Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/60/2018 1018201021 12. 11. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201021.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. C., korešpondenčná adresa: F. XX, D. E. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2018, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na spojenie vecí z a m i e t a. II. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2018 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. III. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2018, podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 22.11.2016 starobný dôchodok v sume 292,- eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením veku 62 rokov dňa 22.11.2016, ku ktorému dátumu získal 12 991 dní, teda 35 rokov a 216 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ďalej je v odôvodnení uvedený spôsob výpočtu a zvýšenia starobného dôchodku žalobcu s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2018 podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2017 zvýšila starobný dôchodok na sumu 300,60 eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Ďalej je v odôvodnení uvedený spôsob výpočtu zvýšenia starobného dôchodku žalobcu.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2018 podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2018 zvýšila starobný dôchodok na sumu 312,- eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Ďalej je v odôvodnení uvedený spôsob výpočtu zvýšenia starobného dôchodku žalobcu s tým, že starobný dôchodok žalobcu je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 8,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,50 eur mesačne. 4. Proti všetkým trom vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolanie. 5. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2018 generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2018, vo veci starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení uviedol, že Sociálna poisťovňa ústredie vydala rozhodnutie zo dňa 10.05.2018 o priznaní starobného dôchodku, rozhodnutie zo dňa 01.06.2018 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 a rozhodnutie zo dňa 01.06.2018 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018 s tým, že žalobca podal proti týmto rozhodnutiam v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ďalej uviedol, že ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. mája 2018 je potrebné potvrdiť. Ďalej stručne zopakoval priebeh administratívneho konania a spôsob výpočtu starobného dôchodku žalobcu. K námietke žalobcu, ktorou namietal, že predmetné rozhodnutia mu neboli doručené do vlastných rúk, uviedol, že Sociálna poisťovňa je povinná doručovať do vlastných rúk v obálke určenej Slovenskou poštou na doručenie s doručenkou do vlastných rúk iba rozhodnutia, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na to, že rozhodnutie zo dňa 10.05.2018 o priznaní starobného dôchodku, rozhodnutie zo dňa 01.06.2018 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 a rozhodnutie zo dňa 01.06.2018 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018 nepatria medzi rozhodnutia uvedené v § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nebolo povinnosťou Sociálnej poisťovne doručiť ich do vlastných rúk. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nerešpektovania právnych predpisov Európskej únie uviedol, že žalobca nezískal žiadne doby poistenia v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia alebo v zmluvnom štáte. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia bola zriadená na vykonávanie sociálneho poistenia a pri jeho vykonávaní je povinná postupovať podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení uverejnených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vnútroštátne právne predpisy o sociálnom poistení sú v súlade s právom Európskej únie a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ich porušenie. Sociálna poisťovňa rozhodla o nároku žalobcu správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. 6. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.11.2018. II. Žaloba 7. Žalobou zo dňa 12.07.2018, doručenou súdu dňa 13.07.2018 a doplnenou dňa 14.09.2018 a 08.01.2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že tak rozhodnutie žalovanej vo veci komplexného výpočtu a výšky jeho starobného dôchodku, ako aj rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej o zamietnutí jeho odvolania sú v rozpore s ústavou, právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami. Poukázal na to, že zastarané, nedemokratické a diskriminačné sociálnoprávne normy sú v rozpore s ústavou, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami. Žalobca bol presvedčený, že jeho dôchodok by mal byť vo výške 600,- eur mesačne. Výška priznaného dôchodku podľa neho neodráža životné náklady občana SR. Uviedol, že je od narodenia zdravotne znevýhodnený a poukázal na viaceré jeho zdravotné problémy s čím sú spojené zvýšené finančné výdavky. Nesúhlasil s výpočtom dôchodku.
8. Podaním doručeným súdu dňa 29.07.2019, 27.02.2020 žalobca doplnil žalobu s tým, že žiadal, aby jeho starobný dôchodok bol v sume 800,- eur mesačne. Opätovne poukázal na diskriminačný systém sociálnoprávnych noriem. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe (a jej doplneniam) zo dňa 06.06.2025 stručne zopakovala spôsob výpočtu starobného dôchodku žalobcu, ako aj dôvod, prečo žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Uviedla, že v žalobnom návrhu žalobca neuviedol konkrétne námietky, pre ktoré nesúhlasí s rozhodnutiami, vydanými správnym orgánom, žiadal len o zvýšenie starobného dôchodku na sumu 600,- eur mesačne. Správna žaloba neobsahuje žiadnu konkrétnu námietku, ktorá by spochybnila určenie sumy starobného dôchodku žalobcu, žalobné námietky sa v celom rozsahu zamerali len na spochybnenie rozhodnutí vydaných žalovanou. Na zvýšenie starobného dôchodku žalobcu, aké žiada v žalobnom návrhu, nie je zákonný dôvod. V odvolacom konaní bolo preukázané, že starobný dôchodok žalobcu bol vypočítaný správne, a preto bolo uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdené odvolacím orgánom žalovanej. Žalovaná sa v plnom rozsahu pridržala právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci zvýšenia starobného dôchodku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej, nakoľko žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Navrhla žalobu zamietnuť. 10. file_0.jpg file_1.wmf file_2.jpg file_3.wmf
file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg file_7.wmf
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.08.2025 v tom smere, že trvá na podanej žalobe. Uviedol, že napáda zastaraný diskriminačný 30 rokov trvajúci stav sociálnoprávnych noriem. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.
IV. Konanie na správnom súde 11. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzoval správnu žalobu neformálne a nebol viazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP]. Preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, pričom vychádzal zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). 13. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní za osobnej účasti žalobcu a žalovanej dňa 12.11.2025. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá, žiada zvýšiť starobný dôchodok na sumu 600,- eur a to za celé obdobie od podania žaloby až do februára 2020 a odvtedy na 800,- eur mesačne. Trval tiež na zrušení napadnutého rozhodnutia. Pridržiaval sa dôvodov, ktoré boli uvedené v jeho písomných podaniach. Ďalej uviedol, že napáda 30 rokov zastaraných diskriminačných, nízko indexovaných noriem výpočtov mzdových aj dôchodkových, aj sociálnych kompenzácií. Poukázal na to, že je zdravotne znevýhodnený, čo zvyšuje jeho životné náklady. 14. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že poukazovanie na zdravotný stav žalobcu je irelevantné. Nie je žiaden zákonný dôvod na zvýšenie dôchodku žalobcu na sumu, ktorú požaduje. V súčasnosti je výška jeho dôchodku 451,10 eur po zákonnom zvýšení. Pokiaľ žalobcovi táto suma nepostačuje, môže sa obrátiť na iné inštitúcie, ak požaduje kompenzácie, o tých rozhoduje úrad práce. Generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s tým, či by mal žalobca nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Avšak, keďže jeho starobný dôchodok je vyšší, tak nemá nárok na minimálny dôchodok. Žalovaná ďalej uviedla, že generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí rozhodol iba o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 10.5.2018 a to z toho dôvodu, že rozhodnutia zo dňa 01.06.2018 žalobca v odvolaní v podstate vôbec nenamietal, on namietal iba výšku dôchodku. Navrhla žalobu zamietnuť. V. Právne posúdenie 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa § 209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 24. Podľa § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 25. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 26. Žalobca v priebehu konania navrhol, aby súd spojil na spoločné konanie konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13Sas/24/2024 a 13Sas/36/2024 s konaním vedeným pod sp. zn. BA - 6Sa/60/2018. Podľa § 65 ods. 1 veta prvá SSP v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne spojení vecí, teda také, ktoré súd môže, ale nemusí uskutočniť, aj keď sú na to splnené podmienky. Základným kritériom pre fakultatívne spojenie vecí, ktoré sa začali pred tým istým správnym súdom, je, že spojenie vecí bude v záujme hospodárnosti konania. Súdu je z jeho činnosti známe, že konania sp. zn. 13Sas/24/2024 a 13Sas/36/2024 sa síce týkajú tých istých účastníkov konania, avšak tieto zatiaľ nie sú pripravené na rozhodnutie, keďže sa v nich ešte uskutočňujú úkony podľa § 106 SSP. Spojenie vecí by teda nebolo v záujme hospodárnosti konania, keďže konanie sp. zn. BA - 6Sa/60/2018 naopak už pripravené na rozhodnutie bolo. Preto súd návrh žalobcu na spojenie vecí zamietol. 27. Žalobca označil žalobu ako antidiskriminačnú žalobu, súd však po oboznámení sa s jej obsahom (ako aj obsahom ďalších podaní žalobcu) dospel k záveru, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, keďže žalobca ňou napáda rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 541 122 1684 0 zo dňa 08.10.2018 a domáha sa jeho zrušenia. Tiež sa domáha zvýšenia svojho starobného dôchodku. Pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie určitej právnej veci nie je možné vychádzať len z označenia žaloby. Je potrebné ustáliť charakter práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok. Predmetom napadnutého rozhodnutia je priznanie starobného dôchodku žalobcovi a jeho zvýšenie. Úprava dôchodkového poistenia je súčasťou verejného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2012, sp. zn. 7Sžso 53/2011, podľa ktorého: „ak zodpovedá verejnému záujmu, aby vznik, zmenu a zánik takýchto poistných vzťahov, ako aj ich trvanie a následky z nich reguloval štát a vstupoval do nich aj proti vôli účastníkov (takúto reguláciu vo veciach sociálnych aj realizuje), potom základné kritérium, ktoré odlišuje vzťahy súkromného práva od vzťahov práva verejného určuje, že vznik, zmena, zánik alebo trvanie poistného vzťahu v dôchodkovom poistení sú súčasťou práva verejného. Právo štátu vstúpiť do takýchto právnych vzťahov proti vôli ich účastníkov bolo naplnené, lebo vznik poistného vzťahu v dôchodkovom poistení v súčasnosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a v aj v minulosti bola ich úprava súčasťou verejného práva.“ Rozhodovať o priznaní a výške starobného dôchodku patrí do právomoci žalovanej. Jej rozhodnutia podliehajú prieskumu v správnom súdnom konaní. 28. Ďalej je potrebné uviesť, že žaloba žalobcu (okrem jej označenia) nemá atribúty antidiskriminačnej žaloby (zák. č. 365/2004 Z. z.). Žalobca v nej neuvádza, z ktorého z dôvodov podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona by mal byť diskriminovaný, ani sa nedomáha nárokov podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Preto súd nemal dôvod vec postúpiť na civilný súd. Žalobcovi však nič nebráni podať antidiskriminačnú žalobu na príslušný civilný súd. Podstata námietok žalobcu spočívala v tom, že zastarané, nedemokratické a diskriminačné (pričom neuviedol, v čom by mali byť diskriminačné) sociálnoprávne normy sú v rozpore s ústavou, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami. K tomu je potrebné uviesť, že súdy nemôžu meniť platné a účinné právne predpisy, a to ani v správnom súdnom konaní, ani v civilom súdnom konaní (o antidiskriminačnej žalobe). V prípade, že súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR, konanie preruší a podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. V predmetnej veci však súd nedospel k záveru, že by boli splnené podmienky na postup podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b) SSP, žalobca to ani nenavrhol. 29. Žalobca v súvislosti s tým, že žalobu označil aj ako antidiskriminačnú, označil okrem žalovanej aj ďalších žalovaných (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR), súd však s nimi ako žalovanými nekonal. Správny súdny poriadok v § 180 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 3 označuje za žalovaného orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. To v preklade znamená, že správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je označenie žalovaného [§ 182 ods. 1 písm. b)]. V prípade, pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania podľa § 59, ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 892 s.). V predmetnej veci rozhodol o riadnom opravnom prostriedku generálny riaditeľ žalovanej, žalovanou je teda Sociálna poisťovňa, na čele ktorej generálny riaditeľ stojí, a ktorá má administratívnoprávnu subjektivitu. 30. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2018, ktorým tento odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2018, vo veci starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2018, podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 22.11.2016 starobný dôchodok v sume 292,- eur mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2018 podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2017 zvýšila starobný dôchodok na sumu 300,60 eur mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2018 podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2018 zvýšila starobný dôchodok na sumu 312,- eur mesačne. Proti všetkým trom prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím citovaným vyššie. 32. Správny súd posúdil obsah správnej žaloby v sociálnych veciach fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), pričom nebol viazaný jej žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP). V nadväznosti na požiadavku zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
33. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie preskúmať. Je možné skonštatovať, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, ak z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľné je aj také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. 34. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, pretože je nezrozumiteľné, nejasné a protirečivé. V napadnutom rozhodnutí je rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením. Zatiaľčo v jeho odôvodnení sú uvedené všetky tri prvostupňové rozhodnutia zo dňa 10.05.2018 (o priznaní starobného dôchodku) aj zo dňa 01.06.2018 (o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 a od 01.01.2018), ako aj skutočnosť, že proti nim žalobca podal odvolanie, pričom sa v ňom odvolací orgán vyjadruje k doručovaniu všetkých troch odvolaním napadnutých rozhodnutí, vo výroku rozhodnutia je rozhodnuté iba o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 10.05.2018. A to bez toho, aby to bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia akokoľvek vysvetlené. Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe, či na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred správnym súdom (viď obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/10/2013 zo dňa 28.01.2014). Žalovaná sa na pojednávaní dňa 12.11.2025 snažila predostrieť súdu zdôvodnenie tohto postupu generálneho riaditeľa v tom smere, že tento v napadnutom rozhodnutí rozhodol iba o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 10.5.2018 z toho dôvodu, že rozhodnutia zo dňa 01.06.2018 žalobca v odvolaní v podstate vôbec nenamietal, namietal iba výšku dôchodku. Odhliadnuc od skutočnosti, že takýto dôvod neobstojí, ako už bolo uvedené vyššie, nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov na pojednávaní. 35. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť [viď rozsudok NS SR zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 4 So 226/04 (R 33/2006)]. V napadnutom rozhodnutí nebolo vôbec odôvodnené, prečo odvolací orgán vo výroku rozhodol o odvolaní iba proti jednému prvostupňovému rozhodnutiu, keď odvolanie bolo podané proti všetkým trom prvostupňovým rozhodnutiam. Absencia odôvodnenie spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť v správnom súdnom konaní. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva a netvrdila to ani žalovaná, že by o odvolaní žalobcu proti ďalším dvom rozhodnutiam zo dňa 01.06.2018 bolo rozhodnuté iným rozhodnutím/rozhodnutiami generálneho riaditeľa žalovanej. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 37. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne vo veci rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. náležite odôvodniť. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 38. Na záver súd na vysvetlenie dáva do pozornosti žalobcu, že v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach správny súd môže rozhodnúť len spôsobom uvedeným v § 190 a 191 SSP, a to aj vtedy, keby dospel k záveru, že žalovaná nesprávne určila výšku priznaného starobného dôchodku. Súd nemôže rozhodnúť o priznaní požadovanej (resp. akejkoľvek) výšky dôchodku žalobcovi, nakoľko by tým zasiahol do právomoci žalovanej. Súd v zásade môže iba zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ zistí niektorú z vád uvedených v § 191 ods. 1 SSP a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalovaná je viazaná právnym názorom správneho súdu.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti výroku I. tohto rozsudku nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a) SSP). Proti ostatným výrokom rozsudku (II. a III.) možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).