmetným dohovorom. Žalobkyňa sa tiež nesprávne dovoláva, aby orgány verejnej správy zohľadnili prílohu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, avšak zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje peňažné príspevky na kompenzáciu, uvedená príloha je relevantná pre definovanie nezaopatreného dieťaťa pre účely zákona č. 461/2003 Z. z. (pozri § 9 zákona č. 461/2003 Z.z.). Preto neprichádza aplikácia zákona č. 461/2003 Z. z. a jeho prílohy 2 do úvahy pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok na opatrovanie ako formy kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, ktorého priznanie sa posudzuje podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa predpisov na ktoré odkazuje tento zákon. 51. Pre úplnosť správny súd uvádza, že obdobná právna vec týkajúca sa peňažného príspevku na opatrovanie dieťaťa trpiace na diabetes mellitus (odňatie peňažného príspevku na opatrovanie) bola riešená napr. Krajským súdom v Banskej Bystrici, pričom rozsudkom z 10. februára 2022, sp. zn. 24Sa/20/2021 žalobu žalobkyne krajský súd zamietol. Následne sa uvedenou vecou zaoberal na základe podanej kasačnej sťažnosti aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z 30. augusta 2023, sp. zn. 6 Ssk/78/2022 kasačnú sťažnosť zamietol. 52. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).