Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/105/2018 1018200956 13. 03. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., trvale bytom E. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 11900/2018/SV/22946 zo dňa 05.04.2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 11900/2018/SV/22946 zo dňa 05.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 16.08.2016 bol Okresnému úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad„) doručený návrh ďalšieho účastníka konania - vyvlastniteľa na obmedzenie vlastníckych práv vlastníka - žalobcu (vyvlastňovaného), ktorým vyvlastniteľ žiadal okresný úrad o obmedzenie vlastníckych práv vyvlastňovaného o výmere 144,6947 m2 pre dočasný záber v trvaní 1 roka v hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 673,56 Eur pre výstavbu verejnoprospešnej stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka, sever“ (ďalej len „stavba diaľnice“) v k. ú. D. F., a to s poukazom na rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014 o umiestnení stavby diaľnice v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy č. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014 (ďalej len „územné rozhodnutie“). 2. Okresný úrad začal vyvlastňovacie konanie oznámením z 30.09.2016 a nariadil ústne pojednávanie; žalobca uplatnil voči vyvlastňovaciemu konaniu písomne námietky, ústneho pojednávania sa nezúčastnil. Okresný úrad vydal prvé rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2016/79046/GRJ zo dňa 03.11.2016, ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní pozemkov“) vo verejnom záujme vyvlastnil pozemky vo výmere zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu spolu vo výške 144,6947 m2 ako dočasný záber do 1 roka v hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 673,56 Eur v prospech ďalšieho účastníka konania pre predmetnú verejnoprospešnú stavbu. Na základe odvolania žalobcu
rozhodovalo v odvolacom konaní Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej len „ministerstvo“), ktoré vydalo rozhodnutie č. 05807/2017/SV/05956 zo dňa 10.02.2017, ktorým zrušilo vyššie uvedené rozhodnutie okresného úradu a vrátilo mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že v postupe okresného úradu vytklo nasledovné vady - nesúlad medzi ponukou na uzatvorenie nájomnej zmluvy a návrhu na vyvlastnenie, neriešenie právneho statusu stavby na dotknutých pozemkoch po jej uskutočnení, nevysporiadanie sa s otázkou obmedzenia ostatných spoluvlastníckych pozemkov, absenciou katastrálnej mapy ako prílohy k návrhu na vyvlastnenie. 3. Po novom prejednaní veci v administratívnom konaní začatom na základe oznámenia z 31.08.2017, v ktorom ďalší účastník konania predložil doplnenie návrhu na obmedzenie vlastníckych práv žalobcu a okresný úrad uskutočnil ústne pojednávanie, okresný úrad vydal rozhodnutie č. ou-baovbp2-2017/9422/grj zo dňa 23.11.2017, ktorým priznal právo predbežnej držby ďalšiemu účastníkovi konania k dielu č. 784 s výmerou 90 m2, ktorý bol geometrickým plánom oddelený z pozemku parcely registra „G.“ H. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 8 096 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. F., v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 z celku, ktorého vlastníkom je žalobca, a uviedol, že vyvlastniteľ je oprávnený na vyvlastňovanej nehnuteľnosti uskutočniť práce na stavebnom objekte č. 523 „Preložka vodovodu DN200 v križovatke Rovinka“ v súlade so stavebným povolením vydaným rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre diaľnice č. 052229/2017/C240-SCDPK/4107 zo dňa 05.06.2017, právoplatným dňa 06.09.2017 (ďalej len „stavebné povolenie“). 4. Ďalej okresný úrad rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/8341/GRJ zo dňa 19.01.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) dočasne obmedzil vlastnícke právo žalobcu k dielu č. 784 s výmerou 90 m2 (geometrickým plánom oddeleného z pozemku parcely registra „E“ H. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 8 096 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. F.) a k dielu číslo 781 s výmerou 477 m2 (geometrickým plánom oddeleného z pozemku parcely registra „E“ č. 625/2, druh pozemku: orná pôda o výmere 7 086 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. F.) v prospech ďalšieho účastníka konania. Dočasne obmedzil vlastnícke právo zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu žalobcu o výmere 144,6947 m2 ako dočasný záber do 1 roka, a to pre účel podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov - verejnoprospešnú stavbu diaľnice. Trvanie obmedzenia vlastníckeho práva stanovil na 1 rok s uvedením, že pozemky budú po skončení prác uvedené do pôvodného stavu. Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pre žalobcu určil vo výške 673,56 Eur v zmysle znaleckého posudku č. 33/2016, a to aj s odkazom na § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov o možnosti uplatniť požiadavku na vyššiu náhradu na súde. Zároveň určil povinnosť vyvlastniteľovi uhradiť žalobcovi finančnú náhradu za čas výkonu predbežnej držby vo výške 673,56 Eur ročne za obdobie od 28.11.2017 do právoplatnosti tohto rozhodnutia alebo zrušenia predbežnej držby, stanovenú vo výške všeobecnej hodnoty nájmu znaleckým posudkom č. 33/2016. Námietkam žalobcu na zmenu dočasného záberu na trvalý záber, na rozšírenie záberu na celý jeho pozemok, voči výmere a rozsahu vyvlastňovania, ako ani ostatným námietkam, nevyhovel. 5. Na základe odvolania žalobcu rozhodovalo v odvolacom konaní ministerstvo, ktoré rozhodnutím č. 11900/2018/SV/22946 zo dňa 05.04.2018, právoplatným dňa 16.05.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), zamietlo odvolanie žalobcu proti výroku o vyvlastnení aj proti výroku o náhrade v zmysle § 13 ods. 2 a ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že pri skúmaní preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, respektíve obmedzení vlastníckych práv dotknutých pozemkov, zohľadnilo skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie, v zmysle ktorého je uskutočnenie predmetnej stavby vo verejnom záujme, ktorý prevažuje nad ochranou vlastníckych práv dotknutých osôb. Realizácia predmetnej stavby je vyvolanou úpravou súvisiacou s výstavbou stavby diaľnice. S otázkou usporiadania právneho vzťahu žalobcu ako vlastníka dotknutého pozemku a vlastníka uskutočnenej stavby po uplynutí dočasného obmedzenia vlastníckeho práva sa ministerstvo vysporiadalo tak, že žalobcovi bola opätovne zaslaná ponuka na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy spolu s návrhom tejto zmluvy, čím vyvlastniteľ zosúladil ponuku s podaným návrhom na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva v spojení s jeho doplnením, pričom žalobca na to nereagoval. K určeniu výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva uviedlo, že táto bola určená so zohľadnením trhovej ceny nehnuteľností podľa uvedeného znaleckého posudku v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní
pozemkov a s odkazom na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov uviedlo, že žalobca bol odkázaný s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd, vzhľadom k čomu ministerstvo nie je oprávnené rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie a rovnako nie je oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenej znalcom v znaleckom posudku. 7. V súvislosti s otázkou usporiadania práv žalobcu ako vlastníka dotknutých pozemkov a vlastníka uskutočnenej stavby po uplynutí dočasného obmedzenia vlastníckeho práva ministerstvo v napadnutom rozhodnutí uviedlo, že vyvlastniteľ bol poverený Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s. (ďalej len „BVS, a.s.“) vykonať preložku už existujúceho verejného vodovodu, ktorého vlastníkom je BVS, a.s., a ktorej oprávnenia v súvislosti s výkonom činností na cudzích pozemkoch vyplývajú priamo z § 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“), z ktorého obsahu možno vyvodiť, že BVS, a.s. má zákonné vecné bremeno. Vzhľadom na uvedené vyvlastniteľ navrhol len dočasné obmedzenie vlastníckeho práva pre potreby upravenia právneho vzťahu vyvlastniteľa a žalobcu počas doby realizácie stavby. V prípade, ak by bol žalobca v dôsledku výkonu oprávnení BVS, a.s. obmedzený na svojich právach v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu, ktorú si môže uplatniť podľa § 20 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch u BVS, a.s. ako vlastníka verejného vodovodu. K námietke týkajúcej sa výmery a rozsahu vyvlastnenia ministerstvo uviedlo, že predmetom tohto vyvlastňovacieho konania nie je trvalé odňatie vlastníckeho práva, ale len jeho dočasné obmedzenie, a preto nevznikne zostávajúca časť pozemku a nie je možné uplatniť § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov. Za nedôvodnú považovalo aj námietku na zmenu záberu z dočasného na trvalý, pretože dočasné vykonávanie stavebných prác pri preložke vodovodu si nevyžaduje trvalé odňatie vlastníckeho práva; a trvalé odňatie vlastníckeho práva by bolo v tomto prípade v rozpore s princípom § 2 ods. 3, prvej a druhej vety zákona o vyvlastňovaní pozemkov. II. Správna žaloba 8. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.06.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.06.2018, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj vrátenia veci okresnému úradu na ďalšie konanie. V prvom rade poukazoval na podstatu a podmienky vyvlastnenia ako takého, a s tým súvisiacu judikatúru. Namietal porušenie jeho základných práv ako účastníka konania, najmä § 3 ods. 2, ods. 5, § 21 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní pozemkov tým, že mu okresný úrad nedal na vedomie dodatočné vyjadrenia ďalšieho účastníka konania doručené po ústnom pojednávaní, resp. tým, že na námietky účastníkov uplatnené po ústnom pojednávaní sa neprihliada. Mal za to, že nedošlo k reálnej ponuke zo strany vyvlastniteľa na uzatvorenie dohody, pretože mal navrhnúť trvalé vyvlastnenie, keďže ide o trvalé znehodnotenie vlastníctva, a preto nájomné, resp. zriadenie vecného bremena bez určenia primeranej náhrady, nemôže splniť podmienku spravodlivo určenej primeranej náhrady, teda nebola naplnená podmienka v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní pozemkov. 9. Ďalej namietal otázku nenaplnenia verejného záujmu a proporcionality vyvlastňovania, nedostatočné vysporiadanie sa s jeho námietkami - nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, rozsah vyvlastnenia. Uviedol, že predmetná stavba - prekládka vodovodného potrubia nebola predmetom pôvodného územného rozhodnutia ani stavebného povolenia k stavbe diaľnice, a preto je potrebné skúmať, či je naplnený verejný záujem na danej stavbe. Namietal tiež svojvoľnosť umiestnenia potrubia stredom jeho pozemku a nie napr. krajom. Dal do pozornosti, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú ornou pôdou, ale v zmysle územného plánu hlavného mesta Bratislavy pozemky určené na stavebné účely. Správne orgány sa nevysporiadali s jeho námietkami ohľadom odstrániteľnosti predmetnej stavby, či vzniku zákonného ochranného pásma s trvalým charakterom, čo vylučuje vrátenie do pôvodného stavu. Rovnako tak s námietkami na rozšírenie vyvlastnenia pozemkov minimálne v rozsahu ochranných pásiem diaľnice D4, t. j. rozšíriť vyvlastnenie na celú zostatkovú časť vyvlastnených pozemkov. 10. Napokon namietal, že v prípade umiestnenia stavby vodovodu do vyvlastňovaných pozemkov nemôže byť náhrada za vyvlastnenie riešená formou ročného nájmu a dal do pozornosti potrebu zistenia trhovej ceny nehnuteľnosti, s poukazom na príslušnú judikatúru súdov. Mal za to, že jediný
spôsob spravodlivého riešenia tejto situácie je odpredaj/ trvalé vyvlastnenie zvyškových častí dotknutých pozemkov. Správne orgány sa nevysporiadali s ním uvádzanými oveľa vyššími obvyklými cenami nájmu v daných lokalitách, ku ktorým uviedol zdroj a predložil dôkazy. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2018 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že súlad vyvlastnenia, resp. obmedzenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, s cieľmi a zámermi územného plánovania okresný úrad posúdil na základe územného rozhodnutia. Uvedená skutočnosť, ako aj vydanie stavebného povolenia či územný plán Bratislavského samosprávneho kraja, Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, preukazujú existenciu verejného záujmu na vyvlastnení, resp. dočasnom obmedzení vlastníckeho práva, ktorý bol správnymi orgánmi riadne skúmaný. Pre posúdenie nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia predmetných nehnuteľností zohľadnil geometrický plán č. 3-24/2015. Uviedol, že kompenzáciu za preložku verejného vodovodu si bude môcť žalobca uplatniť u spoločnosti v BVS, a.s., ktorá je vlastníkom verejného vodovodu. Žalovaný mal za to, že správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav veci a ich postup je plne súladný so zákonom. Uviedol, že predmetom tohto vyvlastňovacieho konania bolo len dočasné obmedzenie, a v tomto prípade nevznikne zostávajúca časť pozemku, preto nemožno uplatniť § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti vyvlastniteľovi. Ohľadom výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva mal za to, že predmetný znalecký posudok spĺňa všetky podmienky v zmysle zákona o vyvlastňovaní pozemkov, a to podľa § 4 ods. 3. 12. V replike zo dňa 02.01.2019 žalobca argumentoval najmä námietkami k otázkam verejného záujmu a náhrady za vyvlastnenie. V danom prípade išlo o preloženie vodovodu krížom cez nehnuteľnosti, posúdené ako tzv. „vyvolaná úprava“, čo podľa žalobcu nespĺňa základnú podmienku vyvlastnenia – vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, pričom polemizoval, či sa na takéto činnosti vôbec inštitút vyvlastnenia môže aplikovať. Neprimerane nízku sumu náhrady za vyvlastnenie odôvodnil reálnymi cenami vyplývajúcimi z obdobných nájomných zmlúv, ktoré sú aj 9-násobne vyššie. Poznamenal, že nedostatok vo výške náhrady za vyvlastnenie nemožno odstrániť jednoduchým odkazom žalobcu na súd bez prerušenia konania, t. j. nemožno tým ospravedlniť nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie. 13. Žalovaný v duplike zo dňa 15.04.2019 zotrval na svojich vyjadreniach, niektoré zopakoval. Uviedol, že všeobecný záujem na uskutočnení stavby diaľnice je v danom prípade nespochybniteľný, prináša prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere medzi individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušené užívanie. Poukázal na to, že žalobca na nový návrh nájomnej zmluvy nereagoval, ergo nemal záujem o jej uzatvorenie, ale požadoval trvalé vyvlastnenie celého pozemku, čo je vzhľadom na účel vyvlastnenia neprimeraná požiadavka z jeho strany, pretože sa v danom prípade jedná iba o preložku verejného vodovodu, čo sa takto deje bežne. S poukazom na postup podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov mal za to, že žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. 14. Žalobca doručil ďalšie vyjadrenie z 22.05.2019. K veci sa vyjadril aj pribratý ďalší účastník konania vyjadrením z 08.08.2019, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že nedošlo k porušeniu základných práv účastníka konania v prípade žalobcu, ako aj, že existoval verejný záujem na obmedzení vlastníckeho práva žalobcu ohľadom prekládky verejného vodovodu ako vyvolanej investície, čo je jednak vyvolaná úprava stavby diaľnice a tieto prekládky boli aj súčasťou územného rozhodnutia preukazujúceho existenciu verejného záujmu. Trval na tom, že vodovod z pozemku žalobcu možno kedykoľvek odstrániť a opätovne preložiť. Uviedol, že pozemky v ochrannom pásme diaľnice nikdy nevykupuje ďalší účastník konania ani správcovia sietí, pretože tieto možno naďalej užívať vlastníkmi, aj keď s istými obmedzeniami, za čo sa môžu domáhať primeranej náhrady. K námietkam týkajúcim sa predbežnej držby upravenej zákonom č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov uviedol, že sú irelevantné, pretože napadnuté rozhodnutia sa netýkajú predbežnej držby a tieto nie sú predmetom tohto súdneho konania. K požadovanej zmene dočasného záberu na trvalý záber uviedol, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov žalobca v priebehu
vyvlastňovacieho konania nepreukázal, prečo by dočasné obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemkom malo byť pre neho nepriaznivejšie ako trvalý prechod vlastníckeho práva, pričom mal za to, že trvalý prechod vlastníckeho práva by bol pre žalobcu nepriaznivejší z dôvodu rozdelenia pozemku na 2 časti a nemožnosti prechádzať z jedného pozemku na druhý. Podľa jeho názoru žalovaný nebol oprávnený skúmať výrok prvostupňového rozhodnutia upravujúci náhradu za vyvlastnenie v zmysle § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, rovnako ani súd v tomto súdnom konaní nie je oprávnený skúmať primeranosť výšky náhrady za vyvlastnenie s poukazom na § 14 ods. 2 tohto zákona. Okrem toho náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva priznanú v napadnutých rozhodnutiach považoval za adekvátnu, primeranú i správne odôvodnenú. 15. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadril žalobca vo vyjadrení z 20.09.2019, v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach o porušení jeho základných práv účastníka konania, nepreukázaní verejného záujmu vyvlastnenia pre potreby prekládky vodovodu, nevyjadrení sa žalovaného k jeho niektorým námietkam, nedostatočnom zistení skutočného stavu, neprimeranosti náhrady za vyvlastnenie, a svoju argumentáciu k nim zopakoval. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“. 17. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“. 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ 20. Podľa § 2 ods. 1 až ods. 5 zákona o vyvlastňovaní pozemkov (v znení účinnom do 31.08.2018), podmienky vyvlastnenia, „(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. (3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.
(5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.“ 21. Podľa § 4 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, náhrada za vyvlastnenie, „(1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. (3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. (4) Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.“ 22. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov, „(3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. Z dôvodu práceneschopnosti členky senátu 8S Mgr. Miroslavy Fodor bol pre účely rozhodnutia predmetnej veci dňa 13.03.2025 určený náhradný člen v zmysle rozvrhu práce správneho súdu na rok 2025, a to JUDr. Katarína Kučeráková, PhD. 24. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2023 prešla pôsobnosť Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v oblasti výstavby, vyvlastnenia a územného plánovania okrem ekologických aspektov na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu konal ďalej od tohto času správny súd s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným. 25. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.06.2018, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP v spojení s § 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §
182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 13.03.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 26. Žalobca na pojednávaní doplnil nové údaje vyplývajúce z plynutia času. Zopakoval, že od začiatku administratívneho konania namietal, že ide o trvalú stavbu, ktorá nebude nikdy premiestnená inde a nie dočasnú, čo sa potvrdilo aj tým, že v roku 2023 ho ďalší účastník konania vyzval uzavrieť dohodu o vecnom bremene, keďže ide o trvalú stavbu a uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena. Uviedol, že nikdy mu nebola daná náhrada ani tých 673,56 Eur v zmysle napadnutého rozhodnutia. Ďalej trval nielen na preskúmaní charakteru vyvlastnenia, t. j. či malo ísť o trvalý alebo dočasný charakter vyvlastnenia, ale aj na preskúmaní stanovenej ceny náhrady. Stanovenie primeranej náhrady je jednou zo základných podmienok vyvlastnenia, a k stanoveniu ceny náhrady predložil nájomné zmluvy, v ktorých sa uzatváral nájom v obdobných lokalitách za približne 10-násobne vyššie sumy. Napokon požiadal, aby ďalší účastník konania stanovil spravodlivú náhradu za obdobie 10-tich rokov obmedzenia jeho vlastníckeho práva (k pozemkom s celomestským a nadmestským významom); navrhol aj uzatvorenie zmieru a prejavil ochotu dohodnúť sa na nejakej finančnej náhrade. Ďalší účastník konania sa na pojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia a uviedol, že išlo o vyvolanú investíciu preložky vodovodu, a k stanoveniu ceny náhrady bol predložený znalecký posudok, ktorý nebol spochybnený. Uviedol tiež, že správny orgán by nemal skúmať závery znalca v znaleckom posudku, vyššej náhrady sa môže žalobca domáhať v osobitnom súdnom konaní. Žalobca dodal, že daná stavba vznikla posunutím „vyosenia celej diaľnice“ a zasiahla pozemky, ktoré nikdy neboli plánované. Uviedol, že nikdy nepodal civilnú žalobu na vyššiu náhradu; mal za to, že správny súd má vyriešiť aj otázku spravodlivej náhrady. Na otázku súdu žalobca uviedol, že nepodal žiadnu civilnú žalobu v tomto prípade ohľadom dočasnej držby; sú vedené iné civilné konania, týkajúce sa napr. vyvlastnenia a posúvania diaľnice, ale to sa netýka predmetného správneho konania. 27. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, nenaplnenie verejného záujmu a proporcionality vyvlastňovania, nevysporiadanie sa s jeho opakovanými námietkami o svojvoľnom umiestnení vodovodu, o nemožnosti navrátenia pozemkov do pôvodného stavu, o navrhovanom trvalom vyvlastnení dotknutých pozemkov či rozšírení vyvlastnenia na celú zostatkovú časť pozemkov, a napádal aj neprimeranosť a nedostatočnú odôvodnenosť určenej náhrady za vyvlastnenie. 28. Čo sa týka žalobných námietok o nedostatočnom vysporiadaní sa správnych orgánov so žalobcovými námietkami, žalobca v rámci žalobných bodov namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia konkrétne v nadväznosti na neskúmanie následkov vykonanej prekládky vodovodného potrubia, nemožnosť vrátenia nehnuteľností do pôvodného stavu, ergo, že uložením stavebných materiálov a potrubia na dotknutých pozemkoch dochádza k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, nie dočasnému. Rovnako namietal rozsah vyvlastnenia, s poukazom na potrebu využitia pri realizácii aj ďalších častí dotknutých pozemkov, a teda navrhoval rozšíriť vyvlastnenie pozemkov na celú ich zostatkovú časť, resp. navrhoval trvalé vyvlastnenie dotknutých pozemkov. Namietal aj svojvoľné umiestnenie prekládky vodovodu na jeho pozemkoch, ktoré išlo stredom, a nie napríklad krajom, čím sa znehodnocuje podstatná časť pozemkov, ktorá patrí do osobitného jedinečného stavebného územia s nadmestským a celomestským významom, a v tej súvislosti potrebu skúmania otázky verejného záujmu a princípu proporcionality či hospodárnosti. 29. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca uplatňoval totožné námietky aj v rámci administratívneho konania vo svojich písomných podaniach (námietkach voči vyvlastňovaciemu konaniu), pričom okrem iného aj na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 16.10.2017, zachytenom v zápisnici, primárne navrhoval vysporiadať (uzatvorením dohody) zostatkové parcely reg. „G.“ č. XXX I. H. XXX/X v k. ú. D. F. (z ktorých boli odčlenené predmetné diely č. 784 a 781) ako trvalý záber za primeranú náhradu.
30. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (najmä na str. 10 a 12) s uvedenými hlavnými námietkami žalobcu vysporiadal v tom zmysle, že žalobcovi bola opätovne zaslaná ponuka na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy spolu s návrhom tejto zmluvy, čím vyvlastniteľ zosúladil ponuku s podaným návrhom na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva v spojení s jeho doplnením, pričom žalobca na to nereagoval. Ako aj tým, že vyvlastniteľ bol poverený BVS, a.s. vykonať preložku už existujúceho verejného vodovodu, ktorého vlastníkom bola BVS, a.s., a ktorej oprávnenia v súvislosti s výkonom činností na cudzích pozemkoch vyplývajú priamo z § 20 zákona o verejných vodovodoch, z ktorého obsahu možno vyvodiť, že BVS, a.s. má zákonné vecné bremeno a voči nej si môže žalobca uplatniť právo na primeranú náhradu, a že vzhľadom na uvedené pre potreby upravenia právneho vzťahu vyvlastniteľa a žalobcu počas doby realizácie stavby postačovalo len dočasné obmedzenie vlastníckeho práva. K zmene záberu z dočasného na trvalý uviedol, že dočasné vykonávanie stavebných prác pri preložke vodovodu si nevyžaduje trvalé odňatie vlastníckeho práva; a trvalé odňatie vlastníckeho práva v tomto prípade by bolo v rozpore s princípom § 2 ods. 3, prvej a druhej vety zákona o vyvlastňovaní pozemkov, v zmysle ktorého musí byť rozsah vyvlastnenia primeraný účelu a nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. 31. Správny súd v danom prípade nepovažuje odôvodnenie žalovaného za dostatočné. Žalovaný v prípade nevhodnosti/nemožnosti trvalého odňatia vlastníckeho práva poukazoval na rozpor s princípom § 2 ods. 3, prvej a druhej vety zákona o vyvlastňovaní pozemkov, avšak opomenul nasledujúcu tretiu vetu § 2 ods. 3, v ktorej sa uvádza, že ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní (čo žalobca aj uplatnil), aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Žalovaný sa s uvedeným ustanovením (§ 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov) nevysporiadal komplexne, resp. jeho tretiu vetu nijako nevyhodnotil. Na návrh žalobcu ohľadom zmeny výmery a rozsahu vyvlastnenia, ako aj zmeny záberu z dočasného na trvalý, neponúkol v kontexte vyššie uvedeného žalobcovi relevantné ani dostatočné odôvodnenie. Informácie poskytnuté žalovaným o opätovne zaslanej ponuke vyvlastniteľom, o možnosti uplatňovať právo na primeranú náhradu u BVS, a.s. či o tom, že sa jedná iba o preložku verejného vodovodu a takto sa to bežne deje, nie sú odpoveďou na zmieňované (už v administratívnom konaní) uvádzané hlavné námietky žalobcu (zosumarizované aj napr. v bode 28., 9. tohto rozsudku). 32. Zároveň ďalší účastník konania v rámci súdneho konania v tejto súvislosti uviedol k žalobcom požadovanej zmene dočasného záberu na trvalý záber, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania nepreukázal, prečo by dočasné obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemkom malo byť pre neho nepriaznivejšie ako trvalý prechod vlastníckeho práva, pričom mal za to, že trvalý prechod vlastníckeho práva by bol pre žalobcu nepriaznivejší z dôvodu rozdelenia pozemku na 2 časti a nemožnosti prechádzať z jedného pozemku na druhý. Správny súd podotýka, že žalovaný sa v prvom rade nevysporiadal s/ prehliadol § 2 ods. 3 tretia veta zákona o vyvlastňovaní pozemkov, preto bude v ďalšom konaní povinný sa s daným ustanovením vysporiadať a svoje závery riadne odôvodniť. Ďalej poznamenáva, že vyššie uvedený názor ďalšieho účastníka konania k tejto otázke taktiež nereflektuje žalobcom uvádzané námietky ohľadom nemožnosti využívať ďalej pozemok tak ako predtým, znemožnení stavať, pestovať na dotknutých pozemkoch, vzniku ochranného pásma atď. a predstavuje názor/domnienky ďalšieho účastníka konania. Obdobne okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí ohľadom vysporiadania sa s návrhom žalobcu na zmenu záberu z dočasného na trvalý nekonkretizuje žiadne dôvody, len uvádza, že považuje námietku za neopodstatnenú a väčšiu nepriaznivosť obmedzenia vlastníckeho práva ako prechodu vlastníckeho práva pre žalobcu za nepreukázanú. Žalobca pritom už v odvolaní z 31.01.2018 aj v námietkach voči vyvlastňovaciemu konaniu z 24.10.2016, 13.11.2017 vyššie uvedené skutočnosti namietal, a to v podstate zhodne so žalobnými námietkami, respektíve jeho námietky z vyvlastňovacieho konania sa postupne premietli aj do odvolacieho konania aj do konania pred správnym súdom. V zmysle uvedeného bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní vysporiadať sa s celým ustanovením § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a to aj v kontexte podstatných námietok žalobcu, a svoje závery dôkladne odôvodniť. 33. Neušlo pozornosti správneho súdu, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia (potvrdeného napadnutým rozhodnutím) o dočasnom obmedzení vlastníckeho je uvedené v bode II. v posledných dvoch vetách, že trvanie obmedzenia vlastníckeho práva sa stanovuje na 1 rok a pozemky budú
po skončení prác uvedené do pôvodného stavu, čo žalobca taktiež namietal a tvrdil, že zabudovanie potrubia do pozemkov a vznik zákonného ochranného pásma s trvalým charakterom vylučuje vrátenie do pôvodného stavu. Správne orgány k uvedenému ponúkli vysvetlenie, že potrubie je odstrániteľné, čo však správny súd nepovažuje za korešpondujúce s uvedenou časťou výroku, že pozemky budú po skončení prác uvedené do pôvodného stavu. Z logiky veci pozemky so zabudovaným vodovodným potrubím spolu so vzniknutým zákonným ochranným pásmom nemožno považovať za pozemky v pôvodnom stave, t. j. za pozemky rovnaké s pozemkami bez potrubia a bez akýchkoľvek zásahov. Súd, samozrejme, berie do úvahy aj skutočnosti uvádzané žalovaným, že po uplynutí dočasného obmedzenia vlastníckeho práva vznikne vlastníkovi verejných vodovodov BVS, a.s. zákonné vecné bremeno (v zmysle § 20 zákona o verejných vodovodoch) a žalobca si bude môcť uplatniť právo na primeranú náhradu za obmedzenie svojich práv v obvyklom užívaní nehnuteľností, avšak aj napriek uvedenému, nesedí výrok rozhodnutia o navrátení nehnuteľností do pôvodného stavu, pretože nehnuteľnosti do pôvodného stavu navrátené neboli - ani nebolo mienené ich navrátiť do pôvodného stavu. 34. S poukazom na § 14 ods. 1 druhá veta zákona o vyvlastňovaní pozemkov, súd dáva do pozornosti, že zrušením výroku rozhodnutia o vyvlastnení práv k pozemku stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3 uvedeného zákona - výrok o náhrade za vyvlastnenie, avšak aj tak sa ďalej bude venovať námietkam ohľadom náhrady za vyvlastnenie. 35. Čo sa týka výšky náhrady za vyvlastnenie, žalobca v námietkach proti vyvlastňovaciemu konaniu namietal aj výšku náhrady, potrebu určenia trhovej ceny nehnuteľností, pričom namietal aj výšku nájomného, nesprávnosť znaleckého posudku a predložil dôkazy na stanovenie optimálnej výšky náhrady. Ohľadom náhrady za vyvlastnenie okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku č. 33/2016 priloženého k návrhu vyvlastniteľom a v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na konanie na súd. Následne žalobca v odvolaní zopakoval svoje námietky ohľadom výšky náhrady vyvlastnenia, prízvukoval potrebu zistiť jej primeranosť, poukazoval na obdobné nájomné vzťahy a vhodnosť trvalého vyvlastnenia predmetných pozemkov a určenie trhovej ceny nehnuteľností. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval tak, že sa plne stotožnil s postupom okresného úradu, ktorý vychádzal zo znaleckého posudku a podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Mal za to, že ministerstvo nie je oprávnené rozhodovať o námietke odvolateľa týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, a že nie je oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenej znalcom v znaleckom posudku ani vhodnosť vybranej metódy pre výpočtové postupy znalca. Žalobca takisto v správnej žalobe namietal neprimeranosť výšky určenej náhrady za vyvlastnenie, potrebu zistenia trhovej ceny nehnuteľností a trvalého vyvlastnenia pozemkov, ale namietal aj nevysporiadanie sa správnych orgánov s obvyklými cenami nájmu v daných lokalitách, ku ktorým doložil dôkazy (cenové ponuky z inzerátov a nájomné zmluvy). Ďalší účastník konania sa stotožnil so závermi žalovaného, stanovenú náhradu považoval za adekvátnu a uviedol, že žalovaný nebol oprávnený skúmať výrok prvostupňového rozhodnutia upravujúci náhradu za vyvlastnenie zmysle § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, rovnako ani súd v tomto súdnom konaní nie je oprávnený skúmať primeranosť výšky náhrady za vyvlastnenie s poukazom na § 14 ods. 2 tohto zákona. 36. Súd má z uvedeného za to, že správne orgány v danom prípade vychádzali výlučne zo znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom - ďalším účastníkom konania, námietkami žalobcu sa v konkrétnostiach nijako nezaoberali, a len postupom podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov odkázali žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. Uvedený postup správnych orgánov je podľa názoru správneho súdu príliš formalistický, a s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NSS SR“) sp. zn. 1Sžk/42/2021 z 23.02.2022, sp. zn. 8Sžk/28/2019 z 30.09.2021, ako aj kompetenčného senátu Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 18Skomp 9/2022 z 25.01.2023, kompetenčného senátu Najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1 KO 13/2020 z 25.11.2020 a v neposlednom rade aj uznesenia NSS SR sp. zn. 4Sžk/19/2021 z 28.03.2024 neudržateľný. 37. Správny súd sa stotožňuje so závermi najvyšších súdnych inštancií vo vyššie uvedených rozhodnutiach a teda s tým, že skutočnosť, že je možné podať civilnú žalobu v zmysle všeobecnej úpravy zákona o vyvlastňovaní pozemkov v § 13 ods. 3 písm. a), časť vety za bodkočiarkou, nevylučuje podanie správnej žaloby v zmysle SSP (z rozhodnutia NSS SR sp. zn. 1Sžk/42/2021 z 23.02.2022). V
konaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s tým spojeného, napr. zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca a pod. (z rozhodnutia NSS SR sp. zn. 8Sžk/28/2019 z 30.09.2021). Stotožňuje sa aj s názorom vyššie uvedených kompetenčných senátov, v zmysle ktorých tieto dospeli k jednoznačnému záveru, že výrok rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov je preskúmateľný v správnom súdnictve v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona na základe všeobecnej správnej žaloby. Pre úplnosť správny súd uvádza, že uznesením NSS SR sp. zn. 4Sžk/19/2021 z 28.03.2024 bola postúpená vec (ktorá je obdobná k otázke náhrady za vyvlastnenie v predmetnej veci) veľkému senátu NSS SR z dôvodu existencie rozdielnej rozhodovacej praxe, ktorá doposiaľ nebola rozhodnutá veľkým senátom, pričom daný senát sa priklonil k väčšinovej vyššie uvedenej rozhodovacej praxi súdov a dodal, že žalobca môže v správnom súdnom konaní v rámci vymedzených žalobných bodov namietať určité procesné pochybenia orgánu verenej správy, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov. K takýmto procesným pochybeniam možno podľa predkladajúceho senátu zaradiť vady týkajúce sa postupu orgánu verejnej správy pri vydávaní rozhodnutia ako napr., že orgán verenej správy nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, odňal účastníkom konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, neobstaral zákonom požadované podklady potrebné pre rozhodnutie, nedodržal postup v zmysle § 4 ods. 4 citovaného zákona, prípadne že výrok jeho rozhodnutia neobsahoval zákonom predpísané náležitosti. 38. V zmysle vyššie uvedeného má správny súd za to, že v rámci správneho súdneho konania ako aj v rámci správneho konania je súd či správny orgán oprávnený (dokonca povinný) preskúmať výrok/otázku náhrady za vyvlastnenie, a to predovšetkým v rozsahu námietok týkajúcich sa zákonnosti postupu i rozhodnutia správneho orgánu. V tomto konkrétnom prípade sa správny orgán nijako nevysporiadal s námietkami žalobcu o nesprávnych záveroch, postupe a metódach znalca v predmetnom znaleckom posudku, ani s ním predloženými dôkazmi, rovnako ani nepostupoval v súlade s § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, t. j. že ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu (čo žalobca namietal), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie, čo vychádzajúc z administratívneho spisu správny orgán neurobil. Preto bude mať žalovaný v ďalšom konaní za úlohu vysporiadať sa aj s námietkami uplatnenými žalobcom ohľadom náhrady za vyvlastnenie, svoje závery riadne a zrozumiteľne odôvodniť, a postupovať v súlade so zákonom. 39. Súd sa nestotožnil so žalobnými námietkami ohľadom porušenia základných práv žalobcu ako účastníka konania ani o nenaplnení verejného záujmu. Čo sa týka namietaného porušenia základných práv žalobcu ako účastníka konania, § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní pozemkov stanovuje koncentračnú zásadu pre námietky účastníkov konania smerujúce proti vyvlastneniu, ergo nevzťahuje sa na vyjadrenie vyvlastniteľa, ktorý logicky nepodáva námietky proti vyvlastneniu, ktoré sám navrhuje; podľa súdu teda nedošlo k porušeniu citovaného ustanovenia zákona, ani v danej súvislosti k porušeniu všeobecného právneho predpisu – správneho poriadku. Odôvodneniu verejného záujmu sa správne orgány podľa názoru správneho súdu venovali v dostatočnom rozsahu a jeho existenciu zrozumiteľne odôvodnili, keď jednak poukazovali na to, že vyplýva z územného rozhodnutia a stavebného povolenia v tejto konkrétnej veci a okrem toho vyhodnotili aj proporcionalitu zásahu do individuálnych oprávnených záujmov žalobcu v porovnaní s verejným všeobecným záujmom na projekte verejno-prospešnej stavbe diaľnice v predmetnej veci vyplývajúcej napr. aj z územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja, projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou Slovenskej republiky, územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, či rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/2009. 40. Správny súd sa stotožnil s vyššie uvedenými žalobnými námietkami, v kontexte ktorých neobstoja závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto správny súd považoval za potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov čo do vysporiadania sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa najmä nevhodnosti/nemožnosti
trvalého odňatia vlastníckeho práva k predmetným celým pozemkom, nemožnosti navrátenia pozemkov do pôvodného stavu a stanovenia náhrady za vyvlastnenie, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ktorý bude mať za úlohu v ďalšom konaní posúdiť predmetnú vec v kontexte vyššie uvedeného a vo veci opätovne rozhodnúť. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bolo vyhovené jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Zároveň súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v súlade s § 169 SSP v zmysle zásady úspechu, pretože ďalší účastník konania bol na strane neúspešného žalovaného, a teda v konaní úspešný nebol. 42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.