Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/72/2018 1018201253 30. 01. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201253.5
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, práv. zast.: MADEJ & PARTNERS, s.r.o.., AK so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: JUDr. Ivana Vagaš, notár, so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 42 363 365, práv. zast. JUDr. Michal Vagaš, advokát, so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . II. Správny súd v Bratislave žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) dňa 25.01.2018 domáhal uloženia zákazu pokračovať v porušovaní práva žalobcu, ktoré spočíva v nezákonnej registrácii záložného práva vykonanej zápisom dňa 24.11.2017 v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp.zn. 34774/2017 a v pokračujúcom zverejnení nepravdivej informácie v popise zálohu, uloženia povinnosti žalovanej obnoviť stav pred zásahom a to odstrániť registráciu záložného práva vykonanej zápisom dňa 24.11.2017 v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp.zn. 34774/2017, uloženia povinnosti žalovanej správnemu súdu v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom tak, ako jej to bolo súdom uložené, eventuálne určenia, že registrácia záložného práva vykonaná zápisom dňa 24.11.2017 v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp.zn. 34774/2017 zo strany žalovanej bola nezákonná. 2. Dňa 21.01.2025, ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, z ktorého vyplýva, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia žaloby bližšie nešpecifikoval. 3. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: a) z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach. 4. Podľa § 493e SSP účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
5. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 6. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 7. V predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP, pretože žalobca svojím dispozitívnym úkonom zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci. Vzhľadom na to uvedenú skutočnosť správny súd konanie zastavil podľa § 63 s poukazom na § 99 písm. a) SSP. 8. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 11. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania 12. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 13. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 07.06.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp.zn. 2Sžf/2/2011 zo dňa 16.03.2011). Až v prípade, že nie sú splnené podmienky vyplývajúce z § 171 ods. 1 SSP na priznanie náhrady trov konania, správny súd o náhrade trov konania rozhodne podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov ju neprizná. 15. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie, napríklad ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci správneho súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. Názor súdnej praxe, že ak žalobca zoberie žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, sa plne uplatní aj podľa § 171 ods. 1 SSP. V tomto prípade je povinný uhradiť trovy žalobca (A., J., B., M., C., M., B., A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, § 171.). 16. V tejto procesnej situácii správny súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby.
17. Správny súd žalovanej v zmysle § 171 ods. 2 SSP priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalovanej vznikli trovy konania správaním žalobcu pre podanie správnej žaloby, ktoré by inak neboli vznikli. Žalovanej preto voči žalobcovi správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 18. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).